Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210859
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115210859.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci

navrhovateľky T. B., F.. XX. XX. XXXX, T. H. XXX/X, Q. Q., v konaní zastúpenej Mgr. Júliusom Ernekom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Na Vŕšku 8, Bratislava, IČO: 42 187 711, proti odporcovi
J. S., W. E. M. J. S., J. J. Š. X, T., O.: XX XXX XXX, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21. 05. 2015 sa navrhovateľka domáhala náhrady škody (alternatívne
vydania bezdôvodného obohatenia) vo výške 54 000,00 Eur s príslušenstvom.

V priebehu konania navrhovateľka konkretizovala, že sa domáha náhrady škody zo zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“). V časti vydania bezdôvodného obohatenia na podanom návrhu netrvala.
Navrhovateľka návrh pôvodne podala voči M. S. J. S., no na základe návrhu navrhovateľky súd
uznesením č. k. 8C/216/2015 - 71 zo dňa 06. 10. 2015 pripustil, aby do konania vstúpila J. S., W. E. M. J.

S.. Následne navrhovateľka zobrala návrh v časti voči M. S. J. S. späť, o čom súd rozhodol uznesením
č. k. 8C/216/2015 - 109 zo dňa 06. 11. 2015.

Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup C.Ň. Ú. T. T. voči odporcovi J. S., W. E. M. J. S. vo výške
54 000,00 Eur.

V návrhu navrhovateľka uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 01. 2014
nadobudlapohľadávkujejprávnehopredchodcuspoločnostiO..T..P..,J..J.S..Z..,sosídlomXX.F.XXX,
Q. Q., O.Z.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca“) vo výške 54 000,00 Eur. Právny predchodca
dňa 01. 08. 2013 zadal príkaz na úhradu sumy vo výške 54 000,00 Eur z jeho účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX od variabilným symbolom XXXXXX na účet spoločnosti J., J.. S.. Z.., J. J. U. A. XXX, U. A., O.: XX
XXX XXX (Ď. A. „., J.. S.. Z..“.). Uvedená platba však zo strany právneho predchodcu bola zrealizovaná
omylom, nakoľko voči J., J.. S.. Z.. nemal žiadne pohľadávky ani žiadne splatné či nesplatné záväzky.

V ten istý deň právny predchodca kontaktoval banku so žiadosťou o stornovanie zadaného prevodného
príkazu a J., J.. S.. Z.. taktiež reklamovala prijatú úhradu v jej banke. Napriek týmto skutočnostiam
nebola suma vo výške 54 000,00 Eur vrátená na účet právneho predchodcu, a to z dôvodu, že finančné
prostriedky na účte J., J.. S.. Z.. boli na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konaniač. L. X/XXXXXXX/XX blokované do výšky 56 000,00 Eur v prospech oprávneného C. Ú. T. T.. Podaním
zo dňa 15. 10. 2013 bol C.Ň. Ú. T. T. informovaný, že právny predchodca omylom zrealizoval na účet
J., J.. S.. Z.. platbu vo výške 54 000,00 Eur a bol požiadaný, aby predmetnú sumu vrátil právnemu

predchodcovi späť. C.Ň. Ú. T. T. tejto žiadosti nevyhovel a odôvodnil to tým, že daňovou exekúciou sa
postihujú peňažné prostriedky na účte, pričom zákon neukladá správcovi dane skúmať pôvod peňazí.
Dňa 09. 10. 2013 podal právny predchodca aj žalobu na Okresný súd Banská Bystrica o vylúčenie
vecí z exekúcie. Konanie vedené pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX bolo uznesením zo dňa 23. 09. 2014
zastavené. Podľa názoru navrhovateľky C. Ú. T. T. v daňovom exekučnom konaní pochybil, keď peňažné

prostriedky vo výške 54 000,00 Eur pripísané na účet J., J.. S.. Z.. nevylúčil z daňovej exekúcie, lebo
neskúmal pôvod týchto prostriedkov. Pritom exekúcia na takýto majetok je neprípustná. Keďže C. Ú. T. T.
nevylúčil peňažné prostriedky z daňovej exekúcie a v daňovej exekúcii pokračoval do času, kým nebola
pohľadávka C.Ň. Ú. T. T. proti povinnému J., J.. S.. Z.. vymožená prikázaním peňažnej pohľadávky
z účtu povinného v banke, právny predchodca navrhovateľa vzal návrh na začatie konanie v konaní
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX späť, pretože pokračovanie

v súdnom konaní by nemalo význam. Uvedeným postupom C. Ú. T. T. vznikla navrhovateľke škoda, za
ktorú zodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Nesprávnosť úradného postupu videla navrhovateľka v tom, že C. Ú. T. T. nerozhodol o vylúčení
peňažných prostriedkov v daňovej exekúcii včas a peňažné prostriedky zexekvoval, pričom tak zabránil

právnemu predchodcovi navrhovateľky domáhať sa v súdnom konaní o vylúčenie vecí z daňovej
exekúcie. C. Ú. T. T. mal peňažné prostriedky z daňovej exekúcie vylúčiť až po právoplatnom skončení
konania vedenom na súde, ale tak neurobil. E. M. J. S. v rámci predbežného prerokovania nároku
zamietlo žiadosť o náhradu škody ako nedôvodnú, preto sa domáha svojho práva na súde.

Navrhovateľka vo výpovedi nevedela konkretizovať, z akých dôvodov došlo k mylnému prevodu
peňažných prostriedkov na účet J., J.. S.. Z..
Odporca tvrdil, že žaloba je neopodstatnená. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, pretože sa
nejedná o nárok na náhradu škody voči nesprávnemu úradnému rozhodnutiu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. Jedná sa o klasické bezdôvodné obohatenie, za ktoré však nezodpovedá ani správca

dane, ani Slovenská republika. Pasívne legitimovaná je v tomto prípade len spoločnosť J., J.. S.. Z.. V
konaní sa nejedná o daňovú pohľadávku, ktorá by mohla zakladať nejaký vzťah štátu ku konaniu správcu
dane. Ani správca dane nie je pasívne legitimovaný. To, že exekučne boli zabavené peňažné prostriedky
na úhradu nedoplatku dane, bol správny postup správcu dane. Nebol zistený žiadny nesprávny postup.
Ak by štát takúto škodu vyplatil, umožnil by daňovému subjektu vyhnúť sa plateniu dane. Podaný návrh

je zmätočný, nebol preukázaný vznik škody a ani príčinná súvislosť. Lehota na predbežné prerokovanie
nároku ubehla v auguste 2015, pričom navrhovateľka podala návrh už v máji 2015, teda predčasne. C.Ň.
Ú. T. T. rozhodol o nevylúčení majetku J., J.. S.. Z.. z daňovej exekúcie rozhodnutím, ktoré nadobudlo
právoplatnosť, nikto sa voči nemu nebránil. Ak by malo byť daňové exekučné konanie nezákonné alebo
nesprávne, malo by predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, čo sa však nestalo.

Uznesením č. k. 8C/216/2015 - 160 zo dňa 09. 12. 2015 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
vo výške 31 131,59 Eur z dôvodu späťvzatia urobeného navrhovateľkou.

Súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k náhrade škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., za

ktorú zodpovedá odporca oboznámením sa listinnými dôkazmi predložených navrhovateľkou, spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, spisom C. Ú. T. T. o daňovej exekúcii
voči J., J.. S.. Z.., listinnými dôkazmi predložených Q. T., a. s., výpoveďou navrhovateľky, svedeckými
výpoveďami O. B. I. L. A. a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 01. 2014 nadobudla navrhovateľka od právneho
predchodcu O.. T.. P.. J.. J. S.. Z.. pohľadávku vo výške 54 000,0 Eur voči dlžníkovi J., J.. S.. Z.. I. C.
Ú. T. T..

Dňa 01. 08. 2013 na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX v Q. T., a. s. poukázal právny predchodca sumu vo

výške 54 000,00 Eur, pričom túto platbu hneď stornoval žiadosťou o upozornenie príjemcu platby (č. l.
17 spisu). Aj majiteľ účtu, v prospech ktorého bola platba poukázaná, požiadal Q. T., I.. J.. o vrátenie
uvedenej čiastky právnemu predchodcovi (č. l. 18 - 19 spisu). Q. T., a. s. listom zo dňa 05. 09. 2013 (č.
l. 23 spisu) oznámila p. H. (majiteľovi účtu), že na základe jeho žiadosti nebudú peňažné prostriedkyvrátené právnemu predchodcovi, nakoľko dňa 26. 07. 2013 bol banke doručený daňový exekučný
príkaz, ktorý má prednosť pred žiadosťou klienta o vrátenie peňažných prostriedkov.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX R. Q. T., I.. J.. bolo preukázané, že dňa 01. 08. 2013 bola
v prospech tohto účtu pripísaná suma vo výške 54 000,00 Eur a z tohto účtu bola dňa 04. 09. 2013
vykonaná platba vo výške 22 974,98 Eur za účelom úhrady exekučného konania.

Zo spisu C. Ú. T. T. bolo zistené, že tento viedol voči spoločnosti J., J.. S.. Z.. daňovú exekúciu vo

výške 22 868,41 Eur na základe výkazu daňových nedoplatkov. Správca dane zistil, že spoločnosť
má vedené tri účty v bankách (J. J., Q. T. I. K. T.) a zakázal nakladať s majetkom spoločnosti na
účtoch v bankách. Rozhodnutím č. k. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Klol zo dňa 07. 01. 2014 daňový úrad
nevyhovel uplatneniu práva tretej osoby na majetok a nevylúčil peňažné prostriedky vo výške 54 000,00
Eur z daňovej exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 01. 2014. Rozhodnutím č. k.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gar zo dňa 15. 05. 2014 daňový úrad zastavil daňovú exekúciu z dôvodu

zaplatenia daňového nedoplatku vo výške 22 868,41 Eur.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCb/XXX/XXXX súd zistil, že dňa 09. 12. 2013
podal právny predchodca návrh na vylúčenie peňažných prostriedkov vo výške 54 000,00 Eur z daňovej
exekúcie. Uznesením č. k. XXCb/XXX/XXXX - X7 zo dňa 23. 09. 2014 bolo konanie zastavené z dôvodu

späťvzatia.

Odporcavrámcipredbežnéhoprerokovanianárokunanáhraduškodydospelkzáveru,ženiesúsplnené
podmienky na náhradu škody voči štátu a nárok považuje za neopodstatnený.

Svedok O. B. vo výpovedi uviedol, že mylnú platbu vykonal, keď uhrádzal viacero platieb cez
internetbanking. Spoločnosti J., J.. S.. Z.. uhradil jednu faktúru a omylom jej tú istú faktúru uhradil
opätovne. V Slovenskej sporiteľni požiadal o stornovanie platby, ale bolo mu oznámené, že peňažné
prostriedky bolo zexekvované.

Svedok L. A. vo výpovedi uviedol, že bol konateľom spoločnosti J., J.. S.. Z.. od roku 2011 do roku 2015.
Spoločnosť už bola zrušená, ale nevedel uviesť, či je už aj vymazaná z obchodného registra. Návrh na
zrušenie spoločnosti podal C. Ú. T.. Ako konateľ spoločnosti vedel, že majú účet v K. T.. Nevedel, že
by nejaký účet mali aj v Q. T.. Účet v K. T. zrušil kvôli problémom s pánom H.. Túto osobu splnomocnil
na predaj spoločnosti, ale pán H. disponoval nejakým generálnym plnomocesntvom, ktoré mu však

svedok neudelil a ani ho nepodpísal. O tomto plnomocenstve sa však dozvedel až na polícii v Žiari
nad Hronom. Pán H. na základe toho generálneho plnomocenstva vykonal viacero úkonov, ktoré dostali
svedka do problémov. Robil rôzne prevody, faktúry a to bez jeho vedomia. Svedok ani nevedel, že by
v prospech spoločnosti malui byť poukázané peňažné prostriedky vo výške 54 000,00 Eur. O daňovej
exekúcii vo výške 22 800,00 Eur tiež nevedel, ale túto nespôsobil. Má vedomosť o tom, že spoločnosť

má pohľadávky asi vo výške 4 miliónov Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskejrepubliky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky .

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) ukladať povinnosti
alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré
musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať
zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a
musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) orgán príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia
konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým
subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán

príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) daňovým exekučným
konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné
plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 .

Podľa § 88 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) daňová exekúcia
je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon
neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový

dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na
vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie
až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje
daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha
majetok podľa osobitného predpisu.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovúpodstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1. subjekt (orgán štátu),

2. predmet (nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah),
3. správanie subjektu (jeho úradný postup),
4. protiprávnosť (nezákonnosť),
5. výsledok spočívajúci v škode a
6. príčinná súvislosť medzi správaním (úradným postupom) a výsledkom (škodou).

Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezprostredne preukázaná, nepostačuje len
pravdepodobnosť záveru o splnení niektorej z týchto podmienok, pričom dôkazné bremeno v tomto
smere leží na poškodenom.

Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody pre nesprávny úradný postup C. Ú. T. T.. Súd preto najprv
skúmal, či zo strany C. Ú. T. T. došlo k takému postupu.

Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych
okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť

nielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgánnerozhoduje,aletiežvrámcijehorozhodovacej
činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie
rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie

veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Nesprávny úradný postup videla navrhovateľka v tom, že Daňový úrad nevylúčil peňažné prostriedky
vo výške 54 000,00 Eur z daňovej exekúcie. S týmto tvrdením sa však súd nestotožňuje, pretože dňa
09. 12. 2013 doručil právny predchodca daňovému úradu návrh na vylúčenie veci z exekúcie, o ktorom
daňovýúradrozhodoldňa07.01.2014,tedavlehotepodľa§65ods.1zákonač.563/2009Z.z.ospráve

daní (daňový poriadok). Voči tomuto rozhodnutiu sa právny predchodca nijakým spôsobom nebránil,
nepodal žiadny opravný prostriedok (napr. žalobu v správnom súdnictve). Je potrebné uviesť, že v ten
istý deň (09. 12. 2013) podal právny predchodca návrh na vylúčenie veci z exekúcie aj na súd (konanie
vedené pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX), o ktorom ale právny predchodca daňový úrad neinformoval a
daňový úrad sa o súdnom konaní mohol dozvedieť najskôr doručením žaloby dňa 29. 01. 2014, teda v

čase, keď už rozhodnutie č. k. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Klol zo dňa 07. 01. 2014, ktorým daňový úrad
nevyhovel uplatneniu práva tretej osoby na majetok a nevylúčil peňažné prostriedky vo výške 54 000,00
Eur z daňovej exekúcie, nadobudlo aj právoplatnosť (dňa 20. 01. 2014). Z takto zisteného postupu
daňového úradu súd nemal za preukázané, že by sa jednalo o nesprávny úradný postup. Práve naopak
daňový úrad postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Ak mal

právny predchodca vedomosť o tom, že daňový úrad nepostupuje správne (vzhľadom na prebiehajúce
súdne konanie) mal možnosť nielen daňovému úradu túto skutočnosť oznámiť, ale mohol sa domáhať
aj nápravy žalobou v správnom súdnictve, avšak takto samotný právny predchodca nepostupoval.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade nie je naplnená podmienka pre vznik

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny úradný postup. Keďže všetky
podmienky vzniku zodpovednosti musia byť naplnené kumulatívne, teda súčasne, súd sa už ďalej bližšie
nezaoberal ďalšími podmienkami a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Súd len na okraj poznamenáva, že navrhovateľka by sa mala domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia voči spoločnosti J., J.. S.. Z.., pretože len táto spoločnosť sa mohla na jej úkor bezdôvodne
obohatiť. Právny poriadok Slovenskej republiky pritom upravuje aj možnosť domôcť sa svojho nároku
voči zaniknutej obchodnej spoločnosti (napr. dodatočná likvidácia). Z vykonaného dokazovania mal
totiž súd za preukázané, že štát a ani daňový úrad nemôžu niesť zodpovednosť za to, že do dispozíciespoločnosti J., J.. S.. Z.. sa dostali peňažné prostriedky, ktoré jej nepatrili a doteraz ich právnemu
predchodcovi alebo navrhovateľke nevrátila.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s
ustanovením§151ods.3O.s.p.tak,žeotrováchkonaniarozhodnesamostatnýmrozhodnutím,pretože
v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu nebola známa výška trov konania, ktoré si navrhovateľ ešte vyčísli.

Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poverený zástupca odporcu sa po vyhlásení rozhodnutia vzdal práva na podanie odvolania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vo veci samej a o trovách konania je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia poverený zástupca odporcu uviedol, že
sa vzdáva práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.

Toto rozhodnutie voči odporcovi nadobúda právoplatnosť dňom doručenia účastníkom.

Banská Bystrica 09. 12. 2015