Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203527
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1215203527.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore žalobcov: v 1.rade : A.. S..

S. P., P.., R.. XX. XX. XXXX, D. V. XX, D.a, v 2.rade: X.. C. P., R.. XX. XX. XXXX, D. N. XXXX/X, H.,
obaja zast.: K.. S. P., D. F. J. X, D., v 3.rade : K.. S. P.J., R.. XX. XX. XXXX, D. F. J. XXX/X, D., proti
žalovanému: S. L., R.. XX. XX. XXXX, D. H. X, XXX XX D., zast. : Studio Legale, s.r.o., Galandova 3,
Bratislava, IČO : 36 811 874, o neplatnosť právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti petitu o zrušenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
30Co 27/1997 zo dňa 31.10.1997, ktorým sa vec vrátila do stavu pred týmto uznesením to je do stavu
stanoveného právoplatného štátneho Notárstva D. - mesto o dedičstve sp.zn. A. XXXXX/XX zo dňa

XX.XX.XXXX.
II. Súd u r č u j e, že podiel v rozsahu ? v pomere k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.
XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "P." parcela parc.č.XXXXX
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č. XXXXX záhrada vo výmere XXX m2
a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX p a t r í do dedičstva po K. P., r. D., nar. XX.X.XXXX,
zomrelej v D. XX.XX.XXXX.
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcov z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.02.2015 sa pôvodne domáhal žalobca v 1.rade zrušenia
uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 33Co/27/97 zo dňa 31.10.1997 ako nedôvodného,
nezákonného a neplatného právneho úkonu, ktorý vznikol porušením základného práva účastníčky
konania (K. P.) na spravodlivé súdne konanie. Žalobu podal ako právny nástupca po K. P.. Uznesenie
podľa žalobcu obsahuje vážne lživé tvrdenia bez možnosti vyjadriť sa k ním v konaní bez pojednávania
a dokazovania. Uvedeným uznesením súd zrušil rozhodnutie bývalého štátneho notárstva Bratislava
zo dňa 21.11.1977, sp. zn. A. XXXX/XX, a to po 20 rokoch. Odvolanie nebolo prípustné. Dňa 09.

06. 1998 podala vyjadrenie k zrušeniu právoplatného rozhodnutia. Odvolací súd zrušil hmotnoprávne
rozhodnutie štátneho notárstva o úprave hmotnoprávnych vlastníckych vzťahov. Uznesenie súdu nie
je právnym aktom na rozhodovanie o vlastníckych právach, o zmene vlastníckych právnych vzťahov,
o ktorých sa rozhoduje rozsudkom. Domáha sa vrátenia tejto veci do právneho stavu, ktorý existoval
pred vznikom tohto uznesenia a vec vrátil do stavu stanoveného právoplatným rozhodnutím štátneho
notárstva Bratislava - mesto o dedičstve zo dňa 21.11.1977, sp. zn. A. XXXX/X7, podľa ktorého K. P.
a jej právni nástupcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. D., zapísaných na LV č. XXX pod parc. č.

XXXXX dom a dvor vo výmere XXX m2, parc. č. XXXXX záhrada vo výmere XXX m2 v celosti.

2. Uznesením zo dňa 16. 04. 2015, č. k. 19C/81/2015-16, súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku
právomoci. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. 09. 2015, č.k. 7Co 345/2015-24, zrušil uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s úlohou prehodnotiť svoje rozhodnutie o nedostatku právomoci a posúdiť, či žalobca odstránil zrejmú
vadnosť a neúplnosť svojich podaní.

3. Uznesením zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 19C/81/2015-26 súd odmietol podanie žalobcu z dôvodu,
že podania obsahujú neúplný a neurčitý opis rozhodujúcich skutočností a z ich obsahu je možné
konštatovaťlogickýrozpormedzitvrdenými,rozhodujúcimiskutočnosťamiažalobnýmpetitomiurčeným
okruhom účastníkov konania, pričom k odstráneniu vád zo strany navrhovateľa nedošlo. Na odvolanie

žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10. 02. 2016, č. k. 7Co 38/2016-39, napadnuté
uznesenie potvrdil. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd uznesením zo dňa 23. 03. 2017, č. k. 6
Cdo 221/2016-103 zrušil uvedené uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,
že podanie žalobcu spĺňalo všetky náležitosti žaloby, a že je zrejmé, že sa domáha zrušenia uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 1997, sp. zn. 33 Co 27/97 a vrátenia veci do stavu pred
týmto uznesením.

4. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 03. 10. 2017, č. k. 19C/34/2017-118 konanie zastavil
pre neodstrániteľnú prekážku konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 30. 09. 2019, č. k. 16Co/234/2018-186, zrušil predmetné uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z dôvodu, že v danej veci ani v teoretickej rovine neexistuje prekážka rozhodnutej

veci, ani prekážka začatého konania, nakoľko v dvoch rôznych konaniach sa jedná o dva odlišné
procesnénároky.Odvolacísúduložilsúduprvejinštancieposúdiťdôvodnosťnárokužalobcunazrušenie
uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.1997, sp. zn. 33Co/27/97, vziať do úvahy, že
rozhodovanie o zrušení právoplatného uznesenia vydaného v občianskom súdnom konaní nemôže byť
prejavom svojvôle a že pre rozhodovanie o takto koncipovanej žalobe musí mať zákonný podklad.

Ďalej súdu prvej inštancie uložil zodpovedať základnú otázku, či z podstaty veci existuje pre takto
koncipovaný petit zákonný procesný rámec, pokiaľ k zrušeniu alebo zmene právoplatných rozhodnutí
môže vo všeobecnosti dôjsť iba podľa osobitného procesného postupu, ktorý zákon výslovne upravuje
a pripúšťa.

5. Na pojednávaní dňa 11. 02. 2020 žalobca uviedol, že trvá na žalobe v rozsahu, ktorá sa týka určenia,
že K. P., resp. jej právni nástupcovia, sú vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. D., zapísané na LV č. XXX,
parc. č. XXXXX-dom a dvor vo výmere XXX m2, par. č. XXXXX- záhrada vo výmere XXX m2. Na žalobe
týkajúcej sa určenia neplatnosti právneho úkonu - uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.
10. 1997, č. k. 30Co 27/1997 žalobca netrval. Právny zástupca žalovaného súhlasil so zastavením

konania v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
11.02.2020 v tejto časti konanie zastavil. Žalobca ďalej zotrval na žalobe v časti určenia že p. K. P. resp.
jej právni nástupcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XXX parc. č. XXXXX-dom
a dvor vo výmere XXX m2, parc. č. XXXXX-záhrada vo výmere XXX m2 v celosti.

6. Uznesením súdu zo dňa 13. 03. 2020, č. k. 19C/34/2017-212, súd pripustil, aby do konania vstúpili
na strane žalobcu X.. C. P.J. O. K.. S. P. z dôvodu, že sú dedičmi po nebohej K. P..

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1,2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2020 súd vyhlásil uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti
petitu, ktorým sa žalobca v 1.rade domáhal zrušenia uznesenia KS v Bratislave sp.zn. 30Co 27/1997

zo dňa 31.10.1997, ktorým sa vec vrátila do stavu pred týmto uznesením to je do stavu stanoveného
právoplatného štátneho Notárstva D. - K. o dedičstve sp.zn. A. XXXXX/XX zo dňa 21.11.1977 z dôvodu,
že v tejto časti žalobca zobral svoju žalobu späť. Žalovaný a jeho PZ so zastavením konania v tejto
časti súhlasil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.02.2020. Uznesenie nebolo písomne
vyhotovené, preto súd pojal predmetné uznesenie o zastavení konania, vyhlásené na pojednávaní dňa

11.02.2020 do rozsudku.
10. Na pojednávaní dňa 14. 01. 2022 súd pripustil zmenu žaloby o skutkové tvrdenie žalobcov, že K. P.
nadobudla vlastníctvo k sporným X/X nehnuteľností vydržaním. Na pojednávaní dňa 25. 03. 2022 súd
pripustil zmenu petitu žaloby nasledovného znenia: Súd určuje, že (aj) X/X nehnuteľností evidovanýchna LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "P." parcela
parc.č.XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č. XXXX1 záhrada vo
výmere XXX m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX patria do dedičstva po K.Á. P., W..

D., R.. XX.X.XXXX, zomrelej v D. XX.XX.XXXX.
Súd určuje príslušnej správe katastra vykonať na základe rozhodnutia nasledovné zmeny zápisu v
katastrálnom operáte na LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra
KN "P." parcela parc. č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č. XXXXX
záhrada vo výmere XXX m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX, časť D.: zápis L. S.,

nar. XX.XX.XXXX,XXXX D. O., C. D..P.. spol. podiel ? vymazať a nahradit' zápisom: P. K., r. D., nar.
XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX D., spoluvlastnícky podiel ?.

11. Žalobcovia v priebehu konania uviedli, že dedičské konanie po neb. O. L. vedené na Štátnom
notárstve D. pod sp. zn. D2533/77 bolo riadne uzavreté a ich právna predchodkyňa K. P. sa
stala vlastníčkou sporných nehnuteľností v celosti, čo zodpovedá vkladu do katastra nehnuteľností.

Žalobcovia ako právni nástupcovia po K. P. nehnuteľnosť riadne užívajú a udržiavajú, preto sa dožadujú
zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný až po smrti jeho splnomocnenej zástupkyne
pani D. začal tvrdiť, že o dedičskom konaní po svojej matke nevedel a žiadal obnovu konania. Nikdy
však nenamietal notársku zápisnicu o prejednaní dedičstva z roku 1977, preto je dodnes platná. Právna
predchodkyňa (K. P.) sa najneskôr dňa 30. 11. 1987 stala vlastníčkou aj sporných X/X nehnuteľností z

dôvodu vydržania i uplynutia trojročnej lehoty na vymáhanie dedičstva, a preto bola ich vlastníčkou aj
ku dňu svojej smrti. Poukázali na notársku zápisnicu, v ktorej je zachytený slobodný posledný prejav
vôle O. L., ktorá prenechala nehnuteľnosti blízkej priateľke K.Á. P. - právnej predchodkyni žalobcov.
Uviedli, že pre žalovaného nehnuteľnosti nemajú nijaký význam a chce ich len ako odborník na trhu s
nehnuteľnosťami predať. Tiež poukázali na to, že nemožno sa spravodlivo domnievať, že ako odborník

v predaji nehnuteľností nevie o tom, že po smrti občana prebieha dedičské konanie. Svoj boj o dedičstvo
rozpútal až v 90-tych rokoch, keď boli záhrady prekvalifikované na stavebné pozemky. Žalobcovia
uviedli, že za najdôležitejší dôkaz o vlastníctve K.W. P. k celej nehnuteľnosti považujú rozhodnutie
Štátnehonotárstva.K.P.akoprávnapredchodkyňa žalobcovcelýčasodrozhodnutiaštátnehonotárstva
nerušene užívala nehnuteľnosť, preto vlastníctvo k nej nadobudla vydržaním. K odkázaniu majetku O.

L. K. P. uviedli, že K. P. varila každý deň polievku pre O. L.Ú. a navštevovala ju v čase hospitalizácie
a poukázali na rozhovor v novinách so žalovaným, ktorý matku (O. L.) vôbec nespomína. Žalobcovia
popreli vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu z dôvodu, že obsah závetu bol žalovanému známy, tento
svoju matku dlhé roky nekontaktoval a právna predchodkyňa žalobcov bola dobrou priateľkou matky
žalovaného-poručiteľky. Poukazujú na to, že žalovaný do Československa chodil a bol vybavovať svoje

veci a kontaktoval sa s právnikmi. S týmito právnikmi bol v kontakte aj na pohrebe O. L. v roku 1977.
V konaní pod sp. zn. D 41/93 neboli v žiadnom prípade opomenuté práva dediča. Taktiež majú za to,
že rozhodnutie vo veci sp. zn. D 2533/77 sa konalo so žalovaným, ktorý bol zastúpený na základe
plnej moci p. D.. A ak by aj toto nebolo právoplatné, jeho práva dediča neboli porušené a taktiež je
založená prekážka res iudicata pre rozhodnutie vo veci sp. zn. D 41/93. Znovuotvorenie dedičského

konania nie je možné a obnova dedičského konania sa nikdy neuskutočnila. Majú za to, že ich právna
predchodkyňa je vlastníčkou X/X nehnuteľností, ktorou sa stala na základe rozhodnutia príslušného
štátneho orgánu v roku 1977. Svoje vlastnícke právo a vydržanie namietala už v konaní pod sp. zn.
D 781/91. Taktiež považujú za preukázané, že po smrti p. L. prichádzal žalovaný do Československa,
mal vedomosť o testamente p. L., nenamietal jeho platnosť, ani zastupovanie p. D. a nenamietal rozsah

tohto zastúpenia. S poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo 17/2016, právnym predchodcom
žalobcov stačí domnelý titul, a to aj v prípade neprávoplatného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. D
2533/77, nakoľko bola počas celej vydržacej doby vlastníčkou celej nehnuteľnosti. Počas celej doby
užívania nehnuteľnosť nebola právna predchodkyňa žalobcov vo svojom vlastníckom práve rušená, za
dedičstvo zaplatila riadne daň z dedičstva a nikdy nepochybovala o tom, že jej nehnuteľnosť patrí v

celosti. Predovšetkým však nadobudnutím týchto nehnuteľností v dedičskom konaní realizovala vôľu
poručiteľky O. L., nehnuteľnosti užívala, obhospodarovala a zveľaďovala ich. Žalovaný o tomto vedel.
Právna predchodkyňa žalobcov vedela o tom, že žalovaný súhlasí s testamentom, taktiež nenamietala
v dedičskom konaní zaradenie nehnuteľností do majetku po p. L., lebo by tým popierala, že p. L. v
čase smrti vlastnila tieto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby na určenie vlast. práva táto je

prípustnou žalobou. Dedičské konanie je deklaráciou právneho stavu ku dňu smrti poručiteľa. Žalovaný
malvedomosťotýchtoskutočnostiach,bol10-15rokovnečinný,apretosámzavinil,žestratilX/Xpodielu
na nehnuteľnosti, ktorú časť nadobudla p. K. P.. Žalovaný neplatnosť testamentu v dedičskom konaní
nenamietal.Žiadajúajzmenuzápisuvkatastrinehnuteľností,nakoľkozápisdedičskéhokonaniaD41/93nemal byť ani vykonaný. Žalobcovia uviedli, že v spise D 41/93 sú jednoznačné dôkazy o protiprávnom
konaní, keď zápis v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného nemal byť nikdy vykonaný, pretože
stav nezodpovedal realite a nezodpovedá jej ani dnes. Sporné ostali X/X nehnuteľností. K. P. bola

v čase vydania súdnych uznesení v konaní D 41/93 vlastníčkou a užívala predmetné nehnuteľnosti
viac ako 20 rokov, pričom neboli splnené ani náležitosti podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona,
ktorý bol jednou z príčin, pre ktoré nebola zmena zápisu vykonaná. V ďalšom uviedli, že v prípade
dedičského konania na Štátnom notárstve Bratislava platí prezumpcia správnosti rozhodnutia štátneho
orgánu. Navyše, K. P. zaplatila poplatok za nadobudnutie vlastníctva celej nehnuteľnosti. Žalobcovia

ďalej uviedli, že žalovaný nikdy neinicioval konanie o určenie neplatnosti závetu svojej matky O. L.
a z toho dôvodu je závet platný. Žalobcovia v ďalšom odmietli argumentáciu žalovaného o ničotnosti
rozhodnutia Štátneho notárstva, pretože k obnove dedičského konania nikdy nedošlo a rozhodujúcou
skutočnosťou je to, že K. P.J. svedčí vlastnícky titul a zápis na LV k celosti sporných nehnuteľností
po viac ako 20 rokoch, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Uviedli, že
právo domáhať sa vydania dedičstva sa žalovanému premlčalo v novembri 1980 z dôvodu uplynutia

trojročnej lehoty, s poukazom na to, že O. L. bola na návšteve žalovaného v Kanade niekoľko mesiacov
po ukončení dedičského konania D 2533/77. K. P. splnila všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním s poukazom na skutočnosť, že registráciou rozhodnutia Štátneho notárstva D.-
K. dňa 30. 11. 1977 nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a tieto nepretržite až do roku 1991
nepretržite užívala. Uplynutím 10 ročnej lehoty na vydržanie, teda najneskôr dňa 30. 11. 1987, sa

stala vlastníčkou nehnuteľností v celosti. Žalobcovia popreli vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu z
dôvodu, že obsah závetu bol žalovanému známy, tento svoju matku dlhé roky nekontaktoval a právna
predchodkyňa žalobcov bola dobrou priateľkou matky žalovaného-poručiteľky. Poukazujú na to, že
žalovaný do Československa chodil a bol vybavovať svoje veci a kontaktoval sa s právnikmi. S týmito
právnikmi bol v kontakte aj na pohrebe O. L. v roku 1977. V konaní pod sp. zn. D 41/93 neboli v žiadnom

prípade opomenuté práva dediča. Taktiež majú za to, že rozhodnutie vo veci sp. zn. D 2533/77 sa konalo
so žalovaným, ktorý bol zastúpený na základe plnej moci p. D.. A ak by aj toto nebolo právoplatné,
jeho práva dediča neboli porušené a taktiež je založená prekážka res iudicata pre rozhodnutie vo veci
sp. zn. D 41/93. Znovuotvorenie dedičského konania nie je možné a obnova dedičského konania sa
nikdy neuskutočnila. Majú za to, že ich právna predchodkyňa je vlastníčkou 3/4 nehnuteľností, ktorou

sa stala na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu v roku 1977. Svoje vlastnícke právo a
vydržanie namietala už v konaní pod sp. zn. D 781/91. Taktiež považujú za preukázané, že po smrti p. L.
prichádzal žalovaný do Československa, mal vedomosť o testamente p. L., nenamietal jeho platnosť, ani
zastupovanie p. D. a nenamietal rozsah tohto zastúpenia. S poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn.
3Cdo 17/2016, právnym predchodcom žalobcov stačí domnelý titul, a to aj v prípade neprávoplatného

rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. D 2533/77, nakoľko bola počas celej vydržacej doby vlastníčkou
celej nehnuteľnosti. Počas celej doby užívania nehnuteľnosť nebola právna predchodkyňa žalobcov vo
svojom vlastníckom práve rušená, za dedičstvo zaplatila riadne daň z dedičstva a nikdy nepochybovala
o tom, že jej nehnuteľnosť patrí v celosti. Žiadajú aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, nakoľko zápis
dedičského konania D 41/93 nemal byť ani vykonaný.

12. Žalovaný k veci uviedol, že okolo roku 1970-1973, keď bola matka žalovaného u neho na návšteve v
J.,takmupozemkydefinitívnedalaapovedalamu,žejetojehoamôžetamkedykoľvekstavať.Zdôvodu
odsúdenia za nelegálne opustenie republiky sa však do roku 1989 nemohol na Slovensko vrátiť. Matka
žalovaného urobila závet v prospech právnej predchodkyne žalobcov z dôvodu, že žalovaný nemohol

prísť na Slovensko. Už v roku 1978-1979 riešil vec s S.. Á., ktorý napísal veľa upomienok a začal písať
žalobcom dopisy. O skutočnosti, že nehnuteľnosti zdedila K. P. sa dozvedel na pohrebe v roku 1977.

13. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania uviedol, že rozhodnutie o dedičstve z roku 1977,
na ktoré poukazujú žalobcovia, bolo zrušené a je preto ničotné. Pripustením vydržania by bol popretý

zmysel obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, preto K. P. nesvedčí právo, teda
nikdy sa nestala vlastníčkou X/X nehnuteľností. Nie je možné posúdiť vec ako vydržanie, pretože K.
P. bola účastníčkou dedičského konania. Žalovaný taktiež nebol platne zastúpený v pôvodnom konaní
D 2533/77. Ak by aj uvažovali o vydržaní, K. P. nesplnila existenciu dobrej viery, pretože nevydedený
a v konaní nezastúpený syn poručiteľky (O. L.) nemôže založiť dobrú vieru poručiteľky ( K. P.) v tom,

že jej nehnuteľnosti patria. Nakoľko závetná dedička K. P. súhlasila, že nehnuteľnosti patria do aktív
dedičskej podstaty, stráca spor o dedičstvo svoje opodstatnenie. Ochrana oprávneného dediča spočíva
v tom, že oprávnený dedič sa môže domáhať, aby mu nepravý dedič vydal majetok, ktorý má z dedičstva.
Pokiaľ sa právna predchodkyňa žalobcov domnievala, že je vlastníčkou predmetného majetku, malanamietať jeho zaradenie do súpisu aktív a pasív, preto nemôže žiadať o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe vydržania pred skončením dedičského konania procesne neprípustná.
Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný bol syn poručiteľky p. L., ona bola jeho najbližšia

rodina a preto mu patrí dedičstvo po jeho matke. Veľa tvrdení žalobcov o zlých vzťahoch medzi
žalovaným a matkou nebolo ničím preukázané. Pokiaľ by boli, tak poukazuje na to, že p. L. svojho
syna nikdy nevydedila, čo by mohla, ak by zlé vzťahy existovali. Neboli preukázané žiadne problémy,
nedostatok záujmu, alebo spory medzi žalovaným a jeho matkou. Žalovaný bol neopomenuteľným
dedičom po svojej matke. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že dedičské konanie nebolo znovu aktivované,

tak skutočnosť je, že právoplatne bolo rozhodnuté v roku 1999 a toto rozhodnutie je zákonné a
nezmeniteľné. Nie je sporné, že nehnuteľnosť v čase smrti bola vo vlastníctve matky žalovaného p. L., a
vo vzťahu k rozhodnutiu ide o zmeny vlastníckeho práva, ktoré nastali po smrti poručiteľky. Rozhodnutie
v dedičskom konaní v roku 1977 bolo zrušené, nemohlo teda dôjsť k žiadnemu vydržaniu zo strany
právnej predchodkyne žalobcov. V prípade, že aj by k nemu došlo, namietal predovšetkým dobrú vieru
právnej predchodkyne žalobcov, ktorá vedela, že žalovaný nie je v dedičskom konaní zastúpený, a preto

nesplnili hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva. Rozhodnutie o ktoré sa opiera toto
tvrdenie z roku 1977 v dedičskom konaní je ničotný titul a nemôže na základe neho dôjsť k vydržaniu,
aj keby boli splnené ostatné podmienky hmotnoprávneho vydržania. Poukázal na to, že rozhodnutie v
dedičskom konaní je z roku 1999, žalobcovia podali žalobu až v roku 2015, a až v podstate doposiaľ
menili svoje skutkové tvrdenia a skutočnosti, o ktoré opierajú svoj nárok. Takže, ak uvádzajú, že ide o

spor, ktorý vznikol po takom dlhom čase, poukazuje na to, že aj oni podali žalobu viac ako 10 rokov po
právoplatnom rozhodnutí v dedičskom konaní.

14. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcov, žalovaného, právnej zástupkyne žalovaného,
oboznámenímsasobsahomlistín,ktorésúsúčasťousúdnehospisu,akoajoboznámenímsasobsahom

dedičského spisu D 41/93 a 65D/881/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z rozhodnutia Štátneho notárstva D.-K. zo dňa 21. 11. 1977, právoplatného dňa 21.11.1977,
registrovaného dňa 30. 11. 1977, č. k. D 2533/77, vyplýva, že dedičstvo po neb. O. L., ktoré tvorí
nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. D., na LV č. XXX, parc. č. XXXXX, dom č. XXX a dvor vo

výmere XXX m2, parc. č. XXXXX, záhrada vo výmere XXX m2 v celosti a ďalšie, nadobúda zo závetu v
celosti K. P.J., nar. XX. XX. XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poručiteľka zanechala závet
a jedinou dedičkou v celosti je K. P.. Neopomenuteľný a súčasne jediný zákonný dedič S. L. si svoj
zákonný podiel neuplatňoval.

16. Z rozsudku bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14. 06. 1995, č. k. 11 Co 32/95-116
vyplýva, že súd odvolanie S. L. zo dňa 31.07.1991 proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva D.-
K. odmietol z dôvodu vzdania sa práva S. L. na odvolanie.

17. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 02. 1997, č. k. 1 Cdo 121/96, vyplýva, že NS SR

rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14. 06. 1995, č. k. 11 Co 32/95-116, o odmietnutí
odvolania S. L. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je potrebné zistiť, či žalovaný (tam ako
dedič) bol v dedičskom konaní riadne zastúpený.

18. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 1997, č. k. 33 Co 27/97-153 vyplýva, že

odvolací súd následne zrušil rozhodnutie bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14. 06. 1995, č.
k. 11 Co 32/92-116, o odmietnutí odvolania S. L. proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva D.-K., č.
k. D 2533/77 zo dňa 21. 11. 1977, a to z dôvodu, že S. L. nebol v konaní o dedičstve platne zastúpený
a rozhodnutie teda bolo vydané bez splnenia podmienok konania.

19. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 10. 1998, č. k. D 41/93 (Dnot 6/94), vyplýva,
že súd určil, že medzi aktíva dedičstva po O. L. patrí aj sporná nehnuteľnosť a potvrdil nadobudnutie
dedičstva tak, že X/X podiel získala do dedičstva K. P. a X/X S. L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej nezahŕňal neopomenuteľného dediča S. L., ktorému
patrí podiel vo výške X/X zákonného podielu. Na odvolanie K. P. Krajský súd v Bratislave uznesením zo

dňa30.04.1999,č.k.23Co51/99-58,uvedenérozhodnutiepotvrdil.Vodôvodneníuviedol, žezrušením
rozhodnutia bývalého štátneho notárstva sa vec dostala do štádia začatého konania - prejednania
dedičstva po poručiteľke O. L..20. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava II zo dňa 04. 06. 1992, č. k. D 781/91, vyplýva, že štátne
notárstvo povolilo obnovu dedičského konania po O. L. z dôvodu, že plná moc, na základe ktorej mala O.
D.zastupovaťS.L.savspisenenachádza.Zodôvodneniarozhodnutiavyplývaajto,žedňa18.05.1992

bolo Obvodnou prokuratúrou Bratislava 1 odložené preverovanie oznámenia K. P. o odcudzení dvoch
plných mocí z dedičského spisu, z dôvodu, že nebolo preukázané, že by plné moci vôbec existovali.

21. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09. 09. 1993, č. k. 11 Co 49/93-104, zrušil uvedené
rozhodnutie Štátneho notárstva zo dňa 04. 06. 1992 a vrátil vec Obvodnému súdu Bratislava 2 na ďalšie

konanie z dôvodu potreby zistenia, či ku dňu 09. 08. 1977 existovala alebo neexistovala plná moc
udelená O. D. S. L..

22. Z podania K. P. zo dňa 15. 07. 1991, doručeného Štátnemu notárstvu Bratislava II dňa 16. 07. 1991,
sp. zn. D 781/91, označeného ako Námietky proti návrhu na obnovu konania, vyplýva, že Ministerstvo
spravodlivosti SR zaslalo K. P. list zo dňa 30. 04. 1991, ktorým odpovedalo S. L. na jeho odvolanie z

27. 03. 1991 proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva D.-K., sp. zn. D 2533/77, vďaka čomu sa
dozvedela prvýkrát o úkonoch S. L..

23. Z listu S. L. zo dňa 27. 03. 1991 označeného ako Odvolanie proti rozhodnutiu štát.notárstva dňa
21.IX.1977 č.dv.XXXX/XX vo veci dedičstva, doručeného na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 12.

04. 1991, vyplýva, že S. L. sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR s prosbou o znovuprešetrenie
rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 21. 11. 1977 pod číslom XXXX/XX, s odôvodnením, že ich
majetok bol prevedený na K. P. na základe fingovanej závete, v predmetnej veci došlo k porušeniu
zákona, pretože štátna notárka S. L. neupovedomila o neuplatnení si svojho zákonného podielu ako
neopomenuteľného dediča, keďže štátnej notárke žiadne prehlásenie neposkytol, a tak svojvoľne

rozhodla o dedičstve. V predmetnom podaní uviedol, že od roku XXXX trvale žije v J. a v čase, keď jeho
matka O. L. bola ťažko chorá, vznikli obavy v rodine jeho manželky, že majetok prepadne v prospech
štátu, preto riešenie videli v napísaní závetu na jednu zo sestier jeho manželky, ktorá následne odovzdá
majetok Jurajovi L. a jeho rodine. Pri návšteve S. L. v D. sa k prísľubu nehlásila. Jeho matka nemala
žiaden dôvod ho vydediť a už vôbec nie jeho dcéry.

24. Z výpisu z evidencie nehnuteľností Strediska geodézie Bratislava č. 825 z roku 1986 vyplýva, že K.
P. bola jedinou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

25. Zo zápisnice Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21. 11. 1977, č. k. D 2533/77 vyplýva, že

O. D. ako splnomocnená zástupkyňa neopomenuteľného dediča S. L. si neuplatňuje za dediča zákonný
podiel a uznáva v celom rozsahu závet.

26. Z osvedčenia o dedičstve, č. k. 65D/881/2012-24, vyplýva, že K. P. zomrela XX. XX. XXXX a dedičmi
po nej sú doc. S.. S. P.J., P.., X.. C. P. a S. P..

27. Z výpisu z knihy úmrtí zo dňa 11. 08. 1977 vyplýva, že pohreb vybavovala K. P..

28. Z notárskej zápisnice zo dňa 06. 09. 1977, sp. zn. N 437/77, vyplýva, že O. L. spísala do notárskej
zápisnice závet, ktorým, zanecháva pre prípad svojej smrti celý majetok, ktorý vlastní K.W. P., a to aj

napriek poučeniu o neopomenuteľných dedičoch.

29. Z výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku vyplýva, že K. P. dlhovala za rok 1978 na domovej dani
117,00 Kčs.

30. Z rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX, zo dňa 07. 05.
2012, vyplýva, že K. P. bola vyrubená daň za záhrady, zastavané plochy a nádvoria a stavby na bývanie,
ktorú K. P. zaplatila dňa 16. 05. 2012.

31. Z prihlášky k odberu elektriny zo dňa 04. 08. 1979, že odberateľom sa stala od 04. 08. 1979 K. P.

po O. L..

32. Z návrhu na združené poistenie stavieb a združené poistenie domácnosti zo dňa 25. 07. 1981
vyplýva, že K. P. uzavrela k predmetnej nehnuteľnosti poistnú zmluvu.33. Z potvrdenia zo dňa 25. 09. 1983 vyplýva, že Združenie záhradkárov udelilo súhlas K. P. k odberu
vody.

34. Z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 18.04.2022 č.XXX pre k. ú. C. vyplýva, že vlastníkom sporného
podielu v pomere ? k celku k predmetným nehnuteľnostiam je v súčasnosti S. L. t.j. žalovaný.

35. Súd má za preukázané, že rozhodnutím Štátneho notárstva D.-K. zo dňa 21. 11. 1977, č. k. D

2533/77, nadobudla nehnuteľnosť zapísanú na LV. Č. XXX v celosti K. P. zo závetu. Súčasne má súd za
preukázané, že aktuálne je na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 10. 1998,
č. k. D 41/93, potvrdeného odvolacím súdom, podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti S. L. v podiele
pomerom ? k celku.

36.Podľa§132aods.1 Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhood01.04.1983ktosvecounakladá

ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci

37. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01.04.1983 vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a

ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,
nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

38. Podľa § 507a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 01.04.1983 ( Prechodné
ustanoveniakúpravámúčinnýmod1.apríla1983)pokiaľniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa

39. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

40. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

41. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.

42. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

43. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané,

že žaloba žalobcov proti žalovanému je čiastočne dôvodná.

44. V spore sa žalobcovia domáhali určenia, že X/4 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX,
Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "C" parcela parc.č.XXXXX
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č. XXXXX záhrada vo výmere XXX

m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX, ktorého je ako vlastník v súčasnosti zapísaný
žalovaný, patria do dedičstva po K. P., r. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelej v D. XX.XX.XXXX. Nakoľko
ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a preto bolo potrebné, aby súd skúmal naliehavý
právny záujem na takomto určení. Žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosti že aj podiel v pomere ? k
celku na nehnuteľnostiach patril ku dňu smrti do vlastníctva poručiteľky, preto majú byť predmetom

prejednania dedičstva po poručiteľke. Aj keď sa určovacou žalobou v zásade riešia otázky právneho
vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, súdna judikatúra pripustila výnimky práve vo forme
žalôb, že určitá vec patrí do dedičstva resp. že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci (porovnaj
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/07, 3Cdo/44/08) a ďalšie novšie rozhodnutiaÚstavného súdu SR, či Najvyššieho súdu SR, ktoré nepospochybňujú procesnú prípustnosť žalôb o
určenie, že veci patria do dedičstva alebo boli v čase smrti vlastníctvom poručiteľa (napr. I.ÚS 151/2016,
Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/157/2018, 7Cdo/291/2019). Preto podľa názoru súdu majú žalobcovia

naliehavý právny záujem na takomto určení zodpovedajúcemu ustálenej súdnej praxi. Podľa názoru
súdu vzhľadom na zápis na LV č. XXX, keď ako spoluvlastník sporného podielu v pomere ? k celku
k týmto nehnuteľnostiam je zapísaný žalovaný, avšak podľa tvrdenia žalobcov tento sporný
spoluvlastnícky podiel žalovaného patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni ( manželke a matke)
nebohej K. P. , tak bez rozhodnutia súdu nie je možné vyriešiť spornosť zápisu spoluvlastníckych

vzťahov a len na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude možné prejednať sporný spoluvlastnícky
podiel v dedičskom konaní po nebohej K. P..

45. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že právna
predchodkyňa žalobcov nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "P." parcela parc.č.XXXXX

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č. XXXXX záhrada vo výmere XXX m2
a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX a to rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva D.-K.
zo dňa 21. 11. 1977, právoplatného dňa 21.11.1977, registrovaného dňa 30. 11. 1977, č. k. D 2533/77,
v dedičskom konaní po neohej O. L. v celosti ako závetná dedička. Ďalej má súd za preukázané, že
predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 1997, č.

k. 33 Co 27/97-153 . Tým sa vec dostala do štádia opätovného prejednania dedičstva po poručiteľke O.
L.. Následne uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 10. 1998, č. k. D 41/93 (Dnot 6/94)
bolo dedičstvo po O. Winklerovej vyporiadané tak, že X/X podielu v pomere k celku získala závetná
dedička K. P. a X/X podielu v pomere k celku zákonný dedič S. L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej nezahŕňal neopomenuteľného dediča S. L., ktorému

patrí podiel vo výške X/X zákonného podielu. Na odvolanie K. P. Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 30. 04. 1999, č. k. 23Co 51/99-58, uvedené rozhodnutie potvrdil.

46. Žalobcovia v spore po pripustenej zmene petitu) v podstate namietali, že sporný podiel v pomere ?
k celku na nehnuteľnostiach, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXX v prospech žalovaného,

nadobudla ich právna predchodkyňa K. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a po ktorej sú dedičmi a
to vydržaním na základe toho, že dedičské konanie po nebohej O. L. vedené na Štátnom notárstve
Bratislava pod sp. zn. D2533/77 bolo riadne uzavreté a ich právna predchodkyňa K. P. sa stala
vlastníčkou sporných nehnuteľností v celosti, čo zodpovedalo aj zápisu do katastra nehnuteľností.
Žalobcovia ako právni nástupcovia po K. P. nehnuteľnosť riadne užívajú a udržiavajú, preto sa dožadujú

zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný až po smrti jeho splnomocnenej zástupkyne
pani D. začal tvrdiť, že o dedičskom konaní po svojej matke nevedel a žiadal obnovu konania. Nikdy
však nenamietal notársku zápisnicu o prejednaní dedičstva z roku 1977, preto je dodnes platná. Právna
predchodkyňa žalobcov (K. P.) sa najneskôr dňa 30. 11. 1987 stala vlastníčkou aj sporných X/X
nehnuteľností z dôvodu vydržania ( uplynutia 10 ročnej vydržacej doby) i uplynutia trojročnej lehoty na

vymáhanie dedičstva, a preto bola ich vlastníčkou aj ku dňu svojej smrti t.j. ku dňu XX.XX.XXXX.

47. Súd uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť

splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za držiteľa sa
považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci,
pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa

však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a
posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a
nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti

o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá
viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej(subjektívne) v dobrej viere. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že
mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti

konkrétneho prípadu od každého požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011,
sp.zn.5Cdo/30/2010). Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol
pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú
z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného,
zvyčajného posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,

môže byť v síce dobrej viere, no nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom
oprávneným (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 5Cdo/234/2009).

48. S poukazom na uvedené súd preto predovšetkým posudzoval, či právna predchodkyňa žalobcov
splnilazákonnépodmienkyvydržaniavlastníckehoprávakpodieluvpomere?kcelkuknehnuteľnostiam
zapísaných na LV č.XXX podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie tejto skutočnosti bolo

potrebné skúmať, či právna predchodkyňa žalobcov užívala predmetné nehnuteľnosti počas zákonom
stanovenej vydržacej doby v dobrej viere, že ich platne nadobudla na základe rozhodnutia bývalého
Štátneho notárstva D.-K. zo dňa 21. 11. 1977, právoplatného dňa 21.11.1977, registrovaného dňa 30.
11. 1977, č. k. D 2533/77, v dedičskom konaní po nebohej O. L. v celosti ako závetná dedička. Žalovaný
v konaní vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobcov

namietal a tvrdil, že rozhodnutie v dedičskom konaní v roku 1977 bolo zrušené, nemohlo teda dôjsť
k žiadnemu vydržaniu zo strany právnej predchodkyne žalobcov. V prípade, že aj by k nemu došlo,
namietal predovšetkým dobrú vieru právnej predchodkyne žalobcov, ktorá vedela, že žalovaný nie je v
dedičskomkonanízastúpený,apreto nesplnilahmotnoprávnepodmienkyvydržaniavlastníckehopráva.
Rozhodnutie o ktoré sa opiera toto tvrdenie z roku 1977 v dedičskom konaní je ničotný titul a nemôže

na základe neho dôjsť k vydržaniu, aj keby boli splnené ostatné hmotnoprávne podmienky vydržania.

49. K tomu súd uvádza, že v konaní žalovaný ničím relevantne nepreukázal, že právna predchodkyňa
žalobcov mala vedomosť o tom, že žalovaný nebol v dedičskom konaní č. D 2533/77 v čase
prejednania dedičstva a vydania rozhodnutia zo dňa 22.11.1977 po nebohej O. L. riadne procesne

zastúpený. Naopak celý čas v následných konaniach, po tom, čo žalovaný spochybnil túto skutočnosť
opakovane tvrdila, že mala vedomosť o riadnom zastúpení žalovaného na základe plnomocenstva
udeleného žalovaným Anne Baranovej. Ako vyplýva zo rozhodnutia Štátneho notárstva D.-K. zo dňa
21. 11. 1977, právoplatného dňa 21.11.1977, registrovaného dňa 30. 11. 1977, č. k. D 2533/77 Štátne
notárstvo konalo s O. D. ako so splnomocnenou zástupkyňou žalovaného. V tejto súvislosti súd uvádza,

ženiejeúlohouúčastníkakonania vkonanípredorgánomverejnejmociposudzovaťpodmienkykonania
a teda ani posudzovať skutočnosť, či ten ktorý účastník konania je riadne procesne zastúpený, toto
je kompetenciou a úlohou konajúceho orgánu, ktorý skúma procesné podmienky konania z úradnej
povinnosti. Ak teda štátne notárstvo konalo s O. D. ako splnomocnenou zástupkyňou žalovaného,
nemohla mať a na základe vykonaného dokazovania ani nemala právna predchodkyňa žalobcov v čase

vydania rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva po O. L. v roku 1977 nepochybná závetná dedička
vedomosť o tom, že toto procesné splnomocnenie buď to neexistuje ( t.j. že sa nachádza v spise, či je
spis riadne zažurnalizovaný a pod.), alebo plnomocenstvo nie je relevantné ( pre jeho rozsah, obsah,
iné vady) na zastupovanie žalovaného v tomto dedičskom konaní. Právna predchodkyňa žalobcov
po tom, čo došlo k spochybneniu zastúpenia žalovaného v dedičskom konania zo strany žalovaného

vždy konzistentne uvádzala, že predmetné plnomocenstvo O. D. od žalovaného mala, že sa v tom
čase nachádzalo v spise D 2533/77. Súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť,
že zo samotnej zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 21.11.1977 vyplýva, že sa dostavila na
konanie závetná dedička K. P. a splnomocnená zástupkyňa dediča zo zákona ( žalovaného ) O. D..
Zápisnicu pritom nespisovala, neoverovala totožnosť a procesné postavenie účastníkov, relevantnosť

splnomocnenia právna predchodkyňa žalobcov, ale zapisovateľka a štátna notárka, ktoré predmetnú
zápisnicu aj podpísali a rozhodnutie podpísala štátna notárka. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že
nebolo sporné ani namietané skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré sám uviedol, a to že sa zúčastnil na
pohrebe svojej matky a už vtedy sa dozvedel, že nehnuteľnosti zdedila K. P.. Uvádzal, že z dôvodu
odsúdenia za nelegálne opustenie republiky sa však do roku 1989 nemohol na Slovensko vrátiť a matka

žalovaného urobila závet v prospech právnej predchodkyne žalobcov z dôvodu, že žalovaný nemohol
prísť na Slovensko. Už v roku 1978-1979 riešil vec s S.. Á., ktorý napísal veľa upomienok a začal písať
žalobcom dopisy Tieto skutkové tvrdenia, ktoré žalobcovia účinne popierali však ničím nepreukázal,
nepredložil jediný dôkaz o tom, že jeho advokát písal či už K. P., alebo na štátne notárstvo, alebo nasúd prípadne iný orgán), a to až do roku 1991, kedy napísal list zo dňa 27.03.1991 adresovaný na
Ministerstvu spravodlivosti SR, označený ako odvolanie voči rozhodnutiu štátneho notárstva zo dňa
21.IX. 1977 č.2533/77 vo veci dedičstva. V čase od rozhodnutia štátneho notárstva dňa 21.11.1977 až

do tohto momentu nebolo v spore preukázané žiadne spochybnenie rozhodnutia štátneho notárstva
v dedičskom konaní po nebohej O. L. zo strany žalovaného ( alebo kohokoľvek iného), ktorým došlo
k deklarovaniu nadobudnutia dedičstva po menovanej K. P.. Na základe tohto rozhodnutia došlo
aj k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti v jej prospech. Predmetné nehnuteľnosti
právna predchodkyňa žalobcov K. P. nerušene a v dobrej viere, že jej patria v celosti na základe

závetu a rozhodnutia štátneho orgánu a následného zápisu v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX na
základe nadobúdacieho titulu D 2533/77 ( čl. 302) užívala spolu so svojou rodinou minimálne do roku
1991, kedy došlo k spochybneniu nadobudnutia predmetných nehnuteľností K. P. v celom rozsahu.
Preto súd uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcov užívala predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere
v rozhodnutie príslušného štátneho orgánu, že ich nadobudla na základe závetu poručiteľky O. L. ako
závetná dedička v celosti, ku dňu smrti poručiteľky, čo mala potvrdené aj právoplatným rozhodnutím

Štátneho notárstva zo dňa 21.11.1977 v dedičskom konaní D 2533/77. Tieto nehnuteľnosti užívala ako
oprávnená držiteľka minimálne počas celej zákonnej 10 ročnej vydržacej lehoty, ktorá začala plynúť
dňa 21.11.1977 a uplynula dňa 22.11.1987, ale aj následne až do roku 1991, kedy došlo objektívne k
spochybneniu jej vlastníckeho práva v podiele v pomere ? k celku zo strany žalovaného t,j, celkom
za dobu cca 14 rokov.

50. K námietkam žalovaného ohľadom dobrej viery právnej predchodkyne žalobcov K. P., ktorá vedela,
že žalovaný je dedičom po O. L. a že nie je v dedičskom konaní zastúpený, a preto nesplnila všetky
hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že K. P.Í. síce mala vedomosť o tom, že žalovaný je dedičom po O. L., avšak nebolo

preukázané, žeby mala až do spochybnenia jeho zastúpenia v dedičskom konaní O. D. t.j. do roku 1991
nejakú vedomosť o tom, že žalovaný nie je v dedičskom konaní riadne zastúpený. Práve naopak mala
za to, že bol zastúpený O. D. na základe plnomocenstva, o ktorom mala vedomosť. Súd ďalej uvádza, že
dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa, rozhodnutie v dedičskom konaní len deklaruje stav
existujúci v čase smrti poručiteľa. Právna predchodkyňa žalobcov K. P. bola závetnou dedičkou celého

majetku O. L. na základe jej platného závetu. V prípade opomenutia zákonného dediča v závete a teda
relatívnej neplatnosti závetu v tejto časti, relatívna neplatnosť závetu nenastáva automaticky a bez po
prejavenia vôle neopomenuteľného zákonného dediča o tom, že v tejto časti napáda závet poručiteľky
z tohto dôvodu ako relatívne neplatný. V čase konania dedičského konania v roku 1977 nebol závet
neopomenuteľným dedičom napadnutý, čo vyslovene vyplýva zo zápisnice o prejednaní dedičstva na

Štátnom notárstve v konaní D 2533/77 zo dňa 21.11.1977, kde splnomocnená zástupkyňa jediného
dediča zo zákona po oboznámení sa s obsahom závetu napísaného vo forme notárskej zápisnice dňa
13.07.1977 pod č. NZ 423/77 podľa ktorého celý majetok zanechala poručiteľka K. P. vyhlasuje, že
si neuplatňuje za dediča zákonný podiel a uznáva v celom rozsahu závet. Preto nemala K. P. ani
pri náležitej starostlivosti z jej strany objektívne vedomosť o spochybnení svojho dedičského práva

k majetku po O. L. v celosti neopomenuteľným zákonným dedičom t.j. žalovaným. Ani vykonaným
dokazovaním v spore nebola ničím spochybnená objektívne existujúca dobrá viera K. P. o tom, že
nadobudla nehnuteľnosti po O. L. ako nespochybnená závetná dedička v celosti t.j. vrátane sporného
vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v pomere ? k celku. V tejto súvislosti súd neposlednom
rade poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný ničím nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobcov, že k

spochybňovania jeho zastúpenia v dedičskom konaní O. D. došlo až po jej smrti, ani skutkové tvrdenie,
že O. D. bola u neho na návšteve v J. niekedy v roku 1978-1980, t.j. po vydaní rozhodnutia v dedičskom
konaní po poručiteľke O. L. v roku 1977, v k ktorom ho táto mala ako splnomocnená zástupkyňa
zastupovať. S poukazom na vyššie uvedené súd preto námietky žalovaného týkajúce sa dobrej viery
právnej predchodkyne žalobcov K. P. vyhodnotil ako nedôvodné.

51. Ďalej súd uvádza, že žalovaný v konaní namietal, že rozhodnutie v dedičskom konaní v roku
1977 bolo zrušené, je ničotným titulom a nemohlo teda dôjsť k žiadnemu vydržaniu zo strany
právnej predchodkyne žalobcov na jeho základe, aj keby boli splnené ostatné hmotnoprávne podmienky
vydržania právnou predchodkyňou žalobcov. K tomu súd opakovane uvádza, že dedičstvo sa nadobúda

smrťou poručiteľa a rozhodnutie v dedičskom konaní len deklaruje nadobudnutie dedičstva v čase smrti
poručiteľa. Preto aj rozhodnutie v dedičskom konaní po zrušení rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa
21.11.1977 č.k. D 2566/77, ktoré bolo vydané Okresným súdom Bratislava II dňa 20. 10. 1998, č. k. D
41/93 (Dnot 6/94), deklarovalo len stav existujúci v čase smrti poručiteľky O. L.. Medzitým však K. P. nazáklade splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vydržanie nadobudla vlastnícke právo aj k spornému
podielu v pomere ? k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX a to titulom vydržania, keďže
vydržacia 10 ročná lehota jej začala plynúť 21.11.1977 a uplynula najneskôr 22.11.1987.

52. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcov
nehnuteľnosti po K. L. užívala ako oprávnená držiteľka počas vydržacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa
21.11.1977 a uplynula dňa 22.11.1987. Občiansky zákonník č. 64/1964 Zb. platný a účinný v roku
1977 nepoznal inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Toto umožnila až právna úprava

platná a účinná od 01.04.1983, ktorá však umožnila do vydržacej doby započítať aj dobu pred jej
účinnosťou. Preto podľa názoru súdu právna predchodkyňa žalobcov K. P. splnila všetky kumulatívne
hmotnoprávne podmienky vydržania v zmysle platnej zákonnej úpravy a stala sa vlastníčkou aj sporného
podielu v pomere ? k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX a to dňom 22.11.1987. Z
uvedeného dôvodu bola preto aj v čase svojej smrti t.j. ku dňu XX.XX.XXXX vlastníčkou tohto podielu
na nehnuteľnostiach. Preto súd v tejto časti žalobe žalobcov vyhovel.

53. Žalobcovia sa okrem určenia, že sporný podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke
K. P. domáhali aj určenia príslušnej správe katastra vykonať na základe rozhodnutia nasledovné zmeny
zápisu v katastrálnom operáte na LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky
registra KN "P." parcela parc. č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela parc.č.

XXXXX záhrada vo výmere XXX m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX, časť D.: zápis
L. S., R.. XX.XX.XXXX ,XXXX D. O., C. D..P.. I.. podiel ? vymazať a nahradit' zápisom: P. K.W., W..
D., nar. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX D., spoluvlastnícky podiel ?. K tomu súd uvádza, že rozhodnutie
súdu o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva nenahrádza dedičské konanie, ale na jeho základe je
možné prejednať sporný spoluvlastnícky podiel v dedičskom konaní po poručiteľke K. P.. Až následne

na podklade dedičského rozhodnutia je možné vykonať zápis v katastri nehnuteľností. Preto súd žalobu
žalobcov v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v spore.

Žalobca bol v spore úspešný v jednom určovacom petite, ktorému súd vyhovel a žalovaný taktiež v
jednom určovacom petite, ktorý súd zamietol. Nakoľko boli žalobcovia a žalovaný v spore úspešný a
neúspešný v rovnakom pomere, súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 2, posledná veta CSP a žiadnej
zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.