Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. september 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918201203
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7918201203.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcov: 1/ S. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XXX/XX, XXX XX X. I., 2/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 3/ C.. I. D., nar
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, P., právne zastúpení: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01
Košice, proti žalovaným: 1/ Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru Brehov, 2/ Poľovnícky spolok Bamara so sídlom Brehov 221/51, 076 05 Cejkov, IČO: 50 728 997,
právne zastúpeného: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, Banská Bystrica, v konaní o určenie
neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2018
domáhajú určenia, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
spoločného poľovného revíru č. 15 J. konaného dňa 01.11.2017 v B. sú neplatné. Podanie žaloby
odôvodnili tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi a zároveň spolu so žalobcom v 3/ rade
sú aj splnomocnenci vlastníkov pozemkov, ktoré sú poľovnými pozemkami v zmysle ust. § 2 písm. o)
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Tieto pozemky patria do Poľovného revíru č. 15 J. uznaného

rozhodnutím Obvodného lesného úradu C. č. s. 2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006. Dňa 01.11.2017 sa
uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri č. 15 J. (ďalej len
„zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“) podľa §11 ods. 1, v spojení s ustanovením §5 zákona
o poľovníctve. Na tomto zhromaždení boli okrem iného schválené nasledujúce uznesenia:
Uznesenie č. 3: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje spôsob užívania spoločného
poľovného revíru J. nasledovne: schvaľuje postúpenie užívania spoločného poľovného revíru J.,
uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. 2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006

v prospech poľovníckej organizácie, ktorá bude určená v bode 5. dnešného zhromaždenia.“
Hlasovanie č. 3: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na:
9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery
poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.
Uznesenie č.4: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje výšku náhrady za užívanie
spoločného poľovného revíru Brehov stanovenú pre lesné pozemky vo výške 1,50Eur/ha ročne a za
poľnohospodárske pozemky /TTP, orná pôda, ostatné plochy/ a iné poľovné pozemky vo výške 1,50Eur/

ha ročne.
Hlasovanie č.5: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na:
9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery
poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.Uznesenie č. 5: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje spôsob užívania spoločného
poľovného revíru J. nasledovne: schvaľuje postúpenie užívania spoločného poľovného revíru J.,
uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. 2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006

v prospech poľovníckej organizácie Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. 221/51,. Q., IČO: 507
289 97, v zmysle čoho užívanie spoločného poľovného revíru Brehov, uznanom rozhodnutím bývalého
Obvodného lesného úradu v C. č. 2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006, bude v súlade s §5, 11 a 13
a nasledujúcich zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení jeho neskorších zmien a doplnkov
postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru, poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA,

so sídlom: J. IČO: 507 289 97.“
Hlasovanie č.6: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na:
9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery
poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.
Uznesenie č.6: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje voľbu dvoch
splnomocnencov:I. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: J., G. J. XXX/

XX a O. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: P., O. XXXX/XX, ktorí
zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru podľa §5, 11 a 13 a
nasledujúcich zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. Rozsah
splnomocnenia: Splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať každý samostatne
vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku

poľovníctva predmetom ktorej bude postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Brehov, uznanom
rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. 2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006 v prospech
poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. XXX/XX, XXX XX Q., IČO: 507 289
97.
Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udeľuje uvedeným splnomocnencom splnomocnenie na

podpísanie predmetnej žiadosti, na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného
revíru J. prípadne jej dodatkov, na preberanie všetkých listín spojených s evidenciou predmetnej
zmluvy určených aj do vlastných rúk, na podávanie návrhov, oprávnených prostriedkov, prípadne na
zrieknutie sa odvolaní ako aj na všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, postúpením užívania
spoločného poľovného revíru J. uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č.

2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006 v prospech poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA,
so sídlom: J. XXX/XX, XXX XX Q., IČO: 507 289 97, ktoré v čase konania tohto zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov nemožno predvídať. Uvedení splnomocnenci, splnomocnenie prijímajú
v celom rozsahu.“Hlasovanie č.7: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov,
neprihliada sa na: 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali

rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.

2. Na predmetom zhromaždení sa zúčastnili aj žalobcovia a hlasovali proti citovaným uzneseniam.
Za splnomocnencov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení p. J.. Bolo schválené
postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Brehov v prospech žalovaného v 2/ rade, a to za

náhradu vo výške 1,50 Eur/ročne za hektár. Citované rozhodnutia v čl. I žaloby žalobcovia považujú za
neplatné, a to z dôvodov:
A) Uznesenie je na zhromaždení prijaté, ak zaň hlasovali vlastníci (alebo ich oprávnení zástupcovia
alebo ich splnomocnenci) vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery poľovných pozemkov k celkovej
výmere všetkých poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Každý prítomný hlasujúci disponuje takou

hodnotou hlasovacieho lístka vyjadrenou v percentách, aký podiel poľovných pozemkov z celkovej
výmery poľovných pozemkov sám vlastní, resp. aký podiel poľovných pozemkov z celkovej výmery
poľovných pozemkov vlastnia splnomocnitelia, ktorých zastupuje hlasujúci splnomocnenec.
Z obsahu notárskej zápisnice na strane 5 vyplýva, že predsedajúci zhromaždenia neuznal dve
plnomocenstvá, a to:

- plnomocenstvo, ktorým Obec X. splnomocnilo na zastupovanie na zhromaždení žalobcu v 1/ rade a
- plnomocenstvo, ktorým Obec Q. splnomocnilo na zastupovanie na zhromaždení žalobcu v 2/ rade. Ako
dôvod neuznania sa v notárskej zápisnici na str. 5 uvádza: „Podľa názoru zvolávateľa ani jedna z týchto
listín ako bola predložená, t.j. bez príloh nespĺňa zákonom stanovené podmienky, aby splnomocnenec
mohol konať v mene obce.“ Žalobcovia sú názoru, že toto neuznanie predmetných plnomocenstiev

zvolávateľom - predsedajúcim bolo neoprávnené. Zvolávateľ ani neuviedol, aké konkrétne prílohy
podľa neho mali mať plnomocenstvá, a ktoré konkrétne zákonom stanovené podmienky plnomocenstvá
nespĺňali. Podľa žalobcov, uvedené plnomocenstvá obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú platné. Na
základe týchto plnomocenstiev už zastupovali žalobcovia splnomocniteľov - dotknuté obce na skoršíchzhromaždeniach konaných dňa 07.12.2016, 08.08.2017, 27.10.2017 a 10.01.2017 a vtedy ich zvolávateľ
uznal. V dvoch týchto zhromaždeniach (08.08.2017 a 27.10.2017) bol dokonca ten istý zvolávateľ a
predsedajúci. Z predloženej Listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov konanom dňa 10.01.2017

rovnako vyplýva, že Obec X. I. disponuje hlasovacím právom o veľkosti 0,36% a Obec Q. disponuje
hlasovacím právom o veľkosti 2,02%. Z uvedeného vyplýva, že na zhromaždení, ktorého platnosť
uznesení žalobcovia napádajú žalobou, tieto hlasovacie práva žalobcovia nemohli uplatniť. To znamená,
že žalobcovia spolu nemohli uplatniť 2,38% hlasu.

V nadväznosti na túto skutočnosť poukazujú žalobcovia na hlasovanie č. 4 zaznamenané na strane
7 notárskej zápisnice. V tomto hlasovaní sa hlasovalo o návrhu žalobcu v 1/ rade o tom, „aby výška
náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru J. bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 6,-
Eur/ha ročne a pre poľnohospodárske pozemky /TTP, orná pôda, ostatné plochy/ a iné poľovné pozemky
vo výške 6,- Eur/ha ročne“. Z výsledkov hlasovania o tomto návrhu žalobcu v I. rade vyplýva, že za
tento návrh hlasovalo 49,6824%. Na dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov chýbalo 0,3176%. Ak by

predsedajúci uznal vyššie uvádzané plnomocenstvá pre žalobcov, zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov by schválilo uznesenie, ktorým by sa stanovila výška náhrady za užívanie spoločného
poľovného revíru J. vo výške 6,- Eur/ha ročne, čo predstavuje vyššiu čiastku o 4,5 Eur za hektár na
rok, než bola schválená uznesením č. 4. V prepočte to znamená, že vlastníci poľovných pozemkov
dostanú ročne od užívateľa poľovného revíru o 16.806,65 Eur menej než by mohli skutočne dostať /

celková výmera poľovného revíru 3.734,81ha x 4,5Eur/ha/rok = 16.806,65 Eur/. Ak by predsedajúci
uznal predmetné plnomocenstvá, tak by to nemalo vplyv len na hlasovanie č. 4, ale aj na ďalší priebeh
zhromaždenia, t.j. ak by hlasovanie č. 4 bolo úspešné, hlasovanie č. 5 by ani neprebehlo a v hlasovaní
č. 6 by zhromaždenie nepostúpilo užívanie spoločného poľovného revíru Brehov poľovníckej organizácii
Poľovnícky spolok BAMARA.

B) Neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov odôvodňujú žalobcovia aj tým, že pri hlasovaniach
o citovaných rozhodnutiach sa neprihliadalo „na 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže
jednotlivý splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom
revíre“. Z listiny prítomných zo zhromaždenia pripojenej k notárskej zápisnici vyplýva, že duplicita hlasov
bola zaznamenaná u týchto splnomocnencov:

- na str. 3 Listiny prítomných medzi žalobcami. Poznamenáva sa, že oni nehlasovali rozdielne, čiže na
tieto hlasy by sa malo prihliadať.
- na str. 11 - 14 Listiny prítomných, kde jedným splnomocnencom je stále I. J., nar. XX.XX.XXXX a
druhým splnomocnencom je niektorý zo žalobcov. Poznamenáva sa, že v tomto prípade išlo o rozdielne
hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať.

- na str. 14 Listiny prítomných medzi I.. I. P. Q.., nar. XX.XX.XXXX a žalobcom v II. rade. Poznamenáva
sa, že v tomto prípade išlo o rozdielne hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať.
- na str. 14 Listiny prítomných medzi žalobcami. Poznamenáva sa, že oni nehlasovali rozdielne, čiže na
tento hlas by sa malo prihliadať.
-nastr.14ListinyprítomnýchmedziO.T.,nar.XX.XX.XXXXažalobcami.Vtomtoprípadeišloorozdielne

hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať.
Celkový súčet veľkosti duplicitných hlasov, na ktoré sa nemá prihliadať, je 8,2899%. Predsedajúci
zhromaždenia pochybil aj pri tejto skutočnosti, nakoľko pri hlasovaniach z dôvodu duplicity neprihliadal
na 9,4547%, t.j. o 1,1648% naviac než skutočne mal. Toto 1,1648% hlasu, na ktoré predsedajúci
neprihliadal, malo byť v prospech skupiny vlastníkov poľovníckych pozemkov hlasujúcich totožne so

žalobcami. Rovnako aj v tomto prípade, ak by predsedajúci nepochybil aj v tejto otázke duplicity,
hlasovanie č. 4 by bolo úspešne a taktiež by sa diametrálne odlišne vyvíjal aj ďalší priebeh
zhromaždenia. Žalobcovia poukazujú na ust. §31 ods. 3 Občianskeho zákonníka kde sa uvádza:
„Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom
niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.“

Výkladom tohto ustanovenia vyplýva, že ak viacerí splnomocnenci jedného splnomocniteľa hlasovali na
zhromaždení rovnako, na tieto hlasy je potrebné prihliadať.

C) Dôvody neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov napokon
nachádzajú žalobcovia aj v okolnosti týkajúcej sa miesta konania zhromaždenia. Predovšetkým

považujú za neprijateľné, že zhromaždenie sa konalo v Lučenci, teda v mieste ktoré je vzdialené
200 km (vyše 3 hodín cesty osobným motorovým vozidlom) od miesta poľovného revíru Brehov,
ktorého sa rozhodnutia týkajú. Niet žiadneho vážneho dôvodu, prečo by sa zasadnutie najdôležitejšieho
orgánu poľovného revíru malo konať nielen v územnom obvode iného okresu, ale dokonca v územnomobvode iného kraja (Banskobystrický kraj), než kde sa nachádza dotknutý poľovný revír. Miesto konania
zhromaždenia bolo zámerne zvolené tak, aby sa čo najviac sťažila účasť jednotlivých vlastníkov
poľovných pozemkov, ktorých tak bolo ľahšie presvedčiť na udelenie plnomocenstva na zastupovanie s

následným zneužitím plnomocenstva na presadenie voľby Poľovníckeho spolku BAMARA, ktorému má
byť postúpené užívanie poľovného revíru J.

3. Žalobcovia spolu so žalobou žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal
žalovanému v 2/ rade užívanie poľovného revíru č. 15 J. na základe zmluvy o užívaní spoločného

poľovného revíru uzatvorenej v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Uznesením zo dňa 09.04.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré odvolací súd v
dôsledku odvolania žalovaného v 2/ rade uznesením sp. zn. 2Co/172/2018 zo dňa 19.07.2018 zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Žalovaný v 2/ rade doručil súdu vyjadrenie k žalobe, kde namietal pasívnu vecnú legitimáciu.

Nakoľko uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného
Poľovného revíru J., konaným dňa 27.10.2017 v B. (ďalej len „Zhromaždenie“) sú záväzné pre všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri J. a zároveň nakoľko účastníkmi Zhromaždenia
boli zástupcovia fyzických a právnických osôb, je nepochybné, že stranami tohto súdneho konania
musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v

zastúpení na Zhromaždení. Avšak vychádzajúc z ustanovení Zákona o poľovníctve a Občianskeho
zákonníka je nepochybné, že nakoľko poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými stranami v takomto
spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť
týmto rozhodnutím dotknutí t.j. všetci účastníci napádanej zmluvy. V tejto súvislosti dáva do pozornosti
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/186/2013. V prípade, ak stranami sporu nie

sú všetci vlastníci poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri, žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na rozhodnutí vo veci. Zároveň namieta pasívnu legitimáciu subjektu označeného ako žalovaný
v 1/ rade: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Brehov“ .
Tento subjekt nemá právnu subjektivitu a teda nie je nositeľom procesných práv. Ďalej žalovaný v
2/ rade uviedol, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa podanou žalobou domáhajú určenia „že uznesenia

zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 J.
konaného dňa 1.11.2017 v B. sú neplatné“. Takto formulovaný žalobný návrh je však podľa §137 písm. d)
CSP neprípustný. Napriek tomu, že žalobcovia neuviedli právne posúdenie dôvodnosti podania žaloby
podľa §137 CSP, vzhľadom na znenie § 137 CSP, príslušných komentárov, ako i dôvodovej správy, je
nepochybné,ževtomtoprípadesajednáožalobupodľa§137písm.d)CSPt.j.„abysarozhodloourčení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Nakoľko táto žaloba o určenie neplatnosti
uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva
z osobitného predpisu“, takáto žaloba je neprípustná v zmysle CSP. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozsudok Okresného súdu Žilina v obdobnej veci ako i na uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.
12C/3/2018-206 z 24.1.2018 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/125/2017-278

z 17.7.2017. Žalobný návrh je neurčitý v znení požadovanom žalobcami: „súd určuje, že uznesenia
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 J.
konanéhodňa1.11.2017vB.súneplatné“ataktojenevykonateľný.Nakoľkourčovaciažalobaježalobou
preventívnou, ktorú je možné aplikovať len v prípade, ak sa na jej základe relevantným spôsobom
zmení postavenie žalobcov a zároveň zákon neposkytuje iné prostriedky ochrany práv žalobcov. V tomto

prípade je však zjavné, že žalovaní nevyužili prvotný zákonný prostriedok ochrany svojich práv, ktorý
právny poriadok pre tento prípad predpokladá, a to správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku,
ktorou by napadli evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brehov zo dňa 10.11.2017, na podanie
ktorej už však uplynula zákonná lehota. Uvedené vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti uznesení. Pozitívnym rozhodnutím o podanej civilnej žalobe by okresný súd de facto

zasiahol do právomoci krajského súdu, ktorý jediný je oprávnený riešiť spor tohto typu avšak na základe
podanej správnej žaloby. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade tvrdia, že neuznanie hlasov resp. plnomocenstiev
za obce bolo neoprávnené. Žalovaný v 2/ rade má za to, že predsedajúci resp. zvolávatelia oprávnene
neuznali plnomocenstvá žalobcov za Obce Q. a X. I., nakoľko splnomocniteľ sa nepreukázal uznesením
obecného zastupiteľstva ohľadom zastupovania obce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

tak ako to zákon vyžaduje nakoľko sa jedná o nakladanie s majetkom obce. Námietky žalobcov ohľadom
hlasovania sú skreslené a založené na domnienkach „keby“, ktoré však nemôžu byť podkladom pre
rozhodnutie súdu.5. Žalovaný v 1/ rade doručil súdu dňa 13.02.2019 vyjadrenie k žalobe, kde navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, pretože žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby.
Naliehavý právny záujem na požadovanom vyslovení neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov by musel byť v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP, čo je základným procesným
predpokladom určovacej žaloby. Žalobcovia doteraz ani nepreukázali, že nimi tvrdený protiprávny stav
poškodzuje žalobcov alebo iných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný dal súdu do pozornosti
niekoľko rozhodnutí NS SR, ktorý zdôvodňuje a vysvetľuje, že nedostatok naliehavého právneho záujmu
v každej určovacej žalobe je dôvodom k jej zamietnutiu bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej

merite a zároveň zdôrazňuje, že NPZ je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo
žalobcov v ohrození, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcov neistým.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi a zároveň spolu so žalobcom v
3/ rade sú aj splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri J.. Žalovaný namieta
aj aktívnu legitimáciu všetkých troch žalobcov. Rozsah splnomocnení žalobcov sa obmedzuje len na
zastupovanie vlastníkov pozemkov pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v

poľovnom revíre J., preto žalobcovia môžu konať pred súdom len vo svojom mene, ako vlastníci
pozemkov, zatiaľ čo žalobca v 3/ rade vzhľadom na skutočnosť, že sám nie je vlastníkom predmetných
pozemkov, vôbec nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a zastupovanie v predmetnom konaní.
Ďalej žalovaný uviedol, že nie je možné uznať splnomocnenia na strane žalobcov na zastupovanie
dvoch obcí a to X. I. a obce Q.. V obidvoch prípadoch z plných mocí žalobcovia nepreukázali, že

podpísaný starosta tej ktorej obce prejednal poverenie na udelenie splnomocnenia, ani to, že bolo
prijaté právoplatné uznesenie o nakladaní s majetkom obce, v tomto prípade o prenájme pozemkov
obce, poslancami zastupiteľstva obce, čo je všeobecná zákonná požiadavka pri nakladaní s majetkom
obce. K námietke žalobcov, kde riešia výšku nájmu za pozemky v poľovnom revíri žalovaný v 1/ rade
uviedol, že oprávnene sa možno domnievať, že návrh žalobcu v 1/ rade ustanoviť nájomné vo výške

6 Euro za 1 ha bolo emotívne a nereálne. Predchádzajúca výška nájmu za 1 ho pozemkov bola 0,50
Eur (teda žiadna škoda vlastníkov pozemkov oproti predchádzajúcemu stavu). Odhlasovaním 1,50 Euro
za 1 ha je primeraná výška nájmu aj v porovnaní s okolitými poľovnými revírmi. Jedná sa o srnčí
revír, ktorý je považovaný za menej hodnotný, nie sú podnikateľským subjektom, ktorý by zarábal na
odstrele trofejovej zveri ani dodávateľmi mäsa do zariadení za odplatu. Rovnako námietky žalobcov

ohľadom miesta konania zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov sú v danom prípade irelevantné.
Predchádzajúce konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v mieste kde sa tieto pozemky
nachádzajú bolo neprofesionálne, manipulované a neúspešné. Zvolávateľ, ktorým bol aj Pozemkový
úradSRztohtodôvoduuprednostnilprofesionalitu,čobolospojenéajsmiestomkonaniazhromaždenia.
S uvedeným súvisia aj praktiky pred konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných poozemkov, keď

dochádzalo k manipulovaniu a odvolávaniu splnomocnení. Žalovaný sa domnieva, aj keď sami žalovaní
boli takýmto konaním poškodení, že predsedajúci správne v týchto prípadoch prihliadol a akceptoval
odvolanie splnomocnení len v prípade preukázaného náležitého doručenia odvolania splnomocnenému.
Spoločnosť ABG Trebišov, s.r.o. nedoručila odvolanie splnomocnenia splnomocnenému I. J.. Ten
uviedol,žeoodvolanísplnomocneniazostranyABGTrebišovsadozvedellenodtretíchosôbanikdymu

nebolo toto doručené predpísaných spôsobom, t. j. doporučene. Ani túto skutočnosť žalobcovia riadne
nepreukázali.

6. Žalobca k vyjadreniam žalovaných v 1/ a 2/ rade repliku nepodal.

7. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a to Rozhodnutím
Obvodného lesného úradu v C. zo dňa 22.05.2006 čl. 13-16, Notárskou zápisnicou Nz40421/2017
čl. 17-29, listinami prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov čl. 31-44, čestnými
vyhláseniami čl. 47-48, verejnou vyhláškou čl. 49, 50, pozvánkou čl. 52, listinou prítomných čl. 54, 55,
čestným vyhlásením čl. 56, 57, odvolaním plnomocenstva čl. 58,59, vyjadrením žalovaných v 1/ a 2/

rade a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia podali žalobu tak, ako je to popísané v bode 1., 2 tohto odôvodnenia.

9. Právna zástupkyňa žalobcov pred súdom zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že žalobcovia

odôvodňujú podanú žalobu štyrmi základnými skutočnosťami, a to je neuznanie plnomocenstiev, ktoré
mohli zmeniť hlasovanie na zhromaždení vlastníkov a to konkrétne plnomocenstvo od Obce X. a
plnomocenstvoodObceQ.,kdetedažalobcoviaprišlisúhrnneo2,38%hlasov.Druhýmdôvodomžaloby
je nesprávne konštatovanie duplicity plnomocenstiev, ktoré nemalo byť vo výške 9,45 %, ale vo výške8,2%. Ďalším dôvodom je neoprávnené zarátanie hlasov vlastníkov, ktorí ku dňu konania zhromaždenia
odvolali udelené splnomocnenie, a to konkrétne spoločnosť ABG Trebišov. Hmotnoprávnym základom
žaloby je miesto konania zhromaždenia vlastníkov, ktoré bolo úmyselne stanovené vo vzdialenosti za

účelom minimalizovať osobnú účasť vlastníkov, to je čo sa týka preukázania naliehavého právneho
záujmu, pretože ide o určovaciu žalobu, reálna nemožnosť vykonávať poľovnícke právo podľa zákona
o poľovníctve a s tým súvisiace vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo. Druhou skutočnosťou je
vôľa vlastníkov prezentujúcich nadpolovičnú väčšinu, ktorá mohla nastať, ak by sa neudiali skutočnosti,
ktoré sa udiali na zhromaždení vlastníkov. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie má zato, že vlastníci

pozemkov sú zastúpení zhromaždením, ktoré môže byť procesnou stranou, umožňuje mu to § 5 zák.
o poľovníctve, ktorý mu vlastne priznáva nejaké postavenie, zloženie, práva, povinnosti, hlasovanie a
podobne. K neprípustnosti žaloby, resp. platného žalobného návrhu uviedla, že ani právna teória ani
práva prax nateraz nie sú najedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod
hypotézu§137písm.c/alebonie.Požiadavkaspravodlivejaúčinnejochranyporušenýchprávvyjadrená
v základných článkoch CSP a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená tiež v základných

článkoch CSP zahŕňa v sebe zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu, teda vylučuje úplné vyňatie
súdneho prieskumu právne významných skutočností. K námietke žalovaných, že správna žaloba, ktorá
sa preskúmava v správnom súdnictve mala teda prednosť pred týmto súkromnoprávnym prostriedkom
žaloby, uviedla, že vzhľadom na vtedajšie aktuálne platné zákonné znenie boli naplnené všetky zákonné
podmienky pre zaevidovanie zmluvy o užívaní, ani nemohlo dôjsť k odmietnutiu jej evidovania alebo teda

napadnutiu evidovania zmluvy o užívaní. Pokiaľ ide o uznesenie zhromaždenia vlastníkov, disponujú
rozhodnutiami súdov, ktoré vravia, že tieto rozhodnutia spolu aj so zmluvou o užívaní sú preskúmateľné
na základe súkromnoprávneho procesného prostriedku a na základe určovacej žaloby. Podľa názoru
žalobcov je daná aktívna a pasívna legitimácia. Evidujú rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, kde
konštatoval, že Zhromaždenie vlastníkov nemusí mať právnu subjektivitu, resp. Krajský súd v Košiciach

konal len v medziach rozhodovania o neodkladnom opatrení, ktoré ani nesmerovalo voči Zhromaždeniu
vlastníkov. Čo sa týka argumentácie, že by primárne mali žalovať zmluvu o užívaní s tým nesúhlasia,
pretože aj keby bola zmluva o užívaní určená za neplatnú, tak stále by bola v platnosti, aj keď tvrdia,
že je absolútne neplatná. Stále by bolo v platnosti uznesenie, na základe ktorého by mohlo dôjsť k
uzavretiu následných právnych úkonov. Čo sa týka petitu má za to, že je dostatočne určitý. Z toho

nevyplýva povinnosť konajúceho súdu prevziať doslovné znenie petitu. Vo vzťahu k zmluve o užívaní
poľovného revíru nie je úplne správny prieskum zo strany okresného úradu, ktorý možno posudzuje
všetky náležitosti zmluvy o užívaní, ale určite nie priebeh a platnosť uznesenia. Podľa vtedy platných
predpisov okresný úrad nemohol zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru iba v troch prípadoch, a
to ak na užívanie toho istého poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, alebo ak zmluva o užívaní

poľovného revíru neobsahuje zákonné náležitosti alebo ak neuzatvorila zmluvu jedna z osôb uvedených
v § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Okresný úrad nemá nijakú právomoc, čo sa týka posudzovania
platnosti uznesenia.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade pred súdom zotrvala na všetkých doterajších písomných

vyjadreniach. K hmotnoprávnej stránke tohto sporu sa vyjadrila v písomných podaniach. V tomto spore
nie sú vyriešené procesné veci a preto nie je možné sa zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci. Pokiaľ
ide o postavenie žalobcov tak, má pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v 3/ rade MUDr. I. D., ktorý
nie je vlastníkom pozemkov. U žalovaných v 1/ a 2/ rade ich vlastníctvo preukázané nebolo, čiže je
možné pochybovať vôbec o ich vlastníctve, neboli predložené listy vlastníctva, preto nie je daná aktívna

legitimácia ani u týchto žalobcov v 2/ a 3/ rade. Rovnako pokiaľ ide o žalovaného v 1/ rade tak, ako sa
už vyslovil Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, odvolací súd vyslovil názor, že
žalovaný v 1/ rade nemá procesnú subjektivitu. Pokiaľ ide o žalovaného v 1 /rade nerozumie tomu, prečo
by Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov malo byť zastúpené práve I. J. a O. T.. Uznesením
boli určené tieto dve osoby ako splnomocnenci, avšak to boli splnomocnenci určené za osoby, ktoré sú

splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov a nie Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, čo
sú dve rôzne veci. V tomto prípade určite došlo k omylu v pojmoch. Žalovaný v 2/ rade je právny subjekt,
ktorý má pasívnu legitimáciu a môže byť účastníkom tohto sporu. Pokiaľ ide o petit žaloby, možno
pochybovať o tom, či je správne zvolený aj žalovaný v 1/ rade ako vôbec žalovaný v tomto spore, lebo
keby súd rozhodol v súlade s navrhovaným petitom, tak len voči poľovníckemu spolku by bolo povedané,

že nejaké uznesenia zhromaždenia nie sú platné, čo však nemení nič na tom, že zmluva je zaevidovaná
a evidencia zmluvy dáva práve poľovníckemu spolku právo výkonu poľovníctva. To, že by boli nejaké
uznesenia neplatné ešte neznamená, že okresný úrad na základe takéhoto nejakého rozhodnutia by
urobil ten úkon, že zaeviduje zmluvu a preto táto celá žaloba je žalobou, ktorá nevyrieši stav vec a pretoje v tomto konaní úplne zbytočná. Žalobca mal postupovať tým smerom, že mal napadnúť evidenciu,
avšak o evidencii aj sám tvrdí, že evidencia bola v poriadku a bola v súlade so zákonom. Okresný
úrad je povinný skúmať všetky zákonné predpoklady na to, aby evidenciu vykonal a teda, keď ju riadne

preskúmal a riadne preskúmal všetky podmienky konania zhromaždenia, jeho zvolania, tak zmluvu
zaevidoval. To znamená, že aj podľa Okresného úradu bolo celé toto konanie v súlade so zákonom.
Keďže táto evidencia je v poriadku aj podľa žalobcov tak im nie je zrejmé čo tu žalujú. V prípade,
ak by súd rozhodol presne ako je navrhovaný petit žaloby, tak by bol nevykonateľný. CSP pripúšťa
určite žaloby, ktorými je možné sa v súkromnoprávnych vzťahoch domáhať určitého spôsobu určenia

neplatnosti uznesení zhromaždenia, avšak určite by museli byť účastníkmi všetci dotknutí účastníci, to
znamená všetci vlastníci poľovných pozemkov. Pokiaľ nie je táto podmienka splnená, tak nie je daný
naliehavý právny záujem a preto súd nemôže vyhovieť tejto žalobe.
11. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav :
12. Rozhodnutím Obvodného lesného úradu v C. zo dňa 22.05.2006, obvodný lesný úrad ako príslušný
orgán správy poľovníctva podľa § 6 ods. 2 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zák. NR SR číslo

99/1993 Z. z. uznáva poľovný revír číslo 15 J. zo súvislých poľovných pozemkov o celkovej výmere
3734,81 ha.

13. Notárskou zápisnicou Nz40421/2017 zo dňa 01.11.2017 napísanej a účastníkmi podpísanej na
Notárskom úrade v B., notárom I.. C. I., tento osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných

pozemkov v spoločnom poľovnom revíre J., konaného dňa 27.10.2017.

14. Podľa listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
spoločného poľovného revíru J. uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č.
2006/00130-Ga zo dňa 22.05.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.2006 a ktoré sa konalo dňa

27.10.2017 ide o viac ako 476 vlastníkov pozemkov.

15. Verejnou vyhláškou zo dňa 21.07.2017 I. J. a Slovenský pozemkový fond Bratislava ako vlastníci
alebo oprávnení zástupcovia alebo splnomocnenci zastupujúci viac ako jednu tretinu vlastníkov
poľovných pozemkov, počítaných z výmere pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru

J. zvolali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri „J.“ na deň
08.08.2017 o 10.00 hod. v hoteli Clavis v B.. Ďalšou vyhláškou zo dňa 09.10.2017 rovnakí zvolávatelia
zvolali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri „J.“ na deň
27.10.2017 o 13.00 hod. v hoteli Clavis v B..

16. Podľa oznámenia zo dňa 10.11.2017 Okresný úrad P., pozemkový a lesný odbor P., tento zaevidoval
dňa 10.11.2017 Zmluvu o užívaní Poľovného revíru J., uzatvorenú podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona
č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, medzi vlastníkmi poľovného revíru v zastúpení splnomocnencov a
užívateľom Poľovného revíru č. XX J. - Poľovníckym spolkom BAMARA. Dátum uzatvorenia zmluvy je
02.11.2017.

17. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

18. Podľa § 5 ods. 1 - až 5 z. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov )1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na

zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). (2) Na zhromaždení práva
vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) (3) Zhromaždenie zvoláva,
zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej
z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo
verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom

najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je
prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
(5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a

sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných
pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápisdo listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je
listina prítomných.

19. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 cit. zák. (1) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného

revíru.

20. Podľa § 12 ods. 1 - 4 cit. zák. (1) Ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať celý
spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, dohodnú si
podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.

21. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 5 cit. zák. (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do
poľovnéhorevíru,b)poľovníckejorganizáciipodľa§32,c)fyzickejosobe-podnikateľovialeboprávnickej
osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku
činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§

7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. (2) Ak je
uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5
má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty.
(5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva

a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru do 30 dní od a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru
nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b) ukončenia
platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a
nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

22. Podľa § 16 ods. 1, 2 cit. zákona, (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného
revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
(2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná
zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 .

23. Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného prepisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa podanou žalobou domáhajú určenia, že uznesenia zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 Brehov sú neplatné,
teda jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, teda je potrebné skúmať či žalobcovia na takomto určí
majú naliehavý právny záujem (ďalej len „NPZ“). Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel,
je právny záujem žalobcu, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, t.j. aby

mal zmysel. Žalobca musí NPZ na určení práva preukázať.

25. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa súd musel prednostne zaoberať otázkou
existencie NPZ na určovacej žalobe, pričom NPZ na požadovanom určení musí byť daný aj v časerozhodovania. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno
pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné

právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou NPZ, ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani NPZ na takomto určení. Ak súd
zamietaurčovaciužalobuprenedostatokNPZnapožadovanomurčení,jevylúčené,abysúčasnežalobu

preskúmal po vecnej stránke. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30.6.2009).

26. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení
zhromaždenia vlastníkov, pretože samotné rozhodnutie o neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov
nerieši, neodstraňuje stav právnej neistoty. Pokiaľ už došlo k zaevidovaniu zmluvy podľa § 16 ods. 2
zákona o poľovníctve, spôsobilým prostriedkom na odstránenie neistoty vlastníka, ktorý tvrdí, že jeho

právo bolo upreté je žaloba o neplatnosť zmluvy. V konaní o tejto otázke však súd musí prejudiciálne
preskúmať aj zákonnosť prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov, ktoré vyriešenie prejudiciálnej
otázky sa prejaví v rozhodnutí o platnosti, resp. neplatnosti zmluvy.

27. Súd by žalobu zamietol aj z dôvodu, že stranami konania o neplatnosť uznesení zhromaždenia

vlastníkovpoľovnýchpozemkovnebolivšetcivlastnícipoľovnýchpozemkov,ktorýchsaprijatéuznesenia
týkajú.

28. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k veci vyjadrili tak, že nie sú plnené podmienky na to, aby súd mohol o
uplatnenom nároku konať, lebo bola podaná určovacia žaloba, kde účastníkmi takéhoto konania musia

byť všetci, ktorých sa to dotýka a teda musia byť žalovanými všetci majitelia poľovných pozemkov
združených do poľovného revíru. Žalobcovia zotrvali na v žalobnom návrhu označených strán sporu či
už na strane žalobcov alebo žalovaných.

29. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho

úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako
žalobcovia alebo ako žalovaní. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je
nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. Skúmanie vecnej
legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví

v rozhodnutí vo veci samej.

30. Okruh vecne legitimovaných subjektov musí byť určený s ohľadom na predmet konania, v danom
prípade o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov pozemkov. Stranami sporu,
či už na strane žalobcov alebo žalovaných, musia byť nevyhnutne všetci vlastníci spoločného poľovného

revíru bez ohľadu na to, či sa zúčastnili alebo nezúčastnili hlasovania na zhromaždení vlastníkov.
Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve upravujúcich
rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe. Poľovný revír je z hľadiska zákona
chápanýakospoločnávec,naktorúsavzťahujúust.§139ods.2Občianskehozákonníka(rozhodovanie
spoluvlastníkovohospodárenísospoločnouvecou),nopokiaľideovzniknájomnéhovzťahu,nazáklade

ktorého nadobudne subjekt práva možnosť realizovať výkon práva poľovníctva na základe zmluvy s
vlastníkmi, je upravený osobitným predpisom, Zákonom o poľovníctve. O využití práva poľovníctva
v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru postupom podľa § 5 Zákona o poľovníctve, t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného

revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie
alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (§ 11 ods. 1, 2 Zákona o
poľovníctve). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení práva užívania poľovného revíru inej osobe
sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve, ktorú
uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného

poľovného revíru. Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci
vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia (resp. uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov) musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov bez ohľadu na to, či sa
na zhromaždení zúčastnili alebo nezúčastnili. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na zhromaždenívlastníkov si za týmto účelom mohli zvoliť splnomocnencov (títo sú iba zástupcovia vlastníkov). Stranami
sporu o určenie neplatnosti zmluvy musia byť preto všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou
alebo právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené, či už o určenie neplatnosti

uznesení, resp. zmluvy ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný (§77 ods. 1 CSP). Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore či už na
strane žalobcov alebo žalovaných v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení tak
vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania,

nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože
nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie, príp. sporná zmluva boli záväzné len pre jednu skupinu
vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných
pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Je
nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí, označili
za žalovaných iba splnomocnencov, ktorí v mene vlastníkov uzavreli zmluvu a dotknutú poľovnícku

organizáciu. Skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení, nie
je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná. Ich postavenie splnomocnencov uzavretím zmluvy
zaniká. Vecne legitimovaní sú však všetci vlastníci pozemkov v uznanom poľovnom revíri.

31. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia, či už na strane žalobcov alebo žalovaných neoznačili

za strany konania všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, pričom pre rozhodnutie
súdu postačí zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden vlastník poľovných pozemkov. Z tvrdení
žalovaných ako aj z listín prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
spoločného poľovného revíru J. je nepochybné, že spoluvlastníkov poľovných pozemkov je nepomerne
viac.

32. Vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva. Súd nezaťažuje poučovacia povinnosť
ohľadne určenia správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie
všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet
konania stranami sporu. Pre rozhodnutie súdu o nedostatku vecnej legitimácie postačuje zistenie, že

stranou sporu nie je čo i len jeden spoluvlastník poľovných pozemkov.

33. Súd podanú žalobu žalobcov zamietol prioritne z dôvodu, že stranami daného konania neboli všetci
vlastníci poľovných pozemkov a v druhom rade súd žalobu zamietol aj pre nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd vo veci dokazovanie nevykonával a žalobu vecne
nepreskúmaval.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol,
že nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% majú žalovaní v 1/ a 2/ rade voči žalobcom v 1/ až
3/ rade. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.