Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409216840
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4409216840.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Štúrovo,
a.s., so sídlom Štúrovo, Továrenská 1, IČO: 31 410 146, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.,
P.. F. XX, zast.: Mgr. Karlom Belatkom, advokátom so sídlom Jihlava, Žižkova 12, Česká republika,

hosťujúci euroadvokát so sídlom v Slovenskej republike na adrese Bratislava, Rudnayovo námestie 1,
2. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. XX, zast. JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Nové
Zámky, Kukučínova 8, 3. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XXX/XX/A, 4. S. J., nar. XX.XX. XXXX,
bytom E., I. C. XXXX a 5. I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom R., G. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.06.2019, č.
k. 5C/248/2009-462, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade m e n í tak, že žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo sporových
strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia
vlastníckeho práva, pričom podaním doručeným mu dňa 22. 11. 2017 strany sporu podali spoločný návrh
na prerušenie konania podľa § 163 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Uznesením zo dňa 8. 2. 2017 č. k. 5C/248/2009-453 bolo konanie prerušené a žiadna zo

sporových strán od 26. 3. 2018 nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Zohľadniac jednoročnú lehotu
na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktorá začala plynúť dňa 26. 3. 2018 preto postupoval v
intenciách § 163 ods. 2 CSP a konanie zastavil. O trovách konaniach rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
a žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadna zo sporových strán
nezavinila zastavenie konania, ktoré bolo zastavené ex offo.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podal žalovaný v 1.
rade odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu voči žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V tejto časti označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore so
zákonnýmipodmienkami,stanovenýmiprerozhodovaniesúduopriznaníprávananáhradutrovkonania.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania.
V tomto smere argumentoval, že žalobca podal nedôvodnú a účelovú žalobu, ako procesnú prekážku

pre pokračovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 12C/35/2009, v ktorom
sa domáha vypratania pozemku, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha práve v tomtokonaní, z ktorého dôvodu sa preto musel procesne brániť proti žalobe a robiť úkony smerujúce k svojej
obrane, s čím súviseli i účelne vynaložené náklady. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu, bol to výlučne jeho
záujem na vedení sporu, pretože žalovaní s ohľadom na svoj opačný postoj k žalobe záujem na spore

nemali. V prípade, že došlo k prerušeniu konania to bol práve žalobca, ktorý mal mať procesný záujem
na pokračovanie v konaní a podať návrh na jeho pokračovanie. Mal za to, že nemožno mu preto pričítať
na ťarchu, že v zákonom stanovenej lehote na prerušenie konania nepodal návrh na pokračovanie v
konaní a týmto argumentom odôvodňovať nepriznanie mu práva na náhradu trov konania. Záverom
sumarizoval, že je v rozpore so zákonom nepriznanie práva na náhradu trov konania tomu účastníkovi,

ktorý nepodal žalobu, nedôvodne podanej žalobe sa musel brániť a vynakladať účelné náklady na
svoju obranu, pričom procesne nezavinil to, že v konaní nebolo riadne pokračované a konanie bolo
zastavené, keď z procesného postavenia žalovaného v priebehu celého konania je zrejmý jeho záujem
na nepokračovaní v konaní, resp. zamietnutí žaloby.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v
zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto konaní sa žalobca svojou žalobou domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Z. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2. Uznesením zo dňa 8. 2. 2017 č. k. 5C/248/2009-453 bolo konanie
prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP, keďže sporové strany podali spoločný návrh na prerušenie konania.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 3. 2018. Po tom, čo žiadna zo sporových strán
nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Pre absenciu odvolania
strán sporu uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť a predmetom
odvolacieho konania je len výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v

1. rade, ktorý v tejto časti napadol uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

7. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením
sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky,
ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania,

ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

8. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na

strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v §
256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné
zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a
extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú

náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu,
kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je
možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou
je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola

žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa platnej
právnej úpravy a vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk nepostupoval. Bez bližšiehoozrejmenia svoj záver, že žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznáva, založil
na konštatácií, že žiadna zo sporových strán nezavinila zastavenie konania, keďže bolo zastavené ex
offo. V tomto smere odvolací súd opätovne akcentuje, že v prípade zastavenia sporového konania, o

ktorý ide i v súdenej veci, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť na zastavení konania na strane ako žalobcu, tak i na strane žalovaného a to bez ohľadu
na to, ktorá okolnosť viedla k zastaveniu konania (procesný úkon strany v podobe späťvzatia žaloby,
nedostatok procesných podmienok, absencia návrhu strany na pokračovanie v konaní). Bezpochyby v
danej veci bolo konanie zastavené, čím pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné riadiť sa

ust. § 256 ods. 1 CSP a prijať záver vo vzťahu k procesnému zavineniu niektorej zo strán sporu, že
konanie bolo zastavené. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení
konania je na strane žalobcu. Toto zavinenie vzhliadol v postavení žalobcu ako strany sporu, ktorú
zaťažujebremenotvrdeniaapreukázaniasvojichtvrdeníohľadneuplatnenéhonárokuvpriebehucelého
súdneho konania. Pokiaľ na zhodný návrh strán sporu dôjde k prerušeniu konania a jeho pokračovanie
nie je iniciované žiadnou zo sporových strán v zákonnej lehote, čoho dôsledkom je zastavenie konania,

vo všeobecnosti vychádzajúc z logiky veci to znamená, že žalobca nemá záujem na ďalšom vedení
sporu. V opačnom prípade, pokiaľ by počas prerušenia konania nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu
sporu, by svojim návrhom na pokračovanie v konaní umožnil súdu vo veci meritórne rozhodnúť a posúdiť
dôvodnosť jeho žaloby. U žalovaného totiž nemožno ani rozumne očakávať, že by za situácie, keď
popiera nárok žalobcu, žiadal návrhom o pokračovanie v konaní, na ktorom nemá žiaden právny záujem.

Keďže o totožnú situáciu ide v posudzovanej veci, je tak dôvodný záver, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, z ktorého dôvodu je opodstatnené priznať žalovanému v 1. rade právo na náhradu
všetkých trov konania, vynaložených na účelné bránenie jeho práva. Bol to totiž žalobca, ktorý svojou
pasivitou v čase prerušenia konania zavinil potrebu jeho zastavenia.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal i náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).