Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8C/81/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8304119889.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu R.. O. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom M., B. XXXX/XX, zast. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom, Štúrova 20,
Košice proti žalovanému L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B.L. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou R. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, M. o zaplatenie 15 933,08 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 438,32 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 265,55 eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

Priznáva Slovenskej republike náhradu nákladov na znalecké dokazovanie v rozsahu 50% voči

žalobcovi.

Priznáva Slovenskej republike náhradu nákladov na znalecké dokazovanie v rozsahu 50% voči
žalovanému.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 400

000.-Sk s 20% zmluvným úrokom ročne odo dňa 17.7.2002 do zaplatenia a to 16% úrokom z omeškania
odo dňa 19.8.2002 do zaplatenia a na úhradu trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 17.7.2002
uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke a na základe tejto zmluvy požičal dňa 17.7.2002 žalovanému
sumu 400 000.-Sk na dobu jedného mesiaca. Zároveň boli dohodnuté zmluvné úroky vo výške 20%
ročne. V stanovenej lehote žalovaný pôžičku nevrátil, pretože ho žalobca dňa 18.8.2004 vyzval na
vrátene pôžičky písomne.

2. Spolu so žalobou predložil žalobca zmluvu o pôžičke zo dňa 17.7.2002, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 17.7.2002 na sumu 400 000.-Sk, výzvu na zaplatenie pôžičky zo dňa 18.8.2004 spolu s podacím
lístkom,3. Vo veci bol dňa 16.2.2005 vydaný platobný rozkaz č. 7Ro 136/2004, ktorým bolo žalobe žalobcu
vyhovené. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Podaním
doručeným súdu dňa 10.1.2006 podala zástupkyňa žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla,

žalobca sa dopustil podvodu na žalovanom tak, že dlžobný úpis nahrádzal žalovanú sumu. Pri podpise
kúpno-predajnej zmluvy si žalovaný žiadal od žalobcu dlžobný úpis späť. Žalobca prisľúbil, že mu ho
vydá, ale že ho nemá pri sebe. Nestalo sa tak, žalobca získal nehnuteľnosť a žalovanú sumu z dlžného
úpisu si žiada v tomto konaní.

4. Žalovaný predložil súdu kúpnu zmluvu uzavretú formou notárskej zápisnice č. I., Nz XXXXX/XXXX zo
dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho
územia M. za kúpnu cenu 255 913.-Sk, s poznámkou, že kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním
tejto zmluvy, bez účasti notára. Ďalej predložil Zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva s
následným prikázaním podielov uzavretú formou notárskej zápisnice zo dňa 3.9.2002, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia M..

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.6.2006 predložil žalovaný zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa
15.5.2006, kde v tejto zápisnici žalovaný uviedol, jeho matka sa v roku 2002 zoznámila s R.. Y. -
žalobcom, ktorý mal záujem o kúpu pozemku a tak sa s ním ústne dohodol na sumu 400 000.-Sk.
Keďže pozemok bolo potrebné najprv rozdeliť, žalobca sa neustále pýtal, či už je pozemok rozdelený.

Po viacerých pohovoroch napokon sa u žalobcu v byte rozprávali o pozemku a následne išli spísať
papier, kde si žalovaný myslel, že podpisuje kúpno-predajnú zmluvu, ale keď papier podpísal zistil, že
je tam napísané, že žalobca mu požičiava sumu 400 000.-Sk. Nebol tam uvedený dôvod požičania, ale
o pozemku sa tam nepísalo nič. Po podpísaní papiera prijal od p. Y. sumu 400 000.-Sk v hotovosti. Táto
suma mu bola vyplatená preto, že pozemok sa zatiaľ mohol predať a bolo to preto, aby mal žalobca

poistku, že mu žalovaný pozemok skutočne predá. Taktiež povedal, že neskôr podpíšu pred notárom
kúpno-predajnú zmluvu a že potom mu ním podpísaný papier dá. Dňa 9.4.2003 u notárky podpísali
notársku zápisnicu ohľadom predaja pozemku, kde bolo uvedené okrem iného, že suma 255 913 .-Sk
bola vyplatená pred podpísaním zmluvy, bez účasti notára. V skutočnosti žalobca žiadnych 255 913.-
Sk nedal a pozemok si prepísal na seba. Suma 255 913.-Sk bola v notárskej zápisnici uvedená preto,

že si žalobca nechal pozemok ohodnotiť a jeho hodnota sa znížila zo sumy 400 000.-Sk na sumu 255
913.-Sk. Zvyšné peniaze, ktoré od neho predtým prijal nechcel vrátiť. Taktiež sa dohodli, že žalobca
mu vrátil ním podpísaný papier, ale nestalo sa tak. Potom však v roku 2004 prišla od žalobcu výzva na
zaplatenie sumy 400 000.-Sk a následne bol vydaný vo veci platobný rozkaz.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.2.2008 uviedol, že sumu 400

000.-Sk prevzal dňa 17.7.2002 ako kúpnu cenu za pozemok špecifikovaný v neskoršej kúpnej zmluve
uzavretej medzi stranami sporu dňa 9.4.2003. Aj zo samotného obsahu zmluvy vyplýva dohoda strán
o tom, že žalovaný môže svoj dlh so súhlasom veriteľa uhradiť prevodom vlastníctva parciel XXXX/X,
XXXX/XX, 6094/537 spolu vo výmere 2 155m2. Už v tejto zmluve sa uvádza prípadná možnosť a dohoda
o urovnaní dlhu práve týmto spôsobom. V samotnej kúpnej zmluve sú uvedené tie isté parcely, tá istá

výmera a nie iné pozemky. Z toho vyplýva, že žalobca má stále záujem tieto pozemky odkúpiť. Žalobca
podľa tvrdenia žalovaného zneužil ich vzájomnú známosť, kedy kúpnu zmluvu uzavreli iba formálne,
nakoľko žalovaný v skutočnosti od žalobcu žiadnu sumu 255 913.-Sk neprevzal a dostavil sa k podpisu
zmluvy iba formálne. Je taktiež nepochopiteľné, že žalobca si nechal vystaviť doklad na sumu 400 000.-
Sk, ale pri vyplácaní pôžičky si nenechal od žalovaného podpísať žiadne písomné potvrdenie o prevzatí

sumy 255 913.-Sk. Žalovaný by žiadnu kúpnu zmluvu neuzavrel, pokiaľ by nemal za to, že pôžička je
uzavretím kúpnej zmluvy splatená. Taktiež úrok vo výške 20% bol dohodnutý ako úrok jednorazový a
preto ho nemožno priznať ročne. Pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu bol dohodnutý úrok
2% a preto nemožno súhlasiť s úrokom vo výške 16%.

7. Na pojednávaní dňa 9.12.2008 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žiada,
aby súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy 480 000.-Sk so 16% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy od 17.8.2002 a na úhradu trov konania. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a pôžička bola v podstate zlikvidovaná prevodom pozemku v roku
2003.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 8C 81/2005 zo dňa 9.12.2008,
pričom súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 480 000.-Sk s 16,5% úrokom
z omeškania ročne od 17.8.2002 do zaplatenia a na úhradu trov konania. Krajský súd v Prešoveuznesením č. 7Co 71/2009 zo dňa 12.11.2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný mohol previesť
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam so súhlasom veriteľa a aj previedol toto vlastníctvo. Potom

vyvstáva otázka, či dlh z titulu pôžičky nebol aspoň čiastočne splatený prevodom nehnuteľnosti do
vlastníctva žalobcu. Súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal, hoci tieto okolnosti
žalovaný namietal. Taktiež odvolací súd poukázal na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o vyplatení sumy
255 913 .-Sk zaťažuje žalobcu a je na ňom, aby preukázal, že uvedená suma bola žalovanému
vyplatená.

9. Vzhľadom na zdravotný stav žalovaného bol do konania uznesením č. 8C 81/2005 zo dňa 20.4.2010
pribratý znalec z odboru psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený W.. F. B., pričom
mal určiť, či žalovaný je náležite schopný vnímať a pochopiť zmysel súdneho konania a určiť, či je
dôvod na pozbavenie resp. obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Znalec predložil súdu dňa
17.6.2010 znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva, že žalovaný z dôvodu svojej psychickej

poruchy nie je náležite schopný vnímať a pochopiť zmysel súdneho konania a z dôvodu psychickej
poruchy je u neho dôvod na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

10. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 8C 81/2005 zo dňa 16.8.2010 bola žalovanému za
opatrovníčku ustanovená jeho matka R. N.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, M.. Vo svojom

písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.10.2010 uviedla, že trvá na tom, že zmluva o pôžičke,
na základe ktorej sa žalobca domáha vyplatenia peňažnej sumy v tomto konaní, bola už vyplatená a to
prevodom pozemkov, ktoré sa v tejto zmluve o pôžičke uvádzajú a kde sa účastníci konania dohodli, že
v prípade prevodu týchto pozemkov, nárok na vyplatenie peňazí zanikne. Taktiež trvá na tom, že sumu
255 913.-Sk nikdy žalovaný od žalobcu neprevzal.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.12.2010 uviedol, že predmetom
konania je zaplatenie nevrátenej pôžičky vo výške 13 277,56 eur, ktorú žalobca žalovanému poskytol na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2002. V zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli 20% úrok z
dlžnej čiastky ročne. Keďže zmluva neobsahuje ustanovenie o vyplatení dlžnej sumy tak bol podpísaný

dňa 17.7.2002 pokladničný príjmový doklad na sumu 400 000.-Sk. V zmluve si strany zmluvy dohodli,
že môže splatiť predmetný dlh aj prevodom nehnuteľnosti a zároveň žalovaný prehlásil, že týmito
nehnuteľnosťami ručí za vrátenie pôžičky a do doby vrátenia pôžičky nehnuteľnosti neprevedie na tretie
osoby.Keďžežalovanýpôžičkuneuhradil,žalobcahoopakovanenasplateniepôžičkyvyzýval.Žalovaný
navrhol, že mu odpredá nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené ako zábezpeka v hore uvedenej zmluve.

Nesúhlasil so zápočtom kúpnej ceny z dôvodu, že mal existenčné problémy a potreboval peniaze.
Požadoval, aby mu bola vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosti a to určená podľa znaleckého posudku
R.. V. R. č. XXX/XXXX. Po vykonaných zápisoch na príslušnom katastrálnom úrade žalobca vyplatil
žalovanému v hotovosti dohodnutú kúpnu cenu 255 913.-Sk a žalovaný mu odovzdal všetky dokumenty
súvisiace s prevádzanou nehnuteľnosťou. Súčasne žalovaný bez akéhokoľvek nátlaku sa dostavil spolu

so žalobcom k notárke, ktorá podľa ich vôle spísala kúpno-predajnú zmluvu o predaji nehnuteľnosti za
dohodnutú kúpnu cenu tak, ako je to v tejto zmluve uvedené. Účastníci zmluvy potvrdili, že kúpna cena
bolavyplatenápreduzavretímkúpno-predajnejzmluvyvčl.IIItejtozmluvy.Nakoľkožalovanýaniporoku
pôžičku nevracal, podal na neho žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o vrátenie
pôžičky vo výške 400 000.-Sk. Až v priebehu súdneho konania žalovaný po prvýkrát vzniesol námietku

započítania predaných nehnuteľností na svoju nesplatenú pôžičku.

12. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.12.2010 opatrovníčka žalovaného uviedla, že žalovaný
jednoznačne popiera, že by mu žalobca vyplatil sumu 255 913.-Sk. Vo svojom písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 12.1.2011 opatrovníčka žalovaného uviedla, že žalovaný je od roku 2000

nezamestnaný, posledných 5 rokov je invalidným dôchodcom. K návrhu žalobcu, aby žalovaný
preukázal, z akých peňazí zakúpil motorové vozidlo Opel Astra, k tomuto opatrovníčka žalovaného
uviedla, že predmetné vozidlo si žalovaný zakúpil z finančných prostriedkov a to z kúpnej ceny za
odpredané pozemky, ktoré žalobca v tomto konaní označil ako pôžičku vo výške 400 000.-Sk, pretože
nešlo o pôžičku ale o kúpnu cenu za pozemky. Motorové vozidlo stálo 200 000.-Sk, neskôr bolo

zdevastované a odpredané za 50 000.-Sk. Zvyšok peňazí bol použitý na živobytie pre ňu a pre syna.13. V konaní bol predložený znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný dňa 1.9.2002 znalkyňou R.. V.
R., predmetom ktorého je okrem iného aj hodnota pozemkov, ktoré boli v konaní odpredané a to parcely
č. XXXX/X - 144 612.-Sk, XXXX/XX - 110 004.-Sk, č. XXXX/XXX - 1296,65.-Sk. Spolu 255 912,65.- Sk.

14. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 8C 81/2005 zo dňa 4.4.2011 súd zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi sumu 4 782,81 eur a vo zvyšku vec vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že suma 4 782,81 eur predstavuje rozdiel medzi sumou 400 000.-Sk (13 277,57 eur)
a sumou 255 913.-Sk (8 494,76 eur).

15. Uznesením Krajského súd v Prešove č. 20Co 107/2011 zo dňa 19.4.2012 bol rozsudok vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd
sa nevysporiadal s tvrdeniami spochybňujúcimi spôsobilosť žalovaného na právne úkony a s následnou
neplatnosťou zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2002 a ako aj následne kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
9.4.2003. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezisťoval, či bol žalovaný spôsobilý na uzatváranie

právnych úkonov. Taktiež uviedol, že v danej veci sa javí, že suma 400 000.-Sk uvedená v zmluve o
pôžičkeboladohodnutoukúpnoucenouzanehnuteľnosti,pokiaľnepreukážežalobcaopak.Úlohousúdu
prvého stupňa bolo teda zistiť, či bol žalovaný v čase uzatvárania zmlúv spôsobilý na právne úkony resp.
či jeho spôsobilosť v tom čase nebola obmedzená. Ďalej sa mal súd prvého stupňa zaoberať otázkou
skutočnej ceny za predmetné nehnuteľnosti.

16. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 8C 81/2005 zo dňa 26.6.2012 súd vypracovaním
znaleckého posudku poveril W.. F. B. a uložil znalcovi zistiť, či žalovaný v čase uzavretia zmluvy dňa
17.7.2002 a dňa 9.4.2003 bol spôsobilý na právne úkony, resp. či jeho spôsobilosť bola v tom čase
obmedzená. Znalec dňa 25.9.2013 predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalec v záveroch

svojho znaleckého posudku uviedol, že systematicky sa prejavujúca psychotická porucha sa konštatuje
v roku 2010, v roku 2005 boli konštatované psychotické prejavy, ktoré boli prechodného charakteru a
vznikli po požití psychotropnej látky (pervitínu) . Pred rokom 2005 nebolo zistené, že by bol žalovaný
psychiatricky liečený. V zdravotnej dokumentácii je záznam, že v období roku 2003 mal užívať pervitín -
jeho spôsobilosť na právne úkony v tom čase nebola obmedzená, o čom svedčí fakt, že bol zamestnaný,

sociálne fungoval bez nápadnosti. V prípade, že požíval návykové látky v uvedenom období, tak tieto
návykové látky požíval vedome a dobrovoľne, s dostatočnými skúsenosťami o vplyve týchto látok na
jeho psychiku. Znalec skonštatoval, že na základe štúdia zdravotnej dokumentácie žalovaného bol tento
v období 17.7.2002 a 9.4.2003 spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu.

17. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.1.2014 uviedol, že podľa
vypracovaného znaleckého posudku bol žalovaný v čase uzatvárania zmlúv spôsobilý na právne
úkony. Žalovaný prevzal osobne predmet pôžičky od žalobcu, ktorú síce mohol splatiť aj prevodom
nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na zlú finančnú situáciu pri podpise kúpnej zmluvy vyplatil žalobca
žalovanému kúpnu cenu v celom rozsahu . Pôžička teda nebola vrátená žalobcovi. Konanie strán sporu

nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Obe zmluvné strany boli plne spôsobilé na právne úkony a ich
konanie zodpovedalo skutočnej vôli. Pretože pôžička zo strany žalovaného nebola žalobcovi vrátená z
dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovaného a jeho potreby hotovostných finančných prostriedkov,
zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný odpredá žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve a
vyplatením kúpnej ceny od žalobcu získa žalovaný hotovosť. Pri preberaní kúpnej ceny neboli prítomní

žiadni svedkovia. Následne túto skutočnosť potvrdil žalovaný podpisom kúpnom predajnej zmluvy
formou notárskej zápisnice.

18. Opatrovníčka žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.1.2014 uviedla, že jej syn
od žalobcu prevzal sumu 400 000.-Sk ako kúpnu cenu v deň, keď mu žalobca dal podpísať zmluvu

o pôžičke t.j. dňa 17.7.2002. Žalobca mu dal podpísať fingovanú zmluvu, pretože syn si od neho nič
nepožičal a už vôbec nie za nejaké úroky, pokuty a pod.. Uzavretie tejto zmluvy je v rozpore s dobrými
mravmi a preto je neplatná. Syn žalobcovi nevráti žiadne prostriedky, pretože išlo o prevzatie kúpnej
ceny za pozemky a kúpna zmluva o prevode pozemkov na žalobcu uzavretá na notárskom úrade dňa
9.4.2003 je platná, akurát v tejto zmluve nebola správne uvedená kúpna zmluva 400 000.-Sk. Žalobca

nedal žalovanému žiadne iné peniaze, ako tie čo mu odovzdal v čase, keď mu dal podpísať zmluvu o
pôžičke. Kúpna zmluva je platná, pretože odzrkadľuje skutočnú vôľu oboch strán a to zo strany žalobcu
vôľu kúpiť pozemky a zo strany žalovaného pozemky odpredať. Dohodli sa na cene 400 000.-Sk, ktorú
sumu žalovaný aj prevzal. Taktiež opatrovníčka žalovaného poprela, že by jej syn bol v tom čase vofinančnej tiesni. V čase uzavretia zmlúv bol zamestnaný, aj ona bola zamestnaná a mala aj dôchodok.
Je nelogické, aby niekto požičal sumu 400 000.-Sk a potom mu ešte vyplatil sumu 255 913.-Sk.

19. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.3.2014 žalobca okrem už uvádzaných skutočností
uviedol, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi započítať na splatenie pôžičky poskytnutej žalobcom
sumu 400 000.-Sk, ktorá vysoko prevyšuje trhovú hodnotu nehnuteľností prevedených žalovaným na
žalobcu na základe kúpnej zmluvy. Trhová cena nehnuteľnosti je jednoznačne uvedená v znaleckom
posudku R.. V. R. č. XXX/XXXX vo výške 255 913.-Sk.

20. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.8.2014 opatrovníčka žalovaného uviedla,
že v zmluve o pôžičke je výslovne uvedené, že pôžička sa môže splatiť prevodom konkrétnych
nehnuteľností. To, že žalobca použil termín prevodom vlastníctva, mal na mysli kúpnopredajnú zmluvu,
pretože táto zmluva je prevodom vlastníctva a iba na jej základe dôjde k zmene vlastníka v katastri
nehnuteľností. Žalovaný teda dlh splatil, pretože došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy medzi

stranami a to dňa 9.4.2003. Pretože základnou náležitosťou zmluvy je aj cena, musela byť v tejto zmluve
uvedená. Správne mala byť uvedená cena 400 000.-Sk. Napriek tomu bola v kúpnej zmluve uvedená
cena podľa znaleckého posudku. V kúpnej zmluve obe stany prehlásili, že kúpna cena bola vyplatená
pred podpísaním zmluvy. Žalovaný zmluvu podpísal, pretože za kúpnu cenu považoval sumu 400 000.-
Sk, ktorú naozaj prevzal pred podpísaním kúpnej zmluvy a to dňa 17.7.2002. Žalobca mu však mal dať

podpísať vyhlásenie o tom, že dopredu preberá kúpnu cenu za pozemky, pričom on mu dal podpísať
zmluvu o pôžičke.

21. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.9.2009 poukázal, okrem
skutočností už uvádzaných aj na skutočnosť, že v článku II, bod 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2002 sa

uvádza: „Účastníci zmluvy sa dohodli, že dlžník môže svoj dlh splatiť so súhlasom veriteľa aj prevodom
vlastníctva nehnuteľnosti dlžníka“ a to v ďalšom texte identifikovaných parciel. Žalobca ako veriteľ však
s takýmto spôsobom splatenia pôžičky nesúhlasil a nakoľko dlžník pôžičku nesplnil splatením dlžnej
sumy peňažnou formou, veriteľ sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy v súdnom konaní. V tom čase nebol
žalovaný výlučným vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Jeho práva k nehnuteľnostiam vyplývali len z

podielového spoluvlastníctva spoločných parciel. V čase podpísania zmluvy o pôžičke žalobca nemal
záujem nehnuteľnosti odkúpiť a nemal ani žiadnu vedomosť o cene a bonite predmetných nehnuteľností.
Neskôr bolo zrejmé, že žalovaný nie je schopný vrátiť požičanú sumu, pretože nepracoval, navyše
totálne rozbil motorové vozidlo, čerstvo zakúpené z pôžičky poskytnutej žalobcom. Za účelom
získania finančných prostriedkov ponúkal žalovaný predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu veriteľa, iným

záujemcom. Preto sa žalobca rozhodol tieto nehnuteľnosti za sumu 255 000 .- Sk od žalovaného
odkúpiť. V prípade, že by žalovaný predmetné nehnuteľnosti odpredal inému záujemcovi, prišiel by
žalobca o možnosť vymôcť si požičanú sumu predajom týchto nehnuteľností. Okrem toho, zrušením
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, žalovaný získal pozemok, ktorý nie je bez
ďalších úprav využiteľný a nie je k nemu samostatná prístupová cesta. Preto by žalobca nikdy nesúhlasil

so splatením pôžičky vo výške 400 000.-Sk prevodom týchto pozemkov, ktorých hodnota ani zďaleka
nedosahuje hodnotu pôžičky. Preto, aby zabránil prevodu jediných aktív žalovaného, sa rozhodol
predmetné nehnuteľnosti odkúpiť za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom. Za pozemky žalobca
riadne zaplatiťldohodnutú kúpnu cenu 255 000.-Sk v hotovosti a to pred podpisom kúpnej zmluvy.

22. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 8C 81/2005 zo dňa 2.10.2014 a zaviazal žalovaného na úhradu
sumy 4 782,81 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Prešove
č. 8C 81/2005 zo dňa 26.4.2016 odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že v danej veci sa javí, že
suma 400 000.-Sk uvedená v zmluve o pôžičke bola dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti, pokiaľ

žalobca nepreukáže opak. Kúpna zmluva spísaná na notárskom úrade dňa 9.4.2003 a v nej novo
dohodnutákúpnacenavovýške255913.-Skbymohlipredstavovaťdohoduozmenekúpnejceny, avšak
túto dohodu by bolo možné považovať za platný právny úkon, len ak by bol urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Ak súd prvého stupňa vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o
pôžičke, nebral do úvahy dohodu zmluvných strán o tom, že pôžička môže byť v plnom rozsahu splatená

prevodom konkrétne špecifikovaných nehnuteľností. O tom, že žalovaný na žalobcu tieto nehnuteľnosti
skutočne previedol, nie sú pochybnosti. Prevodom týchto nehnuteľností mala byť v zmysle uzavretej
zmluvy splatená pôžička v plnej výške. Prevzatie sumy 255 913.-Sk nebolo preukázané, pričom dôkazné
bremeno znáša žalobca. Úlohou súdu prvého stupňa bolo zistiť skutočnú kauzu právneho vzťahu medzistranami sporu a zaoberať sa otázkou skutočnej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti a otázkou
zaplatenia sumy 255 913.-Sk žalobcom žalovanému. Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu neboli
zo strany strán sporu preukázané žiadne nové skutočnosti ani navrhnuté nové dôkazné prostriedky.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení a

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

29. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí

tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičky
dňa 17.7.2002 a kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 9.4.2003 bol žalovaný plne spôsobilý na právne úkony,

čo bolo preukázané znaleckým posudkom W.. F. B. č. XX/XXXX. Taktiež medzi stranami sporu bolo
nesporné, že dňa 17.7.2002 žalobca poskytol žalovanému sumu 400 000.-Sk. Taktiež je nesporné, že
dňa 17.7.2002 uzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke. Z ustanovení tejto zmluvy vyplýva, že žalobca
poskytne žalovanému ako pôžičku sumu 400 000 .-Sk a žalovaný sa zaväzuje predmetnú sumu vrátiť
v lehote jedného mesiaca. Zároveň si strany sporu v článku II dohodli, že dlžník môže svoj dlh splatiť

so súhlasom veriteľa aj prevodom vlastníctva nehnuteľnosti a to parciel č. XXXX/X o výmere 939 m2,
č. XXXX/XX o výmere 712 m2, XXXX/XXX o výmere 507 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,
katastrálneho územia M. , ktoré nehnuteľnosti sú aj ručením tejto pôžičky. Dlžník sa zaviazal, že do
doby splatenia pôžičky neprevedie túto nehnuteľnosť a nescudzí ju na žiadnu inú osobu. Súd má za
to, že jednoznačne medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom bol dohodnutý

alternatívny spôsob úhrady pôžičky a to v hotovosti alebo so súhlasom veriteľa prevodom v zmluve
uvedených nehnuteľností. Jednoznačne bolo preukázané, že dlžná suma nebola uhradená v hotovosti.
Bola však dňa 9.4.2003 formou notárskej zápisnice uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom sú
nehnuteľnosti a to parcela č. XXXX/XXX o výmere 507 m2, parcela č. XXXX/X o výmere 936 m2, parcela
č. XXXX/XX o výmere 712 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Uzavretie

tejto kúpnej zmluvy súd považuje za formu súhlasu žalobcu so splatením dlžnej sumy prevodom
nehnuteľností. Javí sa teda, že od začiatku mal žalobca záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a
kúpu týchto nehnuteľností riešil neštandardným spôsobom - najprv vyplatením finančných prostriedkov
a potom prevod nehnuteľností. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke nemohol žalobca priamo predmetné
nehnuteľnosti od žalovaného odkúpiť a to z dôvodu, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke

podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a až dňa 3.9.2002 bola uzavretá zmluva o
zrušení podielového spoluvlastníctva a následným prikázaním podielov formou notárskej zápisnice č.
N XXX/XX, Nz XXX/XX, na základe ktorej do výlučného vlastníctva žalovaného prešli nehnuteľnosti N.
XXXX/X - záhrada o výmere 936 m2, N. XXXX/XX - záhrada o výmere 712 m2, N. XXXX/XX - trvalétrávne porasty o výmere 507 m2. Hodnota týchto nehnuteľností je v notárskej zápisnici uvedená na
základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom R.. V. R.. Tento znalecký posudok
je zo dňa 1.9.2002

31. V čase uzavretia zmluvy o pôžičky má súd za to, že obe strany sporu považovali za kúpnu cenu
za nehnuteľnosti sumu 400 000.-Sk, pretože obe strany súhlasili s prevodom týchto nehnuteľností v
prípade nezaplatenia dlhu vo výške 400 000.- Sk. V kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 je však v článku
III dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti vo výške 255 913.-Sk. A taktiež je uvedené, že

táto kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním zmluvy, bez účasti notára. Súd dohodu o cene za
nehnuteľnosti považuje za zmenu kúpnej ceny zo sumy 400 000.-Sk na sumu 255 913.- Sk v súlade
so znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2002. Je
pravdou,žekúpnacenabolavyplatenápredpodpísanímzmluvyopôžičkeatovovýške400000.-Skdňa
17.7.2002. Vyplatenie inej sumy žalobcom žalovanému nebolo v priebehu konania preukázané. Nebolo
preukázané, že by mu vyplatil sumu 255 913.- Sk. V tejto časti neuniesol žalobca dôkazné bremeno a

nepreukázal kedy, kde a za akých okolnosti mala byť vyplatená žalovanému ďalšia sumu 255 913.-Sk.
Súd má za to, že na základe vyššie uvedených skutočností boli žalovanému dňa 17.7.2002 vyplatené
finančné prostriedky vo výške 400 000.-Sk ako pôžička, ktorú mohol splatiť v stanovenej lehote v
hotovosti, alebo prevodom v zmluve uvedených nehnuteľností. Na základe znenia zmluvy o pôžičke zo
dňa17.7.2002súdmázato,ževtomčasestranyzmluvymalizato,žehodnotanehnuteľnostíjevovýške

400 000.-Sk. Uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli totožné nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti
uvedené v zmluve o pôžičke, má súd za to, že žalobca súhlasil so splatením pôžičky, prevodom týchto
nehnuteľností. Podpísaním tejto zmluvy sa strany dohodli, že hodnota týchto nehnuteľností je iná ako
v čase podpísania zmluvy o pôžičke a to vo výške 255 913.-Sk. Skutočnosť, že by žalobca túto sumu
vyplatil žalovanému nebola v konaní preukázaná. Súd má teda za to, že k splateniu pôžičky došlo zo

strany žalovaného vo výške 255 913 .-Sk a to prevodom nehnuteľností. Ku dňu rozhodnutia žalovaný
zostatok pôžičky neuhradil a preto ho súd zaviazal na úhradu sumy 4 782,71 eur (144 087 .-Sk, 400
000 - 255 913). V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 400 000.-Sk - 13 277,57 t.j. v časti
zaplatenia sumy 255 913.-Sk - 8 494,76 eur súd žalobu žalobcu zamietol.

32. V článku I, bod 1 zmluvy zo dňa 17.7.2002 sa veriteľ zaviazal dlžníkovi požičať sumu 400 000.-Sk s
dohodnutým úrokom vo výške 20%. Žalovaný mal teda požičanú sumu vo výške 400 000.-Sk vrátiť do
jedného mesiaca od požičania navýšenú o 20%. 20% zo sumy 400 000.- Sk ( 13 277,57 eur) predstavuje
sumu 80 000.-Sk t.j. 2 655,51 eur. Celkovo súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4 782,81 + 2
655,51 eur t.j. 7 438,32 eur.

33. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 16% ročne. Z článku II bod. 1 zmluvy o pôžičke
vyplýva, že sa účastníci zmluvy dohodli na úroku z omeškania vo výške 2% dlžnej sumy. Súd je toho
názoru, že si účastníci dohodli úrok z omeškania jednorazový (v zmluve nie je uvedené, či je úrok
z omeškania ročný, mesačný, denný) a to vo výške 2% z dlžnej sumy. Keďže do jedného mesiaca

neuhradil žalovaný požičanú sumu, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške
8000 .-Sk - 265,55 eur, čo predstavuje 2% zo sumy 400 000.-Sk. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania
súd žalobu žalobcu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia celkovo sumy 480 000.-Sk t.j. 15 933,08 eur. Súd

celkovo zaviazal žalovaného na úhradu sumy 7 438,32 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 46,68 % (7
438,32 : 15 933,08 x 100, 100 - 46,68) a úspech žalovaného predstavuje 53,32 %. Rozdiel je 6,64% v
prospech žalovaného. Súd považuje úspech strán sporu za takmer rovnaký a preto náhradu trov konania
stranám nepriznal.38. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky, pričom náklady spojené s
vypracovaním týchto znaleckých posudkov znášal štát. Keďže vypracovanie znaleckých posudkov bolo

v záujme oboch strán a ich úspech v konaní bol takmer rovnaký, súd zaviazal žalobcu a aj žalovaného
uhradiť trovy štátu každého po 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.