Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202265
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3821202265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: H. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., ul. B. X/X proti žalovanej: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX/X, o neplatnosť závetu
a vydanie vecí, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.05.2022,
č.k. 6C/15/2021-88, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti závetu, ktorý bol spísaný C. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a tiež vydania vecí
po nebohom C. E. deťom žalobkyne, a to motorového vozidla EČV J. XXX D., televízora a sumy 1.700,-
eur. Zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti závetu odôvodnil tým, že na podanie takejto žaloby
nemá žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nepreukázala, že je dedičkou po poručiteľovi C. E..
V nadväznosti na nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že
nebol preukázaný ani právny záujem žalobkyne na určení, akého sa domáha. Ďalej súd prvej inštancie
rozhodnutie odôvodnil aj tým, že pre predmetné konanie bolo z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné,

aby v konaní boli účastníkom konania všetci, ktorí by boli účastníkom dedičského konania, keď mal
za to, že vzhľadom na povahu predmetu konania je potrebné všetkých účastníkov dedičského konania
považovať za nútených procesných spoločníkov, nakoľko vyriešenie otázky, či závet je platný alebo
neplatný, sa dotýka vždy spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. V časti
konania o vydanie vecí súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil opätovne nedostatkom aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobkyne, keď žalobkyni nesvedčilo vlastnícke právo k žalovaným veciam.
Uvedené mal súd prvej inštancie preukázané z výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že veci, ktorých

vydania od žalovanej sa domáha, patria jej deťom. Úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe
vyhovieť. Poukázala na rozsudok č.k. 11C/134/199-86, ktorým bolo jej manželstvo s poručiteľom
rozvedené a mala za to, že na podanie žaloby bola oprávnená z dôvodu, že jej deti B. E. a H. E. a jeho
deti Y. E. a R. E. jej udelili splnomocnenie, aby ich zastupovala v dedičskom konaní po nebohom C. E.

ako aj v konaní o určenie neplatnosti závetu a vydaní vecí.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

5. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

6. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

7. Podľa § 127 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

8. Občiansky zákonník pozná len dva právne dôvody nadobudnutia dedičstva. Prvým dôvodom je

dedenie zo zákona a druhým dôvodom je dedenie zo závetu. Hoci Občiansky zákonník dáva prednosť
dedeniu zo zákona, tento postup dedenia prichádza do úvahy vtedy, keď poručiteľ nezanechal žiaden
závet, alebo závet, ktorý zanechal, je celkom alebo sčasti neplatný, alebo ak závetný dedič dedičstvo
nenadobudol. Ak poručiteľ pre prípad svojej smrti vyhotovil o svojom majetku platný závet, v takom
prípade má prechod majetku na dediča povolaného závetom prednosť pred dedením zo zákona.

9. Z uvedeného vyplýva, že prípadnej neplatnosti závetu poručiteľa sa na súde môže domáhať len ten,
komu svedčí právo dediť po poručiteľovi. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
vychádzajúc zo Zápisnice o pojednávaní v dedičskom konaní po poručiteľovi C. E. sp.zn. 11D/107/2019
Dnot 266/2019 zo dňa 28.09.2020 z ktorej vyplýva, že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine

sú žalovaná ako manželka poručiteľa a deti poručiteľa C. E., H. E. a B. E.. Žalobkyni, ktorá je bývalou
manželkou poručiteľa však dedičské právo po poručiteľovi nesvedčí a to ani zo zákona ani zo závetu.
Nie je teda dedičkou po poručiteľovi C. E., zomr. XX.XX.XXXX a nemôže sa teda sama domáhať žalobou
neplatnosti závetu poručiteľa. Na uvedenom nič nemení to, že žalobkyňa je matkou detí poručiteľa,
jeho bývalou manželkou a ani skutočnosť, že v dedičskom konaní po poručiteľovi zastupovala jednu z

dedičiek poručiteľa, dcéru B. E.. Jedným zo základných predpokladov pre úspech žaloby teda bolo, aby
bola podaná dedičom poručiteľa. Keďže žalobkyňa dedičkou nebola, prijal súd prvej inštancie správny
záver, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu
poručiteľa a v nadväznosti na uvedené tak žalobkyňa nemá ani právny záujem na výsledku tohto sporu.

10.Súčasnesprávnesúdprvejinštanciekonštatovalajto,ževkonaníoneplatnosťzávetujenevyhnutná
účasť všetkých dedičov, pretože inak by sa konalo o právach dedičov bez nich, čo nie je prípustné.
Uvedené tak bolo ďalším správne konštatovaným dôvodom napadnutého rozhodnutia, pre ktorý nebolo
možné žalobe vyhovieť.

11. V časti žaloby o vydanie vecí mal súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané (z
výpovede samotnej žalobkyne), že veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, majú byť vo vlastníctve
jej detí. Žalobkyňa v konaní tiež nepreukázala, ani netvrdila, že by bola oprávnená držiteľka týchto vecí.
Potom súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalobkyňa sa v tejto časti žaloby domáha práva, ktoré
jej nesvedčí. Úspešne uplatniť právo v súdnom konaní však môže len ten, komu toto právo svedčí.

Teda ten, kto je jeho nositeľom. Danosť žalovaného práva na strane žalobcu sa označuje ako aktívna
vecná legitimácia v spore. Tá na strane žalobkyne daná nebola, pretože ako správne uviedol súd prvej
inštancie, netvrdila, že je vlastníčkou vecí, ani že jej svedčí iné právo mať u seba veci, ktorých vydania
sa domáha.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že veci, ktorých vydania sa domáha, zakúpila počas
trvania manželstva s poručiteľom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jej manželstvo s
poručiteľom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/134/1996-86 zo dňa
08.12.1997 právoplatným dňa 10.02.1998, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pre
spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, že v lehote troch rokov

od zániku manželstva nedošlo medzi manželmi k dohode, ani nebolo o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnuté súdnym rozhodnutím, platí domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné
veci (ako aj v tomto prípade), manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z
bezpodielového spoluvlastníctva pre svoju potrebu, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastníkužíva. Žalobkyňa tak svoju aktívnu legitimáciu nemôže odôvodňovať zakúpením týchto vecí počas
trvania jej manželstva s poručiteľom, keďže vzhľadom na uplynutie viac ako trojročnej lehoty od zániku
ich manželstva a pri absencii dohody, prípadne súdneho rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového

vlastníctva manželov, patria veci do vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý ich ako vlastník po
rozvode užíval, v tomto prípade poručiteľ. Žalované veci by tak mohli patriť do dedičstva po poručiteľovi
a ich vydania by sa mohli domáhať len dedičia poručiteľa, medzi ktorých žalobkyňa nepatrí.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie 1.700,- eur taktiež z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, keď žalobkyňa v žalobe ako aj vo svojej
výpovedi uviedla, že uvedenú finančnú čiastku poskytla žalovanej nevesta žalobkyne G. E.. Pretože ani
tu z ničoho nevyplýva, že by sa malo jednať o financie žalobkyne, bol správny záver súdu prvej inštancie,
že ani ohľadom tohto nároku nie je žalobkyňa nositeľkou uplatneného práva.

14.Vzhľadomnauvedenébolorozhodnutiesúduprvejinštanciesprávneaodvolacísúdhopretopotvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej by patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, tieto jej však v odvolacom konaní nevznikli, a preto žalovanej odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.