Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/160/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1722200355.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr.
Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: F. X., Z.. XX.XX.XXXX,
I.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom G.Z. XX, XXX XX Č., právne zastúpený: P.. X. O., Q. Q. F. Č..
XX, XXXX XX A., proti žalovanému: R. X., T..Q.., D.: XX XXX XXX, Q. Q. M. XXX/XXX, XXX XX X. X
- V., konajúca prostredníctvom organizačnej zložky R. X., T..Q.., pobočka poisťovne z iného členského

štátu, D.: XX XXX XXX, so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., zast. C. Č.T. &. X., Q..J..H.. advokátska
kancelária, sídlo: Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o náhradu škody z ublíženia na
zdraví, na odvolanie dedičov žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.septembra
2022, č.k. 43C 160/2022 -74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal náhrady
škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že na základe oznámenia o úmrtí, ktoré bolo doručené do

konania 4D/250/2022 a následnou lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca
dňa XX.XX.XXXX zomrel.

3. Vec právne posúdil podľa § 61, §62, §63 ods. 1 , § 161 ods. 1,2 CSP,§ 7 Občianskeho zákona.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 368/2012 „Súd má po posúdení povahy
sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha

hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa
odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho“. Skonštatoval, že po smrti žalobcu posúdil povahu sporu
a dospel k záveru, že spor je osobnej povahy, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody
z ublíženia na zdraví a to konkrétne z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Nárok odôvodňoval tým, že úraz znamenal pre jeho život zásadnú zmenu
a zásah do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie

žalobcu v rôznych oblastiach, pričom úrazom bol poznačený jeho osobný, profesijný a rodinný život a
taktiež bola poznačená aj jeho psychika. Predmetom konania podľa súdu prvej inštancie bolo finančné
odškodnenie za zásah do osobnej sféry života žalobcu. Uviedol, že súd kedykoľvek za konania prihliada
nato,čisúsplnenéprocesnépodmienky.Jednouzpodmienokkonaniajeprocesnásubjektivita,ktorúmá
len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, prípadne ten, ktorému ju zákon priznáva.
Skonštatoval, že žalobca zomrel po podaní žaloby spor je osobnej povahy, čím podľa súdu prvej

inštancie ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť preto konanie zastavil.4. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že nepriznal trovy konania žiadnej zo sporových
strán. Mal za to, že smrťou žalobcu zanikol subjekt, ktorý by bol povinným, resp. oprávneným na náhradu
trov konania. Uviedol, že v danom prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže nie je možné

priznať náhradu trov konania voči neexistujúcemu subjektu a takýto postup je podľa prvoinštančného
súdu v súlade s princípom hospodárnosti súdneho konania.

5. Na uznesenie súdu prvej inštancie reagovali odvolaním dedičia po zomrelom žalobcovi a navrhli, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie podali

z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku tým, že
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Uviedli, že podané odvolanie sa týka majetkových práv pôvodného žalobcu, teda práv, ktoré smrťou

poručiteľa nadobúdajú v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka jeho dedičia. Skonštatovali,
že súd po tom čo zomrie niektorá zo strán sporu a v prípade ak ide o spor majetkový, v zmysle §
63 ods. 2 Civilného sporového poriadku pokračuje v konaní s dedičmi strany. Mali za to, že v časti
sporu ide o majetkové práva pôvodného žalobcu, žalobcovia sú dedičmi pôvodného žalobcu preto
ide o osoby oprávnené podať odvolanie v zmysle § 359 Civilného sporového poriadku. Poukázali

na to, že pôvodný žalobca si v konaní okrem nároku na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z požadovanej náhrady. Prvoinštančný
súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Skonštatovali, že
nároky na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú právne nároky
výlučne osobnej povahy plniace účel satisfakcie za škodu spôsobenú na zdraví a svojou povahou sú

viazané výlučne na osobu, ktorej bolo poškodenie zdravia spôsobené, čo vyplýva aj z ustanovenia §
579 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie správne zastavil konanie o
samotných nárokoch pôvodného žalobcu na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
z dôvodu jeho smrti . Majú však za to, že rovnakým spôsobom nie je možné postupovať pri nároku
na úrok z omeškania z požadovaných náhrad a nároku na náhradu trov konania. Uviedli, že nárok

na náhradu trov konania svojou povahou predstavuje príslušenstvo pohľadávky uplatnenej v konaní,
nakoľko predstavuje náklady, ktoré vznikli pôvodnému žalobcovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky
na súde. Skonštatovali, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú
okrem iného aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Účelom náhrady trov konania je nahradiť
materiálne výdavky poškodeného spojené s uplatnením nároku v občianskom súdnom konaní. Podľa

odvolateľov sa príslušenstvo samotných pohľadávok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia uplatnených v konaní odlišuje od týchto samotných pohľadávok, ktorých
účelom je zmierniť nemateriálnu ujmu žalobcu. Zastávajú názor, že aj keď má právo na náhradu za
bolesť a právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia výlučne osobný charakter, ktorý sa
viaže na osobu žalobcu, a toto právo v zmysle § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniká smrťou

žalobcu v rozsahu, ako nebolo za jeho života uspokojené, neplatí to pre príslušenstvo tejto pohľadávky,
a to o nároku pôvodného žalobcu na náhradu trov konania. Uviedli, že k zániku tohto práva vzhľadom
na jeho účel a neosobný charakter smrťou žalobcu nedochádza, ale prechádza na právnych nástupcov
žalobcu.

7. Podľa názoru odvolateľov obdobným spôsobom je potrebné prihliadať aj na nárok pôvodného žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady za bolesť a z náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nakoľko úrok z omeškania je rovnako ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky v
zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom samotnej pohľadávky. Uviedli, že pri
posudzovaní, či smrťou pôvodného žalobcu došlo aj k zániku nároku na úrok z omeškania, je potrebné

zaoberať sa predovšetkým účelom tohto nároku a podľa toho posúdiť, či priznanie tohto nároku sleduje
rovnaký účel ako samotná pohľadávka a od tohto posúdenia potom závisí, aké právne dôsledky má
smrť pôvodného žalobcu na trvanie a existenciu nároku na úrok z omeškania. Poukázali na ustanovenie
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dlžník, ktorý nesplní dlh riadne a včas je
v omeškaní, a pokiaľ ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ popri samotnom plnení

aj nárok na úrok z omeškania. Považujú preto za zrejmé, že úrok z omeškania má povahu sankčnej
povinnosti, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Uviedli, že zo
sankčného charakteru úroku z omeškania je zjavné, že tento má výlučne majetkovú povahu a plní
účel sankcie za oneskorené plnenie, čím sa odlišuje od samotného nároku na náhradu za bolesť anáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré majú zasa výlučne satisfakčnú povahu a osobný
charakter, a sú viazané výslovne na osobu poškodeného. Podľa odvolateľov nárok na úrok z omeškania
síce v danom prípade tvorí príslušenstvo náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ale svojim účelom je zásadne odlišný od charakteru nárokov za samotnú náhradu za bolesť
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Smrť toho, komu tieto nároky patrili, má pre tieto
nároky odlišné právne dôsledky a v takomto prípade neplatí, že osud tohto príslušenstva zdieľa osud
samotnej pohľadávky. Sú toho názoru, že je tu potrebné aplikovať rovnaký pohľad, ako vyjadril Najvyšší
súd v stanovisku v prípade práva na náhradu trov konania kde v rozhodnutí zverejnenom pod R 2/2015,

uviedol: „V prípade takejto zásadnej nesúrodosti medzi účelom, ktorý sleduje zákon priznaním náhrady
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a účelom, ktorý sa sleduje priznaním náhrady trov
občianskehosúdnehokonania,másmrťtoho,komubolitietonáhradypriznané,odlišnéprávnedôsledky.
V takomto prípade zánik pohľadávky nemá bez ďalšieho za následok tiež zánik jej príslušenstva; neplatí
teda, že osud takéhoto príslušenstva zdieľa osud takejto pohľadávky." Vzhľadom na uvedené majú za
to, že smrťou pôvodného žalobcu zanikol síce jeho nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak z dôvodu odlišného účelu a výslovne majetkovej povahy
nezanikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a nárok na prípadnú náhradu trov konania. Podľa
názoru odvolateľov vzhľadom k úmrtiu pôvodného žalobcu mal ohľadne týchto dvoch nárokov súd prvej
inštancie postupovať v zmysle ustanovení § 63 Civilného sporového poriadku a mal konanie zastaviť v
zmysle § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku len ohľadne samotného nároku pôvodného žalobcu

na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ohľadne nároku na
zaplatenie úroku z omeškania a následne aj nároku na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie
podľa ich názoru postupovať v zmysle § 63 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Uviedli, že podľa
uvedených ustanovení súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor a rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to
povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Namietali,
že súd prvej inštancie takýmto spôsobom nepostupoval s tým, že mal v časti nároku pôvodného žalobcu
na úrok z omeškania a náhradu trov konania v konaní pokračovať s dedičmi pôvodného žalobcu, resp.
mal konanie prerušiť do skončenia dedičského konania. Skonštatovali, že obdobný právny názor v

obdobnej veci zaujal aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí č. k. lCo/25/2017-120 zo dňa 09. 01. 2018.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario )skôr ako mohol pristúpiť
k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením

formálnych podmienok pre jeho podanie a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm.
b) CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. Podľa ustanovenia § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

10. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP). Preto
sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže
brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní. Prípustnosť

odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje
proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a
zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod ktorý ho oprávňuje podať

odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Záver o
tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti
(tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnostipredchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 130/2009
zo dňa 26.01.2010).

11. V posudzovanej veci sa pôvodný žalobca domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V priebehu konania
po podaní žaloby pôvodný žalobca zomrel a súd prvej inštancie konanie zastavil nakoľko dospel k
záveru, že ide o spor osobnej povahy, čím podľa súdu prvej inštancie ide o taký nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. S týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili dedičia

po pôvodnom - zomrelom žalobcovi a mali za to, že súd prvej inštancie správne zastavil konanie o
samotných nárokoch pôvodného žalobcu na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
z dôvodu jeho smrti . Podľa ich názoru rovnakým spôsobom nie je možné postupovať pri nároku na
úrok z omeškania z požadovaných náhrad a nároku na náhradu trov konania. V rámci svojej odvolacej
argumentácie uviedli, že na danú vec je potrebné aplikovať rovnaký pohľad, ako vyjadril Najvyšší súd
v stanovisku v prípade práva na náhradu trov konania kde v rozhodnutí zverejnenom pod R 2/2015,

uviedol: „V prípade takejto zásadnej nesúrodosti medzi účelom, ktorý sleduje zákon priznaním náhrady
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a účelom, ktorý sa sleduje priznaním náhrady trov
občianskehosúdnehokonania,másmrťtoho,komubolitietonáhradypriznané,odlišnéprávnedôsledky.
V takomto prípade zánik pohľadávky nemá bez ďalšieho za následok tiež zánik jej príslušenstva; neplatí
teda, že osud takéhoto príslušenstva zdieľa osud takejto pohľadávky." S týmto názorom odvolateľov v

časti nároku na úrok z omeškania a nároku na náhradu trov konania sa odvolací súd nestotožňuje.

12. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sa týka už súdom priznanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a s tým
súvisiaceho príslušenstva. Vychádzajúc z ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa

právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle citovaného ustanovenia právo na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia zaniká smrťou veriteľa bez ohľadu na to či toto právo bolo alebo nebolo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu .Odvolatelia správne skonštatovali, že smrťou pôvodného
žalobcu zanikol jeho nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Nemožno však prisvedčiť ich názoru ,že nezanikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a
nárok na prípadnú náhradu trov konania. Odvolací súd uvádza, že na danú vec nie je možné aplikovať
právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 ECdo 278/2013 (R2/2015) týkajúci
sa príslušenstva pohľadávky, nakoľko uvedené uznesenie NS SR rieši situáciu ,keď oprávnený podal v
konaní voči povinnej návrh na výkon exekúcie (exekučný titul - rozsudok ktorým bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu za bolesť a náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia),
a teda v konaní išlo o priznanú náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej
prislúcha príslušenstvo. NS SR ustálil, že zánik pohľadávky nemá bez ďalšieho za následok tiež zánik jej
príslušenstva. V posudzovanej veci sa pôvodný žalobca domáhal náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a teda náhrady, ktorá mu doposiaľ nebola priznaná, domáhal sa práva osobnej povahy, ktoré

v zmysle § 579 ods. 2 CSP jeho smrťou zaniklo. Nemožno sa preto domáhať nároku na príslušenstvo
pohľadávky, nakoľko táto neexistuje. Hmotnoprávny nárok pôvodného žalobu v danej veci nevznikol,
nakoľko konanie bolo zastavené pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť z
dôvodu, že právo na náhradu za bolesť a právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
má výlučne osobný charakter, ktorý sa viaže na osobu žalobcu, a toto právo v zmysle § 579 ods. 2

Občianskeho zákonníka zaniklo jeho smrťou. Vzhľadom k tomu, že v danej veci bolo konanie zastavené
pred tým ako bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku pôvodného žalobcu, hmotnoprávny nárok nevznikol
a preto nevznikol ani nárok na prípadné príslušenstvo uplatnenej pohľadávky nakoľko ako už bolo
uvedené táto neexistuje.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie
podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že civilný
sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že je

odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne
zavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Odvolateliapodanímodvolania
z procesného hľadiska zavinili odmietnutie odvolania. Žalovanému potom voči ním vznikol nárok nanáhradu trov odvolacieho konania, avšak z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).