Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217045
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1315217045.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobcu: Ručiteľ s.r.o., IČO: 46 745 556, so
sídlom: Agátová 22, Bratislava, v zast.: Mgr. Michal Šaling, advokát so sídlom Konventná 9, Bratislava,
proti žalovanému: BMX klub Rača, občianske združenie, IČO: 30 808 774, so sídlom: Hečkova 3,
Bratislava, v zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom: Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie

bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
11C/526/2015-781 zo dňa 01.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutých výrokoch II. a III. z r u š u j ea
vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.918,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 896,60 eur od 12.09.2015
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 2.191,12 eur od 10.02.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.831,10 eur od 11.12.2019 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žiadnej zo
strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 119 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že

3. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobou, ktorá bola súdu
doručená dňa 10.08.2015, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.280 eur s príslušenstvom. Na
pojednávaní dňa 06.02.2016 súd pripustil zmenu žalobného návrhu, s tým, že žalobca požadoval, aby

súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 4.480 eur s príslušenstvom a zároveň sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti zdržať sa užívania akejkoľvek časti, ktoréhokoľvek z pozemkov, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území G.Č., obec Bratislava Mestská časť G., okres Bratislava N. a to parcela č. XXXX/
XXX o výmere 25 m2 druh trvalé trávne porasty a parcela č. XXXX/XXX o výmere 576 m2 ostatné plochy,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX. V neposlednom rade požadoval, aby súd zaviazal žalovaného
zdržať sa umožnenia tretím osobám najmä, nie však výlučne jeho členom, užívania ktorejkoľvek časti

ktoréhokoľvek z vyššie uvedených pozemkov žalobcu. Rozšírenie žaloby sa týkalo bezdôvodného
obohatenia za obdobie december 2014, január až marec 2015, august 2015 až január 2016, vrátane.

Občiansky zákonník v ustanoveniach paragrafu 119 a 120 delí veci na hnuteľné a nehnuteľné.
Občiansky zákonník vychádza z toho, že stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená že stavba môže
byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Občiansky zákonník však pojem stavba

nedefinuje,subsidiárnemožnoaplikovaťadministratívnepredpisy,predovšetkýmstavebnýzákon.Podľa
ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a územnom poriadku (stavebnýzákon) stavba je stavebná konštrukciu postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je
pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou
sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie stojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v

zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie
na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Možno definovať stavbu
aj negatívne, stavbou nie je to, čo neexistuje ako samostatná vec, hoci ide o výsledok stavebných
prác, ktoré podliehajú administratívnemu konaniu či schváleniu, pokiaľ má výsledok týchto prác iba
povahutechnickejúpravypozemkutak,žepozemokodstavbynemožnoodlíšiť(napríkladrybník,bazén,

parkovisko a pod.) Na účely občianskeho pravá je pojem stavba nutné vykladať ako vec v právnom
zmysle, pričom nie je podstatné či ide o stavbu povolenú alebo nepovolenú, rozhodujúcim kritériom pre
kvalifikovanie stavby ako veci nehnuteľnej je pevné spojenie základu so zemou. Posúdenie existencie
spojenia pevného základu so zemou bude potrebné vyhodnotiť z hľadiska konkrétneho prípadu.

4. Súdna prax a právna teória zhodne konštatujú, že to v niektorých prípadoch môže byť

problematické. Napríklad pôvodne sa právna teória prikláňala ku záveru, že miestna komunikácia
predstavuje iba spôsob spracovania pozemku a nemôže byť zároveň stavbou, samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Rozhodovacia prax a neskôr aj právna teória však už upustili od týchto
záverov a prikláňajú sa k záveru, že aj miestna komunikácia môže byť predmetom samostatných
občianskoprávnych vzťahov.

5. Súd nepozná prípad, že by v minulosti bola posudzovaná podobná drába, preto nie je možné použiť
známu judikatúru. Zároveň si uvedomuje, že posúdenie otázky, kedy je určitým spôsobom stavebne
spravovaný povrch pozemku samostatnou stavbou, je zložité a musí dať naň odpoveď, pričom odpoveď
závisí predovšetkým od zhodnotenia konkrétnych okolností daného prípadu.

6. Pri posudzovaní otázky povahy BMX dráhy súd zobral do úvahy záver znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca prof. Ing. Pavla Martona, ktorý BMX dráhu charakterizoval ako jedno stavebné dielo
rozdelenénapäťstavebnýchobjektov.Zároveňkonštatoval,žeštartovacípahorokječasťjevybudovaná
ako železobetónová doska so zabudovanými oceľovým štartovacím zariadením a jej odstránenie je

možné len deštrukciou a demontážou štartovacieho zariadenia s možnosťou jeho porušenia. Súd preto
považoval za preukázané, že táto konkrétna BMX dráha má prvky pevne spojené so zemou, možno
ju preto hodnotiť ako nehnuteľnosť. Na základe záverov znalca súd posúdil BMX dráhu ako jeden
nedeliteľný celok. Okolnosti tohto prípadu, nedeliteľnosť dráhy a skutočnosť, že v prípade oddelenia
časti pozemku vo vlastníctve žalobcu by prišlo ku jej celkovému znefunkčneniu, nakoľko nebude spĺňať

požadované parametre a časť dráhy pevne spojená so zemou, boli dôvodmi, pre ktoré súd uzavrel, že
v tomto prípade ide o nehnuteľnosť.

7. Súd posúdil BMX dráhu ako celok, ako výsledok stavebnej činnosti, ktorý môže byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, teda stavbou v zmysle občianskeho práva. Rozdiel medzi iba úpravou

povrchu zeme a stavbou v tomto prípade, súd vidí v okolnosti, že úpravou, zmenou trate BMX dráhy
tak, aby neprechádzala cez pozemok žalobcu, by samotná BMX dráha zanikla, nakoľko nie je možné ju
nanovo vybudovať na zostávajúcej ploche tak, aby spĺňala parametre, ktoré sú na ňu kladené. Okolnosť,
že trať nemožno upraviť inak mal súd preukázanú aj zo stanoviska Slovenského zväzu cyklistiky zo dňa
06.10.2020. Skutočnosť, že časť stavby je pevne spojená so zemou, mal súd za preukázanú znaleckým

posudkom. Na rozdiel od žalobcu však posudzoval objekt BMX dráhy ako celok, neposudzoval iba časť
dráhy, ktorá na nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Ak by súd posudzoval iba túto časť dráhy,
išlo by iba o úpravy zemského povrchu, nie nehnuteľnosť. Ale predmetná dráha plní svoju funkciu práve
v tvare a rozložení ako je vybudovaná a nemožno ju členiť a rozdeľovať, nakoľko časť pozemku vo
vlastníctvežalobcuodnejnemožnooddeliťazároveňzachovaťfunkčnosťzostávajúcejčastiBMXdráhy.

8. V spore nie je podstatné, či ide o stavbu legálnu, alebo nelegálnu, t.z. čiernu, na jej povahe ako
predmetu občianskoprávnych vzťahov to nič nemení. Preto sa súd nezaoberal otázkou existencie
stavebného povolenia.

9. Rovnako, podľa názoru súdu, nie je v tomto spore dôležité, či vlastnícky titul svedčí žalovanému z
dôvoduspracovaniacudzejveci,aleboprevodompráv.Súdsavtomtosporenezaoberalotázkouurčenia
vlastníckeho práva k stavbe, toto nebolo jeho úlohou. Napriek tomu konštatovaniu má súd za to, že
žalovaný vlastníctvo predmetnej BMX dráhy v spore preukázal. Výpoveďou svedkov bolo preukázané,že v rokoch 1996 a nasledujúce, boli vybudované nové prvky trate, svedkovia potvrdili, že trať bola
prebudovaná (z 2/3 -tín išlo o novú trať) a aj prvky, ktoré spojili nehnuteľnosť zo zemou boli podľa ich
výpovede vybudované v období existencie žalovaného, ako občianskeho združenia.

10. Za situácie, že súd označil predmetnú dráhu za nehnuteľnosť a žalobca sa domnieva, že jej
vlastníkom je iný subjekt, odlišný od žalovaného, má možnosť domáhať sa svojich práv, ktoré považuje
za ohrozené, aj samostatnou žalobou voči tomuto subjektu.

11. Žalobca požadoval, aby súd uložil žalovanému, ktorého zároveň označil ako subjekt, ktorý
neoprávnene užíva jeho pozemky, zdržať takéhoto užívania a umožnenia ich užívania tretím osobám.

12. V spore bolo preukázané, že žalovaný pozemok parc.č. XXXX/XXX o výmere 25 m2 neužíva. Súd
preto v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

13. Čo sa týka parcely č. XXXX/XXX o výmere 576 m2 bolo preukázané, že na nej sa nachádza teleso
BMX dráhy. Keďže podľa názoru súdu žalovaný dostatočne preukázal vlastnícke práva ku predmetnej
dráhe, súd návrh na uloženie povinnosti zdržať sa užívania jeho vlastníctva zamietol.

14.O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru je úspechu vo veci. Mieru úspech a neúspechu strán sporu možno porovnať, nakoľko súd
čiastočne žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného ku zaplateniu bezdôvodného obohatenia a zároveň
zamietol žalobu v časti o určenie povinnosti, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na
náhradu trov konania právo.

15.Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch II a III - uloženia povinnosti zdržať
sa užívania akejkoľvek časti pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území G., obec Bratislava
Mestská časť G., okres Bratislava N., a to parcela reg. „C“ XXXX/XXX o výmere 576 m2 ostatné
plochy, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX a povinnosti zdržať sa umožnenia tretím osobám najmä,

nie však výlučne jeho členom žalobcu, užívania tohto pozemku. Odvolanie sa však netýka uloženia
týchto povinností vo vzťahu k pozemku pare. Reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 25 m2 podal odvolanie
žalobca, ktorý zmenil a vyhovel jeho žalobe, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca
poukazuje na to, že BMX dráha má právnu povahu stavby spojenej so zemou pevným základom vo
vzťahu k Pozemku a ak by aj BMX dráha mala právnu povahu stavby spojenej so zemou pevným

základom (čo nemá), že žalovaný je jej vlastníkom. Vo vzťahu k prvému vyššie Súd prvej inštancie prišiel
k skutkovému a právnemu záveru, že BMX dráha ako celok predstavuje nehnuteľnosť a k zániku jej
časti na Pozemku by prišlo k zániku celej BMX dráhy, pretože by nebola naďalej funkčná. K tomuto
záveru prišiel na základe znaleckého posudku doc. Martona a stanoviska Slovenského zväzu cyklistiky.
Žalobca v tejto súvislosti nenapadá a považuje za správny skutkový záver Súdu prvej inštancie vo

vzťahu k časti BMX dráhy nachádzajúcej sa na Pozemku, podľa ktorého ak by súd posudzoval iba
túto časť dráhy, išlo by iba o úpravy zemského povrchu, nie nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie teda
správne prišiel k záveru, že izolovane na Pozemku sa žiadna stavba spojená so zemou pevným
základom nenachádza. Vo vzťahu k druhej námietke vyššie Súd prvej inštancie uviedol, že sa titulom
nadobudnutia vlastníctva BMX dráhy žalovaným nezaoberal. V priamom rozpore s tým prišiel ďalej

k skutkovému a právneho záveru, že žalovaný výpoveďami dvoch svedkov preukázal, že žalovaný
nadobudol vlastnícke právo výlučne spracovaním cudzej veci (pretože existenciu zmluvného titulu ani
právneho nástupníctva nadobudnutia Súd prvej inštancie nespomenul, a teda žalobca predpokladá, že
sa stalo nesporným, že žalovaný BMX dráhu zmluvne nenadobudol a ani nie je právnym nástupcom
subjektu, ktorý bol vlastníkom dráhy). Popretie základných ústavných práv žalobcu. Žalovaný v konaní

nepreukázal existenciu akéhokoľvek platného titulu na užívanie Pozemku, čo Súd prvej inštancie potvrdil
tým, že žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor
žalobcu tým, že užíval a užíva Pozemok bez právneho dôvodu. Neexistuje teda žiadny platný právny
titul (a preto ho počas celého doterajšieho konania nemohol ani žalovaný preukázať a predložiť) alebo
všeobecne záväzný právny predpis, na základe ktorého by mal žalovaný oprávnenie užívať Pozemok

a realizovať na ňom akékoľvek úpravy. Jedným zo základných práv každého subjektu je okrem iného
právo vlastniť majetok. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať a disponovať s ňou
podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho
môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči všetkým (erga omnes). V zmysle čl. 20 ods. 4 ÚstavySlovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie tým, že zamietol
návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa užívania Pozemku odoprel žalobcovi

ochranu jeho ústavného práva vlastniť majetok tým, že obmedzil vlastnícke právo žalovaného v rozsahu
jehoprávaPozemokužívať,atobezpreukázaniaverejnéhozáujmu,oporyvpríslušnomzákoneaurčení
primeranej náhrady. Toto odopretie právnej ochrany je o to závažnejšie, keďže súd prvej inštancie na
úkor žalobcu poskytol právnu ochranu fiktívnemu a pofidérnemu právu žalovaného. Súd prvej inštancie
vzal za rozhodný dôkaz vo forme „znaleckého posudku“ doc. Martona, no nevysporiadal sa vôbec s

námietkami žalobcu proti tomuto dôkazu, a to najmä, nie však výlučne, že ide o nezákonný znalecký
posudok (pretože neobsahuje povinnú obsahovú náležitosť súkromného znaleckého posudku), že ide o
dôkaz nedostatočný a obsahujúci množstvo chýb (napr. znalec nevykonal na pozemkoch sondáž, znalec
neprípustne hodnotil právne otázky, znalec účelovo upravoval oficiálny manuál výstavby BMX dráhy v
prospech žalovaného atď.). Súd prvej inštancie v rozsudku súdu prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že na Pozemku sa nenachádza nič spojené so zemou pevným

základom, a teda ani nič, čo by bolo akokoľvek spojené so štartovacím pahorkom dráhy vzdialeným od
Pozemku desiatky, ba až stovky, metrov. Súd prvej inštancie sa v rozsudku súdu prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že ani štartovací pahorok nie je spojený so zemou
pevným základom a že táto skutočnosť nevyplýva ani zo „znaleckého posudku“ doc. Martona, ktorý
sa zaoberal jeho povrchom, no nie jeho základmi a ani sa „nenamáhal“ vykonať sondáž na ňom. Súd

prvej inštancie sa v rozsudku súdu prvej inštancie nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, a to
najmä dokumentáciou týkajúcou sa iných BMX resp. cyklistických dráh a spôsobom ich budovania, tzv.
zverovacím protokolom Hlavného mesta SR Bratislavy (ktoré sa hlási k vlastníctvu celého športového
areálu) a vyjadrenia Hlavného mesta SR Bratislavy o absencii existencii stavby spojenej so zemou
pevným základom v prípade BMX dráhy. Súd prvej inštancie napriek tomu, že za rozhodné z hľadiska

vlastníckehoprávažalovanéhokBMXdráhevzalvýlučnesvedeckévýpovededvochčlenovžalovaného,
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom ich nedôveryhodnosti vzhľadom na
časový odstup od daného obdobia, ich mladý vek v rozhodnom čase, súdne spory jedného z nich a
členský a príbuzenský pomer k žalovanému a nepochybný záujem na tom, aby žalovaný bol úspešným
v spore. Nevysporiadanie sa s námietkou nemožnosti nadobudnutia vlastníctva spracovaním cudzej

veci. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie námietkou
žalobcu, že nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k BMX dráhe vo forme
spracovania cudzej veci a toto spracovanie nebolo ani skutkovo preukázané. Súd prvej inštancie v
rozsudku súdu prvej inštancie neposkytol žalobcovi žiadnu odpoveď na včasnosť predloženia vyjadrení
a dôkazov zo strany žalovaného napriek tomu, že žalobca žiadal, aby Súd prvej inštancie v konaní

aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie. Súd prvej inštancie napokon v otázke vlastníctva žalovaného
k BMX dráhe učinil odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za vnútorne rozporné, keď na jednej
strane uviedol, že otázku vlastníckeho práva žalovaného k BMX dráhe vôbec neskúmal a na druhej
strane uviedol, že žalovaný vlastníctvo k BMX dráhe v spore preukázal. Podľa konštantnej judikatúry
je nevysporiadanie sa s argumentáciou (vrátane argumentácie judikatúrou), procesnými námietkami

a dôkazmi jednej zo strán sporu a vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozsudku pádnym dôvodom pre
záver o nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho,
aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ
pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s
čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru. (I. ÚS 265/05). Ústavný súd SR vo vzťahu k povinnosti

súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uviedol, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach tiež bližšie konkretizoval,

čo znamená vyrovnať sa s argumentmi. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 uviedol:
V prípade argumentácie navrhovateľa obsiahnutej v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu (§ 247 a nasl. OSP) spochybňujúcej správnosť právnych záverov napadnutého
rozhodnutia je nevyhnutné, aby s jeho myšlienkovými konštrukciami, na ktorých je táto argumentácia
založená, sa všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal a vyporiadal

sa s nimi a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil. Iba takýto
prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedného zo základných
atribútov spravodlivého procesu. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 311/07, v ktorom posudzoval
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uviedol, že rozsudok najvyššieho súdu podrobil prísnej konfrontácii sargumentmi sťažovateľa obsiahnutými v dovolaní majúc na pamäti, že ... účastníkovi konania musí dať
odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Osobitným prípadom povinnosti súdu vyrovnať

sa s argumentmi účastníkov konania je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentom účastníka konania
poukazujúcim na rozhodnutia súdov (judikatúru) alebo názory právnej vedy, ktoré sa podľa názoru
účastníka na prejednávanú vec vzťahujú, čo žalobca v predmetnej veci nepochybne učinil. Žalovaný
v spore zvolil taktiku predkladania procesných vyjadrení a dôkazov „na poslednú chvíľu“. Stalo sa tak
napr. v prípade „znaleckého posudku“ doc. Martona, ktorý žalovaný doručil žalobcovi a súdu 04.02.2020,

t.j. dva dni pred pojednávaním vytýčeným na 06.02.2020. Až na tomto pojednávaní navrhol žalovaný
vypočutie svedkov T. H. G. T.. Rovnako sa tak stalo v prípade obsiahleho vyjadrenia žalovaného
(datovaného a súdu prvej inštancie doručeného dňa 02.09.2020) spolu s množstvom listinných dôkazov
(v rozsahu stoviek strán), ktoré boli doručené žalobcovi 07.09.2020, t.j. jeden deň pred pojednávaním
vytýčeným na 08.09.2020. Išlo pritom o procesný úkon uskutočnený cca. polroka po poslednom
pojednávaní vo veci (06.02.2020), po ktorom sa (pre porovnanie) žalobca vyjadril vyjadrením už dňa

28.02.2020 a žalovaný bol v značnom omeškaní so svojím vyjadrením sa k tomuto vyjadreniu žalobcu
a lehotou, ktorú mu na tento účel určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní zo dňa 08.09.2020 (ako to
vyplýva aj zo zvukového záznamu, pričom zápisnica sa z tohto pojednávania nevyhotovovala) vzniesol
žalobca námietku potreby použitia sudcovskej koncentrácie konania, na ktorú Súd prvej inštancie ani v
konaní a ani v rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nereagoval. Po tomto pojednávaní si žalobca splnil

svoju procesnú povinnosť a doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 16.09.2020, v ktorom o.i.
opätovne vzniesol námietku sudcovskej koncentrácie konania a podporil ju aj judikatórne. Ani na ňu
súd prvej inštancie ani v konaní ani v rozsudku súdu prvej inštancie nereagoval. Pred pojednávaním
zo dňa 06.10.2020 doručil žalovaný ďalšie vyjadrenie dňa 02.10.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi
dňa 04.10.2020 (t.j. opätovne „na poslednú chvíľu“). Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že

vyjadrenie Slovenského zväzu cyklistiky je datované dňa 06.10.2020 (t.j. v deň posledného súdneho
pojednávania pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého predmetom boli len záverečné
reči), pričom z jeho obsahu vyplýva, že bolo vydané na základe žiadosti žalovaného. Všetky tieto
procesné úkony a návrhy učinil žalovaný cca. po piatich rokoch od začatia súdneho sporu, pričom
mu nič nebránilo vykonať ich v konaní kedykoľvek skôr. Ak by sa žalovaný snažil argumentovať

tým, že musel uskutočňovať vyhľadávanie v archívoch (ktoré však nikdy neidentifikoval), skutočne od
roku 2015 (odkedy súdne žalobca spochybňoval jeho právo užívať Pozemok) mal dostatočne veľa
času na to, aby mohol dokumenty v archíve vyhľadať a určite neexistuje žiaden pádny dôvod na
predloženie dôkazov až v roku 2020. Naviac z výpovede svedka G. T.. vyplynulo, že tieto dokumenty
sa nachádzali u žalovaného v starých šanónoch a nebolo žalovaným preukázané, že by tieto listiny boli

získané z akéhokoľvek archívu (v prípade takýchto listín sa totiž na nich nachádza pečiatka príslušného
archívu). To platí o to viac v prípade navrhnutia svedeckých výpovedí svedkov, ktorých žalovaný dobre
pozná a je s nimi v priateľskom, členskom a dokonca rodinnom vzťahu. Žalobca realizoval v priebehu
prvoinštančného konania viacero písomných vyjadrení, ku ktorým boli pripojené listinné dôkazy. Ide
najmä, nie však výlučne, o vyjadrenia zo dní zo dní 29.01.2020, 28.02.2020, 16.09.2020 a 03.10.2020

a k nim priložené listinné dôkazy (napr. vyjadrenie hlavného mesta k neexistencii stavby spojenej so
zemou pevným základom, zverovací protokol, žiadosť o zápis vlastníckeho práva, hospodárska zmluva,
dôkazy týkajúce sa iných BMX dráh, stavebné povolenia LBG arény, žiadosti odvolacieho orgánu,
stanovisko hlavného mesta, nájomná zmluva, nesúhlas hlavného mesta s dodatočným povolením
stavby, záznam o rokovaniach o podnájomnej zmluve atď.). Súd prvej inštancie žiaden z týchto listinných

dôkazov nevykonal prečítaním alebo oznámením listiny v zmysle § 204 CSP. Pritom minimálne v prípade
vyjadrenia hlavného mesta k neexistencii stavby spojenej so zemou pevným základom, zverovacieho
protokolu, žiadosti o zápis vlastníckeho práva, hospodárskej zmluvy, listín týkajúcich sa iných BMX
dráh ich obsah žalovaný spochybňoval, keď tvrdil, že BMX dráha je spojená so zemou pevným
základom, je vlastníkom BMX dráhy, iné BMX dráhy sú rozdielne a pod., a teda súd prvej inštancie

bol povinný obsah listiny prečítať alebo oznámiť, no nestalo sa tak. Napokon drvivá väčšina týchto
dôkazov bola v rozsudku súdu prvej inštancie aj ignorovaná. Žalobca si nie je vedomý žiadneho súdneho
rozhodnutia, ktoré by za takýchto alebo podobných skutkových okolností prisúdilo úprave povrchu
pozemku právny režim súčasti vzdialenej (prípadne existujúcej) stavby spojenej so zemou pevným
základom. Práve naopak. Súdna judikatúra zaoberajúca sa súčasťou stavby spojenej so zemou pevným

základompojednávaoobvodovýchmúroch,zabudovanomnábytku,zabudovanýchtechnológiách(napr.
zariadenie pestovateľskej pálenice - NS ČR sp. zn. 20 Cdo 2736/2016) a pod.. Aj v týchto prípadoch
nepochybne existuje funkčná súvislosť, no existuje aj súvislosť stavebná, čo nie je predmetom súdenej
veci. Skutočnosť, že znemožnením užívania Pozemku dôjde k znemožneniu užívania BMX dráhy, nemápôvod v súčasti veci, ale jednoducho v tom, že žalovaný na užívanie Pozemku jednoducho nemá
právny titul. Ak by Pozemok bol len jediným priestorom bez užívacieho oprávnenia žalovaného, nič by
žalovanému nebránilo prebudovať trať tak, aby bola umiestnená na zvyšných pozemkoch s užívacím

oprávnením(ajkeďsinýmtvaromavmenšomrozsahu).No,žalovanýnemáprávonaužívaniežiadneho
z pozemkoch nachádzajúcim sa pod BMX dráhou a žalobca nepredpokladá, že snáď bolo úmyslom
Súdu prvej inštancie toto celé veľké územie označiť za súčasť jedného pahorku. Rovnako v prípade
investičných celkov a výrobných areálov sa pravidelne posudzuje každá časť samostatne, t.j. či ide
o pozemok alebo stavbu alebo ich súčasti alebo príslušenstvo. Skutočnosť, že niečo s niečím súvisí

funkčne, ešte neznamená, že ide o vec a jej súčasť. Vyžaduje sa teda za každých okolností fyzické
spojenie a funkčná súvislosť, t.j. nie len funkčná súvislosť. Napr. oddelením kolies od motorového
vozidla síce nedôjde k znehodnoteniu alebo poškodeniu kolies a ani zvyšku automobilu, ale automobil
nebude možné funkčne využiť (podobne Komentár k § 120 Občianskeho zákonníka, ASPI). Treba
si však všimnúť, že aj v tomto prípade je dané fyzické spojenie súčasti veci s vecou samotnou.
Súdna prax sa síce nedotkla špecificky BMX dráhy, no, ako to vyplýva z argumentácie žalobcu v

prvoinštančnomkonaní,boliriešenépodobnéprípadyakoúčelovákomunikácia,športovýareál,tenisový
areál, futbalové ihrisko, nohejbalový kurt, terasa, parkovisko a pod. Rovnako žalobca v prvoinštančnom
konaní judikatórne argumentoval v prospech oddeleného posudzovania jednotlivých častí športových a
rekreačných areálov (I. ÚS 754/01 Sb. 31 - rekreačný areál, Rozsudok NS ČR zo dňa 27.02.2006, sp.
zn. 22 Cdo 2859/2004 - futbalové ihrisko vrátane kovových konštrukcií, Rozsudok Obvodního soudu pro

Prahu 9 zo dňa 25.04.2014, sp. zn. 15C/66/2013 - škvárové ihrisko a nohejbalový kurt; ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 274/09, IV. ÚS 126/2010 - tenisový areál vrátane haly). Podľa názoru žalobcu v konaní nebolo
preukázané ani to, že by štartovací pahorok bol spojený so zemou pevným základom. Bolo preukázané
len, že tento pahorok má betónový povrch, čo je niečo iné ako spojenie so zemou pevným základom
(teda betónové základy). Naviac, doc. Marton nevykonal sondáž do BMX dráhy (vrátane pahorku) a tak

sa ani k spojeniu so zemou pevným základom nemohol vyjadriť. Okrem toho ani jeden zo svedkov sa
nevedel vyjadriť k otázke jasného rozlíšenia hranice medzi pozemkom a stavbou. Právne posúdenie
spracovania cudzej veci. Nadobudnutie vlastníctva k BMX dráhe žalovaným je otázka sekundárnej
dôležitosti. Časť dráhy nachádzajúca sa na Pozemku je iba stvárnením jeho povrchu, je teda súčasťou
Pozemku. Súčasne nie je súčasťou BMX dráhy a ani jej štartovacieho pahorku. Nakoľko sa na Pozemku

nenachádza žiadna stavba spojená so zemou pevným základom, nie je nutné sa zaoberať vlastníctvom
dráhy žalovaným. Napriek tomu sa žalobca k tejto otázke z opatrnosti vyjadrí, pretože sa ňou (aj keď
vnútorne rozpornou argumentáciou) zaoberal aj súd prvej inštancie, ktorý aj tu vec nesprávne právne
posúdil. Vo vzťahu k údajnému vlastníctvu BMX dráhy žalovaným súd prvej inštancie (ohliadnuc od
skutočnosti, že sám uviedol, že toto vlastníctvo neskúma) uzavrel nedostatočne výlučne na základe

výpovedí nedôveryhodných svedkov G. T.. H. T., že došlo k vzniku vlastníctva žalovaného k BMX trati
jej prebudovaním v rokoch 1996 a nasledujúcich. Žalobca však už v prvoinštančnom konaní uviedol,
že (ohliadnuc od preukázaniu samotnej prestavby a jej rozsahu - k tomu viď v tomto odvolaní vyššie) z
hľadiska ustanovení § 135b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby žalovaný preukázal,
že z jeho strany došlo k spracovaniu dobromyseľne, bez známosti, že mu vec nepatrila a preukázal aj

to, že muselo dôjsť k zániku pôvodnej veci a vzniku úplne novej veci. Z prvoinštančného konania bolo
zrejmé, že žalovaný vedel, že mu BMX dráha nepatrí (resp. nemal žiaden dôvod domnievať sa, že mu
dráha patrí), vedel aj to, že vlastník pozemku, na ktorom sa dráha nachádzala, zakázal hospodárskou
zmluvou na nej stavebné úpravy a naviac žalovaný vykonal terénne úpravy bez potrebných povolení.
Žalovaný teda konal nedobromyseľne, vedel, že mu spracúvaná dráha nepatrí a protiprávne (či už

súkromnoprávne, ako aj verejnoprávne). Naviac, k zániku pôvodnej dráhy ani k vzniku novej dráhy
nedošlo, pretože tak pred jej rekonštrukciou, ako aj po nej, plnila funkciu BMX dráhy. Okrem toho podľa
výpovedí svedkov malo ísť o sériu rekonštrukcií, a teda nie je zrejmé ani to, ktorá presne mala byť tak
zásadnou, že na jej základe mala vzniknúť nová dráha. Aj v tomto smere Súd prvej inštancie Rozsudok
Súdu prvej inštancie odôvodnil nedostatočne a vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Z popisu prác a

doložených dokladov možno uzavrieť, že tu maximálne išlo o terénne úpravy, ktorými napokon boli aj
výstavby iných BMX tratí, na ktoré v konaní príkladom poukázal žalobca. Samotné terénne úpravy,
úprava časti pozemku, úprava súčasti veci nemajú za následok vznik vlastníctva spracovaním cudzej
veci.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že ani z obsahu, ani z kontextu súdneho
rozhodnutia totiž vôbec nemožno vyvodiť, že „ sa stalo nesporným, že žalovaný ... nie je právnym
nástupcom subjektu, ktorý bol vlastníkom dráhy.“ Príznačným je aj spôsob, ako žalobca nielen v tejto
časti, ale v celom odvolaní vyhlasuje skutočnosti za nesporné alebo sporné. Vlastnícky titul môžežalovanému svedčiť z viacerých dôvodov, pričom pre spor nie je dôležité určiť, ktoré z dôvodov nastali.
Súd pokladá za preukázaný minimálne jeden z nich, čo je postačujúcou podmienkou na existenciu
vlastníckeho titulu, pričom súd v rozhodnutí neimplikuje výlučnosť tohto dôvodu vzniku vlastníckeho

práva žalovaného. Pokiaľ totiž žalobca spracoval vec v rozsahu zakladajúcom originárny spôsob
nadobudnutia vlastníctva, je zbytočné skúmať, či žalobcovi nesvedčí aj iný, časovo predchádzajúci,
dôvod nadobudnutia vlastníctva. Žalovaný v celom texte odvolania skutkové závery označuje za sporné
či nesporné voluntaristicky, v podstate výlučne podľa toho, či sa s nimi stotožňuje alebo nie, ale súčasne
predstiera, že ich spornosť skončí, ak mu, podľa jeho mienky, dá súd za pravdu. Ak mu však súd za

pravdu nedá, tak skutkové tvrdenia označuje za naďalej sporné. Pokiaľ spornosť skutkových tvrdení 1
závisí od rozhodnutia súdu, potom je otázkou, prečo žalobca vôbec podal odvolanie. Žalobca pritom
pojem spornosti uchopil veľmi voľne, úplne abstrahujúc od procesných pravidiel. Podľa § 151 ods.
1 CSP: „ Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“
Nesporné sú teda tie skutkové tvrdenia, ktoré druhá strana nenamietla, nie tie, v ktorých dal súd domnelo
za pravdu žalobcovi. Takto je potom v konaní nesporným napríklad skutkové tvrdenie žalovaného, že

žalobca je prepojený so spoločnosťou LBG aréna, s.r.o. a koná v jej záujme ako „nastrčený“ subjekt. Súd
podporne odkázal na chronicky známu judikatúru týkajúcu sa pozemných komunikácií, ktorú žalobca
dobre pozná a súčasne správne uviedol, že judikatúra k BMX dráham, resp. k športoviskám tohto
typu, nie iba všeobecne k športoviskám, nejestvuje. Je pritom zrejmé, že stavebné objekty uvádzané
žalobcom ako „podobné“ sú v skutočnosti zásadne odlišné od posudzovanej BMX dráhy. Súd sa s

listinamipredloženýmižalobcomtýkajúcimisainýchšportovískvysporiadaltým,žesprávneskonštatoval
nutnosť posudzovať konkrétnu BMX dráhu. Zároveň platí, že žalovaný preukázal (o.i. aj stanoviskom
Slovenského zväzu cyklistiky), že žalobca zamieňa BMX dráhy olympijskej disciplíny BMX Racing (akou
je predmetná BMX dráha) s rôznymi amatérskymi „ihriskami“, pump-trackmi a podobnými objektmi,
ktoré nemajú v danom spore žiadnu relevanciu. Čo sa týka uvedeného vyjadrenia Hlavného mesta SR

Bratislavy o absencii existencie stavby spojenej so zemou pevným základom (v zmysle stavebného
zákona!) v prípade BMX dráhy, je zrejmé, že stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy je v príkrom
rozpore so stanovisko stavebného úradu aj znaleckým posudkom predloženým žalovaným. Hlavné
mesto SR Bratislava nie je odborne spôsobilou osobou ani orgánom verejnej správy, ktorý by viedol
konanie týkajúce sa BMX dráhy žalobcu, nie je teda zrejmé, prečo by jeho vyjadrenie k odbornej

stavebnej otázke mal byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Nie je zrejmé, ako sa súd mal s pomerom
svedkov k žalobcovi vysporiadavať. Súd nie je povinný reagovať na každú námietku strany, ale iba na
námietky podstatné. Žiadna osoba, ktorá svojou svedeckou výpoveďou neporuší povinnosť mlčanlivosti,
nie je ako svedok vylúčená. Žalobcom spochybňovaní svedkovia vypovedali presvedčivo, konzistentne,
pričom ani žalobca obsahu ich výpovede nevie vytknúť nič iné, len to, že vraj nevedeli povedať, kde

presne sa nachádza hranica medzi stavbou a pozemkom. Súd nie je povinný pri každej výpovedi
svedka podrobne analyzovať, že určite vypovedal pravdivo, resp. vysvetľovať, prečo jeho výpoveď
pripustil..Vobčianskoprávnychsporochpritomibazriedkavypovedajúsvedkoviaúplnebezakéhokoľvek
vzťahu k stranám alebo udalostiam, ktorých sa týka ich svedecká výpoveď. Naopak, úplne bežne
vypovedajú zamestnanci, štatutári, rodinní príslušníci. Výsluch svedka s určitým pomerom k strane

je teda situáciou úplne bežnou. Žalobca však túto skutočnosť prezentuje ako zasadnú, žalovaným
aj svedkami zatajenú a žalobcom objavenú. Žalovaní aj svedkovia však svoj vzájomný vzťah úplne
transparentne priznali, na rozdiel od žalobcu, ktorý v konaní nijako nekomentoval tvrdenie žalovaného
o jeho prepojení so spoločnosťou LGB aréna, s.r.o. a konaní v jej záujme, čím v zmysle § 151 ods. 1
CSP nastala situácia nespornosti tohto skutkového tvrdenia žalovaného. Žalobca sa snaží citovaním

judikatúry podporiť názor, že súd je povinný argumentačne reagovať na celý rozsah jeho procesných
písomností, bez ohľadu na relevanciu obsahu. Aj judikatúra však zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je
reagovať len na námietky, ktoré sú pre konanie významné. Súd nie je povinný reagovať na každú,
aj najbanálnejšiu námietku strany, ale iba na námietky a argumenty pre konanie významné. Uvedený
záver vyplýva aj z rozhodnutí citovaných žalobcom. Súd v tomto prípade dal odpovede na všetky

podstatné a relevantné námietky a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Skutočnosť, že strana
produkuje nadmerné množstvo balastnej procesnej spisby, však sama o sebe nezaručuje, že ide o
spisbu relevantnú, na ktorú by súd musel reagovať rovnako rozsiahlou spisbou. Účelom práva na riadne
odôvodnenie rozsudku je zabezpečiť tzv. preskúmateľnosť rozhodnutia, tak vo vzťahu k stranám, ako
aj nadriadenému súdu. Odôvodnenie tak musí umožniť stranám aj nadriadenému súdu oboznámiť sa s

dôvodmi, ktoré viedli k rozhodnutiu a následne sa s nimi stotožniť alebo ich, v prípade strán, napadnúť
opravným prostriedkom a v prípade nadriadeného súdu, preskúmať. Súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil,
prečo považoval BMX dráhu za stavbu , vlastnícky patriacu žalovanému. Žalobca s týmto záverom
nesúhlasí a preto podal odvolanie, na základe ktorého bude správnosť rozsudku preskúmaná odvolacímsúdom. Je skutočne zbytočné túto jednoduchú procesnú situáciu opisovať vzletnou ústavnoprávnou
argumentáciou, ktorá sa pri nenáležitom použití mení iba na vyprázdnené frázy a následne v prípadnom
dovolaní znovu namietať, že sa odvolací súd podrobne a podľa predstáv žalovaného nevysporiadal

s celým rozsahom textácie odvolania. Žalovaný predkladal všetky dôkazy a vyjadrenia podľa svojich
časových a personálnych možností v reakcii na vývoj konania a rozsiahlu procesnú spisbu žalobcu.
Na rozdiel od žalobcu so zázemím a financovaním podnikateľskej skupiny LGB, v ktorej záujme koná,
totiž žalovaný nie je komerčnou spoločnosťou, t.j. jeho členovia vykonávajú činnosť bezplatne popri
svojich zamestnaniach. Bol to naopak žalobca, kto v priebehu celého súdneho procesu prichádzal s

novými tvrdeniami (napríklad, že žalovaný údajne BMX dráhu nevybudoval, že BMX klub Rača údajne
neexistoval pred nadobudnutím formy občianskeho združenia, že rôzne konkrétne objekty, ktoré nemajú
nič spoločné s olympijskou disciplínou BMX racing, majú údajne byť relevantnými príkladmi BMX dráh
a podobne), na ktoré žalovaný pochopiteľne musel reagovať, pričom na rozdiel od žalobcu , žalovaný
svoje tvrdenia aj podoprel relevantnými dôkazmi, ktorých zabezpečenie trvá istý čas, ktorý navyše
musí byť akumulovaný z voľného času členov žalovaného popri ich pracovných pomeroch a iných

povinnostiach. Mnohé zo zadovážených dokumentov predložených zo strany žalovaného je historických
a ich dohľadanie si vyžadovalo značné úsilie a čas. Na popretie skutkového tvrdenia stačilo žalobcovi
uviesť jednu, dve vety, žalovaný však následne musel vyhľadávať množstvo dokumentov vzťahujúcich
sa na obdobie desiatok rokov do minulosti. Žalobca rovnako ako počas celého súdneho sporu, ešte aj
vo svojom odvolaní zahlcuje protistranu množstvom irelevantných tvrdení, príkladom čoho je tvrdenie

o absencii preukázania, že by niektoré žalovaným predložené listiny boli získané z archívu. Žalovaný
pochopiteľne nemal žiadny dôvod takúto skutočnosť dokazovať nakoľko je pre spor irelevantná (pritom
samozrejme žalovaný predložil aj dokumenty z archívov - napríklad dokument „Zásady stanov Združenia
technických a športových činností Slovenskej republiky“ je zo Slovenského národného archívu). Čo
sa týka včasnosti predloženia posudku doc. Martona, zo spisu je zrejmý pravý opak tvrdení žalobcu.

Dňa 19.12.2019 bolo žalovanému doručené uznesenie č.k. 11C/526/2015-341, v ktorom súd oznamuje
zrušenie uznesenia č.k. 11C/526/2015-261 o nariadení znaleckého dokazovania a skutočnosť, že súd
považuje za dostatočné, aby sa ku sporným otázkam, v prípade, že na znaleckom dokazovaní budú
strany trvať, vyjadril oprávnený znalec v súkromnom znaleckom posudku. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaný nemal dôvod hľadať znalca pre súkromný znalecký posudok pred 19.12.2019. Zo spisu

vyplýva, že znalecký posudok bol objednaný dňa 20.12.2019 (v posudku je nesprávne uvedený rok
2018, ale jedná sa o zjavnú chybu v písaní), t.j. zabezpečenie a doručenie posudku súdu dňa 04.02.2020
v žiadnom prípade nesvedčí o údajnej „taktike predkladania procesných vyjadrení a dôkazov „na
poslednú chvíľu“ zo strany žalovaného. Vypočutie svedkov T. H. G. „až“ na pojednávaní dňa 06.02.2020
žalovaný navrhol po tom, čo na pojednávaní požiadal súd, aby tento uviedol, čo pokladá v spore za

preukázané. Na základe vyjadrenia súdu v tejto veci žalovaný navrhol vypočuť svedkov za účelom
dokazovania skutočností, ktoré súd označil za doposiaľ nepreukázané. Žalovaný teda nemal dôvod pred
týmto termínom navrhovať vypočutie svedkov. Svedecké výpovede sú podopreté množstvom listinných
dôkazov. Žalovaný preukázal svedeckými výpoveďami aj listinnými dôkazmi, že BMX dráha bola úplne
prebudovaná, vrátane zmeny veľkej väčšiny jej trasovania, novo vytvoreného telesa, betónovania

štartovacieho pahorku, zavedenia vody, budovania rozvodov atď. a že k prebudovaniu došlo po tom, čo
žalovaný nadobudol dnešnú formu občianskeho združenia. Súčasne žalovaný preukázal aj kontinuitu
športového oddielu BMX klub Rača od 80-tych rokov až po súčasnosť. Účelom hospodárskej zmluvy, v
nej výslovne uvedeným, bolo prenechanie pozemku do užívania na účely vybudovania bikrosovej trate, v
dnešnejterminológiiBMXdráhy.Zákazvykonávaťstavebnéprácesapretologickyvzťahujekstavebným

prácam mimo budovania BMX dráhy. Naviac, pre právne posúdenie stavebného charakteru BMX dráhy
nie je rozhodujúce to, ako dielo charakterizovali zmluvné strany, naviac za iného stavu legislatívy
aj judikatúry. Inak povedané, či je dielo stavbou v právnom zmysle, nezávisí od dohody zmluvných
strán. Pokiaľ by sa však právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal posudzovať podľa zmlúv s
tretími subjektami, mal by žalobca postupovať dôsledne a dožadovať sa aj aplikácie vyššie spomínanej

Nájomnej zmluvy, ktorou sa spoločnosť LGB aréna, s.r.o. zaviazala zachovať BMX dráhu žalovaného a
niejulikvidovaťzapoužitiažalobcu.Súdsprávnerozhodol,žeBMXdráhatvorífunkčnejedennedeliteľný
celok, z právneho hľadiska ide teda o jednu vec. Odstránením jej prvkov nachádzajúcich sa na pozemku
žalobcu, ktorý ju priamo križuje v celej jej šírke, by došlo k jej úplnému znefunkčneniu. BMX dráhu nie
je možné prebudovať tak, aby neprechádzala pozemkom žalobcu (nespĺňala by pravidlá športového

odvetviaBMXracingaprestalabybyťBMXdráhou).OddelenímčastiBMXdráhysituovanejnapozemku
žalobcu by zanikla samotná BMX dráha (došlo by k nej zničeniu a zániku). BMX dráha je svojou
podstatou, účelom aj použitým blízka cestnej komunikácii, keďže je určená na jazdu bicyklov, aj keď
za špecifických podmienok. Stavebný zákon dokonca v § 43 ods. 3 písm. o) bicyklové dráhy výslovneoznačuje za inžinierske stavby. Aj ostatné príklady uvádzané žalobcom sú nezmyselné - rozsah BMX
dráhy nie je ľubovoľný a nemôže byť iný - nemôže neobsahovať časť BMX dráhy na parcele žalobcu, čo
potvrdil svojím stanoviskom Slovenský zväz cyklistiky. Žalovaný preukázal kontinuitu svojho pôsobenia

od vybudovania pôvodnej dráhy. BMX dráha bola vybudovaná na základe Hospodárskej zmluvy, ktorá
výslovne na takýto účel pozemok poskytovala do užívania. Neskôr došlo k úplnému prebudovaniu
dráhyžalovanýmvcelomjejtrasovaní,vrátaneprebudovaniaštartovaciehopahorku.Zachovanázostala
iba malá časť trasovania dráhy, avšak aj na tejto malej časti pôvodného trasovania bola BMX dráha
prebudovaná, spracovaná, vrátane štartovacieho pahorku. Skutočnosť, či nová vec slúži na rovnaký

alebo iný účel, pritom nie je rozhodujúca. Aj nová vec môže slúžiť na rovnaký účel, neznamená to však,
že je rovnaká. Dokonca môže byť aj presnou replikou pôvodnej veci, dôležité totiž je to, či a v akej
miere boli deštruované pôvodné stavebné prvky. Z hľadiska stavebného nemusí byť žiaden poznateľný
rozdiel medzi účelovou komunikáciou a komunikáciami vyššej triedy. Zaradenie komunikácie v sústave
komunikácií je výlučne právnym aktom verejného práva. Niet potom žiadneho dôvodu, aby sa na
stavebne rovnako vybudované komunikácie hľadelo z hľadiska súkromnoprávnych vzťahov rozdielne.

Je zrejmé, že poľné cesty nie sú umiestnené na telese, neobsahujú železobetónové prvky, štartovací
pahorok, pneumatické zariadenie, svetelnú a zvukovú signalizáciu, riadiacu elektroniku, drenážny a
odvodňovací systém, prívod a rozvody vody a elektriny, oceľové štartovacie rošty a rampu, prístrešky,
rozvodné skrine, osvetlenie, stĺpy osvetlenia, zábradlia, betónové šachty, klopené zákruty a skoky,
atď., pričom predmetná BMX dráha všetky tieto časti obsahuje. Z uvedeného je zrejmé, že prirovnania

predmetnej BMX dráhy k poľnej ceste nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave. Ako žalovaný uviedol
už počas prvostupňového konania, je to práve žalobca, kto aktívne bráni rozumnému vysporiadaniu
majetkovo-právnych vzťahov v predmetnom športovom areáli. V prípade žalobcu sa jedná o nastrčenú
spoločnosť konajúcu v záujme spoločnosti LBG aréna s.r.o., ktorá sa snaží realizovať svoj podnikateľský
zámer na verejnom majetku prenajatom na 30 rokov za 1 euro. Zároveň však má spoločnosť LBG

aréna s.r.o. z nájomnej zmluvy plynúcu zmluvnú povinnosť uzavrieť zo žalovaným podnájomnú zmluvu
k väčšine pozemkov pod predmetnou BMX dráhou. Tejto povinnosti sa však LBG aréna s.r.o. snaží
vyhnúť rôznymi obštrukciami, a to aj prostredníctvom kúpy „blokačného pozemku“ pod BMX dráhou
prostredníctvom žalobcu ako nastrčenej spoločnosti, ktorá sa usiluje výlučne o likvidáciu BMX dráhy.
Práve na ochranu žalovaného a v neprospech žalobcu je potom namieste aplikácia zásady „z nepráva

nemôže vzniknúť právo“. Žalovaný je, samozrejme, pripravený kedykoľvek od žalobcu jeho parcelu za
trhovú cenu odkúpiť alebo si dlhodobo prenajať . Žalobca však od nadobudnutia svojho pozemku (s
vedomím, že sa na ňom nachádza predmetná BMX dráh a) požaduje zamedzenie používania časti BMX
dráhy nachádzajúcej sa na jeho pozemku, čím sa fakticky snaží znemožniť používanie BMX dráhy ako
takej, aby následne spoločnosť LBG aréna s.r.o. mohla nerušene so svojim podnikateľským projektom

vyexpandovať aj do priestoru BMX dráhy žalovaného. Vo vzťahu k neoprávnenému obohateniu sa
žalovaného (vznikajúceho v dôsledku nevôle žalobcu k civilizovanej úprave vlastníckych vzťahov),
žalovaný uvádza, že nebol ochotný žalobcovi uhradiť iba neprimerane vysoké čiastky požadované
žalobcom. Prvostupňový súd sa stotožnil so znaleckým dokazovaním potvrdenou primeranou cenou v
zmysle znaleckého posudku žalovaného. Čiastku v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu žalovaný

ihneď po doručení rozsudku uhradil na bankový účet žalobcu.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že v odvolaní opísal jednotlivé skutočnosti
ako nesporné či sporné podľa objektívnej reality a podľa obsahu rozsudku súdu prvej inštancie.
Jednoznačne nespornými skutočnosťami v spore sú vlastníctvo pozemku žalobcom, umiestnenie časti

BMX dráhy na ňom a skutočnosť, že BMX dráhu užíva žalovaný. Sporným na druhej strane bola právna
povaha BMX dráhy (t.j. či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom vo vzťahu k pozemku)
a osoba jej vlastníka. Čo do prvej spornej skutočnosti Súd prvej inštancie dospel k skutkovému a
právnemu záveru, že BMX dráha je stavba spojená so zemou pevným základom a aj keď sa na
Pozemku nachádzajú iba terénne úpravy, tieto sú súčasťou veci - BMX dráhy. Čo do druhej spornej

skutočnosti súd prvej inštancie argumentoval vnútorne rozporne, keď na jednej strane výslovne uviedol,
že sa otázkou vlastníctva BMX dráhy vôbec nezaoberal (a neriešil otázku, či žalovaný nadobudol
vlastníctvo spracovaním cudzej veci alebo prevodom práv) a v priamom rozpore s tým ďalej uviedol, že
žalovaný vlastníctvo k BMX dráhe preukázal výlučne výpoveďami dvoch svedkov, ktoré mali preukázať
prebudovanie trate za existencie žalovaného. Žalovaný sa snaží argumentovať, že Súd prvej inštancie

v rozsudku súdu prvej inštancie konštatoval, že v prípade žalovaného boli splnené podmienky pre
nadobudnutie vlastníctva k BMX dráhe z dvoch dôvodov, a teda bolo jedno, na základe ktorého z
nich skutočne žalovaný vlastníctvo nadobudol. Takýmto spôsobom však súd prvej inštancie rozsudok
súdu prvej inštancie neodôvodnil. Súd prvej inštancie jasne najskôr uviedol, že sa otázkou určeniavlastníckeho práva k BMX dráhe nezaoberal. V priamom rozpore s tým ďalej výlučne na základe
dvoch svedeckých výpovedí (a nie (aj) iných dôkazov) prišiel k záveru, že došlo k prebudovaniu
trate za existencie žalovaného a toto prebudovanie trate samé osebe je dôvodom nadobudnutia

vlastníctva. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tak jednoznačne trpí vnútorným logickým
rozporom, čo je v zmysle ústavnoprávnej judikatúry neakceptovateľné. Naviac, tu súd prvej inštancie
prišiel k nesprávnemu skutkovému záveru, keď prebudovanie trate zistil iba z dvoch svedeckých
výpovedí a posúdil vec aj nesprávne právne, keď mu samotné prebudovanie trate stačilo na to, aby
prišiel k záveru, že boli nadobudnuté všetky podmienky vzniku vlastníckeho práva spracovaním cudzej

veci. Posudzovaniu dobromyseľnosti žalovaného pri spracovaní cudzej veci v zmysle § 135b ods. 1.
Občianskeho zákonníka sa súd prvej inštancie pre istotu vyhol úplne. V závere časti I. vyjadrenia
žalovaný namieta, že žalobca je akýmsi nastrčeným subjektom spoločnosti LBG aréna, s.r.o., čo žalobca
v prvoinštančnom konaní nepoprel. Opak je pravdou. Napr. vo vyjadrení zo dňa 04.10.2020 žalobca
jasne toto tvrdenie poprel a napokon ani súd prvej inštancie nepovažoval argumentáciu žalovaného v
tomto smere za relevantnú, keď k nej neviedol ani nevykonával dokazovanie, a keď nebola uvedená

ani v rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný tu s poukazom na zásadu superficies solo cedit kontruje
argumentácii žalobcu o tom, že súd prvej inštancie odoprel žalobcovi právo užívať svoj majetok, tým,
že tvrdí, že je vlastníkom akýchsi terénnych úprav na pozemku žalobcu. Žalovaný s odvolaním sa
na svoju podrobnú argumentáciu v prvoinštančnom konaní, ako aj v odvolaní, uvádza, že na jeho
pozemku sa žiadna stavba spojená so zemou pevným základom nenachádza a nezávisle od tejto

skutočnosti žalovaný nepreukázal žiadne nadobudnutie vlastníckeho práva či už konštitutívnym alebo
derivatívnym spôsobom. Žalovaný v určitom čase protiprávne uchopil držbu viacerých pozemkov a užíva
ich na účely výkonu BMX športu. Ani takýto ušľachtilý zámer a ani to, že tento šport vykonávajú aj
deti (paradoxne však na neskolaudovanej BMX trati !!!), však neznamená, že bol oprávnený vylúčiť
vlastníkov týchto pozemkov z výkonu ich vlastníckych práv. Žalobca predsa nechce nič iné, len to,

aby mohol svoj pozemok užívať. Žalobca podrobne uviedol a preukázal v prvoinštančnom konaní,
ako iní prevádzkovatelia BMX tratí vykonávajú svoju činnosť plne v súlade s právom. Naproti tomu
žalovanýjeviacnásobnýporušovateľpráva,keď(i)užívapozemky,naktorénemáprávnytitul,(ii)napriek
tomu, že tvrdí, že je vlastníkom BMX dráhy, nepredložil žiadne povolenie jej výstavby a užívania, (iii)
neoprávnene užíva ako adresu svojho sídla V. X, čo je jednak kotolňa v areáli a ani k tejto adrese

žalovaný nemá žiaden právny vzťah, (iv) neoprávnene používa vjazd do areálu z V. ulice, a to v
rozpore s právoplatným rozhodnutím hlavného mesta a bez akéhokoľvek právneho titulu k príjazdovým
pozemkom atď. Úplným paradoxom je, že žalovaný poberá na svoju činnosť dotácie z verejných
zdrojov, a to pravdepodobne aj od hlavného mesta, keď toto isté hlavné mesto označilo BMX dráhu
ako nepovolené terénne úpravy a vyslovilo nesúhlas s ich dodatočnou legalizáciou. Žalovaný opätovne

argumentuje treťou osobou (LGB aréna, s.r.o. - správne LBG aréna, s.r.o.), s ktorou mal mať uzavretú
podnájomnú zmluvu, no ide o irelevantnú a zjavne nesprávnu, účelovú a zavádzajúcu argumentáciu.
Žalobca totiž vo vyjadrení zo dňa 04.10.2020 jasne preukázal, že bol to žalovaný, ktorý svojím postojom
zapríčinil, že k uzavretiu podnájomnej zmluvy nedošlo, a naviac podnájom sa nemohol týkať iných
pozemkov ako tých, ktoré mala v správe Mestská časť Bratislava - Rača, ktorá uzavrela nájomnú zmluvu

so spoločnosťou LBG aréna, s.r.o. Žalobca preukázal aj to, že uznesením miestneho zastupiteľstva
Mestskej časti Bratislava - G.Č. došlo k zrušeniu povinnosť zachovať BMX dráhu v areáli. Žalobca
však nechce a nebude viac podrobne argumentovať spoločnosťou LBG aréna, s.r.o., pretože je to pre
vec irelevantné, a to až na jednu výnimku. Žalobca prostredníctvom sociálnej siete Facebook zistil
nedávne aktivity občianskeho združenia Zachráňme BMX v G. (a keď už sa diskutuje o prepojenosti, ide

o občianske združenie evidentne prepojené so žalovaným, keď jeho jediným štatutárnym zástupcom je
L. G., t.j. syn štatutárneho zástupcu žalovaného a svedok, ktorý vypovedal v prvoinštančnom konaní).
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zverejneného na tejto stránke je zrejmé právne zastúpenie
tohto občianskeho združenia advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti, s.r.o., o ktorej je verejne
známe, že poskytuje právne služby investičnej skupine PENTA. Ak by sme rovnako ako žalovaný

hľadali na základe personálnych prepojení nekalé motívy a konšpirovali by sme o nich, mohli by sme
si rovnako klásť otázky. Aký je vlastne skutočný zámer žalovaného? Koná žalovaný v zhode s touto
investičnou skupinou, ktorej praktiky môžu byť vnímané kontroverzne? Je aktivita BMX posvätením
budúceho investičného záujmu na lukratívnych pozemkoch v Rači? poznámka k používaní BMX trate
deťmi. Ak je BMX dráha stavbou, ako tvrdí žalovaný, nie je to hazard s ich životom a zdravím používaním

neskolaudovanejBMXtrate?Takétoriskantnésprávanie„vlastníka“(čiskôrprevádzkovateľa)tejtodráhy
už vôbec nemôže požívať súdnu ochranu a o dobrých mravoch nemôže byť ani reči. Žalovaný sa tu
snaží hájiť súd prvej inštancie tým, že poukázal na chronicky známu judikatúru týkajúcu sa pozemných
komunikácií. Opak je pravdou. Súd prvej inštancie síce poukázal na akúsi rozhodovaciu prax a právnuteóriu, avšak ju vôbec nešpecifikoval (!). Toto pochybenie súdu prvej inštancie je o to intenzívnejšie, ak
žalovaný argumentoval s uvádzaním konkrétnej odbornej literatúry a súdnej judikatúry s úplne opačnými
závermi (!). Túto argumentáciu súd prvej inštancie teda iba „odbil“ nešpecifikovanou rozhodovacou

praxou a právnou teóriou, ktorú žalovaný následne označil za chronicky známu. Toto pochybenie je
intenzívnejšie aj preto, pretože žalobca práve poukazoval na rozdiely medzi miestnou komunikáciou a
neverejnou účelovou komunikáciou nachádzajúcou sa v uzavretých areáloch podobne ako BMX dráha,
ktorá sa nachádza v uzavretom oplotenom areáli, pri ktorej judikatúra (napr. Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 17.4.2013, sp. zn. 22 Cdo 2493/2011) prišla k záveru, že ide o súčasť pozemku (!).

V žiadnom prípade nemožno prijať záver, že účelová komunikácia (alebo iná pozemná komunikácia) je
automaticky stavbou spojenou so zemou pevným základom. Aj Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že na pozemku žalobcu sa nič so spojením so zemou pevným základom nenachádza. Treba tu zdôrazniť
aj to, že povrch trate nie je ani betónový ani asfaltový (ako je tomu u niektorých iných cyklistických dráh) a
skutočne ide len o utlačenú a uvalcovanú zeminu bez spojenia so zemou pevným základom, čo napokon
je súladné aj s manuálom pre výstavbu BMX trate predloženým žalobcom v konaní. Komunikácia, či

chodník, parkovisko alebo tenisový kurt vybudované len navrstvením prírodných stavebných materiálov
nie sú stavbou spojenou so zemou pevným základom a sú súčasťou pozemku (Uznesenie Ústavného
súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1351/10 zo dňa 15.11.2011). Žalobca súhlasí so žalovaným, že špecificky
judikatúra k BMX trati neexistuje, a preto mal byť súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie presvedčivejší a argumentačne podrobnejší. Žalobca je na rozdiel od žalovaného toho

názoru, že vzhľadom na to, že žalovaný argumentuje tým, že BMX dráha pozostáva z viacerých častí
a komponentov, je argumentácia žalobcu s poukazom na súdnu judikatúru, ktorá sa špecificky dotýka
športových areálov a samostatného posudzovania ich častí, použiteľná. Žalovaný napriek tomu, že v
rozsudku súdu prvej inštancie nie je ani zmienka o zverovacích protokoloch, vyjadrení hlavného mesta
k BMX dráhe, k príkladom iných BMX dráh, ktoré ako dôkazy v konaní predložil žalobca, uvádza, že

Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné posudzovať konkrétnu BMX dráhu. To však nikde v rozsudku
súdu prvej inštancie nie je uvedené a naviac vyjadrenie hlavného mesta a zverovacie protokoly sa
týkajú tej istej BMX dráhy. Súd prvej inštancie naviac nikde v rozsudku súdu prvej inštancie ani len
nespomenul, že žalobca predložil tieto konkrétne dôkazy, a teda neuviedol ani to, prečo ich nevykonal.
Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v dotknutej časti v priamom

rozpore s § 220 ods. 2 CSP a nič na tom nemení akési „dovysvetľovanie“ a fabulácie zo strany
žalovaného. Nevedno teda, na akom právnom základe žalovaný tvrdí, že súd nie je povinný zaoberať
sa s akoukoľvek písomnosťou (v predmetnej veci ide o listinné dôkazy. Žalovaný ďalej argumentuje
stanoviskom Slovenského zväzu cyklistiky, ktorým sa však žalobca zaoberá v úplne inej časti odvolania,
auvádza,žezhľadiskaposúdeniastavbyspojenejsozemoupevnýmzákladomjevyjadreniešportového

zväzu irelevantné. Športový zväz sa môže vyjadrovať iba k športovej činnosti. Predmetom sporu však
nie je športová činnosť, ale protiprávne užívanie pozemku žalobcu žalovaným. Žalovaný sa napokon
vyjadruje k obsahu vyjadrenia hlavného mesta (ktorým sa žalobca zaoberá v inej časti odvolania), ktoré
má byť v rozpore s bližšie nešpecifikovaným stanoviskom bližšie nešpecifikovaného stavebného úradu,
ako aj v rozpore s nešpecifikovaným znaleckým posudkom (ak má ísť o posudok doc. Martona, tento

nie je znaleckým posudkom). Žalovaný spochybňuje erudovanosť hlavného mesta, avšak opomína
fakt, že hlavné mesto je orgánom v zmysle Stavebného zákona v oblasti územného plánovania, za
určitých okolností je stavebným úradom a za každých okolností je dotknutým orgánom (§ 140a ods.
2 Stavebného zákona). Nejde a nešlo teda len o vyjadrenie akéhosi vlastníka pozemku. Žalovaný
nepochopil, že predmetom námietky žalobcu je vada odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie čo

do nevysporiadania sa s námietkou nedôveryhodnosti svedkov. T.j. ak súd prvej inštancie považoval
svedkov za dôveryhodných, čo sa stalo, pretože výlučne na základe svedeckých výpovedí prišiel súd
prvej inštancie k záveru, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci, bol
povinný vysporiadať sa s námietkou nedôveryhodnosti svedeckých výpovedí, ktoré zjavne súd prvej
inštanciepovažovalzajedenzkľúčovýchdôkazov.Istežesiajžalobcauvedomuje,žesvedeckávýpoveď

osoby má často určitý vzťah nielen k predmetu sporu, ale aj sporovým stranám (pre úplnosť však
žalobca udáva, že žalovaný mylne považuje za svedeckú výpoveď štatutára, keď tu ide o výsluch strany
sporu), ale je povinnosťou súdu zhodnotiť váhu tohto dôkazu najmä v prípade, ak svedok má blízky
vzťah k strane sporu. L. G. je de facto štatutárnym zástupcom žalovaného (a inicioval viacero súdnych
sporoch za účasti aj žalobcu) a obaja svedkovia boli jeho členovia a pretekári resp. sú trénermi, a

teda majú silný záujem na tom, aby žalovaný bol úspešným v spore. Obaja svedkovia vypovedali vo
vzácnejzhode,podrobneoboznámeníspredmetomsporu,ažalobcasanemôžeubrániťdojmu,žesvoju
svedeckú výpoveď vopred pripravovali v súčinnosti so žalovaným. Naviac, v čase, ktorého sa týkala
ich svedecká výpoveď, boli v mladom veku, išlo o značný časový odstup (90-te roky), napriek tomusi pozoruhodne pamätali všetky detaily, ktoré tvrdil aj žalovaný. Aj v tomto prípade žalovaný „akože“
cituje ucelenú časť odvolania žalobcu, no naopak tu ide o citáciu jeho troch rôznych a na rôznych
miestachsanachádzajúcichpasážíodvolania.Žalovanýsanamietanévadyodôvodneniarozsudkusúdu

prvej inštancie snaží bagatelizovať tvrdeniami, že súd nie je povinný reagovať na akýkoľvek argument
sporovej strany. V tom má žalovaný nepochybne pravdu. No žalovanému uchádza, že podstatou
argumentácie žalobcu boli (i) nepreskúmateľná časť odôvodnenia čo do akejsi nešpecifikovanej
právnej teórie a rozhodovacej praxe v situácii, keď konkrétnou judikatúrou a odbornou literatúrou
argumentoval žalobca, (ii) vnútorná rozpornosť odôvodnenia, (iii) nevysporiadanie sa s procesnou

námietkou nezákonnosti dôkazu, (iv) neuvedenie dôkazov žalobcu a neodôvodnenie ich nevykonania,
(v) nevysporiadanie sa námietkou nedôveryhodnosti svedkov, ktorých výpovede Súd prvej inštancie
považovalzajedenzkľúčovýchdôkazov,(vi)nevysporiadaniesasargumentácioužalobcuonemožnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci v situácii, keď toto nadobudnutie vlastníctva
Súdprvejinštanciekonštatoval,(vii)nevysporiadaniesasargumentácioužalobcuonemožnostispojenia
so zemou pevným základom v situácii, keď súd prvej inštancie spojenie so zemou pevným základom

konštatoval, (viii) nevysporiadaním sa s procesnou námietkou nepoužitia sudcovskej koncentrácie a
(ix) absencie ústavnoprávneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní citoval podrobne súdnu judikatúru,
ktorá sa zaoberala dostatočnosťou odôvodnenia súdneho rozhodnutia, zákazom vnútornej rozpornosti
odôvodnenia, povinnosťou vysporiadať sa s procesnými návrhmi strán, povinnosťou reagovať na
argumentáciu strany sporu argumentujúcou závermi právnej vedy a súdnou judikatúrou a pod. A to v

spojení s ustanovením § 220 ods. 2 CSP ukladajúcim súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť
dôkazné návrhy žalobcu a odôvodniť ich nevykonanie. Nejde tu teda o balastnú procesnú spisbu a
ani o vyprázdnené frázy, ako útočne a invektívne argumentuje žalovaný. Zaujímavé je, že tu žalovaný
posúva argumentáciu žalobcu až do dovolania, čím neprípustne predchádza rozhodnutie odvolacieho
súdu. Žalovaný popiera predkladanie procesných vyjadrení a dôkazov „na poslednú chvíľu“. Konkrétne

časy dokladania dôkazov a realizácie procesných vyjadrení „ospravedlňuje“ tým, že nie je komerčnou
spoločnosťou, časovými a personálnymi možnosťami, bezplatným vykonávaním činnosti jeho členmi
(teda aj tými, ktorí vypovedali v spore ako nezaujatí svedkovia). Žalovanému však uchádza, že každá
strana sporu (mimo tej, ktorej CSP priznáva slabšie postavenie ako napr. spotrebitelia, medzi ktoré však
žalovaný nepatrí) má rovné postavenie. Z hľadiska dodržania lehôt a včasnosti predkladania vyjadrení

a dôkazov sú časové a personálne možnosti strán sporu irelevantné. Rovnako ako bezplatný výkon
členstva. Okrem toho, žalovaný bol a je v konaní od počiatku zastúpený právnym zástupcom, ktorému
nič nestálo v ceste reagovať v konaní včas a riadne. Žalovaný ďalej tvrdí, že bol to žalobca, ktorý počas
trvania súdneho sporu, prichádzal s novými tvrdeniami, na ktoré žalovaný nereagoval. Opak je pravdou.
Žalobca od počiatku súdneho sporu tvrdil, že žalovaný nemá právny titul na užívanie jeho pozemku.

Keď žalovaný neskôr začal tvrdiť, že na tomto pozemku sa nachádza stavba spojená so zemou pevným
základom a je jej vlastníkom, žalobca bol nútený na túto argumentáciu reagovať. Súdny spor trval v prvej
inštancii cca. šesť rokov, čo nezodpovedalo jeho právnej a skutkovej náročnosti. Súd prvej inštancie
v ňom nariadil znalecké skúmanie, potom ustanovil za znalca osobu, ktorá oznámila súdu, že nemá
potrebnú kvalifikáciu, potom uznesenie o ustanovení znalca zrušil. Popri tom celom žalovaný dodával

obsažné vyjadrenia „na poslednú chvíľu“. Prvýkrát navrhol vypočutie svedkov na pojednávaní dňa
06.02.2020, t.j. päť rokov po začatí sporu. Znalecký posudok doc. Martona bol žalobcovi doručený iba
dva dni pred týmto pojednávaním. Obsažné vyjadrenie datované ku dňu 02.09.2020 realizoval žalovaný
cca. 7 mesiacov po poslednom súdnom pojednávaní (zo dňa 06.02.2020). Žalovaný žiaden rešerš
v archívoch pritom nepreukázal (či už pečiatkou archívu alebo faktúrou a pod.). Žalobca „obhajobu“

žalovaného, že mal posielať akýsi (nepreukázaný) e-mail právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.09.2021
a že mu mal niečo vhadzovať do poštovej schránky radšej nekomentuje (asi okrem skutočnosti, že v
tom dni bol služobne vzdialený v Českej republike); každopádne žalovaný si asi zjavne neuvedomuje,
že datoval svoje vyjadrenie (pozostávajúce zo stoviek strán) až po siedmich mesiacoch od posledného
pojednávania vo veci. Na námietku žalobcu týkajúcu sa aplikácie sudcovskej koncentrácie prednesenú

ústne na pojednávaní, ako aj písomne vo vyjadrení, súd prvej inštancie v rozsudku súdu prvej inštancie
vôbec nereagoval. Skutočnosť, že súd prvej inštancie poskytol čas žalobcovi na oboznámenie sa s
obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.09.2020, je irelevantná. Súd prvej inštancie bol totiž (a to
aj s ohľadom na to, že spor trval už päť rokov) povinný s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania
podanie žalovaného odmietnuť resp. naň neprihliadať. Žalovaný tvrdí, že vykonané dokazovanie v

podobe znaleckého posudku doc. Martona potvrdilo spojenie štartovacieho pahorku so zemou pevným
základom a že pozostáva zo železobetónového monolitu v štrkovom lôžku pod povrchom terénu.
Ohliadnuc od toho, že akýsi pahorok vzdialený od pozemku žalobcu desiatky ba až stovky metrov
je irelevantný, zo znaleckého posudku doc. Martona vyplýva iba jeho betónový povrch (doska), a niebetónovézákladyabetónovýmonolit.Znalecnaviacnevykonalsondáždopozemku(ktorábymohlaurčiť
(ne)existenciu spojenia so zemou pevným základom ako jediný technický možný spôsob) a ani nemal
k dispozícii dokumentáciu skutkového vyhotovenia stavby ani kolaudačné rozhodnutie, pretože BMX

dráha je nepovolená (čierna) stavba (projektová dokumentácia žalovaného je čisto účelová za účelom
dodatočného povolenia stavby a znalec ju bol povinný preveriť, a nie mechanicky prepísať). Tomuto
neprofesionálnemu postupu znalca sa súd prvej inštancie v rozsudku súdu prvej inštancie nevenoval
vôbec. Podstatným je, že súd prvej inštancie podľa odôvodnil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
výlučne na základe dvoch svedeckých výpovedí (a nie listinných dôkazov) prišiel k záveru, že došlo

k prestavbe BMX trate, čím automaticky došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nej spracovaním
cudzej veci. Listinné dôkazy (na ktoré sa súd prvej inštancie neodvolal) síce boli početné, no nešlo
tu o kompletnú fotodokumentáciu, projektovú dokumentáciu a povolenia v spojení s dokumentáciou
so zhotoviteľmi stavby, na základe ktorej by bolo možné stanoviť, že v presnom čase a mieste došlo
k presne určenej prestavbe trate, v dôsledku čoho vznikla nová vec. Súd prvej inštancie rezignoval
naviac na skúmanie dobromyseľnosti spracovateľa, ktorá je v danom prípade jasne vylúčená vzhľadom

na to, že spracovateľ (aj s ohľadom na dátum svojho vzniku, a nie nadobudnutie dnešnej formy
občianskeho združenia a akúsi kontinuitu, ako účelovo argumentuje žalovaný) vedel, že spracúva vec
(samostatná vec tu naviac neexistuje), ktorá mu nepatrí a na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Predmetom
diskutovanej hospodárskej zmluvy bolo jej predmetom jednoznačne vykonanie terénnych úprav (iba so
súhlasom vlastníka pozemkov), no stavebné práce boli zakázané. Naviac, táto hospodárska zmluva je

jasným dôkazom, že žalovaný vedel, že vlastníkom pozemkov a ich užívateľom sú úplne iné osoby.
Žalovaný účelovo argumentuje opakovane akousi kontinuitou. O žiadnu kontinuitu tu nejde, žalovaný je
občianskym združením vzniknutým registráciou v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
v znení neskorších predpisov. Žalovaný nie je právnym nástupcom po žiadnej osobe. Je zrejmé, že
žalovaný na základe hospodárskej zmluvy (ktorú má k dispozícii) vedel a vie, že nebol ani vlastníkom

pozemkov ani ich užívateľom a ani subjektom, ktorý vybudoval BMX dráhu. Ak teda žalovaný tvrdí,
že v bližšie nepreukázanom čase a presnom rozsahu prebudoval dráhu, konal s vedomím, že mu
nepatrí a že nemá ani právo na užívanie pozemkov dotknutých dráhou; t.j. vedel, že koná protiprávne
a o dobromyseľnosti na jeho strane ako jednej z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva
spracovaním cudzej veci teda nemôže byť diskusia. Naviac žalovaný spoľahlivo nepreukázal, kedy

presne a čo na dráhe prebudoval. Nemá totiž k dispozícii ani príslušnú projektovú dokumentáciu ani
povolenia. Realizácia nepovolených stavebných prác nepochybne tiež vylučuje dobromyseľnosť a je
naopak dôkazom o protiprávnosti činnosti žalovaným. Mieru a rozsah deštrukcie stavebných prvkov
pôvodnej dráhy naviac žalovaný bez pochýb nepreukázal.

18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že spolu s podaním zo dňa 02.09.2020
predložil množstvo listinných dôkazov preukazujúcich tak právnu kontinuitu medzi žalovaným a
bikrosovým klubom Elektrovod Bratislava, ako aj prebudovanie BMX dráhy (bod 32 rozsudku).
Prebudovanie trate teda žalovaný nepreukázal iba výpoveďami dvoch svedkov. Z predložených dôkazov
súčasne vyplýva jednoznačná dobromyseľnosť žalovaného. Štatutárnym zástupcom žalovaného je N..

T. G., a to nepretržite už minimálne 27 rokov. Svedok L. G. skutočne ako člen žalovaného podal niekoľko
správnych žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa investičnej činnosti spoločnosti
LBG aréna s.r.o. na pozemkoch pod BMX dráhou, ale túto skutočnosť vo svojej výpovedi aj uviedol.
Nie je pravdou, že obaja svedkovia sú trénermi žalovaného, ako uvádza žalobca. V skutočnosti ani
jeden zo svedkov nikdy nebol trénerom žalovaného. Svedok T. bol v minulosti členom (pretekárom)

žalovaného, avšak naposledy pred viac ako 10 rokmi. Štartovací pahorok je tvorený železobetónovým
monolitom, na ktorom sa nachádzajú ďalšie stavebné prvky, uloženým v zemi, v štrkovom lôžku, pod
povrchom okolitého terénu, teda je exemplárnym príkladom spôsobu akým sú stavby typicky spojené
so zemou pevným základom. Táto skutočnosť je evidentná, vyplýva aj z posudku doc. Martona. Je
pritom vecou odborného posúdenia znalca, aké odborné analýzy vykoná za účelom oboznámenia s

predmetom posudzovania. Dokumentáciu skutkového vyhotovenia stavby samozrejme znalec mal k
dispozícii, čo je uvedené na strane 2 znaleckého posudku. V prípade štartovacieho pahorku (ani inej
časti) BMX dráhy sa nejedná o položené panely, čo je zrejmé zo znaleckého posudku, z výpovedí
svedkov,ajetoviditeľnéajvoľnýmokom.Slovenskýzväzcyklistikysavyjadrilkpožadovanýmšportovým
parametrom, z ktorých vyplýva, že BMX dráha je funkčne jednou vecou a taktiež, že predmetná BMX

dráha nemôže existovať bez jej časti situovanej na pozemku žalobcu. Slovenský zväz cyklistiky sa
tiež vyjadril k existencii BMX dráh na Slovensku, pričom z tohto vyjadrenia vyplýva skutočnosť, že
žalobca neodborne a účelovo vydával za BMX dráhy objekty, ktoré nie sú BMX dráhami športového
odvetvia BMX racing, a teda že argumentácia a predstava žalobcu o BMX dráhach je mylná a prespor irelevantná. Je na posúdení znalca, aký postup zvolí. Nie je pritom pravdou, že by žalovaný
agresívne reagoval na akýkoľvek výkon vlastníckych práv žalobcu k jeho pozemku. Žalovaný podal
návrh na neodkladné opatrenie ako pokus o ochranu športoviska po tom, čo na ňom žalobca dňa

09.09.2016, deň pred pretekmi najvyššej súťaže disciplíny BMX racing v SR, zaparkoval bager, čím
bránilusporiadaniupretekov(trestnéoznámeniežalovaného,č.l.173-179).Agresívnetedakonávýlučne
žalobca. Navyše žalovaný v návrhu neodkladného opatrenia iba žiadal od žalobcu strpieť tréningovú
a pretekársku činnosť žalovaného na pozemku žalobcu, keďže sa na ňom nachádza BMX dráha vo
vlastníctve žalovaného.

19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukazuje na to, že žalovaný zverejnil počas
odvolacieho konania na svojej facebookovej stránke niekoľko fotografií, z ktorých je zrejmá povaha BMX
dráhy (ktorá je zjavne terénnou úpravou vo forme utlačenej vrstvy hliny) a je zrejmé, že v mesiacoch
jún a október 2021 (t.j. počas odvolacieho konania) vykonával žalovaný rekonštrukciu BMX dráhy, v
rámci ktorej bol odkrytý povrch BMX dráhy, v dôsledku čoho bolo zrejmé, že BMX dráha nemá žiadne

pevné základy spojené so zemou. Je teda zrejmé, že BMX dráha, a to aj v časti nachádzajúcej sa
na pozemku žalobcu, v žiadnom prípade nie je stavba spojená so zemou pevným základom. Dňa
03.02.2022 sa uskutočnilo na BMX dráhe miestne zisťovanie v rámci stavebného konania, ktorého
predmetom je oplotenie pozemku žalobcu, v rámci ktorého bola zhotovená fotodokumentácia. Keďže
dňu miestneho zisťovania predchádzalo daždivé počasie, ktoré malo za následok zmäkčenie terénu

BMX dráhy, je z fotografií jasne vidieť, že v prípade BMX dráhy ide, zjednodušene povedané, o udupanú
hlinu, s otlačkami stôp v teréne, nie je spojená so zemou pevným základom a už vôbec nie je viditeľná
hranica medzi pozemkom a stavbou (t.j. kde končí stavba a začína pozemok a opačne). Zo zápisnice z
miestneho zisťovania je naviac zrejmá existencia plnej moci, na základe ktorej bolo svedkovi L. G. v roku
2019 udelené žalovaným generálne plnomocenstvo (žalobca o tejto plnej moci do miestneho zisťovania

nemal vedomosť). L. G. je teda zástupcom žalobcu a všetko iné len nie nezaujatým svedkom. Ide o
zásadnú skutočnosť majúcu dopad na hodnotenie svedeckej výpovede tejto osoby.

20. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu v ním napadnutých výrokoch súdu prvej inštancie je opodstatnené

21. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie, odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v žalobcom napadnutých výrokoch je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti. V prejednávanej veci je na spravodlivé súdne rozhodnutie potrebné vyriešiť otázku

BMX dráhy na pozemku umiestnenej čiastočne aj na pozemkoch v katastrálnom území G., obec
Bratislava, Mestská časť G., parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX o výmere 25 m2, trvalé trávnaté
porasty a parcela registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 576 m2, v zmysle toho či sa jedná o stavbu podľa
§ 43 a nasl. stavebného zákona. To, že by predmetná BMX dráha mohla byť považovaná za stavbu v
konaní nevyplýva ani zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Doc. Ing. Pavla Martoňa, keďže jeho

úlohou ako znalca, nebolo posúdiť či BMX dráha je stavbou v zmysle stavebného zákona, alebo nie.
Napriek tomu, že znalec vo svojom posudku použil slovo „stavba“ alebo „stavebné dielo“, podľa názoru
odvolacieho súdu tým znalec myslel skôr terénne úpravy k dielu, pretože až ďalej v konkretizácii časti
dráhy - štartovacieho pahorku bližšie vysvetľuje, že v tej časti bola použitá železobetónová doska.

22. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považuje BMX dráhu za stavebé dielo, len z dôvodu toho, že
štartovací pahorok pozostáva zo železobetónovej dosky spojenej so zemou, odvolací súd nepovažuje
len uvedené za dostatočné na to, aby sa vďaka tomu z doposiaľ vykonaného dokazovania, mohla BMX
dráha považovať za stavebné dielo. Ako sám znalec Doc. Ing. Pavol Martoňa uvádza v znaleckom
posudku, BMX dráha je konštrukcia vybudovaná na troch kaskádovito usporiadaných terasách, kde iba

pri štartovacom pahorku je možné pripustiť, že je pevne spojený so zemou. Podľa názoru odvolacieho
súdu len samotné položenie železobetónovej dosky na zem nie je možné považovať za jej pevné
spojenie so zemou a preto nie je možné považovať BMX dráhu za stavbu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v celom konaní nebol produkovaný žiaden znalecký posudok zameraný na to, či je
možné považovať BMX dráhu za stavbu, či boli alebo neboli pri BMX dráhe použité nejaké ukotvovacie

prvky čím by došlo k pevnému spojeniu dráhy so zemou.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude musieť ustáliť, či je predmetná BMX dráha stavbou, alebo
sa jedná len o určitú úpravu zemského povrchu, a či je uvedenú dráhu možné považovať za stavbu akocelok v prípade ak by sa o stavbu skutočne jednalo, resp. či možno posudzovať terénne úpravy ako
súčasť celej stavby.

24.Odvolací súd poukazuje na to, že za stavbu BMX dráhu nepovažuje ani vlastník pozemku na ktorom
je čiastočne postavená (žalobca) a taktiež nie je ako stavba zapísaná v katastre nehnuteľností. Súd prvej
inštancie ďalej vyrieši otázku, kto je vlastníkom buď stavby alebo diela - BMX dráhy. Aby bolo možné
posúdiť či sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, alebo nie od toho sa odvíja aj pasívna legitimácia
žalovaného v spore a teda posúdenie možnosti uložiť žalovanému zákaz zdržania sa užívania pozemku.

25. Pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 389 ods.
1 písm. b/ CSP/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 CSP zachovávajúc
podmienku dvojinštančnosti konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).