Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206357
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2210206357.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpená:Advocates.r.o.,sosídlomPribinova25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod

sp. zn. EX 2781/2010, o vymoženie 669 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Er/446/2010-64 zo dňa
23.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinná má voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Súdu prvej inštancie nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého uznesenia vykonať opravu
označenia predmetu konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že

o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 243d ods. 2, § 243h ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods.
5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.08.2010 žiadosť

exekútora o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky čiastočne zamietol a dňa 13.08.2010 vo
zvyšnej časti udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávnenej. Uznesenie zo dňa 13.08.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2012 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 11CoE/224/2010-48.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd prvej inštancie
opätovne preskúmal návrh oprávnenej ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný dôvod nazastavenie exekúcie. Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd vychádzal z toho,
že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na
účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK

oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda
viazaný a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Preskúmaním priložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 1170627, na

základe ktorej oprávnená ako dodávateľ poskytla povinnej ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného
registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že
oprávnená pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvorila s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmluve o úvere obsiahnutá

klauzula o aplikácii zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262
ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo
subsidiarity OZ.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú súd prvej inštancie vyhodnotil
ustanovenie bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka, v zmysle
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie (budú riešené – pozn. odvolacieho súdu): a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Podľa názoru súdu prvej inštancie sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Účelom
rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V prejednávanej veci rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. Rozhodcovská

doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovirozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, len umocňuje
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ a s ustanoveniami smernice
93/13/EHS. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju
právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský

rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe
ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania
podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

Oprávnená poukázala na skutočnosť, že dňa 31.08.2005 (zrejme malo byť uvedené „dňa 25.03.2009“ –
pozn. odvolacieho súdu) uzavrela s povinnou zmluvu o úvere č. 1170627, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 800 eur. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. ObZ. V zmysle § 261 ods.
3 písm. d) ObZ má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, nie je možná. Obchodný zákonník v § 261 ods. 3 písm. d) uvádza, že explicitne uvedené

zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné
odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie.

Oprávnená uzavrela s povinnou zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j.
zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná
čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov
medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podľa
oprávnenej rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá

v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach. Navyše
časová verzia OZ účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neobmedzovala
použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávnenou a povinnou,
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z

tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávnenou riešila výlučne v
rozhodcovskom konaní. Povinná má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne
uplatní svoje právo. Oprávnená zároveň podotkla, že podľa § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský
súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Oprávnená v odvolaní poukázala na viaceré rozhodnutia českých súdov týkajúce sa prípustnosti
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn.
12Cmo/13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2657/2007 zo dňa
30.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 01.03.2011).

Záverom odvolania oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňžiadalapriznaťtrovyodvolaciehokonania.K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila povinná s tým, že oprávnenú nepozná. Žiadnu pôžičku nezobrala.

Raz jej bola doručená pohľadnica s telefónnym číslom a oznámením o výhre. Keď zavolala na uvedené
telefónne číslo, nejaká pani si od nej pýtala meno, dátum narodenia a adresu. Keďže sa jej to
nepozdávalo, zložila. Od tej doby jej vyvolávali. Potom, čo ich upozornila, že ich udá, lebo ju obťažujú,
prestali. Uviedla, že pôžičku jej mali poskytnúť dňa 31.08.2005, čo je pred 16 rokmi, preto namieta
premlčanie dlhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 ZoRK), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné
do 31.12.2014.

Odvolacísúdsavzmysleustanovenia§387ods.2CSPstotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,
považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnená uzatvorila s povinnou dňa 25.03.2009 zmluvu o úvere č.
1170627. Podpis povinnej na zmluve o úvere bol úradne osvedčený. Zo zmluvy o úvere vyplynulo, že
oprávnená ako veriteľ sa zaviazala poskytnúť povinnej úver v sume 800 eur, ktorý mala povinná splatiť
v 12 mesačných splátkach po 131 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, v ktorých bod 18. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý
vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynasúdebolapodanážalobanarozhodcovskýsúdvoveci,v
ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“
zmluvu, ktorej predtlač formulára mala oprávnená už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne

údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť ani neovplyvnila.S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa
ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ. Jej charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 OZ). Oprávnená je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď
vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Povinná je v zmluve síce označená
ako podnikateľ, ale súčasne sú vyplnené aj jej údaje ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Nakoľko v
prejednávanej veci bol dlžník označený okrem údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi,
ktoré ho identifikujú ako fyzickú osobu, nemožno automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi

účastníkmi konania založený zmluvou o úvere č. 1170627 je právnym vzťahom nespotrebiteľským.
Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená ako veriteľ pri uzatváraní
úverových zmlúv nabádala dlžníkov, aby do zmlúv uvádzali prednostne údaje o svojej osobe ako
podnikateľa, aj keď si úver nebrali ako podnikatelia na podnikateľský účel, z dôvodu, že takto uzavretá
zmluva je pre veriteľa výhodnejšia. Možno mať však pochybnosti o tom, že povinná si zobrala úver

na podnikanie ako živnostník, ak výška úveru bola 800 eur. Výška poskytnutého úveru nasvedčuje
tomu, že išlo o bežný spotrebiteľský úver. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné
ju vykladať v zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu
ustanovení spotrebiteľského práva. Vzhľadom na uvedené, je preto potrebné povinnú považovať v
zmysle § 52 ods. 4 OZ za spotrebiteľa. Keďže predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazala poskytnúť

oprávnená ako dodávateľ povinnej ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru
a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky zvýšené o príslušný poplatok
vrátiť, ide o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na tú
skutočnosť, že spotrebiteľský charakter zmluvy bol konštatovaný súdom prvej inštancie v uznesení
o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 9Er/446/2010-20 zo

dňa 13.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 11CoE/224/2010-48 zo dňa 30.11.2011.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, a
tu dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva, ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je skutočne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5

OZ neplatná, teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.Podľa§53ods.4písm.r)OZzaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú

zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods.1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli
ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA
nariadil,ženárodnýsúdjepovinnýpočaspoužitiaustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu
smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý
by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi

konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť
legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy ani nemal na výber. Táto
rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods.
1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď
si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnená). Rozhodcovská

doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade,
ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ. Keďže však v prejednávanej veci oprávnená (dodávateľ) v zmysle
rozhodcovskej doložky iniciovala rozhodcovské konanie, povinná nemala možnosť vyjadriť nesúhlas.V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom,resp.žerozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§52anasl.OZ
za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať
za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa

nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keď neprijateľnosť
predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil aj za použitia jeho eurokonformného výkladu, s
poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami
nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani

právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne
následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle 41 EP a výkon exekúcie na jeho
podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval

z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2
EP zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie
súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK, resp. podľa § 57 ods. 2 EP. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná

rozhodcovská zmluva.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Povinná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia
napadnutého uznesenia pri označení predmetu konania z dôvodu, že obsahuje zrejmú nesprávnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č. k. 9Er/446/2010-53 zo dňa 09.05.2012, právoplatným dňa
13.06.2012, súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 3 EP zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie
úveru, poplatkov, nákladov vo výške 784 eur, úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 784 eur
za obdobie od 09.11.2009 do zaplatenia, zmenkového úroku vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.453
eur od 25.08.2009 do zaplatenia, aj čo do trov konania vo výške 321,41 eur. Predmetom konania tak

zostalo iba vymoženie istiny vo výške 669 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súd prvej inštancie
danú skutočnosť nezohľadnil, keďže v záhlaví napadnutého uznesenia pri označení predmetu konania
nesprávne uviedol predmet konania „o vymoženie 1.453 eur s príslušenstvom“, pričom správne malo
byť uvedené „o vymoženie 669 eur s príslušenstvom a trov exekúcie“.

Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).