Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120431711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120431711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Goliášová Gabriela s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti žalovanej L. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom E., G. XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Ondrejom Barnom, so sídlom E., Q. XXX/XX, o
zaplatenie 17.127,11 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 13Csp/26/2021-66 zo dňa 26. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Východiskovo uviedol, že zmluva, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky, je zmluvou spotrebiteľskou. V konkrétnostiach
prejednávanej veci - odvíjajúcich sa od skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorými je konajúci
súd viazaný - tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že došlo k platnému zosplatneniu
„celého dlhu“. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Obč.
zák. (a ani oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti) žalovanej do vlastných rúk; teda nepreukázal,

že došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky. Práve doručenie takejto výzvy je totiž podmienkou, aby
bolo možné „zákonným spôsobom vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo všeobecnosti“.
2. Nadväzne okresný súd uzavrel, že žalobcovi právo na zaplatenie „celého dlhu“ nevzniklo. Vzhľadom
na tieto skutočnosti „žalobu v celom rozsahu bez ďalšieho zamietol so záverom o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu“. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnej žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na to, že úver zosplatnil v súlade s úverovými
zmluvnými podmienkami, pričom zosplatnenie bolo uskutočnené listom z 30.7.2020 po 7 mesiacoch
omeškania žalovanej so splácaním. Tvrdil, že zosplatneniu úveru predchádzalo aj upozornenie formou
sms správ o dlžných splátkach, takže žalovaná vedela, že bola so splátkami v omeškaní.
4. Žalobca uviedol, že „si je vedomý, že konal v intenciách zákonnej úpravy (§ 53 ods. 9 a § 565 Obč.
zák.) o predčasnom zosplatnení úveru“. Na podporu svojich tvrdení citoval z rozhodnutí iných odvolacích

súdov.Nesúhlasilsozáveromokresnéhosúduonedostatku(svojej)aktívnejvecnejlegitimácievsúdenej
veci. Túto totiž „potvrdil skutočnosťou“, že uzatvoril zmluvu o úvere so žalovanou dňa 31.5.2018, čím
„preukázal platný nárok na podanie žaloby na príslušnom súde pre nesplnenie povinnosti vyplývajúcej
z nej“.5. Napokon dával do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v jeho veci (vs. Biroóvá), ktoré
„naznačilo“, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru. Obdobne tiežj Ústavný súd SR je vo
svojej judikatúre kritický k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, keď „medzi iným“ konštatoval aj to, že v

spornom konaní je pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej strany neprirodzená
a ochrana spotrebiteľa neznamená úplné vylúčenie základných atribútov kontradiktórneho konania.

6. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, hoci čiastočne na základe odlišného
(právneho) záveru.

8. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale

aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska
odvolaciehoprieskumukonkrétnehorozsudkupredmetnáviazanosťpritomveľmiúzkosúvisísurčujúcim
záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

9. V súdenej veci okresný súd určujúco uzavrel, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53
ods. 9 Obč. zák. žalovanej do vlastných rúk a teda nepreukázal, že došlo k účinnému zosplatneniu
uplatňovanej pohľadávky. Dotknutý záver, ktorý priamo podmieňuje zamietavé rozhodnutie o žalobe,
odvolateľ fakticky vôbec nespochybnil. Náležitým namietaním určite nie je maximálne všeobecné
vyjadrenie odvolateľa, že postupoval v intenciách aj § 53 ods. 9 Obč. zák. Neuviedol žiadnu konkrétnu

skutkovú okolnosť, ktorá by čo i len hypoteticky mohla preukázať reálne naplnenie podmienok
zosplatnenia úveru vyžadovaného označeným zákonným ustanovením. Poukazovanie na samotné
zosplatnenie listom z 30.7.2020 je v tomto smere úplne nevýznamné. Z logiky veci je totiž zrejmé,
že upozornením na možnosť zosplatnenia v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. nemôže byť úkon, ktorým
je zosplatnenie už bezprostredne realizované. Rovnako bez akéhokoľvek významu vo vzťahu k

dotknutej právnej norme je (až následná) predžalobná výzva z 18.8.2020, na ktorú žalobca v odvolaní
taktiež poukazuje. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu pre relevantné nenamietanie
rozhodujúceho a určujúceho záveru nie je spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého
rozsudku.

10. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že doručenie, či už výzvy v zmysle §
53 ods. 9 Obč. zák. alebo samotného zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením
podacích hárkov, prípadne iných dokladov potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je
totiž (až) preukázanie, že dotknutá písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020

11. Bezpredmetným je odkazovanie, resp. citovanie odvolateľa rozhodnutí iných odvolacích súdov. Bez
ohľadu na to, že nie je zrejmé, či išlo o prípady v skutkových okolnostiach aspoň obdobné ako súdená
vec, v týchto rozhodnutiach vyslovené závery nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne §
391 ods. 2 a § 455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.

12.Neobstojíaniodvolacianámietkatýkajúcasaneprimeranejochranyspotrebiteľa.Vsúdenomprípade
bol plne rešpektovaný kontradiktórny proces, žalovaná zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom
uplatnila konkrétne prostriedky procesnej obrany. Okresný súd rozhodne nebol v pozícii „vyhľadávača

dôkazov“, ako sa snaží podsúvať odvolateľ.
13. Dotknutá odvolacia námietka je svojim spôsobom až zlyhaním odvolateľa pri vymedzení odvolacích
dôvodov, keďže vôbec nekorešponduje s priebehom konania a ani nereaguje na postup a závery
okresného súdu. Skôr sa javí, že ide o dôsledok formulárovitého podávania odvolaní, keďže žalobca
vystupuje v stovkách súdnych sporov a predkladanú (vopred pripravenú) argumentáciu neraz modifikuje

len minimálne.

14. Okresný súd inštitút aktívnej vecnej legitimácie neprimerane zužujúco stotožnil s dôvodnosťou
uplatňovanéhonároku.Jesícesprávnymvýchodiskom,žeexistenciaaktívnejvecnejlegitimáciežalobcupodmieňuje jeho úspešnosť v spore. To ale automaticky neznamená, že aktívne vecne legitimovaný
subjekt musí byť v spore vždy úspešný; resp. z opaku - neznamená to, že nemôže dôjsť k situácii, kedy
aktívne vecne legitimovaný subjekt v konkrétnom spore bude neúspešný.

15. Aktívna vecná legitimácia je obsahovo širší pojem ako dôvodnosť konkrétneho nároku a má základ
v hmotnoprávnom vzťahu strán sporu. Zjednodušene povedané, aktívna legitimácia je oprávnenie
domáhať sa (tvrdeného) nároku na súde; t.j. požadovať od súdu, aby v kontexte hmotnoprávneho vzťahu
strán vyhodnotil dôvodnosť určitého (tvrdeného) nároku.
16. V súdenej veci žalobca ako veriteľ v záväzkovom vzťahu s dlžníkom (žalovanou) predmetnú

požiadavku spĺňa. Dotknutá nedôslednosť okresného súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie však
nemá žiadny vplyv na správnosť určujúceho záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že žalovanú (spotrebiteľa) v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. upozornil na možnosť využitia
jeho práva veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku/ /úveru podľa § 565 Obč. zák.

17. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli spôsobilé

podmieniť odlišný záver v určujúcej otázke než ako vyslovil okresný súd a odvolací súd nezistil ani
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v
meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

18. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní
(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovaná bola úspešná
aj v odvolacom štádiu konania, ale z obsahu spisu v súvislosti s odvolacím prieskumom na jej strane
vznik žiadnych trov nevyplýva - § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 72/2018).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.