Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 13. marec 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414203678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1414203678.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: PhDr.

XX.XX.XXXX,, byF.ova 4, Bratislava, proti žalovanej: Y.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XX, F.,
zastúpená HUTTA & PARTNERS s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Bezekova 3225/13, Bratislava,
IČO: 51 284 871, o zaplatenie 9.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.02.2014 domáhala zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 9.000,-

eur s úrokmi z omeškania 5,25% ročne zo sumy 9.000 eur od 18.12.2013 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou nadobudli v roku 2006 na základe osvedčenia o dedičstve
č. 38D/665/2005 z 22.02.2006 do podielového spoluvlastníctva, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu ?, nehnuteľnosť - byt č. 2 na 2. posch. bytového domu súp. č. 1939 na ul. V. E. XX v Bratislave,
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú.XX.XX.XXXX. Dňa 25.11.2013 sa stala výlučnou vlastníčkou

predmetnej nehnuteľnosti žalovaná a to na základe zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorou
žalobkyňa previedla za odplatu svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na žalovanú. Nehnuteľnosť
počas trvania spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej celý čas užívala žalovaná. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že počas celého obdobia spoluvlastníctva k bytu pretrvávali medzi sporovými stranami
nezhody o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva a to v otázke užívania
nehnuteľnosti, nakladania s ňou a s tým i súvisiacej primeranej náhrady a jej výšky. Žalobkyňa sa z titulu
svojho spoluvlastníctva niekoľkokrát domáhala voči žalovanej náhrady za to, že neužíva spoločnú vec

(byt) v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná napriek skutočnosti, že byt užívala v celom
rozsahu, odmietala žalobkyni uhrádzať odplatu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Uvedené
spory medzi nimi vyústili do súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k veci, ktoré sa skončilo mimosúdnou dohodou tak, že žalobkyňa previedla odplatne na žalovanú
svoj spoluvlastnícky podiel k veci. Následne po nadobudnutí výlučného vlastníctva k bytu žalovanou
dňa 25.11.2013 sa žalobkyňa listom z 11.12.2013 domáhala voči žalovanej zaplatenia náhrady za
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu a to vo výške 9.000 eur za obdobie troch rokov predchádzajúcich

dňu nadobudnutia výlučného vlastníctva k bytu žalovanou (hoci žalovaná byt užívala počas 7 rokov).
Žalovaná na jej písomnú výzvu nereagovala. Napokon žalobkyňa v žalobe uviedla, že pri určovaní výšky
náhrady za neužívanie spoločnej veci (bytu) v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, vychádzala z
obvyklých cien nájomného na realitnom trhu v období rokov 2011 až 2013, t.j. z cien odplát za užívaniebytov obdobnej kategórie nachádzajúcich sa v danej lokalite. Obvyklé ceny nájomného resp. úhrad za
užívanie bytu sa počas tohto obdobia pohybovali v rozmedzí od 400-600 eur mesačne, bez energií
(resp. na úrovni cca 7,70-8 eur/m2). Preto vychádzajúc z priemernej ceny v priebehu daného obdobia

za užívanie bytu 500 eur si žalobkyňa uplatňuje náhradu za neužívanie spoločnej veci (bytu) v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 250 eur mesačne, t.j. vo výške 9.000 eur za 36 mesiacov
predchádzajúcich nadobudnutiu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že po ukončení dedičského konania 22.02.2006 a po návrhu

žalobkyne sa ústne dohodli na spôsobe užívania zdedených nehnuteľností tak, že žalobkyňa bude
užívať chatu a predmetný byt zatiaľ nechajú neobývaný, čo sa aj stalo. Daný stav pretrvával až do
novembra 2006. Žalobkyňa užívala chatu, od ktorej ona žalovaná nemala ani kľúče. Žalobkyňa mala
kľúče od predmetného bytu až do vyporiadania spoluvlastníctva v novembri 2013. Žalobkyňa mohla
do bytu kedykoľvek prísť, čo aj robila. Nijako jej v užívaní bytu nebránila. Dokonca spolu hovorili
aj o možnom spoločnom užívaní bytu v budúcnosti. O vzájomnej odplate za to, že neužívajú svoj

spoluvlastnícky podiel na druhej nehnuteľnosti, ktorej sú spoluvlastníčky sa nikdy nedohodli. Od úmrtia
otca(XX.03.2005)akoipocelýčastrvaniapodielovéhospoluvlastníctvamedziniminedošlokvzájomnej
dohode o spôsobe užívania bytu. Žalobkyňa jej v roku 2006 predložila niekoľko návrhov, ani jeden z
nich však nemohla akceptovať, keď neboli adekvátne bežnej trhovej cene za jej spoluvlastnícky podiel.
Naviac, žalobkyňa od 15.01.2004 zaťažila byt hypotékou a táto ich spoločná ťarcha bola vymazaná

až 23.08.2013. Po výmaze ťarchy sa dohodli na prevode spoluvlastníckeho podielu žalobkyne do jej
vlastníctva za trhovú cenu podielu 45.000 eur. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že predmetný byt od
konca novembra 2006 začala postupne upravovať - rekonštruovať, nakoľko byt bol prakticky nevhodný
na bývanie. Všetko vybavenie v byte a zariaďovacie predmety boli veľmi opotrebované a nefunkčné.
Na základe jej nevyhnutných investícii v sume cca 10.000 eur sa zlepšil užívateľský štandart bytu. Na

úpravách bytu sa žalobkyňa nijako nepodieľala, ani voči nim nemala výhrady. Žalobkyňa neprispievala
ani na úhradu bežných výdavkov vyplývajúcich z vlastníctva. Konanie žalobkyne považuje za účelové,
keď predmetnú žalobu podala až po zrušení podielového spoluvlastníctva, ako aj po uplynutí 3-ročnej
lehoty na uplatnenie jej práva na započítanie nákladov vynaložených nad rámec bežných výdavkov,
čím dosiahla na jej strane premlčanie. Žalovaná vo vyjadrení tiež uviedla, že v žalobe uvádzaná cena

nájmu 500 eur mesačne bez energií je prenajímateľmi žiadaná za nájom bytov takého štandartu, v akom
je predmetný byt v súčasnosti výlučne jej pričinením a vynaložených nákladov. Úžitková hodnota bytu
v tom stave, v akom ho nadobudli by bola podstatne nižšia je otázne, či by sa v takom stave vôbec
prenajal. Výška žalobkyňou uplatneného nároku je preto nereálna. Žalovaná napokon vzniesla námietku
premlčania. Podľa jej názoru, premlčacia lehota nezačala plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva

účastníkov, ale odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje
deň,keďsaprávopoprvýrazmohlouplatniťnasúde,tedahneď,akomohlabyťdôvodnepodanážaloba.
Týmto dňom je podľa jej názoru deň právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t.j. 22.02.2006, najneskôr
však 01.01.2007, kedy približne žalovaná začala byt sama užívať. Žalovaná sa nemohla dostať do
omeškania so zaplatením uplatňovanej náhrady, pretože výška náhrady za užívanie nehnuteľností

nebola dohodnutá, bude stanovená až v tomto konaní, vrátane zročnosti tejto platby.

4. Rozsudkom zo dňa 09.04.2018, č.k. 9C/49/2014-204 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 7.868,13 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 7.868,13 eur od 28.12.2013 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,84%. Vec právne posúdil podľa ust. §
101, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 454, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu
trov konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2019, č.k. 4Co/XX6/2018-267 rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V zrušujúcom uznesení uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
v posudzovanom období nehnuteľnosť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve sporových stránužívala bezplatne len žalovaná. Jej bezodplatné užívanie spoločnej veci (nad rámec, ktorý zodpovedá
jej patriacemu spoluvlastníckemu podielu) vykazuje znaky bezdôvodného obohacovania sa. I keď
sa jej uvedeným užívaním nezvýšili aktíva, nemožno prehliadnuť, že prijímaním plnenia (užívaním

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bez právneho dôvodu - dohody s ňou) sa ani nezvýšili jej pasíva.
Pokiaľ by uvedené plnenie prijímala na základe právneho dôvodu (dohody so žalobkyňou), jej majetkový
stav by sa zmenšil, lebo za prijímané plnenie by jej poskytovala náhradu. (Rozsudok NS SR 3Cdo
252/2007, NS ČR 25Cdo 2016/99, NS ČR 22Cdo 1095/2001). V súkromnom práve platí všeobecne
uznávaná právna zásada, že nikto sa nemôže bezdôvodne obohatiť na ujmu iného, teda zásada zákazu

bezdôvodného obohatenia. Porušenie tohto zákazu zakladá zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie,
t.j. právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Každý subjekt, ktorý chce konať podľa práva, musí mať
možnosť takto konať. To znamená, že musí mať možnosť konať tak, aby neporušil zákaz bezdôvodného
obohatenia, a vyhol sa tak zodpovednosti za toto obohatenie. Spoluvlastník, ktorý sám užíva celú
vec, či už na základe dohody spoluvlastníkov, väčšinového rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu, ak sa
chce vyhnúť zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, musí sa s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť

buď o bezodplatnom alebo odplatnom užívaní veci. K postupu súdu prvej inštancie pri stanovení
výšky finančnej náhrady za užívanie väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá
spoluvlastníckemu podielu žalovanej odvolací súd udáva, že postup súdu prvej inštancie bol správny,
nakoľko výšku finančnej náhrady vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť
v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom prípade spoluvlastníckeho podielu

na nej). Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky
odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým
rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu
nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu prvej inštancie a došlo by tak k
porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd

nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal
nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania.

8. S poukazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu tunajší súd znovu ustaľoval na základe
skutkových zistení právny vzťah medzi sporovými stranami, aplikoval naň príslušnú právnu normu a

opätovne vyvodzoval právne závery.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Ing. L.y X. Súdej, Dr.K. X.
Súd, K.a X. Súda, oboznámením listinných dôkazov Osvedčením o dedičstve zo dňa 22.02.2006, č.k.
38D/665/2005, Dnot 79/2005, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, listom žalobkyne zo dňa 11.12.2013,

listomžalobkynezodňa11.04.2012, zodňa17.01.2013, 27.01.2013,11.09.2013,znaleckýmposudkom
Ing. R. W., PhD. č. 50/2017 zo dňa 31.05.2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
21.06.2017, č.k. 19C/46/2015-2XX, nájomnou zmluvou uzavretou medzi SBD Bratislava IV a R. Y. zo
dňa 23.09.1997, zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 14.11.2013, ako aj ostatným
obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanej peňažnej náhrady za to, že v období od
25.11.2010 do 25.11.2013 neužívala spoločnú vec - 3-izbový byt č. 2 na ulici V. E. 22 v Bratislave v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Túto peňažnú náhradu požadovala od žalovanej vo forme
peňažného plnenia v sume 9.000 eur spolu s príslušenstvom.

10. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa, ako podielová spoluvlastníčka
predmetného bytu mala právo aj možnosť tento byt užívať a aj ho neužívať. Do novembra 2013 mala
od bytu kľúče. Žalovaná mala záujem o byte sa so žalobkyňou dohodnúť. Keďže k dohode nedošlo,
žalovanásarozhodlabytzrekonštruovať,začozaplatilacca10.000eur.Cenanájmuzrekonštruovaného
bytu je iná, ako výška nájmu bytu zrekonštruovaného. Je rozdiel medzi prenájmom polovice bytu a

prenájmom bytu celého. Žalobkyňou uplatnený nárok je neprimeraný. Má za to, že za predpokladu,
že žalobkyňa mala záujem o peňažnú náhradu, mohla situáciu riešiť v roku 2007, kedy sa začala
rekonštrukcia bytu. V súčasnosti je už jej nárok premlčaný.

11. Žalobkyňa vypovedala, že byt, za užívanie ktorého sa v tomto konaní domáha peňažnej náhrady,

kedysi pre rodičov zabezpečila ona. O rodičov sa tiež starala ona. Pôvodný byt, kde rodičia bývali,
bol v rámci reštitúcie vrátený pôvodnému vlastníkovi a potom, rodičom zabezpečila predmetný byt, do
ktorého investovala XX0.000,-Sk. Otecko jej napísal darovaciu zmluvu, ktorou jej predmetný byt daroval,
zmluva však nebola napísaná notárom, nedala sa zavkladovať. Byt sa teda napokon riadne dedil. Nie jepravdivé tvrdenie žalovanej, že byt bol zdevastovaný. Bola v ňom spravená nová elektrika, zrenovované
okná, kúpeľňa, WC, bola v ňom nová kuchyňa, predsieň. Po skončení dedičského konania po otcovi
oslovila žalovanú s tým, že má záujem odkúpiť od nej spoluvlastnícky podiel, že predmetný byt chce pre

dcéru. Žalovaná s tým nesúhlasila. Potom prišla žalovaná za ňou, že jej dcéra má záujem odkúpiť jej
spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa s tým súhlasila. Dohodli sa, že predmetný byt sa predá za cenu 2,4
mil. Sk a že za jej spoluvlastnícky podiel jej dá 1,2 mil. Sk. Zistila však, že do bytu sa nenasťahovala
dcéra žalovanej, ale sama žalovaná, ktorá začala byt rekonštruovať, že povyhadzovala veci po rodičoch
a v byte býva s priateľom. Stalo sa, že keď si prišla do bytu pre nejaké drobnosti po rodičoch, žalovaná na

ňu zavolala políciu. Žiaľ, po rodičoch nemá nič. Peňažnú náhradu si uplatňuje za obdobie od 25.11.2010
do 25.11.2013. Je pravdou, že kľúče od predmetného bytu k dispozícii mala, avšak byt užívať nemohla,
keď žalovaná mala vo všetkých miestnostiach svoje veci, nábytok. Občas do bytu prišla. Byt ale už bol
po rekonštrukcii, Žalovaná si ho urobila pre seba. Zapratala ho svojim nábytkom. Bolo jej nepríjemné
doňho chodiť. Jednoznačne situáciu vyhodnotila tak, že nemá v byte čo robiť, nemá možnosť predmetný
byt užívať. Bolo jej jasne dávané najavo, že v byte je nežiadúca. To, že žalovaná na ňu zavolala políciu,

ju už úplne dorazilo. Žalovanej dávala rôzne návrhy, ako situáciu riešiť. o jej riešenie nemala záujem.
Na platby spojené s užívaním bytu žalovanej ani správcovi neprispievala, keď na to nevidela racionálny
dôvod. To, že sa žalovaná rozhodla predmetný byt zrekonštruovať je jej vec. Žalobkyňa mala záujem
predmetný byt predať v pôvodnom stave.

12. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je to veľmi smutné, že sú na súde, veď sú sestry. Je pravdou, že
predmetný byt rodičom zabezpečila žalobkyňa. Ale podujala sa na to sama. Ponúkala jej svoju pomoc,
bolo jej povedané, že nepotrebuje. Žiadnu darovaciu zmluvu na byt žalobkyňa od ich otca nemala. Keby
mohla využiť tú možnosť, aby jej byt bol otcom darovaný, určite by ju využila. Netvrdí, že žalobkyňa
nemala s rodičmi veľmi dobré vzťahy, ale aj ona mala také isté. Nie je pravdou, že žalobkyňa do bytu

rodičov investovala XX0.000,-Sk. Bolo to 177.000,-Sk a po skončení dedičského konania po otcovi jej
polovicu dala. Stav predmetného bytu v roku 2007 bol katastrofálny. So žalobkyňou po rodičoch zdedili
aj chatu. Žalobkyňa chatu predala a peniaze za jej predaj si nechala. Peniaze za svoj podiel na chate
jej žalobkyňa dala až na základe súdneho rozhodnutia. V posudzovanom období od 25.11.2010 do
25.11.2013 žalobkyňa mala možnosť v predmetnom byte bývať, v jeho užívaní jej nebránila. Žalobu

navrhla zamietnuť s tým že za predpokladu, že súd jej vznesenú námietku premlčania neuzná za
dôvodnú, navrhla určiť reálnu výšku náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na
spoločnej veci so zohľadnením povinností žalobkyne vyplývajúcich jej zo spoluvlastníctva spoločnej veci
a k zhodnoteniu spoločnej veci žalovanou, a to bez priznania úroku z omeškania. Napokon uviedla,
že celkové náklady na predmetný byt v období od 12/2010 do 11/2013 boli vo výške 8.877,26 eur.

Poukazovala na svoju tabuľku, kde je rozpis jednotlivých položiek. Uviedla, že všetky položky, pri
ktorých sú uvedené sumy, môže podložiť dokladmi od príslušných prijímateľov platieb. Zvýrazňovala,
že žalobkyňa sa na nákladoch spojených s prevádzkou bytu za celé obdobie spoluvlastníctva nijako
finančne nepodieľala.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala na samotné vyjadrenie žalovanej, keď uviedla, že
predmetný byt sa v rokoch 2007-2011 rekonštruoval. Za takéhoto stavu je logické, že žalobkyňa nemala
možnosť byt užívať, keď v ňom postupne prebiehala na náklady žalovanej rekonštrukcia. Zároveň je
z tohto konania žalovanej (postupná rekonštrukcia celého bytu) zjavný úmysel žalovanej užívať byt
v celom rozsahu po celé obdobie samostatne. Taktiež všetko vybavenie bytu vrátane hnuteľného

zariadenia bolo vo vlastníctve žalovanej. Jednotlivé izby v predmetnom byte sú priechodné, teda bez
možnosti zabezpečenia súkromia a ochrany vnesených súkromných hnuteľných vecí. Žalovaná byt
užívala v celom rozsahu s partnerom, pričom za takýchto podmienok bolo absolútne znemožnené zo
strany žalobkyne byt, resp. jeho časť riadne a nerušene užívať. Navyše, žalovaná pri vstupe žalobkyne
do bytu dňa 17.10.2013 za účelom prevzatia zdedených hnuteľných vecí po rodičoch, žalovaná na ňu

privolala políciu. Uviedla, že to, že žalobkyňa vlastnila kľúče od predmetného bytu, je bezpredmetné,
nakoľkoreálnenebolomožné,abybytužívala.Ďalejuviedla,ženárokžalobkynenemôžebyťpremlčaný,
nakoľko náhrada za užívanie nehnuteľnosti žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu sa
premlčuje samostatne za každý mesiac, keďže k vzniku nároku je potrebné, aby každý mesiac pristúpila
skutočnosť, ktorou je užívanie bytu žalovanou. V súlade s uvedeným si žalobkyňa uplatňuje náhradu len

za trojročné obdobie užívania bytu žalovanou. Uviedla, že žalobkyňa sa počas celej doby užívania bytu
žalovanou, t.j. nielen počas rozhodného obdobia, rôznymi spôsobmi domáhala voči žalovanej náhrady
za to, že neužíva spoločný byt v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, žalovaná žalobkyňou
uplatňované nároky odmietala, resp. ignorovala. Investície do bytu boli vynaložené výlučne na základerozhodnutia žalovanej, bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne, preto zohľadnenie týchto investícií
ako aj ďalších nákladov spojených s bytom nie je možné prihliadať.

14. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa, ako podielová spoluvlastníčka
predmetného bytu mala právo aj možnosť tento byt užívať a aj ho neužívať. Do novembra 2013 mala
od bytu kľúče. Žalovaná mala záujem o byte sa so žalobkyňou dohodnúť. Keďže k dohode nedošlo,
žalovanásarozhodlabytzrekonštruovať,začozaplatilacca10.000eur.Cenanájmuzrekonštruovaného
bytu je iná, ako výška nájmu bytu zrekonštruovaného. Je rozdiel medzi prenájmom polovice bytu a

prenájmom bytu celého. Žalobkyňou uplatnený nárok je neprimeraný. Má za to, že za predpokladu,
že žalobkyňa mala záujem o peňažnú náhradu, mohla situáciu riešiť v roku 2007, kedy sa začala
rekonštrukcia bytu. V súčasnosti je už jej nárok premlčaný. Žalobkyňa mala k dispozícii izbu, ktorú
mohla užívať, ak by chcela. Obývacia izba, kuchyňa, chodba, WC sa nedajú rozdeliť, mohli ich užívať
len spoločne. Všetky náklady po dobu trvania spoluvlastníctva od februára 2006 znášala len žalovaná.
Je pravdou, že od roku 2006, kedy bolo skončené dedičské konanie po ich otcovi, k dohode o

právach a povinnostiach týkajúcich sa uvedeného bytu medzi nimi nedošlo. Žalovaná od januára 2007
začala užívať len ? predmetného bytu. Opakovane uvádzal, že žalobkyňa mala po celú dobu trvania
spoluvlastníctva kľúče od bytu ako aj od vchodu do domu. Byt mohla užívať, a nikto jej v jeho užívaní
nebránil. Žalobkyňa už od dedičského konania po otcovi neprispievala na úhradu prevádzkových
nákladov spojených s vlastníctvom bytu, neprispela ani na úhradu rôznych dlžôb a nedoplatkov na

byte, nijako sa nepodieľala na rekonštrukcii a technickom zhodnotení bytu. V posudzovanom období
sa nepodieľala na finančných úhradách - povinnostiach vlastníka nehnuteľnosti, a to prevádzkových
nákladoch účtovaných správcom bytového domu, na poplatku za rozhlas a televíziu, na poistení bytu,
na dani z nehnuteľnosti. Zopakoval, že žalobkyňa vznáša námietku premlčania žalobkyňou uplatneného
nároku, keď žalobkyňa mohla uplatniť svoje právo podstatne skôr, a to najneskôr 01.01.2007, kedy

žalovaná začala predmetný byt užívať v rozsahu svojho spoluvlastníctva. Nárok žalobkyne žalovaná
považuje aj za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala, aby súd zohľadnil náklady žalovanej na
prevádzku a údržbu bytu v sume 2.268,40 eur titulom nákladov uhradených žalovanou za žalobkyňu
v súvislosti s ňou uhradenými nákladmi za predmetný byt. Ďalej, aby súd zohľadnil neprimeranú
výšku nájomného požadovanú žalobkyňou, vzhľadom na technický stav bytu pred rekonštrukciou, aby

zohľadnil náklady žalovanej na rekonštrukciu bytu v období 2007-2010 v celkovej výške 8.800,47 eur,
z čoho ? je 4.400,24 eur, zohľadnil náklady žalovanej na dokončenie rekonštrukcie a údržbu bytu v
rozhodnom období v sume 1.199,53 eur, z čoho ? je 599,77 eur, nepriznal žalobkyni úroky z omeškania,
nakoľko nedošlo k dohode o výške a zročnosti platieb.

15.Právnazástupkyňažalobkyneuviedla,žefaktomje,žežalobkyňareálnenemalamožnosťpredmetný
byt užívať. Po celý čas byt užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Z konania žalovanej
počas celého obdobia, t.j. pred rozhodným obdobím ako aj počas rozhodného obdobia, je zjavné, že
celý byt preukázateľne obývala, užívala ho a nakladala s ním napriek spoluvlastníctvu sama, keď byt
postupne bez súhlasu žalobkyne rekonštruovala, zariaďovala vlastnými hnuteľnými vecami, chovala so

domáce zviera, v byte fajčila. To všetko je správanie a chovanie, preukazujúce úmysel ako aj fakt, že
žalovaná užívala byt v celom rozsahu bez ohľadu na ďalšieho spoluvlastníka. Uvedené potvrdila vo
výpovedi svedkyňa Ing. L.a X. Súdá, ktorá uviedla, že žalovaná sa v byte usídlila a tiež svedok K. X.
Súd, ktorý vypovedal, že byt si rekonštruovala žalovaná sama, bez súhlasu žalobkyne, zariaďovala si
ho sama vlastným nábytkom. Žalovaná nereagovala na žiaden list žalobkyne. V súvislosti s námietkou

započítania nákladov na prevádzku a údržbu bytu uviedla, že tieto nároky žalobkyne sú uvedené
zmätočne a duplicitne. Bez ohľadu na zmätočnosť ich vyčíslenia, žalobkyňa pokladá tieto návrhy na
zohľadnenie, či započítanie nákladov a investícií do predmetného bytu za neakceptovateľné. V tejto
súvislosti poukazovala na ust. § 98 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, že z úkonu žalovanej vo
vyjadrení z 23.09.2015 vyplýva, že žalovaná žiada započítať sumu vo výške 2.268,40 eur, ktorá je však

nižšia, ako nárok uplatňovaný žalobkyňou. Poukazovala na skutočnosť, že započítanie je jednostranný
právny úkon, a teda takýto prejav musí byť adresovaný druhému účastníkovi s určením, aká pohľadávka
a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie. Sumy vyčíslené žalovanou nie je možné kvalifikovať ako
protinávrh ako ani riadny hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaná v priebehu konania
uvedené sumy ničím nepodložila a ani nepreukázala ich skutočný základ. Uvedené návrhy žalovanej

neobstoja ani ako obrana voči návrhu žalobkyne. Poukazovala na svedeckú výpoveď K.a X. Súda,
ktorý uviedol, že s rekonštrukčnými prácami žalovaná výdavky nemala, nakoľko tieto boli realizované
bezodplatne, žalovaná platila len hnuteľné veci - nábytok, ktorým si byt zariaďovala. Zdôrazňovala, ževšetky investície boli vykonané výlučne na základe rozhodnutia žalovanej a bez toho, aby žiadala súhlas
žalobkyne, ktorá tak nemala možnosť o výške a potrebe investícií rozhodovať.

16. Svedkyňa L.a X. Súdá, ktorá je dcérou žalobkyne uviedla, že v posudzovanom období jej mama
nemala možnosť predmetný byt užívať. Žalovaná má tiež mačku, ktorú jej mama - žalobkyňa ,,nemusí".
Žalovaná tiež fajčí a jej mame cigaretový dym veľmi vadí. Žalobkyňa - jej mama mala záujem so
žalovanou sa dohodnúť. No, žalovaná sa v predmetnom byte jednoducho ,,usídlila" a tam zostala. Hoci
mala svoj vlastný byt, bývala v dedkovom byte. Mama jej niekoľkokrát navrhovala rôzne verzie dohody.

No, bezúspešne a bez efektu.

17. Svedkyňa Dr.K. A.á, ktorá je susedou žalobkyne vypovedala, že so žalobkyňou sa poznajú dlhé
roky. Žalovanú príležitostne, viackrát videla. Vie, že žalobkyňa mala snahu sa so žalovanou ohľadom
bytu, ktorý zdedili po otcovi sa dohodnúť. Asi v roku 2012 bola so žalobkyňou v predmetnom byte,
keď žalobkyňa si z bytu chcela odniesť nejaké veci po rodičoch. Žalovaná bola v byte zabývaná. Byt,

v ktorom videla všetky miestnosti, bol čistý, uprataný, ale zafajčený, žalovaná v byte fajčila. Žalobkyňa
sa jej pýtala, kde sú veci po rodičoch, ako šperky, lustre. Žalovaná jej žiadne veci neodovzdala, lebo tie
veci tam neboli. Zavolala na ňu políciu.

18. Svedok K. X. Súd vypovedal, že žalobkyňu videl 1x. Žalovanú pozná, pretože bola triednou učiteľkou
jeho dieťaťa na H.. V minulosti pracoval v Mega nábytku a vo voľnom čase projektoval a montoval
kuchyne. V roku 2007 kuchyňu montoval aj žalovanej. Spomína si, ako do bytu prišla žalovaná. Otvorila
si svojim kľúčom. V tom roku 2007, keď montoval linku boli v byte staré okná, staré steny staré WC,
staré podlahy, nefungoval vodovod, odtok. V takom stave sa ten byt prenajímať nedal. Keď robil linku, v

byte bol aj vodár, aj elektrikár. Robili si každý po svojej línii. Do bytu chodieval podľa potreby žalovanej
až do roku 2011. Montoval v ňom garníže, skladal stolíky, všeličo opravoval. Všetko robil bezodplatne,
z vďačnosti že žalovaná bola jeho dieťaťu triednou učiteľkou.

19. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.02.2006, č.k. 38D/665/2005, Dnot 79/2005 súd zistil, že otec

strán sporu, pán R. Y. zomrel dňa XX.03.2005.

20. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníčkou predmetného bytu je
U.a XX.XX.XXXX.vá, nar. XXXX.. Titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 38D/665/2005 z
22.02.2006 - Z 615/06 a Kúpna zmluva V-27360/13 zo dňa 25.11.2013.

21. Listom zo dňa 11.12.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 9.000 eur titulom
peňažnej náhrady za užívanie i jej polovice bytu žalovanou.

22. Zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností Ing. R. W., PhD., č. 50/2017 zo dňa 31.05.2017 súd zistil, že nájomné za predmetný byt v
posudzovanomobdobípredstavujesumu6.424,16eurročne.Konkrétne,zaobdobie25.11.-31.12.2010
predstavuje sumu 651,22 eur, za 01.01. - 31.12.2011 sumu 6.424,16 eur, od 01.01.- 31.12.2012 sumu
6.424,16 eur, od 01.01. - 25.11.2013 sumu 5.790,54 eur, celkom 19.290,07 eur.

23. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie krajským súdom súd doplnil dokazovanie výsluchom
žalobkyne, žalovanej, prednesom právnej zástupkyne žalovanej.

24. Právna zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení zo dňa 16.06.2020 uviedla, že žalobkyňa len
nerealizovala svoje vlastnícke právo, t.j. právo užívať svoj spoluvlastnícky podiel na byte, pretože od

začiatku ako sa stala jeho spoluvlastníčkou (na základe dedenia), byt užívať nechcela. K právnej
stránke veci a doteraz vykonanému dokazovaniu uviedla, že žalobkyni treba vo všeobecnosti dať za
pravdu len v tom, že ak požaduje spoluvlastník náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu v prípade, ak nedošlo k dohode o náhrade za jej
užívanie, tak táto náhrada je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 137 ods.

1 Občianskeho zákonníka, t.j. nejde o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ktorý upravuje §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýto právny názor bol vyslovený nielen v uznesení Najvyššieho
súdu SR z 24. novembra 2009 pod sp. zn. 4Cdo/277/2009, ale aj v ďalších rozhodnutiach, ktoré súdy
vo svojej rozhodovacej praxi v obdobných prípadoch bezproblémovo aplikujú (uznesenie NS SR z 27.októbra 2010 pod sp.zn. 6Cdo 184/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 21. februára 2013 pod
sp. zn. II ÚS 140/2013 -14, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. augusta 2017 pod sp.zn.
5Co/215/2016, rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. marca 2018 pod sp.zn. 6Co/256/2017). Právna

zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že s právnym názorom žalobkyne a doterajším právnym názorom
súdu, že spoluvlastník, ktorý spoločnú vec neužíva v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho
podielu má automaticky právo na takúto náhradu proti druhému spoluvlastníkovi spoločnej veci, už
súhlasiť nemôže, pretože takýto právny názor nemá oporu v zákone. Z ustanovení § 137 ods. 1a
§ 139 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že o hospodárení so spoločnou vecou, do ktorého

patrí aj užívanie spoločnej veci rozhodujú vlastníci na základe dohody. Táto dohoda je bezformálnym
právnym úkonom, t.j. nemusí byť písomná, ale môže byť medzi spoluvlastníkmi uzatvorená ústne
alebo konkludentne. Súd sa doteraz nezaoberal s tým, či , kedy a v akom rozsahu medzi žalovanou a
žalobkyňou nedošlo k uzavretiu takejto dohody konkludentne, hoci z ich výpovedí, a tiež aj z niektorých
svedeckých výpovedí a listinných dôkazov sa javí, že takáto dohoda medzi nimi mohla byť uzavretá.
Žalobkyňa potvrdila, že od smrti otca až do novembra 2013, t.j. 8 rokov správcovi bytového domu ako

spoluvlastníčka bytu neplatila žiadne platby za služby spojené s užívaním bytu a neplatila ani daň z
nehnuteľností, hoci takáto povinnosť pre ňu vyplývala z právnych predpisov. Všetky tieto platby aj za ňu
uhrádzala žalovaná. Obdobne žalovaná akceptovala aj rekonštrukciu bytu, ktorú žalovaná vykonala v
rokoch 2006 až 2011. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že ak sa spoluvlastníci dohodli na bezplatnom
užívaní celej veci alebo jej časti bezplatne, alebo spoločnú vec neužíva žiaden zo spoluvlastníkov alebo

spoluvlastník nerealizuje svoje vlastnícke právo, tak takýto nárok spoluvlastníkovi nepatrí. Od smrti ich
otca v roku 2005 do novembra 2013, kedy žalobkyňa na ňu previedla jej spoluvlastnícky podiel na byte
žalobkyni nebolo zo strany žalovanej nikdy bránené v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na byte.
Po celý tento čas mala kľúče od bytu aj od vchodovej brány do bytového domu, mala teda prístup
k bytu a svojho vlastníckeho práva sa mohla kedykoľvek ujať. Tvrdenia žalobkyne, že tak nemohla

urobiť, lebo v byte bývala žalovaná a fajčila v ňom, že mala v byte mačku sú len výhovorky žalobkyne,
ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu. Ak vlastníkovi nie je znemožnené a bránené v užívaní jeho
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, tak mu nepatrí náhrada. Takýto právny názor vyslovil aj
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 27. októbra 2010 pod sp. zn. 6Cdo/184/2010 a tiež Najvyšší
súd ČR vo svojom rozsudku zo 7. januára 2009 pod sp. zn. 28Cdo/725/2008. Žalobkyňa hoci mala

kľúče od bytu a mohla sa doň kedykoľvek nasťahovať a užívať ho s ňou, neurobila tak. Preto takýto
zámer nikdy nemala. Dlhodobým zámerom žalobkyne bolo tento byt predať a ona, žalovaná jej v tom
prekážala. Znamená to, že to bola práve žalobkyňa, ktorá od smrti otca nebola ochotná rešpektovať
žiadne spoluvlastnícke práva na byte. Žalobkyni išlo len o to, aby z bytu získala čo najväčší finančný
prospech. Takéto konanie žalobkyne možno posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Právna

zástupkyňa žalovanej ďalej poukazovala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/46/2015
v ktorom sa žalovaná proti žalobkyni domáhala náhrady za ňou užívaný žalovanej spoluvlastnícky podiel
na chate nachádzajúcej sa v obci X. Súd žalobu žalovanej zamietol s odôvodnením, že a) právo každého
z vlastníkov užívať vec je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielov.
Spoluvlastníci môžu (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou

vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 OZ tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci
celkom alebo sčasti vylúčia, v takom prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec
podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným v § 137 ods. 1 OZ). Ide však o obmedzenie práva
dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 OZ) za ktoré z užívania celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi
náleží (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu

jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez
právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie. Žiadna skutková podstata
uvedená v § 451 OZ na tento prípad nedopadá, b) iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec
nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez
dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním

obohatil ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. (§ 451 a nasl.
OZ). Zo všetkých vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ spoluvlastník neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
bránil (neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívaniadruhýmspoluvlastníkomnadrozsah jehospoluvlastníckehopodielu)alebopokiaľspoluvlastník

so svojim obmedzením vysloví súhlas a zároveň súhlasí s užívaním spoločnej veci iným spoluvlastníkom
bez náhrady, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady
teda patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému spoluvlastníkovi. Právna zástupkyňa žalovanej
ďalej vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa si žalobou uplatnila finančnú náhradu za užívanie väčšiehorozsahu spoločnej veci - bytu vo výške 250 eur mesačne. Za obdobie troch rokov, spolu žiadala uhradiť
sumu 9.000 eur. Súd jej však priznal sumu 267,67 eur/mesiac. Súd tak prekročil žalobný návrh, čo
je neprípustné. Napokon poukazovala na skutočnosť, že súd si osvojil znalecký posudok Ing. R. W.,

PhD., ktorý určil obvyklú cenu nájomného vrátane energií a mesačných platieb vlastníka nehnuteľnosti
správcovi. Na tieto platby žalobkyňa právny nárok nemá, keďže tieto platby v spornom období správcovi
ani dodávateľom energií neplatila.

25. Žalobkyňa uviedla, že do predmetného bytu sa nasťahovala žalovaná. Rekonštrukcii bytu, ktorú

žalovaná robila, zabrániť nevedela. Upozorňovala ju na to, aby rekonštrukciu nerobila. Sedem rokov ju
žiadala, aby byt predali a vzájomne sa vyrovnali. Žalovaná nemala záujem ten byt predať. Má za to, že
po siedmych rokoch užívania predmetného bytu žalovanou, má nárok na nájomné za tri roky. Predmetný
byt zabezpečila rodičom ona. Následne sa tento byt rekonštruoval. Nie je teda pravdou, že byt bol v
dezolátnom stave. Do bytu investovala a byt rekonštruovala pre svojich rodičov. Žalovaná sa potom do
bytu nasťahovala, byt si začala bez jej súhlasu podľa seba rekonštruovať.

26. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej, žalobkyňa uviedla, že po smrti otecka mali obidve kľúče
od predmetného bytu, dohodli sa, že ona - žalobkyňa sa bude starať o chatu, o byte sa nedohodli,
že sa tam niekto nasťahuje. Byt sa mal predať. Obidve mali záujem byt predať. Žalovaná prejavila
záujem, že byt kúpi jej dcéra. Na tento účel si mala čerpať úver. Nevie, či platby za byt platila žalovaná,

alebo ich možno doplatila, keď sa do predmetného bytu nasťahovala. Kľúče od bytu mala dovtedy, kým
svoj spoluvlastnícky podiel nepredala žalovanej. Rekonštrukciu bytu žalovanou namietala. Platby za byt
neuhrádzala, veď byt neužívala. Žalobkyňa nemala záujem ten byt užívať. Kľúče od toho bytu mala.
Nechodila tam, pretože tam mala žalovaná priateľa s ktorým tam fajčili, mačku mala, jej vnúčatá sú
alergici,pretonechcelatamchodiť.Bytužívaťnechcela. Jejzáujmombolo,abysapredmetnýbytpredal.

27. Žalovaná uviedla, že nikdy žalobkyni nebránila v možnosti využívať jej spoluvlastnícky podiel na
predmetnom byte. Žiaľ, žalobkyňa ju nikdy nepovažovala za právoplatnú spoluvlastníčku. Po dedičskom
konaní sa dohodli, že o chatu, ktorú zdedili sa bude starať žalobkyňa, o byt sa bude starať ona, teda
žalovaná. Pochopila to tak, že treba zaplatiť dlhy, platby správcovi a podobne, tiež urobiť základnú

rekonštrukciu, lebo v stave, v akom byt bol sa bývať nedalo. Do konca roku 2006 bol byt neobývaný a
chátral. O nutnosti rekonštrukcie vedela aj žalobkyňa. O byt mala záujem jej dcéra, no napokon ku kúpe
nedošlo. Ale, keďže rekonštrukcia už bola začatá, bolo potrebné zaplatiť za vykonané práce, čerpala
si spotrebný úver a v rekonštrukcii pokračovala. Rekonštrukcia trvala do konca roku 2011. Žalobkyňa
vtedy bola viackrát v byte, videla pracujúcich majstrov, nič nenamietala. Až potom, ako jej bol odpredaný

spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetnom byte a až po zápise jej vlastníckeho práva k bytu do
katastranehnuteľnostídňa25.11.2013sidovolilazámoknabytevymeniť.Dovtedymalažalobkyňakľúče
od bytu, mohla kedykoľvek aj v prípade jej neprítomnosti do bytu vstúpiť a ho užívať. Žalobkyňa však
predmetný byt užívať nechcela.

28. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.10.2021 uviedla, že užívanie bytu, kde mala žalovaná
nasťahovaného priateľa bolo pre ňu neprichádzalo do úvahy a ani byt nepotrebovala. Má svoj vlastný
byt. Taktiež v byte sa permanentne fajčilo, chovali sa mačky a bolo jej naznačované, že načo prišla, že
je nežiadúca. Necítila sa takto tiež vo svojom byte komfortne a žalovaná to vedela a podľa toho sa aj
správala. Po siedmych rokoch sa konečne dohodli na odpredaji bytu za 90.000 eur, čo bola v tom čase

najnižšia možná cena. Žalovanú upozornila, že má nárok aj na nájomné, minimálne za dobu troch rokov,
že byt sama užívala neoprávnene a preto aj predmetnú žalobu podala. Uviedla tiež, že ak užívateľ bytu
vykonáva jeho rekonštrukciu bez súhlasu spoluvlastníka, nie je dôvod, aby sa podieľala na opravách
a výdavkoch na nehnuteľnosti, ktorú neužíva. Nemôže tiež nezopakovať, že v byte po rodičoch zostali
všetky hnuteľné veci. Keď prišla v jeden deň ako spoluvlastníčka predmetného bytu, ešte v čase pred

odkúpením bytu žalovanou, žalovaná na ňu zavolala políciu. Bola prekvapená, že v byte sa už niektoré
z vecí po rodičoch nenachádzali. Pravdepodobne ich žalovaná speňažila.

29. Právna zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení zo dňa 22.10.2021 poukazovala na to, že skutočnosti,
že predmetný byt strany sporu zdedili v roku 2006 po ich zomretom otcovi a stali sa jeho podielovými

spoluvlastníkmi v podiele každá z nich v ?. Dňa 14.11.2013 žalovaná so žalobkyňou uzatvorila zmluvu
o prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu. Žalovaná žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel zaplatila sumu 45.000 eur. Po
smrti ich otca sa žalovaná so žalobkyňou ústne dohodli, že zdedené nehnuteľnosti budú do konečnéhovyriešenia ich vlastníctva spravovať tak, že žalobkyňa sa bude starať o chatu v obci X a žalovaná sa
bude starať o predmetný byt. Od roku 2006 do novembra 2013 žalovaná so súhlasom žalobkyne platila
správcovi bytového domu všetky platby súvisiace s užívaním bytu a platby s dodávateľom elektrickej

energie a plynu. Žalovaná so súhlasom žalobkyne v rokoch 2006 až 2011 na vlastné náklady vykonala
rekonštrukciu predmetného bytu. Žalobkyňa byt na ulici V. E. 22 v Bratislave nikdy nechcela užívať, a
to napriek tomu, že v ňom mala voľnú jednu izbu a spoločnú obývačku s kuchyňou, kúpeľňou a WC.
Žalobkyňa chcela byt výlučne len predať.

XX. Zo zmluvy o nájme súd zistil, že dňa 23.09.2017 uzavrel pán R. Y. s SBD Bratislava IV zmluvu o
nájme bytu č. 2 na ul. V. E. XX v Bratislave. Spoločným nájomcom bytu bola manželka I. Y.ová a ako
ďalšia osoba žijúca s nájomcami bola vedená vnučka L.a (dcéra žalobkyne).

31. Z návrhu nájomnej zmluvy na čísle listu 404 spisu súd zistil, že v čl. IV., bod 2 sa uvádza, že zmluvné
strany sa dohodli, že nájomca (žalovaná) na vlastné náklady (cca vo výške 200.000,-Sk) upraví byt tak,

aby vyhovoval užívaniu nájomcu.

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ") vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

34. Podľa § 139 ods. 1, 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

35. Podľa § 451 ods. OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

38. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

39. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Občiansky zákonník stají na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou (§
101). Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom

(alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova ,,mohlo"
a nie ,,mohol").

41. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vynikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď

je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že
oprávnený nevedel o svojom práve).

42. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie peňažnej náhrady v sume 9.000 eur za obdobie od
25.11.2010 do 25.11.2013. Predmetná žaloba bola podaná na súd 13.02.2014. Žalobkyňa si nárok na

zaplatenie peňažnej náhrady za nemožnosť užívať predmetnú nehnuteľnosť mohla uplatniť na súde
v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, t.j. od 13.02.2011 do 13.02.2014. Preto nárok na zaplatenie
peňažnej náhrady za mesiace november 2010, december 2010, január 2011 a za február do 12.02.2014je premlčaný. Nepremlčaný je nárok žalobkyne na zaplatenie peňažnej náhrady za obdobie troch rokov
od podania žaloby spätne, t.j. od 13.02.2011 do 24.11.2013.

43. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 C.s.p. súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec).

44. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a

poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

45. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanej peňažnej náhrady za to, že v období od
25.11.2010 do 25.11.2013 neužívala spoločnú vec - 3-izbový byt na ulici V. E. 22 v Bratislave v rozsahu

svojho spoluvlastníckeho podielu. Túto peňažnú náhradu požadovala od žalovanej vo forme peňažného
plnenia v sume 9.000 eur spolu s príslušenstvom.

46. Doplneným dokazovaním v intenciách uznesenia krajského súdu ma súd znovu ustaľoval na základe
skutkových zistení právny vzťah medzi sporovými stranami, aplikoval naň príslušnú právnu normu

a opätovne vyvodzoval právne závery pričom dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné
vyhovieť.

47. Z ustanovení §§ 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 OZ vyplýva, že o hospodárení so spoločnou vecou,
do ktorého patrí aj užívanie spoločnej veci, rozhodujú spoluvlastníci na základe dohody. Táto dohoda

je bezformálnym právnym úkonom, t.j. nemusí byť písomná, ale môže byť medzi spoluvlastníkmi
uzavretí ústne alebo konkludentne. Pri posudzovaní a priznaní nároku spoluvlastníka na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je nevyhnutným predpokladom
zistenie, či druhý spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak
sa spoluvlastníci dohodli na bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti bezplatne, alebo spoločnú

vec neužíva žiaden zo spoluvlastníkov alebo spoluvlastník nerealizuje svoje vlastnícke právo, tak
takýto nárok spoluvlastníkovi nepatrí. Ak spoluvlastníkovi nie je znemožnené a bránené v užívaní jeho
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, tak mu náhrada nepatrí.

48. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od smrti otca žalobkyne a žalovanej od roku 2005 až

do novembra 2013, keď žalobkyňa previedla na žalovanú jej spoluvlastnícky podiel na byte, žalobkyni
nebolo bránené v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na byte. Po celý tento čas mala kľúče od bytu
a tiež aj od vchodovej brány do bytového domu, mala teda prístup do bytu a svojho spoluvlastníckeho
práva k bytu sa mohla ujať. To však neurobila, pretože nikdy takýto zámer nemala, ako to vyplynulo
z vykonaného dokazovania, najmä jej výsluchu. Tiež bolo preukázané, že po zdedení nehnuteľnosti

sa so žalobkyňou ústne dohodli, že o chatu sa bude starať a ju užívať žalobkyňa. Žalovaná sa mala
starať o byt na ul. V. E. 22 a to až do doby, kým sa tieto nehnuteľnosti nepredajú. To sa aj stalo.
Žalobkyňa chatu so súhlasom žalovanej predala a žalovaná v novembri 2013 odkúpila od žalobkyne jej
spoluvlastnícky podiel na zdedenom byte. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že žalobkyni náhradaza jej spoluvlastnícky podiel na byte na ul. V. E. 22 v Bratislave nepatrí preto, že sa nikdy nechcela
ujať svojho spoluvlastníckeho podielu na byte, hoci mala kľúče od neho a aj od vchodu do bytového
domu a nasťahovať sa doňho mohla. Táto náhrada jej nepatrí tiež z toho dôvodu, že po smrti ich otca

sa ústne dohodli, že o byt sa bude starať žalovaná, pričom žalobkyňa nebude znášať žiadne náklady
súvisiace s jeho rekonštrukciou a platbami súvisiacimi s užívaním (elektrika, plyn, platby správcovi
bytového domu). Táto ústna dohoda mala platiť do doby, kým sa byt nepredá alebo žalovaná, alebo jej
dcéra spoluvlastnícky podiel na byte neodkúpi, čo sa aj stalo v novembri 2013. V nadväznosti na vyššie
uvedené súd poukazuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/46/2015,

ktoré s predmetnou vecou súvisí. V uvedenom konaní sa žalovaná domáhala voči žalobkyni náhrady za
ňou užívaný spoluvlastnícky podiel na chate nachádzajúcej sa v obci X. Jej žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, pričom Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 5Co/340/2017-251 okrem iného vyslovil
právnynázor:,,Právokaždéhozospoluvlastníkovužívaťvecjeobmedzenérovnakýmprávomostatných
užívať vec podľa veľkosti podielov. Spoluvlastníci môžu (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo
súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 1, 2 OZ tak, že niektorého zo

spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo sčasti vylúčia, v takom prípade logicky užíva
niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným § 137
ods. 1 OZ). Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 OZ), za ktoré z užívania
celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi náleží (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi
inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec

svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať
bezdôvodné obohatenie. Žiadna skutková podstata uvedená v § 451 OZ na tento prípad nedopadá.
Iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez
rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu),
je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o

vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ) (rozsudok veľkého senátu občianskoprávního a
obchodního kolegia Nejyššího soudu České republiky z 10.10.2012, sp. zn. 31Cdo/503/2011.

49. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že pokiaľ spoluvlastník neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov

bránil (neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívaniadruhýmspoluvlastníkomnadrozsahjehospoluvlastníckehopodielu),alebopokiaľspoluvlastník
sosvojimobmedzenímvyslovísúhlasazároveňsúhlasísužívaním spoločnejveciinýmspoluvlastníkom
bez náhrady, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady
teda patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému spoluvlastníkovi (rozsudok Nejvyššího soudu České

republiky zo 07.01.2009, sp. zn. 28Cdo/725/2008).

50. Inými slovami, podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesu strán prihliadajúc aj na ich zákonnú dôkaznú povinnosť. Už novelou Občianskeho súdneho

poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe
zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový
stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o
oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach
kladie dôraz aj na zodpovednosť strán v konaní a na povinnosti strán a to predovšetkým povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za strany a nenahrádza ich
činnosť. Je len na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie. Ako už bolo
vyššie uvedené, výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie
je možné vyhovieť, keď na základe doplneného dokazovania procesná aktivita žalobkyne nedáva
podklad pre iný záver, než že žalobkyňa len tvrdila, no relevantným spôsobom nepreukázala žalobou

uplatnený nárok. Súd vychádzal a vec posudzoval podľa ust. § 137 OZ podľa ktorého, ak jeden zo
spoluvlastníkov proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet vlastníctva, musí ostatným
spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu s výškou podielu ? a teda, že aj v posudzovanom období
mala právo byt v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať. V konaní však nebolo preukázané,

že v posudzovanom období žalobkyňa mala záujem o užívanie predmetného bytu a že žalovaná jej
v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na byte bránila. Nebolo preukázané ani to, že žalobkyňa sa v
posudzovanom období domáhala užívania predmetného bytu. Kľúčom od bytu aj kľúčom od brány do
bytového domu disponovala. Žalobkyňa nepreukázala, že v posudzovanom období oslovila žalovanú,a že prejavila záujem predmetný byt v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať. Žalobkyňa v tomto
smere nepredložila dôkaz. Podľa názoru súdu za predpokladu, že by jej žalovaná v užívaní bytu bránila,
využila by všetky dostupné právne aj iné prostriedky, aby jej v užívaní zdedeného bytu nad rámec

jej spoluvlastníckeho podielu zabránila. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná v posudzovanom
období vylúčila žalobkyňu z možnosti byt v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať a realizovať jej
právo zodpovedajúce jej spoluvlastníckemu podielu. Nebolo preukázané, že v posudzovanom období
žalovanou nebolo umožnené žalobkyni predmetný byt užívať ani to, že by jej žalovaná v užívaní
bytu bránila. Podľa názoru súdu, predmet sporu skôr ako právny nárok reflektuje zlé vzťahy medzi

stranami sporu. Nevznikla preto žalovanej povinnosť na náhradu voči žalobkyni ako spoluvlastníkovi
neužívajúcom predmetný zdedený rodičovský byt v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyni
nemohol priniesť očakávanú váhu ani list, ktorým sa domáhala vypratania nehnuteľnosti predmetnej
nehnuteľnosti, keď jednak tento sa netýka posudzovaného obdobia, no naopak preukazuje, že
žalobkyňa nemala záujem predmetný byt vôbec užívať. Ako aj sama opakovane uviedla, má svoj vlastný
byt. Jej záujmom bolo predmetný byt predať. Žalobkyňa v posudzovanom období nerealizovala svoje

právo vyplývajúce jej z podielového spoluvlastníctva ani z dôvodov prekážok vytvorených jej žalovanou.

51. K čestným prehláseniam, ktoré boli súdu predložené žalobkyňou súd uvádza, že súd pri zisťovaní
skutkového stavu z nich vychádzať nemohol. Na účely hodnotenia predložených čestných prehlásení
(vyhlásení) ako dôkazných prostriedkov a na objasnenie právnej povahy čestného prehlásenia v

civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ale ani iný predpis civilného práva, čestné
vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od Správneho poriadku (§ 39 ods.1 Správneho
poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia v správnom konaní spočíva
v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka (správneho) konania, po
náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, nahradzuje

dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného prehlásenia miesto dôkazu vylúčené.
Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s
náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. pri krivej svedeckej výpovedi.
Písomnosti označené ako ,,Čestné prehlásenia" predložené žalobkyňou možno preto považovať
iba za návrh na výsluch svedkov o právne relevantných skutočnostiach uvádzaných v čestných

prehláseniach. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez
ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali tvrdenia v nich uvedené.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods.1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov

prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

53.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.