Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122286093
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122286093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľa Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Slovenská Ľupča, P. XX, právne zastúpený JUDr.
Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, proti manželke B. Q.,
rodenej Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, B. XX, toho času bytom Banská Bystrica,
W. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a manželky B. Q., rodenej Q., nar.

XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W., vo
zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v časti výchovného prostredia, zastupovania a správy majetku
maloletého Q. Q., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode v tomto znení:

Maloletý Q. Q. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne.

III. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o neupravení styku otca s maloletým.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. Q. výživným vo výške 150 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 13.04.2022 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a
nemožno už očakávať od nich obnovenie manželského spolužitia. Najmä po prerušení ich manželského
spolužitia od polovice marca 2022 niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh na rozvod
manželstva odôvodnil tým, že manželka si našla zamestnanie a všetko bolo perfektné do času, keď
mal v januári 2021 zdravotné problémy, na základe ktorých prišiel o vodičský preukaz, a tým pádom
čiastočne aj o vtedajšiu prácu. Následne sa začali nezhody vo vzťahu na základe finančných problémov.

Tiež zistil, že mu je manželka neverná. Po 3 - 4 mesačnom mimomanželskom vzťahu sa mu podarilo
presvedčiť manželku, nech sa vráti domov, že ju stále miluje a nechce o ňu a spoločného syna prísť.
Keď sa v septembri 2021 manželka vrátila, bol opäť spokojný, že má svoju rodinu opäť pokope a
môžu si užívať spoločné chvíle. To trvalo do cca polovice februára 2022, kedy si všimol divnú zmenusprávania u manželky. Začala viac času tráviť mimo domácnosti, vracala sa domov až v nočných
hodinách, prípadne až ráno, spávala so spoločným synom v inej miestnosti bytu. Potom to už mu nedalo
a začal sa navrhovateľky pýtať, čo sa deje a prečo sa takto správa. Následne zistil, že manželka opäť

nadviazalavzťahsinýmpartnerom,sktorýmmalavzťahvleteroku2021.Zapríčinurozvratumanželstva
označil rozdielnosť ich pováh, záujmov a koníčkov, ochladnutie vzájomných citových väzieb a hlavne
opakovanú neveru zo strany manželky. Zároveň na čas po rozvode žiadal upraviť výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému tak, že sa zverí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude
realizovať v týždennom intervale. Navrhovateľ k návrhu pripojil sobášny list, z ktorého vyplynulo, že

manželia uzavreli manželstvo dňa 05.10.2019 v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W.,
vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX a rodný list maloletého Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
z ktorého vyplýva, že rodičmi maloletého je navrhovateľ a jeho manželka.

2. Navrhovateľ na pojednávaní vo výsluchu zotrval na návrhu na rozvod manželstva a dôvodoch v ňom
uvedených. Nad rámec tvrdení uvedených v návrhu uviedol, že od začiatku apríla 2022 s manželkou

nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod
domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu
maloletého, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Od decembra 2021 intímne spolu nežijú.
Manželke nedôveruje z dôvodu klamstva a nevery, jeho city k manželke sa nezmenili. Známosť s inou
ženou nemá.

3. Manželka navrhovateľa vo výsluchu súhlasila s rozvodom manželstva s odôvodnením, že neplní svoju
funkciu. Ďalej vo výsluchu uviedla, že výrazné problémy v ich manželstve nastali 2 roky späť, keď mal
navrhovateľ epileptický záchvat, prišiel o vodičák, a všetko dával za vinu jej. Keď prišiel o robotu, znížil
sa príjem, všetko bolo na nej, aj keď podnájom platili na polovičku. Navrhovateľ miesto toho, aby sa

dával do poriadku bol doma, nerešpektoval to, čo mu lekári povedali, bol inde. S navrhovateľom netrávili
spolu čas. Manželka navrhovateľa vo výsluchu potvrdila, že od začiatku apríla 2022 s navrhovateľom
nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod
domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu
maloletého, netrávia spolu čas, nepomáhajú si. Od decembra 2021 intímne spolu nežijú. Navrhovateľovi

ako partnerovi nedôveruje z dôvodu klamstiev. Jej city k manželovi sa zmenili, necíti k nemu už nič, berie
ho ako bývalého manžela a otca jej dieťaťa. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu o svojej známosti potvrdila
a zároveň uviedla, že známosť trvá od začiatku marca 2022, považuje ju za vážnu a žijú v spoločnej
domácnosti. Známosť si našla z dôvodu, že ich manželstvo neplnilo svoje funkcie a navrhovateľ miesto
toho, aby čas trávil s rodinou, trávil ho niekde inde. Ako rodina nefungovali, žili spolu, ale navrhovateľ

mal svoje záujmy, ona mala svoje záujmy, a tam sa to nestretávalo. Manžel mal záľuby autodielňu,
kamarátov, a ona väčšinu času trávila v robote a so synom.

4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní
a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to
funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. U navrhovateľa sa v januári 2021
prejavili zdravotné problémy a prišiel o vodičský preukaz, v dôsledku čoho sa znížil jeho príjem a v

domácnosti manželov sa začali prejavovať finančné problémy. Zdravotné problémy navrhovateľa miesto
toho, aby manželov spojili, ich rozdelili, navrhovateľ sa začal viac venovať svojim záľubám a manželka
navrhovateľa práci a výchove ich spoločného dieťaťa. Manželka navrhovateľa nezáujem navrhovateľa
o ňu riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý je vážny, o čom svedčí aj skutočnosť, že so
súčasným partnerom žije v spoločnej domácnosti. Manželia zhodne uviedli, že si nedôverujú, citovo sa

odcudzili do takej miery a nie je možné už od nich očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
Manželstvo účastníkov konania sa tak dostalo do štádia, kedy je len formálnym zväzkom, a preto rozvod
manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23
Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.6. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností.

7. Rodičia po absolvovaní poradensko-psychologického procesu dňa 12.10.2022 uzavreli dohodu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do osobnej
starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach samostatne, styk otca s maloletým sa neupraví. Medzi rodičmi ostala sporná

výška výživného. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 120 eur mesačne, čo právny zástupca otca
odôvodňovalzárobkovýmipomermirodičovamatkanavrhovalaurčiťvýživnévovýške150eurmesačne.

8. Opatrovník dňa 27.09.2022 vykonal pohovor s maloletým, z ktorého vyplynula vôľa maloletého byť u
matky. Maloletý odmietal striedavú osobnú starostlivosť.

9. Rodičia absolvovali 3 informatívne stretnutia a na poslednom dňa 12.10.2022 matka uviedla, že
maloletý navštevuje 2. ročník ZŠ, je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nemá
žiadnu platenú záujmovú činnosť. K výdavkom na maloletého uviedla, že spočívajú v strave v škole 30
eur mesačne, školský klub 10 eur mesačne, oblečenie, obuv 50 eur mesačne, lieky, drogéria 20 eur
mesačne, lieky a vitamíny 15 eur mesačne, voľnočasové aktivity 25 eur mesačne, strava doma 100 eur

mesačne, aktivity v škole 5 eur mesačne. K poplatkom do školy uviedla, že sa uhrádzalo 30 eur, z toho 10
eur ZRŠ a 20 eur výdavky na učebnice a časopis Vrabček. Zároveň matka uviedla, že otec platí poistenie
sebe a maloletému spolu 45 eur mesačne a v prípade mimoriadnych výdavkoch sa otec podieľa na
hradení po dohode s ňou. K svojim výdavkom uviedla, že žije s maloletým a partnerom v spoločnej
domácnosti v byte vo vlastníctve jej priateľa. Jej výdavky pozostávajú z príspevku na domácnosť a

bývanie cca 150 - 200 eur mesačne, zakupovania stravy, ktorú nevedela vyčísliť, cestovného mesačne
20 eur, telefónu 10 - 20 eur mesačne, oblečenia, obuvi 50 eur, drogérie a hygieny 15 eur mesačne.
Otec na informatívnom stretnutí uviedol, že žije sám v prenajatom byte. K svojim výdavkom uviedol, že
pozostávajú z nájomného 170 eur mesačne, spotrebného úveru 315 eur, stravy v práci 60 eur mesačne,
stravy doma 150 eur, poistenie seba a maloletého 45 eur mesačne, poplatku za komunálny odpad 30

eur jednorazovo, výživné na maloletého 50 eur mesačne, oblečenia, obuvi 10 eur mesačne, drogérie 10
eur mesačne, liekov 15 eur mesačne, telefónu 30 eur mesačne, pohonné hmoty 40 eur mesačne.

10. Otec na pojednávaní vo výsluchu uviedol, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, výhrady
voči starostlivosti matky o maloletého v podstate nemá. S maloletým sa stretáva málo, matka mu v styku

s maloletým nebráni. Jeho výdavky uvádzané na informatívnom stretnutí sa nezmenili. K výdavkom
matkyuvádzanénainformatívnomstretnutíuviedol,žečosatýkapoplatkovdoškoly,ichnespochybňuje,
zdá sa mu ale, že oblečenie a obuv v sume 50 eur mesačne je neprimerané, lebo maloletý nemá nové
topánky každý mesiac. Na začiatku školského roka maloletému zakúpil tričká, mikiny, tepláky, topánky
do školy, prezuvky do školy v sume cca 70 eur a vystačia tak na 3 mesiace. Tepláky pre maloletého

stoja 5 eur, tričko 5 eur, topánky 25 eur.

11. Matka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že čo sa týka jej výdavkov uvádzaných na informatívnom
stretnutí, tie sa nezmenili. Starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečuje ona, zvláda ju. Otec sa s
maloletým nestretáva. Keď zavolá, poskytuje mu informácie o maloletom, ale väčšinou mu zavolá ona

a povie, či idú k lekárke. K výdavkom na maloletého uviedla, že ide zima, budú na neho ešte vyššie. Čo
sa týka oblečenia, obuvi, bude mu treba zakúpiť snehule, otepľovačky. V lete možno tieto výdavky sú
nižšie. Pre maloletého nepotrebuje najdrahšie, značkové veci.

12. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti

matky o maloleté dieťa. Matka sa o dieťa riadne stará a otcovi v kontakte s dieťaťom nebráni. Odporúčal
súdu rodičovskú dohodu prednesenú rodičmi schváliť, nakoľko neodporuje zákonu a je v záujme
maloletého. K výške výživného, na ktorej sa rodičia nedohodli, odporúčal súdu určiť ju vo výške 150
eur, ktorú požaduje matka, nakoľko táto suma je primeraná potrebám maloletého a žiadnym spôsobom
neohrozí životnú úroveň otca.

13. Z potvrdení zamestnávateľov rodičov vyplynulo, že matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške
1.251,26 eura a otec vo výške 934,77 eura.14. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v priebehu konania nebola sporná otázka úpravy
výchovného prostredia, nakoľko rodičia sa dohodli na zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky. Súd preto v tejto časti skúmal, či rodičovská dohoda neodporuje zákonu, záujmu
maloletého. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Sociálnym šetrením v starostlivosti

matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové
podmienky. Otec nevzniesol výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. S maloletým bol vykonaný
pohovor, pri ktorom prejavil vôľu byť u matky. Súd vzhľadom na prejavenú vôľu maloletého a doterajšiu
riadnu starostlivosť matky o maloletého mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia
maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletého, neodporuje

zákonu, a preto ju schválil.

19. Medzi rodičmi nebola sporná ani otázka neupravenia styku otca s maloletým. Z vyjadrení rodičov
vyplynulo, že otec má možnosť stretávať sa s maloletým, čomu matka nebráni. Súd preto dospel k
záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti neupravenia styku otca s maloletým je plne v záujme

maloletého, neodporuje zákonu, a preto v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovskú dohodu aj
v tejto časti schválil.

20. Medzi rodičmi ostala sporná otázka výšky výživného. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 120
eur a matka vo výške 150 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pravidelné mesačné

výdavky na maloletého vyčíslené matkou predstavujú 255 eur (z ktorých otec spochybňoval výdavok
na oblečenie, obuv maloletého mesačne v sume 50 eur) plus má matka jednorazové poplatky do
školy v sume 30 eur (ZRŠ, učebnice, časopis Vrabček). Maloletý navštevuje 2. ročník ZŠ, má 8 rokov,
nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Otecmaloletého inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý
mesačný príjem vo výške 934,77 eura. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených
v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého

a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Súd v súlade s týmito zákonnými kritériami, s
prihliadnutím na mieru inflácie určil výživné v zmysle návrhu matky vo výške 150 eur mesačne. Súd
návrhu otca v časti určenia výživného na maloletého v sume 120 eur mesačne nemohol vyhovieť z
dôvodu, že by bolo v rozpore so zákonnými kritériami uvedenými v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta
Zákona o rodine. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa plne stotožnil s argumentáciou opatrovníka, ktorý

uvádzal, že výživné vo výške 150 eur mesačne na maloletého žiadnym spôsobom neohrozí životnú
úroveň otca, vzhľadom na jeho príjem. Súd pri svojom rozhodovaní o určení výšky výživného v sume
150 eur zohľadnil aj právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá
ustanovenie § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, čo bol ďalší dôvod, pre ktorý určil výživné
vo výške 150 eur mesačne. Súd len pre vysvetlenie otcovi uvádza, že výživné v zmysle § 76 ods. 1
Zákona o rodine, je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého podľa platnej judikatúry, zaužívanej v súdnej

praxi, sa majú uhradiť všetky výdavky maloletého spojené s jeho výživou, ošatením, obutím, krytím
školských, športových, kultúrnych potrieb, osobnostného rozvoja, zdravotného stavu, ale tiež bývania.
Zároveň pri určovaní výšky výživného súd musí zohľadniť jednorazové nepredvídateľné, mimoriadne
výdavky na maloleté dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného neopomenul, že aj matka má vyživovaciu
povinnosť k maloletému, avšak nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak

osobnú starostlivosť o maloletého, na ktorej sa otec podieľa v minimálnom rozsahu, ako aj jeho výživu
v rovnakom rozsahu ako otec. Je preto práve povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo
väčšom rozsahu. K námietke otca ohľadom výdavkov na maloletého na oblečenie, obuv mesačne v
sume50eursúduvádza,žejunepovažovalzaneprimeranúzdôvodurastumaloletého,vekumaloletého
(8 rokov), pri ktorom nemožno od maloletého prirodzene žiadať, aby sa k oblečeniu, obuvi správal ako

dospelý, a preto je u maloletého zvýšené opotrebovanie ošatenia, obuvi. Len pre úplnosť súd uvádza,
že aj keby dospel k záveru, že suma 50 eur mesačne na oblečenie, obuv maloletého je neprimeraná,
vzhľadom na ostatné výdavky na maloletého, by bola spôsobilá určiť výživné v zmysle návrhu otca, t. j. v
sume 120 eur mesačne. Súd tiež nemohol prihliadnuť na uhrádzanie spoločnej poistky otca a maloletého
mesačne v sume 45 eur, pretože tento výdavok nie je nevyhnutný. Na strane maloletého je potrebné

v prvom rade z výživného zabezpečiť jeho odôvodnené potreby. Súd taktiež nemohol prihliadnuť na
úhradu mimoriadnych výdavkov na maloletého otcom, pretože tak, ako už uviedol, pri určovaní výšky
výživného zohľadňuje aj mimoriadne, nepredvídateľné výdavky, a teda výškou výživného určuje životnú
úroveň dieťaťa a zároveň mu dáva právnu istotu pri úhrade všetkých jeho odôvodnených potrieb.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu z dôvodu, že na aplikáciu iného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie

odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v

znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).