Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1413213673.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: A..

H.Z.,X..XX.XX.XXXX,L.V.X,XXXXXL.,zastúpenýadvokátomMgr.BranislavomSlezákom,sosídlom
Lozornianska4,84106Bratislava,IČO:50109146,protižalovanému:RozhlasatelevíziaSlovenska,so
sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.07.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2013 domáhal, aby
súd určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 04.02.2013, ktorou žalovaný vypovedal pracovný
pomer so žalobcom, založený pracovnou zmluvou zo dňa 19.10.1987, je neplatná, a aby zároveň
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za čas od 01.06.2013 do času, keď
žalobca umožní žalovanému pokračovať v práci. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je

zamestnancom žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.1987, ktorá bola doplnená a
zmenená Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2010, ktorou bol zmenený druh práce, ktorý
žalobca pre žalovaného v rámci pracovného pomeru vykonával tak, že dohodnutým druhom práce bol
operátor. Dňa 04.12.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Žalobca ďalej v
žalobe uviedol, že v bode 2. výpovede je uvedené, že na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 24.10.2012 došlo k zrušeniu pracovného (funkčného)

miesta „technik", na ktorom mal byť žalobca ako zamestnanec podľa výpovede zaradený, pričom z
uvedeného bodu 2. výpovede tiež vyplýva, že žalovaný uskutočnil výber, na základe ktorého určil,
že žalobca je pre žalovaného nadbytočný. Žalovaný v bode 3. výpovede uviedol, že nedisponuje
žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a nemá možnosť žalobcu
ďalejzamestnávať.Žalovanýinformovalžalobcuoorganizačnejzmene,opriebehuponukovéhokonania
a o spôsobe skončenia pracovného pomeru zamestnanca na stretnutí dňa 04.01.2013. žalobca má
zato, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného o organizačných zmenách zo dňa 24.10.2012

nebolo zrušené pracovné (funkčné) miesto pre druh práce dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným
podľa pracovnej zmluvy v znení jej zmien a dodatkov, v dôsledku čoho žalobca nie je pre žalovaného
nadbytočný a neexistuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou u žalovaného a údajnounadbytočnosťou žalobcu ako zamestnanca, v dôsledku čoho považuje žalobca výpoveď za neplatnú.
Žalobca namietal, že žalovaný v bode 3. výpovede uviedol, že nedisponuje žiadnym voľným pracovným
miestom, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, pričom

však žalovaný ako zamestnávateľ mal možnosť žalobcu ako zamestnanca ďalej zamestnávať, keďže
dňa 31.01.2013, teda pred doručením výpovede žalobcovi, ponúkol K. V., vedúci sekcie ľudských
zdrojov u žalovaného, inej zamestnankyni žalovaného - H.. P. J., J. miesto referenta v archíve sekcie
technickej realizácie, pričom táto ponúknuté pracovné miesto neprijala. Z popisu práce referenta v
archívesekcietechnickejrealizácievyplýva,žetakétopracovnémiestobyboloprežalobcusohľadomna

jeho schopnosti, kvalifikáciu a zdravotný stav vhodné a žalovaný ako zamestnávateľ bol podľa žalobcu
v zmysle Zákonníka práce povinný žalobcovi toto pracovné miesto ponúknuť. Žalobca pri prevzatí
výpovede žalovanému na rovnopis výpovede potvrdil, že výpoveď prevzal a zároveň na žalovaného
rovnopisvýpovedevlastnoručnepísomnedoplnilaoznámilžalovanému,žetrvánatom,abyhožalovaný
naďalej zamestnával.

2. Žalovaný doručil súdu dňa 28.08.2013 svoje vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že žalobu považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú a požiadal, aby ju súd zamietol. Vo vyjadrení namietol, že žalobca
bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.1987, pričom v priebehu
trvania pracovného pomeru bola pracovná zmluva viackrát zmenená na základe Dohody o zmene
pracovných podmienok, pričom poslednou zmenou bola Dohoda o zmene pracovných podmienok v

pracovnejzmluveuzatvorenounnavrhovateľomaodporcomjeDohodaozmenepracovnýchpodmienok
zo dňa 29.11.2011 s účinnosťou od 01.12.2011. V zmysle tejto dohody bol žalobca zaradený do Sekcii
výroby s označením druh práce: „technik", a zároveň mu bola zmenená aj základná mzda zo sumy
708,33 eur na 840,- eur mesačne. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný len vytvoril
zdanie, že splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce a formalistický naplnil

zákonné predpoklady skončenia pracovného pomeru výpoveďou ( a to ponukou K. V., vedúceho
Sekcie ľudských zdrojov žalovaného inej zamestnankyni - H.. P. J.). Pracovné rokovania s H.. J. (aj
dňa 31.1.2013) mali na základe žalovaného odlišný dôvod ponuky voľného pracovného miesta, pretože
K. V., riaditeľ Sekcie ľudských zdrojov bol povinný rokovať s H.. P. J. o jej opätovnom nástupe do
práce, a to v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV., k č.k. 12 Cpr 19/2003

zo dňa 09.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2010 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 01.06.2012, ktorý potvrdil výrok prvostupňového súdu o neplatnosti výpovede.
Predmetom rokovania dňa 31.01.2013 boli podľa žalovaného, len možnosti opätovného pracovného
zaradenia H.. P. J. do pracovného procesu po ukončení dlhoročného pracovnoprávneho sporu, v ktorom
bola úspešná, pričom H.. J. nebola nová zamestnankyňa žalovaného. Žalovaný poukázal vo svojom

vyjadrenínaskutočnosť,že včasedoručeniavýpovedenedisponovalžiadnymvoľnýmmiestomvútvare
Sekcie technickej realizácie, Archív RTVS čo preukázal aj porovnaním systemizácie zamestnancov
útvaru Sekcia technickej realizácie Archív RTVS -stav k 31.12.2012 a k 28.02.2012. H.. J. začala
vykonávať práce pre žalovaného opätovne odo dňa 17.04.2013 v Sekcii programových služieb s
pracovným zaradením: „redaktor“. Rozhodnutím generálneho riaditeľa zo dňa 24.10.2012 s účinnosťou

od 01.12.2012 boli zrušené pracovné miesta, a to voľné pracovné miesta ako aj pracovné miesta,
ktoré boli ku dňu prijatia tohto rozhodnutia obsadené. Na základe organizačnej zmeny systému práce
a Rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 24.10.2012 sa v útvare Sekcie spravodajstva, športu a
publicistiky - Odbor produkcie a výroby - tím strihačov STV (kde bol do zrušenia pracovného miesta
zaradený aj žalobca), znížil počet. Žalovaný namietal, že v čase doručovania výpovede žalobcovi (dňa

04.02.2013) preukázateľne nemal žiadne voľné pracovné miesto, tak ako to žalobca namietal.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2013 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol,
že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné, nakoľko nedošlo zo strany
zamestnávateľa k zrušeniu pracovného miesta „operátora“, ktoré žalobca vykonával na základe dohody

o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2010, pretože žalobca si nie je vedomý, že by podpisoval takúto
dohodu o zmene pracovných podmienok dňa 29.11.2011. Žalobca by nikdy nesúhlasil so zaradením na
druh práce „Technik“, pretože takýmto krkom by si iba podpísal svoju postupnú likvidáciu u žalovaného.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca do práce nastúpil po dlhotrvajúcom pracovnom spore,
kde následne podľa dodatku zastával pozíciu operátora, ktorý mal mať na starosti technickú realizáciu

vysielania. V skutočnosti však na toto miesto nikdy nenastúpil. Žalobca si podľa pokynu zamestnávateľa
čerpal neplatené voľno až do 01.12.2010. Na toto miesto nenastúpil s tým odôvodnením zo strany
žalovaného, že takéto miesto sa neuvoľnilo. V tomto čase pracovno-právny spor žalobcu a žalovaného
ešte prebiehal, nakoľko právoplatným bol iba výrok súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.Keďže žalobca mal po siedmich rokoch času kedy nepracoval, chuť pracovať, podmienečne prijal
neskôr ponúkané miesto „technika mixu“, ktoré mu bolo ponúknuté iba dočasne na výpomoc, nakoľko v
tomto útvare bolo málo týchto zamestnancov. Túto pozíciu nepovažoval za plnohodnotnú a iba dočasne

súhlasil s takouto pozíciou a dokonca ešte pred 29.11.2011 doručil žalovanému list, v ktorom namietal,
že nie je vyriešená stále jeho pracovná pozícia operátora vysielania STV. Zástupca žalobcu uviedol, že
dôvod neplatného skončenia pracovného pomeru opiera o tú skutočnosť, že nebola riadne splnená tzv.
ponuková povinnosť, kedy voľné pracovné miesto v RTVS ešte pred doručením výpovede žalobcovi v
archíve technickej realizácie, bolo ponúknuté P. J., ktorá toto miesto referenta neprijala. Navrhol, aby súd

nariadil znalecké grafologické dokazovanie k pravosti podpisu žalobcu na Dohode o zmene pracovných
podmienok zo dňa 29.11.2011. Zástupca žalovaného k veci uviedol, že si preštudoval osobný spis
žalobcu tak, ako je uložený na personálnom oddelení, pričom jeho súčasťou je aj list s označením:
„ Dočasný súhlas z 01.12.2010“, ale list s označením Neprijatie návrhu novej pracovnej zmluvy z
29.09.2011 sa tam nenachádza. Ďalej namietol, že žalobca podpísal Dohodu o zmene pracovných
podmienok z 29.11.2011. Poukázal na rozhodnutie generálneho riaditeľa z 24.10.2012, kedy boli

zrušené k 01.12.2012 všetky voľné pracovné a miesta nielen neobsadené ale aj obsadené. J. J. boli
po dlhoročnom pracovnom spore v rámci vzájomných rokovaní ponúkané rôzne pracovné zaradenia, a
keďže k 01.01.2011 došlo k zlúčeniu STV a SRO a k následným organizačným zmenám ale aj k zmenám
technickej výroby (nastali zmeny vo výrobnom programe a pod.), p. Považajová nemohla nastúpiť na
svoju pôvodnú pracovnú pozíciu v zmysle pracovnej zmluvy z r. 2003 s tým istým popisom práce. V

jej prípade pracovný pomer trval naďalej, nešlo o novú zamestnankyňu a teda nešlo o nový pracovný
pomer. J.. J. bola od 17.04.2013 zaradená na druh práce redaktor v sekcii programových služieb, pričom
žalobca takúto aprobáciu na redaktorskú činnosť nemá.

4.Ďalšiepojednávaniesauskutočnilodňa05.02.2014naktoromvypovedalžalobca,ktorýkveciuviedol,

že mu bol v auguste v roku 2011 predložený návrh novej pracovnej zmluvy, kde mu bol znížený plat oproti
tomu, ako bol dohodnutý pri mediácií z 850,- na 840 Eur. V pracovnej zmluve sa mi menilo aj pracovisko
aj náplň práce, išlo o zásadnú zmenu, preto tento návrh na neakceptoval a nepodpísal ho. Žalobca
uviedol, že na Dohode o zmene pracovných podmienok z 29.11.2011sa nenachádza jeho podpis, a že
túto dohodu nepodpísal. Zároveň uviedol, že nevylučuje, že niekto iný mohol jeho podpis napodobniť.

Keby to podpísal, bola by to jeho samovražda. Ďalej namietal, že nikdy neprebehlo osobitné jednanie o
takejto dohode a poprel, že by m túto dohodu podpisoval. Žalobca vypovedal, že s p. U. J. sa spoznal
tak, že obaja viedli pracovno-právny spor so zamestnávateľom, a ona sa dozvedela, že mu bola daná
výpoveď, tak mu v dobrej vôli oznámila, že veď na sekcii technickej realizácie jej ponúkli miesto referenta
v archíve. Žalobca uviedol, že on sa však vtom čase o túto pracovnú pozíciu neuchádzal, nechcel som

byť voči kolegyni nekorektný, aby ju pred zamestnávateľom takto nevyzradil, že mu povedala o tomto
voľnom mieste, ale v súdnom spore to už použil ako dôkaz vo svoj prospech.
Svedok A.. K. V., riaditeľ sekcie ľudských zdrojov u žalovaného vypovedal, že p. Považajová sa
vrátila do zamestnania po prehratom súdnom spore, ktorý trval 10 rokov, pričom predtým pracovala
na pozícii redaktor - dramaturg a hľadalo sa pre ňu zodpovedajúce pracovné zaradenie, ktoré by

bolo zodpovedajúce jej vzdelaniu a predchádzajúcemu zaradeniu. V rámci toho sa koncipovala určitá
predstava o tejto jej pracovnej pozícii, taký základný smer jej budúceho zamestnania a preto keďže
p. Považajová chcela mať všetko písomne, žalovaný jej navrhol, že by mohla vzhľadom na svoju
kvalifikáciu robiť referentku v archíve, kde by v rámci tejto práce popisovala jednotlivé digitálne
spracované diela, taký krátky rešerš. Táto s takýmto miestom nesúhlasila, zásadne chcela pracovať na

pracovnej pozícii, ktorú vykonávala predtým, takže nakoniec s ňou bola v apríli roku 2013 uzatvorená
pracovná zmluva, v rámci ktorej robí výskum, vývoj produktového formátu ako redaktorka výskum vývoj
formátov ako redaktorka. Svedok prehlásil, že pracovná pozícia v archíve RTVS k 31.01.2013 nebola
vytvorená. Išlo iba o mapovanie jej budúcej možnosti aprobovať sa v RTVS. Svedok ďalej vypovedal, že
žalovanýnemalmožnosťJ..J.zamestnávaťvdanomčaseabolatoprekážkanastranezamestnávateľa.

V čase od 25.01.2013 až do 4/13, kedy v rámci systematizácie pracovných miest nemal žalovaný žiadne
voľné miesto a J.. J. vzhľadom na časový odstup a technologický vývoj a zmeny nemohla vykonávať
svoju pôvodnú pracovnú pozíciu s pôvodným zaradením, preto v tomto časovom pásme prebiehali
s ňou diskusie a hľadalo sa smerovanie jej uplatnenia. Svedok zároveň vysvetlil, že so žalobcom
prebehlo subordinačné konanie, čo je zvláštny spôsob urovnania určitých nezrovnalostí, ktoré pociťuje

zamestnanec voči zamestnávateľovi, je definovaný v pracovnom poriadku RTVS. Svedok vypovedal,
že v prípade žalobcu nebolo celkom jasné, čoho sa dovolával. Išlo o námietky voči jeho zaradeniu ako
technik zvukovej techniky, technik zvukového záznamu a pod. Keďže nebolo celkom jasné, k čomu sa
chcel dotazovať bolo vyvolané stretnutie za prítomnosti šéfa techniky, šéfa produkcie spravodajstva aodborov. Zo strany týchto subjektov bolo žalobcovi vysvetlené o akú zmenu technologického stupňa sa
v jeho prípade jedná. Bolo mu potvrdené, že žalovaný trvá na zrušení jeho pracovného miesta, pričom
bol zo stretnutia vyhotovený aj zápis. Žalobcovi bola ponúknutá aj možnosť, keď chce byť nápomocný,

aby zadefinoval oblasti a zručnosti , v ktorých by sa mohol v RTVS uplatniť a mohol byť ďalej prizývaný
na výberového konanie, ale žalobca na túto ponuku nereagoval a charakteristiku svojich schopností a
zručnosti žalovanému nedodal.

5. Dňa 27.03.2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na ktorom vypovedala ako svedok Mgr. U.

J., ktorá uviedla, že žalobcu pozná zo súdnych pojednávaní, ktoré viedli proti ich predchádzajúcemu
zamestnávateľovi STV o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy. Svedkyňa uviedla, že po vyhratom spore
sa dňa 31.01.2013 uskutočnilo stretnutie s riaditeľom ľudských zdrojov p. K. V., ktorý sa jej spýtal akú
prácu si predstavuje vykonávať, pričom ona uviedla, že sa uchádza o prácu dramaturgicky a redaktorky.
Bolo je oznámené, že jediné miesto, ktoré jej môžu ponúknuť je miesto referenta v archíve, pričom ale
toto miesto nebolo pre ňu adekvátne, nakoľko referentská pozícia je pre absolventov strednej školy,

a ona má vyššie odborné predpoklady ako na túto prácu treba, preto miesto nevzala. Svedkyňa ďalej
uviedla, že obrátila na riaditeľstvo RTVS so žiadosťou, aby bola zaradená na svoje pôvodné pracovné
miesto v zmysle rozhodnutia súdu, pričom jej ponúkli pozíciu analytik vývoja programu. Potvrdila, že jej
pán K. V., ponúkol voľné pracovné miesto referenta v archíve, pričom nemala vedomosť, či toto miesto
bolo voľné aj pred 18.02.2013.

Svedok Mgr. art. Š. Š., Art.D. uviedol, že má vedomosť o tzv. hromadnom prepúšťaní v RTVS, ktoré
sa uskutočnilo k 01.12.2012. Išlo o organizačné zmeny v rámci organizačnej štruktúry zamestnávateľa.
Team, v ktorom pôsobil žalobca, bol predchádzajúcim rozhodnutím svedkovi odňatý, nespadal pod
jeho riadiacu pôsobnosť. Svedok potvrdil, že má vedomosť o zmene pracovnej zmluvy žalobcu, ktorá
mala meniť druh práce, nakoľko zmeny sa týkali katalógu profesií, pričom v rámci týchto zmien išlo o

ustálenie jednotlivých profesií do jednotiaceho názvu s tým, že obsah práce sa nemenil ani pracovné
poslanie a popis pracovnej činnosti sa menil iba minimálne. Svedok uviedol, že o takejto zmene rokoval
aj so žalobcom a práca, ktorú mal žalobca vykonávať podľa nového katalógu bola nazvaná: „technik“,
pričom išlo o prácu zvukového technika. Žalobca podľa svedka nevyslovil však nesúhlas, alebo nejakú
nespokojnosť, a podľa jeho názoru to aj podpísal. Svedok uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou

bol pri tom, keď žalobca podpisoval listinu - Popis práce technika. Ale nakoľko tento popis práce bol
súčasťou zmenenej pracovnej zmluvy, svedok pripustil, že keď to mal podpisovať žalobca, tak nebol
prítomný. žalobca mal vykonávať pred zaradením na pozíciu technika, funkciu operátora zvukových
zariadení, pričom po katalogizácii profesií sa jeho náplň práce nezmenila, zmenil sa iba názov jeho
pracovnej pozície. Svedok ďalej vypovedal, že z hľadiska ďalšieho využitia žalobcu, ktorý bol zaradený

na prácu pri audiomixe, bola jeho práca v danej dobe použiteľná, ale v blízkej budúcnosti sa očakávala
zmena výroby v dôsledku nových technológií (napr. v súčasnosti sa v spravodajskej výrobe už audiomix
nepoužíva, dá sa povedať, že odkedy žalobca z pracoviska odišiel, už sa vôbec nevyužíva). Svedok
potvrdil, že každý, kto tejto práci rozumel, vedel, že prácu žalobcu nie je už perspektívna, aj keď v tom
čase bola veľmi potrebná. K Dohode o zmene pracovného pomeru z 29.11.2011 svedok uviedol, že túto

pozná, pripravoval k nej podklady a podpísal ju. Uviedol, že podpis žalobcu mu je známy, stretol som
sa s ním v minulosti pri pracovných výkazoch a skonštatoval, že to, čo je na listine, vyzerá ako podpis
žalobcu. Svedok zároveň uviedol, že na pracovisku nikto jeho podpis nefalšoval, pretože podpisovať za
iného nebolo bežné na ich pracovisku. Keby ho o to aj podriadený požiadal, nedovolil by si to.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24Cpr/3/2013 -82 zo dňa 28.05.2014, súd nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo a vypracovaním znaleckého posudku poveril
znalkyňuH..H.B..Tátodoručilasúdudňa23.09.2014predbežnývýsledokanalýzyporovnaniasporného
podpisu Ing. H. Z. s ukážkami podpisov pisateľa, žiadosť o súhlas do konania pribrať znalca z odboru:
Kriminalistika, odvetvie: Grafická diagnostika, nakoľko si nebola istá, či pri vyhotovení sporného podpisu

v tomto prípade neboli použité niektoré metódy technického falšovania podpisov.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24Cpr/3/2013-129 zo dňa 29.04.2015 súd
nariadil vypracovanie písomného odborného stanoviska znalkyňou Ing. U. L., ktorá doručila súdu dňa
03.07.2015 Odborné stanovisko č. 4/2015 z obsahu ktorého vyplynul záver, že na vyhotovenie podpisu

žalobcu na Dohode o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011 nebola
použitá žiadna z metód technického ani mechanického falšovania.8. Dňa 14.06.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom vypovedala znalkyňa H.. H.K. B. bez
vyhotovenia písomného znaleckého posudku. Znalkyňa doručila súdu v 3 vyhotoveniach predbežný
výsledokanalýzyporovnaniaspornéhopodpisužalobcusukážkamipodpisovpisateľazodňa18.9.2014.

Znalkyňa vypovedala, že podpis na dohode vykazuje v rámci variability ukážok podpisov pána Z.
prevažne podobné, zhodné znaky, vykazuje aj rozdielne znaky, ktorými sú umiestnenie podpisu vo
vzťahu k vyznačenej linajke, a koncový ťah v písmene i. Tieto znaky rozdielne v porovnaní s hodnotou
a mierou výskytu podobných zhodných znakov nepostačujú na to, aby som mohla spochybniť, pozor J.
Z. ako pisateľa sporného podpisu. S vysokou mierou pravdepodobnosti, hraničiacou s istotou vylúčila

možnosť, že sporný podpis bol vyhotovený napodobnením podľa niektorého pravého podpisu žalobcu.
Znalkyňa ustálila, že na základe jej vyslovených záverov určila pána Z. ako pisateľa sporného podpisu
a nemá o tom žiadne pochybnosti. Vylúčila, že je skúmaný sporný podpis nepravý.

9. Právny zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu dňa 21.10.2016 v
ktorom uviedol, že trvá na tom, že žalobca si nie je vedomý toho, že uzavrel so žalovaným Dohodu

o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011, pretože týmto by žalobca
dobrovoľne súhlasil s degradáciou svojho pracovného zaradenia u žalovaného zo sofistikovanej pozície
súvisiacej s technickou realizáciou vysielania, odstraňovaním technických nedostatkov vo vysielacom
procese a ďalšími činnosťami ohľadom vysielania na jednoduchú pozíciu technika vykonávajúceho
automatizované činnosti pri obsluhe zvukových a záznamových zariadení ako je napr. nahrávanie

komentárov, telefonátov a výroba zvukovej stopy pre vysielanie. Žalobca ďalej namietol tvrdenie
žalovaného, že žalobca dobrovoľne zmenil svoj druh práce na neperspektívneho technika zvukového
mixu v čase, keď žalobcovi aj žalovanému bolo zrejmé, že pracovisko zvukového mixu bude v krátkom
čase zrušené. Žalobca namietol neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 04.02.2013, ktorou
žalovaný vypovedal pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovaným tiež z dôvodu, že žalovaný

si nesplnil svoju ponukovú povinnosť zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pričom nesplnenie ponukovej
povinnosti zo strany žalovaného pri skončení pracovného pomeru so žalobcom bolo v konaní podľa
žalobcu jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov - Mgr. U. J. C. A.. K. V. a tiež vyjadreniami
samotného žalovaného. Nakoľko si žalovaný voči žalobcovi riadne nesplnil svoju ponukovú povinnosť
v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, považuje žalobca výpoveď, ktorá mu bola daná zo strany

žalovaného za neplatnú, pričom žalovaný ako zamestnávateľ na základe žalobcu v tomto spore
jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že má za
to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný mal v čase skončenia pracovného pomeru

so žalobcom potrebu vykonávať prácu v archíve na mieste referenta, nakoľko také pracovné miesto v
rozhodnom čase ponúkol p. U. J.C. a žalobcovi ponúknuté nebolo. Týmto bolo preukázané, že žalovaný
si nesplnil svoju zákonnú ponukovú povinnosť, v dôsledku čoho je skončenie pracovného pomeru so
žalobcom neplatné. Preto žalobca požiadal súd, aby určil, že skončenie pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 04.02.2013 je neplatné a priznal žalobcovi náhradu mzdy

spolu s príslušenstvom.
Zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.10.2016, ktoré spočívalo na
dvoch argumentoch žalobcu. Prvý z nich bol, že nebolo dôvodné alebo logické podpísať dohodu o
zmene pracovnej zmluvy v rozsahu zmeny pracovného zaradenia z pracovnej pozície operátor na
pracovnú pozíciu technik. K tomuto argumentu žalobcu zástupca žalovaného uviedol, že predmetom

tohto súdneho konania nie je preukazovať logickosť odôvodnenosť konania žalobcu, ale naopak v rámci
tohtosúdnehokonaniaboloužpreukázanéjednoznačne,žedohoduozmenepracovnejzmluvypodpísal
žalobca. Druhý argument ktorý uvádzal žalobca vo vyjadrení spočíval v tom, že si žalovaný nesplnil
ponukovú povinnosť, nakoľko údajne existujúce voľné pracovné miesto bolo ponúknuté p. Považajovej,
zamestnankyni žalovaného. K tomuto argumentu zástupca žalovaného predložil súdu zoznam nových

pracovných pozícií k dátumu 01.12.2012, 01.01.2013, 01.02.2013, 01.03.2013 a 01.04.2013 a uviedol,
že údajne existujúca pracovná pozícia bola p. Elene Považajovej ponúknutá dňa 30.01.2013, pričom
išlo o pozíciu referenta v archíve a ku dňu 01.02., teda dňu nasledujúcemu, takáto pozícia nebola v
rámci žalovaného vytvorená. Rovnako ani v období nasledujúcom v rozsahu predložených mesiacov ani
v období predchádzajúcom. Zástupca žalovaného uviedol, že má zato, že preukázal splnenie ponukovej

povinnosti. Žalovaný v rámci platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou bol povinný ponúknuť
zamestnancovi len existujúce vytvorené voľné pracovné miesto, spĺňajúce požiadavku vhodnosti, čo v
tomto prípade nebolo možné.11. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 22.02.2017 vyjadrenie v ktorom namietal, že znalkyňa
H.. H. B. sa nevyrovnala so zisteniami inej odborne spôsobilej osoby v odbore písmoznalectva z
ktorých vyplýva, že v spornom podpise je písacia čiara na niektorých úsekoch neprirodzená a tiež,

že v spornom podpise sú viditeľné zvláštne zhrubnutia a naopak stenčenia písacej čiary. Znalkyňa
H.. H. B. popísala rozdiely v písacej čiare len ako jemný tras, avšak viditeľné zhrubnutia a iné
nepravidelnosti v čiare, ktorých počet a kvalita nie je prehliadnuteľná, nepopísala a nevysvetlila. Žalobca
namietal, že podľa záverov inej odborne spôsobilej osoby je neprirodzené umiestnenie podpisu pisateľa
nad riadkom významný rozdiel, ktorý je v praxi falšovateľom často podcenený. Znalkyňa Mgr. H. B.

pripísala umiestnenie podpisu samotnému obsahu písomnosti, ktorý mal vyvolať stres u žalobcu. V
zmysle takýchto úvah by bolo prípustné podľa názoru žalobcu tvrdiť, že podpis mohol byť vyhotovený
nedobrovoľne,podnátlakomalebozainýchneprirodzenýchpodmienok.Žalobcauviedol,žeskutočnosť,
že znalkyňa Mgr. H. B. bola v minulosti zamestnankyňou Slovenského rozhlasu vyvoláva pochybnosti
o jej nezaujatosti.

12. Zástupca žalovaného doručil súdu dňa 05.05.2017 vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 21.02.2017 v ktorom uviedol, že žalobca vedel, že bola vypracovaním znaleckého posudku
poverená znalkyňa Mgr. H. B. už v roku 2014, ale námietku podal až v čase, kedy sú známe
závery znaleckého posudku, ktoré jednoznačne preukazujú, že dohodu o zmene pracovnej zmluvy
podpísal samotný žalobca. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný konanie žalobcu za účelové.

Žalovaný ďalej doplnil, že Mgr. H. B. pracovala v Československom rozhlase v období 15.08.1974 až
31.05.1986 na pozícií redaktor metodik pre oblasť umeleckého a slovenského vysielania. Pracovný
pomer znalkyne k právnemu predchodcovi žalovanej skončil pred vyše 30 rokmi. Znalkyňa v súčasnosti
nie je v zamestnaneckom vzťahu, obdobnom pracovnoprávnom vzťahu ani inom zmluvnom vzťahu so
žalovaným. Znalkyňa v čase podania znaleckého posudku nemala ekonomický ani iný druh pomeru k

žalovanej, ktorý by vytváral záujem znalkyne na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o
veci. Žalovaný uviedol, že mu nie je známy dôvod, pre ktorý by znalkyňa nemohla alebo nebola schopná
nezávisle a nestranne vykonať odborné posúdenie. K námietke žalobcu, že znalkyňa sa nevyrovnala
so zisteniami inej odborne spôsobilej osoby v odbore písmoznalectva uviedol, že iná odborne spôsobilá
osoba ako Mgr. H. B. z odboru písmoznalectva nepodávala v tomto konaní zistenia, posudok ani

stanovisko, ako uviedol žalobca. Ak žalovaný poukazuje na konštatovania Ing. Eleny L., znalkyne
z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, žalovaný uviedol, že konštatovania Eleny L.
súviseli výlučne so skúmaním metód technického falšovania nie skúmaním totožnosti pisateľa. Znalkyňa
Mgr. Mária B. v plnom rozsahu prihliadla na závery odborného stanoviska, ktoré vylúčilo technické
falšovanie. Zástupca žalovaného ďalej namietol, že predmetom posúdenia znalkyne Mgr. Márie B. bolo

výlučnezodpovedanieotázky,čipodpispatrížalobcovi,pričomznalkyňajednoznačneustálilazapisateľa
žalobcu. Znalecký posudok ako aj odborné stanovisko boli podané na základe žalovaného komplexne,
obsahovali úplne a jednoznačné odpovede na súdom položené otázky rešpektujúc zásady formálnej
logiky. S ohľadom na závery znaleckého dokazovania, niet pochýb o tom, že podpis na dohode o zmene
pracovnej patrí žalobcovi. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania

bola tiež preukázaná úprava mzdy žalobcu v súlade so zmenou pracovnej zmluvy. Účinnosť navýšenia
základnej mzdy žalobcu zo sumy 708, 33 eur na sumu 840 eur presne korešponduje s účinnosťou zmeny
pracovnej zmluvy.

13. Dňa 09.06.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu v ktorom opätovne namietal nestrannosť

znalkyne Mgr. Márie B. a to z dôvodu, že jej manžel pán Y. P., ktorý zastával funkciu programového
riaditeľa v Slovenskom rozhlase ktorý v minulosti pracoval Slovenského rozhlasu v čase, keď súčasný
štatutár RTVS - Ing. Y. H. vo funkcii riaditeľa a konateľa reklamnej agentúry PSMA, s.r.o. podpísal so
Slovenským rozhlasom dňa 01.04.1995 exkluzívnu zmluvu na výhradný predaj reklamného priestoru
Slovenského rozhlasu.

Žalovaný doručil súdu dňa 11.09.2017 svoje vyjadrenie v ktorom uviedol, že pán Y. P. v minulosti
pracoval v Slovenskom rozhlase, ale jeho pracovný pomer v Slovenskom rozhlase skončil pred vyše
11 rokmi. Znalkyňa ani manžel znalkyne v súčasnosti nie sú v zamestnaneckom vzťahu, obdobnom
pracovnoprávnom vzťahu ani inom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný zdôraznil, že znalkyňa ani
jej manžel v čase podania znaleckého posudku nemali ekonomický ani iný druh pomeru k žalovanému,

ktorý by vytváral záujem znalkyne na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci.
Žalovanému, preto nie je známy dôvod, pre ktorý by znalkyňa nemohla alebo nebola schopná nezávisle
a nestranne vykonať odborné posúdenie. Pracovný pomer znalkyne ukončený pred 30 rokmi a ani
pracovný pomer manžela znalkyne ukončený pred vyše 11 rokmi nemohol objektívne odôvodniť vznikobáv o jej zaujatosti. Žalovaný poukázal na absenciu náležitostí námietky zaujatosti žalobcu, ktorá bola
navyše podaná po uplynutí lehoty na jej podanie. Žalovaný ďalej namietol priznanie úrokov z omeškania
žalobcovi z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Žalobca si nárok na priznanie úrokov z omeškania

uplatnil až svojím podaním zo dňa 24.10.2016, t.j. viac ako 3 roky po podaní žaloby. V žalobnom návrhu,
ktorý bol na súde podaný dňa 31.07.2013, si žalobca uplatnil len nárok na náhradu mzdy za obdobie od
01.06.2013, avšak, ako vyplýva z obsahu tohto žalobného návrhu, bez úrokov z omeškania, o ktorých
v ňom nie je ani zmienka. Žalovaný poukázal na to, že úroky z omeškania sú samostatným nárokom,
ktorý sa samostatne premlčuje. Lehota na uplatnenie nároku na úrok z omeškania žalobcovi uplynula,

nakoľko si ju uplatnil úplne po prvýkrát až v 10. mesiaci roku 2016. Žalovaný požiadal, aby súd žalobcovi
úrok z omeškania nepriznal.

14. Dňa 28.11.2017 sa uskutočnilo pojednávanie na ktorom sa právny zástupca žalobcu vyjadril k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.09.2017, k námietke premlčania uplatnených úrokov zo mzdy a
uviedol, že úroky z omeškania nie sú premlčané, nakoľko náhradu mzdy nemožno stotožňovať so

mzdou. Mzda je odmena za prácu, ktoré má jasne stanovený čas splatnosti - v zmluvách. Náhrada
mzdy je osobitné plnenie, ktoré kompenzuje zamestnanca zato, že s ním zamestnávateľ neplatne
skončil pracovný pomer. Nie je pri ňom stanovený čas splatnosti. Práve preto by sa úroky z náhrady
mzdy mali vyčíslovať za každý jeden deň, za ktorý bola náhrada mzdy priznaná. Keďže by bolo
takéto vyčíslenie pracné, navrhli uplatnenie úrokov z omeškania z tzv. strednej doby splatnosti, a

rovnako prípadné premlčanie sa môže týkať len úrokov z omeškania za náhradu mzdy, ktoré neboli
uplatnené do 3 rokov od času, keď náhrada mzdy zamestnancovi patrila. Zástupca žalovaného uviedol,
že má zato, že z vykonaného dokazovania, predovšetkých zo znaleckého dokazovania jednoznačne
vyplýva, že podpis na dohode o zmene pracovných podmienok, ktorého pravosť žalobca sporuje, nebol
falšovaný a zároveň nie je pochybnosť o tom, že je to podpis žalobcu. Ďalšou spornou skutočnosťou

v prejednávanom konaní je podľa žalovaného, otázka reálnej potreby na strane žalovaného vykonávať
pracovnú činnosť ,,referenta v archíve“. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré
potvrdil aj riaditeľ ľudských zdrojov K. V., vo svojej výpovedi, že rozhovory s Mgr. J., Y. G.nom čase
nepredstavovali ponuku reálnej pracovnej pozície, ale išlo iba rozhovory o ďalšom prípadnom pôsobení
Mgr.J.vrámciRTVS,nakoľkotátomala právnynároknavyplácaniemzdyajvprípade,aknevykonávala

pre žalovaného žiadnu reálnu činnosť (prekážky na strane zamestnávateľa), a preto snaha žalovaného
prideliť jej v takomto špecifickom prípade akúkoľvek prácu je úplne pochopiteľná, nakoľko ekonomické
pokrytie akejkoľvek činnosti, ktorú p. Považajová pre žalovaného vykonávala vyplývalo nie z rozhodnutia
žalovaného, ale vyplývalo z objektívneho stavu daného právoplatnými súdnymi rozhodnutiami v sporoch
J. R.o žalovaným. Žalovaný uviedol, že je rozdiel v ponúknutí alebo v diskusií o možnej pracovnej

činnosti s osobou, ktorej je povinný vyplácať mzdu bez ohľadu na to, či vôbec nejakú činnosť vykonáva
s prípadom, kedy má zamestnávateľa reálne posúdiť svoje potreby vykonávať pracovnú činnosť na
strane jednej so svojimi ekonomickými možnosťami na strane druhej. Čo sa týka argumentácie právneho
zástupcu žalobcu ohľadom náhrady mzdy, resp. jej premlčania, žalovaný nerozporoval, že nárok na
mzdu a nárok na náhradu mzdy sú dva rôzne nároky a nie je ich možné zamieňať. Žalovaný poukázal na

to, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že pri náhrade mzdy nie je stanovená doba splatnosti
odporuje záverom uznesenia NS SR 1Cdo/116/2008, z ktorého jasne vyplýva, že nárok na náhradu
mzdy podlieha premlčaniu, a z tohto dôvodu musí existovať možnosť stanoviť platnosť takéhoto nároku
v opačnom prípad by k reálnemu premlčaniu nemalo dôjsť. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho
záveru prácnosť alebo akákoľvek iná náročnosť nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd priznal

nárok , ktorý nie je jednoznačne vyčíslený, a teda špecifikovaný.

15. Dňa 13.04.2018 bol súdu žalobcom predložený Znalecký posudok u odboru písmoznalectvo,
špecializácia. ručné písmo, súdneho znalca z odboru písmoznalectvo JUDr. E. R. z obsahu ktorého
vyplynulo, že podpis žalobcu na Dohode o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa

29.11.2011, medzi zamestnávateľom Rozhlas a televízia Slovenska a zamestnancom - H. Z., je pravým
podpisom žalobcu.

16. Dňa 26.06.2018 sa uskutočnilo pojednávanie na ktorom vypovedal svedok A. J., L. F. žalobcu.
Svedok uviedol, že sa zúčastnil subordinačného konania dňa 28.03.2013, ktorého predmetom malo byť

prerokovanie sťažnosti žalobcu. Zároveň uviedol, že si veľa toho nepamätá, pretože je to už dávno, ale
bolsivedomýtoho,žejednanievočižalobcovinebolokorektné,pretožebolnútenýísťztohopracovného
miesta preč, čo on osobne považoval za diskrimináciu. Svedok zároveň uviedol, že neviem, či malodôjsť k rušeniu oddelenia. Nevyjadril sa k tomu ani ako zástupca odborov, nakoľko nebol oslovený, aby
sa k veci vyjadril.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 30.07.2013 doručená súdu
31.07.2013, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2010, opis práce zo dňa 31.08.2010,
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov zo dňa 04.02.2013 adresovaná žalobcovi, záznam o informovaní
zamestnanca o organizačnej zmene, o priebehu ponukového konania, a o spôsobe skončenia

pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 04.01.2013, popis práce, Vyjadrenie žalovaného k žalobe,
doručené súdu 28.08.2013, Dohoda o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa
16.04.2013 spolu s popisom práce, systemizácia zamestnancov ku dňu 01.10.2012, rozhodnutie
RTVS o organizačných zmenách zo dňa 24.10.2012, Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.
zn. 12Cpr/19/2003 zo dňa 09.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2010 v časti určenia
neplatnosti výpovede, Dohoda o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011

spolu s popisom práce, systemizácia zamestnancov ku dňu 31.12.2012, systemizácia zamestnancov ku
dňu 28.02.2013, neprijatie návrhu novej pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2011, dočasný súhlas žalobcu
zo dňa 01.12.2010, zápisnica o pojednávaní zo dňa 04.12.2013, návrh na zaradenie zamestnanca,
mzdový list žalobcu krátený, zápisnica o pojednávaní zo dňa 05.02.2014, vyjadrenie žalobcu k
vykonanému dokazovaniu zo dňa 26.03.2014, zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.03.2014, Uznesenie

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24Cpr/3/2013-82 zo dňa 28.05.2014 o nariadení znaleckého
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, predbežný výsledok analýzy, porovnania sporného
podpisu Ing. H. Z. s ukážkami podpisov pisateľa, žiadosť o súhlas do konania pribrať znalca z odboru:
Kriminalistika, odvetvie: Grafická diagnostika, doručené súdu 23.09.2014, Stanovisko znalcov z odboru
kriminalistika,odvetviegrafickádiagnostikazodňa28.05.2014,uznesenieOkresnéhosúduBratislavaIV

sp. zn. 24Cpr/3/2013-129 zo dňa 29.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2015, Odborné
stanovisko č. 4/2015 vypracované znalcom Ing. Elenou L. z odboru kriminalistika, odvetvie grafická
diagnostika doručené súdu 03.07.2015, Vyjadrenie žalobcu k výpovedi svedka H.. C.. Š., doručené
súdu dňa 10.06.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.06.2016, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu
žalobcu k výpovedi svedka H.. C.. Š., doručené súdu dňa 11.06.2016, vyjadrenie žalobcu k vykonanému

dokazovaniu doručené súdu dňa 21.10.2016, vyčíslenie náhrady mzdy zo dňa 24.10.2016, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 25.10.2016, vyjadrenie žalovaného k vyčísleniu náhrady mzdy žalobcu doručené
súdu dňa 18.11.2016, vyjadrenie žalobcu k záverom súdu, doručené súdu dňa 27.02.2017, zápisnica
o pojednávaní zo dňa 28.02.2017, vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu doručené súdu dňa
05.05.2017, Uznesenie NS SR sp. zn. 4Ncdo/5/2010 zo dňa 20.04.2011, Rozsudok NS SR sp. zn.

6Cdo/138/2012 zo dňa 30.09.2013, vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.02.2017,
doručené súdu dňa 10.05.2017, Uznesenie NS SR sp. zn. 4Ncdo/5/2010 zo dňa 30.09.2013, vyjadrenie
žalovanej k doplneniu skutočností žalobcom zo dňa 09.06.2017 doručené súdu dňa 11.09.2017,
Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/116/2008 zo dňa 17.12.2009, vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa
13.09.2017, zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.11.2017, znalecký posudok z odboru písmoznalectvo,

špecializácia: ručné písmo súdneho znalca z odboru písmoznalectvo, vypracovaný JUDr. E. R.,
vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 19.04.2018, zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.06.2018. Súd po
vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný
skutkový stav.

18. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

19. Slovenská republika uznáva právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v
zamestnaní aj tým, že toto právo je výslovne ustanovené v článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uverejnenej pod č. 460/1992 Zb. Slovenská republika okrem iného aj z dôvodu (zámeru) posilniť ochranu
zamestnancov (pracovníkov) proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania ratifikovala Dohovor
Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22.
júna 1982 (ďalej len „dohovor“), pričom ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5

ústavy prednosť
pred zákonmi.20. Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v
príslušných ustanoveniach, do ktorých sa premieta ústavou deklarované právo (a tieto ustanovenia

neodporujú koncepcii dohovoru smerujúcej k tomu, aby jednostranné skončenie zamestnania z podnetu
zamestnávateľa podliehalo určitým pravidlám, postupu a bolo oprávnené); táto ochrana, pravdaže,
neznamená nemennosť zamestnaneckého alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť
takýto pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa.

21. Výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného
pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti.
Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená; zamestnávateľ vo výpovedi môže
uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musel

zamestnávateľ v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. augusta 2011 vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov. Aj u tohto pracovnoprávneho úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného
pomeru platí, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 15 Zákonníka práce). Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi z pracovného
pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby
bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej

podmienkyplatnejvýpovedezpracovnéhopomerujetedapotrebné,abyjejdôvodbolurčitýmspôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú
dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné;
nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2009 sp. zn. 5 M Cdo 17/2008).

22. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

23. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

24. Podľa ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

25.Podľaustanovenia§ 61ods.4zákonníkapráce,výpoveď,ktoráboladoručenádruhémuúčastníkovi,

možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť
písomne.

26. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

27. Z ustanovenia § 61 ods. 2 prvej vety Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z taxatívne stanovených dôvodov. Ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadomna písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách, ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom v čase dania predmetnej
výpovede). Stačí v danom kontexte iba poznamenanie, že splnenie povinností vyplývajúcich pre
zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce je (ďalšou) hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia
pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu.

28. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce teda sú:
• existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto
zmene),
• nadbytočnosť zamestnanca,

• príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca.

29. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v

tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v
pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením
celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich
zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom
kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia

tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O
výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je v zásade
oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať [diskriminačným postupom
zamestnávateľa pri takomto výbere by sa súd však zaoberal; z judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len „Súdny dvor“) výklad významu zákazu diskriminácie, ktorý v prípade výpovede pre

nadbytočnosť Súdny dvor podal vo svojom rozsudku z 30. apríla 1996, C-13/94, P. proti S. a Cornwall
Country Council]; tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 sp. zn. 3Cdo
33/2008 upozorňujúci, že zásada, že o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ,
sa použije len v prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo určitého
počtu takýchto pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom)

pracovnom mieste (funkcii).

30. V súlade s § 61 ods. 2 druhou vetou Zákonníka práce zamestnávateľ dôvod výpovede musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

Dôvod výpovede nemôže dodatočne meniť (§ 61 ods. 2 tretia veta Zákonníka práce).

31. Zákonodarca v § 61 ods. 2 druhej vete Zákonníka práce teda na platnosť výpovede vyžaduje, aby zamestnávateľ

výpovedný dôvod určitým spôsobom skutkovo konkretizoval, čo znamená, že uvedie skutočnosti, v
ktorých vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu.

32. Výpovedný dôvod použitý vo výpovedi z pracovného pomeru je charakterizovaný skutkovým
vymedzením; súd pri posúdení, o aký výpovedný dôvod ide, vychádza zo skutkového vylíčenia tohto

dôvodu. Ako dôvod vo výpovedi právne kvalifikoval zamestnávateľ, nie je samo osobe rozhodujúce; je
vecou súdu, aby posúdil, ktorý v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod bol skutkovým opísaním
dôvodu výpovede naplnený [porovnaj napr. Zhodnocení rozhodování soudů o některých otázkách
skončení pracovního poměru Cpj 42/76, publikované v Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů
a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR, ČSR a SSR 1970 - 1983, SEVT, Praha 1986 (v skratke

„Zborník IV“), str. 190; ďalej aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1053/96, 21
Cdo 1524/98, 21 Cdo 2383/2008].33. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce upravuje len jeden výpovedný dôvod a to nadbytočnosť
zamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod obsahuje však viacero skutočností - druhov organizačných

zmien (zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov
s cieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny), v dôsledku ktorých sa zamestnanec
môže stať nadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (čo nie je
skutkové vymedzenie) musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený a to tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a tiež /a to na prvom mieste/ aby výpoveď bolo možno posúdiť ako
právny úkon platný (so zreteľom na určitosť ako náležitosť prejavu vôle). Pri nedostatku určitosti
výpovede spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ dôvod výpovede vo výpovedi buď vôbec skutkovo
neuvedie, alebo ak dôvod uvedie (vymedzí) natoľko neúplne (nekonkrétne), že len s pomocou výkladu
takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia (neuvedených) údajov jej obsah pre
nejednoznačnosť objasniť nemožno (v takom prípade potom platí incerta pro nullis habentur, teda čo je

neurčité, pokladá sa za neexistujúce), je takáto výpoveď neplatná.

34. Pri výklade prejavu vôle nie je významným (podstatným) to, či je alebo nie je daná existencia
skutočností, ktoré by inak prípadne mohli zakladať dôvod pre výpoveď z pracovného pomeru (pomocou
výkladu prejavu vôle, ako už bolo spomenuté, nemožno prejav vôle nahradzovať či dopĺňať o to, čo

prejavené nebolo), ale samotný obsah prejavenej vôle žalovaného.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je zamestnancom
žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.1987, ktorá bola doplnená a zmenená Dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2010, ktorou bol zmenený druh práce, ktorý žalobca pre

žalovaného v rámci pracovného pomeru vykonával tak, že dohodnutým druhom práce bol operátor.
PoslednouzmenoubolaDohodaozmenepracovnýchpodmienokvpracovnejzmluvezodňa29.11.2011
s účinnosťou od 01.12.2011. V zmysle tejto dohody bol žalobca zaradený do Sekcie výroby s označením
druh práce: „technik", a zároveň mu bola zmenená aj základná mzda zo sumy 708,33 eur na 840,-
eur mesačne. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na to, že predmetnú Dohodu zo

dňa 29.11.2011 nepopísal, že sa tam nenachádza jeho podpis, a v prípade keby to podpísal, bola
by to jeho samovražda. Uvedené tvrdenie žalobcu sa však nepreukázalo ako pravdivé, nakoľko
na pojednávaní dňa 14.06.2016 vypovedala znalkyňa Mgr. Mária B., F. jednoznačne ustálila, že
na základe jej záverov určila pána Z. ako pisateľa sporného podpisu a zároveň vylúčila, že tento
skúmaný sporný podpis je nepravý. Napriek jednoznačnému názoru znalkyne však žalobca opakovane

vzniesol námietku zaujatosti znalkyne Mgr. Márie B., pričom uvedené námietky súd vyhodnotil ako
účelové a nedôvodné. Samotný žalobca predložil súdu dňa 13.04.2018 Znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo, špecializácia: ručné písmo, súdneho znalca z odboru písmoznalectvo JUDr. E. R. z
obsahu ktorého jednoznačne vyplynulo, že podpis žalobcu na Dohode o zmene pracovných podmienok
v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011, medzi zamestnávateľom Rozhlas a televízia Slovenska a

zamestnancom H. Z., je pravým podpisom žalobcu. Súd má zato, že Znalecký posudok znalca z
odboru písmoznalectvo JUDr. Jiřího R. ako aj odborné stanovisko znalkyne Mgr. Márie B. boli podané
komplexne, obsahovali úplne a jednoznačné odpovede na súdom položené otázky rešpektujúc zásady
formálnej logiky a s ohľadom na závery znaleckého dokazovania, niet pochýb o tom, že podpis na
Dohode o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011 súčinnosťou od

01.12.2011 patrí žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že si nie je vedomý toho, že uzavrel so žalovaným
Dohodu o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2011, pretože týmto by
dobrovoľne súhlasil s degradáciou svojho pracovného zaradenia u žalovaného zo sofistikovanei pozície
súvisiacej s technickou realizáciou vysielania, odstraňovaním technických nedostatkov vo vysielacom
procese a ďalšími činnosťami ohľadom vysielania na jednoduchú pozíciu technika vvkonávajúceho

automatizované činnosti pri obsluhe zvukových a záznamových zariadení ako je napr. nahrávanie
komentárov, telefonátov a výroba zvukovej stopy pre vysielanie, považuje súd za účelové a ničím
nepreukázané.

36. V rámci vykonaného dokazovania mal súd taktiež jednoznačne preukázanú úpravu mzdy žalobcu v

súladesozmenoupracovnouzmluvou.Účinnosťnavýšeniazákladnejmzdyžalobcuzosumy708,33eur
na sumu 840 eur presne korešponduje s účinnosťou zmeny pracovnej zmluvy. Zo svedeckej výpovede
H.. C.. Š. Š. na pojednávaní dňa 27.03.2014, jednoznačne vyplynulo, že žalobca od 01.12.2011 (dátum
účinnosti zmeny pracovnej zmluvy) do konca roku 2012 nenamietal svoje pracovné zaradenie animzdové ohodnotenie. Žalobca dokonca nenamietal svoje pracovné zaradenie ako technik, čo mal súd
preukázané z písomného záznamu o informovaní zamestnanca o organizačnej zmene, o priebehu
ponukového konania a o spôsobe skončenia pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 04.01.2013, v

rámci ktorého bol žalobca informovaný o zrušení pracovného (funkčného) miesta - technik, ktorý žalobca
podpísal bez akýchkoľvek výhrad.

37. Zo záverov znaleckého dokazovania naopak súdu vyplynulo, že to bol samotný žalobca, ktorý
uviedol súdu nepravdu, že predmetnú Dohodu o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo

dňa 29.11.2011 nepodpísal. Napriek tvrdeniu žalobcu, že jeho podpis bol sfalšovaný, čo by automaticky
zakladalo neplatné skončenie pracovného pomeru (zrušenie pozície „technika" nie „operátora", ktorú
údajne zastával v čase výpovede), žalobca zároveň namietal, že skončenie pracovného pomeru
je neplatné z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti. V danom prípade však ide o vzájomne
nepodmienené dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak sa žalobca na jednej strane
pokúšal preukázať súdu, že predmetnú Dohodu o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve zo

dňa 29.11.2011 nepodpísal, súd má zato, že je nelogické, ak súčasne, na strane druhej, túto možnosť
pripustil, a to tvrdením o nesplnení ponukovej povinnosti žalovanej. Žalobca namietal, že žalovaný po
tom, ako mu dňa 04.01.2013 oznámil, že existujú Prekážky v práci na strane zamestnávateľa, mal
ponúknuť na osobnom rokovaní dňa 31.01.2013 Pani Elene J. konkrétnu pracovnú pozíciu s nástupom
do práce ihneď. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že zoznamy voľných miest

sa viazali k 01.12. 2012, 01.01. 2013, 01.02. 2013, 01.03.2013 a ak 01.04.2013, a nie k 17.4.2013
ani k 18.2.2013, z čoho vyplýva, že vyššie uvedené pozície neboli predmetom zoznamu voľných
miest a vzhľadom na dátum (obdobie po podaní výpovede doručenej žalobcovi dňa 04.02.2013) neboli
pre splnenie ponukovej povinnosti ani relevantné. Pre posúdenie, či zamestnávateľ má, alebo nemá
možnosť ponúknuť iné vhodné pracovné miesto nepostačuje, ak také iné voľné pracovné miesto

zamestnávateľ má. Nie je podstatné, či potreba miesta vychádza z organizačnej schémy v podniku.
Zamestnávateľmusípreukázať,žepotrebaurčitejpracovnejčinnostijestáleaktuálna.Nakoľkožalovaný
potrebu výkonu práce na pozícií „referenta v archíve" nemal, preto uvedenú pozíciu nevytvoril. Nakoľko
žalovaný nedisponoval v čase dania výpovede žalobcovi vhodným voľným pracovným miestom pre
žalobcu, súd ustálil, že žalovanému tak vznikol reálny dôvod

na podanie výpovede žalobcovi dňa 04.02.2013, ktorou žalovaný vypovedal pracovný pomer so
žalobcom, založený pracovnou zmluvou zo dňa 19.10.1987 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce.

38. Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že žalovaný v bode 3. výpovede uviedol, že nedisponuje

žiadnymvoľnýmpracovnýmmiestom,ktorébymoholžalobcoviponúknuťanemámožnosťžalobcuďalej
zamestnávať, pričom však žalovaný ako zamestnávateľ mal možnosť žalobcu ako zamestnanca ďalej
zamestnávať, keďže dňa 31.01.2013, teda pred doručením výpovede žalobcovi, ponúkol K. V., Y. sekcie
ľudských zdrojov u žalovaného, inej zamestnankyni žalovaného - H.. P. J., pracovné miesto referenta
v archíve sekcie technickej realizácie, pričom táto ponúknuté pracovné miesto neprijala. Súd mal

preukázané, že rozhovory s p. H.. J., Y. danom čase nepredstavovali ponuku reálnej pracovnej pozície,
išlo o jej ďalšie pôsobenie u žalovaného, nakoľko žalovaný bol povinný rokovať s p. J.u o možnosti jej
opätovného pracovného zaradenia v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV.,
k č.k. 12 Cpr 19/2003 zo dňa 09.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2010 v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.06.2012, ktorý potvrdil výrok prvostupňového súdu

o neplatnosti výpovede. Žalovaný preukázal, že v čase doručenia výpovede žalobcovi, nedisponoval
žiadnymvoľnýmmiestomvútvareSekcietechnickejrealizácie,archívRTVSčopreukázalajporovnaním
systemizácie zamestnancov útvaru Sekcia technickej realizácie archív RTVS -stav k 31.12.2012 ak
28.02.2012, pričom Mgr. J. začala vykonávať práce pre žalovaného opätovne odo dňa 17.04.2013 v
Sekcii programových služieb s pracovným zaradením: „redaktor“. Následne rozhodnutím generálneho

riaditeľa zo dňa 24.10.2012 s účinnosťou od 01.12.2012 boli zrušené pracovné miesta, a to voľné
pracovné miesta ako aj pracovné miesta, ktoré boli ku dňu prijatia tohto rozhodnutia obsadené. Na
základe organizačnej zmeny systému práce a Rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 24.10.2012 sa
v útvare Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky - Odbor produkcie a výroby - tím strihačov STV (kde
bol do zrušenia pracovného miesta zaradený aj žalobca), znížil počet. Žalovaný tak v čase doručovania

výpovede žalobcovi (dňa 04.02.2013) preukázateľne nemal žiadne voľné pracovné miesto, tak ako to
žalobca namietal.39. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal súdu,
resp. neoznačil konkrétne pracovné miesto, ktoré bolo ku dňu jeho výpovede v mieste jeho výkonu
práce voľné a nepreukázal, že žalovaný mal v čase podania výpovede potrebu výkonu práce na pozícií

referenta v archíve, ktorého sa žalobca neustále dovolával. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol
tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).