Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322202280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6322202280.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: D.. P. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XXX, XXX XX E., práv. zast. P.. P. X., T., so sídlom T. Q. XXXX/
XX, XXX XX L. A., proti žalovanému: Čiernohronská železnica, n.o., IČO: 31 908 811, so sídlom Hlavná
248/56, 976 52 Čierny Balog, zastúpenému advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.

r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Brezno č. k. 2C/59/2022-53 zo dňa 10. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou voči žalovanému domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN
"C" č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - L. O. so súpisným číslom
XXXX postavená na pozemku - parcele registra KN "C" č. XXXX v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1 k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „drevená hala“) a nahradiť mu trovy

konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaný ju
užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom žalovaný na predmetnú nehnuteľnosť osadil zámky,
čím zamedzil žalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek prístup do jej vnútorného
priestoru. Súčasne so žalobou podal žalobca i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsaužívaniapredmetných nehnuteľností.Návrhna
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa 28.06.2022 sa uskutočnila ohliadka

predmetnej nehnuteľnosti - drevenej haly, počas ktorej bolo zistené, že žalovaný v nej má množstvo
hnuteľných vecí. Počas ohliadky predmetnej nehnuteľnosti zástupca žalovaného D.. T. B. uviedol,
že žalovaný mal v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti a aj keď v súčasnosti už žiadnu nájomnú zmluvu uzatvorenú nemá, má zato, že žiadnu
nájomnú zmluvu mať uzatvorenú ani nepotrebuje, „pretože užívacie právo vyvlastnil a bez súdneho
príkazu predmetnú nehnuteľnosť nevyprace“. V nadväznosti na uvedené žalobca v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedol, že pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že je narušená
statika strešnej konštrukcie a zároveň, že žalovaný v nej má uskladnené riedidlá, farby a iný horľavý
materiál.Žalobcasichcelpredmetnúnehnuteľnosťpoistiť,avšakprinávštevepoisťovnezistil,žejunieje
možné poistiť. Pamiatkový úrad SR začal správne konanie vo veci vyhlásenia predmetnej nehnuteľnosti
za národnú kultúrnu pamiatku. V zmysle zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, sa
za pamiatkový fond považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky,

pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny, pričom vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení
za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásenie veci zakultúrnu pamiatku, chrániť vec pred poškodením a zničením. V uvedenej súvislosti žalobca v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nemôže akýmkoľvek spôsobom hospodáriť a užívať
predmetnú nehnuteľnosť, ani zabezpečovať jej pravidelnú, resp. nevyhnutnú údržbu (napr. sanáciu

prasknutého nosníka strešnej konštrukcie), čo môže viesť ku vzniku škôd veľkého rozsahu. Žalovaný
svojím konaním spôsobuje žalobcovi škodu, a to opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, rôznymi
stavebnými zásahmi do nehnuteľnosti, skladovaním nebezpečných látok, nemožnosťou splnenia
povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a v neposlednom
rade nemožnosťou dosiahnutia zisku z prenájmu.

1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu, čím sa predíde vzniku ďalších škôd na majetku žalobcu a zároveň sa zmiernia dopady
škôd už vzniknutých. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil súdu
prvej inštancie: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zápisnicu o priebehu ústneho pojednávania spojeného

s miestnym zisťovaním vo veci V. F. č. j. XXXXX/XXXX/Q. zo dňa 28.06.2022 v G., vyjadrenia k
pojednávaniu a miestnemu zisťovaniu konanému v rámci štátneho stavebného dohľadu plus prezenčnú
listinu, podanie žalobcu adresované žalovanému označené ako „Oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia, Odpoveď na Váš list označený ako Ponuka zo dňa 21.07.2022, Výzva na vypratanie
pozemkov a stavieb“, verejnú vyhlášku Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX-X/XXXXXX/

A. zo dňa 10.12.2021, verejnú vyhlášku Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX-XX/XXXXX/
A. zo dňa 19.07.2022, kópiu katastrálnej mapy a fotodokumentáciu.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 324 ods.
1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného

sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a uviedol, že neodkladné opatrenie podľa ust. § 324
a nasl. CSP je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri existencii potreby bezodkladne
upraviť pomery a pri existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že žalobe vo veci samej
bude vyhovené. Zároveň okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že
základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, potreba bezodkladne upraviť pomery medzi nimi, ktorou úpravou
právnych vzťahov však nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu a touto úpravou právnych vzťahov
sa neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov sporových strán nezasiahne. Napokon, okrem
uvedenia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je potrebné
aj hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné

opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, zároveň sa však
neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej. Vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci neodkladné opatrenie možno nariadiť na neurčitý čas, ale rovnako ho možno časovo
aj obmedziť. Dôkazná povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, je teda jeho povinnosťou, aby

osvedčil súdu splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie v takom rozsahu ako v konaní o veci samej,
nevykonáva.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol,

že po dokazovaní vykonanom oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a bezprostredne hroziacej ujmy na jeho
právach. Konštatoval, že v predmetnej veci nebola osvedčená naliehavú potreba v podobe nariadenia

neodkladného opatrenia. Ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je
mu znemožnený prístup do predmetnej nehnuteľnosti, že nemôže akýmkoľvek spôsobom hospodáriť
s predmetnou nehnuteľnosťou a užívať predmetnú nehnuteľnosť, že žalovaný mu svojím konaním
spôsobuje škodu, a to konkrétne opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, rôznymi stavebnými
zásahmi do nehnuteľnosti, skladovaním nebezpečných látok v nehnuteľnosti a nemožnosťou splnenia

povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a v neposlednom rade
nemožnosťou dosiahnutia zisku z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná
obava, resp. nevyhnutnosť riešiť vzniknutú situáciu práve nariadením neodkladného opatrenia. Vuvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že ak je do
vlastníckeho práva žalobcu konaním žalovaného zasahované, za takéhoto stavu je právom uznaným
prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcu žaloba vo veci samej. Neodkladné opatrenie je

výnimočným inštitútom, jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah
súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí
nebezpečenstvo vzniku škody, či inej nenapraviteľnej ujmy. „Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti (k stavbe, v tom čase ešte bez označenia súpisným číslom) na základe Osvedčenia o
priebehu dražby Z. XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016 - I. a Oznámenia o určení súpisného čísla č. H. zo

dňa14.06.2022,I.,tzn.vroku2016“.Predmetnúnehnuteľnosťvšak„využíva“žalovaný,ktorúskutočnosť
žalobca toleroval až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2022, t. j. za
šesť rokov. Žalobca teda podľa okresného súdu dlhodobo akceptoval skutkový stav popísaný v žalobe,
a preto okresný súd nepovažoval za danú naliehavú potrebu úpravy pomerov strán sporu nariadením
neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že má za
to, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej preto, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané podľa žalobcu odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že
so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, pretože zákonné podmienky,
ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nielen osvedčil, ale aj preukázal. Právny
záver súdu prvej inštancie o tom, že nesplnil a neosvedčil zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom

na nariadenie neodkladného opatrenia, označil žalobca v odvolaní za objektívne nesprávny a v rozpore
s listinami, ktoré súdu predložil spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom
tých listín, ktoré prikladá ako prílohu odvolania v súlade s ust. § 366 písm. c) a d) CSP. Súd prvej
inštancie nesprávne podľa žalobcu aplikoval ust. § 325 ods. 1 CSP na žalobcom osvedčený skutkový
stav. Žalobca v odvolaní poukázal pritom na znenie ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého „neodkladné

opatreniemôžesúdnariadiťakjepotrebnébezodkladneupraviťpomeryaleboak je obava,žeexekúcia
bude ohrozená“. Uviedol, že predmetnú stavbu (v tom čase ešte bez označenia súpisným číslom)
nadobudol do vlastníctva na základe Osvedčenia o priebehu dražby N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX
zo dňa 15.04.2016 - Z XXXX/XX ako súčasť bývalého areálu píly Q. - O. a. s.. Súpisné číslo XXXX
bolo predmetnej stavbe pridelené až na základe Oznámenia o určení súpisného čísla č. H.-G.-Q zo dňa

14.06.2022, I.. Pozemok pod stavbou - parcelu reg. KN „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. nadobudol žalobca od SR
- Ministerstva hospodárstva SR, na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX zo dňa 14.09.2018.

2.1 Záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný užíva predmetnú stavbu

už od roku 2016, označil žalobca v odvolaní za nesprávny, argumentujúc tým, že o tejto skutočnosti
sa dozvedel až dňa 28.06.2022, a to na základe vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného, ktoré
sú zachytené na priloženom zvukovom zázname. Zároveň až dňa 28.06.2022 sa pri faktickej ohliadke
predmetnej nehnuteľnosti dozvedel o havarijnom stave strešnej konštrukcie, o potrebe jej súrnej
rekonštrukcie, ktorá je vzhľadom na zapratanie stavby hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalovaného

nemožná a o skutočnosti, že v predmetnej nehnuteľnosti sú uskladnené horľavé materiály, farby, laky,
mazivá a iné nebezpečné látky, ktoré ohrozujú požiarnu bezpečnosť stavby. Zdôraznil, že nie je pravdou,
že by dlhodobo akceptoval tento stav a že preto chýba podmienka pre nariadenie neodkladného
opatrenia,spočívajúcavpotrebebezodkladnejúpravypomerovstránsporu.Poukázalnato,žeprílohami
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej je preukázané, že žalobca je

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, že je preukázaný havarijný stav
predmetnej nehnuteľnosti a potreba jej urýchlenej sanácie a stavebných úprav, potrebných pre jej
faktické zachovanie a zároveň, že je preukázaná aj skutočnosť, že predmetnú stavbu a pozemok,
na ktorej je stavba postavená užíva žalovaný, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom ju
odmieta dobrovoľne vypratať. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že naliehavosť

potrebynariadenianeodkladnéhoopatreniajedanáapreukázanáavyplývaznasledovnýchskutočností:
1. urýchlená potreba sanácie hlavného nosníka strešnej konštrukcie stavby, ktorý je prasknutý, ktorá
sanácia je podľa žalobcu prakticky nezrealizovateľná z dôvodu zapratania vnútorného priestoru stavby
hnuteľnými vecami žalovaného, 2. „násilná okupácia“ sporných nehnuteľností zo strany žalovaného,bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorá je preukázaná tým, že žalovaný osadil na cudziu nehnuteľnosť
zámky a odmieta žalobcovi vydať kľúče, čím násilným spôsobom zamedzil žalobcovi v užívaní jeho
nehnuteľností, 3. nemožnosť splnenia povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplýva z ust. § 15 ods. 4 písm.

a) a b) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, 4. nemožnosť splnenia všeobecnej
prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti
na uvedené žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 15 ods. 4 písm. a) a písm. b) zákona č. 49/2002 Z.
z. o ochrane pamiatkového fondu a uviedol, že vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení
za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za

kultúrnu pamiatku a) chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z
územia Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú
zmenu jej vlastníctva, b) poskytnúť na výzvu krajského pamiatkového úradu alebo pamiatkového úradu
potrebné údaje o veci alebo umožniť oprávneným osobám ohliadku veci s cieľom vyhotoviť odbornú
dokumentáciu. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok parcela reg. KN „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - L. postavená na pozemku - parcele reg. KN „C“ č. XXXX v zmysle
verejnej vyhlášky Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX XhoXXXX/A. zo dňa 10.12.2021
tvoria predmet začatého správneho konania vo veci vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku a v
zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu tvoria pamiatkový fond.

2.2 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z potvrdenia poisťovne, ktoré pripojil k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že drevená hala v takom stave, v akom sa teraz nachádza, nie je
poistiteľná. Zároveň, pokiaľ nedôjde k urýchlenej sanácii hlavného nosníka strešnej konštrukcie hrozí
jej zrútenie, ktorá hrozba je o to dôvodnejšia a potreba dočasnej úpravy pomerov o to naliehavejšia,
že sa blíži zimné obdobie, v ktorom bude strešná konštrukcia stavby nevyhnutne zaťažená snehovými

zrážkami. V dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikol podľa žalobcu
stav, kedy nebola poskytnutá ochrana vlastníckemu právu žalobcu, ale žalovanému bolo umožnené
aj naďalej zasahovať do vlastníckych oprávnení žalobcu, bez akéhokoľvek protiplnenia a právneho
základu užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovi bolo fakticky znemožnené vykonať nevyhnutné
úkony na zachovanie samotnej existencie stavby. Uvedené nezodpovedá podľa žalobcu princípom, na

ktorýchjepostavenýprávnyporiadokSlovenskejrepublikyanezodpovedátoaniteleologickémuvýkladu
ustanovenia § 334 a nasl. CSP, ktoré ustanovenia upravujú podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. V závere odvolania žalobca uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
spĺňa všetky pojmové znaky arbitrárneho rozhodnutia. Zdôraznil, že odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je nezákonné, arbitrárne, zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Vychádza

z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných
dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie prijal podľa
žalobcu svoj právny názor na základe domnienok a dohadov, nie na základe preukázaných skutočností,
bez zohľadnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca
v odvolaní na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej „arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu

znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním zistenými skutkovými
a právnymi závermi, interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s ustálenou judikatúrou, bez toho
aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú
prax a interpretáciu, ktorá je v rozpore s prioritami spravodlivosti (formalizmus) alebo hodnotenie
dôkazov, bez akéhokoľvek akceptovateľného právneho základu“. Arbitrárnosť odvolaním napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie arbitrárne
ustálil, že neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Arbitrárnosť odvolaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu aj v tom, že súd prvej inštancie
selektívne vyhodnotil predložené dôkazy v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k otázke akým

spôsobom má žalobca riešiť havarijný stav budovy, pokiaľ je táto budova bez akéhokoľvek právneho
dôvodu zaprataná hnuteľnými vecami vo vlastníctve, resp. v užívaní žalovaného. Súd prvej inštancie
nevychádzal podľa žalobcu zo zisteného skutkového stavu, ale z domnienok a dohadov, čo je v príkrom
rozpore nielen s ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu
pre ľudské práva. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktoré mu odvolací súd doručil v zmysle ust. § 329 ods. 1,
veta druhá CSP uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože „hoci je pravda, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia

osvedčil svoje právo výpisom z LV č. XXXX vedenom pre k. ú. G. B., na ktorom je žalobca uvedený
ako vlastník budovy (.), v skutočnosti však žalobca vlastníkom budovy (drevenej haly) nie je. „Žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že vlastníctvo k L. a k pozemku nadobudol
na základe Osvedčenia o priebehu dražby č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016,
zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z XXXX/XX (ďalej len „osvedčenie o dražbe“) a na

základeOznámeniaourčenísúpisnéhočíslač.H.-G.-Qzodňa14.06.2022, vydanéhoobcouG.B.(ďalej
len „oznámenie“); na základe týchto dokumentov však žalobca vlastnícke právo k predmetnej drevenej
hale nikdy nenadobudol“. Osvedčenie o dražbe sa týkalo dražby majetku spoločnosti Smrečina Hofatex,
a. s. v konkurze, IČO: 36 224 049 (ďalej len „Smrečina Hofatex“), a to viacerých pozemkov v areáli
bývalej píly prevádzkovanej spoločnosťou Smrečina Hofatex, a. s. v Čiernom Balogu. Tieto pozemky
pritom žalobca skutočne v dražbe nadobudol. Avšak dražba majetku spoločnosti Smrečina Hofatex, a.

s. sa netýkala budovy. Predmetom dražby totiž boli iba pozemky. Túto skutočnosti potvrdzujú podľa
žalovaného oznámenia o dražbe, zverejnené v obchodnom vestníku č. XX/XXXX (dôkaz Oznámenie
o dražbe č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a Oznámenie o dražbe č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX
zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa XX. mXX. XXXX). v uvedenej súvislosti žalovaný
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z priložených oznámení o dražbe výslovne vyplýva, že

predmetom dražby boli iba pozemky v areáli X. P. a žiadne stavby, a teda ani drevená hala. Na základe
osvedčenia o dražbe preto žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej drevenej hale. „Ak by
sa však žalobca hypoteticky snažil argumentovať tak, že predmetom prevodu na dražbe bol celý areál
X. P., vrátane drevenej haly, tak tento argument žalobcu neobstojí“. Predmetom dražby totiž neboli ani
len všetky pozemky v tomto areáli a ani pozemok, na ktorom sa nachádza drevená hala. Tento pozemok

totiž žalobca nadobudol až v roku 2018 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s vtedajším vlastníkom
pozemku, ktorým bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR. Pozemok teda
ani nemohol byť predmetom dražby majetku spoločnosti Smrečina Hofatex, a. s., keďže bol predmetom
kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel s celkom iným subjektom (Slovenskou republikou). Je pritom podľa
žalovaného pravdepodobné, že vlastníkom drevenej haly je stále Slovenská republika, ktorá bola aj

pôvodným vlastníkom pozemku. Ani na základe oznámenia o pridelení súpisného čísla žalobca drevenú
halu nenadobudol, pretože dňa 14.06.2022 bolo Obcou G. B. vydané oznámenie, ktorým na základe
žiadosti žalobcu rozhodla obec G. B. o zápise do registra adries a určila drevenej hale súpisné číslo
XXXX. Oznámenie o pridelení súpisného čísla bolo vydané podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.
31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a

o číslovaní stavieb v platnom znení. Následne žalobca na podklade oznámenia o pridelení súpisného
čísla požiadal príslušný katastrálny odbor o zápis drevenej haly do katastra nehnuteľností. Súčasne
požiadal aj o zápis seba ako jej vlastníka. Napriek tomu, že žalobcom predmetná drevená hala nebola
vôbec nadobudnutá, príslušný katastrálny odbor pri zápise uvedenej stavby do katastra nehnuteľností
zapísal ako jej vlastníka žalobcu, hoci túto skutočnosť nemohol mať za preukázanú. Proti záznamu bol

podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno. Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno v
upovedomení o podaní protestu uvádza, že záznam vyhodnotil ako nezákonný, keďže ním boli porušené
viaceré ustanovenia Katastrálneho zákona, vrátane § 46 ods. 7 Katastrálneho zákona, ako aj Správneho
poriadku a navrhol, aby katastrálny odbor protestu prokurátora vyhovel a záznam zrušil, čo podľa
žalovaného znamená, že aj prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno považuje vykonanie uvedeného

záznamu za protizákonné.

3.1 V ďalšom texte vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán
sporu. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie je neproporcionálne vo vzťahu k ujme, ktorá by

jeho výkonom hrozila žalovanému. Žalovaný poukázal pritom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na ust.
§ 325 ods. 1 CSP a uviedol, že pokiaľ žalobca odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov od
viacerých skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, všetky tieto dôvody
pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzuje od svojho domnelého vlastníctva L.. Tieto dôvody
však neobstoja. Statika budovy narušená nie je a v žiadnom prípade nehrozí, že by došlo k jej zrúteniu.

Žalobca svoje tvrdenia opiera o jediný dôkaz, a to o fotodokumentáciu prasknutého nosníka strechy,
ktorý je však v rovnakom nezmenenom stave už niekoľko rokov. Žalobca navyše nijako neosvedčil, že
by došlo k náhlemu zhoršeniu stavu L. alebo že by bezprostredne hrozilo zhoršenie jej stavu, a teda
neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Samotná skutočnosť, že v L. súhorľavé látky podľa žalovaného neznamená, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu. K namietanej nemožnosti žalobcu plniť si povinnosti podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane
pamiatkového fondu, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadne povinnosti

nemá, keďže nie je vlastníkom budovy. Bez ohľadu na to platí, že táto argumentácia je zo strany žalobcu
účelová, keďže žalobca v priebehu konania o vyhlásení dráhy Čiernohorskej železnice a jej súčastí za
národnú kultúrnu pamiatku tvrdil, že drevená hala nie je kultúrnou pamiatkou, keďže bola postavená
až v roku 1953.

3.2 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nemôže drevenú halu užívať a nemôže ju ani prenajať a inkasovať
za jej prenájom nájomné, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že toto tvrdenie žalobcu v
žiadnom prípade nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v ňom úplne absentuje
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Otázka, či žalovaný bude povinný vypratať predmetnú L., a teda, či
ju bude môcť žalobca užívať, bude vyriešená až v konaní vo veci samej. Do skončenia konania vo veci
samej nehrozí zhoršenie postavenia žalobu a už vôbec nie je do takej miery, že by konanie vo veci samej

stratilo pre žalobcu opodstatnenie. Navrhované neodkladné opatrenie nie je proporcionálne, pretože
žalobca požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania predmetnej drevenej haly a
pozemku, na ktorom je postavená, čo je podľa žalovaného prakticky to isté, ako povinnosť drevenú halu
vypratať. Ak by totiž žalovanému bolo zakázané L. a pozemok užívať, nemohol by nijako konzumovať jej
úžitkovú hodnotu, musel by teda z nej vypratať všetky veci, ktoré má v nej uskladnené. To všetko pritom

za stavu, kedy je sporné, či je žalobca vlastníkom drevenej haly, čo bude možné vyriešiť až v konaní vo
veci samej, pričom je podľa žalovaného osvedčené, že žalovaný predmetnú drevenú halu a pozemok
užíva oprávnene, na základe zákonného vecného bremena. Žalobcovi pritom v dôsledku nenariadenia
neodkladného opatrenia nehrozí žiadna ujma na jeho právach, pretože neexistuje žiadna bezprostredná
hrozba škody na L., odvrátenie ktorej by si vyžadovalo úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným

nariadením neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že žalobca v konaní predložil nezákonný dôkaz, ktorým je nahrávka z pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 28.06.2022, ktorá bola vyhotovená v rozpore so zákonom ( v
rozpore s § 12 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 21 ods. 3 Správneho poriadku) a konajúci súd by
na ňu vôbec nemal prihliadať, nakoľko žalobca vyhotovil túto nahrávku bez súhlasu štatutárneho orgánu

žalovaného D.. T. B., ktorého hlas je na nahrávke zreteľne počuť. Navyše, nahrávka bola vyhotovená na
pojednávaní správneho orgánu, spojenom s miestnym zisťovaním. Podľa „Správneho poriadku“, ktorý
sa vzťahuje aj na konania podľa „Stavebného zákona“ však platí, že ústne pojednávania sú zásadne
neverejné a neverejným bolo aj pojednávanie konané dňa 28.06.2022, z ktorého vyhotovil žalobca
nahrávku. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za

nedôvodné, pričom vo vzťahu k jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, prečo nepovažuje
odvolanie žalobcu podané v zmysle týchto odvolacích dôvodov za podané dôvodne a navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil; zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku
vecne správne potvrdil.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáha vypratania nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX., k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN „C“
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - drevená hala so súpisným číslomXXXX postavená na pozemku - parcele registra KN „C“ č. XXXX v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1 - ina k celku, na tom skutkovom základe, že je ako vlastník predmetných nehnuteľností
zapísanýnalistevlastníctvač.XXXXvedenompre k.ú.G.B., obecG.B.,okresB.,ktorýpripojilkžalobe

a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu spochybnil
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiac, že
žalobca nie je vlastníkom predmetnej drevenej haly. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že
preukazovanie skutočností vyplývajúcich z uvedenej argumentácie žalovaného, týkajúcej sa nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje

za presahujúcu rámec dokazovania daný inštitútom neodkladného opatrenia, čo znamená, že pokiaľ
bude žalovaný spochybňovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj v konaní vo veci samej, uvedené
tvrdenie žalovaného bude musieť byť predmetom riadneho dokazovania, pretože každý kto spochybňuje
pravdivosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, musí skutočnosti preukazujúce opak, riadne
preukázať.

9. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP: potreba bezodkladnej úpravy pomerov (alebo existencia
obavy, že exekúcia bude ohrozená), odvolací súd uvádza, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov
neznamená, že vždy a za každých okolností sa musí jednať o akútny a jednorázový stav; naopak,
tak ako to z odbornej spisby vyplýva, „potreba bezodkladnej úpravy pomerov môže pretrvávať aj po

určité dlhšie obdobie“ (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck,
2016, strana 1093). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou súdu prvej
inštancie uvedenou v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia, že pokiaľ žalobca stav popísaný
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia toleroval dlhodobo, tak nie je daná naliehavosť úpravy
pomerovvoformeneodkladnéhoopatrenia,ktoráskutočnosťviedlaodvolacísúdkpotvrdeniaodvolaním

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP len ako vo výroku vecne
správneho.

10. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, tak ako to vyplýva z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

domáha,abysúdneodkladnýmopatrenímuložilžalovanémupovinnosťzdržaťsaužívanianehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN
„C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - drevená hala so súpisným
číslom XXXX postavená na pozemku - parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX v celosti o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1 - ina k celku. Právo vec užívať je jedným z triády čiastkových vlastníckych

oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, čo znamená, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia bez časového vymedzenia do právoplatného skončenia vo veci samej de facto
domáha, že žalovaný nemá právo užívať predmetnú L. Q., pretože nie je jej vlastníkom. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodnúť o
právach, ktoré sú predmetom konania o veci samej, ale dočasne upravuje určitý okruh vzťahov,

pri ktorých si to vyžaduje naliehavá potreba. Formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nekorešponduje v danom prípade s konkrétnou argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodňujúcou potrebu dočasnej úpravy pomerov vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá by podľa obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mala až do právoplatného skončenia vo veci samej smerovať k umožneniu vstupu žalobcu

do predmetnej L. za účelom realizácie vlastníckych oprávnení žalobcu a tomu korešpondujúcich
povinností spojených s opravou a údržbou predmetnej nehnuteľnosti a k uloženiu konkrétnej povinnosti
žalovanému odstrániť z priestorov L. farby a mazivá.

11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo

zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou
úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania, alebo v jeho priebehu
nastať. Žalobca mal preto petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naformulovať tak, aby
viedol k dočasnej úprave pomerov zmysle eliminácie prípadných nepriaznivých dôsledkov v časovom
obdobídoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej, pretože súdviazanýnávrhomnanariadenie

neodkladného opatrenia nie je oprávnený pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia preformulovať petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby zodpovedal
dočasnému charakteru neodkladného opatrenia a in concreto dôvodom nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovi nič nebráni,aby podal taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého petit zodpovedá charakteru
neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprav pomerov a konkrétnym dôvodom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

12. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.