Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202005
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4620202005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.
XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO:
46 104 020, proti žalovanému: MATADOR Automotive Vráble, a.s., so sídlom Vráble, Staničná 1045,
IČO: 31 411 801, zastúpený: JUDr. Milan Červenka, advokát so sídlom Bratislava, Konopná 16A, v
konaní o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz a určenie výšky miery viny zamestnanca na
pracovnom úraze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. marca
2022, č. k. 5Cpr/18/2020-292, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo 7. marca 2022, č. k.
5Cpr/18/2020-292 určil, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa
21.05.2020, je v rozsahu 100%.
1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol.

1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.
2.1. Rozhodnutie v merite ( vo veci samej) právne odôvodnil s poukazom na § 195 ods. 1, 2, 6, § 196
ods. 1 až 5, § 146 ods. 1 až 5, § 147, § 148 zákona č. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len
„Zákonník práce“), § 12 ods. 2 písm. a/, § 6 ods. 1 písm. a/, c/, d/, f/, i/, j/, k/ zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoBOZP“).
2.2. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 2 CSP.

3.1.Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobcabol zamestnanýužalovanéhona
základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2019 a jej dodatku od 01.04.2019 na pracovnej pozícii operátor
zoraďovania. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21.06.2020 (zrejme z 21.05.2020
- pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že žalobca dňa 21.05.2020 utrpel pracovný úraz, v ktorom žalovaný
ako príčinu úrazu uviedol: Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania
bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Pracovný úraz bol
kvalifikovaný ako ostatný pracovný úraz, pri ktorom sa nejedná o ťažkú ujmu na zdraví.

3.2. Zo zápisnice o škodovej komisii zo dňa 25.05.2020 vyplýva, že škodová komisia navrhla, aby
žalobcovi nebola uznaná náhrada za škodu na zdraví podľa § 196 ods. 1 písm. a/, postihnutý
zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na
zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou zpríčin škody ako aj interný predpis SMED - Preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja,
na základe rozhodnutia škodovej komisie sa miera zavinenia zamestnanca za pracovný úraz zo dňa
21.05.2020 určuje na miere 100%. Pracovník porušil interný predpis SMED - preškolenie pracovníkov na

presnýpostupzoradeniastroja.Zoraďovačneodobraltransportnýdorazaspustilzariadeniebezkontroly
pracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následne vystrelenie transportného dorazu do
jeho ľavého predlaktia.
3.3. Žalobca nesúhlasil s prerokovaním škody škodou komisiou v plnom rozsahu. Z výpovede zraneného
-svedka(žalobcu)kúrazudňa25.05.2020ccao12,00hod.,časúrazu10,20hod.,vyplýva,žezoraďovali

lis, jeho úlohou ako zoraďovača číslo 2 bolo vybrať stôl a zasunúť dnu ďalší. Po zasunutí kolega prestavil
parametre lisu. Po prestavení lisu išiel s baranom na zoraďovaciu výšku, upla sa horná časť nástroja,
ktorú zdvihol. Kolegovi pomohol upnúť transfér, nakoľko nabúraval. Po upnutí kolegovi oznámil, že ide
na druhú stranu dať dole dorazy. Medzi tým ešte prisunul dopravník do lisu a nastavil jeho výšku. Medzi
tým už kolega prišil tiež na druhú stranu a urobil sklz. On zložil doraz a potom ešte raz skontroloval.
Otvoril kanál a zavrel zadnú bránu, s kolegom prešiel na prednú časť lisu. Kolega transférom preložil

kusy v nástroji. On podal krok na pásy. Následne sa kolegu opýtal, Q. je všetko v poriadku? Môžeme
strihať? On povedal áno, môžeme a následne na to on stlačil spúšťacie tlačidlá lisu.
4. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 17.07.2020 žiadala žalobcu, aby do 14 dní od doručenia listu
písomne preukázal, že podal na súd žalobu proti zamestnávateľovi o určenie rozsahu zodpovednosti
zamestnávateľa a tým i o určenie rozsahu jeho viny na pracovnom úraze zo dňa 21.05.2020.

5.1. Zo záverov protokolu č. INA-84-12-2.2/P-J4-20 zo dňa 02.11.2020 Inšpektorátu práce Nitra (IPN),
ktorý na podnet žalobcu vykonal prešetrenie pracovného úrazu žalobcu vyplýva, že bolo zistené, že Z..
S. Z. dňa 28.05.2020 posúdil pracovný úraz žalobcu ako ostatný (pracovný) úraz (mimo smrteľných
následkov a ťažkej ujmy na zdraví) s predpokladanou dobou PN 60 dní. Boli zistené nedostatky
- Výsledok- kód zdroja úrazu- III-20 lisy, kladivá, buchary a iné, kód príčiny úrazu - 6- Nesprávna

organizácia práce a 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez
oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynov, zotrvávanie v ohrozenom priestore. V bode G písm. a/
bod 1 Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného
(žalobcu) - ...žalobca s Q. R. nastavovali nástroj na prvý strih, pri tejto práci je potrebné správne nastaviť
nástroj a vybrať všetky transportné dorazy umiestnené medzi dvoma časťami nástroja a skontrolovať

pracovný priestor stroja pred jeho spustením. Zoraďovači ponechali jeden transportný doraz v nástroji
a postihnutý zamestnanec (žalobca) spustil zariadenie, ktoré mu spôsobilo zranenie ľavého predlaktia,
pričom nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady
ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy,

s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený (nebola spustená predná zábrana na prvý strih, tak
ako je určené v návode na obsluhu), čím porušil § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP.
5.2. V bode G písm. b/ bod 2 Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu
zo strany zamestnávateľa poškodeného (žalovaného) - kontrolovaný subjekt neurčil bezpečný pracovný
postup, tak ako je to v návode na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2-1200-4200-1600 FAGOR č.

3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 „Jeden úder“- je to funkcia, ktorá sa vykonáva pri
rýchlosti 12 úderov /minútu. Táto funkcia sa používa, keď sa podávajú súčiastky po jednom, t. j. keď sa
chce skúšať nejaká časť stroja. Jeden úder lisu je možné vykonať s podaním alebo bez podania tabúľ.
Stroj je možné používať ak sa pôsobí na tlačidlo chodu. Bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil
§ 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť tento zistený nedostatok

v časti G písm. a/ bod 1, písm. b/ bod 2 preškolením zamestnancov z predpisov BOZP a s návodmi na
použitie jednotlivých strojných zariadení, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a
ich príčin. Strany súhlasili s týmito oboznámenými nedostatkami žalobca aj zástupca žalovaného (Mgr.
Katarína Jelínková).
6.1. Zo systému OEE vyplýva, že žalobca bol od 01.04.2019 zaradený na pozíciu operátor zoraďovania

2, od 01.10.2019 zvýšenie tarifného stupňa na operátor zoraďovania 3, v roku 2019 zoraďoval lis 145
krát, v roku 2020 zoraďoval lis 53 krát, od 21.04.2020 do 18.05.2020 zoraďoval lis 9 krát, lis FAHGOR
č.3 1200 zoraďoval s Q. R. dňa 20.05.2020, do pracovného úrazu ho zoradil 3krát.
6.2. Z Návodu na obsluhu strojného zariadenia lis TLE2- 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č.
21077, ev. č. 33803 na strane 3 nastavenie vyplýva, že prvý strih prebieha pri rýchlosti 10 úderov /min.

a pri otvorenej bráne.
6.3. Z pracovného postupu SMED o.i. vyplýva popis pracovných činností pre zoradenie strojného
zariadenia lis TLE2-1200-1600 FAGOR č. 3 rok 2009, v.č. 21077.7. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021 vyplýva, že konanie vo
veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode o
inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení predpisu a zistenom skutkovom stave, pričom v dôsledku

tohto porušenia prišlo k vzniku registrovaného pracovného úrazu žalobcu, bolo zastavené, keď správny
orgán dospel k záveru, že nedokáže jednoznačne a bez pochybností preukázať porušenie povinnosti
zamestnávateľa vyplývajúcej u z § 6 ods.1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP, nedokáže jednoznačne
preukázať skutočnosť, že zamestnanci vykonávali činnosti pre funkcii jeden úder, kedy musia byť
bariéry vždy zatvorené, a preto zobral na vedomie vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci

vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami.
V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná o
objektívnu zodpovednosť účastníka konania za zistený správny delikt, účastník konania sa môže tejto
zodpovednosti zbaviť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistené
správne delikty vôbec nespáchal. Odstránenie zisteného nedostatku nie je spôsobilé založiť účastníkovi
konania žiaden liberačný (oslobodzujúci) dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie

sankcionovaného deliktu.
8.1. Zo zápisu o internej vzdelávacej aktivite - preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenie
stroja - prezenčná listina zo dňa 07.05.20219 vyplýva, že preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania
1 hod., bez hodnotenia.
8.2. Zo zápisu o internej vzdelávacej aktivite - preškolenie pracovníkov opakované školenie - prezenčná

listina zo dňa 26.02.2020 vyplýva, že opakovaného preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania 1
hod., bez hodnotenia.
8.3.Zozápisuointernejvzdelávacejaktivite-vstupné-opakovanéškolenieBOZP,OPPAŽP-prezenčná
listina zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že preškolenia sa žalobca zúčastnil. Dĺžka trvania 2 hod., bez
hodnotenia.

9.1. Žalobca listami zo dňa 13.06.202 a zo dňa 26.07.2021 žiadal zamestnávateľa - žalovaného o
preradenie na inú vhodnú prácu zo zdravotných dôvodov, nakoľko stratil spôsobilosť naďalej vykonávať
doterajšiu prácu.
9.2. Žalobca listom zo dňa 10.08.2021 okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa § 69 ods.
1 písm. a/ Zákonníka práce, keď podľa Lekárskeho posudku MUDr. Jána Tencera zo dňa 12.07.2021

nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia a žalovaný ho v 15-dňovej lehote
nepreradil na inú prácu.
10. Žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.05.2020 je pracovným
úrazom a tiež určenia, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu je 100 %.
11.1. Prvoinštančný súd uviedol, že v danej veci ide o osobitný prípad zodpovednosti zamestnávateľa,

ktorá je objektívna, bez ohľadu na prípadné zavinenie. Dokonca nemusí byť prítomná ani protiprávnosť,
lebo zamestnávateľ zodpovedá za škodovú udalosť, ktorou je pracovný úraz. Preto ak sú splnené
podmienky úrazového deja, zamestnávateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť napríklad tvrdením, že
neporušil žiadne bezpečnostné predpisy alebo že dodržal všetky svoje povinnosti vyplývajúce z
predpisov, ale mohol by sa jej zbaviť, či už úplne alebo čiastočne len vtedy, ak by boli splnené

podmienky stanovené v ustanovení § 196 Zákonníka práce. Právna úprava odškodňovania pracovných
úrazov vymedzuje tieto predpoklady vzniku zodpovednosti: - škoda na strane zamestnanca, - škodná
udalosť (pracovný úraz), -príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou, - k pracovnému úrazu
muselo prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním alebo pre plnenie úloh. Za
škodu v súvislosti s pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase

pracovného úrazu v pracovnom pomere. Dôvody, ktoré umožňujú zamestnávateľovi, aby sa svojej
zodpovednosti zbavil, sú upravené v ods. 1 a 2 § 196 Zákonníka práce taxatívnym spôsobom, z iných
dôvodov ako sú tu upravené sa zamestnávateľ nemôže liberovať.
11.2. Úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa prichádza do úvahy len z dvoch dôvodov za
predpokladu, že sú jedinou príčinou škody. Prvý dôvod spočíva v zavinenom porušení bezpečnostných

predpisov alebo pokynov zo strany postihnutého zamestnanca za predpokladu, že bol s nimi
riadne a preukázateľne oboznámený, že ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a
kontrolované. Druhý dôvod spočíva v opitosti, alebo zneužití iných omamných prostriedkov zo strany
postihnutého zamestnanca za predpokladu, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Neboli by
splnenépredpokladypreúplnúliberalizáciunapríkladvtedy,keďbyzamestnávateľsícevedelpreukázať,

že zamestnanca s bezpečnostnými predpismi riadne oboznámil, ale ich znalosť a dodržiavanie už
nevyžadoval ani nekontroloval. Pojem opitosť Zákonník práce nedefinuje, v súlade s doterajšou
judikatúrou by malo ísť o taký stupeň alkoholového opojenia, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu
duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca nevyhnutnej pre bezpečný a nerušený výkonzamestnania v konkrétnom prípade. Posúdenie vplyvu požitého alkoholu na zníženie duševných
schopností zamestnanca vyžaduje znalecké posúdenie.
11.3. Čiastočná liberácia za strany zamestnávateľa prichádza do úvahy z troch taxatívnych dôvodov

uvedených v odseku 2 § 196 Zákonníka práce. Prvé dva dôvody sú takmer identické s dôvodmi úplnej
liberácie, až na tieto výnimky: - postačuje, ak by uvedené dôvody boli jednou z príčin pracovného
úrazu a nie jedinou ako je to pri plnej liberácii, - v prípade prvého dôvodu stačí, aby zamestnávateľ
preukázal, že zamestnanec bol s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
riadne oboznámený, nie je však potrebné, aby preukazoval, že ich znalosť a dodržiavanie sústavne

vyžadoval a kontroloval,- v prípade druhého dôvodu zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, že
nemohol škode zabrániť. Samostatným, tretím dôvodom pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti
zamestnávateľa je ľahkomyseľné správanie zamestnanca. Ako liberačný dôvod môže byť ľahkomyseľné
konanie posudzované len vtedy, keď nie je zároveň spojené s porušením predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynov tohto charakteru. V opačnom prípade sa
zbavenie zodpovednosti posudzuje podľa ods. 1 písm. a/ alebo ods. 2 písm. a/ § 196 ZP. Vyžaduje sa

kvalifikovaná ľahkomyseľnosť. Teda taká, keď počínanie zamestnanca je neprimerané jeho kvalifikácii
a skúsenostiam, pričom práve vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si
môže privodiť ujmu na zdraví.
12.1. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia plnej miery (100 %) zodpovednosti
žalovaného za pracovný úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 21.05.2020 o 10,20 hod. počas výkonu

práce na lise FAGOR 1200T, kde bol pridelený ako pomocný zoraďovač v dôsledku servisu lisu, na
ktorom bežne pracoval, keď žalobca po 4 pracovných dňoch od preradenia, pri obsluhe lisu zložil
dorazy na zadnej strane lisu, následne skontroloval zadnú stranu lisu, kolega Q. ako hlavný zoraďovač
mal skontrolovať prednú stranu lisu, pred strihaním Q. R. slovne potvrdil, že je všetko o.k., následne
po povolení začatia lisovania hlavným zoraďovačom žalobca spustil lis, kedy mu vystrelil zo stroja

transportný doraz z prednej časti lisu smerom do ľavého predlaktia, ktorý žalobcovi spôsobil pracovný
úraz, žalobca utrpel trieštivú zlomeniu oboch kostí na ľavom predlaktí. Žalobca mal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe, keď od určenia rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný
úraz žalobcu rozhodnutím súdu sa odvíja výška jednotlivých úrazových dávok, vyplácaných Sociálnou
poisťovňou.

12.2. Žalobca v konaní trval na tom, že si nie je vedomý, že by konal v rozpore s bezpečnostnými
predpismi a postupmi práce, alebo že by porušil interný predpis SMED tak, že: „použil nebezpečný
postup alebo spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie
v ohrozenom priestore“, čo žalovaný uvádza ako príčinu úrazu. Trvá na tom, že interný predpis
SMED nedostatočne špecifikuje povinnosti zamestnanca pri práci. Na obsluhu prístroja, s ktorým

žalobca pracoval, existuje návod na obsluhu, ktorý presne uvádza postup pri obsluhe stroja z pohľadu
bezpečnosti. Tento bol ako dôkaz vykonaný aj v správnom konaní pre IP Nitra. V zmysle návodu na
obsluhu stroja/prístroja neboli zamestnanci žalovaného dostatočne a správne poučení a v dôsledku
nedostatočného poučenia a nesprávneho pracovného postupu podľa pokynov žalovaného došlo k
pracovnému úrazu žalobcu. Došlo k pracovnému úrazu zamestnanca, tak ako je definovaný v Zákonníku

práce a žalovaný nepreukázal, že: a) postihnutý zamestnanec svojím konaním porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli zamestnancovi riadne
uložené, b) zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a dodržiavanie povinností, ktoré

zamestnanec porušil, c) existuje priama a výlučná príčinná súvislosť medzi porušením povinností podľa
písmena a) a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca - žalobcu.
13.1. Žalovaný v konaní uvádzal, že žalobca porušil interný predpis SMED. Žalobca ako zoraďovač
neodobral transportný doraz a spustil zariadenie bez kontroly pracovného priestoru, čo malo za následok
stlačenie a následné vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého predlaktia. Žalobca teda použil

nebezpečný postup a spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom,
zotrvanie v ohrozenom priestore. Predpis SMED je dostatočne podrobný a dôsledne upravuje pracovné
postupy, vrátane zobrazenia názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre
prípad, keď na lise pracujú a obsluhujú ho viacerí zoraďovači. Žalobca náležite vnímal pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsiahnuté v internom predpise zamestnávateľa

a týmto so zreteľom na svoju duševnú vyspelosť porozumel. Tým, že žalobca spustil zariadenie
(lis) potvrdil, že predošlé kroky sú v poriadku. Obaja zoraďovači majú rovnaké povinnosti a majú
vykonávať tie isté činnosti, pričom ten, kto spustí lis, je zodpovedný. Žalovaný dostatočne vykonal
potrebné opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a taktiež dostatočne zisťovalnebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom
zariadení.
13.2. Žalovaný určil bezpečný pracovný postup nasledovne: - vypracoval bezpečný pracovný postup

podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení § 6 odsek 1 písmeno i/ - vypracoval bezpečný pracovný
postup SMED podľa návodu na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2 - 1200-4200-1600 FAGOR č.
3, rok 2009, v. č. 21077, - preukázateľne oboznámil zamestnanca z návodu na obsluhu pre strojné
zariadenie lis TLE2 - 1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v. č. 21077, čím splnil povinnosť uvedenú v
ustanovení § 7 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení, - preukázateľne oboznámil

zamestnanca z pracovného postupu SMED, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1,
písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Pracovný úraz sa stal žalobcovi pri nastavovaní/
zoraďovaní nástroja v strojnom zariadení FAGOR č. 3 1200, kde nastavenie nástroja je pri otvorenej
bráne pri rýchlosti 10 úderov /min., ktorého súčasťou je prvý strih. Prvý strih prebieha pri rýchlosti 10
úderov/min a pri otvorenej bráne (návod na obsluhu strojného zariadenia lis TLE2 - 1200-4200-1600
FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 „nastavenie“). O tejto skutočnosti bol

zranený žalobca preukázateľne preškolený. Súčasťou pracovného postupu pre nastavenie/zoradenie
nástroja SMED je povinnosť zoraďovača pred spustením strojného zariadenia skontrolovať pracovný
priestor lisu/nástroja a vybrať z tohto zariadenia transportné dorazy. Povinnosťou operátora zoraďovania
je skontrolovať pracovný priestor, či sa v ňom nenachádzajú osoby alebo predmety nesúvisiace s
bezchybným a bezpečným chodom zariadenia. Keďže žalobca spustil zariadenie, pričom v nástroji

zostal doraz, ktorý následne spôsobil tlakom barana na lise jeho vymrštenie do pravej ruky žalobcu,
je zrejmé, že žalobca nepostupoval v súlade s vypracovaným pracovným postupom SMED, čím
porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení. Na základe
získaných vedomostí a zručností, ktoré sú súčasťou odbornej spôsobilosti, žalobca nedodržal povinnosti
zamestnanca, čím porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom

znení. Jedinou príčinou poškodenia zdravia žalobcu bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým,
že žalobca svojím zavinením porušil ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali. Žalobca bol preukázateľne oboznámený so špecifikami takéhoto postupu pri
práci na lise FAGOR.

14. Strany sporu neurobili spornou skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29.03.2019
uzavretá pracovná zmluva a v čase úrazu dňa 21.05.2020 pracovnoprávny vzťah trval. Úraz žalobcu,
ktorý utrpel dňa 21.05.2020 o 10,20 hod., sa stal v pracovnom čase pri plnení pracovných úloh a je
pracovným úrazom.
15.1. Z vykonaného dokazovania - zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, z obsahu spisu

Inšpektorátupráce NitraIPNR/IPNR-OBOZP/BEZ/2020/5448,predloženýchlekárskychspráv,výpovedí
žalobcu a svedka Q. R. súd zistil, že dňa 21.05.2020 o 10,20 hod. prišlo k pracovnému úrazu žalobcu
počas pracovnej doby pri plnení pracovnej úlohy tak, že žalobca, ktorý bol v dôsledku servisu lisu,
na ktorom pracoval bežne, pridelený ako pomocný zoraďovač k susednému lisu FAGOR 1200T, kde
hlavným zoraďovačom bol Q. R.. Po 4 dňoch výkonu práce na tomto lise žalobca pri obsluhe lisu zložil

dorazy na zadnej strane lisu, skontroloval zadnú stranu lisu, kolega Q. R. mal skontrolovať prednú
stranu lisu, pred strihaním žalobca oslovil kolegu R., či môže strihať, tento potvrdil, že môže, že všetko
je o.k., následne žalobca spustil lis a zo stroja vystrelil transportný doraz z prednej časti lisu smerom
do ľavého predlaktia žalobcu, ktorý žalobcovi spôsobil pracovný úraz- otvorenú trieštivú zlomeniu oboch
kostí na ľavom predlaktí. Z.. S. Z. dňa 28.05.2020 posúdil pracovný úraz žalobcu ako ostatný (pracovný)

úraz (mimo smrteľných následkov a ťažkej ujmy na zdraví) s predpokladanou dobou PN 60 dní.
15.2. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu v zázname o registrovanom pracovnom úraze, spísaný
dňa 21.06.2020 (zrejme z 21.05.2020 - pozri č. l. 23 - pozn. odvolacieho súdu) uviedol, že žalobca
dňa 21.05.2020 utrpel pracovný úraz a ako príčinu úrazu uviedol: Používanie nebezpečných postupov
alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v

ohrozenom priestore. Pracovný úraz bol kvalifikovaný ako ostatný pracovný úraz, pri ktorom sa nejedná
o ťažkú ujmu na zdraví. V zápisnici o škodovej komisii zo dňa 28.05.2020 škodová komisia navrhla,
aby zamestnancovi nebola uznaná náhrada za škodu na zdraví v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ -
postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny
na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou

z príčin škody ako aj interný predpis SMED - Preškolenie pracovníkov na presný postup zoradenia stroja.
Na základe rozhodnutia škodovej komisie sa miera zavinenia zamestnanca za pracovný úraz zo dňa
21.05.2020 určila na miere 100 %. Pracovník porušil interný predpis SMED - preškolenie pracovníkov na
presnýpostupzoradeniastroja.Zoraďovačneodobraltransportnýdorazaspustilzariadeniebezkontrolypracovného priestoru, čo malo za následok stlačenie a následne vystrelenie transportného dorazu do
jeho ľavého predlaktia.
16.1. Inšpektorát práce Nitra v protokole zo dňa 02.11.2020, číslo protokolu: INA-84-12-2.2/P

uviedol, že vyšetrovaná udalosť je pracovným úrazom, zistil porušenia právnych predpisov zo strany
zamestnávateľa ako aj zamestnanca - žalobcu a dospel k zisteným nedostatkom - kód príčiny úrazu -6-
Nesprávna organizácia práce a 8- používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane
konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynov, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Zo strany
žalobcu ako poškodeného zistené nedostatky: Z. Q. s Q. R. nastavovali nástroj na prvý strih, pri tejto

práci je potrebné správne nastaviť nástroj a vybrať všetky transportné dorazy umiestnené medzi dvoma
časťami nástroja a skontrolovať pracovný priestor stroja pred jeho spustením. Zoraďovači ponechali
jeden transportný doraz v nástroji a postihnutý zamestnanec (žalobca) spustil zariadenie, ktoré mu
spôsobilo zranenie ľavého predlaktia, pričom nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania

na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený (nebola
spustená predná zábrana na prvý strih, tak ako je určené v návode na obsluhu), čím porušil § 12 ods.
2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP. Zo strany zamestnávateľa poškodeného - kontrolovaný
subjekt boli zistené nedostatky: Zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup, tak ako je to v návode
na obsluhu pre strojné zariadenie lis TLE2-1200-4200-1600 FAGOR č.3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č.

33803 na strane 24 „Jeden úder“- je to funkcia, ktorá sa vykonáva pri rýchlosti 12 úderov /minútu. Táto
funkcia sa používa, keď sa podávajú súčiastky po jednom, t. j. keď sa chce skúšať nejaká časť stroja.
Jeden úder lisu je možné vykonať s podaním alebo bez podania tabúľ. Stroj je možné používať ak sa
pôsobí na tlačidlo chodu, bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o
BOZP.

16.2. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa 16.03.2021 bolo konanie vo veci
uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode o inšpekcii
práce, ktoré spočívalo v porušení predpisu, v dôsledku tohto porušenia prišlo k vzniku registrovaného
pracovného úrazu žalobcu zastavené, keď správny orgán dospel k záveru, že nedokáže jednoznačne a
bez pochybností preukázať porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej u z § 6 ods. 1 písm. i/ zák.

č. 124/2006 Z. z. o BOZP, nedokáže jednoznačne preukázať skutočnosť, že zamestnanci vykonávali
činnosti pre funkcii jeden úder, kedy musia byť bariéry vždy zatvorené, a preto zobral na vedomie
vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie , kedy
je možné používať stroj s otvorenými bariérami.
17.1. Vo vzťahu k inšpektorátu práce, ktorý vyšetroval pracovný úraz žalobcu, súd uviedol, že pokiaľ

IP vydá právoplatné rozhodnutie v správnom konaní v zmysle § 193 CSP, je ním súd nepochybne
viazaný. V civilnom súdnom konaní nemôže súd riešiť ako prejudiciálnu otázku to, či a kto sa dopustil
správneho deliktu. Súd však rieši otázku významnú pre posúdenie liberácie zamestnávateľa v zmysle
§ 196 Zákonníka práce, teda či bol žalobca oboznámený s takými právnymi alebo ostatnými predpismi
alebo pokynmi pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mu ukladali určitý spôsob

konania prípadne zakazovali určitý spôsob konania a ktorých porušenie postihnutým zamestnancom
bolo jedinou alebo jednou z príčin škody.
17.2.Súdvdanejveciriešilotázkuzodpovednostizaškodunazdravížalobcu,kuktorejprišlopracovným
úrazom a existenciu zavineného porušenia právnych predpisov prípadne ostatných predpisov na
zaistenie ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci žalobcom. V zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce,

ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u
ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ zodpovedá za
škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce.

Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. U zamestnávateľa sa neskúma zavinenie. Na vznik
zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi
škodnou udalosťou a škodou. Predpokladom tejto udalosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom
pomere alebo inom právnom vzťahu. Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci nie je dôvodom na obmedzenie alebo zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa

za následky pracovného úrazu a vzniknutú škodu. Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti len
v prípade, ak preukáže také porušenie povinností na strane zamestnanca, ktoré boli buď výlučnou
alebo čiastočnou príčinou úrazu. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti môže byť preukázané, zavinené,
protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V citovanomustanovení § 196 ZP je výslovne uvedené, kedy sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za úraz celkom
alebo sčasti.
17.3. V zmysle § 196 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ preto, aby sa zbavil zodpovednosti za

pracovný úraz, musí preukázať porušenie konkrétneho právneho predpisu o zaistení bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. V konaní súd zisťoval, či existovala konkrétna norma, či už právny predpis,
interná norma alebo pokyn, ktorý by žalobca svojím správaním porušil a v príčinnej súvislosti s tým by
prišlo k poškodeniu jeho zdravia. Zamestnávateľ - žalovaný v zmysle Zákonníka práce zodpovedá za
takúto škodu bez ohľadu na skutočnosť, že ku žiadnemu porušeniu takéhoto predpisu alebo povinnosti

vôbec neprišlo. Teda nemá žiadnu relevanciu skúmanie porušenia takejto povinnosti.
18.1. Žalovaný sa pri svojej obrane dovolával porušenia žalobcom povinnosti zamestnanca s tým, že
žalobca nepostupoval v súlade s vypracovaným pracovným postupom SMED, porušil v § 12 ods. 2,
písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého bol povinný
a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany

zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, vykonávať
práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky
v súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený. Na základe
získaných vedomostí a zručností, ktoré sú súčasťou odbornej spôsobilosti, žalobca nedodržal povinnosti
zamestnanca, čím porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom

znení.
18.2. Zamestnávateľ pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, nemôže sa dovolávať
len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie
a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c/ § 196 ods. 5 ZP nemožno

považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Zamestnávateľ musí preukázať,
že zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zamestnávateľ musí preukázať aj skutočnosť,
že zamestnanec zavinene porušil bezpečnostné predpisy. Skúma sa, či zamestnanec bol s predpismi
riadne a preukázateľne oboznámený, či sa ich znalosť sústavne vyžadovala a či ju zamestnávateľ

sústavne kontroloval. Zavinenie sa u zamestnanca vopred nepredpokladá, preto sa musí preukázať.
19. V zmysle judikatúry (napr. R 11/1976), pri porušení predpisov alebo pokynov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí ísť o predpis alebo pokyn konkrétny, ktorý upravuje určitý
spôsob konania alebo ho zakazuje. Porušenie predpisov a pokynov všeobecného charakteru nemôže
mať za následok zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi

pracovným úrazom. Z uvedených dôvodov pre posúdenie súdu, či a do akej miery sú naplnené liberačné
dôvody žalovaného spočívajúce v tvrdení, že žalobca porušil predpisy na zaistenie ochrany zdravia
pri práci, s ktorými bol oboznámený a ich dodržiavanie sa vyžaduje, nie je pre túto úvahu významné
všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený z BOZP, alebo, že prišlo k porušeniu všeobecnej
povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce ukladajúcej dbať pri práci o svoju bezpečnosť

a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho činnosť týka a podobné všeobecné úvahy a
zistenia. Relevantným je len taký právny alebo osobitný predpis, ktorý by žalobcovi ako zamestnancovi
ukladal určitý konkrétny spôsob chovania sa pri práci, v ktorej žalobca pracoval, ktorý žalobca v príčinnej
súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil.
20. Porušenie žalobcom takéhoto konkrétneho ustanovenia právneho predpisu resp. osobitného

predpisu nemal súd preukázané. Z listinného dôkazu, a to zo záverov vykonanej inšpekcie
Inšpektorátom práce Nitra vyplynulo, že zistené nedostatky, v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného
úrazu žalobcu zo strany poškodeného - žalobcu spočívali v tom, že nebola spustená predná brána
na prvý strih tak ako je to určené v návode na obsluhu, čím porušil žalobca § 12 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 124/2006 Z. z. o BOZP. Rovnako tento nedostatok bol vytknutý zamestnávateľovi - žalovanému, že

neurčil bezpečný pracovný postup, tak ako je to uvedené v návode na obsluhu pre strojné zariadenie lis
TLE 2.1200-4200-1600 FAGOR č. 3, rok 2009, v.č. 21077, ev. č. 33803 na strane 24 - jeden úder, kedy
je stroj možné používať ak sa pôsobí na tlačidlo chodu. Bariéry musia byť vždy zatvorené, čím porušil
zamestnávateľ § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z. z. o BOZP.
21. Samotný žalovaný predložil súdu aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 71/21/práv. zo dňa

16.03.2021, ktorým bolo konanie vo veci uloženia pokuty žalovanému v správnom konaní zastavené, a
to ohľadom porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o
BOZP, keď správny orgán zobral na vedomie vyjadrenie účastníka konania, že zamestnanci vykonávali
činnosti spojené s funkciou nastavenie, kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami. Na základehoreuvedenéhožalobcavyššiepopísanoučinnosťouneporušil§12ods.2písm.a/zák.č.124/2006Z.z.
o BOZP, keď mal súd za preukázané, že žalobca s Q. vykonávali činnosti spojené s funkciou nastavenie,
kedy je možné používať stroj s otvorenými bariérami.

22. Z vykonaného dokazovania, a to z obsahu záznamov zo školení žalobcu aj ostatných zamestnancov
žalovaného z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), z predpisu
SMED a z výsluchu svedka P.. A. N., bezpečnostného technika, ktorý bol školiteľom zamestnancov,
vyplynulo, že boli vykonané školenia zamestnancov žalovaného. Svedok p. N. uviedol, že on robí
školenia zamestnancov. Je ich viacero, úvodné školenie BOZP, školenie na pracovisku. Pokiaľ ide

o nastavovanie strojov a postup, toto už robia technológovia na pracovisku. V súvislosti s BOZP na
pracovisku, ako je to, keď pracujú dvaja, túto časť neškolí on. Myslí si, že majster im toto určuje. To sú
školitelia, ktorí školia na pracovisku, ktorí školia pracovníkov o tom, aké majú mať pracovné pomôcky a
postupy. Je to napísané v internom dokumente v registri rizík. Podľa vyjadrenia svedka, žalobca spustil
zariadenie, tým potvrdil predošlé kroky, že sú v poriadku, obaja zamestnanci to mali kontrolovať. Obaja
majú rovnaké povinnosti. Obaja majú robiť to isté. To je na ústnom podaní. Pokiaľ bolo určené, že hlavný

mal byť p. R., mal si to skontrolovať, on mal stlačiť spúšťanie. Zodpovedá ten, kto spustí lis. Myslí si, že v
návode na obsluhu to bude. Pokiaľ ide o predpis SMED - „Predpis pre zoradenie stroja“ bezpečnostný
technik - svedok P.. A. N. uviedol, že je to manuál pre rýchle a efektívne zoradenie stroja s upozornením
možných chýb zariadenia, ktoré zamestnanci ovládajú.
23.1. Pokiaľ ide o žalovaným predložené dôkazy v priebehu konania - Návod na použitie lisu FAGOR

1200 z roku 2015, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.01.2022 poukazoval na iný návod na obsluhu
z roku 2009, tento dôkaz je teda zmätočný. Režim nastavenia a jeho opis je tu na inej strane ako je
tento režim uvedený v dôkaze Návod na použitie z roku 2015, pričom žalovaný tento rozpor nijako
nevysvetlil. K tomuto dôkazu žalobca uviedol, že tento návod na použitie mu bol prvýkrát predložený
až pri dokazovaní pred inšpektorátom práce a nebol s ním oboznámený pri svojej práci. Pokiaľ ide o

ďalší dôkaz predložený žalovaným v priebehu konania - Zoznam bezpečnostných rizík, taktiež tento
dôkaz nebol podľa vyjadrenia žalobcu žalobcovi predložený a nebol s ním oboznámený a žalovaný
nepreukázal, že žalobcu s týmito listinami skutočne oboznámil a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali. Nie je pre túto úvahu významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený
z BOZP, alebo že prišlo k porušeniu všeobecnej povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce

ukladajúcej dbať pri práci o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho
činnosť týka a podobné všeobecné úvahy a zistenia. Relevantným je len taký právny alebo osobitný
predpis, ktorý by žalobcovi ako zamestnancovi ukladal určitý konkrétny spôsob chovania sa pri práci, v
ktorej žalobca pracoval, ktorý žalobca v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil.
23.2. V uvedenom SMED - predpise pre zoradenie stroja nie sú uvedené riziká a upozornenia, ktoré

by mohli spôsobiť zamestnancom poškodenie zdravia alebo smrť, tento predpis neurčuje bezpečné
pracovné postupy, určuje postup pri práci tak, aby práca bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia. Ide o
postup práce jedného zoraďovača pri zoraďovaní. Z vyjadrenia hore uvedených svedkov Q. R., A. E.,
A. C. vyplynulo, že tento predpis je jediným, ktorý upravuje pracovný postup zamestnancov pri obsluhe
strojov.

24. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že zamestnávateľ - žalovaný nemá usmernenie
pre prácu vo dvojici na jednom pracovisku, čo taktiež vyplynulo z výpovedí svedkov. Z vykonaného
dokazovania, z vyjadrenia samotného žalovaného aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že až po pracovnom
úraze žalobcu došlo k zvýšeniu bezpečnostných prvkov u zamestnávateľa - žalovaného, a to k zmene
farby transportných dorazov, k zmene kvality transportných dorazov, zatváranie prednej brány pri prvom

strihu a k preškoleniu zamestnancov žalovaného.
25.1.Nazákladehoreuvedenéhodospelprvoinštančnýsúdkzáveru,ženebolnaplnenýliberačnýdôvod
v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti
za pracovný úraz zamestnanca, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola
spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné

predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali a nebol naplnený ani liberačný dôvod čiastočného
zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, podľa
ktorého postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.
25.2. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca (postihnutý zamestnanec) svojím konaním porušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebopokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli
zamestnancovi riadne uložené, zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a dodržiavanie

povinností, ktoré zamestnanec porušil, a existuje priama a výlučná príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca - žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, ktorý
bezpečnostný predpis žalobca porušil, ktorý pracovný postup porušil v prípade dvoch pracovníkov
na jednom pracovisku, kde je upravený jednoznačný postup zamestnancov v prípade, že na jednom
pracovisku pracujú dvaja pracovníci, že žalobca bol riadne oboznámený s návodom na použitie

Lis Fagor 1200t, (hoci nejde o bezpečnostný predpis) a so zoznamom bezpečnostných rizík, že bol
zaškolený na výkon práce pri stroji Fagor 1200t, že zamestnávateľ vyžadoval a pravidelne kontroloval
bezpečné pracovné postupy zamestnancov na pracovisku. Ani zo záverov Inšpektorátu práce nemožno
vyvodiť, že žalobca sa dopustil vytknutého porušenia § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o
BOZP, keď z neskôr vykonaného dokazovania aj z tvrdenia samotného žalovaného vyplynulo, že predná
zábrana na prvý strih nemusela byť spustená, zamestnanci - žalobca a Q. R. vykonávali činnosti spojené

s funkciou nastavenie, kedy bolo možné používať stroj s otvorenou bariérou.
26.1. V zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. a/ ZP, zamestnávateľ sa úplne alebo čiastočne
zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škodu si zavinil úplne alebo čiastočne zamestnanec sám.
Zamestnávateľ sa nevie liberovať, ak škodu zavinila tretia osoba. Dôkazné bremeno a preukázanie
liberácie je na zamestnávateľovi. Za riadne a preukázateľne oboznámenie zamestnanca s právnymi

predpismi alebo ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynmi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa nepovažuje predloženie predpisov na prečítanie
zamestnancovi, ich letmé preštudovanie a podpísanie protokolu o oboznámení sa. Zamestnávateľ
je povinný zamestnanca riadne oboznámiť s predpismi a zabezpečiť mu dostatočné školenie
kvalifikovanou osobou. Na druhej strane skutočnosť, že zamestnanec bol riadne a preukázateľne

oboznámený s predpismi, môže zamestnávateľ preukázať nielen protokolom, ktorý zamestnanec
podpíše, ale aj svedeckými výpoveďami, napr. kolegov. Nejde o riadne zoznámenie zamestnanca s
predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo s príkazmi, zákazmi a inými pokynmi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak by sa zamestnávateľ obmedzil iba na to, že by dal
zamestnancovi na prečítanie príslušné bezpečnostné predpisy. Na tomto závere nič nemení ani to, keby

zamestnanec potvrdil svojím podpisom, že bol s príslušnými predpismi oboznámený.
26.2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mal splniť
v časti stroja, ktorý obsluhoval. Žalovaný nemal vypracovaný pracovný postup na obsluhu stroja v
prípade dvoch pracovníkov, títo neboli dostatočne poučení, ako majú postupovať a pri práci sa riadili
výhradne vzájomnou dohodou a skúsenosťami, pričom vedeli, že je potrebné pracovať čo najrýchlejšie

a najefektívnejšie. Bolo preukázané, že v časti, ktorú obsluhoval žalobca, boli splnené všetky postupom
(návodom) uvedené podmienky pre spustenie stroja, bolo preukázané, že doraz vyletel z prednej časti,
ktorú obsluhoval zamestnanec Q. ako hlavný zoraďovač (čo potvrdil aj tento svedok, ktorý jediný bol
pri danom pracovnom úraze), bolo preukázané, že tento druhý zamestnanec potvrdil žalobcovi, že je
stroj pripravený k spusteniu a ak, pochybil tento druhý zamestnanec, za tohto zodpovedá žalovaný

a nie žalobca. Pokiaľ ide o povinnosť zatvárania prednej bezpečnostnej brány lisu (s ohľadom na
nejasnosť Návodu na požitie - Lis fagor 1200t), predná bezpečnostná brána mohla zabrániť vzniku
pracovného úrazu, a preto malo byť snahou žalovaného v rámci BOZP vyžadovať, aby bola táto pri
práci využívaná, pokiaľ je to technicky možné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bránu pri strihu,
kde hrozí riziko poškodenia zdravia zamestnancov, je možné zatvoriť. Uvedené pochybenie žalovaného

zakladá jeho zodpovednosť za pracovný úraz žalobcu v plnom rozsahu, keď ustanovenia zákona o
BOZP neboli dostatočne zo strany žalovaného plnené, žalovaný nedostatočne vykonával opatrenia so
zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a nedostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu
nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri jednom zariadení. Tieto riziká zhodnotil až
po pracovnom úraze žalobcu. V prípade výkonu práce na stroji, ktorý môže vykonávať činnosť len za

určitých špecifických pracovných postupov, patrí k riadnemu oboznámeniu zamestnanca s predpismi
aj povinnosť oboznámiť zamestnanca so špecifikami takéhoto postupu (rozhodnutie NS ČSR sp. zn. 5
Cz 41/75).
27.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný (zamestnávateľ) sa nezbavil zodpovednosti za
pracovný úraz žalobcu (poškodeného zamestnanca) ani sčasti podľa §-u 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka

práce, keď nepreukázal určitú mieru zavinenia za vznik poškodenia zdravia v dôsledku pracovného
úrazu žalobcom, keď nebolo preukázané protiprávne a zavinené konanie žalobcu, ktoré by bolo
jednou z príčin škody. Na základe hore uvedeného preto určil mieru zodpovednosti zamestnávateľa -
žalovanéhovrozsahu100%,keďpoprevedenomdokazovaní dospelkzáveru,žerozsahzodpovednostižalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 21.05.2020, za ktorý žalovaný zodpovedá objektívne,
teda sa neskúma jeho zavinenie, je 100%, keď vychádzal z vykonaného dokazovania pred súdom aj zo
záverov inšpektorátu práce o vyšetrení vzniku pracovného úrazu.

27.2. Žalobu žalobcu vo zvyšku, ktorou sa domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 21.05.2020, je
pracovným úrazom, súd zamietol ako žalobcom ničím neodôvodnený, keď úraz žalobcu bol riadne
zaregistrovaný ako pracovný úraz a bol nahlásený Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, ktorá rozhoduje
ako príslušný orgán o úrazových dávkach v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov ako aj Inšpektorátu práce v Nitre a zdravotnej poisťovni.

27.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal vo veci takmer plný úspech, súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
28.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací

súd, aby napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne,
aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28.2. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/. Má za to, že napadnutý

rozsudok nenapĺňa predpoklady, ktoré kladie na odôvodnenie rozsudku zákonodarca v ustanovení §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti
súdnych rozhodnutí a navyše je aj rozporné. V odôvodnení rozsudku absentuje zdôvodnenie toho,
na základe čoho súd mal za preukázané, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré si mal ako
zamestnanec pri obsluhe zariadenia lisu splniť, keď z výpovedí svedkov, ako aj z listinných dôkazov je

zrejmé, že tomu tak nebolo. Z odôvodnenia rozsudku nie ani zrejmé prečo v danom prípade napriek
zistenému skutkovému stavu neprichádzalo do úvahy zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa
(liberácie), vzhľadom na preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré by
mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody

pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Takéto úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu absentujú.
28.3. Konštatuje, že rozsudok súdu nedáva konzistentné odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre
posúdenie veci. Rozsudok súdu považuje za nepreskúmateľný do tej miery, že neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Má za to, že závery vyslovené súdom v

odôvodní rozsudku vyznievajú zmätočne, čím sa nabudzuje dojem arbitrárneho rozhodovania, nakoľko
nie je zrejmé aké skutkové závery boli z konkrétnych vykonávaných dôkazov urobené. Poukazuje na
to, že namietal spôsob vykonania dôkazu výsluchom strany Z. Q. na pojednávaní dňa 23.08.2021, ktorý
doslovne prečítal na pojednávaní vopred pripravenú písomnú výpoveď. Aj keď je v civilnom sporovom
konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom, túto námietku žalovaného k dôkazu z hľadiska jeho

dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti a pravdivosti (hodnovernosť
zdroja) ponechal súd bez povšimnutia ani sa s ňou v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Navyše
tvrdenia žalobcu považoval súd podľa dôvodov rozsudku za absolútne pravdivé, hoci boli žalovanou
stranou výslovne popreté.
28.4. Ďalej vytýka súdu nesprávne hodnotenie dôkazov preto, lebo zobral do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
respektíve, že si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli v
konanínajavo.Jednásaovýsluchsvedkovalistinnédôkazy.Mázato,žehodnoteniedôkazovzhľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti cieľov súdom odporuje príslušným ustanoveniam
CSP. Podľa jeho názoru z interného predpisu zamestnávateľa „SMED Preškolenie pracovníkov na

presný postup zoradenia stroja“, ktorý bol súdu predložený ako listinný dôkaz, jednoznačne vyplýva
povinnosť zamestnancov pred spustením lisu odobrať transportné dorazy. Predmetný interný predpis
zamestnávateľa je dostatočne podrobný a dôsledne upravuje pracovné postupy, vrátane zobrazenia
názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre prípad, keď na lise pracujú a
obsluhujú ho aj viacerí zoraďovači. Žalobca podľa vykonaného dokazovania náležite vnímal pokyny na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsiahnuté v internom predpise zamestnávateľa a
týmto so zreteľom na svoju duševnú vyspelosť, vzdelanie vek a prax u žalovaného porozumel. Žalobca
bol preukázateľne oboznámený so špecifikami takéhoto postupu pri práci na lise FAGOR.28.5. Z výsluchu žalobcu, ako aj výsluchu svedkov a listinných dôkazov bolo nespochybniteľne
preukázané,žežalobcaakozoraďovačneodobraltransportnýdorazaspustillisbezkontrolypracovného
priestoru, čo malo za následok stlačenie a následné vystrelenie transportného dorazu do jeho ľavého

predlaktia. Žalobca teda použil nebezpečný postup a spôsob práce, vrátane konania bez oprávnenia,
proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore.
29.1. Žalovaný zastáva názor, že konštatovania súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sú v rozpore
so skutkovými zisteniami, ktoré vyšli najavo po vykonanom dokazovaní. Svedok A. K., vedúci prevádzky
vo výpovedi potvrdil, že ak pri lise pracujú dvaja zoraďovači, každý má povinnosť kontrolovať lis

pred zoradením. Svedecká výpoveď jednoznačne dokumentuje, že žalobca porušil svoje povinnosti
zamestnanca. Súd prvého stupňa na tento dôkaz však neprihliadol pričom a ani neodôvodnil prečo naň
neprihliadol a ako sa s ním vysporiadal. Iba samotné konštatovanie, že argument účastníka konania je
irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom
vyrovnania sa s argumentom. Svedok A. E., technológ lisovania vypovedal, že žalobca porušil pracovný
postup zoradenia, nakoľko si mal skontrolovať, či je všetko v poriadku pred spustením lisu. Svedok

uviedol, že pri spustení lisu môže byť otvorená predná brána lisu. Potvrdil, že nie je povinnosť vymieňať
dorazy za hliníkové. Poukázal na to, že žalovaný si dal za svoju úlohu vymieňať lisy za hliníkové nad
rámecakýchkoľvekpovinností.Poúrazežalobcusasícezačalizatváraťobebránylisu,abybolazvýšená
bezpečnosť pracovníkov ale nie je to predpísané výrobcom. Súd opätovne na tento dôkaz neprihliadol
ani v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol ako sa s ním vysporiadal. Svedok A. C., majster lisovne

vypovedal, že zodpovedný je ten, kto ovláda obojručné tlačidlo. Na každom lise sa nachádza zoraďovací
predpis a ten čo stláča tlačidlo a ide do strihu, ten si musí skontrolovať, či môže stláčať. Keď boli pridelení
dvaja zoraďovači, ten kto spúšťa lis je zodpovedný, lebo v tom momente ovláda celý lis a jeho úlohou
je prekontrolovať, či tam nie je niečo zabudnuté, či je všetko v poriadku. Keď sú dvaja zoraďovači, tak
sa dohodnú, kto bude robiť ktorú stranu nástroja, je na dohode, kto spustí strih. Poukázal na bod 64

odôvodnenia rozsudku a uviedol, že takéto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
29.2. Uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom však vyplýva, že nutnosť zatvárať prednú bránu
lisu nie je potrebné ani predpísané a nevyplýva to zo žiadneho predpisu ani návodu na použitie. Nie
je to povinnosť, a preto ju žalovaný nemohol porušiť. Je síce faktom, že predná bezpečnostná brána
na lise mohla zabrániť vzniku pracovného úrazu žalobcu, ale rovnako by k úrazu žalobcu nedošlo

v prípade, ak by si žalobca riadne splnil povinnosť určenú mu v predpise SMED a to skontrolovať
pred spustením lis a odobrať všetky transportné dorazy. Súd vôbec pri rozhodovaní nezohľadnil, že
rozhodnutímInšpektorátupráceNitrač.71/21/práv.zodňa16.03.2021,číslospisuIPNR/IPNR_PRODD/
ROZ/2021/2214 zároveň inšpektorát práce podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku zastavil
konanie, vedené vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti žalovanému, v dôsledku ktorého

došlo k vzniku registrovaného pracovného úrazu žalobcu Z. Q., nakoľko nebolo preukázané porušenie
povinnosti zo strany zamestnávateľa. Inšpektorát práce nezistil žiadne porušenie povinností žalovaným.
29.3. Súd zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o tom, že sa
nepreukázala určitá miera zavinenia žalobcu za vznik poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu
žalobcu,keďženebolopreukázanéprotiprávneazavinenékonaniežalobcu,ktorébybolojednouzpríčin

škody. Svedok Q. R., spolupracovník žalobcu v čase úrazu potvrdil, že boli aj so žalobcom preškolení
ohľadom pracovnej činnosti niekedy aj viackrát do roka. Uviedol, že zoraďovací predpis SMED bol a je
k dispozícii na lise na stolíku na náradie. V danom prípade pri obsluhe lisu, keď došlo k úrazu, podľa
pracovného postupu mal on na starosti zadnú stranu lisu a žalobca prednú stranu lisu. Prednú stranu
lisu mal skontrolovať žalobca. Súd tento fakt pri rozhodovaní hodnotení dôkazov nezohľadnil. Samotná

skutočnosť, že zamestnávateľ po pracovnom úraze zamestnanca vykoná opatrenia na predchádzanie
vzniku nového úrazu iného zamestnanca teda neznamená bez ďalšieho, že by táto okolnosť bola sama o
sebe spôsobilá na vylúčenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za už vzniknutý pracovný úraz.
Podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní konštatovanie súdu (bod 59 odôvodnenia
Rozsudku), že nie je významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený z BOZP, alebo, že prišlo k

porušeniu všeobecnej povinnosti zamestnanca zakotvenej v Zákonníku práce ukladajúcej dbať pri práci
o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa jeho činnosť týka a podobné
všeobecné úvahy a zistenia.
29.4. Žalovaný má za to, že v konaní nebolo preukázané, tak ako tvrdí súd, že zamestnávateľ
nedostatočne zabezpečoval ochranu zdravia svojich zamestnancov pri práci a v čase pracovného úrazu

žalobcu nedostatočne predchádzal vzniku poškodenia zdravia svojich zamestnancov a že žalovaný
nedostatočne vykonával opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a nedostatočne
zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a viacerých zamestnancov pri
jednom zariadení a že tieto riziká zhodnotil až po pracovnom úraze žalobcu. Z listinných dôkazov naopakvyplýva, že žalovaný dostatočne vykonal potrebné opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce
sa práce a taktiež dostatočne zisťoval nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v prípade práce dvoch a
viacerých zamestnancov pri jednom zariadení a preukázal, že určil bezpečný pracovný postup pretože:

i) vypracoval bezpečný pracovný postup podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení § 6 odsek
1 písmeno i) - vypracoval bezpečný pracovný postup SMED podľa návodu na obsluhu pre strojné
zariadenie lis FAGOR, ii) preukázateľne oboznámil žalobcu s návodom na obsluhu pre strojné zariadenie
lis FAGOR, čím splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1 písmeno a) zákona č. 124/2006 Z.
z. v platnom znení, iii) preukázateľne oboznámil zamestnanca z pracovného postupu SMED, čím splnil

povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1, písmeno a) zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení.
Tieto skutočnosti súd opätovne vo vzťahu k svojim právnym záverom nesprávne vyhodnotil, respektíve
ich nechal bez povšimnutia.
29.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.01.2022 poukazoval na iný návod na obsluhu z roku
2009, tento dôkaz je teda zmätočný. Režim nastavenia a jeho opis je tu na inej strane ako je tento
režim uvedený v dôkaze Návod na použitie z roku 2015, pričom žalovaný tento rozpor nijako nevysvetlil.

Súd si však nevšimol významnú a podstatnú skutočnosť a to, že obsahovo sú návody zhodné, ale len
formalisticky nesprávne konštatoval zmätočnosť tohto dôkazu bez ďalšieho odôvodnenia. Podľa názoru
žalovaného bola jedinou príčinou poškodenia zdravia žalobcu skutočnosť, že škoda bola spôsobená
tým, že žalobca svojím zavinením porušil ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne

vyžadovali a kontrolovali. Príčinou úrazu žalobcu bola v danom prípade taká príčina, za ktorú nesie
zodpovednosť samotný zamestnanec tým, že použil nebezpečný postup.
30.1. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje právne posúdenie súdu
za správne a stotožňuje sa s ním. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vec správne v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30.2. Podľa názoru žalobcu sa súd dostatočne podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia
so všetkými dôkazmi navrhnutými stranami a vykonanými počas súdneho konania. Súd jasne uviedol,
ktoré dôkazy vyhodnotil ako hodnoverné a ktoré vyhodnotil ako zmätočné. Súd jasne vo svojom
odôvodnení vysvetlil, že neboli naplnené liberačné dôvody, podľa ktorého sa zamestnávateľ zbaví

zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca, nakoľko žalovaný nepreukázal, že jedinou príčinou
škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením
porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP alebo pokyny na zaistenie BOZP,
hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali
a kontrolovali. Súd jasne uviedol, že žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobca

svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP alebo pokyny na
zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa
sústavne vyžadovali a kontrolovali. Súd jasne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a na základe toho
nemal za preukázané, že by sa žalovaný liberoval zo svojej objektívnej zodpovednosti. Súd sa dôsledne
vyrovnal aj s argumentami žalovaného, ktoré na jeho liberáciu však nepostačovali. V konaní bolo jasne

dokázané, že žalobca si riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny, ktoré od zamestnávateľa -
žalovaného mal, a ktoré sústavne dodržiaval.
30.3. Uviedol, že dokument, nemá s bezpečnostnými pokynmi týkajúcimi sa BOZP nič spoločné,
čo potvrdil aj sám bezpečnostný technik - svedok P.. A. N.. Uvedený dôkaz „SMED“ je len manuál
pre rýchle a efektívne zoradenie stroja s upozornením možných chýb zariadenia, ktoré zamestnanci

ovládajú. Nakoľko v manuáli SMED nie sú riešené žiadne riziká a upozornenia, ktoré by mohli spôsobiť
zamestnancom poškodenie zdravia alebo smrť, nebolo povinnosťou súdu považovať tento predpis
za dôkaz, ktorý mal prispieť k liberácii žalovaného za zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi.
Súd jasne zhodnotil uvedený dôkaz v ods. 60. odôvodnenia rozsudku a navyše poukázal aj na to, že
nejde o predpis, ktorý by riešil bezpečný pracovný postup dvoch zoraďovačov na danom lise. Výpoveď

svedka A. K. nedokumentuje v žiadnom prípade, že žalobca porušil svoje povinnosti zamestnanca. A.
K. sám uviedol, že neštudoval interný predpis SMED ani neštudoval návod na obsluhu, tento svedok
nevedel jednoznačne uviesť, kto v prípade dvoch zoraďovačov na lise má aké povinnosti a ani z čoho
vyplývajú. Jeho výpoveď je len osobným názorom svedka, ktorá nepreukazuje, že došlo zo strany
žalobcu k porušeniu konkrétnej povinnosti. Sám svedok uviedol, že „on pracovné postupy neurčoval,

ani ich neštudoval, nebol v nich školený“. Na základe uvedeného preto nemohol tento svedok dokázať,
že žalobca porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Výpoveď svedka A. E. je opätovne subjektívna, ktorá
však nedokazuje akú povinnosť kto pri úraze porušil. Sám svedok zmätočne uvádza, že pri dvoch
zoraďovačoch na jednom lise na jednej strane zodpovedá ten, kto spúšťa lis ručným tlačidlo a nadruhej strane súčinnosť dvoch zoraďovačov riadi hlavný zoraďovač, ktorí hovorí, čo kto bude robiť.
Po správnosti podľa tohto svedka aj spustenie by mal robiť ten, kto je hlavný zoraďovač, čo v tomto
prípade bol. R R. a nie žalobca. Napriek jeho subjektívnej výpovedi svedok neuviedol, akým konkrétnym

predpisom na zaistenie BOZP sa majú zoraďovači vo dvojici riadiť a z pozície zaujatého svedka
vypovedal v prospech svojho zamestnávateľa - žalovaného. Svedok nemôže predsa hodnotiť, kto bol
zodpovedný za pracovný úraz a jeho subjektívny postoj nemôže súd vyhodnotiť ako hodnoverný dôkaz.
Ani z výpovede A. C. ako zaujatého svedka - stále zamestnanca žalovaného - nevyplýva jasne a
jednoznačne, aké boli povinnosti zoraďovačov pri práci vo dvojici, keď povedal, že v predpise SMED nie

je uvedené, kto má konkrétne kontrolovať transportné dorazy, keď sú tam dvaja zoraďovači. Ani tento
svedok neuviedol, aký bezpečnostný predpis resp. pokyn žalobca porušil, a preto jeho výpoveď takisto
nepreukázala, že by sa žalovaný zo svojej zodpovednosti za PÚ liberoval. Pokiaľ ide o rozhodnutie
inšpektorátu práce ako dôkaz v tomto konaní, tak skutočnosť, že inšpektorát práce konštatoval, že sa
mu nepodarilo preukázať porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa pri pracovnom úraze nie je v
konaní podstatné. V tomto konaní sa zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz ako objektívna

zodpovednosť prezumuje v zmysle § 195 ods. 1/ ZP. Práve naopak, žalovaný - ako zamestnávateľ má
v konaní preukázať - uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci
s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali

a kontrolovali. A toto žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a toto v konaní nepotvrdil
ani žiadny vykonaný dôkaz. Nebolo povinnosťou súdu skúmať porušenie povinnosť zamestnávateľa -
nakoľko tu ide objektívnu zodpovednosť danú zákonom ale skúmať, akú konkrétnu povinnosť porušil
výhradne žalobca. A toto sa v konaní preukázať žalovanému vôbec nepodarilo.
30.4. Skutkové zistenia súdu na podklade vykonaných dôkazov boli jasne v rozsudku zadefinované. Súd

správne zadefinoval, že dôkazy vykonané v konaní preukázali, že žalobca si splnil všetky povinnosti v
časti stroja, ktorý obsluhoval. Žalovaný nepreukázal, že mal vypracovaný pracovný postup pre obsluhu
stroja v prípade dvoch pracovníkov a to výpoveďami všetkých svedkov, ktorí potvrdili, že jediným
manuálom obsluhy bol manuál SMED, ktorý postup pre prípad dvoch zoraďovačov neurčoval - a
navyše tento nebol predpisom BOZP. Má za to, že je na zamestnávateľovi, aby preukázal existenciu

konkrétnej normy, ktorú zamestnanec svojim správaním zavinene porušil, zvlášť za situácie, pokiaľ
naproti povinnostiam zamestnanca Zákonník práce v ustanovení § 82 zakotvuje aj základné povinnosti
vedúcich zamestnancov, ku ktorým patrí mimo iného i utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Okrem toho v čase vzniku pracovného úrazu účinný zákon č.
330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladal zamestnávateľom ďalšie povinnosti

(§ 8a citovaného zákona), medzi iným i povinnosť zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
stroje, zariadenia, náradie, nástroje, materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie
pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečovať
potrebnú údržbu a opravy (ods. 1 písm. d/). Súd podľa názoru žalobcu správne aplikoval právne
normy na zistený skutkový stav, keď konštatoval, že sa žalovanému nepodarilo vyviniť (zbaviť sa)

sa zo svojej objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaný
pristúpil k zvýšeniu bezpečnosti zamestnancov pri práci uvedenými opatreniami, je dôkazom toho,
že zamestnávateľ - žalovaný nedostatočne zabezpečoval ochranu zdravia svojich zamestnancov pri
práci a v čase pracovného úrazu žalobcu nedostatočne predchádzal vzniku poškodenia zdravia svojich
zamestnancov.

31.1. Žalovaný v replike na vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s
tvrdeniami žalobcu uvádzanými v podanom vyjadrení v tom smere, že v odôvodnení rozsudku absentuje
zdôvodnenie toho, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca si splnil všetky povinnosti a že
žalovaný sa objektívnej zodpovednosti, a to ani čiastočne, nezbavil. To, že súd v odôvodnení rozsudku
napísal, že nemal preukázané, že sa žalovaný zbavil svojej objektívnej zodpovednosti neznamená,

že súd sa aj vysporiadal s argumentmi účastníkov konania, respektíve argumentmi žalovaného, ktoré
by mohli mať vplyv na rozhodnutie, teda, že by uviedol dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov. Takéto úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu absentujú. Tvrdenie žalobcu, že
v konaní bolo jasne dokázané, že žalobca si riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny, ktoré od
zamestnávateľa - žalovaného mal a ktoré sústavne dodržiaval, nemá oporu v odôvodnení rozsudku.

31.2. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa predpisu SMED uviedol, že tak ako uviedol v odvolaní, nie je
pre posúdenie veci podstatné, ako je predpis SMED označený alebo nazývaný, dôležitý je jeho obsah
a to, že dôsledne v súlade s právnymi predpismi, vrátane predpisov BOZP, upravuje pracovné postupy,
vrátane zobrazenia názornej fotodokumentácie, špecifikuje dostatočne určito postup aj pre prípad, keďna lise 3 pracujú a obsluhujú ho viacerí zoraďovači. Žalobca preukázateľne a nesporne túto internú
normu zamestnávateľa porušil. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že výpoveď svedka A. K. nedokumentuje v
žiadnomprípade,žežalobcaporušilsvojepovinnostizamestnancaajesubjektívnaataktiež,ževýpoveď

svedka A. E. je opätovne subjektívna. Ďalej žalobca tvrdí, že ani z výpovede A. C. ako zaujatého svedka
- stále zamestnanca žalovaného - nevyplýva jasne a jednoznačne, aké boli povinnosti zoraďovačov pri
práci vo dvojici. Žalobca mal možnosť sa k výpovedi všetkých svedkov sa vyjadriť na pojednávaní, čo
aj urobil. Žalobca výslovne nenamietal ani dôveryhodnosť svedkov ani ich zaujatosť. Súd zrejme preto
ani z týchto hľadísk svedecké výpovede nehodnotil.

31.3. Žalovaný má za to, že súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, keď určil
mieru zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného za pracovný úraz zo dňa 21.05.2020 v rozsahu 100
%, nakoľko dospel k nesprávnemu právnemu záveru o rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný
úraz žalobcu, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu zbavenia sa zodpovednosti žalovaného.
Žalovaný preto v plnom rozsahu odkazuje na odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní proti rozsudku a
navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného zmysle odvolacieho návrhu vyhovel.

32. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1
CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I.
a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
33. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa podanou žalobou proti
žalovanému domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel je pracovným úrazom a miera zodpovednosti

žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 21.05.2020 je v rozsahu 100 %. Žalovaný napadol
odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jeho obsahu v rozsahu výroku I. a závislého výroku
III. o náhrade trov konania, navrhujúc rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.
34.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
34.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
34.3. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
35.1. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
35.2. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(Čl. 2 ods. 2 CSP).
35.3. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatríprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

35.4. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).
36. Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa
obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

37. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na správne
zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd v tejto preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav a
v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,príslušnéustanoveniapodstatnépreprávneposúdenieveciinterpretovalaaplikovalprávne

súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné., preto
sa odvolací súd s napadnutým rozhodnutím stotožňuje a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti dodáva
nasledovné:
38.1. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.
38.2. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

38.3. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal
povinnostivyplývajúcezosobitnýchpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochrany
zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
38.4. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec

svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol
riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali
alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

39. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, keď s poukazom
na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce dospel k záveru, že miera zodpovednosti žalovaného
za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 21.05.2020, je v rozsahu 100 %. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného, ako zamestnávateľa, na základe pracovnej zmluvy

uzatvorenej dňa 29.03.2019 a jej dodatku od 01.04.2019 na pracovnej pozícii operátor zoraďovania.
Spornou bola otázka zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu, ku ktorej prišlo pracovným úrazom a
taktiež existencia zavineného porušenia právnych predpisov prípadne ostatných predpisov na zaistenie
ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci žalobcom.
40.1. Žalovaný v prvom rade namieta tú skutočnosť, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je

dostatočne odôvodnené, pretože absentuje to, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca si
splnil všetky povinnosti, ktoré si mal zamestnanec pri obsluhe zariadenia splniť. K uvedenej odvolacej
námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
správne a v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, pretože žalobca si splnil v časti stroja, ktorý

obsluhoval všetky povinnosti. Odvolací súd je toho názoru, že výsluchom zamestnanca Q., v čase
pracovného úrazu ako hlavného zoraďovača, sa preukázalo, že tento zamestnanec pochybil natoľko, že
doraz vyletel z prednej časti, čo spôsobilo úraz žalobcovi. Žalobca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť
chybný krok zamestnanca Q. R.. V rámci svedeckej výpovede toto samotné tvrdenie žalobcu potvrdilaj zamestnanec Q. R.. Na základe toho, že Q. R. bol jediný, kto bol prítomný pri tomto pracovnom
úraze, aj odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazné prostriedky,
preto odvolací dôvod v tejto časti je irelevantný. Všetky povinnosti zo strany žalobcu boli splnené

vzhľadom na to, že druhý zamestnanec stroj pripravený na spustenie nesprávne skontroloval a v rámci
ich komunikácie nesprávne vyhodnotil stav stroja pred spustením, čo mohlo zabrániť vzniku pracovného
úrazu.Zvykonanéhodokazovaniasúduprvejinštancievyplynulo,žekpochybeniumožnostiuzatvorenia
brány pri strihu, kde hrozí bezprostredné poškodenie zdravia zamestnanca došlo na základe nesplnenia
si povinností a ustanovení vyplývajúcich zo ZoBOZP k chybe na strane žalovaného, čo skonštatoval aj

Inšpektorát práce.
40.2. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

40.3. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

41. Preskúmaním správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancievykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnasprávnezistenieskutkovéhostavuveci,dospelk
správnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvovykonanýchdôkazochavecsprávneprávneposúdil.
42. Zodpovednosť zamestnávateľa podľa ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce je založená na
princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Jej predpokladom nie je zavinenie, v

niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa je moderný sociálny
právny inštitút, ktorý vo svojej podstate významným spôsobom chráni zamestnanca, keďže ho zbavuje
povinnosti preukazovať porušenie právnej povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom.
Inštitút objektívnej zodpovednosti je výnimkou zo všeobecnej zásady, podľa ktorej zodpovednosť určitej
osoby vzniká ako dôsledok jej protiprávneho konania. Jeho účelom je nútiť konať zamestnávateľa tak,

aby na jeho pracoviskách pracovné úrazy nevznikali.
43. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácia) môže byť len preukázané
zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkazné
bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa nemôže
zbaviť zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené

porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti
zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v
príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec porušil právne
predpisy, predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že ide o zavinené porušenie
predpisov zo strany zamestnanca, s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, ich

znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná, ich znalosť bola zamestnávateľom
sústavne kontrolovaná, dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne vyžadované,
dodržiavané týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne kontrolované, uvedené skutočnosti boli
jedinou príčinou škody.
44. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, keď uviedol, že žalovaný sa zodpovednosti za pracovný

úraz žalobcu nezbavil z dôvodu, že nebolo preukázané protiprávne a zavinené konanie žalobcu,
ktoré by bolo jednou z príčin škody. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nemal
vypracovaný pracovný postup na obsluhu daného stroja, v prípade ak ho obsluhujú dvaja pracovníci.
Pri práci sa riadili vzájomnou dohodou. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca ako
zamestnanec sa nedopustil zavineného porušenia bezpečnostných predpisov.

45. V danom prípade je relevantným len taký právny predpis alebo osobitný predpis, ktorý upravuje určitý
spôsob konania alebo konkrétny spôsob konania zakazuje (R 11/1976).
46. V každom prípade bolo v súdnom konaní povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že poučenie
o konkrétnom riziku pri výkone práce a o konkrétnych pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci v súvislosti s postupom pri obsluhe lisu FAGOR 1200T dvomi pracovníkmi bolo konkrétne. Takéto

poučenie preukázané nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu, a preto je správny záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti za vzniknutý úraz. So zreteľom na uvedené sú
námietky odvolateľa neopodstatnené a odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.47.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

47.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47.3. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania ako

procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie.
49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).