Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321010024
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6321010024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného W. K., stíhaného
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b), j) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2022, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/4/2021 zo dňa 04.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno
sp. zn. 4T/4/2021 zo dňa 04.08.2021 vo výroku a treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

odsudzuje

obžalovaného W. K., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom I. XX/X, D.,

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/4/2021 zo dňa 04.08.2021 bol obžalovaný W. K. uznaný
vinným v bode 1/ napadnutého rozsudku zo samostatného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 31.08.2010 s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b), j) Tr. zák.,

v bode 2/ napadnutého rozsudku zo samostatného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015, s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b), j) Tr. zák.,

v bode 3/ napadnutého rozsudku zo samostatného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. b) Tr. zák. v platnom znení, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), j) Tr. zák., na tom

skutkovom základe, ako je uvedený v napadnutom rozsudku pod bodmi 1/ až 3/.

Za to mu okresný súd podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný W. K., a to proti výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania v podstate poukázal na to, že je otcom 8 detí, má 6 dcér a 2 synov.
Z toho školopovinných detí je 5. Je živiteľom rodiny, pomáhal svojej družke s výchovou detí, i keď ich
nemá v osobnej starostlivosti, bol rodine nápomocný, pomáhal s výchovou detí, kupoval im potrebné

veci. Deti sú citovo naviazané na neho, bolo by pre nich ťažké, keď nastúpi do výkonu trestu. Snažil sa
žiť normálne, starať sa o rodinu a zabezpečiť rodine dôstojný život. Svoju vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom si plní. S. I. R. dával financie v hotovosti do rúk. Svoj voľný čas venoval svojej rodine,
najmä svojim malým deťom, ktoré ho potrebujú a nadovšetko ich miluje. Preto požiadal o premenenie
trestu odňatia slobody na podmienečný trest. Sľúbil, že všetky záväzky si bude plniť a zamestná sa, aby
mohol svoje deti zabezpečiť. Svoje konanie oľutoval a je si vedomý svojej viny.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvajú na podanom odvolaní obžalovaného,
z toho dôvodu navrhol v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. znížiť trest odňatia slobody na 10 mesiacov, trest
uložený Okresným súdom Brezno považuje za prísny, vzhľadom na pomery obžalovaného. Ak by súd
dospel k záveru, že nie je možné uložiť podmienečný trest, trvá na aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák.

a znížiť uložený trest na výmeru 10 mesiacov. Súčasne požiadal o zaradenie obžalovaného na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti obhajca poukázal na list pani R.,
kde opísala, ako sa obžalovaný stará o deti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

správny a zákonný tak vo výroku o vine, ako aj o treste, poukázal na to, že obžalovaný spáchal trestnú
činnosť v skúšobnej dobe, preto nie je možné ukladať mu podmienečný trest a vzhľadom na jeho
kriminálnu minulosť nie je možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a mimoriadne mu znížiť
trest. Odvolanie obžalovaného preto navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že môže potvrdiť, že obžalovaný jej platil výživné tak, ako
mal,nemôžetopreukázať,pretožejejdávalpeniazedoruky,ajteraznaposledyjejdal1.500,-Eur,keďže
je živnostník a mal nejaké daňové bonusy. Obžalovaný sa staral o deti, bližšie sa k tomu nevyjadruje.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že vie o tom, že je grázel, ale teraz ho chcú odsúdiť. O

deti sa staral, všetky zarobené peniaze dával pre nich, v súčasnosti má aj zdravotné problémy, čaká na
operáciu chrbtice. V ostatnom sa pridržiava návrhov jeho obhajcu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
W. K. je sčasti dôvodné.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o
vine, ktoré okresný súd prijal a následne vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste.

Krajský súd preto preskúmal len výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený, keďže odvolanie
obžalovaného bolo podané len proti tomuto výroku.

Pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanému uložený, v tejto časti napadnutého rozsudku odvolací súd

dospel k odlišnému záveru, ako okresný súd, ktorý obžalovanému uložil za jeho konanie trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový súd pri ukladaní

konkrétneho trestu neprihliadol na všetky tieto zásady, ktoré limitujú zváženie, akým spôsobom bude
naplnený účel trestu. Súd by totiž mal pri rozhodovaní o uložení trestu dôsledne zvážiť druh trestu a
jeho výmeru.

V tejto súvislosti by mal brať do úvahy aj zásadu personality, podľa ktorej trest alebo ochranné opatrenie
by mali zásadne postihovať len páchateľa a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný. V

prípade obžalovaného prvostupňový súd bol pri rozhodovaní vo veci sčasti v inej dôkaznej situácii
ako odvolací súd, ktorý rozhodoval vo veci s odstupom času. Predovšetkým pri dôkladnom hodnotení
osoby obžalovaného odvolací súd v čase svojho rozhodovania zistil, že obžalovaný má zhoršený
zdravotný stav, pričom od 03.10.2022 vykonával výkon trestu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne. Podľa jeho vyjadrení čaká na operáciu chrbtice. Ďalej pri hodnotení osoby obžalovaného a

jeho kriminálnej minulosti odvolací súd musí konštatovať, že obžalovaný v súčasnej dobe vykonáva trest
odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia z trestného rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa 04.05.2022, navyše
prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozhodnutia
Okresného súdu Mödling - Rakúsko sp. zn. 6U/153/19g.

Obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, z toho však v prvých piatich prípadoch sa na
menovaného hľadí ako keby nebol odsúdený. Trestnú činnosť páchal prevažne majetkovej povahy,
pričom prejednávanú trestnú činnosť krajský súd v jeho prípade vyhodnotil ako špecifickú, pretože
v minulosti nebol za takúto trestnú činnosť ešte odsúdený. Z uvedeného dôvodu neprihliadol na

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Na druhej strane zohľadnil pri ukladaní trestu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov, súčasne však
prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnej
činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. boli teda poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti v rovnováhe, preto bolo možné obžalovanému ukladať trest v rozmedzí trestnej

sadzby podľa ustanovenia § 207 ods. 3 Tr. zák. od 1 roku do 5 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd po zrušení výroku o treste opätovne obžalovanému
ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je prípustné ukladať odsúdeným osobám

podmienečný trest, ak trestnú činnosti spáchali v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej v prípade obžalovaného za
primeraný trest vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd považoval výmeru trestu 18 mesiacov,
pretože neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a obžalovanému nenavyšoval dolnú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením

obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia považoval za
primeraný a vyhovujúci zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu.

Z vyššie uvedených dôvodov senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr.
por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.