Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Korčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/33/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202979
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222202979.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: K.. Y. H., W..XX.XX.XXXX, H. Z. XXXX/XX H., F.,
zastúpeného spoločnosťou SMA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, proti
žalovaným: 1. Y. J., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXXX/XX, F., 2. MORITZ s.r.o., so sídlom Lešková 21,
Bratislava, IČO: 35 815 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd ukladá žalovaným povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavby, stavebných a terénnych úprav a
udržiavacích prác na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 9 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 490 m2, druh pozemku: Záhrada, nachádzajúcich sa v okrese F.
K., I. F. - H., V..Ú.. H., evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
č. XXXX až do momentu doručenia písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, alebo do momentu právoplatnosti
stavebného povolenia.“
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
III. Súd p o u č u j e žalovaných o tom, že môžu podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku
podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu,
nárokovnanáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenejvýkonomneodkladnéhoopatreniastým,žepodľa
§ 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku jej podaním sú povinní znášať právne následky vyplývajúce
z Civilného sporového poriadku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nariadil žalovaným povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavby, stavebných a terénnych
úprav a udržiavacích prác na pozemkoch parc. č. XXXX E. XXXX/X v katastrálnom území F. - H.
až do momentu doručenia písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavieb,
stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, alebo do momentu právoplatnosti stavebného
povolenia.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - pozemku parc. č. XXXX, XXXX/X E. XXXX/X ako
aj nehnuteľnosti - ubytovacie zariadenie na krátkodobé pobyty postavenej na par. č. XXXX/X v
katastrálnom území F. - H.. Žalobca je autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre konštrukcie
pozemných stavieb. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
- pozemkov parc. č. XXXX E. XXXX/X v katastrálnom území F.C. - H., pričom tieto nehnuteľnosti susedia
s nehnuteľnosťami žalobcu. Žalovaný v 1. rade dňa 30.05.2022 zahájil na pozemkoch nepovolenéstavebné práce, čím ohrozuje stavbu žalobcu. Žalovaný v 2. rade je obchodná spoločnosť, ktorá sa
privolanej hliadke Polície SR dňa 31.05.2022 predstavila ako realizátor predmetných stavebných prác
na pozemkoch žalovaného v 1. rade. Žalobca uviedol, že žalovaní realizujú na pozemkoch žalovaného
v 1. rade nepovolené stavebné práce - tzv. čiernu stavbu, pričom žalovaný v 2. rade, ktorý bol
prítomnýnapozemkudňa30.5.2022počaszásahuprivolanejhliadkyPolícieSRneuposlúcholanipríkaz
polície, ani pokyn zástupkyne stavebného úradu, aby prestal vykonávať nepovolené stavebné práce
a s prácami ďalej pokračoval a pokračuje aj k dnešnému dňu. Uvedeným konaním žalovaní nielen
porušujú zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ale aj zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami,
nakoľko pozemky, na ktorých prebiehajú nedovolené stavebné práce sa nachádzajú v tzv. inundačnom
(záplavovomúzemí)azákonyavšeobecnezáväznépredpisynaúsekuochranyvôd,nakoľkopredmetné
pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja pitnej vody ostrova Sihoť.
Žalobca uviedol, že susediaca stavba v jeho vlastníctve je kvôli špecifickým pomerom v danej lokalite
postavená na zložitých základoch - pilótach. Žalovaní na pozemkoch realizujú hĺbkové zakladanie
stavebných objektov a to vŕtaním pilót do únosného podložia, a to vo vzdialenosti len 4 m od stavby
žalobcu. Takáto činnosť bez posúdenia statiky oboch objektov, teda stavby žalobcu a nezákonne
realizovanej stavby žalovaného v 1. rade ohrozuje stabilitu stavby žalobcu, ktorá bola navrhnutá tak,
aby odolávala určitým formám náhodných otrasov, ale nie sústavnej vibračnej činnosti v blízkosti jej
základov, akou je činnosť žalovaných. Pri zvýšených počtoch otrasov alebo dlhotrvajúcich otrasoch
rovnakej frekvencie môže dôjsť k rozkmitaniu vykonzolovanej časti stavby žalobcu a k poškodeniu styku
stien, stropov a presklených častí fasád. Vykonávaním nepovolených a nezákonných stavebných prác
žalovanými, sa títo nielen dopúšťajú nezákonného konania, ale aj priamo ohrozujú stavbu žalobcu a
bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v tejto stavbe. Neodkladné opatrenie je potrebné, aby sa zabránilo
škode na majetku a zdraví osôb nachádzajúcich sa v stavbe žalobcu, iných susediacich nehnuteľností,
ďalej škode na životnom prostredí a predídeniu pokračovania nepovolených stavebných prác - tzv.
čiernej stavby. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že ak by žalovaní pokračovali
v nepovolených stavebných prácach a následne by došlo zo strany príslušných orgánov dozoru k
rozhodnutiu o nezákonnosti nepovolených stavebných prác, tak vzhľadom na povahu nepovolených
stavebných prácach (vibračno-rotačné práce, ktorých výsledok by bol zabudovaný v podzemí) by došlo k
nezvratnému ohrozeniu, resp. znemožneniu, práva žalobcu nerušene vykonávať svoje vlastnícke práva
k stavbe.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil: výpis z LV č. XXX pre k. ú. H., výpis
z LV č. XXXX pre k. ú. H., kópiu katastrálnej mapy na parcelu XXXX/X, autorizačné osvedčenie zo dňa
12.01.2021, výpis žalovaného v 2. rade z obchodného registra, záznam stavebného úradu z obhliadky
na parc. č. XXXX/X zo dňa 31.05.2022, mailovú komunikáciu, fotodokumentáciu a iné.
4. Podľa výpisu z LV č. XXX pre k. ú. H. je žalobca výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX,
XXXX/X E. XXXX/X, ako aj nehnuteľnosti - ubytovacie zariadenie na krátkodobé pobyty postavenej na
parc. č. XXXX/X.
5. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. je žalovaný v 1. rade výlučným vlastníkom pozemkov parc.
č. XXXX E. XXXX/X.
6. Podľa kópie katastrálnej mapy na parcelu XXXX/X sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (pozemky
parc. č. XXXX, XXXX/X E. XXXX/X ako aj stavba postavená na par. č. XXXX/X) susediace s pozemkami
žalovaného v 1. rade.
7. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, dňa 28.01.2014 vydal Verejnú
vyhlášku č. OU-BA-OSZP 2/2014/01069-GGL, ktorou určil ochranné pásmo II. stupňa pre vodárenský
zdroj Sihoť, pričom v predmetom pásme sa nachádzajú aj pozemky vo vlastníctve žalobcu ako aj
žalovaného v 1. rade.
8. Podľa mailovej komunikácie medzi právnou zástupkyňou žalobcu a starostkou MČ Bratislava - Devín,
mestská časť H. k 30.05.2022 neevidovala žiadnu ohlášku k stavbe žalovaného, pričom stavbu riešia
ako čiernu stavbu.
9. Podľa záznamu z obhliadky na parc. č. XXXX/X, k. ú. H., ktorý bol vyhotovený zástupkyňou
stavebného úradu Ing. Š., bola dňa 31.05.2022 vykonaná obhliadka na parc. č. XXXX/X, ktorejvlastníkomježalovanýv1.rade,pričombolozistené,ženapozemkuod30.05.2022prebiehajústavebné
a terénne práce pomocou vŕtacej súpravy. Údajne má ísť o stavbu oporného múru a parkoviska, s tým,
že na stabilizovanie svahu sa do zeme navŕtajú pilóty. Nebol predložený žiaden doklad o ohláške, a teda
bolo zo strany polície ako aj stavebného úradu nariadené zastavenie prác, čo nebolo akceptované.
10. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že na pozemkoch žalovaného v 1. rade sa
vykonávajú terénne a stavebné práce pomocou ťažkej techniky.
11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.
20. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
22. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1
uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
25. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
27.Podľa§54zákonaoúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon),stavby,ichzmeny
a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe
ohlásenia stavebnému úradu.
28. Podľa § 57 ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebník
je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred
písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak
ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné
povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
29. Podľa § 57 ods. 2 veta prvá zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len
na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
30. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúce voči žalovaným súd
uvádza,ženeodkladnéopatreniemábyťvýnimočnýmopatrením,ktorémožnonariadiť,akjeneodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v
právnom vzťahu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda
taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu.
31. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/26/2021 - 368 z
23.04.2021).32. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru,
že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným
neodkladným opatrením domáha, ako aj nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.
33. V preskúmavanej veci sa žalobca, z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú., domáhal nariadením neodkladného opatrenia uložiť
povinnosť žalovaným zdržať sa uskutočňovania stavby, stavebných a terénnych úprav a udržiavacích
prác na pozemkoch parc. č. XXXX E. XXXX/X v k. ú. H. vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaní realizujú na predmetných pozemkoch nepovolené stavebné práce
(tzv. čiernu stavbu) a to bez stavebného povolenia resp. bez riadneho ohlásenia stavebnému úradu.
Súd mal za osvedčené, že žalobca preukázal, že je vlastníkom pozemku a stavby, ktoré susedia s
pozemkami žalovaného v 1. rade, na ktorých žalovaní začali vykonávať stavby, stavebné a terénne
úpravy a udržiavacie práce (fotodokumentácia, mailová komunikácia so starostkou MČ Bratislava -
Devín, záznam z obhliadky parc. č. XXXX/X zo dňa 31.05.2022), ako aj jeho úmysel pokračovať ďalej
s predmetnými stavebnými a terénnymi prácami aj bez riadneho povolenia resp. ohlásenia, keďže ako
vyplýva zo záznamu z obhliadky zo dňa 31.05.2022 žalovaní odmietli akceptovať nariadenie polície ako
aj stavebného úradu o pozastavení prác.
34. Žalobca tiež osvedčil tvrdenie, že žalovanému v 1. rade nesvedčí žiaden titul, ktorý by ho oprávňoval
na zriadenie stavby resp. k realizácií stavebných a terénnych prác na predmetnom pozemku. Ako
vyplýva z priloženej mailovej komunikácie stavebný úrad MČ Devín ku dňu 30.05.2022 neevidoval
žiadnu ohlášku k predmetnej stavbe a predmetnú stavbu riešili ako čiernu stavbu. Podľa § 54 zákona o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na
nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému
úradu. Je však potrebné konštatovať, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia nie je
možné posudzovať z hľadiska toho, či žalovanými realizované stavebné práce sa môžu vykonávať na
základe stavebného povolenia alebo ohlásenia. Z tohto hľadiska totiž ide o úpravu pomerov mimo rámca
občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ by súd v tomto konaní skúmal z hľadiska stavebného zákona, či
si žalovaní splnili zákonné povinnosti, zasiahol by tým neoprávnene do právomoci stavebného úradu.
Navrhované neodkladné opatrenie sa tak z tohto hľadiska vymyká z rámca občianskoprávnych vzťahov,
a preto nemožno dovodiť ani naliehavosť potreby úpravy takýchto administratívnoprávnych vzťahov
medzi stranami v civilnom sporovom konaní, ktoré patria do oblasti správneho práva.
35. V posudzovanej veci však žalobca dostatočne spoľahlivo osvedčil dôvodnosť naliehavej potreby
úpravy pomerov medzi stranami tým, že žalovaní vykonávajú na predmetnom pozemku žalovaného
v 1. rade hĺbkové zakladanie stavebných objektov a to vŕtaním pilót do únosného podložia, a to vo
vzdialenosti len 4 m od stavby žalobcu, pričom takáto činnosť bez posúdenia statiky oboch objektov
môženarušiťstabilitustavbyžalobcuaspôsobiťpoškodeniestien,stropovapresklenýchčastífasád,čím
zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Pokračovaním v stavebných prácach žalovanými na predmetnom
pozemku vzniká hrozba poškodenia stavby vo vlastníctve žalobcu a ohrozuje sa bezpečnosť osôb
nachádzajúcich sa v tejto stavbe, čím môže dôjsť k zhoršeniu, resp. oslabeniu právneho postavenia
žalobcu, ako aj k vyvolaniu ďalších sporov. V prípade vzniku škody na majetku žalobcu vznikne stav,
kedy navrátenie do pôvodného stavu bude nákladné a vzniknutá právna situácia bude na ujmu práv
a oprávnených záujmov žalobcu. Je tak daná naliehavá potreba úpravy pomerov strán v záujme
efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených práv žalobcu.
36. Žalobca tak dostatočne hodnoverne (svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi)
osvedčil nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a relevantnými
skutočnosťami osvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že je nevyhnutne
potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. V tomto prípade
prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu vlastníckeho práva, ktorý sa tu dostáva
do kolízie s plnohodnotnou realizáciou majetkových práv žalovaným v 1. rade. V danom prípade súd
považoval za opodstatnené uprednostniť záujem žalobcu na ochrane jeho ohrozeného vlastníckeho
práva a na ochrane bezpečnosti osôb nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti v jeho vlastníctve pred právom
žalovaného v 1. rade na výkon svojho vlastníckeho práva, ktoré nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom a to najmä s poukazomna skutočnosť, že súd má za osvedčené, že žalovaní vykonávajú stavebné práce a to bez stavebného
povolenia resp. bez riadneho ohlásenia stavebnému úradu, čím porušujú stavebné právne predpisy.
37. Súd naviac uvádza, že potrebu upraviť pomery medzi stranami konania prostredníctvom
neodkladného opatrenia umocňuje aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v
inundačnom (záplavovom území) a v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja pitnej vody
ostrova Sihoť.
38. Záverom súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
pričom dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nebude obmedzená povinná osoba
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže súd vydal neodkladné opatrenie iba do času
doručenia písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a
udržiavacích prác nemá námietky, alebo do momentu právoplatnosti stavebného povolenia, čím bol de
facto žalovaným uložená povinnosť, aby zosúladili faktický stav s platnou právnou úpravou.
39. Súd s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku má zato, že konanie vo
veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo následkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenia konzumuje vec samu a možno prostredníctvom
jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby
žalobcovi neuloží. Súd zastáva názor, že vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu ide práve o
takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek konanie vo veci samej so skutkovou nadväznosťou
na konanie o nariadenie neodkladného, keď neodkladné opatrenie poskytuje žalobcovi požadovanú
plnohodnotnú súdnu ochranu.
40. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
žalovaných, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje je súd v zmysle § 337 ods. 1 Civilného
sporového poriadku povinný poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia
pred začatím konania, ktorým súd žalobcovi neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným
výrokom poučí protistranu o tom, že môže proti žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej.
Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia, o čom musí byť protistrana
poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd
aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej
procesnej ochrany. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva,
že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo
satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného
opatrenia a jeho prípadným výkonom. Súd preto v súlade s § 337 Civilného sporového poriadku v
III. výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovaným zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou
nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.