Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2022

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Cpr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621200010
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4621200010.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci žalobkyne: C. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.. G. XXX, XXX XX L., občan SR, zastúpená JUDr. PhDr. Milanom Španírom,
LL.M, bytom Hlavná 513/63, 941 11 Palárikovo, proti žalovanému: N. E. R., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom C. XX, XXX XX L., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o. so sídlom
Mlynská 1, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 29.10.2020 j e n
e p l a t n é a pracovný pomer trvá.

II. Žalobkyni súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou dňa 04.01.2021, sa žalobkyňa domáhala určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru.

1.1. Žalobu odôvodnila s tým, že bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.08.2015 v znení Dodatkov č. 1 - 12, pracovala na pozícii „pracovník vo výrobe transformátorových
komponentov“, jej pracovný pomer trval viac ako 5 rokov, v rámci ktorého bol pracovný pomer
(pôvodne) na dobu určitú niekoľkokrát predlžovaný formou dodatku k pracovnej zmluve. Dňa 02.11.2020

bola žalobkyni doručená poštová korešpondencia od žalovaného, ktorej obsahom bolo oznámenie o
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.10.2020. Zamestnávateľ skutkovo vymedzil tri
dôvody výpovede:
a) závažné porušenie pracovnej disciplíny tým, že zamestnankyňa údajne odmietla nosiť rúško podľa
opatrenia ÚVZ SR a podnecovala k tomu ostatných zamestnancov,
b)závažnéporušeniepracovnejdisciplínytým,žesizamestnankyňaúdajnenahrávalarozhovorriaditeľa
spoločnosti bez jeho súhlasu,

c) opakované sťažnosti na zamestnankyňu.
Tvrdenia zamestnávateľa uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru boli z veľkej časti
nepravdivéauvedenéskutky,ktorépovažovalzamestnávateľzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny
za žiadnych okolností nemožno považovať za porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom a
teda takej intenzity, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Zamestnávateľ sa pri tvrdení o závažnom porušení pracovnej disciplíny odvolával na opatrenie ÚVZ SR

ako právnej normy, ktorej porušením podľa zamestnávateľa bol založený dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru a skutok sa mal stať počas núdzového stavu vyhláseného v Slovenskej republike.
Postup orgánov verejnej moci počas núdzového stavu bol vymedzený v zákone č. 387/2002 Z. z. oriadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. ÚVZ SR nie je ústredným
orgánom štátnej správy a teda nie je ani orgánom krízového riadenia; tým je naopak ministerstvo
zdravotníctvaavládaSR.Zákonokrízovomriadenítedapriznávaprávomocvydávaťopatreniaorgánom

verejnej moci, ktoré síce môžu mať svoj vecný prienik práve s opatreniami ÚVZ SR vydávanými
podľa § 48 ods. 4 zákona o verejnom zdraví, avšak jedná sa o orgány hierarchicky stojace nad
ÚVZ SR. Nemalo by zmysel, aby mali vláda a ministerstvo oprávnenie konať (prijímať opatrenia) za
núdzového stavu, ak všetko potrebné by bol oprávnený vybaviť svojimi opatreniami ÚVZ SR. Uvedené
tiež podčiarkuje skutočnosť, že ak po mimoriadnej situácii došlo k vyhláseniu núdzového stavu, tak

podľa § 3b zákona o civilnej ochrane platí, že sa má postupovať podľa Zákona o
bezpečnosti štátu a nie podľa Zákona o verejnom zdraví, ktorý umožňuje ÚVZ SR vydávať opatrenia.
Aj vzhľadom na závažnosť situácie, akou je núdzový stav, je zrejmé, že ÚVZ SR tu už nemá svoje
štandardnékompetenciepodľa§48zákonaoverejnomzdraví.Vyhlásenímnúdzovéhostavuvládamení
svoje fungovanie z „normálneho režimu“ do „špeciálneho režimu“ a v súlade s pravidlami deľby moci
tak dochádza k posilneniu kompetencií vlády SR a jednotlivých ministerstiev, ako najvyšších štátnych

orgánov v rámci výkonnej moci. Za takých okolností nie je daná žiadna kompetencia ÚVZ SR podľa
ust. § 48 ods. 4 zákona o verejnom zdraví pri vydávaní opatrení ÚVZ SR, nakoľko je evidentné (či
už zo zákona o verejnom zdraví, zákona o krízovom riadení alebo zákona o civilnej ochrane), že
kompetenciu vydávať opatrenia v obsahovom prieniku s opatreniami ÚVZ, je oprávnená vláda SR,
prípadne ministerstvo zdravotníctva SR. Opačný výklad vyššie uvedeného by mohol byť v rozpore s

ústavnoprávnymi princípmi obmedzovania základných práv a slobôd ako aj princípom deľby moci a
princípomprávnehoštátu.Vtomtokontextejenutnézdôrazniť,žežiadenzákonneupravujekompetenciu
ÚVZ SR zasahovať do základných ľudských práv a slobôd v takom rozsahu, v akom to ÚVZ SR vykonalo
predmetným opatrením. Na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že ÚVZ SR bol v niektorých prípadoch
na vydanie daného opatrenia ÚVZ SR mohol byť splnomocnený vládou SR. Práve s ohľadom na princíp

proporcionality vyjadrený priamo v Ústave SR, nemožno na štátny orgán, ktorý je v hierarchii štátnych
orgánov vo veci možnosti obmedzovania základných ľudských práv na úplnom konci reťazca parlament
SR- vláda - ministerstvo - ÚVZ SR, delegovať kompetenciu vydať právny akt, ktorým bude obmedzená
na svojich právach všetci občania SR. Opatrenie na ktoré sa zamestnávateľ odvoláva bolo vydané
nezákonne nakoľko kompetencia vydávať opatrenia ÚVZ SR podľa ust. § 48 ods. 4 zákona o verejnom

zdraví v čase vyhlásenej núdzového stavu neexistuje. Ak sa zamestnávateľ odvoláva pri rozviazaní
pracovného pomeru na predmetné opatrenie ÚVZ SR, nemožno konanie zamestnankyne, aj keby sa
stalo tak ako to uvádza zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 20.01.2021 s tým, že žalobkyňa sa svojím správaním a konaním dňa

29.10.2020 sa dopustila viacnásobného porušenia pracovnej disciplíny, konkrétne určito vymedzeného
v troch bodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.10.2020, pričom každý z týchto
bodov predstavuje v podmienkach vyhláseného núdzového stavu na území SR, závažné porušenie
pracovnej disciplíny, o to viac kumulatívne všetky body spoločne. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry
českých súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať,
aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.“ Podľa čl. VII
bod 6 Pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje, neuposlúchnutie,
resp. nedodržanie pokynov zamestnávateľa alebo nadriadeného zamestnanca, opakované odmietanie
plniť oprávnené príkazy nadriadeného, vážne nesplnenie a zanedbanie povinností, hrubé správanie

sa k zamestnávateľovi, nadriadenému, podriadenému, alebo k iným spolupracovníkom, iné porušenie
pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého hrozí vznik ujmy na zdraví, majetku,
alebo významných záujmov spoločnosti. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný prijať nevyhnutné
opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov v súlade s čl. 8 Zákonníka práce, za účelom zamedzenia
resp. zníženia možnosti šírenia vírusu COVID 19, ktorého hrozba bola bezprostredná a potvrdená aj

vyhlásením núdzového stavu s účinnosťou od 01.10.2020. Týmto opatrením - interným pravidlom na
zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov bola prevzatá povinnosť nosenia rúšok na pracovisku, a
to aj v nadväznosti na prijaté Opatrenie ÚVZ. Zamestnanci vrátane žalobkyne boli riadne oboznámení
s týmto novým pravidlom, jednak verbálnym poučením zamestnávateľa o povinnosti nosenia rúška
na pracovisku, konkrétne žalobkyňa bola poučená p. B. M., - výrobným vedúcim pracoviska a p.

M. U. - zmenovým majstrom, a súčasne formou vyvesenia písomného znenia Opatrenia ÚVZ na
nástenkách na každom pracovisku. Žalobkyňa ako jediná sa rozhodla nerešpektovať uvedený interný
pokyn zamestnávateľa, odmietala nasadiť si rúško a to aj po upozornení vedúcim zamestnancom
a navyše podnecovala aj ďalších zamestnancov, aby nenosili rúško, nakoľko sa jedná údajne ibao nejakú „chripôčku“. Následne celý incident mal v úmysle riešiť prokurista žalovaného - p. Ing.
B. Z., ktorý si zavolal žalobkyňu do zasadačky v snahe pokúsiť sa jej opätovne vysvetliť význam
nového pokynu zamestnávateľa v areály žalovaného, no namiesto toho, aby si to dala vysvetliť, začala

rozhovor nahrávať, na čo bola upozornená prokuristom, že si to neželá a aj uvedené upozornenie
taktiež nerešpektovala. Keďže žalobkyňa nemala záujem upustiť od svojho arogantného, sebeckého a
hrubým spôsobom nekolegiálneho správania, ktorým ohrozovala zdravie ostatných zamestnancov na
pracovisku, a to napriek opakovaným výzvam, žalovaný nakoniec privolal policajnú hliadku. O tomto
skutku bol spísaný úradný záznam a vec bola odstúpená priestupkové konanie na Regionálny úrad

verejného zdravia L.. Spôsob akým žalobkyňa úmyselne rebelovala prijaté interné opatrenia, ohrozovala
zdravie ostatných zamestnancov v čase vyhláseného núdzového stavu, považoval žalovaný za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, lebo nie je spravodlivé požadovať od žalovaného, aby uplatnil miernejší
spôsob ukončenia pracovného pomeru (výpoveďou) a umožnil žalobkyni výkon práce počas výpovednej
doby. Je vylúčené, aby mal žalovaný povinnosť tolerovať takéto správanie žalobkyne počas trvania
výpovednej doby, lebo by tým ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov, ktorí rešpektovali legitímne

interné opatrenie zamestnávateľa týkajúce sa nosenia rúška. Zdôraznil, že žalobkyňa nasledujúci
pracovný deň vôbec neprišla do práce a ani nijako neospravedlnila svoju absenciu.

3. Žalovaný sa po pojednávaní k veci dňa 12.11.2021 sa vyjadril, že pri posudzovaní platnosti
právneho úkonu sa v prípade aj pracovnoprávnych úkonov musí vychádzať zo všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka. Z § 41 OZ vyplýva, že aj prípadná čiastočná neplatnosť právneho úkonu,
nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu ako celku, ak z obsahu alebo okolností tohto úkonu
je zrejmé, že túto „vadnú“ časť právneho úkonu je možné oddeliť od zvyšku. V prípade právneho
úkonu okamžitého skončenia zo dňa 29.10.2020 je celkom zrejmé, že spĺňa všetky formálne náležitosti
platného právneho úkonu, pričom pozostáva z 3 samostatných a oddeliteľných bodov, obsahujúcich

skutkové odôvodnenie okamžitého skončenia, resp. jednotlivých porušení žalobkyne. Tieto body -
odôvodnenia okamžitého skončenia sú samostatné a teda jeden bod nepodmieňuje platnosť druhého
bodu okamžitého skončenia. Podľa názoru žalovaného každý jeden bod je samostatne dostačujúci na
okamžité skončenie pracovného pomeru, o to viac, všetky 3 spoločne musia byť dostačujúce. V prípade,
ak by však súd mal za to, že niektorý z bodov nie je dostatočne určitý, tak sa súd musí vysporiadať,

či zvyšné body, resp. aspoň jeden z týchto bodov nie je dostatočný na okamžité skončenie. Má za to,
že 1. bod odôvodnenia okamžitého skončenia je absolútne dostačujúci na okamžité skončenie, a preto
posudzovanie určitosti zvyšných bodov, je čisto len akademická záležitosť a nemá relevanciu na účely
tohto sporu, lebo prípadná vadnosť týchto zvyšných bodov nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu
ako celku.

4. Prokurista žalobcu Ing. B. Z. na pojednávaní uviedol, že celý skutok prebiehal pár dní, vyvrcholilo
to 29.10. Žalobkyňa chodila po hale, hovorila, aby nenosili rúško. Jeho zavolal vedúci oddelenia, že
to zle vplýva na zamestnancov. Zavolal žalobkyňu do zasadačky s tým, že nikto z nich si nevymyslel
núdzový stav, ani ochorenie. Žalobkyňa si zapla telefón, prítomný bol pán M., vedúci oddelenia. On ju

vyzval, aby si ho vypla, osobne jej vypol odpočúvanie a vrátil telefón. Chcel sa vrátiť k diskusii, čo nebolo
možné a vykázal žalobkyňu zo závodu von. Stála na vrátnici, zavolal policajtov, tiež si začala nahrávať
hovor, to už nechal v ich kompetencii. Bolo to postúpené na regionálny úrad, odvtedy sa neozvala. Na
druhý deň nenastúpila do práce. Poprel, že by nebola oboznámená s pracovným poriadkom, k čomu je
podpis, alebo s nosením rúška. V každej hale bola vyvesená aktuálna vyhláška, bolo to prezentované

aj majstrami, ktorí informovali i o pandemických opatreniach a povinnostiach, boli vyvesené piktogramy
a povinnosti nosiť rúška. K bodu 3 - bolo to viackrát, podstatné je, čo sa dialo v bode 1. Žalobkyňa
bola zamestnaná od 01.08.2015, dovtedy patrila medzi najlepších pracovníkov, potom sa v súvislosti s
pandémiu radikálne zmenilo jej správanie.

5. Žalovaná uviedla, odkedy to začalo, nemala problém nosiť rúško, ale sa jej potom začala točiť hlava,
mala závrate, dávala si ho dole. Keď to predýchala, tak to ustúpilo. Časom sa problémy stupňovali,
preto to zo zdravotného hľadiska nenosila a dôvod bol i bezpečnosť práce, keďže robila s ostrými
plechmi. Majster jej hovoril, aby si ho dala, uviedla mu, že ho nemá zo zdravotného hľadiska ako i z
bezpečnostného. Ráno o 6,00 hod. ju dali pracovať, o 7,00 hod. prišiel pán M., že má ísť od zasadačky,

tam povedal, že ide pre riaditeľa. Počula ako hovoril, že sa s ňou nebude rozprávať, ak nemá rúško,
potom povedal,abyišlapreč.Žiadalanejakýdoklad,prečomáopustiťpracovisko,načojejpovedali,aby
počkala. Čakala na vrátnici, ale nedoniesli jej žiadne papiere. O dva dni jej prišla výpoveď kvôli tomu, že
nemala rúško, že mala burcovať zamestnancov, vulgárne nadávať, čo by si nikdy nedovolila, je slušnevychovaná. Nepoprela, že občas zvýšila hlas, ale všetko sa snažila riešiť v kľude. Keď aj prišli kolegovia,
že potrebujú s niečím pomôcť, tak sa snažila pomôcť, nikoho od ničoho neodhovárala, neburcovala. O
rúškach sa rozprávali v rámci debaty, nikoho na nič nenahovárala. Rešpektovala každého rozhodnutie

s tým, aby ju nikto nenútil na niečo, čo jej škodí. Nikoho za to ona neodsudzovala. Poprela, že by si
nahrávala rozhovor, iba mala so sebou telefón, ktorý jej riaditeľ vytrhol a hodil na koniec stola.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.11.2021 uviedol, že právny úkon okamžitého skončenia zo
dňa 29.10.2020 spĺňa všetky formálne náležitosti platného právneho úkonu, pričom pozostáva z 3

samostatných a oddeliteľných bodov, obsahujúcich skutkové odôvodnenie okamžitého skončenia, resp.
jednotlivých porušení žalobkyne. Tieto body - odôvodnenia okamžitého skončenia sú samostatné a
teda jeden bod nepodmieňuje platnosť druhého bodu okamžitého skončenia. Jeden bod je samostatne
dostačujúci na okamžité skončenie pracovného pomeru, o to viac, všetky 3 spoločne musia byť
dostačujúce. V prípade, ak by však súd mal za to, že niektorý z bodov nie je dostatočne určitý, tak sa
súd musí vysporiadať, či zvyšné body, resp. aspoň jeden z týchto bodov nie je dostatočný na okamžité

skončenie. 1. bod odôvodnenia okamžitého skončenia je absolútne dostačujúci na okamžité skončenie,
a preto posudzovanie určitosti zvyšných bodov, je čisto len akademická záležitosť a nemá relevanciu
na účely tohto sporu, lebo prípadná vadnosť týchto zvyšných bodov nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu ako celku. Poukázal na čl. 8 ZP, podľa ktorého bol povinný vykonať nevyhnutné opatrenia
na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci v čase vyhláseného núdzového stavu a keďže

na základe Opatrenia ÚVZ sp. zn. OLP/8323/2020 z 14.10.2020 bola nariadená povinnosť nosenia
rúška aj na pracovisku, tak túto povinnosť preniesol aj na svoje pracovisko, a to formami: - jednotlivé
oddelenia žalovaného dostali emailové správy z 01.10.2020 a 28.10.2020, aby zabezpečili dodržiavanie
povinnosti nosenia rúška; následne vedúci príslušných oddelení, resp. na príslušných pracoviskách
informovali všetkých zamestnancov na príslušnom oddelení/pracovisku. Konkrétne žalobkyňa bola

poučená B. M., výrobným vedúcim pracoviska a M. U., zmenovým majstrom; v neposlednom rade na
každej nástenke jednotlivých pracovísk bolo vyvesené znenie Opatrenia ÚVZ sp. zn. OLP/8323/2020.
Neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by vyžadovalo, aby pokyn zamestnávateľa voči
zamestnancovi mal vždy písomnú formu a dokonca podpísané oproti podpisu zamestnanca. V tomto
prípade bol zamestnávateľom udelený pokyn žalobkyni, aby dodržiavala povinnosť nosenia rúška, čo

opakovane odmietla, hoci táto povinnosť vyplývala aj z písomného znenia Opatrenia ÚVZ a navyše bola
aj ústne poučená. O tom, že bola poučená a mala vedomosť o povinnosti nosiť rúško a túto povinnosť
nerešpektovala vyplýva z dôkazných prostriedkov pripojených k vyjadreniu žalovaného z 20.01.2021.
Ani pri pracovnom poriadku, ktorý je základným interných predpisom zamestnávateľa, sa nevyžaduje,
aby zamestnanci písomne potvrdili, že boli s ním oboznámení, ale postačuje ich vedomosť preukázať aj

inak podľa § 84 ods. 4 ZP. Preto je vylúčené, aby sa vyžadovalo, že žalovaný bol povinný písomne uložiť
žalobkyni interný pokyn na nosenie rúška a uvedené jej dať prípadne ešte aj podpísať. Takáto povinnosť
zamestnávateľa neexistuje a žalovaný preukázal, že pokyn na nosenie rúška vyplýval z písomných a aj
verbálnych pokynov zamestnávateľa, s ktorými bola žalobkyňa oboznámená.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.11.2021 namietala dôvody uvedené v bode 2. a 3. okamžitého
skončenia s tým, že sú len účelovými a dodatočne „prilepenými“ dôvodmi k hlavnému dôvodu
skončenia pracovného pomeru a to v bode č. 1. Žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe, ani na pojednávaní
a taktiež v poslednom jeho vyjadrení nepreukázal tieto dôvody žiadnymi dôkazmi, nepredložil žiadnu
zvukovú nahrávku, ktorá údajne má existovať a nepredložil žiadne písomné sťažnosti, ktoré údajne

mali smerovať proti žalobkyni. Práve naopak, vo výsluchu prokuristu p. Z. bolo povedané, že žalobkyňa
bola zodpovednou a spoľahlivou zamestnankyňou, ktorá nikdy nedostala žiadne písomné upozornenie
na porušenie prac. disciplíny a až prvým problematickým incidentom bolo predmetné nedorozumenie
s rúškom. K dôvodu č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že žalovaný, vo svojom
vyjadrení k žalobe, aj v texte okamžitého skončenia pracovného pomeru a aj v administratívnom spise v

konaní pred RÚVZ L. poukazoval resp. dožadoval sa aktuálnych informácií o konaní, ktoré keď skončilo
v neprospech žalovaného a naopak, v prospech žalobkyne, účelovo odvracia od neho pozornosť a tvrdí,
žepriestupkovékonaniejezaloženénainýchprincípochaževlastneaniniejepodstatnéprerozhodnutie
v tomto spore. Žalovaný riešil predmetný „rúškový“ incident aj mimo rozsahu svojich pracovnoprávnych
kompetencií a jeho snaha sa ukázala ako bezpredmetná a zbytočná. Odkázala na rozhodnutie o

zastavenípriestupkovéhokonania,ktorénadobudloprávoplatnéúčinky.Príslušnýštátnyorgánrozhodol,
že skutok nie je priestupkom - nie je protiprávnym konaním. Žalovaný poukazoval na Opatrenie ÚVZ, že
bolo zverejnené na verejne dostupných miestach na pracovisku. Predmetné opatrenie je nulitné, nebolo
zverejnené v Zbierke zákonov SR a jeho porušením nedošlo k spáchaniu protiprávneho konania. Textsamotného opatrenia nebol prevzatý do pracovného poriadku a ani do iného interného riadiaceho aktu.
To, že vedúci zamestnanci si medzi sebou zasielali neurčité inštrukcie v podobe emailov, neznamená,
že boli premietnuté do individuálneho pokynu vo vzťahu k zamestnankyni N..

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov Ing. B. M., M. U.,
oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi-Okamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzodňa219.10.2020,
Potvrdením o zamestnaní, Pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2015, Dodatkami k pracovnej zmluve,
Pracovným poriadkom, Potvrdením zo dňa 29.10.2020, Žiadosťou-odpoveď zo dňa 13.01.2021,

OpatrenímÚraduverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepublikypriohrozeníverejnéhozdravia,odpoveď
Regionálneho úradu verejného zdravia L. zo dňa 29.03.2021, Rozhodnutie Regionálneho úradu
verejného zdravia L. č. D1/2021/00279 zo dňa 24.08.2021, prezenčnú listinu o poučení s aktuálnou
verziou pracovného a mzdového poriadku zo dňa 01.01.2020, mail zo dňa 28.10.2020, mail zo dňa
02.01.2021, zistil nasledovný skutkový stav:

8.1. Žalovaný uzatvoril dňa 01.08.2015 so žalobkyňou pracovnú zmluvu, ktorá bola následne menená
dodatkami 1-12.

8.2. Dňa 30.10.2020 žalovaný odoslal žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
29.10.2020, v ktorom uviedol, že „ týmto s Vami končíme pracovný pomer založený pracovnou zmluvou

zodňa1.8.2015vzmysle§68ods.1písm.b)zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkprácevzneníneskorších
predpisov (Okamžité skončenie pracovného pomeru) nakoľko ste porušili závažne pracovnú disciplínu.
Skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru:
1. Pracovnú disciplínu ste závažne porušili dňa 29.10.2020 tým, že ste odmietala na pracovisku nosiť
rúško podľa opatrenia ÚVZ SR: POVINNOSŤ NOSIŤ RÚŠKA OD 15.10.2020 (OLP/8323/2020), a

to vedome aj s upozornením nadriadeného a taktiež podnecovala na to ostatných zamestnancov.
Opakovane ste uvádzali (predpokladáme naučená z konšpiračných zdrojov) ničím nepodložené tvrdenia
resp. hoaxy, ktoré sú v rozpore s platnými opatreniami hlavného hygienika SR a navyše neúctivé
voči Vašim kolegom - ostatným zamestnancom, ktorí rešpektujú nové pravidlá za účelom ochrany nás
všetkých. Z uvedeného dôvodu bola na Vás privolaná policajná hliadka a boli ste vykázaná z pracoviska.

Vaším svojvoľným a nezodpovedným správaním ste ohrozili zdravie ostatných zamestnancov a
nerešpektovali celoštátne pravidlá nosenia rúška v čase pandémie.
2. Pracovnú disciplínu ste závažne porušili inými porušeniami dňa 29.10.2020, konkrétne tým, že ste
si nahrávali rozhovor riaditeľa spoločnosti Ing. Z.Č. bez jeho súhlasu v zasadacej miestnosti, kde Vám
sa snažil vysvetliť za prítomnosti svedka, že pravidlá nosenia rúšok sú celoštátnymi opatreniami, ktoré

musí naša spoločnosť dodržiavať a kontrolovať ich dodržiavame zamestnancami.
3. Opakovane na Vás dostávame sťažnosti, že sa správate hrubo a urážlivo voči ostatným
zamestnancom - označujete ich vulgarizmami, čo vyvoláva zlú atmosféru na pracovisku medzi ostatnými
zamestnancami.
Váš pracovný pomer končí dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru .“

8.3. Z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 09.11.2020 vyplynulo, že žalobkyňa pracovala u žalovaného
od 01.08.2015 do 02.11.2020.

8.4. Podľa Čestného prehlásenia zo dňa 29.10.2020 podpísaného 11 pracovníkmi žalovaného, títo

prehlásili, že boli svedkami ako žalobkyňa odmietla nosiť rúško a navádzala ostatných zamestnancov,
aby tiež nenosili a porušovali interné pravidlá nosenia rúšok.

8.5. Podľa Potvrdenia MV SR, OR PZ v L., obvodného oddelenia PZ, podal Ing. Z. oznámenie na osobu
C. N., ktorá dňa 29.10.2020 v čase o 08:40hod. nemala prekryté horné dýchacie cesty( nos a ústa)

vo firme N. E. R. v obci C., čím porušila opatrenie verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného
zdravia podľa § 56 ods. 1 písm. f) zák. č. 355/2007Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

8.6. Zo spisu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v L. vyplynulo, že sa rozhodovalo o
priestupku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že „ dňa 29.10.2020 v čase o 8:40hod. nemala

na svojom pracovisku v spoločnosti N. E. R., s.r.o. C. prekryté horné cesty dýchacie. Svojim konaním
porušila Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia
č. OLP/8323/2020 zo dňa 14.10.2020, s účinnosťou od 15.10.2020 od 6:00 do odvolania“. Rozhodnutím
č. D1/2021/00279 zo dňa 24.08.2021 bolo zastavené konanie voči obvinenej C. N. vo veci uloženiapokuty podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007Z.z. s odôvodnením, že nebolo jednoznačne a
bez dôvodných pochybností preukázané naplnenie objektívnej stránky priestupku na úseku verejného
zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zák. č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom do 12.11.2020 a preto v

zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990Zb. konanie o priestupku bolo zastavené.

8.7. Zo spisu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v L. D1/2021/01661, D1/2022/00186 bolo
zistené, že žalovaný podal dňa 05.11.2021 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania, ku ktorému bolo vydané Úradom verejného zdravotníctva SR dňa 14.01.2022 stanovisko, v

ktorom hlavný hygienik SR uvádzal, že neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by poukazovali
na vydanie rozhodnutia v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo
všeobecným závažným nariadením. Rozhodnutie č. D1/20214/00279 zo dňa 24.08.2021 bolo vydané v
súlade s ustanoveniami zákona č. 372/1990Z., zákona č. 71/1967Zb. a zákona č. 355/2007Zb.

8.8. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že bola poučená s aktuálnou verziou pracovného a mzdového

poriadku zo dňa 01.01.2020 a obsahu porozumela.

8.9. Mailom zo dňa 29.10.2020 bolo doručené žalovanému opatrenie verejného zdravotníctva s tým,
že je povinnosť nosiť ochranné rúško vo vnútorných priestoroch, porušenie tohto predpisu môže byť
sankciované vo výške 1.569eur pre fyzickú osobu.

8.10. Svedok Ing. B. M. uviedol, že o povinnosti nosiť rúško sa dozvedeli od p. Z., majstri dostali mail, tí
to povedali ľuďom, bolo to na nástenke a na vstupných dverách brány. Žalobkyňa bola upovedomená o
tejto povinnosti majstrami ako i ním osobne, dohováral jej, prečo ho nenosí, keď ostatný nosia a i im to
bolo nepríjemné. Žalobkyňa mu uviedla, že je zdravá, nebude to nosiť, nenosí to ani jej rodina. Neuviedla

mu, že sa jej ťažko dýcha. Bol ju napomínať vždy, keď išiel cez halu a nemala to, alebo keď mu o tom
povedali majstri. Napomínaná bola určite i 29.10. , v ten deň prišiel do práce na 7,00hod. a majster mu
hovoril, že zase nechce nosiť rúško, dal ju bokom, aby na neho počkala. Spýtal sa žalobkyne aký má
problém, povedala, že nebude nosiť rúško, dala na stôl telefón a spustila nahrávanie. Upozornil p. Z., že
nahráva, aby si dali pozor a nebolo niečo použité voči ním. Z. jej povedal, aby to vypla, neposlúchla, tak

sapostavili,žejekoniec,abyopustilamiestnosť.Potvrdil,žežalobkyňabolaukážkovýmzamestnancom,
osobne sa v nej sklamal.

8.11. Svedok M. U. uviedol, že o nosení rúšok na pracovisku sa dozvedel od p. Z. a potom od
p. O. z personálneho a znenie nariadenia bolo na každom vchode haly. Na začiatku dňa zadeľuje

zamestnancom úlohy, tam im bolo oznámené o povinnosti nosiť rúško. Takto informoval všetkých
zamestnancov, kde bola i žalobkyňa. Žalobkyňa to odmietala, mala pripomienky. Zo začiatku to nosila
a pozdejšie to odmietla nosiť, že mala informáciu od nejakých vedcov ohľadne hustoty a že ten malý
vírus prenikne. Potvrdil, že nebol svedkom toho, že by nabádala k nenoseniu ďalších kolegov, ale pri
rozdelení povedala, že je to blbosť nosiť, alebo niečo v tomto znení. Dňa 28.10. si odmietla nasadiť

rúško, po dohode s vedúcim jej 29.10. nezadelili prácu s tým, že bude čakať na p. Z. a p. M.. Deň predtým
ju stále upozorňovali, že je to nariadenie p. Z., hygieny, vlády, že sa má v interiéroch nosiť rúško, p. M. ju
niekoľko krát upozorňoval a pristúpili k tomu, že ak to bude i na druhý deň, nebude jej pridelená práca.
Dňa 29.10. nemala fyzicky nasadené rúško.

9. Právne posúdenie:

9.1. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

9.2. Podľa § 68 ods. 1-2 zák.č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce, ďalej len „ Zák. práce“,

zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

9.3. Podľa § 70 Zák. práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

9.4. Podľa § 77 Zák. práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

10. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Citované zákonné ustanovenie je, pokiaľ
ide o požiadavku presného skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,

špeciálnym ustanovením k pravidlu vyjadrenému v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(jeho použiteľnosť na danú vec vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce), podľa ktorého právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovného pomeru k
tomu, že rozviazal pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, tzn.
ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil, a aby bolo zabezpečené,
že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného

okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia
bol určitým (nezameniteľným) spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník
vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
pracovný pomer okamžite skončil. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje

k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a
obsahové náležitosti. V zmysle občianskoprávnej úpravy je právny úkon určitý len vtedy, keď nie je
vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však
nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých
častí prejavu vôle. Sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah.
To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom určiť. Záver o
neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému
poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú

v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom,
nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

11. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci zistené, že medzi žalovanou a žalobcom
bola uzatvorená pracovná zmluva zo dňa 01.08.2015, ktorá následne bola menená Dodatkami č. 1-12.

Listom z 29.10.2020 žalovaný oznámil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov: 1.
Pracovnú disciplínu ste závažne porušili dňa 29.10.2020 tým, že ste odmietala na pracovisku nosiť rúško
podľa opatrenia ÚVZ SR: POVINNOSŤ NOSIŤ RÚŠKA OD 15.10.2020 (OLP/8323/2020), a to vedome
aj s upozornením nadriadeného a taktiež podnecovala na to ostatných zamestnancov. Opakovane ste
uvádzali (predpokladáme naučená z konšpiračných zdrojov) ničím nepodložené tvrdenia resp. hoaxy,

ktoré sú v rozpore s platnými opatreniami hlavného hygienika SR a navyše neúctivé voči Vašim kolegom
-ostatnýmzamestnancom,ktorírešpektujúnovépravidlázaúčelomochranynásvšetkých.Zuvedeného
dôvodu bola na Vás privolaná policajná hliadka a boli ste vykázaná z pracoviska. Vaším svojvoľným
a nezodpovedným správaním ste ohrozili zdravie ostatných zamestnancov a nerešpektovali celoštátnepravidlá nosenia rúška v čase pandémie. 2. Pracovnú disciplínu ste závažne porušili inými porušeniami
dňa 29.10.2020, konkrétne tým, že ste si nahrávali rozhovor riaditeľa spoločnosti Ing. Z. bez jeho súhlasu
v zasadacej miestnosti, kde Vám sa snažil vysvetliť za prítomnosti svedka, že pravidlá nosenia rúšok

sú celoštátnymi opatreniami, ktoré musí naša spoločnosť dodržiavať a kontrolovať ich dodržiavame
zamestnancami. 3. Opakovane na Vás dostávame sťažnosti, že sa správate hrubo a urážlivo voči
ostatným zamestnancom - označujete ich vulgarizmami, čo vyvoláva zlú atmosféru na pracovisku medzi
ostatnými zamestnancami.

12. Dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom zrušení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého zrušenia pracovného uplatňuje, a aby
sa zabezpečilo, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Na splnenie hmotnoprávnej
podmienky platného okamžitého zrušenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého

zrušenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
pracovný pomer okamžite zrušuje (roz. NS ČR z 21.11.1996 sp. zn. 2 Cdon 198/96). Skutočnosti,
ktoré boli dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité pracovného pomeru

neplatné len vtedy, keby sa nedalo ani výkladom prejavu vôle prečo bol pracovný pomer okamžite
zrušený.

13. V posudzovanom prípade žalovaný v liste z okrem iného uviedol, že okamžite zrušuje pracovný
pomer so žalovanou podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Z.zák.. Z vymedzených dôvodov

okamžitého zrušenia pracovného pomeru je zrejmé, že žalovaný videl dôvod na to, že so žalobkyňou
rozväzuje pracovný pomer okamžitým zrušením, okrem iného v porušení povinnosti žalobkyne
vyplývajúcej z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci zvlášť hrubým spôsobom jej
konaním spočívajúcim v nenosení rúška na pracovisku dňa 29.10.2020, uvádzaní ničím nepodložených
tvrdení tzv. Hoaxov, ohrozovaním zdravia ostatných zamestnancov nerešpektovaním nosenia rúška,

nahrávaním si rozhovoru s riaditeľom a hrubým a urážlivým správaním voči ostatným zamestnancom.
Žalovaný teda v okamžitom zrušení pracovného pomeru uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 68 ods.
1 písm. b) zák. práce, ktorý zároveň náležíte konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých videl jeho
naplnenie.

14. Pri úvahe, akým spôsobom má byt' dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru konkretizovaný
tak, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 68 zák. práce, treba mať na zreteli, že
ustanovenie § 68 ods. 1 zák. práce vymedzuje len skutkové podstaty na okamžité zrušenie pracovného
pomeru zamestnávateľom. Na to, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité zrušenie
pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré

právna norma predpokladá ako dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru. Z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer
vtedy, ak zamestnanec svojim konkrétnym zavineným konaním porušil závažne pracovnú disciplínu.
Dôvod zrušenia pracovného pomeru preto musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z
dôvodov uvedených v ustanovení § 68 ods. 1 Zák. práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom,

aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca je videný; len taká konkretizácia
použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol
so zamestnancom okamžite zrušený pracovný pomer, a že dôvod nebude možné dodatočne meniť.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom na okamžité zrušenie pomeru, pritom nie je potrebné rozvádzať do
všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie

pracovného pomeru neplatné 1en vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol
pracovný pomer zrušený.

15. Zákonník práce rozlišuje medzi sústavným menej závažným porušovaním povinnosti vyplývajúcej
z právnych predpisov vzťahujúcich sa k zamestnancom vykonávanej práci, závažným porušením

povinnosti a porušením povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej
práci zvlášť hrubým spôsobom, (rozsudok Najvyššieho SR zo dňa 12.4.2001 sp. zn. 21 Cdo 3019/2000,
uverejnený v časopise Súdna judikatúra roč. 2002, pod č. 56). Porušenie povinnosti vyplývajúcej z
právnych predpisov vzťahujúcich sa k zamestnancom vykonávanej práci najvyššej intenzity (závažnýmspôsobom) je potom dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru alebo na výpoveď z
pracovného pomeru.

16. Ak vznikne - tak ako v prejednávanej veci - pochybnosť o obsahu právneho úkonu z hľadiska určitosti
alebo zrozumiteľnosti, treba sa pokúsiť pomocou výkladu právneho úkonu o odstránení takej nejasnosti
(§ 35 ods. 2 obč. zák.). Podľa ustálenej judikatúry súdov výklad právneho úkonu môže smerovať len k
objasneniu toho, čo v ňom bolo skutočne prejavené, a vôľa konajúceho sa pri výklade právneho úkonu
vyjadreného slovami uplatní, len ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom; uvedené však neznamená,

že by sa malo lipnúť len na doslovnom význame použitých výrazov, pretože zmyslom výkladu je zistenie
skutočného zámeru konajúceho v prejave vôle. Tieto pravidlá sa použijú aj pri výklade písomného
právneho úkonu, vrátane takého, ktorý možno platne urobiť len písomne. V prípade, že nejasnosť
právneho úkonu nemožno odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle, je právny úkon neplatný (§37
ods. 1 obč. zák.). Pomocou výkladu právneho úkonu pritom nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak
jasného právneho úkonu, ani nemožno „nahradzovať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú konajúci v rozhodnom

čase nemal alebo ktorú síce mal, ale ktorú neprejavil ( rozsudok Najvyššieho súdu zo 14. 10. 1996, sp.
zn. 3 Cdon 946/96, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk roč. 1997, pod č. 29).

17. Vzhľadom na prevedené dokazovanie mal súd za preukázané, že pokiaľ ide o jednotlivé dôvody
uvedené žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru:

17.1. časť dôvodov je neurčitá, nejasná, čo sa nepodarilo odstrániť vykonaným dokazovaním ani v
konaní a preto v týchto častiach je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné, ide o dôvody -
„ Opakovane ste uvádzali (predpokladáme naučená z konšpiračných zdrojov) ničím nepodložené
tvrdeniaresp.hoaxy,ktorésúvrozporesplatnýmiopatreniamihlavnéhohygienikaSRanavyšeneúctivé

voči Vašim kolegom - ostatným zamestnancom, ktorí rešpektujú nové pravidlá za účelom ochrany nás
všetkých.“ Tento dôvod nebol bližšie konkretizovaný. Výpoveďou svedkov v konaní vypočutých nebolo
preukázané, že by dňa 29.10.2020 žalobkyňa opakovane uvádzala nepravdy a ničím nepodložené
tvrdenia a navádzala ostatným pracovníkov, aby nenosili rúška. Toto nevyplynulo z výpovede Ing. Z. a
ani svedka M.. Svedok U. sa vyjadril, že nebol svedkom, že by žalobkyňa nabádala svojich kolegov, aby

nenosili rúško, pri rozdeľovaní práce povedala, že je to blbosť, alebo niečo v tomto znení, nepotvrdil
však, či sa takto vyjadrila dňa 29.10.2020.
„ Opakovane na Vás dostávame sťažnosti, že sa správate hrubo a urážlivo voči ostatným
zamestnancom - označujete ich vulgarizmami, čo vyvoláva zlú atmosféru na pracovisku medzi ostatnými
zamestnancami.“, v okamžitom skončení nebolo konkretizované o aké hrubé a urážlivé správanie

zo strany žalobkyne malo ísť voči ostatným pracovníkom, kedy, v akom časovom rozmedzí, aké
vulgarizmy mali byť použité a v čom to malo vyvolať a kedy zlú atmosféru na pracovisku. Ani
vykonaným dokazovaním na pojednávaní, ani vo svojich vyjadreniach toto nebolo zo strany žalovaného
konkretizované.

17.2. časť dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo preukázaných
„Vaším svojvoľným a nezodpovedným správaním ste ohrozili zdravie ostatných zamestnancov a
nerešpektovali celoštátne pravidlá nosenia rúška v čase pandémie“, Žalovaný nepreukázal , že
žalobkyňa priamo ohrozila zdravie ostatných pracovníkov dňa 29.10.2020 a taktiež v predchádzajúcom
období.

„ a taktiež podnecovala na to ostatných zamestnancov.“ žalovaný predložil Čestné prehlásenie zo dňa
29.10.2020 podpísané 11 pracovníkmi s prehlásením, že boli svedkami, ako žalobkyňa odmieta nosiť
rúškoanavádzalaostatnýchzamestnancov,abytiežnenosiliaporušovaliinternépravidlánoseniarúšok.
Z tohto čestného prehlásenia nevyplynulo, kedy sa tohto mala dopúšťať žalobkyňa, akým konkrétnym
konaním mala podnecovať ostatných pracovníkov, aby nenosili rúško. Podľa výpovede svedka U. iba

vyjadrila svoj názor, že je to blbosť, pričom svedok neuvádzal, že by konkrétne navádzala ostatných
pracovníkov, aby rúško nenosili.
„ Z uvedeného dôvodu bola na Vás privolaná policajná hliadka a boli ste vykázaná z pracoviska.“, z
výpovede Ing. Z. vyplynulo, že dňa 29.10.2020 vykázal žalobkyňu zo závodu, nakoľko stála na vrátnici,
zavolal policajtov a bolo to postúpené na regionálny úrad. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva v L. vyplynulo, že rozhodnutím č. D1/2021/00279 zo dňa 24.08.2021 bolo zastavené
konanie voči obvinenej C. N. vo veci uloženia s odôvodnením, že nebolo jednoznačne a bez dôvodných
pochybností preukázané naplnenie objektívnej stránky priestupku na úseku verejného zdravotníctva .17.3. „dňa 29.10.2020 ste odmietala na pracovisku nosiť rúško podľa opatrenia ÚVZ SR: Povinnosť
nosiť rúška od 15.10.2020 (OLP/8323/2020) a to vedome aj s upozornením nadriadeného “, žalobkyňa
potvrdila, že na pracovisku nenosila rúško, podľa jej tvrdenia zo zdravotných dôvodov. Ing. Z. potvrdil,

že mu oznámil svedok M., že dňa 29.10.2020 žalobkyňa chodila po hale a hovorila, aby nenosili rúško,
čo svedok M. však nepotvrdil. Tento vypovedal, že po jeho príchode do práce mu majster povedal, že
žalobkyňa zase nechce nosiť rúško, preto ju dal bokom, aby na neho počkala.
„ Pracovnú disciplínu ste závažne porušili inými porušeniami dňa 29.10.2020, konkrétne tým, že ste si
nahrávali rozhovor riaditeľa spoločnosti Ing. Z. bez jeho súhlasu v zasadacej miestnosti, kde Vám sa

snažil vysvetliť za prítomnosti svedka, že pravidlá nosenia rúšok sú celoštátnymi opatreniami, ktoré musí
naša spoločnosť dodržiavať a kontrolovať ich dodržiavame zamestnancami.“ Žalobkyňa poprela, že by
si rozhovor nahrávala, svedok M. potvrdil, že videl, ako dala telefón na stôl a pustila nahrávanie, na čo
upozornil Ing. Z..

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo preukázané, dôvody skončenia pracovného pomeru v bode

3. a v časti bodu 1. boli neurčité a pre nejasnosť právneho úkonu nebolo ani možné toto odstrániť
pomocou výkladu prejavu vôle, preto v týchto častiach je právny úkon neplatný. V konaní bolo z dôvodov
skončenia pracovného pomeru preukázané, že žalobkyňa dňa 29.10.2020 nemala na pracovisku rúško,
bola vykázaná svedkom Ing. Z. z pracoviska, následne sa zdržiavala na vrátnici, kde bola zavolaná
polícia. Uvedené konanie bolo predmetom priestupkového konania, Regionálny úrad verejného zdravia

v L. rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že nebolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností
preukázané naplnenie objektívnej stránky priestupku na úseku verejného zdravotníctva. Taktiež bolo
preukázané, že si žalobkyňa nahrávala rozhovor s Ing. Z.. Súd neposúdil tieto dve konania žalobkyne
tak, že by išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého mohol žalovaný ako
zamestnávateľ so žalovanou okamžite skončiť pracovný pomer.

19.Súdzozhorauvedenýchdôvodovžalobevyhovelaurčil,žeokamžitéskončeniepracovného pomeru
žalovaným zo dňa 29.10.2020 je neplatné a pracovný pomer trvá.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v

spore úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.