Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/155/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120290836
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6120290836.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. C., bývajúcej vo Z., A. XXX/XX, zastúpenej
JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom v Brezne, Nám. gen. M. R. Štefánika 29/36 proti
žalovanej M.. Q. A., A. N., N. Ú. A. A.V. Z. K., A. XX, L. &. L. A.. P.. U.., A. A. Z. K., A. XX, za
účasti intervenienta na strane žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 17, zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar s.r.o., so sídlom v

Banskej Bystrici, Horná 26, o zaplatenie 1.279,76 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 2C/32/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. novembra 2021 sp. zn. 16Co/64/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) rozsudkom z 7. mája 2021,
č. k. 2C/32/2020-94 zamietol žalobu žalobkyne o náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť konaním
žalovanejakosúdnejexekútorkyvexekučnomkonaníEx1254/2018(výrokI.);žalobkyniuložilpovinnosť
nahradiť úspešnej žalovanej (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia

po skutkovej stránke uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, medzi stranami nebolo sporné,
že voči žalobkyni bolo na návrh oprávneného spoločnosti STABRA CZ, s.r.o. vedené exekučné konanie
na základe uznesenia Okresného súdu v Zlíne sp. zn. 20C/84/2007 z 25. septembra 2007 a poverenia
na vymoženie pohľadávky, ktoré vydal okresný súd dňa 12. októbra 2009 pre súdnu exekútorku M.. V.
A.. Menovaná súdna exekútorka viedla exekučný spis sp. zn. EX 31/2009 a vydala exekučný príkaz
zrážkami zo mzdy žalobkyne a platiteľovi mzdy spoločnosti KOBOK, s.r.o. prikázala, aby zrazené

sumy poukazoval na označený účet. Takým spôsobom pôvodná súdna exekútorka vymohla sumu
5.704,40 eur, potom bola z exekúcie odvolaná a výkon funkcie jej zanikol. Za náhradníčku v exekučnom
konaní vedenom proti žalobkyni bola od 4. júla 2018 ustanovená žalovaná, ktorá pokračovala v
exekučnom konaní pod sp. zn. Ex 1254/2018. Žalovaná po ustanovení do funkcie vymohla ďalšie
finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy 1.279,76 eur. Následne bola exekúcia voči žalobkyni
zastavená z dôvodu, že svoj dlh splnila, a to uznesením Okresného súdu Brezno z 30. septembra 2019,

č.k. 11Er/17/2009-61.

1.1. Žalobkyňa v spore tvrdila, že duplicitným vymožením sumy 1.279,76 eur porušila žalovaná svoju
povinnosť a spôsobila žalobkyni škodu, za ktorú zodpovedá podľa § 31 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko prehliadla rozhodnutie pôvodnej

exekútorky o zrušení exekučného príkazu.1.2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z
predloženéhoexekučnéhospisuzistil,ževexekučnomspisepôvodnejexekútorkysp.zn.EX31/2009sa
nenachádzajú žiadne záznamy o vymožení čo i len časti pohľadávky oprávneného, ani listina pôvodnej

exekútorky, označená ako zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zo dňa 21. septembra 2015.
Žalovaná ako náhradníčka pôvodnej súdnej exekútorky bola povinná vykonať finančné vyúčtovanie
spisu na základe dokladov, ktoré boli súčasťou spisu sp. zn. EX 31/2009, ktorý však neobsahoval
žiadne doklady o vymožení plnenia od žalobkyne. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že
oprávnenému nebola poukázaná žiadna platba pôvodnou súdnou exekútorkou vymoženého peňažného

plnenia. V čase, keď sa žalovaná dňa 30. septembra 2019 dozvedela o liste označenom ako
zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z 21. septembra 2015 nebola takou listinou viazaná.
Potvrdenie zamestnávateľa KOBOK s.r.o. z 31. októbra 2019 bolo vyhotovené a žalovanej doručené až
prostredníctvom exekučného súdu a potom, ako bola žalovaná suma zrazená. Z uvedených skutkových
zistení okresný súd dospel k záveru, že hoci žalobkyni preukázateľne škoda v žalovanej sume vznikla,
neboli splnené predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu, lebo nebolo preukázané,

že žalovaná ako súdna exekútorka porušila svoju povinnosť. Žalovaná po prevzatí exekúcie nezistila,
že by pôvodná exekútorka vymohla čo i len časť pohľadávky oprávneného. Žalovaná bola povinná
pohľadávku vymáhať, exekúciu viedla dôvodne až do jej zastavenia. Po právnej stránke okresný súd
odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 3, § 29 ods. 1, 2, 6, § 16a ods. 2, § 31 ods. 1, § 56 ods.
6 Exekučného poriadku, § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. novembra 2021 sp.
zn. 16Co/64/2021 na odvolanie žalobkyne napadnutý rozsudok prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej a intervenientovi na

strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach naň poukázal podľa § 387 ods. 2 CSP. Uviedol tiež, že v spore žalobkyňa nepreukázala
svoje skutkové tvrdenie a síce, že žalovanej už po prevzatí súpisu od pôvodnej súdnej exekútorky bola
známa tá skutočnosť, že predošlá exekútorka vydala zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z

dôvodu,žepohľadávkabolasplatenávplnejvýške.Pokiaľpoukazovalanarozhodnutiesúduozastavení
exekúcie a jeho odôvodnenie, v tomto exekučný súd konštatoval, že oprávnený so zastavením exekúcie
nesúhlasil, čo svedčí v prospech obrany žalovanej, že predpísaným postupom vymáhala pohľadávku,
ktorá nebola predošlou súdnou exekútorkou vymožená. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno z 30.
septembra 2019 č.k. 11Er/17/2009-61 tak nepreukazuje, že škoda žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti

s konaním žalovanej, ktorá bola poverená na vykonanie exekúcie. Ani z ďalších skutkových tvrdení
žalobkyne nebolo možné vyvodiť, prečo by malo byť na ťarchu žalovanej, že pôvodná súdna exekútorka
neodovzdala exekučnému súdu po vymožení pohľadávky poverenie na vykonanie exekúcie a žalovaná
bola ustanovená za jej náhradníka.

2.1. Zodpovednosť exekútora za škodu je objektívna, ale aj tu treba, aby poškodený preukázal
porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním, z ktorého škoda vznikla. Žalobkyňa
vychádzala z toho, že zastavenie exekúcie zavinila žalovaná len z toho dôvodu, že v čase, keď
pokračovala v exekúcii peňažnej pohľadávky, bola táto pohľadávka od žalobkyne vymožená predošlou
exekútorkou. Príčinnú súvislosť treba posudzovať počas trvania celého exekučného konania. Žalobkyňa

nepreukázala, že žalovaná o vymožení exekučne vymáhanej pohľadávky mala a mohla mať vedomosť.
Žalovaná sa zbavila zodpovednosti tým, že z exekučného spisu pôvodnej exekútorky vymoženie
pohľadávky nevyplývalo. Oprávnený oznámil, že exekučne vymáhaná pohľadávka nebola uspokojená.
Potrebné skutočnosti neoznámila ani žalobkyňa, hoci tak mohla urobiť pri prvom úkone v odpovedi
na výzvu žalovanej exekútorky potom, čo táto začala konať ako náhradníčka pôvodnej exekútorky.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uzatváral, že v danom prípade nesie zodpovednosť za to,
že žalobkyňa nebola oslobodená od povinnosti, ktorá bola predmetom exekúcie predošlá exekútorka
a škoda nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ale pôvodnej exekútorky. Tá je zodpovedná
za to, že žalobkyňu nezbavila vymáhaného peňažného záväzku a za spôsob vedenia exekúcie v čase,
keď boli zrážky zo mzdy odvádzané na bankový účet pôvodnej exekútorky a ktorá zamestnávateľovi

žalobným listom 21. septembra 2015 oznámila zrušenie exekučného príkazu Ex 31/2009 zrážkami zo
mzdy. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP.3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f/ CSP (i keď výslovne predmetné
ustanovenie v obsahu svojho dovolania necitovala) majúc za to, že potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu je nepreskúmateľný, pôsobí protirečivo, nezrozumiteľne, je svojvoľný a neudržateľný. Vadu
zmätočnosti videla predovšetkým v tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je riadne.
Žalobkyňa uplatnila i dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď namietala nesprávne
právne posúdenie súdmi nižších inštancií. V súvislosti s uvedenou námietkou označila za nesprávne
skutkové závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že žalovaná ako súdna exekútorka nevedela

o zrušení exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z 21. septembra 2015, opak je pravdou. Napriek
tomu v dňoch 14. októbra 2019, 13. novembra 2019 a 4. decembra 2019 vykonala z účtu žalobkyne
zrážky súm 1.090,06 eur, 101,02 eur, 43,88 eur a 45,- eur, teda aktívne sama konala v rozpore s §
31 ods. 1 Exekučného poriadku. Odo dňa kedy sa žalovaná dozvedela o tom, že záväzok žalobkyne
bol vymožený v celej výške, mala toto plnenie žalobkyni jednoducho vrátiť, pretože neexistuje žiadny
právny dôvod preto, aby si finančné prostriedky žalobkyne nechala. Za daného stavu je v prejednávanej

veci daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej ako súdnej exekútorky a vzniknutou škodou
na strane žalobkyne. Keďže žalovaná v priebehu celého konania nepreukázala ani žiaden liberačný
dôvod, jej zodpovednosť je daná v zmysle ustanovení § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovení
Občianskeho zákonníka. V uvedenom smere dovolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/138/2008 z 25. februára 2010. Z uvedených dôvodov žalobkyňa dovolací súd žiadala,

aby rozhodnutia súdov nižších inštancií zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie resp. aby
rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť je žalovanú sumu. Súčasne
požiadala o odklad vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách
konania podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP.

4. Žalovaná ako aj intervenient na jej strane v podaných vyjadreniach dovolací súd žiadali, aby
podané dovolanie odmietol, majúc za to, že dovolateľka vytýkanú vadu zmätočnosti bližšie nevymedzila,
opakovane namieta skutkové a právne závery, ktoré však už boli predmetom prieskumu v odvolacom
konaní. Právnu otázku, ktorú kladie v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dostatočne nevymedzila.
Odhliadnuc od uvedeného dovolanie podľa citovaného ustanovenia vzhľadom k výške predmetu sporu

ani nie je prípustné. Dovolaním napadnutým rozhodnutím sa žalobkyni neukladá žiadna povinnosť, a
preto nie je dôvod rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože
nie je prípustné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. V danom prípade dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala v prvom rade z ustanovenia
§ 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto
pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu
opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa
dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné,

ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce
prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.
Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolaniaprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

9. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu

rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

11. V dovolaní v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP žalobkyňa
namieta, že potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pôsobí protirečivo,
nezrozumiteľne, je svojvoľný a pre nesprávne skutkové a právne záver neudržateľný.

12. V súvislosti s dovolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R
111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť
dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)
rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne

rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ OSP), ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. S týmto
názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.
ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta
ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.

b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej
úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska (rovnako ako v prípade nesprávneho hodnotenia dôkazov) nedotkli, preto ho treba

považovať aj naďalej za aktuálne.

13. V danom prípade odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie
druhej vety zjednocujúceho stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. O taký prípad ide napríklad vtedy, keď

dovolaním napadnuté rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli
„vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku
2009), prípadne keď odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia má také nedostatky, že svojou
povahou, intenzitou, významom a právnymi dôsledkami predstavuje exces, ktorý možno charakterizovať
ako „justičný omyl“ v zmysle judikatúry ESĽP (pozri napr. Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však nedáva podklad pre tvrdenie
dovolateľky, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

14. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol priebeh celého súdneho konania dostatočne
jasno a výstižne vysvetlil prečo žalovaná (na rozdiel od tvrdení žalobkyne) nemôže niesť zodpovednosť

za škodu, ktorá žalobkyni vznikla duplicitným vymožením časti pohľadávky, pretože a/ ako súdna
exekútorka (za náhradníčku v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni bola ustanovená od 4. júla
2018) nevedela o zrušení exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z 21. septembra 2015; b/ postúpený
spis od pôvodnej exekútorky neobsahoval žiadne údaje o zúčtovaní pohľadávky; neobsahoval žiadnezrealizované úhrady v prospech oprávneného; neobsahoval listinu na ktorú sa žalobkyňa odvolávala
- zrušenie exekučného príkazu a napokon c/ aj oprávnený oznámil, že neeviduje úhradu pohľadávky
resp. žiadne plnenie od predchádzajúcej súdnej exekútorky. Žalovaná sa preukázateľne dozvedela o

liste označenom ako zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zo dňa 21. septembra 2015 až
dňa 30. septembra 2019. Bezprostredne podaný návrh na zastavene exekúcie bezodkladne predložila
exekučnému súdu a keďže jeho súčasťou nebol návrh na odklad exekúcie ďalej pokračovala k
vymoženie pohľadávky, o ktorej predošlom zániku nemal vedomosť ani samotný oprávnený.

15. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho
súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie
argumenty žalobkyne dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa,
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobkyňa
preto neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením

rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky
uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali
sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov

rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).

16. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne
odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP,
správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne

právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Ako vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06).

17. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle
ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.

18. Podľa § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

19. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia.

20. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
sa neprihliada, b/napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

21. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

22. Ustanovenie § 422 ods. 1 CSP obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie

veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy,
ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej
mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s
ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov,je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne

právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.
v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov, ako pri istine.

23. V danom prípade sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala peňažného plnenia vo výške 1.279,76 eur s

príslušenstvom a nakoľko dovolanie podala i z dôvodu tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci
odvolacím súdom, bolo potrebné ustáliť, či prípustnosť dovolania neobmedzuje výška sumy, ktorá má
byťpredmetomdovolaciehoprieskumu.Natútovecjepotrebnéaplikovaťustanovenie§422ods.1písm.
a/ CSP, v zmysle ktorého je prípustnosť dovolania vo vzťahu k napadnutému výroku odvolacieho súdu o
peňažnom plnení limitovaná desaťnásobkom minimálnej mzdy. Vo veci nemožno aplikovať ustanovenie
§422ods.1písm.b/CSP(ktoréstanovujemajetkovýcenzusnadvojnásobokminimálnejmzdy),nakoľko

nejde o spor s ochranou slabšej strany.

24. Posudzujúc prípustnosť dovolania s ohľadom na splnenie podmienky stanovenej v § 422 ods. 1
písm. a/ CSP dovolací súd zistil, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie 2. septembra 2020
a výška minimálnej mzdy v roku 2020 bola nariadením vlády č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje

suma minimálnej mzdy na rok 2020 ustanovená na sumu 580,- eur za mesiac. Desaťnásobok tejto sumy
je 5.800,- eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa tak týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku
desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby.

25. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne je v danom prípade vylúčená ustanovením §

422 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd neskúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vzhľadom na
procesnú neprípustnosť dovolania žalobkyne nepristúpil ani k posúdeniu, či napádaný rozsudok spočíva
nanesprávnomprávnomposúdeníveci(§432ods.1CSP).Nadrámecuvedenéhodovolacísúdzároveň
uvádza, že v danom prípade relevantnú právnu otázku, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie vo veci

samej dovolateľka ani žiadnym bližším spôsobom nevymedzila.

26. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je ani podľa §
421 ods. 1 písm. b/ CSP prípustné a preto ho odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

27. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom
nevydal samostatné rozhodnutie (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/144/2019,
4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).

28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.