Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Odi/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200289
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120200289.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovanému: L. Z., nar. 7. 4. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX Z., o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného L. Z., nar. 7. 4. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX Z., ktorým
žalovaného Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/5/2017 zo dňa 31. 5. 2017 zbavil všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v rozsahu v akom sa

neuspokojili v konkurze.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7. 1. 2020 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o
ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/5/2017 zo dňa 31. 5. 2017.

V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že dňa 19. 4. 2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
úvere č. 242829-32035, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky na podnikateľskú
činnosť vo výške 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 126,27 eur.
Žalovaný uhradil celkovo dve splátky vo výške 252,54 eur.
Dňa 24. 5. 2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. 243643-32035, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť žalobcovi
úver v 48 mesačných splátkach. Žalovaný neuhradil žiadnu splátku.

Následne Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/5/2017 zo dňa 31. 5. 2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku dňa 6. 6. 2017, rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a o jeho
oddlžení.Žalobcasidokonkurzuprihlásilpohľadávkytitulomuzavretýchzmlúv.Dňa30.6.2017zverejnil
správca v Obchodnom vestníku oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje
ani náklady konkurzu.

2. Podľa žalobcu žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko dňa 15. 3. 2017, teda skôr

ako uzatvoril uvedené zmluvy, požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci a o
zastupovanie pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. V čase uzavretia oboch zmlúv teda žalovaný
vedel, že žiada o povolenie oddlženia a vyhlásenie konkurzu. Keďže žalovaný vykonával kroky k
vyhláseniu konkurzu na svoj majetok a súčasne uzatváral nové záväzkové vzťahy, záväzky z ktorýchvzhľadom na jeho nemajetnosť nebudú môcť byť v konkurze uspokojené, konal vedome nepoctivo.
Žalovaný v úverových zmluvách uviedol tiež nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa jeho insolvencie a
vedomosti o možnom konkurze na jeho majetok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že keď sa oboznamoval s konkurzom, nemal žiadnu snahu
brať si úver. Nakoľko je však živnostník, neskôr potreboval financie na nákup náradia a taktiež na
ubytovanie, stravu a dovoz na stavbu, keďže nepracuje stále v Žiline. Keď si dával žiadosť do Centra
právnej pomoci, nevedel či bude alebo nebude oddlžený. Žalobcovi splátku pohľadávky na začiatku

zaplatil, ale postupom času nemal pravidelný príjem, preto platiť prestal. Žalovaný odmietol, že by mal
snahu žalobcu poškodiť alebo zvýhodniť a žalobu žiadal zamietnuť.

4. Žalobca obranu žalovaného o nutnosti financovať nákup náradia považoval v prípade druhej úverovej
zmluvy za nevierohodný a účelový. Podľa žalobcu treba pri posudzovaní skutočností ovplyvňujúcich
poctivý zámer prihliadať na žalovaného prísnejšie, nakoľko v čase podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu bol (a stále je) podnikateľom. Žalobca poukázal aj na trestné konanie vedené voči žalovanému.
V priebehu konania o zrušenie oddlženia bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
47T/21/2021 zo dňa 4. 5. 2021, v súvislosti s uzatvorením dotknutých úverových zmlúv, uznaný za
vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkazy zmluvy o úveroch, uznesenie súdu
o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, súhrnnú prihlášku pohľadávok žalobcu a potvrdenie
o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok, oznámenie správcu o zrušení konkurzu, výpis zo
živnostenského registra žalovaného, upovedomenie o začatí trestného stíhania a o verejnom zasadnutí,
návrh na schválenie dohody o vine a treste a rozsudok, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.

Žalobca navrhol vykonať výsluch žalovaného a požiadal súd, aby od Centra právnej pomoci vyžiadal
oznámenie o skutočnostiach, ktoré považoval za významné pre toto konanie. Tiež navrhol pripojiť spisy
tunajšieho súdu sp. zn. 47T/21/2021 a sp. zn. 2OdK/5/2017.

6. Žalovaný označil jediný dôkaz, ktorý predložil na pojednávaní, a to rozhodnutie Daňového úradu Žilina

o zastavení daňového exekučného konania, spolu s dokladom preukazujúcim zaplatenie vymáhaného
daňového nedoplatku voči jeho osobe.

7. Nariadeného pojednávania vo veci sa zúčastnil právny zástupca žalobcu i žalovaný. Súd na
pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazných prostriedkov,

výsluchom žalovaného a oboznámil právnym zástupcom žalobcu označené listiny z pripojených spisov.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 15. 3. 2017 podal Centru právnej pomoci žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný dňa 19. 4. 2017 a
dňa 24. 5. 2017 uzatvoril so žalobcom zmluvy o úvere, na základe ktorých mu žalobca poskytol finančné

prostriedky spolu vo výške 4.000 eur a že žalovaný na prvý úver uhradil dve splátky spolu vo výške
252,54 eur a na druhý úver neuhradil žiadnu splátku. Nebolo sporné ani skutkové tvrdenie žalobcu,
že žalovaný pri uzatváraní zmlúv žalobcu neinformoval o podanej žiadosti o právnu pomoc v konaní
o konkurze, a teda ani o jeho úmysle požiadať o oddlženie. Rovnako nebolo sporné, že žalobca si do
konkurzu prihlásil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok titulom označených zmlúv o úvere

spolu vo výške 11.869,38 eur a že žalovaný bol a je podnikateľom.

9. Z predložených zmlúv o úvere súd zistil, že obe zmluvy v bode 9.1 písm. b) a c) obsahujú čestné
prehlásenie dlžníka (žalovaného), že ku dňu podpisu zmluvy (...) nie je proti nemu vedené (...) konanie,
ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho finančnú situáciu alebo schopnosť plniť záväzky podľa zmluvy,

(...) a nie je si vedomý dôvodov, pre ktoré by takéto konanie mohlo byť začaté, a tiež vyhlásenie, že „sa
nenachádza v úpadku ani v insolvencii“.

10. Z vyjadrenia Centra právnej pomoci (č. l. 86 spisu) súd zistil, že žalovaný s centrom dňa 15. 3. 2017
uzatvoril zmluvu o pôžičke a dohodu o splátkach. Dňa 28. 3. 2017 centrum rozhodlo o priznaní nároku

na poskytovanie právnej pomoci žalovanému a určilo mu právnika centra na jeho zastupovanie v konaní
pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom, až do ustanovenia správcu.11. Z Rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/21/2021 zo dňa 4. 5. 2021 súd zistil, že žalovaný bol
uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
V skutkovej vete rozsudku sa uvádza, že žalovaný pri žiadaní o úver zatajil podstatnú skutočnosť, a

to podanie žiadosti o právnu pomoc, adresovanú Centru právnej pomoci, pobočka Žilina, pre účely
svojho oddlženia a konkurzu, čím veriteľa (žalobcu) uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úverov a spôsobil mu škodu vo výške 3.747,46 eur. Súd žalovanému v rozsudku uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 3.747,46 eur. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu
škody žalovaného odkázal na civilný proces.

12. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/5/2017 súd zistil, že žalovaný, zastúpený
Centrom právnej pomoci, podal dňa 22.05.2017 návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo zoznamu majetku
vyhotoveného dňa 15. 3. 2017 vyplýva, že žalovaný nemal žiaden majetok. Uznesenie o vyhlásení
konkurzu na majetok žalovaného, vydané dňa 31. 5 .2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 6. 2017.
Konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trestné stíhanie voči nemu bolo zo strany žalobcu účelové a
vedené z dôvodu, aby žalobca lepšie obstál v tomto konaní. K požiadaniu o úver došlo tak, že keď išiel z
roboty po ulici, videl tabuľu, že poskytujú úvery a vedel, že potrebuje nejaké financie na náradie, tak išiel
a opýtal sa, či mu nedajú nejakú pôžičku. Pani povedala, aby prišiel na druhý deň a dali mu úver 2.000

eur. Oznámil, že mal exekúcie, ale pani povedala, že to nevadí. Tieto aj zdokladoval. Za týždeň mu pani
volala znova, či si nechce zobrať ďalších 2.000 eur. Peniaze potreboval tiež na náradie ku svojej živnosti.
Nerozumie prečo mu dávali úver, keď mal exekúcie a nespĺňal podmienky. Keď išiel do Centra právnej
pomoci, bol medzi prvými žiadateľmi o oddlženie a nevedel ako to funguje, či mu oddlženie schvália
alebo nie. Úvery sa rozhodol zobrať si asi dva týždne alebo mesiac po tom ako bol v centre. Peniaze

potreboval na stroje a mal ísť vtedy robiť aj do Bratislavy a nemal peniaze ani na ubytovanie. Kúpil si
brúsku Mafel, vŕtačku a asi desať ďalších strojov. V čase brania úveru nemal žiadne motorové vozidlo.
V zmluve o úvere je uvedené, že peniaze potreboval na kúpu automobilu na podnikateľskú činnosť z
dôvodu, že pani mu povedala, aby tam niečo uviedol. Úver ale potreboval na náradie. Ani druhý úver
nepotreboval na opravu automobilu na podnikateľské účely, ako je tam uvedené, ale tiež ho potreboval

na náradie.
Ohľadom jeho aktuálnej zárobkovej činnosti žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2. 7. 2021 uviedol,
že momentálne nepracuje, mal iba nejaké brigády čo pomáhal rodine a po tom, čo bol vyhlásený konkurz
na jeho majetok mal tiež nejaké drobné práce. U neho to funguje tak, že mesiac robí, mesiac nerobí, keď
bol Covid nemal nárok ani na podporu a jeho príjem vychádzal zhruba 500 až 600 eur mesačne. Minulý

rok nemal žiaden príjem, iba čo pomáhal u rodiny. Príjem, ktorý má, mu nepostačuje, ale pomáhajú
mu rodičia. Čo sa týka minulého mesiaca, prácu mal tak raz do týždňa. Na otázku, či sa nesnažil
nájsť si nejakú stabilnú prácu na trvalý pracovný pomer žalovaný uviedol, že väčšinou firmy nechcú
živnostníkov, mal aj nejaké roboty sľúbené, ale bolo to zrušené. Keď sa bol pýtať na Kamennej, tak mu
povedali, že zamestnancov na živnosť neberú, len na zamestnanecký pomer. Po vyhlásení konkurzu

robil, jeden rok bol dobrý a tri roky potom boli zlé. Účet založený v banke nemá. Nepamätá si presne
výšku svojej daňovej povinnosti od roku 2017, ale v roku 2017 nemal nič, resp. iba do tej sumy 5.000
eur, rok 2018 bol lepší, rok 2019 a 2020 vôbec. Svoje odvodové povinnosti si od roku 2017 vo vzťahu
k zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni neplní, lebo nemá z čoho, ale komunikuje s nimi ohľadom
splátkového kalendára. Po vyhlásení konkurzu si nepožičal nijaké peniaze ani nepožiadal o úver. Po

oddlžení neuhradil žiaden z dlhov, ktoré boli oddlžením dotknuté. Na pojednávaní konanom dňa 17. 9.
2021 žalovaný uviedol, že aktuálne pracuje v I. I.. Pohľadávku žalobcu titulom náhrady škody priznanej
trestným rozsudkom neuhradil z dôvodu, že daňovému úradu uhradil 950 eur, nakoľko bolo voči nemu
vedené daňové exekučné konanie.

14. Z predloženého rozhodnutia Daňového úradu Žilina vyplýva, že voči žalovanému bolo zastavené
daňové exekučné konanie, ktoré bolo vedené pre zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 954,13 eur,
pričom predmetom daňovej exekúcie bol vodičský preukaz žalovaného. Z priloženej žiadosti o vklad
bolo zistené, že suma 950 eur bola dňa 11. 8. 2021 uhradená vkladateľom V. Z..

15. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ,
ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia
podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia
splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlženípoctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje
súd rozsudkom.

16. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

17. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

18. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

19. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba

Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

20. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze

alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.21. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky d) pohľadávka
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane
príslušenstva takejto pohľadávky.

22. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

23. Podľa § 166g ods.4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

24. Primárne súd posudzoval splnenie podmienok podľa § 166f ods. 1 ZKR.

25. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 7. 6. 2017. Žaloba o zrušenie oddlženia bola
podaná dňa 7. 1. 2020. Žaloba teda bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.

26. Následne súd skúmal, či je žalobca osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby, teda či
ide o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením. Nebolo sporné, že žalobca v čase vyhlásenia konkurzu mal
voči žalovanému dve pohľadávky titulom zmlúv o úvere, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (§ 166a
ods. 1 písm. a) ZKR) a že tieto neboli oddlžením nedotknutými pohľadávkami podľa § 166c ods. 1 ZKR.
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu prebehlo voči žalovanému trestné konanie a

žalobca si pohľadávky, ktoré si prihlásil v konkurze, uplatnil aj v trestnom konaní ako nárok na náhradu
škody, zaoberal sa súd osobitne otázkou, či žalobca vzhľadom na odsúdenie žalovaného za úmyselný
trestný čin a v trestnom konaní priznaný nárok na náhradu škody aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní nestratil, a to s poukazom na § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, podľa ktorého sú oddlžením nedotknuté
pohľadávky spôsobené úmyselným konaním vrátane príslušenstva. Žalobcovi bola v trestnom konaní

priznaná náhrada škody vo výške istiny poskytnutých úverov, zohľadňujúc dve uhradené splátky. So
zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na civilné konanie.

27. Žalobca sa k na pojednávaní prezentovanej úvahe súdu vyjadril osobitným podaním (č. l. 127 spisu),
v ktorom uviedol, že pre posúdenie, či veriteľ je alebo nie je dotknutý oddlžením, je rozhodujúci stav

v čase vyhlásenia konkurzu. K danému momentu sa posudzuje aj skutočnosť, či ide alebo nejde o
pohľadávku, ktorá je oddlžením nedotknutá. Že sa určité konanie úpadcu stane po vyhlásení konkurzu
predmetom trestného konania a že sa dospeje k záveru, že išlo o úmyselný trestný čin, ktorým bola alebo
mohla byť spôsobená škoda, nemá podľa žalobcu spätný účinok, a teda ani neznamená zmenu právnej
povahy pohľadávky, ktorá v čase vyhlásenia konkurzu mala zmluvný charakter. V dôsledku spáchaného

trestného činu žalovaného sa nárok žalobcu z úverovej zmluvy nezmenil, teda neprestal mať zmluvný
charakter a nenadobudol charakter pohľadávky zo zodpovednosti za škodu. Z doslovného výkladu §-
u 166f ods. 1 ZKR - „veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením“ vyplýva, že ide o čas vyhlásenia konkurzu,
resp. oddlženia. V opačnom prípade by v zákone bolo uvedené „veriteľ, ktorý je dotknutý oddlžením“.
Žalobca taktiež poukázal na to, že v konkurze si veriteľ prihlasuje pohľadávku z určitého dôvodu, ktorý

má nejakú právnu kvalifikáciu a tento dôvod sa v priebehu konkurzu už nemôže meniť. Ak veriteľ nemôže
zmeniť odôvodnenie svojho nároku, potom rovnaký princíp by mal platiť aj pri skúmaní, či ide alebo nejde
o oddlžením dotknutú alebo nedotknutú pohľadávku. Podľa žalobcu je teda pre súd rozhodujúci stav
konkurzu, teda z akého dôvodu boli pohľadávky žalobcu prihlásené. Keďže neboli popreté, považujú
sa ex lege za zistené a nesporné čo do výšky a právneho dôvodu. Samotný fakt, že po podaní žaloby

došlo k začatiu trestného stíhania a odsúdeniu žalovaného nie je možné vykladať v neprospech žalobcu,
keďže žalobu podal dôvodne.

28. Po posúdení tejto otázky dospel súd k záveru, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v dôsledku
odsúdenia žalovaného za úmyselný trestný čin, ktorým bola spôsobená škoda, nestratil, a to z dôvodu,

že táto skutočnosť nemala za následok zánik záväzku z existujúceho záväzkového vzťahu (zo zmluvy o
úvere). Tento záväzok žalovaného trvá. Žalobca môže, napriek oddlženiu žalovaného, voči žalovanému
ako oddlžením nedotknutú pohľadávku vymáhať nárok na náhradu škody, stále však nemôže, ako
oddlžením dotknutú pohľadávku, vymáhať voči žalovanému pohľadávku titulom zmluvy o úvere. Žalobcatak, hoci svoje nároky môže uspokojiť cez nárok na náhradu škody, stále de iure ostáva veriteľom
dotknutým oddlžením (hoci uspokojiť nároky z oboch právnych dôvodov súčasne nemôže, inak by sa
bezdôvodne obohatil). Žalovaný na pojednávaní navyše potvrdil, že priznaný nárok žalobcu na náhradu

škody (a teda celkom zrejme ani zvyšný nárok na náhradu škody, s ktorým bol žalobca odkázaný na
civilné konanie), neuhradil.
Bez ohľadu na uvedené súd uvádza, že sa stotožnil tiež s právnym názorom žalobcu, že ustanovenie §
166f ods. 1 ZKR je nutné vykladať podľa jeho doslovného znenia, a teda, že aktívnu vecnú legitimáciu
veriteľa na podanie žaloby na zrušenie oddlženia treba posudzovať ku dňu vyhlásenia konkurzu, resp.

oddlženia. Tento záver súd opiera aj o skutočnosť, že zrušením oddlženia sa oddlženie stáva neúčinným
voči všetkým veriteľom dlžníka, a teda nepoctivý zámer dlžníka vo vzťahu k pohľadávke ktoréhokoľvek
z dotknutých veriteľov je nepoctivým zámerom vo vzťahu ku všetkým dotknutým veriteľom. Nepoctivý
zámer pred podaním návrhu je objektívna skutočnosť, ktorá v čase oddlženia existovala a nie je
relevantné, ktorý z veriteľov, v čase rozhodnutia o oddlžení oddlžením dotknutý, jeho existenciu
preukáže. Pre úspech v konaní nie je ani potrebné, aby existovala súvislosť medzi konaním, ktoré

zakladá nepoctivý zámer dlžníka a osobou veriteľa, ktorý návrh na zrušenie oddlženia podal. Keďže
v čase oddlženia žalovaného odsudzujúci rozsudok pre úmyselný trestný čin neexistoval, žalobca bol
v tom čase veriteľom oddlžením dotknutým, a teda aktívnu vecnú legitimáciu v konaní má už len na
základe tejto skutočnosti.

29. Následne súd skúmal, či bol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného.

30. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom určeným pre dlžníka - fyzickú
osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v
rozsahu, v ktorom nie je sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení

skúma výlučne v rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie §
166g ods. 1 ZKR definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR zase uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka
nemožno hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Dôkazné bremeno
v konaní nesie veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepoctivý zámer žalovaného pri
oddlžení preukázal. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvy o úvere po
tom, čo podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení,
po tom, čo uzavrel s centrom v súvislosti s povinnosťou zložiť preddavok pri podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu zmluvu o pôžičke a zároveň po tom, ako centrum rozhodlo o priznaní nároku
na poskytovanie právnej pomoci žalovanému a určilo mu právnika centra na jeho zastupovanie v
konaní pred súdom. Žalovaný pritom pri žiadaní o úver neuviedol skutočnosť, že má v úmysle sa
oddlžiť konkurzom a že realizuje v tomto smere už aj konkrétne kroky. Žalovaný sa na pojednávaní
bránil, že pracovníčku žalobcu informoval o prebiehajúcich exekúciach voči jeho osobe, čo síce právny

zástupca žalobcu rozporoval, ak by to ale aj bola pravda, žalovaný pracovníčke žalobcu nesporne
neoznámil ešte podstatnejšiu skutočnosť, a to čiastočne už realizovaný úmysel požiadať o oddlženie
konkurzom. Išlo pritom o skutočnosť, ktorá sa na rozdiel od prebiehajúcich exekúcií nedala pracovníčkou
žalobcu z dostupných registrov zistiť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol nepravdivé informácie aj v
samotných zmluvách o úvere, keď bez výhrad podpísal čestné vyhlásenie, že nemá vedomosť o

budúcom konaní, ktoré by mohlo mať negatívny vplyv na jeho schopnosť plniť záväzky, a tiež, že nie
je insolventný. Hoci vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného samo o sebe vplyv na jeho schopnosť
plniť záväzky nemalo, treba toto vyhlásenie posudzovať v kontexte s dôsledkom oddlženia, a to
nevymáhateľnosťou v konkurze neuspokojených pohľadávok. Podľa zoznamu majetku predkladaného
s návrhom na vyhlásenie konkurzu bol žalovaný nemajetný, teda neexistoval majetok, z ktorého by

pohľadávky žalobcu mohli byť v konkurze uspokojené. Ak by aj súd miernejšie prihliadol na skutočnosť,
že v šesťstranovej formulárovej zmluve je takéto vyhlásenie ľahko prehliadnuteľné, o to viac žalovaným,
ktorý, hoci aj je podnikateľ, sa nepohybuje v prostredí, kde dochádza k uzatváraniu písomných zmlúv
na pravidelnej báze, nemohol súd neprihliadnuť na to, že žalovaný túto skutočnosť žalobcovi, resp.
pracovníčke žalobcu aspoň ústne neoznámil. Žalovanému ako osobe, ktorá mala v úmysle oddlžiť sa

konkurzom, muselo byť zrejmé, že jeho prípadné oddlženie bude alebo aspoň by mohlo mať nejaký
vplyv aj na jeho záväzky z čerstvo uzavretých zmlúv. Napriek tomu túto skutočnosť neuviedol. Nakoniec,
žalovaný po oddlžení záväzky z týchto zmlúv ani neplnil, čo možno prisudzovať skôr tomu, že si dopadu
oddlženia aj na tieto svoje záväzky skôr vedomý bol ako nebol. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že oba úverypotreboval na nákup náradia, minimálne v prípade druhej zmluvy o úvere sa súdu tento argument zdal
ako málo pravdepodobný, nakoľko sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že po vyhlásení konkurzu
mal iba nejaké drobné práce, teda nebolo zistené, že by žalovaný plnohodnotne vykonával zárobkovú

činnosť, v prípade ktorej by sa táto jeho náhla potreba dala skôr pochopiť.

32. Ak sa žalovaný bránil tým, že nevedel, či ho oddlžia alebo nie, táto skutočnosť ho nemôže
ospravedlniť, nakoľko v čase podpisu úverových zmlúv vedel, že už realizoval konkrétne kroky
smerujúcekpodaniunávrhunaoddlženiekonkurzom,atedaexistovalaaspoňnejakápravdepodobnosť,

že bude oddlžený. Taktiež nemožno akceptovať ani jeho argument, že úver mu teda nemal byť
poskytnutý, keďže boli voči nemu vedené exekúcie, nakoľko žalovaný tým neprípustne prenáša
zodpovednosť za svoje konanie na žalobcu.

33. Nakoniec, počas tohto konania bol žalovaný v súvislosti s uzavretými zmluvami o úvere právoplatne
uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok je súd viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin. Súd je pritom viazaný
nielen právnou, ale aj skutkovou vetou výroku o vine uvedenej v rozsudku. Zo skutkovej vety výroku
rozsudku sp. zn. 47T/21/2021 vyplýva, že žalovaný už pri žiadaní o úver zatajil podanie žiadosti o právnu
pomoc adresovanú Centru právnej pomoci pre účely svojho oddlženia a konkurzu, na základe ktorej
Centrum právnej pomoci rozhodlo o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci oddlženia

a konkurzu, čím veriteľa (žalobcu) uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úverov.

34. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že zo správania žalovaného pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy
bude riešiť konkurzom. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že hoci k uzavretiu druhej zmluvy o úvere

došlo dňa 24. 5. 2017, teda dva dni po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd (čo bolo 22. 5.
2017), nakoľko dátum podania návrhu nezávisel od vôle žalovaného (návrh podávalo Centrum právnej
pomoci) a pohľadávka žalobcu z úveru vznikla ešte pred rozhodujúcim dňom, možno aj vo vzťahu k
tomuto záväzku hovoriť ako o záväzku, ohľadom ktorého sa žalovaný spoliehal na to, že bude riešený
konkurzom.

35. Súd pri posudzovaní poctivého zámeru žalovaného vzal do úvahy aj jeho správanie po podaní
návrhu. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že tento má iba príležitostné práce, nejaké
obdobie dokonca vôbec nepracoval. Žalovaný nepracoval ani v čase konania prvého pojednávania vo
veci, ak tak raz týždenne. Prácu na trvalý pracovný pomer ako zamestnanec odmietol. Ak žalovaný

poukazoval na nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu v čase Covid-u, možno mu vzhľadom na jeho
predmet činnosti prisvedčiť, avšak nie úplne, keďže k jeho oddlženiu došlo v júni 2017 a prvé opatrenia
v súvislosti s ochorením Covid 19 sa objavili až v marci 2020.

36. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.

Preto oddlženie žalovaného zrušil.

37. Záverom súd poznamenáva, že ak právny zástupca žalobcu argumentoval, že žalovaný po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, a poukazoval na to, že žalovaný neuhradil jemu ani žiadnemu inému z dotknutých

veriteľov ani čiastočne pohľadávky, ktoré sa v dôsledku oddlženia stali nevymáhateľné, vychádza
žalobca z nesprávnej interpretácie § 166g ods. 1 ZKR. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa poctivosť
zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či uhradil niektoré z oddlžením nedotknutých
pohľadávok. Ak by to tak bolo, samotné oddlženie a šanca na nový začiatok by nemali zmysel. Pri
výklade tohto zákonného ustanovenia treba vychádzať z nasledujúcej časti odseku 1 a „úprimnú snahu

riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vnímať v súvislosti s poskytovaním
súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného
dedenia,darualebovýhryzostávkyahryponúknuťaspoňpolovicudobrovoľneveriteľomnauspokojenie
nevymáhateľného dlhu. Podľa názoru súdu tak nemožno poctivý zámer dlžníka posudzovať podľa toho
či uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných záväzkov, ak nešlo o nie nepatrné dedenie,

dar alebo výhru z hry alebo stávky. Preto súd v neprospech žalovaného nevyhodnotil skutočnosť, že
nesplnil ani len čiastočne žiaden z jeho nevymáhateľných dlhov, rovnako ako súd v jeho neprospech
nevyhodnotil skutočnosť, že ku dňu pojednávania žalobcovi neuhradil ani len časť z náhrady škody,ktorá bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní, nakoľko táto skutočnosť na poctivý zámer dlžníka pri
oddlžení nemá vplyv.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).