Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221057
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3114221057.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne Y. H., nar. XX.XX.XXXX,

štátnej občianky E. republiky, bytom H. XXXX/X, R. nad R., právne zast. C.. C. L., advokátom, so sídlom
R. XXX proti žalovanému G.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom
J. T. XXXX/XX, Trenčín o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným u
Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny, v katastri nehnuteľností pre okres F., obec G., katastrálne
územie D., na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra "C", č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere XXX m2, stavba súp.č.XX - rodinný dom postavený na parcele V. č. XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX mX a toto v y p o r i a d a tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje v celku do
výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému sumu X.XXX,-
Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Zuzane E., pôvodne žalovanej 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného
G.. C. E. ( pôvodne i zrušenia a vyporiadania vecného bremena - práva bezplatného doživotného
bývania v rodinnom dome s.č. XX na parc. č. XX Q. E. bytom J. T. XXXX/XX, F. ako žalovanej X/) k
nehnuteľnostiam vedeným v okrese F., obec G., k.ú. D. na LV č. XX a to: pozemok parc.č. KN - C XX
o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, stavby súp.č. XX rodinný dom postavený na parcele

parc.č. KN-C XX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného
vlastníctva a na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva uložil jej povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu X.XXX,- Y.( po upresnení petitu) do XX dní od právoplatnosti rozsudku. Q.
odôvodnila tým, že v spoluvlastníckom podiely ?-iny a žalobca v spoluvlastníckom podiely ?- ina sú
podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností vedených v okrese F., obec G., k.ú. D. na LV
č. XX. T. nehnuteľností bola stanovená trhovým ocenením realitnou kanceláriou TU reality s.r.o. dňa
XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,- Y.. A. dom bol postavený pred rokom XXXX jeho stav si vyžaduje nutné

opravy, ktoré navrhovateľ už na vlastné náklady čiastočne realizoval a v súčasnom stave nie je možné
ho užívať. Q. mala úprimnú snahu dohodnúť sa so žalobcom na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to aj z dôvodu, že sa jedná o rodinných príslušníkov. U.
kontaktovala žalovaného osobne, telefonicky a napokon i písomne. E. rodinného domu je kritický, časťopráv už vykonala žalobkyňa na vlastné náklady, no bez ďalších opráv v dohľadnom čase nebude
možné stavbu užívať. Q. bol opätovne vyzývaný, aby buď prispel na opravu alebo odpredal svoj podiel.
F. riešenie stavby nedovoľuje reálnu deľbu veci, nakoľko akokoľvek vytvorené časti by stratili zmysel i

funkčnosť. E. žalobkyne k riešeniu situácie neviedli.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2014 uviedol, že žalobu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( pôvodne i na zrušenie a vyporiadanie vecného bremena)
v celom rozsahu neuznáva. Dodal, že cíti zodpovednosť za zachovanie úcty voči celoživotnej snahe

otca žalovaného, ktorý nepopierateľne vynakladal veľké úsilie, obetoval čas, energiu a peniaze
za zveľaďovanie danej nehnuteľnosti, za svoj celoživotný vzťah a prácu odvedenú v predmetnej
nehnuteľnosti v domnienke, že to bude slúžiť spoločnému dobru rodiny, voči svojim štyrom maloletým
deťom, ktoré bývajú na sídlisku v panelákovom dome a každý vie, že suma v žiadnom prípade nenahradí
fyzický aj duševný úžitok, ktorý prináša možnosť práce a oddychu na chate v takom prostredí a v
neposlednom rade, postaviť sa proti osočovaniu, ktoré prebieha v rodine hlavne pred babkou, ktorá

je takto oberaná o radosť užívania si lásky pravnúčat. Zdôraznil, že suma ponúkaná žalovanému
nestačí ani na pokrytie dlhu žalobkyne, čo dlhoval otcovi žalovanému s hnuteľným majetkom v súvislosti
s rodinným domom a rodinný dom chce ako vychádza z kontextu úplne zadarmo. Žalobkyňa chce využiť
to, že je na dôchodku a tak deklarovať, že má veľa voľného času v súvislosti s nehnuteľnosťou a chce
zneužiť to, že žalovaný ma štyri maloleté deti do siedmich rokov a tak, že pre ich chorobnosť chce

deklarovať, že on nemôže sa venovať predmetnej nehnuteľnosti. Vo svojej ,,zaslepenosti za majetkom"
si ani nevie seba reflexívne vyhodnotiť, že práve žalovaný sa pričinil a zabezpečil mimo iného prácu
manželovi žalobkyne aj jej synovi. Vníma, že práve peniaze, ktoré si zarobili pri týchto pracovných
príležitostiach sú prostriedkom aj príčinou súčasných snáh o získanie nehnuteľnosti na úkor najbližšej
rodiny. Žalobkyňa celú svoju stratégiu okradnutia založila na troch pilieroch a to ohováranie, osočovanie

žalovaného a jeho rodiny v celej rodine a citové vydieranie voči žalovanému a jeho rodine. Ako
rozhodujúce skutočnosti k zamietnutiu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
uviedol nasledujúce skutočnosti: Na základe celoživotnej Dohody ? vyššie uvedenej nehnuteľnosti patrí
rodine E. (jej ľavá časť - staršia časť) a ? vyššie uvedenej nehnuteľnosti patrí rodine H. (jej pravá časť -
nová časť), WC je spoločné. Jeho otec sa tak rozhodol preto, aby spravil rodine H. radosť (presnejšie

D. H.), nakoľko keď D. H. túžil celý život stavať nehnuteľnosť a sa mu to nikdy predtým nepodarilo, aby
mu vyhovel a tak aby mu urobil radosť. Bolo dohodnuté, že daná nehnuteľnosť bude slúžiť na víkendové
trávenie voľného času pre rodinu Solínovú a rodinu H., nie na žiaden iný účel. O danej N. vie celá
rozsiahla rodina, inak by sa s danou nehnuteľnosťou nič spoločne nedialo, nakoľko žalobkyňa nemala
peniaze niečo robiť s uvedenou nehnuteľnosťou. Q. má s danou nehnuteľnosťou celoživotnú spätosť,

nakoľko celý svoj život chodil na dedinu D. (každý týždeň), trávieval tu často svoje celé letné prázdniny
prácounadanejnehnuteľnostiavprospechrodinyE.aH.-napr.riešenieprívoduvodydodomu(kopanie
prívodu do domu) riešil žalovaný so všetkými prácami potrebnými v danom čase takmer sám v rozsahu
XX dní. O. žalovaného budoval pre seba a pre svoje deti a vnúčatá danú nehnuteľnosť. Q. potrebuje
danú nehnuteľnosť pre svoje maloleté deti, pre ich potrebu pri rozvíjaní duševného a fyzického zdravia.

O. žalovaného si to takto žiadal a za tým účelom bola vykonaná celoživotná viazanosť - Dohoda medzi
zosnulým otcom žalovaného s rodinou žalobkyne, presne so žalobkyňou (využívanie nehnuteľnosti do
budúcnosti a jej dohodnutému účelu). Žalobkyňa s touto dohodou bezvýhradne súhlasila. Celý život
žalobkyňa nemala peniaze na financovanie danej nehnuteľnosti a tak žiadala, otca žalovaného, svojho
brata o financovanie s tým, že sa bude snažiť mu podľa možnosti peniaze vracať. Aj sa tak stávalo a

otec požičiaval žalobkyni peniaze, ale ona zďaleka nevracala to čo si požičiavala. Počas života otec aj
vyzval žalobkyňu na vrátenie, ale nevrátila ich a skonštatovala, že nevie koľko si od otca žalovaného
požičala. Vzhľadom na problémy, ktoré mal otec v manželstve realizoval investovanie svojich peňazí a
úspor práve v prospech predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa je tetou a krstnou mamou žalovaného. Je
to vzťah, ktorý predpokladá určitú hlbšiu snahu v prospech a vzájomné dobro medzi sebou. Žiaľ v tomto

prípade je zrejmá práve opačná snaha zo strany žalobkyne - obohacovanie sa na úkor vlastnej rodiny.
Preto považuje za svoju povinnosť postaviť sa voči tejto donebavolajúcej nespravodlivosti a žiadať o
spravodlivé riešenie daného problému. Trhová cena nehnuteľnosti podaná žalobkyňou prostredníctvom
TU reality zo dňa 15.07.2014 je spracovaná za účelom okradnutia žalovaného a to tak, že je úmyselne
podhodnotená cena nehnuteľnosti. K trhovej cene nehnuteľnosti vedome zamlčuje, že pravá časť

opisovanej nehnuteľnosti je takmer novostavbou (50% domu) - vôbec sa k tomu nevyjadruje, že bola
zbúraná stará časť a na jej mieste o rovnakej rozlohe bola postavená nová časť. Vedome sa zamlčuje,
že miestnosť, ktorá je nazývaná špajzou, nie je špajzou, ale jedná sa o plnohodnotnú izbu o rozmeroch
cca 4x4 metre. Podkrovie v danej nehnuteľnosti neexistuje, je tam len strecha s možnosťou odloženiamateriálu a sena s vchodom z vonkajšej strany nehnuteľnosti len za pomoci rebríka. V časti označenej
ako vyjadrenie k tvrdeniam uvedeným v pripojenej žalobe opakovane uviedol, že sa vedome zamlčuje,
že pravá časť opisovanej nehnuteľnosti je takmer novostavbou (50% domu). Nie je pravdou tvrdenie,

že žalobkyňa nutné opravy čiastočne realizovala, ale pravda je, že žalobkyňa si len dorábala pravú
časť svojej novostavby, žiadne opravy. Nehnuteľnosť je možné užívať, pokiaľ je o to záujem, nie ako
píše žalobkyňa, že rodinný dom v súčasnom stave nie je možné užívať. Sama sa usvedčuje, že klame,
keď už v samotnej žalobe v bode č. III. sama píše: bez ďalších opráv v dohľadnom čase nebude
možné stavbu užívať čo znamená, že nehnuteľnosť je v súčasnom stave možné užívať, nakoľko sama

žalobkyňatopotvrdzuje.Žalobkyňaotom,žemalaúprimnúsnahudohodnúťsasožalovanýmnazrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva klame, nakoľko k danému zámyslu nepovedala jediné slovo ani pôvodne
žalovanej 2/, osobe ZŤP. Žalobkyňa nevydala zo seba žiadnu aktivitu v snahe o nejaké riešenie. Nikdy a
nikde nenavštívila žalovaného za účelom riešenia predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný navrhol, že treba
vykonať stretnutie v širšom kruhu rodiny, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.08.2013, ale neprinieslo žiadny
záver,akurátdošlokDohodezodňa22.08.2013,žeohľadompredmetnejnehnuteľnostisastretnerodina

H.á. Žiadna písomná korešpondencia neexistuje a neexistovala. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že stav
rodinného domu je kritický, časť opráv už vykonala žalobkyňa na vlastné náklady, no bez ďalších opráv
v dohľadnom čase nebude možné stavbu užívať uviedol, že na vlastné náklady žalobkyňa nerealizovala
nič, maximálne niečo vykonala vo svojej pravej časti podľa celoživotnej Dohody. Keď niečo urobila vo
svojej dohodnutej časti, tak to len z peňazí, ktoré žalobkyňa dlhovala otcovi žalovaného. Žalovaný nebol

nikdy vyzývaný na opravu, nakoľko žalobkyňa celoživotne deklarovala, že nemá peniaze do investícií v
predmetnom rodinnom dome a žalovaný na žalobkyňu v tejto veci netlačil, nakoľko sa ju snažil ľudsky
pochopiť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že technické riešenie stavby nedovoľuje reálnu deľbu veci, nakoľko
akokoľvek vytvorené časti by stratili zmysel i funkčnosť zdôraznil, že žalobkyňa sa danou skutočnosťou
vôbec nezaoberala so žalovaným. Žalovaný pritom jasne a záväzne celoživotne dohodol ohľadom

predmetného rodinného domu, že chce reálnu deľbu veci nasledovne: na základe celoživotnej Dohody,
že ? vyššie uvedenej nehnuteľnosti patrí rodine Solínovej (jej ľavá a staršia časť) a ? vyššie uvedenej
nehnuteľnosti patrí rodine VK.ravá časť a nová časť), WC je spoločné. Predpoklad a dlhodobú snahu
o spoločné užívanie nehnuteľnosti potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil a manžel žalobkyne
realizovalaodovzdalelektromerdospoločnéhodomužalovanému,abymohlibyťzriadenédvenezávislé

jednotky na odber elektrickej energie. Navrhol, aby súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zamietol, nakoľko sú jasne preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo
konanievčastiprotižalovanej2/Q.E.aozrušenieavyporiadanievecnéhobremena-právabezplatného

doživotného bývania v rodinnom dome s.č. XX na parc. č. XX v prospech odporkyne 2/ Q. E. zapísaného
na LV č. XX pre k.ú. D., obec G. zastavené.

X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, oboznámením vyjadrenie TU reality
k trhovej cene nehnuteľností, výpisu z LV č. XX pre k. ú. D., vyjadrenia žalovaného k žalobe zo

dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia zo
dňa XX.XX.XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku,
stanoviska žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

X. Podľa LV číslo XX pre kat. úz. D., vedenom O. úradom F., katastrálny odbor sú žalobkyňa a žalovaný

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec G., okres
F., a to pozemku reg. "C" parc.č. XX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, stavby súp.č. XX
rodinný dom postavený na parcele parc.č. KN-C XX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, a
to žalobkyňa v podiely ? a žalovaný v podiely ?.

X. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že nerozumie požiadavkám žalovaného, jeho tvrdenia nie sú
pravdivé. Nespochybňuje, že keď ešte žil jeho otec, jej brat, chodili do domu všetci, široký okruh
príbuzných, každý mal kľúče, ktoré žalovaný stratil a preto musel preskakovať bránku. G. B. E.
neubližovala, nasťahovala sa s tým, že ju doopatruje, ale v tom čase bola ešte "čiperná", takže spolužitie
bolo bezproblémové. Je pravdou, že dom sa zveľaďoval ešte s jej bratom, otcom žalovaného, s tým,

že bola ústna dohoda medzi jej bratom a ňou, že jedna polovica bude ich a druhá E.. U. neboli finančne
solventní finančne vypomáhal otec žalovaného, ale oni vykonávali práce, väčšinu urobili s manželom
a deťmi a jej ujovia. L. sa prisťahovala, bola tam komora a maštaľ, ktorú prerobili, robili škridlu, keď
zatekalo. Q. nechodil pomáhať, ponechal prácu na nich, prišiel, len keď sa napríklad zberali orechy. U.je pravdou, že by brat všetko platil, snažili sa peniaze vyrovnať prácou, elektriku robili oni. A. i úpravy
plotu, zlikvidovali starú dreváreň, u ktorej hrozilo že spadne a zraní susedov, kosila sa celoročne tráva a
čo bolo potrebné. D. ide o vzťah nebohej, táto mala "dobrý rozum" takmer do konca života a pred smrťou

žalovaného prosila, aby sa zmierili, kľakla si pred ním. U., že žalovaný ju brával na výlety, ale ona sa
snažila si to zaplatiť, prispievali jej ešte i deti žalobkyne. U. sa vyjadriť, z akého dôvodu došlo k rozkolu v
rodine. Q. osobne do predmetnej nehnuteľnosti neinvestoval finančné prostriedky, ani prácu. V minulosti,
keď jej matka ovdovela, prišla na D. a kúpila predmetný rodinný dom, preto tam mala pôvodne ?-inu.
D. to bol len pitvor a izba, následne mama pristavila jednu izbu. Za pitvorom bola komora a maštaľ,

z komory a maštale bola prerobená izba a kuchyňa. D. pitvor bol prerobený na kúpeľňu, ešte spolu s
bratom. G. pocit, že investovala do vlastného, nakoľko všetkých bolo všetko, lebo pracovali spolu. S.
vyzývala žalovaného pri stretnutí s maminými bratmi C. aj s manželkami, aby sa na dome niečo robilo,
ale nedialo sa nič. U. si, že by sa niečo dohodlo, nakoľko žalovaný so všetkým nesúhlasil, vyskakoval
a podobne. Bolo to v r. 2002 alebo XXXX vtedy už mali izbu jednu aj druhú pristavenú, pamätá si, že
dovtedy sa žalovaný absolútne nepodieľal na ničom, na prácach, ktoré boli vykonané.

X. Prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na návrhu a tvrdených skutočnostiach s tým, že
poukázala na to, že upresnila v intenciách predloženého znaleckého posudku sumu, ktorú je povinná na
vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému na sumu vo výške
X.XXX,- Y.. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že žaloba je nedôvodná z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, žiadny takýto dôvod neuviedol. Pokiaľ poukazuje na dohodu o tom, komu majú patriť
predmetné nehnuteľnosti z jeho vyjadrení nie je zrejmé kto, ako, za prítomnosti koho a podobne mal
uvedenúdohoduuzavrieť.Žalobkyňavmiestetrvalebýva,zatiaľčožalovanýsavnehnuteľnostiobjavuje
sporadicky a investovala do nehnuteľnosti. V záverečnej reči zotrvala na doterajších vyjadreniach, s tým,
že trvá na tom, aby bola zaviazaná vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel v lehote 30 dní z dôvodu,

aby mala lehotu na zabezpečenie finančných prostriedkov, nakoľko je žalobkyňa starobná dôchodkyňa
a vytvoril by tak priestor na ich zabezpečenie.

8. Žalovaný zotrval na stanovisku, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa je žaloba nedôvodná s tým,
že ani po oboznámení sa s výškou všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti stanovenou predloženým

znaleckým posudkom sa jeho postoj nemení. Dodal, že pokiaľ ide o hospodárenie a investovanie
do nehnuteľnosti toto sa dialo v duchu väčšinového spoluvlastníctva, ktorým bola žalobkyňa. K celej
situácii došlo z toho dôvodu, že v r. 2013 sa žalobkyňa sa nasťahovala k neb. Irene Solínovej, začala
obmedzovaťstykastretávaniesajehorodinysnebohouanáslednedošlokdarovaniuspoluvlastníckeho
podielu žalobkyni. Žalobkyňa nevrátila finančné prostriedky, ktoré jej v minulosti jeho otec požičal, ktorý

predovšetkým investoval do tejto nehnuteľnosti, ale žalobkyňa sa rozhodla, že ju bude mať pre seba.
Žalobkyňa neudržiavala nehnuteľnosť komplexne, ale budovala si hlavne tú časť, ktorá jej mala patriť.
Keď ju vyzval na opravu strechy, teda jej manžela, uviedol že nemá peniaze.

9. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že má za to, že žalobkyňa využila príležitosť a chce sa dostať

lacno k predmetnej nehnuteľnosti čím myslí to, že žalobkyňa sa nasťahovala a po piatich mesiacoch
babka jej tlaku podľahla a darovala jej spoluvlastnícky podiel. Akceptuje pritom rozsudok v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX o určenie, že darovacia zmluva uzatvorená
medzi B. E. rod. C. nar. XX.XX.XXXX bytom D., G. a žalobkyňou, ktorej predmetom bolo darovanie
spoluvlastníckeho podielu X/X-tiny na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XX k.ú. D., obec G., okres

F.: parcela č, KN - C XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zo dňa XX.XX.XXXX je
od počiatku neplatná, ktorým bola žaloba bola zamietnutá z dôvodu absencie naliehavého právneho
záujmu. V ostatnom zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach. D. ide o jeho investície do predmetnej
nehnuteľnosti od roku XXXX kedy sa stal spoluvlastníkom, investoval prácu. Od svojho detstva celé
prázdniny strávil v D., i keď nie vždy, ale nepretržite napr. XX dní. L. robil to, čo mu povedala nebohá

babka. A. s manželom žalobkyne elektriku, zabezpečil rozvodné hodiny, teda kúpil ich, v tom čase za
XX,- Y.. L. do tej jednej časti plávajúcu podlahu, za ktorú som dal XXX,- Y.. R. to v r. XXXX alebo XXXX,
má ju doteraz v pivnici, nepoložil ju, nakoľko už dochádzalo ku konfliktom a čakal na vyriešenie veci
súdom. U. sa vyjadriť k znaleckému posudku predloženému žalobkyňou, nakoľko potrebuje určitý čas
na jeho naštudovanie, ani k možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa výšky podielov.

10. Znaleckým posudkom znalca B.. G. G., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola metódou polohovej diferenciácie stanovená
všeobecná cena nehnuteľností ( rodinného domu súp.č.XX a pozemku parc.č.XX) sumu XX.XXX,- Y.(po zaokrúhlení). A. dom súp.č. XX je postavený na pozemku o výmere XXX m2. V. zastavaná plocha
domu je XX,XXmX z toho bolo vybudované v roku XXXX zádverie, kúpeľňa s WC( XXXX), kuchyňa, izba
o výmere XX,XXmX, v roku XXXX izba o výmere XX,XXmX a v roku XXXX izba o výmere XX,XXmX.Na

otázku deliteľnosti, možnosti rozdelenia nehnuteľnosti podľa výšky podielov uviedol, že rodinný dom
súp.č.XX na pozemku parc.č.XX je vedený ako jednobytový. N. je možná za predpokladu v zmysle
zákona č. XX/XXXX Zb.§ XXb ods.3 , 4 a zákona č.XXX/XXXX Z.z.§§ 2 ods.1, 4, 5, 6. K. riešenie
rozdelenia na dve samostatné bytové jednotky je podmienené súhlasom stavebného úradu a následným
odsúhlasením projektu s dotknutými orgánmi štátnej správy. A. dom tvaru obdĺžnika orientovaný kratšou

stranou do ulice umožňuje alternatívne rozdelenie na dva samostatné rodinné domy, pričom rozdelenie
je podmienené súhlasom stavebného úradu ako zmena stavby s rozdelením na dve samostatné časti
podľa reálnej deľby. O. riešenia si vyžadujú stavebné úpravy podľa platných noriem.

11. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX namietol podstatnú chybu-
znalecký posudok nesúhlasí s realitou. Na strane X v časti D. stavby: "A. dom bol priebežne upravovaný

a v roku XXXX podľa stanoviska podielovej spoluvlastníčky pani H. bola k pôvodnému rodinnému domu
pristavaná do uličného priečelia izba" - táto izba bola pristavená v jej podobe jeho otcom, žalovaným a
so žalobkyňou a jej rodinou cca v roku XXXX. A. podlahu, strop a pod. N. komín stavali s babkinými
bratmi. (I. NP. B. o veľkosti XX,XX mX). "V roku XXXX podľa žalobkyne bola v dvorovej časti pozemku
k RD pristavaná ďalšia izba" - nie je to pravda. To staval jeho otec a on a so žalobkyňou a jej rodinou.

Žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, že prístavbu robila sama. Ale v skutočnosti je len pravdou, že si len
dorobila túto izbu. A aj nový strop stavali spoločne. Znalecký posudok potvrdil skutočnosť na strane 19 v
časti B1 a R že je možnosť alternatívneho riešenia rozdelenia nehnuteľnosti na dve samostatné bytové
jednotky. V zmysle celoživotnej N. medzi jeho otcom a žalobkyňou je možné vyriešiť rozdelenie danej
nehnuteľnosti na dve samostatné jednotky. Z dôvodu hospodárnosti konania má za to, že pre potreby

súdu nie je potrebné vykonať nezávislý súdnoznalecký posudok za podmienky, že žalobca akceptuje
celkovú všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,- Y., nakoľko tým je napravená
podstatná skutočnosť, - žalobkyňou nesprávne zadaná informácia veku stavby znalcovi - t.j. presne
prístavby I. NP. B. o veľkosti X0,11 m2 (na strane X - nie rok XXXX, ale rok XXXX). O. nezrovnalosti
je ochotný akceptovať.

XX. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 14.11.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.10.2020 poukázala
na to, že na jednej strane uvádza, že netrvá na zhotovení kontrolného znaleckého posudku a že
akceptuje celkovú všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, na strane druhej však za túto považuje
ničím nedoloženú cenu 29.700.- Eur a nie posudkom určenú cenu 24.200.- Eur. Tiež z doterajších

vyjadrení žalovaného vyplýva, že nesúhlasí zo zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
s ohľadom na dôvody osobitného zreteľa, na strane druhej však z jeho akceptácie ním určenej ceny
vo výške 29.700.- Eur vyplýva, že súhlasí. Naviac z doterajších stanovísk žalovaného nevyplýva
ani jeden konkrétny dôvod hodný osobitného zreteľa, z ohľadom na ktorý by malo byť dôvodným
žalobu zamietnuť. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že v intenciách daného znaleckého posudku

sú dané nehnuteľnosti, teda nielen dom, ale aj pozemok a ostatné príslušenstvo, deliteľné na dve
samostatné jednotky. Nakoniec nevzniesol žalovaný ani nárok na delenie, resp. na akýkoľvek iný spôsob
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,ajtátootázkajesekundárna.Žalovanýtvrdí,žeinvestovaldo
danej nehnuteľnosti svoj materiál a svoju prácu a to konkrétne skriňu meracieho elektrického pristroja a
plávajúcu podlahu. Súčasne však tvrdí, že túto podlahu má doma. Okrem toho údajne investoval prácu.

Pokiaľ tu zo strany žalovaného bola skutočne nejaká investícia, musel by tu byť aj dôkaz o nej, nestačí
jeho tvrdenie. Je tiež zrejmé, že prípadná investícia zo strany jeho otca netvorí automaticky pohľadávku
žalovaného voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Naviac práva sa zásadne premlčujú v trojročnej
premlčacej lehote, v prípade bezdôvodného obohatenia dokonca v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorú
námietku premlčania žalobkyňa a priori uplatňuje. Zároveň upresnil navrhovaný petit a navrhol, aby

súd vydal rozsudok: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k nehnuteľnostiam
vedeným O..úradom v F. na LV č.XX pre kú. D. ako rodinný dom s.č. XX na V. parcele č. XX a V.
parcela č.XX-zast.pl. a nádv. o výmere XXX mX a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do
výlučného vlastníctva žalobkyne za odplatu žalovanému vo výške X.XXX.- Eur. Žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu k rukám jej právneho zástupcu.

13. Podľa § 142 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak
nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na
to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa

podielov.

14. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali
v spoluvlastníckom vzťahu a navrhovateľ nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie
zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania

spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už
prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým
toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov.

15. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom a to aj pri prikázaní
spoločnej veci niektorému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá,
tretia veta zakotvené tri kritéria, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo
slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci" možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská

jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj
prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.

16. Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko "účelné využitie veci", patrí k normám s relatívne
neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a

ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza
právnej normy vymedzená správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že
neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom
prípade nemožno považovať za podstatné či významné, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy

právnej normy vymedzenej súdom v súlade so zákonom, z ktorej súd pri právnom posúdení veci
vychádzal. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov
sporových strán.(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 8/2008).

17. Primeranou náhradou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príslušný

podiel všeobecnej ceny veci, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu
stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku, výmery,
kultúry(druhu) pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu
na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by
bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza t.j. cena ovplyvnená ponukou

a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Všeobecná cena veci môže byť tak vyššia ako aj nižšia ako cena určená napr. podľa
cenových predpisov alebo cena individuálne ponúknutá. Len všeobecná cena nehnuteľnosti zistená v
rozhodnom čase je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

(rozsudok NS SRsp. zn. 2Cdo 18/2000).

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Pred podaním návrhu na súd sa účastníci na zrušení a vyporiadaní tohto
podielového spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby

zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Žalobkyňa ako jeden z podielových spoluvlastníkov
využila toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhla, aby podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd.

19. Žalovaný v námietke voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ako podstatné
dôvody na odmietnutie predmetného návrhu označil jeho zodpovednosť za zachovanie úcty voči
celoživotnej snahe otca žalovaného, ktorý nepopierateľne vynakladal veľké úsilie, obetoval čas, energiua peniaze za zveľaďovanie danej nehnuteľnosti, za svoj celoživotný vzťah a prácu odvedenú v
predmetnej nehnuteľnosti v domnienke, že to bude slúžiť spoločnému dobru rodiny, voči svojim štyrom
maloletým deťom, ktoré bývajú na sídlisku v panelákovom dome a každý vie, že suma v žiadnom

prípade nenahradí fyzický aj duševný úžitok, ktorý prináša možnosť práce a oddychu na chate v
takom prostredí a v neposlednom rade, postaviť sa proti osočovaniu, ktoré prebieha v rodine hlavne
pred babkou, ktorá je takto oberaná o radosť užívania si lásky pravnúčat. Ide o dôvody všeobecného
charakteru, bližšie nekonkretizované, na preukázanie ktorých žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy.
V konaní pritom nebolo sporné ako žalovaný popísal vo svojich tvrdeniach, že v období detstva a

mladosti nehnuteľnosti počas prázdnin navštevoval, trávieval v obci voľný čas, vykonával práce podľa
usmernení starej mamy po ktorej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach i zdedil. Tieto skutočnosti
tvrdené žalovaným ako dôvody hodné osobitného zreteľa jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti však
nevykazujú taký stupeň intenzity, ktorá by odôvodňovala porušenie práva žalobkyne žiadať zrušenie a
vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva. Dôkazné bremeno o existencii týchto dôvodov
nesie pritom žalovaný, ktorý je povinný ich nielen tvrdiť, ale aj preukazovať konkrétne a výnimočné

dôvody, ktoré by vo výnimočnom prípade mohli prelomiť vyššie uvedenú zásadu. Nakoľko tvrdenia
žalovaného nemožno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 142
ods. 2. Občianskeho zákonníka súd návrh na zamietnutie žaloby posúdil ako nedôvodný a podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil.

20. Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nebol viazaný návrhom
žalobkyne a postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že
postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré poradie
je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí
podľa podielov.

21. Z predloženého listu vlastníctva a znaleckého posudku vyplynulo, že rodinný dom súp.č. 18 je
postavený na pozemku o výmere 401 m2 s celkovou zastavanou plochou XX,XXmX. D. na ktorom

sa nachádza je umiestnený v zastavanom území obce. Q. v znaleckom posudku reálnu deliteľnosť
nehnuteľností v zásade nevylúčil za predpokladu dodržania ustanovení stavebného zákona resp.
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom rozdelenie stavby je podmienené súhlasom
stavebného úradu ako jej zmena. A. rozdelenie stavby by teda bolo možné za predpokladu stavebných
úprav ktorých vykonanie sa ponecháva na vôľu spoluvlastníkov alebo len jedného z nich. Q. sa

ohľadne znášania nákladov potrebných na uskutočnenie reálneho rozdelenia stavby žiadnym spôsobom
nevyjadril. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by
bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Je možné stotožniť sa i s
tvrdenímžalobkynevtomzmysle,žerozdelenímnehnuteľností(podľavýškypodielov)bynovovytvorené
časti trpeli absenciou funkčnosti a i zmyslu, keďže žalovaný ich mienil využívať najmä na rekreačné

účely. Súd pritom prihliadol i na to, že pri spoločnom užívaní nehnuteľností existujú nedorozumenia
a nezhody, predpoklad ktorých nie je možné vylúčiť pri individuálnom užívaní po reálnom rozdelení
nehnuteľností, pričom súd má predchádzať súdnym sporom. Z tohto stavu súd dospel k záveru, že
rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné.

22. S poukazom na prioritu hľadiska veľkosti podielov spoluvlastníkov súd sa stotožnil s
argumentomžalobkyne,žejedinýmspôsobom,akovyporiadaťspoluvlastníctvoúčastníkovkpredmetnej
nehnuteľnosti je prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva ako väčšinovému spoluvlastníkovi.
Naviac súd mal za to, že u žalobkyne je i predpoklad jej účelnejšieho reálneho využitia vzhľadom na
blízkosť jej bydliska. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak ako je uvedené vo

výroku rozsudku.

23. Pri určení výšky náhrady vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá vyjadruje tak
cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií,
údržbe, veku, výmere, kultúre, bonite pozemku ako aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom

mieste a čase. V tomto konaní ustanovený znalec určil podaným znaleckým posudkom všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na 20.400,- Eur. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného tak
predstavuje 6.050,- Eur (20.400/4 = 6.050), ktorú sumu uložil súd žalobkyni zaplatiť žalovanému podľa
§ 232 CSP v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.24. Pokiaľ žalovaný namietal, že celková všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti je vo výške
29.700,- Eur, v tom zmysle, že tým je napravená podstatná skutočnosť, - žalobkyňou nesprávne zadaná

informácia veku stavby znalcovi - t.j. presne prístavby I. NP. izby o veľkosti 20,11 m2 (na strane 5 ZP -
nie rok 1955, ale rok 2000), toto tvrdenie, zvýšenie ceny v závislosti od uvedenia správnosti tohto údaja
v znaleckom posudku, žalovaný nezdôvodnil ani nepreukázal. Žalovaný síce požiadal o poskytnutie
lehoty na predloženie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v zmysle jeho
námietok, ale v stanovenej lehote ani v nasledujúcom období do skončenia dokazovania (v dobe v

trvaní od 2/2021 do 2/2022) žiadny znalecký posudok resp. odborné stanovisko v konaní nepredložil, na
pojednávanie dňa 22.02.2022 sa nedostavil. Neboli preto splnené podmienky, aby súd vychádzal z inej
všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako bola určená znaleckým posudkom, o ktorom súd nemal závažné a
dôvodné pochybnosti ani nebola relevantným spôsobom spochybnená.

25. Podľa § 255 ods.1,2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok( ďalej "CSP" súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

27.Podľa§262ods.1,2CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a 256 CSP. Každá sporová strana mala
úspech len čiastočný, žalobkyňa bola úspešná čo do výroku o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zrušenie vecného bremena bolo konanie pre
späťvzatie zastavené, žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, v ktorom prípade súd prizná

náhradu trov konania protistrane. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Súd zároveň rozhodol o trovách konania pôvodne žalovanej 2/ voči ktorej bolo konanie
právoplatne za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zastavené. Nakoľko Zuzane Solínovej žiadne
trovy konania nevznikli súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.