Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122394346
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122394346.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v
právnejvecinavrhovateľaNemakSlovakias.r.o.,sosídlomVieska394,96501LadomerskáVieska,IČO:
36 042 773, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo
6551/S zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUZKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14,

811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o zápis zmeny zapísaných údajov, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Nsre 17/2022-670 zo dňa 29. septembra 2022,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Nsre 17/2022-670 zo dňa 29. septembra 2022 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením zamietol námietky navrhovateľa proti
odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra pod sp.zn. 15Re
401/2022.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zápisu konečného užívateľa výhod V..
M. K., C.., M. XX, XXX XX D. nad B.. Registrový súd odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z

dôvodu, že návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného
registra nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 20 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obchodnom
registri“) vzhľadom na to, že spoločnosť je subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora.
Oznámenie o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 02.08.2022.

3.Navrhovateľpodalvzákonnejlehotenámietkyvktorýchpoukázalnaustanovenie§7ods.20a§2ods.
3 Zákona o obchodnom registri s tým, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
má aj napriek prípadnému zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra povinnosť
vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra podľa osobitného predpisu, avšak z uvádzaných
ustanovení žiadnym spôsobom nevyplýva, že navrhovateľ nemôže mať súčasne zapísaného konečného

užívateľa výhod tak v obchodnom registri, ako aj v osobitnom registri. Je bežnou praxou, že príslušné
súdy vykonávajú zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra aj v prípade, ak je zapísaný
v registri podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ má zato, že odmietnutie je arbitrárne a nezákonné a
je nejasné, nedostatočne odôvodnené nakoľko z neho nevyplýva z akého dôvodu bol navrhovaný zápis
odmietnutý.

4. Okresný súd ďalej skonštatoval, že dňa 18.08.2022 predložil vyšší súdny úradník vec sudcovi na
rozhodnutie podľa § 208 a nasl. CMP z dôvodu, že vzhľadom na existenciu zápisu navrhovateľa v registripartnerov verejného sektora aj k dnešnému dňu, keď údaje o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom
registri sa pri tých právnických osobách, ktoré sú už zapísané v Registri partnerov verejného sektora
nezapisujú, nebolo možné námietkam navrhovateľa vyhovieť.

5. Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 20 Zákona o obchodnom
registri námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do
obchodného registra zamietol, keďže z citovaného ustanovenia § 2 ods. 3 vyplýva, že do obchodného
registra sa zapisujú identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod len pri tých právnických osobách,

ktoré okrem iného nie sú subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora, čomu zodpovedá
aj znenie ustanovenia § 7 ods. 20 v zmysle ktorého má registrový súd povinnosť pred zápisom údajov o
konečnom užívateľovi výhod preveriť, či právnická osoba podľa § 2 ods. 3 nie je subjektom zapísaným
v Registri partnerov verejného sektora. Registrový súd by logicky túto povinnosť nemal v prípade, že
zápisu údajov o konečnom užívateľovi výhod by nebránil zápis právnickej osoby v registri partnerov
verejného sektora (§ 2 ods. 3).

6. Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Uviedol,
že uvedené odôvodnenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko
ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o obchodnom registri nevytvára prekážku zápisu údajov o konečnom

užívateľovi výhod do obchodného registra. Prijatím zákona č. 52/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred
financovanímterorizmuaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovaktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod
v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť

nemali len subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na
regulovanom trhu). Táto povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o obchodnom
registri, pričom vznikol dvojitý mechanizmus vedenia evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod
dotknutých právnických osôb a to jednak v registri partnerov verejného sektora a jednak v obchodnom
registri. V praxi to znamenalo, že u niektorých subjektov sa vyžadoval zápis údajov o konečnom

užívateľovi výhod dvakrát. Raz z pozície obchodnej spoločnosti, druhýkrát z pozície partnera verejného
sektora. Podľa navrhovateľa za účelom zamedzenia duplicitnej povinnosti dotknutých právnických
osôb bol prijatý zákon č. 373/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z.z. o riešení
krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela o obchodnom registri“), na

základe ktorého došlo k úprave ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o obchodnom registri tak, že povinnosť
zápisu údajov o konečnom užívateľovi výhod nemajú právnické osoby, ak sú subjektom zapísaným v
registri dvoch partnerov verejného sektora. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k novele
zákona o obchodnom registri k úprave ustanovenia § 2 ods. 3 podľa ktorého „Logickou sa preto javí
požiadavka aby tieto dve povinnosti boli splnené jedným úkonom súčasne v zmysle zásady jedenkrát

a dosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vyjadriť skutočnosť, že povinnosť zápisu údajov o konečných
užívateľoch výhod okrem subjektov verejnej správy a emitentov cenných papierov podľa § 2 ods. 3
Zákona o obchodnom registri nemá ani subjekt ktorý je už zapísaný v Registri partnerov verejného
sektora“. Ďalej uviedol, že povinnosť vykonať zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod majú dotknuté
právnické osoby do 31. decembra 2019, pod sankciou uloženia pokuty zo strany registrového súdu. Na

základe uvedeného, ako aj s ohľadom na znenie dôvodovej správy má navrhovateľ zato, že novelou
Zákona o obchodnom registri zákonodarca smeroval k tomu, aby eliminoval povinnosť právnických
osôb zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra v prípade, ak sú
partnerom verejného sektora a tieto údaje majú zapísané v Registri partnerov verejného sektora. Cieľom
zákonodarcu tak zrejme bolo eliminovanie uloženia sankcie uvedeným právnickým osobám v prípade,

akbynepodalinávrhnazápisúdajovokonečnýchužívateľochvýhoddoobchodnéhoregistravzákonnej
lehote. Zároveň, keďže cieľom novely Zákona o obchodnom registri bolo práve zabránenie povinnosti
duplicitného zápisu, a teda zabránenie „trestania“ právnických osôb za nesplnenie povinnosti podľa
§ 2 ods. 3 v spojení s § 15e uvedeného zákona v zákonnej lehote, má registrový súd zároveň pri
návrhu na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra povinnosť v súlade s

§ 7 ods. 20 skúmať, či nejde o subjekt zapísaný v Registri partnerov verejného sektora. V prípade, ak
subjekt podal návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra po uplynutí
zákonnej lehoty, je registrový súd oprávnený na základe zistenia podľa § 7 ods. 20 uložiť dotknutej
právnickej osobe pokutu. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia tak podľa navrhovateľa nie jeodmietnutie návrhu na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra v prípade,
ak je navrhovateľ zároveň subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora, ale práve výkon
dohľadu a kontroly nad skutočnosťou či si navrhovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť riadne a včas.

7. Navrhovateľ ďalej uviedol, že okrem aktuálnej bežnej praxe, ktorá na súdoch vo vzťahu k podávaniu
návrhov na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra prebieha (a súdy tieto
návrhy riadne akceptujú a zapisujú aj v prípade, ak sa jedná o partnera verejného sektora) argumentuje
najmä požiadavkami štátnych orgánov cudzích krajín, ktoré od navrhovateľa výslovne vyžadujú zápis

konečného užívateľa výhod rovnako do obchodného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný.
Navrhovateľ má zato, že v posudzovanom prípade okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z
nesprávneho právneho rozhodnutia a zároveň nesprávne zisteného skutočného stavu veci, čím došlo k
naplneniu odvolacích dôvodov. Navrhol aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
zmenil tak, že námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov
do obchodného registra vyhovie.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a 380 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zápisu konečného užívateľa

výhod Ing. M. K. C.., D. nad B.. Registrový súd odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z
dôvodu, že návrh o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra nespĺňa podmienku podľa
§ 7 ods. 20 Zákona o obchodnom registri vzhľadom na to, že spoločnosť je subjektom zapísaným
v Registri partnerov verejného sektora. Proti odmietnutiu vykonania zmeny zapísaných údajov podal
navrhovateľprostredníctvomprávnehozástupcunámietkystým,ževecbolapredloženávyššímsúdnym

úradníkom sudcovi na rozhodnutie podľa § 208 a nasl. CMP z dôvodu, že vzhľadom na existenciu
zápisu navrhovateľa v Registri partnerov verejného sektora aj ku dňu rozhodovania súdu, keď údaje o
konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri sa pri tých právnických osobách, ktoré už sú zapísané
v Registri partnerov verejného sektora, nezapisujú nebolo možné námietkam vyhovieť.

10. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o obchodnom registri, do obchodného registra sa pri právnickej osobe,
ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie
na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného
predpisu,1c) rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných
medzinárodných noriem, ani subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora, 1ca) zapisujú

aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo
dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna
príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa
výhod podľa osobitného predpisu.1d) Zápis podľa prvej vety nenahrádza povinnosť vykonať zápis
konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o obchodnom registri, pred zápisom údajov o konečnom užívateľovi
výhod registrový súd preverí, či právnická osoba podľa § 2 ods. 3 nie je subjektom zapísaným v registri
partnerov verejného sektora.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že do obchodného registra sa zapisujú
identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod len pri tých právnických osobách, ktoré okrem iného
nie sú subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora. Samotný navrhovateľ v odvolaní
proti napadnutému rozhodnutiu poukazuje na dôvodovú správu k novele Zákona o obchodnom registri k
úpraveustanovenia§2ods.3,podľaktorejsanavrhujevyjadriťskutočnosť,žepovinnosťzápisuúdajovo

konečných užívateľoch výhod okrem subjektov verejnej správy a emitentoch cenných papierov podľa § 2
ods.3Zákonaoobchodnomregistrinemáanisubjekt,ktorýjeužzapísanývRegistripartnerovverejného
sektora. Uvedené znenie dôvodovej správy presne korešponduje so zistením okresného súdu, že pokiaľ
je subjekt zapísaný v Registri partnerov verejného sektora, nevykoná súd zápis konečného užívateľa
výhod tak ako to požadoval navrhovateľ, pretože tento zápis vykoná len pri právnických osobách, ktoré

nie sú subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora. Samotný navrhovateľ tvrdil, že k
úprave § 2 ods. 3 došlo za účelom zamedzenia duplicitnej povinnosti dotknutých právnických osôb.13. Ďalej navrhovateľ v odvolaní uvádza, že s ohľadom na znenie dôvodovej správy má zato, že novelou
Zákona o obchodnom registri zákonodarca smeroval k tomu aby eliminoval povinnosť právnických osôb
zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra v prípade ak sú partnerom

verejného sektora a tieto údaje majú zapísané v Registri partnerov verejného sektora. Práve uvedená
skutočnosť nie je sporná ani v prípade navrhovateľa. Keďže tento je zapísaný v Registri partnerov
verejného sektora, § 2 ods. 3 Zákona o obchodnom registri vylučuje aby boli do obchodného registra
zapísané údaje o konečnom užívateľovi výhod. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 7 ods. 20
Zákona o obchodnom registri, pretože tento ukladá pred zápisom údajov o konečnom užívateľovi výhod

povinnosť registrovému súdu preveriť, či právnická osoba podľa § 2 ods. 3 nie je subjektom zapísaným
v Registri partnerov verejného sektora. Logicky z toho potom vyplýva, že v prípade ak je právnická
osobasubjektomzapísanýmvRegistripartnerovverejnéhosektoraniejemožnézapísaťdoobchodného
registra identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod.

14. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne keď námietky

navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra pod
sp.zn. 15Re 401/2022 zamietol, preto uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).