Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203379
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8719203379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/X, XXX XX S. K., 2. C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX S. K.,
právne zastúpená advokátom JUDr. Roman Škerlík, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanej F. S. K., so sídlom G. XXX, XXX XX S. K., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou

kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad, č.k. 12C/29/2019-66 zo dňa 26. augusta 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„zakazuje žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou - pozemkom parc. C KN č. XXX/X o výmere XXXX
mX - ostatná plocha, nachádzajúci sa v okrese Z., obci S. K., k. ú. S. K., vedeným Okresným úradom
Poprad, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. X., a to previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo)
k nehnuteľnosti alebo akejkoľvek jej časti darom, jej scudzením tretej osobe alebo jej zámenou za iné
nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ju záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným
bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby

až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalovanej sa ďalej zakazuje previesť užívacie práva
odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k nehnuteľnosti (dať ju do nájmu, podnájmu,
bezodplatného užívania tretím osobám), ktorých doba trvania presiahne čas, ktorým sa súdny spor vo
veci samej právoplatne skončí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329

ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2019 domáhali, aby
súd určil, že vlastníci v žalobe špecifikovaných pozemkov nadobudli vydržaním vlastnícke právo
zodpovedajúce vecnému bremenu a zároveň požiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakáže žalovanej nakladať so špecifikovanou nehnuteľnosťou, a to previesť vlastnícke právo k nej

alebo akejkoľvek jej časti darom, scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti s
treťou osobou alebo ju zaťažiť záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom
v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, až do
právoplatného skončenia vo veci samej a naďalej jej tiež zakáže previesť užívacie práva odplatným
alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k nehnuteľnosti, ktorých doba trvania presiahne čas, ktorým
sa súdny spor vo veci právoplatne skončí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že

mali záujem usporiadať vec so žalovanou mimosúdne, pričom ich žiadosť bola prerokovaná komisiou
pre výstavbu, životné prostredie a územné plánovanie na jej zasadnutí konanom dňa 14.05.2019. Ichžiadosť ako aj žiadosť U.. A. boli prerokované obecným zastupiteľstvom obce na jeho zasadnutí dňa
12.06.2019, k čomu obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenia č. XX/XXXX až XX/XXXX. Z uvedeného
bolo zrejmé, že žalovaná v skutočnosti nemala výhrady voči právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu

spočívajúcemu v prechode a prejazde cez špecifikovaný pozemok, avšak napriek tomu nedošlo medzi
nimi k dohode. Dňa 12.07.2019 bol na internetovej stránke žalovanej zverejnený zámer prevodu
majetku obce preukazujúci úmysel žalovanej previesť okrem iného aj časť špecifikovanej parcely. Z
uvedeného dôvodu mali dôvodnú obavu, že prevodom časti obecného pozemku špecifikovanej parcely
do vlastníctva tretej osoby sa zmarí deklarovaný úmysel riešenia práva prístupu žalobcov v budúcnosti

a žalovaná mieni túto záležitosť preniesť na nadobúdateľa uvedeného pozemku. Uviedli, že U.. A. sa
v osobnom rozhovore vyjadril tak, že v prípade ak on bude vlastníkom spornej nehnuteľnosti nemieni
rešpektovať právo prechodu a prejazdu žalobcov cez daný pozemok. Prevodom pozemku žalovanej
do vlastníctva tretej osoby sa tak fakticky znemožní prístup žalobcov na ich pozemky a oni sa budú
musieť domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou a zákaz takéhoto prevodu je spôsobilý tomuto
stavu predísť.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodným. V danom prípade
sa žalobcovia domáhali neodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v dočasnom zákaze nakladania
s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom je t.č. žalovaná, a to až do právoplatného rozhodnutia vo

veci samej. Právne vzťahy medzi stranami sporu dosiaľ nie sú usporiadané, pretože prebieha
konanie o určenie práva. Žalovaná je doposiaľ zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností.
Osvedčenie skutočností tvrdených žalobcami týkajúcich sa dispozície s nehnuteľnosťami považoval súd
za dostatočné a rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za daného stavu žalobca osvedčil
potrebu požadovanej dočasnej úpravy, ktorou je potrebné zabrániť tomu, aby nedochádzalo k sťaženiu

usporiadania právnych vzťahov vo vzťahu k žalobcom. Každá dispozícia, teda nakladanie s vecou, by
len skomplikovala právne vzťahy. Uviedol, že neodkladné opatrenie neprimerane nezasiahne do práv
žalovaného, keďže konanie o určení práva k sporným nehnuteľnostiam nie je doposiaľ právoplatne
ukončené. V rámci konania vo veci samej sa s definitívnou platnosťou rozhodne o vlastníctve práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal na to, že je veľmi problematické, ak nie priam nemožné

osvedčiť ohrozenie práva na účely neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o preukázanie možného
scudzenianehnuteľnosti,pretojepripochybnostiachpotrebnéposkytnúťdočasnúochranudovyriešenia
sporu a navrhovateľ neodkladného opatrenia prijíma následky svojej procesnej zodpovednosti za
neoprávnene podaný návrh. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v konaní vo veci samej.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie podala z dôvodov
nesprávnych skutkových tvrdení, z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí a tiež z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobcovia sa podanou
žalobou snažia získať nenáležiacu výhodu v podobe zriadenia vecného bremena a akákoľvek potreba
spočívajúca v práve prechodu alebo prejazdu cez dotknutý pozemok je vymysleným zámerom spojeným

s konaním žalobcov, nezákonným spôsobom zasahujúcim do vlastníckeho práva žalovanej. Poukázala
na to, že koridor na zriadenie práva prechodu a prejazdu určený v rámci žaloby významným spôsobom
narúša pokojné užívanie a vlastníctvo žalovanej, pričom podotkla, že na uvedenom pozemku sa
nachádza záplavové pásmo G., viacero protipovodňových zariadení, najmä protipovodňový múrik
postavený zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorý podlieha kontrolným mechanizmom štátnych kontrolných

orgánov. Ďalším z protipovodňových opatrení a zariadení je betónová hrádza s dvojicou rúrových
riečnych priepustov, ktorými bol v minulosti čiastočne zregulovaný prietok južného ramena rieky G.. K
tvrdeniu žalobcov, že má ísť o mostný objekt cez ktorých chcú prechádzať na svoje pozemky uviedol,
že objekt má účel betónovozemnej hrádze s osadením dvojice vodných priepustov, na ktorej je po
oboch stranách koruny hrádze osadené oceľové zábradlie pre zachovanie bezpečnosti. Deklarovaná

nevyhnutnosť užívať korunu protipovodňovej hrádze žalobcami je v zjavnom rozpore s reálnymi
potrebami žalobcov, ktorí majú na svoje pozemky zabezpečené najmenej dva prístupy, a to prístup
mostom zo svojho pozemku a tiež z opačnej strany cez neoplotené pozemky. Uviedol, že navyše
pozemky, ktoré sú záplavovým územím rieky sú ohradené plotom na ktorom sú tri prístupové brány a
poslednú z prístupových brán zriadili evidentne v rozpore s dobrými mravmi a z účelových dôvodov až

potom, ako tretie osoby požiadali žalovanú o odpredaj dotknutého pozemku z dôvodu, že sa oň dlhodobo
riadne starajú a bezprostredne susedí s pozemkami na ktorých majú tieto tretie osoby svoj rodinný
dom a ďalšie doplnkové stavby. Poukázala na to, že návrhom žalobcov by bola vážnym spôsobom
narušená rovnováha vlastníckych vzťahov, práv a povinností z nich vyplývajúcich, predovšetkým medzižalobcami a žalovanou, pričom je potrebné uviesť, že žalobcovia majú existujúce nerušené právo
prechodu a prejazdu na svoje parcely cez vlastné parcely a spoločnú parcelu. Zaviazanie žalovanej je
tak nesprávnym postupom súdu, ktorým bol žalobcami uvedený do omylu, a to zjavným zneužitím práva

a právneho prostriedku, akým je inštitút neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali
naliehavý právny záujem, naopak zneužili svoje postavenie vlastníka susediaceho pozemku, tvrdili, že
navrhovaný prístup dlhodobo využívajú, pričom je preukázané, že po vybudovaní autobusovej zastávky
ako súčasti dopravnej infraštruktúry slúžiacej širokej verejnosti nebolo možné najmenej po dobu
posledných 10 rokov tento prístup využiť motorovým vozidlom. Ďalej konštatoval, že zo strany žalobcov

okrem absencie dobromyseľnosti nebola splnená ani podmienka týkajúca sa naliehavého právneho
záujmu a na druhej strane je nesporné, že žalobcovia najmenej za posledných 10 rokov nevyužívali
akýkoľvek prechod a prejazd po uvedenej parcele. Uviedol, že v omyle, na základe nepravdivých a
skreslených informácií podaných zo strany žalobcov súd rozhodol nesprávne, v zjavnom rozpore so
skutkovým stavom a preto je dôvodné, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a nariadenú povinnosť
žalovanej zamietne. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zamietol v celom rozsahu a

súčasnenavrhli,abyrozhodol otom,žežalobcoviasúpovinnído3dníododňaprávoplatnostiuznesenia
zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanýmnesprávnymskutkovýmzistením,nesprávnymprávnymposúdenímaneobstátímzisteného
skutkového stavu, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný

postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia

námietka naplnená nebola.

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). K naplneniu ani
tejto odvolacej námietky nedošlo.

12. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod
nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri

zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v
procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím
dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné
doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm.

d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to,
že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,

aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

18. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených

záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.19. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

20. Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovali zabránenie ďalšieho zaťaženia

a scudzenia v návrhu špecifikovanej nehnuteľnosti (parcela č. XXX/X), vo vzťahu ku ktorej mali za to, že
nadobudliprávozodpovedajúcevecnémubremenuvydržaním,ktoréhourčeniasavkonečnomdôsledku
domáhali podaním žaloby vo veci samej. Z obsahu spisu mal odvolací súd z čestných prehlásení (č.l. XX,
XX) za osvedčené, že právny predchodcovia žalobcov pred odpredajom parciel žalobcom v roku 2015,
resp.prednadobudnutímparcelyžalobkyňouvr.1993(parc.č.XXX/X,XXXaXXX),dovtedyprechádzali
ku svojim pozemkom z autobusovej zastávky cez obecnú parcelu (XXX/X), pričom uvedené pozemky

mali vo vlastníctve viac ako 10 rokov a ich právo prechodu a prejazdu nebolo nikým spochybňované.
Z obsahu spisu bolo ďalej osvedčené, že žalobcovia sa najprv mimosúdne pokúšali vyporiadať so
žalovanou (č.l. XX), pričom táto požiadavku žalobcov prerokovala na obecnom zasadnutí konanom dňa
12.06.2019, kde však žiadosť žalobcov bola zobraná len na vedomie s tým, že ich žiadosťou sa bude
zaoberať po splnení porealizačného zamerania autobusovej zastávky a priľahlých obecných parciel,

nakoľko táto autobusová zastávka bola vybudovaná v rámci projektu, kde boli finančné prostriedky
poskytnuté so štrukturálnych fondov Európskej únie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že už dňa 12.07.2019
bol na elektronickej tabuli obecného úradu uverejnený zámer na odpredaj aj v návrhu špecifikovanej
parcely z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcom v doterajšej osobnej starostlivosti aj o
danú nehnuteľnosť od roku XXXX U.. A. a jeho manželkou, pričom išlo o pozemky, ktoré sa nachádzajú

v bezprostrednom susedstve pozemkov nachádzajúcich sa v ich vlastníctve. Z uvedeného konania
žalovanej tak žalobcovia podľa názoru odvolacieho súdu oprávnene nadobudli pochybnosť a obavu
ďalšieho scudzenia v návrhu špecifikovaného pozemku a zamedzenia tak prístupu k ich pozemkom
nachádzajúcich sa v ich výlučných vlastníctvach a k pozemku nachádzajúcom sa v ich bezpodielovom
vlastníctve.

21. Žalovaná v podanom odvolaní okrem iného argumentovala aj tým, že žalobcovia majú k pozemkom
nachádzajúcimsavichvlastníctvetrirôzneprístupy,pričomposlednúzprístupovýchbrán nachádzajúcu
sa v bezprostrednej blízkosti hranice dotknutého pozemku (XXX/X) zriadili až po tom, ako U.. L.
A. s manželkou požiadali o odpredaj dotknutého pozemku a tiež tým, že návrhom sa snažia získať

nenáležiacu výhodu, k čomu odvolací súd uvádza, že žalovaná nijakým spôsobom neosvedčila a
nepreukázala účelovosť ich požiadavky, pričom je potrebné poukázať, že aj samotný U.. A. s manželkou
majú prístup k svojmu pozemku inak ako len z pozemku nachádzajúceho sa v obecnom vlastníctve,
(parcely č. XXX/X), naviac samotní žalobcovia už v čase pred podaním žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia chceli so žalovanou vyriešiť spornú situáciu, avšak táto im uviedla, že prístup

možno upraviť až po uplynutí monitorovacej doby 5 rokov od realizácie projektu obnovy autobusovej
zastávky.

22. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v
predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do

rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanej nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, preto podľa § 387
C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať
len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom

prípade konaním o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Neodkladné opatrenie
v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným
rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a aniposúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).