Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114231745.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., občan

SR, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom
kancelárie Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
X, A., občan SR, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Bezákovou, advokátkou,
so sídlom kancelárie Alexyho 15, Martin, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

povinnosťou vydať žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v podiele 1/6 a 1, a to pozemky
parc.č. XXXX o výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere 222 m2, orná
pôda a stavbu súp.č. X, dom, postavenú na parc.č. XXXX v k.ú. C. D., okres G..

Po začatí konania vo svojom podaní doručenom súdu dňa 12.9.2016 súdu oznámil, že listom zo
dňa 20.1.2015 vyzval žalovaného na vrátenie daru (výzva bola žalovanému doručená dňa 23.1.2010)
a s poukazom na takto uskutočnený prejav vôle mal za to, že došlo k zániku darovacieho vzťahu

a podal návrh na pripustenie zmeny žaloby, na základe ktorej sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom v hore uvedených nehnuteľnostiach, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté na
pojednávaní konanom dňa 05.10.2016 tak, že súd zmenu žaloby pripustil.

Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že hore uvedené nehnuteľnosti v špecifikovaných podieloch
nadobudolnazákladeosvedčeniaodedičstvesp.zn.21D/1218/2004,Dnot171/2004zodňa25.08.2005
v spoluvlastníckom podiele 1 a na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D/78/2008, Dnot 304/2009

zo dňa 26.01.2010 v spoluvlastníckom podiele 1/6. Tieto nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou
zo dňa 15.06.2012 v prospech žalovaného z toho dôvodu, že žalobca je slobodný a bezdetný, avšak
s tým, že bude mať právo doživotného užívania týchto nehnuteľností a bude mať právo na doopatrovanie
v chorobe a zabezpečenie pohrebných nákladov zo strany žalovaného. Darovacia zmluva bola
uzatvorená v advokátskej kancelárii a bola plne v réžii žalovaného s tým, že vecné bremeno tak, ako
ho žalobca popísal, mu bolo prečítané advokátkou, ktorá zmluvu vypracovala. Jednu kópiu darovacej
zmluvy odovzdal žalovanému a žalobcovi bolo povedané, že zmluva mu bude doručená poštou. Zmluva

mu však doručená nebola. Keďže zmluva bola pred žalobcom prečítaná, on ostal v dobrej viere, že
všetko je v poriadku a svoje právo na doživotné užívanie a doopatrovanie má zabezpečené. K zmluve sa
žalobca dostal na základe žiadosti na Katastrálnom odbore Okresného úradu v Žiline dňa 18.09.2014,
kedy zistil, že právo doživotného užívania a doopatrovania v nej zahrnuté nie je. O týchto skutočnostiachinformoval svojich súrodencov B. B., H. I. a F. B., ktorí okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy s právom
doživotného užívania nehnuteľnosti a doopatrovania môžu potvrdiť. Zmluvu spochybňuje aj z toho
dôvodu, že z tejto nevyplýva, kedy bola podpísaná žalovaným.

Žalobca teda zmluvu podpísal potom, čo mu bola prečítaná a žalobca samotný obsah zmluvy
nečítal v dobrej viere, že advokátka obsah darovacej zmluvy čítala nahlas a zrozumiteľne. Žalobcovi
však bolo podozrivé, keď po podpise zmluvy sa žalovaný začal ku nemu správať odmietavo

s poznámkami o vysťahovaní žalobcu k bratom s tým, že žalobca nemá žiadne právo na užívanie danej
nehnuteľnosti, čo vyústilo do vulgárností a hádok, až žalovaný prestal so žalobcom úplne komunikovať.
Následne žalovaný oslovil žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s ponukou, v termíne na
vyjadrenie do 30.09.2014, na prednostné odkúpenie nehnuteľností vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
v predmetnom dome býva, a to za cenu 25.000,- € s tým, že ak nebude žalobca akceptovať navrhnutú
kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti, žalovaný pristúpi k jej odpredaju inému záujemcovi, s ktorým už rokuje.

Zároveň mu oznámil, že si žalobca bude musieť svoju bytovú otázku vyriešiť, nakoľko nový vlastník
hodlá užívať dom v celosti.
Okrem toho žalovaný oslovil súrodenca F. B. s ponukou na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1 v dome č. XX, postavenom na pozemku parc.č. J. XXXX o výmere 400 m2, za cenu 15.000,-
€stým,žeaknemázáujemoodkúpenietohtopodielu,hodlásvojpodielužívaťprostredníctvomžalobcu.

Z uvedeného popisu konania žalovaného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný mal svoj zámer
vopred premyslený a žalobcu uviedol do omylu už pri podpise napadnutej darovacej zmluvy, vzhľadom
k popísanej nezhode prejavu vôle a vykonaného právneho úkonu. Preto je potrebné vyriešiť ako
predbežnú otázku platnosť darovacej zmluvy. Týmto konaním mohol sledovať žalovaný jediný cieľ,
a to, aby žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť riadnym spôsobom užívať, napriek tomu, že

túto žalobca obýva už 25 rokov a má k nej silnú väzbu. Žalobca predsa netrpí duševnou poruchou,
aby uzavrel darovaciu zmluvu a pripravil sa tak o strechu nad hlavou. Takýmto konaním by sa stal
žalobca priamo bezdomovcom a preto popísané konanie žalovaného považuje žalobca za také, ktoré je
v hrubom rozpore s pravidlami dobrých mravov a morálky spoločnosti, z ktorých vyplýva, že keď je niekto
obdarovaný, má sa správať k svojmu darcovi tak, aby nijakým spôsobom nepôsobilo jeho konanie tak

negatívne intenzívne, že darcovi spôsobuje traumu a obavu o existenciu, ktorá je sprevádzaná ďalšími
zdravotnými ťažkosťami. Nie všetky zdravotné ťažkosti majú príčinu v tejto situácii, avšak zdravotnému
stavu žalobcu značne priťažujú. Od doby podpisu zmluvy sa prudko zmenilo správanie žalovaného
voči žalobcovi ako k osobe blízkej s morálnym záväzkom, žalovaný sa o žalobcu nijakým spôsobom
nezaujíma ani po stránke zdravotnej, ekonomickej a ani ľudskej. Účelovo pôsobí aj ponuka žalovaného,

aby žalobca odkúpil predmetné nehnuteľnosti, je vysoko nemorálne, aby žalobca kupoval nehnuteľnosti
od žalovaného, ktoré mu v dobrej viere daroval.

Z darovacej zmluvy (č.l. 5 spisu), uzatvorenej 14.05.2012 na jednej strane medzi B. K., L. E., bytom: A. K.

XXX, M., C. H., N., ako darcom č. 1, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. O. X, XXX XX, E., ako darcom
č. 2 a na strane druhej F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, B., XXX XX A., ako obdarovaným,
vklad ktorej zmluvy bol povolený pod V3354/12, súd zistil, že darkyňa č. 1 darovala obdarovanému
v celosti spoluvlastnícky podiel 1/6 a darca č. 2 daroval obdarovanému spoluvlastnícke podiely 1 a 1/6
v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/6 a 1 na parc.č. XXXX o výmere 596 m2,

zastavané plochy a nádvoria, na parc.č. XXXX o výmere 222 m2, orná pôda a na stavbe súp.č. 4, dom,
postavenej na parc.č. XXXX v k.ú. C. D., okres Žilina.
Darcovia v čl. IV.1 zmluvy prehlásili, že predmet daru nie je zaťažený žiadnymi dlhmi, vecnými
bremenami a inými právnymi vadami.
Z osvedčení pravosti podpisu darcov súd zistil, že darca č. 1 K. B., nar. XX.XX.XXXX na Slovensku,

štátna občianka Spojených štátov amerických, podpísala zmluvu pred konzulárnym úradom –
Generálnym konzulátom SR v C. P. dňa 28.03.2012 a darca č. 2 podpísal zmluvu dňa 14.05.2012 pred
zamestnancom povereným notárom JUDr. Ľubicou Jonekovou dňa 14.05.2012.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 20.02.2011 (č.l. 9) súd zistil, že ako spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú. C.
D., pozemkov parc.č. XXXX o výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere
222 m2, orná pôda a stavby domu súp.č. X, postavenej na parc.č. XXXX sú vedení:
titulom nadobudnutia 21D/1218/2004, Dnot 171/2004-50/05 A. B. v podiele 1,titulom osvedčenia o dedičstve 30D/84/07, Dnot 51/07-Z-1078/08-9/09 A. E. v podiele 1,
titulom osvedčenia o dedičstve 30D/78/2008, Dnot 304/2009 zo dňa 26.01.2010, č.Z602/10-25/10 K. B.,
L. E. v podiele 1/6, A. B. v podiele 1/6 a E. A. v podiele 1/6.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 20.09.2014 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že ako výlučný vlastník hore uvedených
nehnuteľností je vedený F. B. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 05.10. 2011, č. V6419/11-55/11 a titulom
darovacej zmluvy z 15.06.2012, č. V3354/12-48/12.

Z ponuky zo dňa 10.09.2014 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval prostredníctvom právnej
zástupkyne žalobcovi ponuku na prednostné odkúpenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
v podiele 1/6 a 1 na parc.č. XXXX o výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, na parc.č. XXXX
o výmere 222 m2, orná pôda a na stavbe súp.č. 4, dom, postavenej na parc.č. XXXX v k.ú. C. D., okres
Žilina s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom dome t.č. býva, a to za cenu 25.000,- €.

V prípade, že žalobca by nemal záujem o kúpu týchto nehnuteľností, žalovaný mu ponúka možnosť
presťahovať sa do domu súp.č. XX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX o výmere 404 m2, v Obci C.
D., ktorého je žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a tento podiel užívať žalobcom pre účely
bývania. V prípade neakceptovania tejto ponuky žalovaný pristúpi k odpredaju domu súp.č. X a parc.č.
XXXX K. XXXX inému záujemcovi, s ktorým t.č. už rokuje a následne si bude musieť žalobca vyriešiť

svoju bytovú otázku, nakoľko nový vlastník hodlá užívať dom v celku. Písomné vyjadrenie k ponuke
očakáva žalovaný do 30.09.2014.

Z listu žalovaného adresovaného F. B. dňa 10.09.2014 súd zistil, že adresátovi bolo ponúknuté
odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu 1 na stavbe – dome súp. č. XX postavenej na pozemku CKN

č. XXXX v Obci Nezbudská Lúčka za cenu 15.000,- € a pre prípad, že by adresát nemal záujem podiel
žalovaného odkúpiť, žalovaný hodlá svoj spoluvlastnícky podiel užívať tak, že tento bude využívať brat
žalovaného A. B., ktorý t.č. býva v dome žalovaného súp.č. X a ktorý hodlá žalovaný odpredať najneskôr
po 05.10.2014.

Uznesením sp. zn. 4C/294/2014-37 zo dňa 09.12.2014 súd rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa prevodu nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXXpreokresŽilina,obecC.D.,k.ú.C.D.,atovspoluvlastníckompodieleoveľkosti
1 a 1/6 - pozemkov KNC parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 596 m2, KNC parc. č.
XXXX, orná pôda, o výmere 222 m2, stavby – dom, súp. č. X, postavený na parcele KNC parc. č. XXXX,

zastavané plochy a nádvoria, o výmere 596 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Vo zvyšku súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 03.02.2015, v ktorom potvrdil, že žalobca

mu darovacou zmluvou zo 14.05.2012 daroval svoje spoluvlastnícke podiely 1 a 1/6 v predmetných
nehnuteľnostiach, pričom v roku 2011 bol žalobca menšinovým podielovým spoluvlastníkom týchto
nehnuteľností, spoločne s A. A. E. – podielovou spoluvlastníčkou v 1 a 1/6 a K. B., podielovou
spoluvlastníčkou v 1/6.
Obe menované mali záujem usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam tak, že navrhli žalobcovi

odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, čím by sa stal žalobca ich výlučným vlastníkom, alebo aby im
žalobca odpredal svoje spoluvlastnícke podiely. Žalobca však v tom čase nebol schopný spoluvlastnícke
podiely odkúpiť od menovaných a nebol ochotný svoje spoluvlastnícke podiely ani odpredať. Bol
vyrozumený, že A. E. podá žalobu na zrušenie spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný
v tom čase rozhodol pomôcť žalobcovi tým spôsobom, že spoluvlastnícke podiely 1 a 1/6 odkúpi

od A. E. pod podmienkou, že žalobca prevedie svoje spoluvlastnícke podiely darovacou zmluvou na
žalovaného, pričom žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca ostal bývať v predmetnej nehnuteľnosti, max.
však 1 rok. Tiež bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že pokiaľ žalovaný príde o zamestnanie,
nehnuteľnosti predá a potom sa žalobca presťahuje do domu súp.č. XX v k.ú. C. D., ktorého je žalovaný
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 spolu so svojimi súrodencami. Podmienkou bol takisto prevod

spoluvlastníckeho podielu 1/6 K. B. na žalovaného.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že pôsobí účelovo ponuka žalovaného na odkúpenie nehnuteľností žalobcom
a je vysoko nemorálne, aby žalobca kupoval nehnuteľnosti, ktoré žalovanému v dobrej viere daroval,žalovaný uviedol, že povolením vkladu darovacej zmluvy sa stal žalovaný výlučným vlastníkom
nehnuteľností a začal s rekonštrukciou domu súp.č. X, pričom žalobca sa do domu súp.č. 97
nepresťahoval, doposiaľ užíva dom súp.č. 4 a správa sa v ňom ako výlučný vlastník. Všetko nasvedčuje

tomu, že sa ani nehodlá z tohto domu vysťahovať. Listom z 10.09.2014 ponúkol žalovaný žalobcovi
odkúpenie nehnuteľností za cenu 25.000,- €, pretože on sám musel za odkúpenie spoluvlastníckych
podielov Mgr. Solárovej zaplatiť 10.000,- €, na zaplatenie ktorej sumy si musel zobrať úver v E. E.,
ktorý bude splácať do 20.07.2021, spolu s úrokom to predstavuje celkom 17.091,91 €. Okrem toho do
rekonštrukcie domu súp.č. vložil žalovaný doposiaľ finančné prostriedky 5.000,- € (výmena okien za

plastové, výmena vonkajších dverí za plastové, rekonštrukcia prívodu a rozvodu el. energie, oprava
omietok v celom dome a sadrokartónové stropy, obklady, dlažba v kúpeľni a WC), ako aj vlastnú prácu.

Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že darovacia zmluva bola uzatvorená v advokátskej kancelárii
a poprel, že vecné bremeno tak, ako ho popísal žalobca v žalobe, bolo žalobcovi prečítané advokátkou,

ktorá zmluvu vypracovala. Žalovaný uviedol, že žalobca v tomto vyslovene klame. Žalobca nikdy
Advokátsku kanceláriu H. B. Q., ktorá zmluvu vypracovala, nenavštívil a preto mu táto nemohla ani
darovaciu zmluvu s vecným bremenom prečítať. Darovacia zmluva po jej vypracovaní bola odoslaná
najprv na podpis pani K. B. do USA, po jej vrátení z USA bola zmluva doručená žalobcovi osobne
žalovaným, pričom žalobca mal zmluvu u seba min. 2 týždne a podpisoval ju pred povereným

zamestnancom notárky JUDr. Ľubice Jonekovej za prítomnosti žalovaného, kedy ju podpísal aj žalovaný
a v ten istý deň ju doručil spolu s návrhom na vklad na Správu katastra o 10.16 hod.

Ani tvrdenie, že žalovaný mal informovať svojich súrodencov B. B., H. I. a F. B. o vecnom bremene,
sa nezakladá na pravde a pokiaľ majú tieto osoby vypovedať ako svedkovia, svedecké výpovede by

boli z ich strany účelové, pretože menovaní nemajú záujem o to, aby sa žalobca nasťahoval do domu
súp.č. 97, ktorý oni sami výlučne užívajú a chcú, aby to tak aj ostalo, i napriek tomu, že i žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 na tejto nehnuteľnosti. Žalovaný chcel túto situáciu riešiť,
a preto svoj podiel v tejto nehnuteľnosti prednostne ponúkol ostatným spoluvlastníkom, z ktorých žiadny
neprejavil záujem o odkúpenie podielu žalovaného, žalovaný jej tak pripravený tento podiel darovať

žalobcovi ako kompenzáciu za dar, ktorý mu žalobca poskytol v roku 2012.

Z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 14.05.2012 (č.l.
59 spisu) podľa darovacej zmluvy uzatvorenej medzi K. B. ako darcom č. 1, A. B. ako darcom č. 2

ažalovanýmF.B.akoobdarovanýmdňa14.05.2012súdzistil,ženávrhnavkladboldoručenýnaSprávu
katastra dňa 14.05.2012 o 10.16 hod.

Z výpisu z LV č. XXX (č.l. 60 spisu) súd zistil, že ako spoluvlastníci domu súp.č. XX, postaveného na
parc.č. XXXX, sú vedení v spoluvlastníckych podieloch každý v 1 F. B., F. B., H. I., L. B. a B. B..

Žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, doručený súdu dňa 18.03.2015 (č.l. 62
spisu), na základe ktorého súd rozhodol uznesením sp. zn. 4C/294/2014-74 zo dňa 17.04.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2015, v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn.

10Co/411/2015-104 zo dňa 10.07.2015 tak, že uložil žalovanému povinnosť rodinný dom súp. č. X,
postavený na parcele KNC parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 596 m2, vedený na
LV c. XXX pre okres G., obec C. D., k.ú. C. D. pripojiť na elektrinu a zapnúť v ňom hlavný elektrický istič
tak, aby zabezpečil pre žalobcu riadne užívanie elektrickej energie a vykurovanie a nebránil žalobcovi
v užívaní tohto plnenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 4C 294/2014.

Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedol, že užíval nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu, pred uzatvorením darovacej zmluvy, na základe ktorej sa vlastníkom
nehnuteľností stal žalovaný, užíva tieto nehnuteľnosti aj po prevode vlastníckeho práva na žalovaného.

Medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením nájomnej zmluvy konkludentným
spôsobom, na základe ktorej žalobca časť sporných nehnuteľností stále užíva, a to s vedomím
a súhlasom žalovaného. Tento záväzkovo-právny vzťah nebol ukončený zákonom predpokladaným
spôsobom. Teda medzi stranami existuje nájomný vzťah, založený ústnou zmluvou s tým, že tentonájomný vzťah nezanikol. Obec Nezbudská Lúčka vydala na podnet žalobcu rozhodnutie, ktorým uložila
žalovanému povinnosť obnoviť predošlý stav. Pred vydaním rozhodnutia obce žalovaný nakrátko zapol
hlavný elektrický istič a po doručení tohto rozhodnutia hlavný elektrický istič opäť vypol.

Súd na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 4C/294/2014-74 zo dňa 17.04.2015 uviedol, že na
zabezpečenie práv navrhovateľa je nevyhnutné, aby si odporca plnil svoje povinnosti plynúce mu z
nájmu nehnuteľností. Súd ďalej konštatoval, že nárok navrhovateľa, ktorý uplatňuje v konaní vo veci
samej, je dôvodný. Odporca sa voči nemu dopustil a dopúšťa konania, ktoré je hrubým porušením
dobrých mravov. Takýmto konaním bezpochyby je aj vypnutie hlavného elektrického ističa a zabránenie

navrhovateľovi vo vykurovaní nehnuteľnosti v chrípkovom období, keď nočné teploty klesajú na - 4°C.
Z konania odporcu navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma. Súd sa stotožnil po skutkovej aj právnej
stránke s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby rodinný
dom súp. č. X, postavený na parcele KNC parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 596
m2, vedený na LV c. XXX pre okres G., Obec C. D., k.ú. C. D. pripojil na elektrinu a zapol v ňom hlavný
elektrický istič tak, aby zabezpečil pre navrhovateľa riadne užívanie elektrickej energie a vykurovanie a

nebránil navrhovateľovi v užívaní tohto plnenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 4C 294/2014.

Z rozhodnutia Obce C. D. (č.l. 66 spisu) zo dňa 02.03.2015 súd zistil, že vo veci navrhovateľa A.
B. o ochranu pokojného stavu proti F. B. obec uložila predbežne povinnosť obnoviť predošlý stav, t.j.

nehnuteľnosť, v ktorej A. B. býva, napojiť elektrinu tak, aby mohol pán A. B. túto nehnuteľnosť používať,
o.i. najmä na vykurovanie.
Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 27.02.2015 (č.l. 86 spisu) súd zistil, že žalobca bol
vyzvaný na úhradu spotrebovanej elektrickej energie žalobcom na adrese C. D. O. X v dome, ktorý
vlastní žalovaný, ktorý žalobca užíva od 14.5.2012 bez nájomnej zmluvy, pričom žalovaný požaduje 90%

z celkového odberu el. energie, ktorú mu dodávateľ vyúčtoval za obdobie od 19.07.2012 do 19.06.2014
v celkovej výške 470,20 €, z čoho 90% predstavuje suma 423,18 €. V prípade, že do dňa 05.03.2015
žalobca stanovenú sumu neuhradí, bude žalovaný nútený prerušiť žalobcovi dodávku el. energie.
Z odvolania žalovaného voči listu starostky obce „rozhodnutie“ z 02.03.2015 súd zistil, že na
odôvodnenie odvolania žalovaný uviedol, že žalobca A. B. užíva nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bez

právneho dôvodu, neexistuje žiadna písomná nájomná zmluva, nehnuteľnosť mohol užívať so súhlasom
žalovaného do 11/2012 a po tomto termíne sa mal odsťahovať. Pokiaľ aj uznesením Okresného súdu
Žilina č.k. 4C/294/2014 z 09.12.2014 súd rozhodol, že sa má žalovaný zdržať prevodu nehnuteľnosti až
do doby konečného rozhodnutia vo veci podaného návrhu žalobcu o vrátenie daru, žalovanému však
neuložil, aby strpel užívanie nehnuteľností A. B. a platil za neho odber elektrickej energie.

ZvyjadreniaObceC.D.zodňa15.06.2015(č.l.97spisu)súdzistil,žestarostkaobceR.K.S.B.vykonala
dňa 15.06.2015 domovú ohliadku, kedy preverila stav nehnuteľnosti, v ktorej pán A. B. býva a potvrdila,
že rodinný dom súp. č. X, postavený na parc.č. XXXX, umiestnený v zastavanom území obce, vedený
na LV č. XXX pre k.ú. C. D., je odpojený od elektrickej energie.

Žalobca v návrhu na pripustenie zmeny žaloby (č.l. 118 spisu), doručenom súdu dňa 12.9.2016, v ktorom
sa zároveň k veci vyjadril, uviedol, že žalovaný navyše podmienil zapojenie elektriny podpísaním
nájomnej zmluvy, hoci už z predchádzajúceho predbežného opatrenia, ktorým mu súd uložil povinnosť
zdržať sa prevodu sporných prevodov na nehnuteľnosti, vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol nájomný vzťah užívaním spornej nehnuteľnosti žalobcom. Žalovaný sa dopustil závažného
porušenia dobrých mravov vo vzťahu ku žalobcovi nielen tým, že mu ponúkol na predaj podiely na
nehnuteľnostiach, ktoré získal od žalobcu darom a upozornil ho na to, že nehnuteľnosti predá cudzej
osobe, s ktorou už rokuje, čím žalobcu pripraví o strechu nad hlavou, ale aj tým, že v zime roku 2015
odpojil žalobcu od elektriny, čím znemožnil kúrenie v časti nehnuteľnosti obývanej žalobcom. Následne

vydané predbežné opatrenie, potvrdené Krajským súdom v Žiline, žalovaný nerešpektoval a listom zo
dňa 18.09.2015 vyzval žalobcu na podpis nájomnej zmluvy, čím podmienil zapojenie elektriny do spornej
nehnuteľnosti.

Podľa názoru žalobcu darovacia zmluva nespĺňala pojmový znak darovacej zmluvy, a to jej

bezodplatnosť, pretože mala žalobcovi podľa vyjadrenia žalovaného k žalobe poskytnúť majetkovú
hodnotu, vyjadriteľnú v peniazoch - za darovanie nehnuteľností mal žalovaný umožniť žalobcovi bývanie
v dome č.s. X počas doby jedného roka. Teda zabezpečenie bývania na obdobie jedného roka
jednoznačne predstavuje túto majetkovú hodnotu. Pokiaľ darovacia zmluva obsahuje príkaz spočívajúciv tom, že obdarovaný sa musí správať tak, že to v konečnom dôsledku prinesie majetkový prospech
darcovi, nejedná sa o darovanie, ide tak o dissimulovaný právny úkon, ktorým sa zastiera iný právny
úkon. Takýmto iným právnym úkonom mala byť zrejme kúpna zmluva, ktorá však nespĺňa zákonom

stanovené náležitosti a nemôže tak byť platným právnym úkonom (§ 41a ods. 2 OZ).

Z listu žalovaného zo dňa 18.09.2015 adresovaného žalobcovi vo veci zmluvy o nájme časti RD a odbere

elektrickej energie súd zistil, že žalovaný v nadväznosti na uznesenie OS Žilina č.k. 4C/294/2014-74
zo 17.04.2015 a uznesenie KS Žilina 8Co/41/2015-104 zo dňa 30.07.2015 zaslal žalobcovi v prílohe
listu návrh zmluvy o nájme časti RD č. X v C. D., ktorá upravuje i podmienky odberu elektrickej energie
zo strany žalobcu ako nájomcu a spôsob platby za tento odber. V liste žalovaný trvá na tom, že
časť RD žalobca užíva od 14.06.2013 neoprávnene a tvrdenie žalobcu, že nájomnú zmluvu uzatvorili
konkludentným spôsobom, poprel.

Z návrhu nájomnej zmluvy (č.l. 122 – 123 spisu) súd zistil, že predmetom zmluvy bol nájom časti
rodinného domu, špecifikovanej v čl. I.1.2. zmluvy, na dobu určitú od 10.09.2015 do doby právoplatného
skončenia veci vedenej na OS Žilina č.k. 4C/294/2014 (čl. II. zmluvy). Podľa č.l. III.3.1. zmluvy mal byť
hore uvedený predmet nájmu poskytnutý prenajímateľom v dohodnutej dobe nájmu bezplatne. Podľa

čl. III.3.2. zmluvy nájomca mal preddavkovo platiť prenajímateľovi úhrady za služby spojené s užívaním
predmetu nájmu, t.j. najmä poplatky za spotrebu elektrickej energie, a to mesačne vo výške 10,- € vždy
do 10. dňa v príslušnom mesiaci. Podľa čl. IV. zmluvy prenajímateľ mal umožniť nájomcovi odoberanie
elektrickej energie z odberného miesta prenajímateľa tak, že nájomca si na vlastné náklady pred svoj
zdroj odberu nainštaluje podružné meranie na vonkajšej stene rodinného domu pre presný odpočet

skutočne spotrebovanej – odobratej elektriny od prenajímateľa. Spôsob merania odobratého množstva
elektriny a odpočty meradiel sú podrobne uvedené v čl. V. zmluvy v bodoch 5.1. až 5.7.. Správanie sa
účastníkov zmluvy týkajúce sa správy a údržby elektrickej prípojky, údržby rozvodu elektrickej energie,
starostlivosti o meracie zariadenie, rozvody elektrickej energie sú podrobne špecifikované v čl. VI.
zmluvy, v jeho bodoch 6.1 až 6.7.. Návrh zmluvy podpísal žalovaný ako prenajímateľ dňa 18.09.2015,

zo strany nájomcu zmluva podpísaná nie je.

Z listu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 13.05.2016 (č.l. 124 spisu), adresovaného právnej
zástupkyni žalobcu súd zistil, že vo veci začatej exekúcie EX 202/2015 z 03.05.2016, vykonávanej

súdnou exekútorkou JUDr. Pavlou Miššíkovou, Exekútorský úrad Nitra o pripojenie elektriny k rodinnému
domu súp.č. X v k.ú. C. D. za účelom jej užívania A. B., bola právna zástupkyňa žalobcu vyzvaná na
účasť dňa 18.05.2016 o 15.30 hod. pri úkone pripojenia elektrickej energie na adrese C. D. O. X a tiež
na zabezpečenie účasti svojho klienta pri tomto úkone a súčasne aby uzatvoril so žalovaným zmluvu
o nájme časti RD o odbere elektrickej energie a jej úhrade. Zároveň bolo právnej zástupkyni žalobcu

oznámené, že žalovaný požiadal starostku Obce Nezbudská Lúčka, aby bola prítomná pri zapojení
elektrickej energie, ktorá svoju účasť ako svedok odmietla.
Z námietok žalovaného voči exekúcii EX/202/2012 zo dňa 11.05.2016 (č.l. 125 spisu) adresovaných
Exekútorskému úradu Nitra, JUDr. Pavla Miššíková, súd zistil, že na odôvodnenie námietok povinný
uviedol, že oprávnený žije v rodinnom dome vo vlastníctve povinného bez akéhokoľvek nájomného

vzťahu, ktorý by jednak upravoval samotné vzťahy medzi povinným a oprávneným a upravoval by
povinnosti oprávneného z titulu úhrady ním odobratej elektrickej energie. Povinný bol a je naďalej
ochotný splniť vykonateľné uznesenie č.k. 4C/294/2014 zo 17.04.2015, avšak tým, že oprávnený
nie je ochotný podieľať sa na úhrade elektrickej energie, ktorú bude sám odoberať od povinného,
medzi povinným a oprávneným neexistuje žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by si povinný

mohol uplatniť na súde nároky na úradu elektrickej energie voči oprávnenému, ani vôľa oprávneného
takýto zmluvný vzťah uzatvoriť. Povinný je toho názoru, že nastali okolnosti brániace vymáhateľnosti
vykonateľného uznesenia č.k. 4C/294/2014 zo 17.04.2015.
Z doplnenia odvolania voči exekúcii č.k. 18Er/4731/2015 zo dňa 11.07.2016, adresovaného OS Martin
súd zistil, že pokiaľ súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX/202/2015 voči

povinnému: F. B. na vymoženie uskutočnenia práv a výkonov, a to konkrétne povinnosť povinného, aby
rodinný dom súp.č. X v k.ú. C. D. pripojil na elektrinu a zapol v ňom hlavný elektrický istič tak, aby
zabezpečil pre oprávneného riadne užívanie elektrickej energie a nebránil oprávnenému v užívaní tohto
plnenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na OS Žilina č.k. 4C/294/2014,bolo dňa 21.06.2016 dodatočne zistené pánom H. L., že závadu na rozvode elektrickej energie
spôsobil oprávnený, a to ešte pred podaním predbežného opatrenia (dňa 18.03.2015), spočívajúcu
v znefunkčnení elektroinštalácie svetelného okruhu č. 2 v časti rodinného domu, ktorú užíva oprávnený.

Dňa 18.05.2016 povinný pripojil dom na elektrinu a táto v dome fungovala. Keďže opravu závady,
ktorú zistil menovaný pán L., oprávnený neodstránil, pri pripojení akéhokoľvek elektrického spotrebiča
nastal stav, že elektrina v dome nefungovala. Až na základe úplnej kontroly rozvodu elektrickej
energie, vykonanej pánom L. bol zistený skutočný stav a určená závada. Oprávnený odmietol podpísať
potvrdenie o tom, že dňa 18.05.2016 mu bola zapnutá elektrina v dome, taktiež odmietol podpísať

zmluvu o časti RD a o odbere elektrickej energie. V čase pri zapnutí elektrickej energie v dome bol
prítomný i svedok Ing. Rudolf Bezák, ktorý môže dosvedčiť, že elektrická energia v dome fungovala, no
po odchode povinného fungovať prestala. Preto má povinný za to, že konanie oprávneného je účelné
a má za cieľ dokumentovať nevhodné správanie povinného voči jeho osobe oprávneného, v súvislosti
s podaným návrhom na vrátenie daru.

Na návrh právnej zástupkyne žalovaného na vykonanie dokazovania výzvou na ÚPSVaR Žilina na
predloženie listín týkajúcich sa poskytnutia príspevku na bývanie žalobcovi, ako aj na úhradu za odber
elektrickej energie a plynu v dome žalovaného za obdobie od roku 2012, súd zo zaslaných listinných
dôkazovazosprávyÚPSVaRŽilinazodňa30.09.2016zistil,žežalobcabolpríjemcompomocivhmotnej

núdzi v období od 01.01.2012 do 31.05.2012 vo výške 118,30 €, z toho 55,80 € bol príspevok na bývanie,
od 01.07.2012 do 31.07.2012 vo výške 62,50 € (bez nároku na príspevok na bývanie), od 01.08.2012 do
31.01.2014 vo výške 118,30 € (z toho 55,80 € bol príspevok na bývanie), od 01.02.2014 do 31.05.2015
vo výške 117,40 € (z toho príspevok na bývanie bol 55,80 €).

Podľa zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 13.08.2012, ktorej účastníkmi boli prenajímateľ F. B.
a nájomca A. B., bol v zmysle čl. I. zmluvy prenechaný rodinný dom č. X, vrátane jeho príslušenstva, do
užívania nájomcovi A. B.. Podľa čl. II. zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 180,- € mesačne, ktorú
sumu nájomného mal nájomca platiť vždy k prvému dňu v mesiaci v hotovosti. Do sumy nájomného bol
započítaný plyn, elektrická energia, voda a priestory rodinného domu. Podľa čl. IV. zmluvy bola doba

nájmu dohodnutá na 5 rokov, pričom v čl. IV. je dopísané ručne písaným písmom: „Prenájom vzniká
01.08.2012 do 31.07.2017, dopísal: B.“.

Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2016 žalobca zotrval na žalobe, uviedol, že meno

advokátky sídliacej na Mariánskom námestí, kde darovaciu zmluvu so žalovaným uzatvorili, mu
nie je známe, ale touto advokátkou nebola právna zástupkyňa žalovaného, ktorá bola prítomná na
pojednávaní. Keď prišli ku advokátke s bratom, bolo už všetko pripravené, ona hovorila žalobcovi, či
si chce prečítať zmluvu. Žalobca teda začal čítať, zmluvu si prečítal asi do polovice, ale nevidel dobre,
lebo prišiel zo svetla do tmy, nemal okuliare, preto požiadal advokátku, aby zmluvu prečítala za neho.

Advokátka prečítala, že žalobca má doživotné právo bývania a že žalovaný žalobcu dochová a pochová.
Zmluvabolanapísanánajednejstranevtrochkópiách.Žalobcasichceljednukópiuzobrať,aležalovaný
kópie zmlúv zobral a povedal, že zmluvu mu dá potom doma.
Žalobca uviedol, že mal na základe tohto práva doživotného bývania právo na užívanie celého domu.
Dom užívali tak, že žalobca sa chodil do polovičky domu užívanej žalovaným sprchovať, a aj žalovaný

mohol používať časť domu užívanú žalobcom. Spočiatku dom užíval len žalobca sám, žalobca je
slobodný, býva tam od roku 1986. Žalovaný začal dom užívať od roku 2012 počas víkendov, niekedy aj
v týždni. Žalovaný mal zadnú časť a žalobca prednú časť domu.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že naliehavý právny záujem spočíva v zabezpečení bytovej potreby
žalobcu.

Poukázala, že žalobca je jednoduchý človek a keď ho žalovaný oslovil s ponukou, že sa o neho ako o

bezdetného a slobodného postará a dochová ho, tak to akceptoval a pod týmto prísľubom mu takmer
polovicu spornej nehnuteľnosti daroval. Žalobca realizoval uvedený úkon v dobrej vôli, jednalo sa o
jeho jediný majetok a jedinú možnosť bývania. Vzťahy medzi stranami boli v čase podpísania darovacej
zmluvy relatívne dobré, následne sa zásadným spôsobom zmenili. Žalobca a žalovaný mali medzi sebourôzne drobné konflikty, ktoré vyústili až do toho, že nehnuteľnosť bola rozdelená na prednú a zadnú
časť, ktoré majú samostatné vchody. Od týchto mali pôvodne žalobca a žalovaný navzájom kľúče,
avšak žalovaný asi v lete roku 2013 odňal žalobcovi kľúče od zadnej časti nehnuteľnosti, ktorá bola ním

užívaná,hocivedel,ževtejtočastinehnuteľnostijezriadenákúpeľňaatoaletaaževčastinehnuteľnosti,
ktorá je užívaná žalobcom, takéto sociálne zariadenia nie sú. Od vtedy bol žalobca nútený využívať
verejné toalety, najčastejšie na železničnej stanici priamo v Obci Nezbudská Lúčka, alebo u rôznych
známych. Kúpeľňu využíval naďalej u svojich súrodencov. Následne pokračovali ďalšie škriepky medzi
súrodencami a ďalej spolu nekomunikovali. Vyvrcholilo to do toho, že žalovaný prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne vyzval žalobcu na to, aby si od neho nehnuteľnosť odkúpil za cenu 20.000,- € s
tým, že ho upozornil na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, rokuje o kúpe nehnuteľnosti s
potenciálnym záujemcom a ak žalobca túto ponuku nebude akceptovať, bude sa musieť z nehnuteľnosti
vysťahovať.
Vzhľadom na to, že žalobca obdŕžal tento list, si vyžiadal príslušnú darovaciu zmluvu z katastra
nehnuteľností, z ktorej zistil, že je skutočne pravdou, že nemá k nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno

doživotného užívania a podal žalobu v tomto konaní. Následne žalovaný zamkol aj ďalšie stavby, ktoré
sa pri nehnuteľnosti nachádzajú, napr. pivnicu, šopu, odpojil časť nehnuteľnosti užívanej žalobcom od
elektriny, a to s plným vedomím, že žalobca vykuroval svoju časť nehnuteľnosti iba za pomoci plynového
kotla, ktorý sa spúšťal na elektrickú iskru, hoci vedel o tom, že teploty v tom období klesali v noci na
-4°C a cez deň nepresahovali 3°C. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca opäť podal návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorý dosvedčil aj dokladom od starostky obce, ktorá nehnuteľnosť navštívila
a zistila, že elektrina v nehnuteľnosti nejde a nie je možné ju ani vykurovať. Napriek tomu k zapojeniu
elektriny nedošlo a nedošlo k zapojeniu elektriny ani potom, čo o predbežnom opatrení rozhodol KS
v Žiline, napokon k zapojeniu elektriny nedošlo ani v priebehu exekučného konania. V zásade sa táto
situácia začala riešiť až potom, ako exekútor vyzval žalovaného na plnenie si povinnosti vyplývajúcej

zo súdnych rozhodnutí.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo z dôvodu, že dom nebol
už dlhšiu dobu vysporiadaný a sesternica A. E., ktorej zomrel jej otec – ujec strán sporu, sa domáhala

vyplatenia svojho podielu v tejto nehnuteľnosti. Žalobca prišiel za žalovaným s tým, že bola za ním
sesternica A. E. s tým, že keď jej nedá 11.000 €, aby vypratal dom, aj keď bude spávať pod mostom,
že ju to nezaujíma. Chcela si v dome zriadiť pizzeriu. Žalobca navrhol žalovanému, že mu daruje svoj
podiel, aby si žalovaný od sesternice jej podiel odkúpil. Strany sporu boli o užívaní tejto nehnuteľnosti
dohodnutétak,žežalobcavtomtodomebudebývať,kýmhobudežalovanýprerábaťažemubudedávať

pozor na materiál. Žalovaný sa s manželkou rozprávali, že žalobcovi pomôžu, keďže žije asociálnym
životom, večne je opitý a keď bude žalovanému pomáhať s prácou okolo rodinného domu, aspoň sa
nebude opíjať. Boli dohodnutí tak, že keď sa predná časť domu bude prerábať, žalobca sa presťahuje
do rodičovského domu súp. č. XX, v ktorom má žalovaný 1/4 podiel. Teda práve takýmto spôsobom sa
mali vyrovnať. Žalobca vyslovene žalovanému navrhol, že keď ten dom žalovaný prerobí, tak pôjde do

domu č. XX bývať. V dome súp. č. XX bývajú ďalší dvaja asociáli, bratia strán sporu, žalobca by
tak býval v tomto rodinnom dome s nimi. Rodinný dom č. XX je dostatočne veľký, obsahuje 5 izieb a má
aj rozsiahle sociálne zariadenie, takže by postačoval aj pre žalobcu, aj pre osoby, ktoré v dome bývajú.
Keby žalovaný neodkúpil od sesternice jej podiel, žalobca by už dávno v dome nebýval a nemuseli byť
tieto spory.

Čo sa týka darovacej zmluvy, táto nebola uzatvorená zo dňa na deň, nakoľko v nehnuteľnosti má
podiel ešte mamina sestra, ktorá žije v Spojených štátoch, a preto sa to vybavovalo dlhšie. Zmluvu
vyhotovila právna zástupkyňa žalovaného JUDr. Bezáková. Nie je pravda, že žalobca videl zmluvu
prvýkrát u notára, keď ju podpisoval, pretože zmluvu mal u seba najmenej dva týždne a koľkokrát, keď
žalovaný išiel do práce, do nočnej, spolu o tom hovorili, kedy ju žalobca podpíše. Zmluvu boli podpísať

na Mariánskom námestí u notárky JUDr. Jonekovej dňa 14.05.2012. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že sa
voči nemu žalovaný nevhodne správal, žalovaný uviedol, že práve žalobca sa so žalovaným rozprával
vulgárne. Napr. keď žalovaný po prehratom súde s A. E. pýtal od žalobcu peniaze na advokáta, tak mu
žalobca odpovedal vulgárne - gestikuláciou i verbálne.

Žalobca uviedol, že nepopiera, že by si nevypil – veď nemá deti, ani ženu, pre ktorých by šetril. Je na
predčasnom starobnom dôchodku. Uviedol, že polovicu domu, v ktorej býva žalovaný, kúpil žalobca
v roku 1986 od H. E. za 25.000,- Sk.Žalobca poprel, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená taká dohoda, ako tvrdí žalovaný, pretože

pani E. ho nikdy neoslovila so žiadosťou o vyplatenie nehnuteľnosti. Žalobca daroval tieto nehnuteľnosti
svojmu bratovi za predpokladu, že tieto bude môcť naďalej užívať a vzhľadom na konanie žalovaného
hrozí žalobcovi, že sa stane bezdomovcom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi je umožnené bývať
v rodičovskom dome, v ktorom je žalovaný spoluvlastníkom v podiele 1/4, za týmto účelom neboli zo
strany žalovaného podniknuté žiadne kroky.

Žalobca uviedol, že so žalovaným neboli dohodnutí na rekonštrukcii domu, žalobca pomáhal
žalovanému ako svojmu bratovi s tým, že mu žalovaný za to donesie nejaké jedenie a kúpi mu niečo
na pitie. Žalovaný neprerábal celý dom, len kuchyňu. Elektrina už bola urobená. Kúpeľňu, odpady, aj
vodu mu robil žalobca a dal žalovanému aj svoje veci, a to batériu, umývadlá, vaňu. Žalobca tiež poprel
tvrdenia žalovaného, že žalovaný navrhol žalobcovi, aby sa žalobca presťahoval do domu súp. č. XX

a že žalobca mal zmluvu pri sebe dva týždne pred jej podpísaním.

Žalovaný potvrdil, že zavrel toaletu v dome, na zdôvodnenie ktorého konania uviedol, že tomuto
predchádzalo správanie žalobcu, ktorý začal kradnúť žalovanému z jeho miestností televízor, alkohol

a rôzne iné veci, ktoré tam žalovaný mal. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu žalobca poskytol
materiál tvrdený žalobcom, uviedol, že batérie si kúpil sám a použil vlastný materiál, ktorý nakupoval za
vlastné peniaze. Pokiaľ žalobca tvrdí, že materiál mu poskytol on, nech o tom predloží doklady.

Žalobca uviedol, že v žiadnom prípade neužíval bez vedomia svojho brata - žalovaného jeho veci, že
tieto mu žalovaný sám doniesol, dal mu svoj televízor a tranzistor. Chladničku mu vyhodil. Potom si
žalovaný veci pobral a žalobca zostal bez televízora, rádia a chladničky. Tieto veci si od brata ale nebol
zobrať, veď mal zamknuté.

Žalovaný následne poprel tvrdenie žalobcu, že by svoje veci poskytol žalobcovi. Žalobca si z bytu
žalovaného bral to, čo potreboval.

Svedok B. B., v rodinnom pomere k stranám sporu – je ich bratom, uviedol, že k svojim bratom má stále
rovnaký vzťah - normálne spolu vychádzali, aj vychádzajú. Vzťah medzi stranami sa ale naštrbil. Tri dni
po podpísaní darovacej zmluvy, ktorej predmetom boli podiely v dome č.s. X, mu žalobca o uzatvorení
zmluvy povedal. Z rozprávania žalobcu je svedkovi známe, že podľa zmluvy mal žalovaný žalobcu

dochovať a pochovať a mal mať doživotné právo na dom č. X.
Po podpísaní zmluvy sa prvý rok správal žalovaný voči žalobcovi normálne, potom sa tam čosi naštrbilo.
Čo bolo medzi nimi, kvôli čomu sa pohádali, svedok nevedel uviesť, keďže tam nebol. Z rozprávania
brata A. (žalobcu) vie, že mu brat F. (žalovaný) zobral kľúče od časti domu, kde je kúpeľňa, WC a
kuchyňa. Q. A. sa chodil kúpať ku svedkovi. Viac k týmto sporom medzi bratmi svedok nevedel uviesť,

ale z rozprávania brata A. je mu ešte známe, že brat F. hodil A. na stôl kľúče s tým, aby mu dal on svoje
kľúče. Takže si navzájom vrátili kľúče od svojich častí domu. Tiež niekedy v januári 2015 prišiel brat
A., že ho brat F. odpojil od elektriny. Dôvody, pre ktoré odpojil žalovaný žalobcu od elektrickej energie,
svedkovi známe neboli.
Svedok uviedol, že žalobca mu nespomínal, že by sa mal nasťahovať do rodičovského domu č. XX.

Na otázku, či svedkovi je niečo známe o nejakom spore medzi žalobcom a pani E., svedok uviedol, že
keď bol na stanici v bufete, pani A. E. vtedy pýtala 100.000,- od brata A., lebo v tom dome mala polovičku
po otcovi - aspoň tak vykrikovala.

Svedok F. B., v rodinnom pomere k stranám sporu – je ich bratom, uviedol, že predmet konania mu je
známy,jednásaovráteniedaru,F.mávrátiťA.polovičkuchalupyzasvojesprávaniesavočiA..Svedkovi
je známe, že žalovaný robí žalobcovi všetko napriek, aby sa vysťahoval, alebo mu vymení tú 1/4, čo je
v rodičovskom dome. Svedok sa o uzatvorení darovacej zmluvy dozvedel od žalobcu v sobotu v tomtýždni, ako bola v stredu podpísaná zmluva, podľa ktorej mal žalovaný žalobcu dochovať aj pochovať.
Žalovaný sa správal voči žalobcovi po uzavretí darovacej zmluvy nedôstojne, stále vykríkal, nadával
a robil napriek. Napr. mali spoločnú kúpeľňu a WC, ale žalovaný si to zamkol. Bola tam aj drevená latrína,

ale tú brat F. zbúral, tak žalobca nemal kde chodiť, preto bol nútený či do kúpeľne, na stanicu alebo
ku svedkovi, ku susedom, kde sa dalo. Tiež mu odpojil elektrinu. V pivnici mal žalobca zemiaky, brat
F. nechal otvorené dvere na pivnici a zemiaky zamrzli. Pred dvere mu nachádzal staré handry, staré
topánky.
Svedok uviedol, že do C. D. O. X stále chodieval, ale keď tam bol brat F., radšej tam nešiel, pretože

F. je konfliktný človek. Bol by mu nadával, čo tam hľadá, atď. Žalobca svedkovi spomínal, že by sa mal
nasťahovať do rodičovského domu súp.č. XX, ale podľa názoru svedka „prečo by to mal urobiť, keď on
(žalobca) má svoj podiel na č.d. X)“.

Žalovaný uviedol, že keď si bol v dome súp.č. XX zobrať motorovú pílu, svedok ho vulgárne poslal preč,
povedal mu, že tam nemá čo hľadať, že dom je ich. A pritom je žalovaný v dome vlastníkom v podiele 1.

Svedok uviedol, že žalovanému, keď si prišiel po tú pílu, povedal, že tam žiadnu pílu nemá, načo mu
žalovaný vulgárne nadal.

Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním, doručeným súdu 16.12.2016 (č.l. 170 spisu), v ktorom
poukázal, že potom, ako sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti a začal s rekonštrukciou rodinného

domu, správanie žalobcu sa výrazne zmenilo a namiesto prisľúbenej pomoci pri dome žalobca začal
viac požívať alkoholické nápoje, ktoré mali za následok jeho agresívne a vulgárne správanie sa voči
žalovanému, svedkami ktorého správania boli B. T. a S. T., ktorých čestné prehlásenia súdu žalovaný
predkladá. Žalovaný poukázal, že žalobca nebol ochotný sa podieľať na úhrade za odber elektrickej
energie, ani uzatvoriť zmluvu o nájme časti rodinného domu, ktorá mu bola zaslaná 18.09.2015. Táto

zmluva nebola ničím podmieňovaná, jej účelom bolo zabezpečiť odpočet odberu elektrickej energie
žalobcom a následne jeho vyúčtovanie. Za odber elektrickej energie žalobca neplatí doposiaľ. Žalobca
robil všetko preto, aby žalovanému čo najviac znepríjemnil spolužitie. V rodinnom dome znefunkčnil
plynovú prípojku tak, že žalovaný ju nemohol využívať. Svojím konaním a neodborným zásahom
spôsobilizávadunarozvodeelektrickejenergievdome,ktoráspočívalavznefunkčneníelektroinštalácie

svetelného okruhu č. X v časti rodinného domu, ktorú užíva práve žalobca. Táto skutočnosť sa
preukázala pri hľadaní poruchy na elektrickom vedení a pri oprave v júni 2016. Žalobca dvor využíva ako
odstavné miesto pre ťažkú techniku svojich kamarátov. Správal sa ako výlučný vlastník nehnuteľnosti,
nerešpektujúc zmenu, ktorá nastala vo vlastníckych vzťahoch. Vzhľadom na neúnosnú situáciu a tiež na
skutočnosť, že žalovaný je čiastočný invalidný dôchodca (t.č. ešte pracuje) a spláca úver, ktorý si zobral

na vyplatenie spoluvlastníckych podielov od A. E., ponúkol žalovaný žalobcovi odkúpenie nehnuteľnosti
za cenu, ktorá však zohľadňovala len náklady, ktoré vynaložil žalovaný na odkúpenie nehnuteľnosti
(podielov) a náklady, ktoré boli vynaložené na nehnuteľnosť v období 2012 – 2014 (list z 10.09.2014).
druhoumožnosťoubolo,žežalovanýnehnuteľnosťpredástým,žežalobcabymalmožnosťpresťahovať
sa do rodičovského domu v C. D. O. X (pozn. súdu: jedná sa o nesprávny údaj, malo byť uvedené súp.č.

domu XX), v ktorom je žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1. Žalobca bez toho, aby sa
pokúsil so žalovaným hľadať spoločné riešenie a bez podania výzvy žalovanému na vrátenie daru, podal
30.04.2014 žalobu na Okresný súd Žilina o vrátenie daru.
Pokiaľ ide o odpojenie žalobcu od elektriny, žalovaný uviedol, že dňa 20.02.2015 sa žalobca domáhal
na T. C. D. poskytnutia ochrany pokojného stavu uložením povinnosti obnoviť predošlý stav a rodinný

dom súp.č. X napojiť na elektrinu. Žalovaný však túto situáciu nespôsobil, istič v dome nebol vypnutý,
ale bol vyhodený pri plote. Žalobca sa nesnažil ani zistiť, v čom je príčina, ale podal hneď uvedený návrh
na obec. Žalovaný po zistení príčiny na mieste zapol istič pri plote. Požiadal žalobcu, aby sa podieľal na
úhrade za odber elektrickej energie za obdobie od 19.07.2012 do 31.01.2015 s vykonaním úhrady do
05.03.2015 s tým, že pokiaľ požadovanú sumu v stanovenom termíne nezaplatí, bude žalovaný nútený

prerušiť mu dodávku elektrickej energie. Pokiaľ je podľa vyjadrenia žalobcu pre zabezpečenie jeho práv
nevyhnutné, aby si žalovaný plnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z nájmu nehnuteľnosti a vydania
predbežného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému pripojiť rodinný dom súp.č. X na
elektrinu, aby žalobca mohol rodinný dom riadne užívať, žalovaný s týmto zásadne nesúhlasí, keďžemedzi ním a žalobcom nájomný vzťah nevznikol. Žalovaný pripojil žalobcu na elektrinu 18.05.2016,
a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že následne žalovaný elektrinu hneď odpojil, keďže na základe
úplnej kontroly rozvodu elektrickej energie vykonanej pánom L. dňa 21.06.2016 bol zistený skutočný

stav a určená závada, a síce pri kontrole jednotlivých elektrických obvodov časti domu, ktorú obýva
žalobca, bolo zistené spojenie ističov vo vývode na osvetlenie v kúpeľni. Po ich rozdelení kontrolovaný
elektrický okruh začal fungovať. Z dôvodu, že boli vodiče spojené, zariadenie označené ako prúdový
chránič v dome tento elektrický okruh vypínal pri jeho zaťažení. Nakoľko si žalobca prerábal sám plynovú
prípojku, elektrinu, kúpeľňu a WC (bez toho, aby o tom informoval žalovaného a mal jeho súhlas) v časti

domu, ktorú užíva, neodborným zásahom žalobcu do elektrických rozvodov nastala situácia, ktorá mala
za následok, že bola elektrina odpojená, nie však vinou žalovaného (čo vyplýva z čestného prehlásenia
pána H. L., faktúry č. 32/2016 a súpisu vykonaných prác). Plynovú prípojku si pritom žalobca prerobil tak,
že odpojil celý dom a zaviedol si túto prípojku len do časti domu, ktorú obýva. Nie je pravdou, že žalobca
nemohol túto časť domu vykurovať bez elektriny z dôvodu, že plynový sporák funguje na elektrickú
iskru, elektrinu mal natiahnutú od suseda. Zo strany žalobcu nebola žiadna ochota na dohodou, na

komunikáciu, ani na oboznámenie žalovaného s hore uvedenými krokmi žalobcu.

Z čestných prehlásení S. T. a B. T. (č.l. 172 rub a čl. 173) súd zistil, že A. B. vulgárne nadával a vykrikoval
na A. B..

Z čestného prehlásenia: ELEKTRO – H. L., B. XX/XX, XXX XX A., IČO: 10962280, zo dňa 27.09.2016
(č.l. 173 rub) súd zistil, že pán H. L. vykonal dňa 21.06.2016 kontrolu elektrických rozvodov v rodinnom
dome pána F. B. v C. D. O. X. Pri kontrole jednotlivých elektrických obvodov v časti domu, v ktorej býva

pán A. B., zistil, že boli spojené vodiče vo vývode na osvetlenie v kúpeľni, po ich rozdelení kontrolovaný
elektrický okruh začal fungovať. Z dôvodov, že vodiče boli spojené, zariadenie označené ako prúdový
chránič v dome tento elektrický okruh vypínal pri jeho zaťažení.

Faktúrou č. 32/2016 (č.l. 174 spisu) vyhotovenou dňa 21.06.2016 dodávateľom H. L., splatnou dňa

28.06.2016, bola odberateľovi F. B. vyúčtovaná suma 52,- € za elektromontážne práce v rodinnom dome
C. D. O. X – E. za odstraňovanie poruchy na elektroinštalácii svetelného okruhu č. 2 v časti rodinného
domu, ktorú užíva pán A. B..
Z prílohy faktúry č. 32/2016 - zo súpisu vykonaných prác (č.l. 174 rub spisu) súd zistil, že boli vykonané
práce, a to zisťovanie skutkového stavu, skúšanie elektroobvodov, demontáže spínačov a prepínačov,

meranie spínačov a svietidiel, montáže spínačov, skúšanie.

Na pojednávaní konanom dňa 11.01.2017 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne A. A. E.
v rodinnom pomere k stranám sporu, žalobca i žalovaný sú bratrancami svedkyne. Svedkyňa uviedla,

že bola spoluvlastníčkou rodinného domu súp.č. X a pozemkov v k.ú. C. D.. Jej zámerom bolo stať sa
výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, alebo aby bola z nehnuteľností vyplatená. Za tým účelom
oslovila pána A. B., ktorý však nechcel svedkyni predať svoje podiely v nehnuteľnostiach a nemohli sa
dohodnúť ani na vyplatení svedkyni za jej podiely, pretože nemal toľko peňazí. Nakoniec to skončilo
tak, že podiel svedkyne odkúpil žalovaný F. B.. Svedkyňa uviedla, že sa nedá jednoznačne odpovedať,

či bola ochotná zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom, ktorý dostal od svedkyne návrh
pred tým, ako sa dohodla so žalovaným, a síce, aby sa stala výlučnou vlastníčkou a aby žalobca mal
doživotné právo tam bývať s tým, že svedkyňa by nehnuteľnosť prerobila. Pracovala v zahraničí, mala
peniaze, ktoré chcela investovať. Svedkyňa je učiteľka a chcela si tam zariadiť súkromnú školu. Žalobca
by tam mohol bývať, lebo to je veľký pozemok, kde by sa dalo pristaviť.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, čo sa týka nájomnej zmluvy zo dňa 13.08.2012, predloženej
ÚPSVaR Žilina, nie je známe, prečo a kde sa takáto nájomná zmluva uviedla, a pokiaľ žalovaný v celom
priebehu konania, v exekučnom konaní popiera akýkoľvek nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným,

práve on do nájomnej zmluvy dopísal trvanie nájomného vzťahu do 31.07.2017.

Na pojednávaní strany po nazretí na zmluvu označili podpisy na zmluve za svoje vlastné, žalovaný
podpis prenajímateľa a žalobca podpis nájomcu.Žalovaný na pojednávaní uviedol k nájomnej zmluve zo dňa 13.08.2012, že úplne zabudol, že takúto
zmluvu podpísal, priebeh uzatvárania zmluvy trval asi 3 minúty a keby si bol žalovaný vedomý existencie

tejto zmluvy, nedošlo by k exekúcii za elektrickú energiu. Žalobca mu neplatil žiadne nájomné, neplatil
ani úhrady za elektrickú energiu.

Žalobca uviedol, že si nepamätá na uzatvorenie tejto zmluvy o nájme rodinného domu a rodinný dom

užíval na základe toho, že bol dohodnutý v darovacej zmluve so žalovaným, že žalovaný je povinný
ho doopatrovať, dochovať a pochovať. Neplatil žalovanému ani za elektrickú energiu, pretože žalovaný
mu bol dlžný za plyn, keďže žalobca vykuroval dom vo vlastníctve žalovaného. Žalobca poukázal, že
žalovaný odpojil žalobcu od sociálnych zariadení a toto realizoval s plným vedomím toho, že sociálne
zariadenie sa nachádza iba v časti nehnuteľnosti, ktorú vymkol a od ktorej odňal žalobcovi kľúče, odkedy
bol žalobca nútený užívať verejné sociálne zariadenie na železničnej stanici v obci a kúpeľňu využíval

u svojich súrodencov až dovtedy, kým si vlastné sociálne zariadenie v nehnuteľnosti nezriadil sám.

Žalovaný poukázal prostredníctvom právnej zástupkyne, že žalobca sa, čo sa týka užívania domu,
správal ako jeho spoluvlastník, plynovú prípojku si zaviedol iba do tej časti domu, ktorú užíval, taktiež si

do tejto časti domu zaviedol svojpomocne elektrickú energiu.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (v texte aj OZ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súdprirozhodovaníouplatnenomnárokupostupovalpodľa§191ods.1CSP,podľaktoréhosúdhodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

Žalobca sa žalobou domáhal po pripustení zmeny žaloby určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX v podiele 1/6 a 1 ako pozemky parc.č. XXXX o výmere 596 m2, zastavané

plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere 222 m2, orná pôda a stavba súp.č. X, dom, postavená na
parc.č. XXXX v k.ú. C. D., okres G. z dôvodu, že darovací vzťah medzi stranami sporu zanikol na základe
výzvy žalobcu zo dňa 20.1.2015 doručenej žalovanému dňa 23.1.2010, ktorou vyzval žalovaného na
vrátenie daru.

Súd v zmysle § 137 písm. c) CSP skúmal, či je na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý
je daný, ak by bolo bez tohto určenia ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Pokiaľ nie je daný naliehavý právny záujem, nemôže byť žaloba
z tohto dôvodu opodstatnená. Stav právnej neistoty medzi stranami existuje, pretože žalobca tvrdí, že

je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe zániku darovacieho vzťahu a žalovaný popiera
existenciu dôvodov, na základe ktorých malo dôjsť k zániku tohto vzťahu.

Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca v žalobe a následne v priebehu konania v písomných
vyjadreniach a na pojednávaniach uviedol nasledovné skutočnosti na odôvodnenie žaloby:po podpise darovacej zmluvy sa žalovaný začal ku nemu správať odmietavo s poznámkami
o vysťahovaní žalobcu k bratom, popieral právo žalobcu na užívanie predmetných nehnuteľností,
vyústenie konfliktov medzi stranami do vulgárností a hádok,

úplné prerušenie komunikácie medzi stranami,
ponuka žalovaného na odkúpenie nehnuteľností žalobcom za cenu 25.000,- € s tým, že ak nebude
žalobca akceptovať navrhnutú kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti, žalovaný pristúpi k jej odpredaju inému
záujemcovi, s ktorým už rokuje, ktoré správanie žalovaného je vysoko nemorálne, teda aby žalobca

kupoval nehnuteľnosti od žalovaného, ktoré mu žalobca v dobrej viere daroval,
žalovaný sa o žalobcu nijakým spôsobom nezaujíma, ani po stránke zdravotnej, ekonomickej a ani
ľudskej,
žalovaný odpojil časť nehnuteľnosti užívanej žalobcom od elektriny, a to s plným vedomím, že žalobca
vykuroval svoju časť nehnuteľnosti iba za pomoci plynového kotla, ktorý sa spúšťal na elektrickú iskru,
hoci vedel o tom, že teploty v tom období klesali v noci na -4°C a cez deň nepresahovali 3°C,

žalovaný v lete roku 2013 odňal žalobcovi kľúče od zadnej časti nehnuteľnosti, ktorá bola žalovaným
užívaná, hoci v tejto časti nehnuteľnosti je zriadená kúpeľňa a toaleta a v časti nehnuteľnosti užívanej
žalobcom takéto sociálne zariadenia nie je, od kedy bol žalobca nútený využívať verejné toalety,
najčastejšie na železničnej stanici v T. C. D., alebo u rôznych známych, kúpeľňu využíval u svojich
súrodencov,

žalovaný zamkol aj ďalšie stavby, ktoré sa pri nehnuteľnosti nachádzajú, napr. pivnicu, šopu.

K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, ak tento hrubo porušil dobré mravy svojím

správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu
podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností,
a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému, spočívajúceho
v domáhaní sa vrátenia daru. Ak teda nastanú obe tieto právne skutočnosti kumulovane, ex lege dôjde

kzánikudarovacieho vzťahuokamihom,keďdôjdeprejavjehovôleobdarovanému.Týmtookamihomsa
obnoví pôvodný vlastnícky stav bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností, pretože záznam o zmene
vlastníckeho práva má deklaratórny účinok a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru
darcovi.

V danom prípade nebolo preukázané, že by sa pred začatím konania darca domáhal vrátenia daru.
Aj keď táto skutočnosť nebola preukázaná, darca jednoznačne túto skutočnosť dal obdarovanému
na vedomie tým, že podal na súd žalobu, ktorej doručením žalovanému potom došlo k dôjdeniu
tohto jednostranného právneho úkonu darcu do dispozičnej sféry obdarovaného. Ak by nastala

i druhá kumulatívna podmienka, t.j. hrubé porušovanie alebo porušenie dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči darcovi, ex lege by darovací vzťah zanikol a obnovil by sa pôvodný stav. Obdarovaný
by preto mal povinnosť vydať predmet daru darcovi.

Darca sa teda môže dožadovať vrátenia daru, a tým odstúpiť od darovacej zmluvy podľa zákonom

stanovených podmienok, ak sa obdarovaný chová k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým
hrubo porušuje dobré mravy. Pri posudzovaní dobrých mravov, ktorých kritériá sú v každej rodine
nastavené inak (morálne kritériá), je potrebné posudzovať konanie podľa všeobecne prijímaných kritérií,
pričom však predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Toto negatívne

správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale musí sa
jednať o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej
pomocidarcovialeboinýmosobám,ktorápovinnosťbuďvyplývazprávnychnoriem,alebozozmluvného

vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých
mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že je potrebné vziať do úvahy a hodnotiť
aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či

práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom
jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo
reakciu obdarovaného, keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo

strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi

nesprával tak, aby bolo možné jeho správanie vyhodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov voči
žalobcovi ako darcovi, zakladajúce právo darcu na vrátenie daru.

Súd vzhľadom na námietky žalobcu voči platnosti darovacej zmluvy ako predbežnú otázku

vyhodnocoval, či darovacia zmluva je platným právnym úkonom.

Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,

alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo
v ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle

s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa
o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom,
tedaúplnýmabezpodmienečnýmprijatímnávrhunauzavretiezmluvy.Procesvznikuzmluvykonsenzom

jeupravenýv§43aanasl.Občianskehozákonníka.Návrh(oferta)nauzavretiezmluvyjejednostranným
prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným
v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie
zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad.

Žalobca spochybnil darovaciu zmluvu z dôvodu, že z nej nevyplýva dátum, kedy bola podpísaná
žalovaným. Na zmluve sú uvedené len dátumy podpísania zmluvy darcami pri osvedčení pravosti

podpisov darcov, a to K. B. dňa 28.3.2012 a žalobcu A. B. dňa 14.5.2012.

Súd dospel k záveru, ak sa aj priamo pri podpisoch účastníkov zmluvy nenachádzajú dátumy podpísania
zmluvy, že tento nedostatok nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, keďže zmluva je riadne

podpísaná všetkými konajúcimi osobami (§40 ods. 3 OZ), pričom je zrejmé s poukazom na dátum
podpísania zmluvy žalobcom dňa 14.5.2012 a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto
zmluvy dňa 14.5.2012 (č.l. 59), prílohou ktorého návrhu bola i darovacia zmluva, že žalovaný zmluvu
podpísal najneskôr v ten istý deň, ako žalobca.

Žalobca ďalej navrhol aby súd skúmal platnosť darovacej zmluvy vzhľadom na žalobcom tvrdenú
neexistenciu zhody vôle a prejavu vôle, ktorá mala nastať tým, že v zmluve bolo dojednané vecnébremeno,ktoréalevpísomnomvyhotovenízmluvyabsentuje,čímmalžalovanýuviesťžalobcudoomylu
pri podpise darovacej zmluvy.

Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že vecné bremeno doživotného užívania
predmetných nehnuteľností žalobcom a právo žalobcu na doopatrovanie v chorobe a zabezpečenie
pohrebných nákladov zo strany žalovaného bolo v darovacej zmluve dojednané, keďže zmluva takéto
dojednanie neobsahuje a pre platnosť dohody o vecnom bremene zákon v ust. § 151o OZ ustanovuje

písomnú formu.

Súd nemal ani preukázané že sa strany dohodli na zriadení vecného bremena pred podpísaním
darovacej zmluvy a dohoda o vzniku vecného bremena mala byť súčasťou darovacej zmluvy a že tak
skutočne došlo k nezhode vôle žalobcu ako darcu uzatvoriť darovaciu zmluvu len za podmienky, že táto

bude obsahovať aj dojednanie o vecnom bremene, s prejavenou vôľou žalobcu.

Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, okrem iných náležitostí uvedených v § 34 a nasl. OZ, aby
bol prostý omylu. Ak dôjde k prejavu vôle v dôsledku omylu, vôľa konajúceho je vadná, pretože konajúci

mal nesprávnu, alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu, ktorý urobil (§49a
OZ). O právne významný omyl ide len vtedy, ak sa jedná o podstatný omyl (týka sa predmetu, právneho
dôvodu, podstatnej vlastnosti predmetu alebo osoby), teda ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon podstatná. Vada vôle spôsobuje relatívnu
neplatnosť právneho úkonu, teda právny úkon sa považuje za platný dovtedy, kým sa osoba dotknutá

omylomnedovoláneplatnostiprávnehoúkonu.Relatívnejneplatnostiprávnehoúkonudarovacejzmluvy,
uzatvorenej medzi stranami dňa 14.5.2012, sa žalobca dovolal podaním žaloby na súde dňa 30.9.2014.

Účinne sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné len v prípade ospravedlniteľného

omylu, t. j. takého omylu, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou
mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno od každého požadovať vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu, aby k omylu nedošlo. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol
tento spôsobený nedbanlivosťou konajúcej osoby overiť si základné skutočnosti pred uskutočnením
zamýšľaného právneho úkonu.

Pokiaľ si teda žalobca pred podpísaním darovacej zmluvy túto neprečítal, pričom v konaní nebolo
preukázané, že tak urobiť nemohol, pretože podľa jeho vlastného vyjadrenia si zmluvu prečítal do
polovice a len z dôvodu, že sa mu zle čítalo, lebo nemal okuliare a prišiel zo svetla do tmavej miestnosti,

požiadal pracovníčku notárky, aby mu zmluvu dočítala, nejedná sa o omyl ospravedlniteľný, lebo bol
spôsobený zanedbaním základnej starostlivosti pred uskutočnením tohto právneho úkonu žalobcom.

Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že pred podpísaním darovacej zmluvy bola zmluva žalobcovi

pracovníčkou notárky prečítaná v znení obsahujúcom vecné bremeno a tak mal byť žalobca uvedený do
omylu, pričom na túto skutočnosť žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Zo zmluvy je zrejmé,
že zmluva bola najprv podpísaná darkyňou č. 1 v Spojených štátoch amerických dňa 28.3.2012 a po jej
doručeníprávnejzástupkynižalovanéhobolanáslednetotožnázmluva,akozmluvapodpísanádarkyňou
č. 1, podpísaná aj darcom č. 2 - žalobcom dňa 14.5.2012 pred pracovníčkou notára.

Žalobca tiež spochybňoval platnosť darovacej zmluvy, ktorou mal byť zastretý iný právny úkon (§ 41a
OZ), a to kúpna zmluva, s poukazom na tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že po uzatvorení
darovacej zmluvy žalovaný súhlasil, aby žalobca býval v dome č. s. X najviac po dobu jedného roka,

čo podľa názoru žalobcu predstavuje odplatu za predmet darovacej zmluvy, teda je možné považovať
tento prejav vôle žalovaného za dohodu o odplate za darovanie nehnuteľností.Na základe takéhoto vyjadrenia žalovaného vo vyjadrení k žalobe je zrejmé, že medzi stranami došlo
k uzatvoreniu zmluvy o užívaní nehnuteľnosti – rodinného domu na dobu jedného roka, konkludentným
spôsobom, čo ostatne v konaní tvrdil aj žalobca s tým rozdielom, že podľa jeho názoru tento

zmluvný vzťah stále trvá. Súd konštatuje, že k tejto dohode medzi stranami síce došlo v súvislosti
s uzatvorením darovacej zmluvy, ale nie je možné na základe takéhoto prejavu účastníkov darovacej
zmluvy dospieť k záveru, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti žalobcom po uskutočnení darovania
žalobcom jeho spoluvlastníckych podielov žalovanému predstavuje odplatu za darovanie nehnuteľností
v špecifikovaných podieloch a tak vyhodnotiť predmetnú zmluvu ako zmluvu kúpnu, ktorá mala byť

zastretá právnym úkonom darovacej zmluvy. V prípade dojednania strán o užívaní nehnuteľnosti
žalovaným v čase po podpísaní darovacej zmluvy sa totiž jednalo o zabezpečenie bytovej potreby
žalobcu na čas po uzatvorení darovacej zmluvy, ale v žiadnom prípade nie o odplatu za darovanie
nehnuteľností.

Ako dôvody hrubého porušenia dobrých mravov žalobca uviedol postup žalovaného pri ďalšom
nakladaní s nehnuteľnosťami po uzatvorení darovacej zmluvy, keď tieto žalovaný ako ich výlučný
vlastník mieni odpredať tretej osobe, čím bude žalovaný pripravený o možnosť bývania v dome č.
s. X. Ako je už vyššie konštatované, nebolo preukázané, že v darovacej zmluve bolo dojednané

právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania predmetných nehnuteľností
žalobcom. Vzhľadom na v konaní preukázane danú ponuku žalovaným žalobcovi bývania v dome č.
XX, v ktorom žalovaný vlastní podiel 1 a v ktorom bývajú t. č. ďalší traja súrodenci strán sporu – dvaja
bratia a sestra, ako i vzhľadom na žalovaným deklarovanú pripravenosť darovať podiel v dome č.s.
XX žalobcovi, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia porušenia dobrých mravov žalovaným

z uvedeného dôvodu. Od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby nehnuteľnosti naďalej
vlastnil a poskytoval žalobcovi doživotné bezplatné ubytovanie v rodinnom dome č.s. X, ako mu toto
poskytuje už takmer 5 rokov od uzatvorenia darovacej zmluvy potom, ako dom čiastočne zrekonštruoval
za sumu 5.000 € a vynaložil finančné prostriedky na zakúpenie spoluvlastníckych podielov 10.000 €
od pôvodnej spoluvlastníčky A. A. E.. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 170 spisu), ktoré žalobca nepoprel,

mal súd preukázané, že žalovaný je na čiastočnom invalidnom dôchodku, ešte je však zamestnaný,
pričom spláca úver, ktorý si vzal za účelom zakúpenia spoluvlastníckych podielov od A. A. E., ktorý
úver bude splácať do 20.07.2021. Istina úveru pritom predstavuje spolu s úrokom sumu 17.091,91 €.
Práve z uvedených dôvodov ponúkol listom zo dňa 10.09.2014 žalobcovi nehnuteľnosti na odkúpenie
za cenu 25.000,- €.

Súd vykonal dokazovanie nájomnou zmluvou, ktorú strany podpísali dňa 13.8.2012, ktorej predmetom
malo byť prenechanie rodinného domu č. X, vrátane jeho príslušenstva, do užívania nájomcovi A. B. zo
strany prenajímateľa F. B. na dobu nájmu od 01.08.2012 do 31.07.2017 a nájomné podľa zmluvy bolo

dohodnuté vo výške 180 € mesačne. Do sumy nájomného bol zahrnutý plyn, elektrická energia, voda
a priestory rodinného domu. V konaní bolo preukázané, že žalobca si uhrádzal v súvislosti s užívaním
nehnuteľnosti – domu č.s. X platby za dodávku plynu, a to zo sociálnej dávky – príspevku na bývanie,
tedavtejtočastivcelomrozsahuznášalsvojenákladyspojenésužívanímrodinnéhodomu.Tútozmluvu
žalobca predložil za účelom poskytnutia sociálnej dávky na ÚPSVaR Žilina. Z vykonaného dokazovania

však vyplynulo, že i keď strany potvrdili, že podpisy na zmluve sú ich vlastnými podpismi, na uzatvorenie
tejto si zmluvy vôbec nepamätali a podľa zmluvy sa nesprávali. Žalobca v konaní tvrdil, že dom užíva
titulom vecného bremena dojednaného v darovacej zmluve a žalovaný žalobcovi predložil návrh inej
nájomnej zmluvy, ním podpísanej dňa 18.9.2015, z dôvodu, že mal za to, že nájomná zmluva medzi
stranami doposiaľ uzatvorená nebola. Súd preto vyhodnotil nájomnú zmluvu zo dňa 13.8.2012 ako

neplatný právny úkon vzhľadom na absenciu základnej zložky právneho úkonu, a to vôle účastníkov
právneho úkonu takúto zmluvu uzatvoriť.

Vzhľadom na to, že žalovaný si nebol vedomý uzatvorenia nájomnej zmluvy zo dňa 13.8.2012,
predložil žalovanému návrh inej nájomnej zmluvy, z ktorého návrhu podpísaného žalovaným dňa

18.9.2015 nesporne vyplýva, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti – rodinného domu č.s. X nemal
v úmysle požadovať od žalobcu, ktorý rodinný dom užíval a užíva doposiaľ, akékoľvek platby titulom
užívania nehnuteľnosti (podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy mal byť predmet nájmu poskytnutý žalovanému
bezodplatne), okrem platieb za dodávku elektrickej energie spotrebovanej žalobcom. Z uvedeného jezrejmé, že strany nemali v úmysle uzatvoriť nájomnú zmluvu (vzhľadom na nedostatok dojednania
o nájomnom), ale zmluvu o užívaní nehnuteľnosti, keďže žalobca reálne rodinný dom užíval pre účel
bývania a v súvislosti s tým riadne uhrádzal platby za dodávku plynu do rodinného domu.

Súd však nemal preukázané, že zmluva o užívaní nehnuteľnosti bola uzatvorená konkludentne.

Ako ďalší dôvod pre konštatovanie porušenia dobrých mravov žalovaným bolo v konaní žalobcom

produkované tvrdenie, že žalovaný odpojil žalobcu od elektrickej energie, pričom právna zástupkyňa
žalobcu poukazovala na to, že žalobca nerešpektoval rozhodnutia súdov – predbežné opatrenie (ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť rodinný dom súp. č. X pripojiť na elektrinu a zapnúť v ňom hlavný
elektrický istič tak, aby zabezpečil pre žalobcu riadne užívanie elektrickej energie a vykurovanie a
nebránil žalobcovi v užívaní tohto plnenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 4C 294/2014) a k zapojeniu elektriny nedošlo ani v

priebehu exekučného konania. Žalovaný potvrdil, že žalobcu od elektrickej energie odpojil, na svoju
obranu však uviedol, že žalobca neprispieval žalovanému na úhradu elektrickej energie žiadnou sumou.
Potom, ako chcel žalovaný obnoviť dodávku elektriny do časti domu užívanej žalobcom, dochádzalo
k opätovnému vypnutiu elektriny, avšak nie vinou žalovaného, ale konaním žalobcu, ktorý si po odpojení
žalovaným časti domu užívanej žalobcom od elektrickej energie následne zabezpečil napojenie na

elektrickú energiu od suseda, ktoré napojenie bolo vykonané vadne, ktoré tvrdenie mal súd preukázané
z listinného dôkazu - čestného prehlásenia H. L., faktúry a súpisu vykonaných prác, ktorými bola
zisťovaná závada na dodávke elektrickej energie.

Ďalším dôvodom porušenia dobrých mravov bolo podľa názoru žalobcu konanie žalovaného, ktorý
zamedzil žalobcovi v prístupe do časti domu užívanej žalovaným, v ktorej je zriadená kúpeľňa a toaleta,
pričom v časti nehnuteľnosti užívanej žalobcom takéto sociálne zariadenia neboli, následkom ktorého
konania žalovaného bol žalobca nútený využívať toalety verejné, alebo u rôznych známych, kúpeľňu

využíval u svojich súrodencov. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že tak konal z dôvodu, že mu žalobca
kradol z jeho miestností televízor, alkohol a rôzne iné veci. Súd mal preukázané, že následne si žalobca
v časti domu ním užívanej zriadil vlastné sociálne zariadenie.

Svedkovia B. B. a F. B. – bratia strán sporu potvrdili, že žalovaný odpojil žalobcovi elektrinu a zamedzil
mu v prístupe do časti domu, kde je kúpeľňa, WC a kuchyňa a že medzi stranami boli rôzne konflikty.
Svedok F. B. uviedol, že žalovaný sa správal voči žalobcovi po uzavretí darovacej zmluvy nedôstojne,
vykrikoval, nadával a robil mu napriek.

Z výpovede svedkyne A. A. E. mal súd preukázané, že svedkyňa mala v úmysle podielové
spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností vysporiadať tým spôsobom, že nadobudne výlučné
vlastníctvo nehnuteľností, alebo svoje podiely 1 a 1/6 (LV č.l. 9) v nehnuteľnostiach odpredá žalobcovi.
Výpoveď svedkyne bola pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku irelevantná.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd nedospel k záveru o takej intenzite porušenia
dobrých mravov žalovaným, ktorá by mala za následok splnenie predpokladu pre konštatovanie hrubého

porušenia dobrých mravov a tým splnenia podmienok pre vrátenie daru. Súd mal preukázané, že
správanie sa strán sporu bolo vzájomne podmienené. Pokiaľ dochádzalo medzi stranami ku konfliktnej
komunikácii, s použitím vulgarizmov, táto komunikácia nebola v nepomere na žiadnej strane, keďže
totožným spôsobom sa správali obidve strany sporu. V tomto prípade sa jedná o spoločensky nežiaducu
vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ale nie o správanie v rozpore s dobrými mravmi.

Z výpovede svedka F. B., ako i z následných reakcií žalovaného na výpoveď svedka je zrejmé, že nielen
vzťah medzi stranami sporu je konfliktný, ale narušený vzťah je i vzťah medzi žalovaným a svedkom.Taktiež čo sa týka konania žalovaného, ktorý odpojil časť nehnuteľnosti užívanej žalobcom od elektriny,
ako i odňal žalobcovi kľúče od zadnej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza kúpeľňa a toaleta,
súd dospel k záveru, že žalovaný takto postupoval po predchádzajúcich konfliktoch medzi stranami

a dôvodom pre toto konanie bolo správanie sa žalobcu.

Súd vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia predpokladov v zmysle ust. § 630 OZ
na vrátenie daru, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).