Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1T/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116010136
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Béreš

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116010136.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Béreša a prísediacich Jaroslava

Dubeňa a Ambróza Mesiarika, v trestnej veci obžalovaného: W. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.12.2018 v Žiline, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. K. narodený XX.XX.XXXX v Z.,
trvale bytom Z., J. námestie XXX/XX,
živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 02.08.2014 v čase asi o 23.00 hod. počas svadobnej hostiny v jednej z izieb hotela Vila Nečas na
ul. Pri celulózke 37, Žilina, si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U., nar. XX.XX.XXXX a
najskôr ju rukou ohmatával po pravom stehne smerom hore až k nohavičkám, vyhrnul jej šaty, načo sa
mal. S. G. U. prebudila a zo strachu sa ďalej tvárila, že spí, následne jej zasunul prsty do vagíny, potom

prsty z vagíny vytiahol a ovoniaval ich,

teda

- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

čím spáchal

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a
odsudzuje

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody

vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému W. K. výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom
nad jeho správaním v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému W. K. ukladá povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom.Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. obžalovanému W. K. ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne
sa ospravedlniť poškodenej S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P., Q. N..

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P.,
Q. N., s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na W. K. dňa 02.02.2016 obžalobu pod č.
3Pv/360/15/5511-20 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 02.08.2014 v čase asi o 23.00 hod. počas svadobnej hostiny v jednej z izieb hotela Vila Nečas na
ul. Pri celulózke 37, Žilina, si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U., nar. XX.XX.XXXX a
najskôr ju rukou ohmatával po pravom stehne smerom hore až k nohavičkám, vyhrnul jej šaty, načo sa
mal. S. G. U. prebudila a zo strachu sa ďalej tvárila, že spí, následne jej zasunul prsty do vagíny, potom

prsty z vagíny vytiahol a ovoniaval ich.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne Ing. H. M.,
svedkyne E. Y., svedkyne - poškodenej O. U., svedka Ing. R. M., svedka Ing. J. Y., svedkyne J. K.,
znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním znaleckého posudku MUDr.

Danice Caisovej - Škultétyovej z č. l. 127-140, osobitne a podrobne jeho záveru z č. l. 136 - 137, podľa
§ 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 4 Tr. por. prehratím obrazovo-zvukového
záznamu DVD z výsluchu osoby mladšej 18 rokov, podľa § 269 Tr. por. prečítaním listinných dôkazov a to
z č. l. 239, farebná fotografia zo svadby zo dňa 02.08.2014, z č. l. 240, správa o povesti na obžalovaného
- MsÚ Ilava, z č. l. 241 - 242, správa o povesti - OÚ Trenčín, z č. l. 246, 464, odpisy RT.

Prokurátor navrhol vykonanie dôkazu prečítaním listinných dôkazov a to spisového materiálu
zabezpečeného v Nemeckej republike, ktorý sa nachádza na č. l. 4 - 117. Súd vykonanie tohto dôkazu
podľa § 274 ods. 1 Tr. por. zamietol, nakoľko sa jednalo o výpovede maloletej S. U., poškodenej O.
U. a svedka prokurátora Nemeckej republiky A. A. E., ktoré boli zabezpečené pred začatím trestného

stíhania, pred vznesením obvinenia obžalovanému, pričom obhajca ani obžalovaný nemali možnosť byť
prítomní pri týchto výsluchoch. Výsluch S. U. nebol vykonaný zákonne konformným spôsobom, pretože
pri tomto výsluchu bol prítomný vyšetrovateľ a zákonná zástupkyňa - matka maloletej, k výsluchu nebol
pribratý pedagóg, psychiater či psychológ. Na základe uvedeného potom súd na tieto výsluchy nemohol
pri svojom rozhodovaní prihliadať.

Z vymenovaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil
a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.

Obžalovaný W. K. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. že sa cíti byť nevinný.

Následne uviedol, že na svadbe kde sa mal skutok stať bol s manželkou a deťmi. Keď bol syn unavený
a začal zaspávať išli za ženíchom s tým, aby im povedal kde ho môžu dať spať. Poslal ich za recepčnou,
ktorá jemu a manželke ukázala izbu, kde už spalo nejaké dievča. Manželka išla do chodbičky izby zobrať

synovi veci na spanie lebo bol v obleku. On sedel zatiaľ pri synovi na stoličke. Syn sa začal vypytovať
na ich svadbu. On stále sedel na stoličke a manželka si sadla na posteľ kde spalo dievča. Táto spala
počas celej doby cca 20 minút. Rozprávali sa asi tak 10 až 15 minút. Manželka sa išla zabávať späť,
pretože tam bol aj ich starší syn a on si sadol na zem a nohy si vyložil na posteľ kde spalo dievča, keďže
má problémy so žilami. Bolo to nepohodlné a tak si sadol na posteľ kde ležalo dievča a nohy si dal na

stoličku. Zdriemol a zobudil sa až na niečo také, že dievča do neho koplo. Bolo to akoby také, že sa
zobudila a prechádzala cez neho, nevšimla si jeho nohy na stoličke a zakopla. Po nemecky jej povedal,
že môže ďalej pokojne spať, že on tam je so synom, ktorý tam tiež spí. Vedel, že hovorí po nemecky od
recepčnej a R. M.. Keď dievča odišlo z izby tak na chodbe bol nejaký krik cca 10 minút potom ako odišla
z izby. Syn spal a tak sa išiel do kúpeľne umyť a zišiel dole pokračovať v zábave. Potom za ním prišiel

ženích, ktorý mu povedal, že sa s ním chce rozprávať matka dievčaťa. Išiel von a ona ho obvinila, že maluniesť jej dcéru z izby a tam ju obchytkávať. Uvedené poprel. Prišla za ním aj E. Y., ktorá mu povedala,
že čo to urobil. Povedal jej len, že prečo klame. O tom čo sa stalo sa nedalo rozumne komunikovať, len
sa tam kričalo. Bol obvinený a argumenty nikoho nezaujímali. Aby tam nebola zlá krv, tak išiel za tým

dievčaťom a ospravedlnil sa jej, že sa jej náhodne dotkol, keď išla cez neho a zakopla. Stále si však
myslí, že sa jej ani nedotkol. Potom prišla E. Y., že keď sa dievčaťu ospravedlnil tak to urobil a začala
teatrálne vystupovať. Matka dievčaťa sa vyjadrila, že volala so známym z Nemecka a ten jej odporučil
ihneď zavolať políciu alebo to nahlásiť v Nemecku a uviedla, že v rodine sa takéto veci zle dokazujú.
Keď videl čo sa deje uvažoval nad tým, že by bolo dobré zavolať políciu. Následne J. Y. uviedol, aby

políciu nevolali, aby nekazili svadbu.

Svedkyňa Ing. H. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že objednali na recepcii izbu pre deti, ktoré
chcú rodičia uložiť večer spať. Boli tam dve postele na ľavej a pravej strane, pričom S. uložili na ľavo.
Kľúč od izby bol na recepcii, pričom recepčnú informovali, že keby chcel niekto dať spať dieťa nech im
poskytne informácie a dá im kľúč od izby. To, že bola S. preložená z mladomanželského apartmánu na

inú izbu zabudla povedať jej matke. Nevie či presun S. dostatočne registrovala, pretože bola rozospatá.
Bola zabalená v deke. Nedotýkala sa jej, ani ju nezakrývala. Keď neskôr išla do mladomanželského
apartmánu prišla za ňou matka S. O. U. s S., boli vystrašené a pýtali sa prečo S. spala v úplne inej
izbe ako ju matka uložila a povedali jej, že ju nejaký muž v izbe obťažoval. S. nič nehovorila, len bola
vystrašená. Matka S. sa chcela s tým mužom rozprávať a tak poprosila manžela aby išiel zavolať W. K.

aby išiel von. Vie o tom, že išiel, respektíve išli uložiť maloletého syna spať a že jej povedal, že počká
kým zaspí. Vie, že O. U. sa pred udalosťou zabávala, potom bola taká vystrašená, zahriaknutá. Po
udalosti na svadbe ešte chvíľu pobudli a potom odišli. W. K. po udalosti, keď ju vonku riešili jej prišiel
pokojný a bol ochotný vysvetliť, či tam bol, kedy tam bol, nebol nazlostený alebo nejako vykoľajený kvôli
tomu, z čoho bol obvinený.

Svedkyňa E. Y. na hlavnom pojednávaní po odstránení rozporov vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní. Uviedla, že malá S. sa na svadbe bavila dobre, tancovala väčšinou pri sebe nakoľko vedela len
po nemecky. Podľa nej bolo dievča veselé, niekedy až hyperaktívne a hlučné, proste zabávala sa, nebola
utiahnutá a nemala ostych pred spoločnosťou, vyzerala staršie. Ešte pred polnocou ostala unavená a

jej matka ju dala spať na nejakú izbu. Ešte pred odčepčením nevesty prišla za ňou matka S. U. a celá
rozhorčená a nahnevaná jej povedala, že sa niečo stalo na izbe a že S. mal obťažovať nejaký muž.
S. jej povedala, že tento sedel na posteli, na ktorom v tom čase ležal malý chlapec. Muža opísala ako
vysokého, tmavého muža so zelenou kravatou. O. U. jej povedala, že ten muž mal dať S. ruku pod sukňu
a strčiť jej palec do pošvy. Na S. si všimla i zmenu správania, bola ustráchaná, smutná, ale neplakala,

povedala jej, že hovorí pravdu. K. poprel, že by nejako intímne zneužil malú S.. Povedal, že sa mohlo
stať, že keď sa dvíhal z postele, že sa mohol dotknúť S.. On bol pokojný, nejako sa nebránil. To keby sa
stalo jej tak by zaujala iný postoj, bránila by sa zvýšeným hlasom. Matka S. chcela hneď volať políciu,
aj K. povedal, že nech zavolajú políciu, ale nevesta nechcela, aby sa to nedozvedeli ostatní hostia. Na
druhý deň povedala S., že keby bola toho muža poškriabala, tak by to bol jasný dôkaz. Ona jej zase

uviedla, že bola v takom šoku, že ju to ani nenapadlo a bola rozospatá.

Svedkyňa - poškodená O. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, po odstránení rozporov vo výpovedi,
zhodne ako v prípravnom konaní. Svedkyňa uviedla, že dcéra zaspala na stole a tak ju išla uložiť spať.
Následne sa išla dole zabávať. Keď bola dole videla muža, ktorý prechádzal okolo nej, jedno dieťa niesol

na pleciach a druhé išlo vedľa neho. Išiel tým smerom ako ona predtým s dcérou. Netrvalo dlho a už pred
ňoustáladcéraaplakala,žejejjedenmužsiahaldonohavičiek.Následneišlasňoudoizbykdejuuložila
domladomanželskéhoapartmánu.BolatamH.aďalšieosobyataksaopýtala,prečotamdcéranespala.
Dcéra jej povedala, že muž a žena jej povedali aby išla do druhej izby. Išla s nimi lebo im dôverovala.
Jej deti majú tvrdý spánok, dokážu chodiť v spánku a S. mala vtedy zatvorené oči. Chcela riešiť to čo

sa stalo. Nevolala však políciu, pretože nechcela pokaziť svadbu, nemala žiadneho tlmočníka, naviac
nevedela ako bude na takého obvinenie reagovať slovenská polícia a boli tam aj časové dôvody, kedy
dcéru S. išla v pondelok odovzdať exmanželovi na týždeň. Išla za E. Y., ktorá hovorí po nemecky lebo jej
nechceli veriť. Po výzve jej S. ukázala muža, ktorý ju mal obťažovať mal oblečenú bielu košeľu, zelenú
prúžkovanú kravatu a sivé nohavice. Povedala to E. a H., nechceli jej veriť, že nejaký muž siahal dcére

pod nohavičky. Povedala im, že S. neklame, že je veľmi rozrušená. Nechcela pokaziť svadbu a preto
políciu nevolala a rozhodla sa, že zo svadby odídu. Predtým však chcela hovoriť s tým mužom. Priamo
toho muža sa opýtala čo jej povedala dcéra. On nepovedal nič, iba sa usmial a povedal, čo. Muž mal
k tomu nezúčastnený postoj. Keď povedala mužovi, že ho udá, povedal, že áno nech to urobí, že topozná z Talianska. Následne s dcérou zo svadby odišli. Po tejto udalosti sa S. zmenila bola uzavretá,
ustráchaná. Neboli u psychológa ani u lekára. Hneď v pondelok odovzdala S. jej otcovi na týždennú
dovolenku. Nechcela aby sa jej exmanžel dozvedel čo sa stalo. Pokiaľ S. nie je v podobnej situáciu akú

prežila, tak je otvorená, komunikatívna, ale keď sa dostane do situácie, ktorá jej pripomenie čo prežila tak
vidieť na nej strach a uzatvorí sa do seba. S. až potom v Nemecku na polícii povedala, že ten muž do nej
vnikal prstami ako hlboko a že tam tie prsty ovoniaval. Bolelo ju to. Podrobne o skutku S. rozprávala až
na polícii v Nemecku, v Žiline a pred psychologičkou v Martine, dovtedy jej to dcéra podrobne neopísala.
Podľa výpovede dcéry keď vošla dnu žena tak ten muž s tým skončil. S. vo vhodnej chvíli z izby vybehla

preč. V čase skutku mala 11 rokov nemala a ani teraz nemá priateľa. Netrpí psychiatrickou diagnózou,
nemá problémy s pamäťou, ani vnímaním. Bolo to prvýkrát čo mala takýto negatívny sexuálny zážitok.
S dcérou majú blízky, emocionálny vzťah, hoci majú dve detské izby chodievala spávať k nej. Dcéru aj
fyzicky trestala, keď jej niečo povedala dvakrát a neposlúchla, nasledoval fyzický trest, lebo nič nehovorí
trikrát. Dcéra sa jej hneď nezdôverila z dôvodu, že jej to bolo trápne povedať také veci. Jej sa stalo niečo
podobné a keď sa o tom dozvedela, tak prežívala svoje pocity. S dcérou na gynekológii nebola, pretože

policajtka jej povedala, že vzhľadom na odstup času je to zbytočné.

Svedok Ing. R. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že S. spala v manželskej izbe. Prišla za ním H., že
či nevybavia ešte jednu izbu. Potom S. presťahovali do inej izby, do ktorej prešla po vlastných nohách,
lebo do tejto izby sa chodilo fotiť a H. sa tam chodila maľovať. H. ju uložila do postele, on počkal vonku

a potom spolu išli do sály. Vie, že sa bavili o tom, že to musia povedať jej matke, ale či to povedali to už
nevedel. Jeho sestra sa opýtala, či by nemohla dať niekde spať syna A., ktorý jej zaspával na rukách.
Povedal jej nech ide na recepciu, že jej dajú kľúč od izby. Potom až H. mu prišla povedať čo sa stalo,
ktorá to vedela od O.. Potom išli von. Požiadala ho aby išiel po W. a doviedol ho. O. mu povedala, že
chytil S. za nohu a ona ušla z izby von. Ešte hovoril, že si sadol na posteľ oproti, tak kde spala S. a čakal

kým A. zaspí. Obvinený sa na svadbe pred vyšetrovanou udalosťou bavil, potom mu to pokazilo náladu.
Na popravkách sa O. s S. normálne bavili ako keby sa nič nestalo. S. nevyzerala nejako zakríknuto
alebo utiahnuto, jej správanie ako aj správanie jej matky O. bolo prirodzené. Tu sa už udalosť z večera
nespomínala, aspoň za jeho prítomnosti nie. O predmetnej veci sa súkromne nebavili, vie len o tom, že
W. mal obťažovať maloletú S..

Svedok Ing. J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na svadbe spoločne s manželkou E. a boli
tam aj pani O. U. spolu s dcérou S. U.. S. sa normálne bavila na svadbe bola usmiata, veselá. Nevedel
uviesť kedy S. išla spať ani s kým išla na izbu v hoteli, nezaujímal sa o to. Pred polnocou prišla O.
aj s malou S. za jeho manželkou E. a povedala jej po nemecky, že malú S. niekto na izbe kde spala

obchytkával na intímnych miestach. Tiež uviedla, že keď sa S. zobudila videla na posteli sedieť muža a
na druhej posteli bol nejaký malý chlapec. Vyšli vonku kde opätovne to rozprávali. Spomína si, že E. sa
S. opakovane pýtala, že či je to pravda čo jej mama O. hovorí a či sa jej to nesnívalo. Potom prišli vonku
aj novomanželia. O. bola v panike, bola nahnevaná a rozčúlená a tá plakala a sestre H. povedala čo sa
malo stať. Po chvíli niekto priviedol von aj pána K.. Pán K. povedal, že bol v tej izbe a dával pozor na

syna, ktorý spal na druhej posteli. Nevie čo ďalej rozprával, ale podľa obsahu a jeho vyjadrenia pochopil,
že K. poprel, že by nejako malú S. sexuálne obťažoval. Nevie však presne čo povedal. Pri tom všetkom
bol K. kľudný, všetko sa snažil vysvetliť, ako prišiel do izby, čo tam robil. Na obvinenie, že sexuálne
obťažoval malú S. reagoval, podľa neho, veľmi kľudne a pokojne, až sa mu to zdalo neprirodzené, ako
keby vedel ako má v takej situácii reagovať, ako by bol na to pripravený. Keby jeho takto nepravdivo

obvinili aspoň by zvýšil hlas, prejavil by nejaké emócie na svoju obranu. Myslí, že keď prišiel K. vonku
aj malá S. potvrdila, že to je on, čo ju obťažoval. S. sa vonku za prítomnosti K. správala tak, že pred
ním nič nehovorila, bola ticho, utiahnutá, všetko riešila jej matka O.. Keď O. povedala, že treba zavolať
políciu sestra nevesta H. začala plakať a kľakať si, že políciu nie. K. povedal, že on nemá problém s
políciou. Nakoniec sa polícia nevolala. Po polnoci ich potom šofér jeho, E., O. a S. zaviedol domov. S.

už nebola taká veselá, bola utiahnutá a nič nehovorila. Spomenul si, že O. uviedla, že to bude riešiť
doma cez nemeckú políciu.

Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje právo odoprieť výpoveď a na hlavnom
pojednávaní odmieta vo veci ďalej vypovedať.

Znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková na hlavnom pojednávaní uviedla, že u mal. S. G. U. ide o dieťa na
začiatku vývinového obdobia puberty. Aktuálna úroveň rozumových schopností spadá u nej do pásma
nadpriemernej inteligencie. Pamäťové funkcie sa javia nenarušené. Psychologickým vyšetrením nebolzistený sklom k disharmonickému vývinu. Mal. S. je osobnosť vnútorne pomerne citlivá, hoci navonok má
tendenciu svoje emócie skrývať. Jej myslenie je menej konvenčné, miestami môže mať sklon k zvýšenej
kritickosti. Je extrovertne zameraná, má zvýšenú potrebu emočnej blízkosti. V nejednoznačných a

stresujúcich situáciách má sklon k prežívaniu emočného zmätku alebo k ambivalentým pocitom. Jej
sebaobraz a sebahodnotenie je viac negatívne akoby sa dalo očakávať vzhľadom na jej vek. Jej
vnútorné prežívanie je sýtené viac negatívne a pesimisticky. Čo sa týka rodinného zázemia a vzťahov
k ostatným členom rodiny znalkyňa uviedla, že mal. S. U. je najmladšia z troch detí, pričom jej dvaja
starší súrodenci sú už samostatní, majú vlastné rodiny. Rodičia mal. S. sú rozvedení a nežijú spolu od

jej cca 4 rokov. Mal. S. vyrastala s matkou a teda vychovávala ju matka. Najbližším človekom pre mal.
S. je však jej staršia sestra, ktorú vníma ako svoju dôverníčku, ku ktorej má najbližší emočný vzťah.
K matke má mal. S. vzťah prinajmenšom ambivaletný. Síce ju považuje za človeka, ku ktorému má
veľmi blízko, máju rada, ale jej správanie, hlavne bitky, ktorým mal. S. nerozumie vníma negatívne. Je
možné, že správanie matky môže byť dôvodom prečo má mal. S. zvýšenú potrebu emočnej blízkosti a
pravdepodobne môže súvisieť aj s negatívnym nastavením prežívania mal. S.. neporušené a teda sú

primeraným predpokladom pre správne vnímanie, uchovávanie si v pamäti ako aj následnú reprodukciu
prežitých udalostí. V osobnosti neboli psychologickým vyšetrením zistené také skutočnosti, ktoré by
znižovali všeobecnú vierohodnosť svedkyne poškodenej. U svedkyni poškodenej mal. S. aktuálne neboli
zistené známky psychickej traumatizácie, ako dôsledok trestného činu. Morálny a sexuálny vývin mal.
S. zodpovedá jej vekovému obdobiu a to, či trestný čin zanechá dlhodobejší vplyv aktuálne nemožno s

istotou predpokladať. Záleží od celkového vyzrievania jej osobnosti a iných psychosociálnych faktorov,
s ktorými sa mal. S. v živote stretne, ktoré môžu byť protektívne (hlboké, dôverné a bezpečné vzťahy)
alebo naopak poškodzujúce. Vzhľadom k tomu, že v čase znaleckého vyšetrenia od skutku ubehlo vyše
roka a u mal. S. nie sú aktuálne prítomné výraznejšie známky traumatizácie v súvislosti s týmto trestným
činom a tiež vzhľadom k tomu, že sa jednalo o jednorázovú záležitosť možno skôr predpokladať, že

tento zážitok na jej vývoji nezanechá výraznejšie negatívne vplyvy. Istým rizikom však môže byť, že
mal. S. reaguje na stresujúce udalosti emočným zmätkom a ambivalenciou a jej vnímanie seba je
skôr negatívne, čo do budúcnosti môže mať vplyv na to ako si integruje udalosť, ktorá sa jej stala do
svojho sebaobrazu. Vo všeobecnosti však zážitok sexuálneho zneužívania môže na dieťati do budúcna
zanechať výraznejší negatívny vplyv a to hlavne v naštartovaní disharmonického vývinu, v rozvoji

rôznych psychosomatických alebo vzťahových ťažkostí a môže u dieťaťa podstatne oslabiť schopnosť
jeho adekvátneho prispôsobenia a spracovávania negatívnych zážitkov a emócií.

U svedkyni poškodenej mal. S. aktuálne neboli zistené známky psychickej traumatizácie, ako dôsledok
trestného činu. Morálny a sexuálny vývin mal. S. zodpovedá jej vekovému obdobiu a to, či trestný čin

zanechá dlhodobejší vplyv aktuálne nemožno s istotou predpokladať. Záleží od celkového vyzrievania
jej osobnosti a iných psychosociálnych faktorov, s ktorými sa mal. S. v živote stretne, ktoré môžu
byť protektívne (hlboké, dôverné a bezpečné vzťahy) alebo naopak poškodzujúce. Vzhľadom k tomu,
že v čase znaleckého vyšetrenia od skutku ubehlo vyše roka a u mal. S. nie sú aktuálne prítomné
výraznejšie známky traumatizácie v súvislosti s týmto trestným činom a tiež vzhľadom k tomu, že sa

jednalo o jednorázovú záležitosť možno skôr predpokladať, že tento zážitok na jej vývoji nezanechá
výraznejšie negatívne vplyvy. Istým rizikom však môže byť, že mal. S. reaguje na stresujúce udalosti
emočným zmätkom a ambivalenciou a jej vnímanie seba je skôr negatívne, čo do budúcnosti môže
mať vplyv na to ako si integruje udalosť, ktorá sa jej stala do svojho sebaobrazu. Vo všeobecnosti
však zážitok sexuálneho zneužívania môže na dieťati do budúcna zanechať výraznejší negatívny

vplyv a to hlavne v naštartovaní disharmonického vývinu, v rozvoji rôznych psychosomatických alebo
vzťahových ťažkostí a môže u dieťaťa podstatne oslabiť schopnosť jeho adekvátneho prispôsobenia
a spracovávania negatívnych zážitkov a emócií. U nej vytesnená a vybavila sa jej až vtedy, keď spala
na cudzom mieste a uvidela na svojej posteli cudzieho muža, ktorý sa je mohol prípadne aj dotknúť.
Nemožno vylúčiť ani to, že skutok sa stal, ale mal. S. si nevedomky zamieňa osobu, ktorá ho urobila.

-4-C
Medzi výpoveďami zo dňa 18.8.2014 a 5.10.2015 je rozpor hlavne vtom, kto svedkyňu poškodenú
priviedol z izby novomanželov do izby, kde sa stal trestný čin a či muž, ktorý ju do izby priviedol v
izbe hneď aj ostal a bol ten istý, ktorý ju sexuálne zneužil. Pokým v prvej výpovedi mal. S. tvrdila, že

si myslela, že do druhej izby ju priviedli novomanželia, v druhej výpovedi uvádzala, že si myslela, že
to boli novomanželia, ale muž, ktorý ju do izby priviedol v izbe hneď aj ostal a sexuálne ju zneužil. Z
výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že do druhej izby ju naozaj priviedli novomanželia, ktorí ju v izbe
nechali samotnú a obvinený spolu s manželkou do izby prišli neskôr. Tento rozpor vo výpovedi mal.S. možno vysvetliť jednak časovým odstupom od skutku a tiež samotnou povahou ľudskej pamäti a
vybavovania si z pamäti, ktoré má povahu rekonštruktívnu ale aj konštruktívnu. To znamená, že udalosti,
ktoré nasledovali po samotnom skutku a ktoré mal. S. považovala za dôležité, mohli ovplyvniť to, ako

si na skutok spomenula a spomína neskôr. Keďže matka mal. S. potom, čo jej dcéra povedala čo sa jej
prihodilo, išla spolu s maloletou do izby, kde ju nechala spať, kde bola nevesta, ktorá je povedala, že
nevie ako sa mal. S. dostala do druhej izby. Matka to vyhodnotila tak, že muž, ktorý jej dcéru premiestnil
do druhej izby bol ten istý, ktorý jej dcéru aj sexuálne zneužil. Túto informáciu nevedome prebrala od
matky aj mal. S., ktorá ešte pri výsluchu z dňa 18.08.2015 tvrdila, že muž aj žena, ktorí ju priviedli do

druhej izby z izby najskôr odišli a potom sa prebrala na to, že na jej posteli sedí muž, ktorý ju hladká
po nohe. Pri výpovedi z 5.10.2015 už bola presvedčená (na základe neskorších informácií), že muž,
ktorý ju z izby premiestnil hneď potom pri nej v druhej izbe aj ostal a hneď ju začal hladkať po nohe.
Mal. S. zabudla na to, že po premiestnení do druhej izby ešte zaspala a teda nemôže vedieť kedy sa
muž, ktorý ju sexuálne zneužil do izby dostal. Informáciu o tom, že zaspala vo svojej prvej výpovedi v
Nemecku však uviedla. Je dôležité si uvedomiť že pre ľudskú pamäť je typické, že pri vybavovaní sa

uplatňuje nielen proces rekonštrukcie, teda spomínania na to, čo, v akom čase a ako sa udialo ale aj
proces konštruktívny, kedy sa snažíme spomienku zasadiť do zrozumiteľného kontextu. V tomto procese
informácie a udalosti, ktoré sa stali pred aj po udalosti, majú veľký vplyv na to, ako si neskôr túto udalosť
vybavíme, čo budeme neskôr považovať za dôležité a naopak na čo zabudneme.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol podľa § 268 os. 2 Tr. por. prečítaný znalecký posudok
MUDr. Danice Caisovej - Škultéryovej z č. l. 127-140, osobitne a podrobne jeho záver z č. l. 136
- 137, z ktorého vyplýva, že znalkyňa vykonala kompletné sexuologické vyšetrenie obvineného W.
K., z ktorého vyšetrenia vyplynulo, že obvinený netrpí sexuálnou deviáciou, je pevne identifikovaný s
mužskou pohlavnou rolou, je gynefilný, apetuje dospelé ženy, jeho sexuálne systémy sú integrované.

PPG vyšetrenie svojou charakteristikou odpovedá príslušníkovi väčšinovej sexuality. Obvinený netrpí
sexuálnou deviáciou. Konanie obvineného tempore criminis nebolo motivované sexuálnou deviáciou.
Z psychiatrického hľadiska je psychicky zdravý, aktuálne skľúčený a nešťastný, čo je vzhľadom na
aktuálnu situáciu obvineného prejavom normy. Obvinený nebol psychiatricky liečený, netrpí duševnou
chorobou a netrpel ani v minulosti prechodnou poruchou. Jeho osobnosť je integrovaná, harmonicky

konfigurovaná, stenická, so stabilnou emotivitou a priemerným intelektom. Obvinený je psychiatricky
a sexuologicky zdravý. Nevyžaduje žiadnu z foriem ochranného liečenia. Okrem vyššie uvedeného
znalkyňa nezistila žiadne iné závažné skutočnosti majúce význam v trestnom stíhaní. Vyšetrenie, ktoré
vykonala považuje za dostačujúce a nie je potrebné u obvineného vyšetriť duševný stav ani pozorovať
obvineného v ústave.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 4 Tr. por. bol na technickom
zariadení prostredníctvom obrazovky počítača a videoprojektora na plátno v pojednávacej miestnosti
č. dv. 3, vykonaný dôkaz prehratím obrazovo-zvukového záznamu DVD zo záznamov výsluchu osoby
mladšej ako 18 rokov, a to S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom predseda senátu oboznámil procesné

strany, že obrazovo-zvukový záznam bol vyhotovený policajným orgánom na OR PZ OKP Žilina počas
výsluchu maloletej dňa 05.10.2015 v čase od 08:40 hod. do 10:50 hod. Prítomní pri výsluchu boli obhajca
obvineného, znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková a tlmočníčka Helena Grofčíková.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Trestného poriadku samosudcom vykonané nasledovné

listinné dôkazy:

- z č. l. 239 farebná fotografia zo svadby zo dňa 02.08.2014, na ktorej sa okrem iného nachádza pár
žena v zelených šatách a muž v bielej košeli a zelenej kravate,

- z č. l. 240 správa o povesti na obžalovaného - Mestského úradu Ilava z ktorej vyplýva, že W. K. je
ženatý a býva spoločne s manželkou a maloletými deťmi. V meste Ilava má menovaný dobrú povesť.
Nenavštevuje reštauračné zariadenia, nepožíva v nadmernej miere alkoholické nápoje ani iné návykové
látky. Mesto Ilava s pánom W. K. do dňa podania správy 29.06.2015 nikdy neriešilo žiaden priestupok,

- z č. l. 241 - 242 správa o povesti - Okresný úrad Trenčín z ktorej vyplýva, že W. K. je živnostníkom
pod menom podnikateľského subjektu W. K. Z. s miestom podnikania Mierové námestie 882/39, Ilava,
registrovaný pod č. XXX-XXXX živnostenského registra,z č. l. 246, 464, odpisy z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva,
že obžalovaný W. K. nemá žiaden záznam v registri trestov.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na
dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí

prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku súd do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených
zákonomzasahovallenvmierenevyhnutnejnadosiahnutieúčelutrestnéhokonania,pričomrešpektoval
dôstojnosť osôb a ich súkromie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo
strán.

Z výsledkov dokazovania vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný W. K., nar.
XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., J. námestie XXX/XX, spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Uvedeným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto
takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Predmetom útoku sú osoby mladšie ako pätnásť rokov, ktoré sú chránené bez ďalších podmienok.
Osoba mladšia ako pätnásť rokov je osoba do dňa, ktorý predchádza jej pätnástym narodeninám, pritom
nezáleží na pohlaví osoby, jej sexuálnej vyspelosti ani na jej prípadnom súhlase s konaním páchateľa.

Za iný spôsob sexuálneho zneužitia sú považované iba intenzívnejšie zásahy do sexuálnej sféry,
ako napr. ohmatávanie pohlavných orgánov, pŕs, bozkávanie prirodzenia a pod. Súlož aj iný spôsob
sexuálneho zneužívania zákon kladie na jednu úroveň a nie je rozdiel, akým konaním k pohlavnému
zneužitiu došlo. Nevyžaduje sa, aby u páchateľa došlo k sexuálnemu uspokojeniu.

Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný
W. K. svojím konaním iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov čím spáchal
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívala v tom, že iným spôsobom sexuálne zneužil osobu

mladšiu ako pätnásť rokov.

Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sexuálneho zneužívania sa vyžaduje, aby bolo
preukázané, že páchateľ konal v úmysle, v danom prípade, že iným spôsobom sexuálne zneužije osobu
mladšiu ako pätnásť rokov.

V danom prípade bola naplnená subjektívna stránka trestného činu sexuálneho zneužívania tým, že
páchateľ si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U. s tým, že ju rukou ohmatával na pravom
stehne smerom hore až k nohavičkám a následne jej zasunul prsty do vagíny, potom prsty z vagíny
vytiahol a ovoniaval ich.

Tak ako bola naplnená objektívna stránka trestného činu sexuálneho zneužívania, bola naplnená i jeho
subjektívnastránka,nakoľkoW.K.odpočiatkukonalsvedomímsinásledku,ktorýpredpokladáskutkovápodstata trestného činu sexuálneho zneužívania a tiež si uvedomoval, že v danom prípade ide o osobu
mladšiu ako pätnásť rokov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný W. K.

spáchaným skutkom naplnili všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Tr. zák.

Súd konštatoval, že obžalovaný W. K. je subjektom trestne zodpovedným, a to tak z hľadiska veku, ako
aj príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať
jeho protiprávnosť, alebo ovládnuť svoje konanie).

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu bolo preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle
(§15písm.a)Trestnéhozákona),nakoľkochcelspôsobomuvedenýmvtrestnomzákoneporušiťzáujem
chránený týmto zákonom, o čom svedčí tak spôsob spáchania skutku, ako aj jeho okolnosti.

Súd sa musí pri rozhodovaní o vine obžalovaného opierať o fakty jednoznačne zistené a preukázané bez
rozumných pochybností. Súhrn uvedených dôkazov tvorí logickú a ničím nenarušovanú navzájom sa
doplňujúcu sústavu, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku
a z jeho spáchania usvedčuje obžalovaných a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, na

základe čoho súd získal presvedčenie o vine obžalovaných zo skutku kladného im za vinu obžalobou.

Za rozumnú pochybnosť by súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že sudca po starostlivom,
objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že
získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. V danej trestnej veci senát pri posudzovaní viny

obžalovaného W. K. k takýmto pochybnostiam nedospel a preto konštatoval, že prokurátor uniesol
dôkazné bremeno.

Senát po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná hlavne
výpoveďou maloletej S. G. U., ktorá vypovedala pred orgánmi činnými v trestnom konaní na území

Slovenskej republiky a záznam z jej výpovede bol prehratý na hlavnom pojednávaní.

V podstatných bodoch, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, to znamená akého sexuálneho násilia sa
voči maloletej S. G. U. dopustil sa poškodená vyjadrila zrozumiteľne, jasne a jednoznačne s tým, že
označila osobu obžalovaného a to bezprostredne po skutku.

Všetky okolnosti prípadu súvisia s tým, že práve mladomanželia ju previedli z mladomanželského
apartmánu do inej izby a v tejto izbe sa nachádzal jedine obžalovaný so svojim maloletým synom,
ktorého práve uspával. Z fotodokumentácie, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní je zrejmé,
že obžalovaný bol na svadbe oblečený tak, ako to uviedla maloletá S., to znamená mal bielu košeľu a

zelenú kravatu. To ako bol oblečený obžalovaný na svadbe uviedla nielen maloletá S., ale i svedkyňa
E. Y., ktorá sa taktiež svadby zúčastnila. K identifikácii obžalovaného ako páchateľa skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, došlo ihneď po spáchaní skutku.

K dôveryhodnosti výpovede svedkyne - poškodenej mal. S. bol vypracovaný znalecký posudok, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletá S. nemala žiadnu motiváciu k tomu, aby si takúto vec na
obžalovaného vymyslela. Táto pri svojej výpovedi jasne uviedla, že bola premiestnená mladomanželmi
(čo potvrdili svojimi výpoveďami aj mladomanželia) z mladomanželského apartmánu na inú izbu. V tejto
izbe na začiatku keď do nej prišli tak tam nebol nikto, chcela si ľahnúť a chcela spať. Žena opustila izbu,
teda nevesta a ten muž sedel na posteli vedľa oproti. Na tomto mieste musí súd uviesť, že maloletá bola

ospalá a chcela spať a i napriek tomu vnímala nielen udalosti, ktoré sa okolo nej diali, ale aj osoby s
ktorými prišla do kontaktu, vedela, že do inej izby ju previedli ženích a nevesta, ktorí toto jej tvrdenie
i vo svojich výpovediach potvrdili. Poškodená zaspala a potom prišla do izby žena s dieťaťom a dala
ho spať, žena odišla a muž si sadol na jej posteľ. Začal ju hladiť po nohe a išiel stále vyššie až vošiel
do jej nohavičiek a potom prsty. Nerobila nič lebo mala strach. Zobudila sa na to, že šaty boli preč a

na nohy jej bolo zima, cítila dotyk. Prstami išiel do jej vagíny a potom prst vybral a ovoňal ho. Potom
sa popreťahovala ako keď sa zobúdza, vstala a ten muž jej povedal, že môže ešte spať. V izbe bolo
prítmie, ale keď vstala tak videla, že muž bol veľký, vysoký, taký trošku korpulentný, krátke čierne vlasy
a oblečenú mal bielu košeľu a čierne nohavice. Uvedené videla, pretože keď chcela odísť muž rozsvietilmalé svetlo - nočnú lampu. Po odchode z izby vyhľadala mamu a povedala jej čo sa jej stalo. Keď
riešili incident a obžalovaný uviedol, že vzniklo nedorozumenie a že budú musieť ísť na políciu alebo do
nemocnice,maloletásanebránilaaajnapriekprežitejudalostibolaochotnápodrobiťsavyšetreniu,ktoré

by preukázalo prežitú udalosť. Je potrebné uviesť, že maloletá S. prezentovala prežitú udalosť aj po
uplynutí,dásapovedaťznačnéhočasu,zhodne.Taktiežjepotrebnéuviesť,žemaloletáS.nemaladôvod
krivo obviniť obžalovaného W. K.. Tento je pre ňu cudzou osobou, bez akéhokoľvek či už priateľského
alebo príbuzenského pomeru.

I zo záverov znaleckého posudku vypracovaného na posúdenie mal. S. vyplýva, že úroveň rozumových
schopností je v pásme nadpriemernej inteligencie a u maloletej nebol zistený sklon k disharmonickému
vývinu. Jej pamäťové funkcie nie sú porušené a teda jej vnímanie je správne, vie reprodukovať prežité
udalosti. Pri jej vyšetrení neboli zistené okolnosti, ktoré by znižovali u maloletej poškodenej všeobecnú
vierohodnosť. Taktiež matka mal. S. O. U., po oznámení udalosti dcérou ihneď incident riešila. Z
uvedeného vyplýva, že táto nemala pochybnosti o tom, že by jej dcéra nehovorila pravdu. O tom svedčí

i to, že matka maloletej uviedla, že jej dcéra nie je dievča, ktoré by klamalo v závažných veciach.

Podľa názoru súdu o prežitej udalosti svedčí i to, že maloletá S. bola po skutku utiahnutá, ustráchaná
a uzavretá. Táto skutočnosť bola potvrdená i svedkom Ing. J. Y., ktorý si toto všimol na druhý deň po
svadbe, pretože mal. S. so svojou matkou spali u jeho matky. Konkrétne uviedol, že mal. Lydia bola

utiahnutá, tichá a nechcela sa s nikým baviť. Matka mal. S. uviedla, že táto bola uzavretá a ustráchaná
a odmietala osobný kontakt.

Páchateľ bol na mieste skutku čo vyplýva tak z výpovede poškodenej ako aj z výpovede obžalovaného,
ktorý uviedol, že na izbe bol spolu s manželkou, pretože tam dávali spať svojho syna. Manželka potom

odišla a on čakal kým syn zaspí. Poprel však, že by sa maloletej dotýkal akýmkoľvek spôsobom.
Poškodená sa k spáchanému skutku vyjadrila, pričom jej vyjadrenie bolo potvrdené znaleckým
posudkom, ktorý svedčí o tom, že mal. S. má správne vnímanie a vie reprodukovať prežité udalosti.
Žiadny iný priamy dôkaz v tejto veci neexistuje. Pokiaľ boli zabezpečené výpovede ostatných svedkov
- svadobčanov, títo rozporne po roku od spáchania skutku, vypovedajú čo mal kto oblečené a čo kto

povedal.

Súd je toho názoru, že v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok
a zavinenie a porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, pričom obžalovaný konal v priamom
úmysle, pohnútku (obohatiť sa), ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.

VychádzajúczvyššieuvedenýchustanoveníTrestnéhozákonasúdkonštatoval,ževpredmetnejtrestnej

veci u obžalovaného W. K. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, keď súd bral do úvahy poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.

Podľa § 36 Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to , že páchateľ
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Súd ukladal preto trest odňatia slobody obžalovanému W. K. podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm.
j) Tr. zák. a to v trestnej sadzbe od 3 rokov až 7 rokov a 8 mesiacov pri použití ustanovenia § 38
ods. 3 Tr. zák., ktorý hovorí, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S poukazom na doterajší život obžalovaného,

spôsob spáchania skutku a možnosť jeho nápravy mal súd za to, že obžalovanému je možné uložiť trest
nadolnejhranicitrestnejsadzby,pretouložilobžalovanémuW.K.trestodňatiaslobodyvovýmere3roky.

V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 os.
1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň

uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Čo sa týka obžalovaného W. K. tento do dňa spáchania skutku viedol riadny život čo bolo preukázané
správami o povesti obžalovaného a preto mal súd za to, že trest vo výmere 3 roky s jeho podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom nad spávaním obžalovaného je na nápravu
obžalovaného dostatočný.

Z uvedených skutočností vyplýva, že možnosti nápravy obžalovaného - prognóza jeho budúceho vývoja
je priaznivá a podľa názoru súdu prejednanie veci pred súdom a uložený trest môže viesť k naplneniu
účelu trestného konania.

Zároveň súd obžalovanému v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej S. G. U., nar. XX.XX.XXXX.

Takto uložený trest podľa názoru súdu naplní svoj účel, pričom súd ho považuje za dostatočný, ktorý

zabezpečí nápravu obžalovaného rešpektujúc hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na

civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody vo výške 7.500,- eur, ktorú uplatnila matka poškodenej O. U., súd
poškodenú S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P., Q. republika, s nárokom
na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilný proces. Poškodená si

včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody, ale pretože by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
ohľadom výšky škody, ktoré by presiahlo rámec trestného adhézneho konania, a toto by podstatne
predĺžilo trestné konanie, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.