Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/152/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1618203513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov

senátu: JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci oprávnenej z výživného: A.
R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX/XX, O., zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka, so sídlom:
Záhradná 58, 900 81 Šenkvice, proti povinnej z výživného: N. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom: D.
XXXX/XXXA, Z., zast. BG Partners, s.r.o., so sídlom: Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561,
v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie oprávnenej z výživného a povinnej z
výživného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2020, č.k. 30Pc/132/2018-267, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, zo dňa 30.09.2020, č.k. 30Pc/132/2018-267, m e n

í tak, že povinná z výživného N.Á. R., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu
oprávnenej A. R., narodenej XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne od 18.12.2018 do 08.12.2019,
sumou 80,- eur mesačne od 09.12.2019 do 06.12.2020, a sumou 170,- eur mesačne od 07.12.2020
do 31.05.2022.

Zročné výživné za obdobie od 18.12.2018 do 31.05.2022 vo výške 2.428,92 eur je povinná z výživného
p o v i n n á zaplatiť k rukám oprávnenej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh oprávnenej z a m i e t a .

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015 v časti
výroku o výživnom na oprávnenú.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 30.09.2020, č.k. 30Pc/132/2018-267, rozhodol, že matka

N. R., je povinná prispievať na výživu oprávnenej A. R., zvýšeným výživným zo sumy 80 Eur mesačne
sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 18.12.2018 do 08.12.2019 a počnúc dňom 09.12.2019 sumou
80 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. Uložil zároveň matke
povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 18.12.2018 do 30.09.2020 vo výške 819,67 Eur k rukám
oprávnenej v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 30 Eur spolu s bežným výživným
počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej
splátky sa stane splatným celé plnenie. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. Zároveň

rozhodol , že sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015 v časti
výroku o výživnom na oprávnenú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
18.12.2018 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného naposledy určeného rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015 počnúc podaním návrhu zo sumy vo výške 80 Eur na sumu

200 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná
zmena pomerov, keďže začala študovať na strednej škole a je už v štvrtom ročníku Strednej odbornej
školy kaderníctva a vizážistky, pričom, plánuje ďalej študovať na Policajnej akadémii. Mala stužkovú
slávnosť, ktorá ju stála asi 300 Eur, na ktorú jej matka prispela sumou 100 Eur. S matkou sa niekoľko

rokov nestretávala až do 5/2018, keď sa párkrát stretli, k 18. narodeninám ju matka pozvala na večeru
a nad rámec výživného dala navrhovateľke sumu 100 Eur. Navrhovateľkin zdravotný stav je dobrý,
cvičí, zaujíma sa o prácu s PC, číta a rada chodí do kina. Žije sama s otcom v rodinnom dome. Otec
dosahujepríjemokolo1000Eurvčistommesačne.Matkaplatínavrhovateľkeurčenévýživnépravidelne.
Otec zabezpečuje všetky náklady navrhovateľky. Jej matka pracuje a žije v spoločnej domácnosti so
svojim partnerom. V dome v Stupave má matka postavený nový salón, kde bude vykonávať pedikúru,

na ktorú si spravila kurz. Navrhovateľka počula, že príjem jej matky je cca 1200 Eur, hoci oficiálne nie
je zamestnaná. Jej matka každý deň pracuje, chodí často do zahraničia s partnerom, vraj na služobné
cesty. Sama navrhovateľke uviedla, že súd jej výživné nezvýši, lebo má len minimálny príjem. Matku
oslovila s cieľom uzatvoriť dohodu o zvýšení výživného, najprv nesúhlasila, neskôr navrhla, že jej bude
posielať maximálne 150 Eur, ak bude mať. V 8/2018 poslala namiesto sumy 80 Eur sumu 110 Eur. Súd

prvej inštancie ďalej poukázal na vyjadrenie povinnej z výživného sa k návrhu, ktorá žiadala, aby súd
návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach
povinnej platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne. Uviedla, že prispieva oprávnenej na výživu sumou
80 Eur mesačne. Pracuje ako asistentka od roku 2015 a jej mesačný príjem je v priemerne 352 Eur
brutto. Do roku 2015 pracovala povinná ako upratovačka. Jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý.

Navrhovateľke prispela na stužkovú sumou 100 Eur a zaplatila jej vlasy a nechty spolu v sume 75 Eur.
Spolu teda prispela na stužkovú slávnosť sumou 175 Eur. Príjem povinnej je veľmi nízky - minimálna
mzda (tento nepostačuje ani sa úhradu samotných bežných výdavkov povinnej), finančné prostriedky,
ktoré povinná zaplatila oprávnenej si požičala od svojho partnera - pána O. O., s ktorým sa dohodla,
že mu tieto bude splácať max. vo výške 10 Eur mesačne. Vzťah povinnej s oprávnenou sa narušil po

rozvodemanželstvasotcomoprávnenej,kedypovinnámalapoistúdobuoprávnenúzverenúdoosobnej
starostlivosti, avšak neskôr prišlo k rodičovskej dohode medzi rodičmi a oprávnená bola zverená do
starostlivosti otca, aj vzhľadom na skutočnosť, že povinná si nevedela zabezpečiť vlastné bývanie (do
dnešného dňa nie je vysporiadané BSM a všetok majetok spadajúci do BSM užíva bývalý manžel).
Povinná sa snažila postupne kontaktovať s oprávnenou a obnoviť komunikáciu. V máji 2018, keď mala

oprávnená narodeniny, povinná s partnerom oprávnenej darovali 100 Eur spolu s darčekmi a oprávnenú
pozvali na obed. Všetko hradil partner povinnej. Z potvrdenia o výške príjmu otca vyplýva, že priemerná
mesačná mzda otca za obdobie 12/2017 - 11/2018 je 1.364,27 Eur. Otec rovnako ako povinná nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Životnú úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je
životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa
a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Povinná má výrazne nižšiu životnú úroveň ako otec, ale aj
ako oprávnená. Majetkové pomery otca, ktorý je vlastník nehnuteľnosti, kde s oprávnenou žije a jeho
priemerný mesačný príjem je vo výške 1.364,27 Eur sú v porovnaní s majetkovými pomermi povinnej

výrazne vyššie, keďže príjem povinnej je na úrovni minimálnej mzdy (netto okolo 319 Eur) a nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinná má partnera nemeckej národnosti, avšak ten na Slovensku
nepodniká, nežije tu a ani tu nemá trvalý pobyt a povinná s ním nežije v spoločnej domácnosti. Povinná
si spravila kurz pedikúry a má v budúcnosti záujem vykonávať podnikateľskú činnosť aj vzhľadom na
zabezpečenie si vyššej životnej úrovne, avšak v súčasnosti (s poukazom na zdravotný stav povinnej)

to nie je v jej schopnostiach a možnostiach. Súčasné majetkové pomery povinnej jej zatiaľ neumožňujú
otvorenie vlastného kozmetického salónu. Povinná nevlastní žiaden majetok a po rozvode manželstva
sa dostala do ťažkej životnej situácie. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny
zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Povinná rozporovala časť nákladov oprávnenej
a s ohľadom na príjem povinnej náklady oprávnenej vo výške 506,78 Eur mesačne nepovažuje za

nevyhnutnevynaloženéaodôvodnené,atonajmäčosatýkanákladovnaoblečenie,keďžeuoprávnenej
nie je potrebná úplná sezónna obnova šatníka; nákladov na stravu, nákladov na knižky, kultúru a výlety;
nákladov na školské potreby/štúdium, nákladov za čistiace a pracie prostriedky a záujmy. Náklady v
požadovanej výške nie je v možnostiach a schopnostiach povinnej plniť. Povinná má výrazne nižšiemesačné náklady, nižšiu životnú úroveň a z minimálnej mzdy si zabezpečuje len bežné potreby. Otec
dcére zabezpečuje výrazne vyššiu životnú úroveň ako má povinná. V schopnostiach a možnostiach
povinnej v súčasnosti nie je možné poskytovať oprávnenej takú životnú úroveň, akú jej poskytuje otec.

Návrh na zvýšenie výživného oprávnenej vo výške 200 Eur mesačne nie je primeraný a nie je ani v
schopnostiach a možnostiach povinnej, vzhľadom na výšku jej príjmu, majetkové pomery a zdravotný
stav. Príjem otca je výrazne vyšší v porovnaní s príjmom matky, a teda v otcových schopnostiach
a možnostiach je zabezpečovanie výrazne vyššej životnej úrovne oprávnenej, akú jej vie poskytnúť
povinná. Okrem toho oprávnená je schopná v určitej miere na úhradu vlastných nákladov brigádnickou

činnosťou. V ďalších vyjadreniach povinná doplnila, že bývanie jej poskytuje jej partner v rodinnom
dome, ktorého je výlučným vlastníkom, kde má povinná zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania a po dohode so svojim partnerom uhrádza len časť nákladov na bývanie. Na
vybudovanie kozmetického salónu si povinná zobrala spotrebiteľský úver vo výške 6000 Eur, ktorý
bude splácať po dobu 8 rokov so splátkou 90,04 Eur mesačne. Povinná pracuje ako asistentka 6
hodín denne s tým, že zamestnávateľ berie ohľad na jej zdravotný stav. V lekárskej správe zo dňa

22.10.2019 všeobecný lekár predbežne konštatoval mieru poklesu schopnosti povinnej vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 40 % a povinnú odporučil na komplexnejšie vyšetrenie s tým, že povinná
v krátkej dobe predloží súdu žiadosť o invalidný dôchodok. Následne v konaní uviedla, že žiadosť o
invalidný dôchodok podľa odporúčania lekárov podá až po stabilizácii jej zdravotného stavu.

3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, s obsahom pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 9P/20/2014 a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi
založenými v spise, ktorými sú: potvrdenie o návšteve SOŠ, rodný list navrhovateľky, potvrdenie o
príjme otca navrhovateľky, rozpis nákladov navrhovateľky, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni
navrhovateľky a povinnej, potvrdenia o príjme povinnej a mzdové listy, ročné zúčtovanie preddavkov

na daň povinnej za rok 2018, lekárske správy povinnej, potvrdenie o štúdiu navrhovateľky na vysokej
škole zdravotníctva a sociálnej práce v akademickom roku 2019/2020 a v akademickom roku 2020/2021,
doklad o úhrade školného, prepúšťacia správa zo dňa 08.02.2019 a 21.05.2018, potvrdenie o dočasnej
PN otca navrhovateľky zo dňa 09.09.2019, osvedčenie o evidencii motorového vozidla V. V., výpisy
z účtu povinnej, list vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z., doklady o nákladoch povinnej na bývanie, čestné

vyhlásenie partnera povinnej, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o nároku na nemocenské zo dňa 09.01.2019, poštový poukaz na výplatu nemocenskej
dávky, fotografie stavby kozmetického salónu a motorových vozidiel povinnej, potvrdenie Sociálnej
poisťovne o práceneschopnosti, odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 09.06.2020, potvrdenia Sociálnej
poisťovne o trvaní práceneschopnosti a o poberaní nemocenského a o nemocnených dávkach, preukaz

o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, výučný list povinnej, potvrdenie o úhrade ISIC a školného,
potvrdenie o úhrade poplatku za komunálny odpad, návrh podaný na OS Malacky zo dňa 04.06.2014
sestrou navrhovateľky, fotografia povinnej zo sociálnej siete. Navrhovaný dôkaz výsluchom partnera
povinnej súd prvej inštancie nevykonal, keďže to nepovažoval za hospodárne a potrebné pre náležité
zistenie skutočného stavu. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doloženie

zdravotnej dokumentácie otca, keď mal schopnosti možnosti a majetkové pomery oboch rodičov
dostatočne zistené.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že pre štúdium na súkromnej
škole sa rozhodla z toho dôvodu, že otec s tým súhlasil, pričom na budúci rok opäť vyskúša prijímací

pohovor na policajnú akadémiu. Nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosť ani motorové vozidlo.
Matku oslovila ohľadom zvýšenia výživného. Najprv reagovala tak, že ona by od nej a jej sestry mohla
žiadať výživné. Neskôr sa navrhovateľke ozvala s tým, že bude ochotná posielať sumu do 150 eur.
Od známych, s ktorými je v kontakte a ktorí matku poznajú sa dozvedela, že matka sa chváli tým, aký
má život, že chodí po dovolenkách s priateľom a teda, že má vyšší príjem ako uvádza. Pri výsluchu

povinná uviedla, že to čo uviedla dcéra je klamstvo. Jej priateľ by bol ochotný prispieť navrhovateľke,
avšak zistili, že jej ide len o peniaze. Dcéra ju nechce navštevovať, udáva, že nemá čas. Len keď
chcela peniaze ju oslovila mama. Dcéru pozvala na večeru, prispela jej na vlasy a nechty. Všetko to
však boli peniaze od priateľa. Keď bola dcéra v nemocnici tiež prispela 10 eur. Dcéra sa vyjadrila, že
ju aspoň dobre využije, keď má priateľa. Z uvedeného dôvodu priateľ nechce prispievať na jej výživu.

Povinná má oslabený imunitný systém, problémy s tlakom, podstupuje hormonálnu liečbu, má bolesti,
je malátna. Pracuje ako asistentka 6 hodín denne. Ide o jednoduché, ľahké veci. Zamestnávateľka berie
na ňu ohľad. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Absolvovala kurz pedikúry. Chce si otvoriť vlastný
salón, avšak nemôže to uskutočniť kvôli svojmu zdravotnému stavu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Natunajšom súde prebieha konanie o vyporiadaní BSM, kde sa vyporiadavajú investície do nehnuteľnosti.
Je vlastníčka motorového vozidla V. V., XX ročného. Nemá žiadne väčšie úspory. Býva v Stupave v
rodinnom dome, kt. je vo výlučnom vlastníctve jej partnera, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. On

býva v Nemecku a do Stupavy ju chodí navštevovať. V predmetnom rodinnom dome má zriadené vecné
bremeno.Nákladynadomácnosťsihradísama.Keďjejtonevychádza,takjejpriateľvypomôže.Náklady
na jej zdravotnú starostlivosť uhrádza jej partner. Povinná uhrádza náklady na plyn a vodu, partner hradí
elektrinu. Invalidný dôchodok nepoberá, nechcela oň žiadať, pretože by sa v mladosti za to hanbila.
Invalidný dôchodok poberať nechce. Náklady za jej motorové vozidlo hradí jej priateľ. Jej priemerný

mesačný príjem je okolo 340 Eur. Kurz pedikúry stál 1000 Eur, ktorý platil priateľ. V tejto profesii sa
nezamestnala, pretože už je zamestnaná s tým, že keď sa jej zlepší zdravotný stav a začne vlastné
podnikanie, ukončí pracovný pomer. Priestor, kde plánuje podnikať patrí jej priateľovi. Ide o novostavbu,
ktorá je na pozemku pri rodinnom dome, v ktorom býva. Na ďalšom pojednávaní vypovedala, že
zmenilasvojerozhodnutieohľadominvalidnéhodôchodku,keďženevedela,žebudemaťtakézdravotné
problémy, pričom lekár jej potvrdil, že možno bude mať nárok aj na plný ID. Motorové vozidlo, ktoré

je na ňu napísané V. V., patrí jej priateľovi, pričom ide o 12 - 13 ročné auto. Rozdiel súm zaslaných
na účet od zamestnávateľa oproti potvrdeniu o príjme (na ktorý upozornila PZ navrhovateľky) vysvetliť
nevie, keď bola v roku 2018 PN, zamestnávateľka jej chcela pomôcť, preto jej napriek tomu poslala
mzdu. Navrhovateľka na pojednávaniach prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že otec
navrhovateľky má príjem okolo 1300 Eur mesačne v čistom, avšak od 09.09.2019 je práceneschopný,

pričom zrejme pôjde o dlhodobú práceneschopnosť. Otec svoj príjem dosahoval zvýšenou pracovnou
aktivitou. V súčasnosti sú však možnosti a schopnosti otca znížené. Navrhovateľka sa najprv hlásila na
policajnú akadémiu. Kvôli zdravotným problémom nezvládla prijímacie skúšky a preto zvolila štúdium
psychológie. Navrhovateľka mala cez leto z brigády príjem 600 Eur za 2 mesiace. Počas školského
roka nebrigáduje. Z potvrdenia o príjme doloženého matkou vyplýva, že za r. 2018 - 2019 nebola ani

jeden deň PN, teda nepoberala dávky nemoc. poistenia. To vyvracia jej tvrdenie o zlom zdravotnom
stave. Od r. 2004, odkedy má podľa lekárskej správy zdravotné problémy, mohla požiadať o invalidný
dôchodok. Sama sa však na pojednávaní vyjadrila, že nemala o invalidný dôchodok záujem a svedčí to
aj o tom, že jej zdravotný stav nie je tak závažný. Z potvrdenia doloženého matkou vyplýva všeobecným
lekárom konštatované zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40 %. Podstatné však pre

posúdenie zníženia pracovnej schopnosti je vyjadrenie posudkového lekára. Zároveň z potvrdenia nie
je zrejmé, čo znamená, že bola posudzovaná invalidita k 30.03.2019. Ak bude matke navrhovateľky
priznanýinvalidnýdôchodok,jejpríjemsazvýši,atedanároknavrhovateľkybudedôvodný.Vprípade,že
jej invalidný dôchodok priznaný nebude, neobstojí tvrdenie povinnej, že jej zdravotný stav neumožňuje
nájsť si lepšie platené zamestnanie, a teda jej obrana bude nepreukázaná. Aj v tomto prípade je nárok

navrhovateľky dôvodný. Matka uviedla, že nežije so svojim partnerom. Časť nákladov na domácnosť
uhrádza ona a niečo jej partner. Ak sa však spočítajú všetky výdavky uvedené matkou, tieto sú spolu
v sume 450 Eur, čo je v rozpore s tvrdeným príjmom matky, kt. udáva vo výške 345 eur. V r. 2017
matka uzavrela zmluvu o pôžičke a jej splátka činí 90 eur. Nebyť výzvy súdu na doloženie bankových
výpisov, o tejto pôžičke by sa súd nedozvedel. Teda matka má problém zvýšiť výživné, ale napriek

tomu si zoberie pôžičku na kozmetický salón a splátka pôžičky predstavuje viac ako výživné. Matka
uviedla, že vlastní vozidlo V. V., podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla má toto motorové
vozidlo iné evidenčné číslo, ako to, ktoré matka reálne používa. Súd by mal zohľadniť, že aj vecné
bremeno je majetkové právo, ktoré má svoju hodnotu. Zároveň matka nedoložila list vlastníctva k
nebytovému priestoru. Navrhovateľka pokračuje v štúdiu na VŠ. V septembri nastúpila do 2. ročníka.

Otec navrhovateľky, ktorý bol dlhodobo PN od 19.09.2019 ku dňu 14.09.2020 nastúpil opäť do práce.
Navrhovateľka v poslednej dobe matku viac krát videla. Vyzerá veľmi dobre. Zúčastnila sa bicyklovej
súťaže, o čom svedčí doložená fotografia zo sociálnej siete. Matka nepôsobí ako osoba, ktorá má
bolesti a leží. Operácia, ktorú podstúpila, je síce závažná, ale ani odobratie obličky nie je dôvodom na
invaliditu. Tiež je zarážajúce, že matka nebola v roku 2018 - 2019 PN podľa dokladov o príjme a zrazu do

ďalšieho pojednávania PN bola. Nazýva sa onkologickou pacientkou, avšak jej onkologické problémy sa
jej po operácii, keď mala asi 35 rokov nevrátili. Tvrdenia povinnej, že je vážne chorá sú nepreukázané,
rovnako nie je preukázané, že jej zdravotné problémy sú takého charakteru, aby viedli k čiastočnej
alebo plnej invalidite. Povinná na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že
v súčasnosti je jej zdravotný stav nestabilný a hrozí jej plná invalidita. Veľmi pravdepodobne ju čaká

operácia a bude jej odobratá oblička. Toto ochorenie už dlhodobejšie ovplyvňovalo jej zdravotný stav,
avšak o ňom nevedela. Povinná nezavádza súd, jej zdravotný stav je taký, ako prezentuje. Pôžičku si
povinná zobrala, keď nebol jej zdravotný stav nestabilný, a to na zriadenie kozmetického salónu. Chcela
si zabezpečiť vyššiu životnú úroveň. Kozmetický salón už je zariadený, avšak povinná nie je spôsobilávykonávať v ňom podnikateľskú činnosť. Povinná vlastní 15 ročné motorové vozidlo, avšak je pravdou,
že niekedy používa aj priateľove auto. Stavba kozmetického salónu nie je ešte skolaudovaná, preto nie
je zapísaná na LV. Vecné bremeno doživotného užívania nie je prevoditeľné aktívum, s ktorým by mohla

povinná disponovať. Čo sa týka PN v r. 2017 bola povinná 3 mesiace PN a v r. 2018 jeden mesiac
PN. Zamestnávateľ povinnej berie ohľad na zdravotný stav povinnej a poskytuje jej úľavy, ktoré by iný
zamestnávateľ neposkytoval. Aktuálne poberá povinná nemocenskú dávku vo výške 209 Eur mesačne.
Od nástupu na PN 09.12.2019 to je jej jediný príjem. Už pred nástupom na PN bol zdravotný stav
povinnej zhoršený. Práca, ktorú vykonávala jej vyhovovala práve kvôli jej zdravotnému stavu, keď v inom

zamestnaní by jej neboli poskytnuté také podmienky. Z lekárskych práv, ktoré predložila vyplýva, že má
vážnezdravotnéproblémy,pričomvlekárskejsprávejetiežuvedené,žemápoklespracovnejschopnosti
o 40 %. K tvrdeniam uvedeným navrhovateľkou na pojednávaní sa povinná písomne vyjadrila, a to
že fotografia povinnej doložená navrhovateľkou je dôkazom bez výpovednej hodnoty, keďže z nej
nemožno vyvodiť, kde sa povinná v čase jej zverejnenia na sociálnej sieti nachádzala, nevyplýva
z nej čas a miesto jej vyhotovenia ani nepreukazuje, že sa povinná zúčastnila bicyklovej súťaže.

Právna zástupkyňa navrhovateľky nie je odborne spôsobilá vyjadrovať sa k zdravotnému stavu povinnej.
Povinná svoje tvrdenia preukázala predloženou zdravotnou dokumentáciou - lekárskymi správami a
potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Ani pred nástupom povinnej na PN nebolo v jej možnostiach
a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem a nájsť si lepšie platenú prácu, a to z dôvodu dlhodobých
zdravotných problémov, pričom jej zamestnávateľ bral na jej zdravotný stav ohľad. Poskytol jej také

podmienky, aké by jej iný zamestnávateľ neposkytol. Tvrdenie povinnej o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave potvrdzuje skutočnosť, že tieto vyústili do zlyhania obličky a jej dobratia. Povinná
svoje tvrdenia o dlhodobých zdravotných problémoch podložila množstvom lekárskych správ. Súd by
mal prihliadnuť aj na vzdelanie povinnej, povinná má obchodné učilište bez maturity a pred nástupom
na pozíciu asistentky pracovala ako upratovačka. Čo sa týka motorových vozidiel, ktoré síce vlastní

povinná - XX a XX ročné vozidlo značky V., prostriedky na ne vynaložil výlučne jej partner. Súd by mal
tiež prihliadnuť na to, že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou X. ročníka VŠ a popri štúdiu je v určitej
miere schopná prispievať na úhradu svojich nákladov výkonom brigádnickej práce študenta.

5. Z potvrdení o príjme povinnej súd zistil, že v období 1/2019 až 9/2019 bol jej čistý mesačný príjem

priemerne 344,67 Eur, v roku 2018 v priemere 329,32 Eur, v roku 2017 v priemere 259,61 Eur a v roku
2016 v priemere 292,99 EUR. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.09.2020 bola povinnej
od decembra 2019 vyplácaná nemocenská dávka, a to za december 2019 vo výške 88 Eur a v roku
2020 od januára do augusta 2020 priemerne vo výške 206,50 Eur mesačne. Z potvrdení o príjme otca
navrhovateľkysúdzistil,žejehopríjemvobdobí12/2017do11/2018bolvovýškepriemerne1364,25Eur

mesačne a v období od 12/2018 do 8/2019 bol jeho čistý mesačný príjem priemerne vo výške 1431,34
Eur. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že otec navrhovateľky bol od 09.09.2019
práceneschopný, pričom podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne mu bolo priznané nemocenské vo výške
33,67 Eur za deň (t.j. cca 1010 až 1040 Eur mesačne). Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie
povinnej vystavenej všeobecným lekárom dňa 22.10.2019 bola dňa 30.03.2019 posudzovaná invalidita

povinnej, pričom bolo skonštatovaná miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %.
Z doložených lekárskych správ vyplýva, že povinná prekonala onkologické ochorenie krčka maternice
(2004), podstúpila operáciu štítnej žľazy (2004), odstránenie vaječníkov (2017/2018), je sledovaná pre
kolísavý krvný tlak a v roku 2020 jej bola odstránená jedna oblička, je fajčiarka (4 až 5 cigariet denne),
v októbri a novembri 2019 udávala, že neužíva žiadne lieky. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne

zo dňa 09.06.2020 neevidujú žiadnu výplatu dôchodku ani žiadosť o dôchodkovú dávku povinnej.
Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti je povinná od 09.12.2019 pracovne neschopná.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského za obdobie od 09.12.2019 do 30.09.2020
sú zistil, že povinnej je od 19.12.2019 vyplácaná nemocenská dávka, pričom jej vyplácanie ku dňu
23.09.2020 nebolo ukončené. Z potvrdení o návšteve školy súd zistil, že v školskom roku 2018/2019 bola

navrhovateľka žiačkou 4. ročníka SOŠ kaderníctva a vizážistky a v ak. roku 2019/2020 bola študentkou
1. ročníka a v ak. roku 2020/2021 študentkou 2. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia odboru
psychológia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o. Navrhovateľka vyčíslila
svoje mesačné náklady na sumu 506,78 Eur, a to ako náklady na stravu 146 Eur, hygienu 20 Eur,
oblečenie 60 Eur, knihy, kultúru a výlety 25 Eur, lieky a vitamíny 10 Eur, cestovné do školy 20 Eur, réžiu

domu - polovica nákladov 86,18 Eur, školské potreby 450 Eur ročne t.j. 37,50 Eur mesačne, poplatky v
škole 2,10 Eur, čistiace a pracie potreby 10 Eur, školské obedy 25 Eur, plávanie 15 Eur, vreckové 30 Eur,
mobil 20 Eur. Na pojednávaní doplnila, že s nástupom na vysokú školu sa jej zmenili náklady v súvislosti
so štúdiom, keďže platí školné vo výške 585 Eur, stravuje sa už samostatne a uhrádza okolo 5 Eur zaobed denne. Povinná vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 279,85 Eur mesačne, a to ako náklady
spojené s bývaním vo výške 104,85 Eur - plyn 46 Eur, voda 17 Eur, RTVS 4,64, TV + internet 33,88 Eur,
poplatok za smeti 3,33 Eur, strava 100 Eur, lekárska starostlivosť 30 Eur, náklady na hygienické potreby

25 Eur, náklady na ošatenie 20 Eur mesačne. Neskôr v konaní uviedla, že došlo k zmene jej mesačných
nákladov spojených s bývaním, ktoré predstavujú spolu sumu vo výške 98,85 Eur.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal aj na záverečné reči účastníkov. Navrhovateľka
prostredníctvomprávnejzástupkyneuviedla,ževkonaníbolajednoznačnepreukázanázmenapomerov

na strane plnoletej dcéry, pričom zmena pomerov nastala aj na strane matky - zabezpečila si bývanie v
rodinnom dome, zariadila kozmetický salón a nadobudla 2. motorové vozidlá. Zmena pomerov nastala
aj na strane otca, ktorému klesol príjem z 1400 Eur na 1000 Eur z dôvodu dlhodobej PN od 19.09.2019
do 13.09.2019. Matka namieta voči zvýšeniu vyživovacej povinnosti zdravotným stavom, od podania
návrhu na súd však relevantným spôsobom závažnosť nepriaznivého zdravotného stavu nepreukázala.
Údajný nestabilný zdravotný stav jej po dlhé roky nedovoľuje riadne sa zamestnať a mať primeraný

príjem, preto je poberateľkou len minimálnej mzdy za 6 - hodinový úväzok. Na pojednávaní uviedla, že
o invalidný dôchodok nežiadala a ani ho nechce, na ďalšom pojednávaní zmenila taktiku a už uvádza,
že o invalidný dôchodok má záujem. Doklad o priznaní invalidného dôchodku a ani len o jeho žiadosť
však nepredložila, preto jej tvrdenia o závažnom zdravotnom stave sú nepreukázané. V roku 2018 a
2019 nemá podľa dokladov o príjme žiadnu práceneschopnosť a po poukázaní na túto skutočnosť je

obratom od. 09.12.2019 práceneschopná. Z doložených lekárskych správ zároveň vyplýva, že povinná
jefajčiarkouaneberiežiadnelieky(lekárskasprávaz19.11.2019a22.10.2019).Povinnáargumentovala
nízkym príjmom (340 Eur mesačne) avšak jej náklady mesačne sú 450 Eur, býva v rodinnom dome,
kde má zriadené vecné bremeno, pri ktorom má v novostavbe zariadený kozmetický salón, vlastní dve
motorové vozidlá, má spotrebiteľský úver so splátkou 90 Eur mesačne a žije v spoločnej domácnosti

s partnerom nemeckej národnosti. Život matky je preto v rovine nadštandardu. Matka je v súčasnosti
dlhodobo PN, napriek tomu ju navrhovateľka často vidí ako sa pohybuje v Malackách a v Stupave, jazdí
na spomínaných motorových vozidlách ako aj na kabriolete značky BMW, sedáva v reštaurácii, fajčí,
zúčastňuje sa športových podujatí. Ak matka žije len z nemocenských dávok, mala by zvážiť možnosť
predaja svojich motorových vozidiel a prevedenie úveru, ktorý spláca, na vlastníka nehnuteľnosti, do

ktorej investovala. Čestné prehlásenie partnera matky, že mu prispieva na bývanie a že mu odovzdala
sumu 5770 Eur na vybudovanie kozmetického salónu je v slovenskom jazyku, ktorému partner matky
nerozumie, ak by aj obsah vyhlásenia bol pravdivý, išlo by o investíciu do cudzej veci. Matka od začiatku
nemala záujem ani o minimálne zvýšenie výživného. Obdobná situácia nastala aj v prípade výživného
na staršiu dcéru, ktorá sa tiež súdila a matkou, lebo jej na výživu vôbec neprispievala. Poukázala na ust.

§ 63 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na to, aby súd nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (pôžička matky) a že na životnej úrovni matky sa má posielať aj dieťa. Navrhla, aby
súd zvýšil výživné v zmysle návrhu zo sumy na sumu 200 Eur mesačne do 08.12.2019 a od 09.12.2019
na sumu 170 Eur mesačne. V záverečnej reči povinná prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že
navrhovateľka nepreukázala nárok na zvýšenie výživného, keď nepredložila žiadne dôkazy - účtenky,

šeky, výpisy z účtu. Opätovne poukázala na svoj príjem a zdravotný stav. V súčasnosti je jediný príjem
povinnej jej nemocenská dávka, ktorej výška (209 Eur) nepostačuje ani na úhradu základných potrieb.
Povinná by pre zmenu pomerov mohla podať návrh na zníženie výživného. Poukázala na to, že pri
uplatníprincípupotencionalitypríjmubymalsúdprihliadnuťnavzdelaniepovinnej(učňovskýlist),pričom
aj v prípade neexistencie zdravotných problémov by si nevedela zabezpečiť zamestnanie s vyšším

príjmom s ohľadom na jej schopnosti a možnosti. Ani majetkové pomery povinnej nedovoľujú platenie
vyššieho výživného (nevlastní nehnuteľnosť, nemá úspory). Dary a pomoc od partnera matky nie sú
nárokovateľné a finančná pomoc od jej partnera je nepravidelná, pričom nežijú v spoločnej domácnosti.
Navrhla, aby súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

7. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na
základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych
rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných
rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako

zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu preto v prvom rade skúmal, či nastala zmena pomerov
od posledného súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie uviedol, že naposledy bolo rozhodnuté o
úprave výživného na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa21.01.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a matka bola zaviazaná prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 80 Eur mesačne. V čase vyhlásenia predmetného rozhodnutia súdu bola
navrhovateľka žiačkou 9. ročníka ZŠ. Otec navrhovateľky bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom

vo výške cca 1077 Eur. Povinná bola zamestnaná na dohodou s čistým mesačným príjmom okolo 320
Eur. Obaja rodičia mali dve vyživovacie povinnosti.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľky
od poslednej úpravy výživného nastala zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.

Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov, rokov, navrhovateľka je už plnoletá a je
študentkou 2. ročníka VŠ. Obaja rodičia sú zamestnaní, otec pred nástupom na PN s príjmom priemerne
okolo 1430 Eur mesačne a matka pred nástupom na PN s príjmom okolo 340 Eur mesačne. Obom
rodičom, odbudla jedna vyživovacia povinnosť. Od poslednej úpravy výživného teda došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane navrhovateľky, ako aj na strane oboch rodičov.

9. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadnil odôvodnené potreby
oprávnenej navrhovateľky ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej ako aj otca
navrhovateľky. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého
z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju

preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách.
Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Cieľom ustanovenia §
62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu
povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne

má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom
zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Základnou podmienkou
správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie
odôvodnenýchpotriebdieťa.Medzitiezákladnépatríbývanie,stravovanie,ošatenie,hygienicképotreby,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava

dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia
povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne
obmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Vzhľadomnavekoprávnenejajejodôvodnenépotreby
sprihliadnutímnamožnosti,schopnostiamajetkovépomeryobochrodičov,malsúdprvejinštanciezato,
že zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne v období od podania návrhu

do 08.12.2019 je primerané. Od 09.12.2019 ponechal súd výšku výživného tak, ako bola stanovená
doposiaľ, a to s ohľadom k tomu, že od 09.12.2019 doposiaľ je povinná práceneschopná a poberá len
nemocenskú dávku vo výške priemerne 206,50 Eur mesačne a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti
nie je v nej možnostiach a schopnostiach hradiť vyššie výživné. Čo sa týka zvýšenia výživného za
obdobie od podania návrhu do 08.12.2019 súd vychádzal zo zásady potencionality príjmu. Pri uplatnení

princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Matka už
dlhodobo (od roku 2015) pracuje za minimálnu mzdu, čo odôvodňovala najmä svojimi zdravotnými

problémami. Súd prvej inštancie je toho názoru, že ak matka skutočne nebola zo zdravotných dôvodov
schopná dosahovať vyšší príjem, mala urobiť potrebné kroky k tomu, aby jej táto skutočnosť bola
zodpovedajúcim spôsobom kompenzovaná, a to invalidným dôchodkom. Sama však uviedla, že o
invalidný dôchodok žiadať nechcela (hanbila sa). Toto zdôvodnenie považuje súd prvej inštancie za
nepresvedčivé a zároveň je tento prístup matky potrebné hodnotiť ako nezodpovedný, a to najmä so

zreteľom na to, že je matkou dieťaťa, ktoré je doposiaľ výživou odkázané na svojich rodičov. Matka
sa dlhodobo (niekoľko rokov) uspokojila s tým, že dosahuje veľmi nízky príjem a napriek existencii
vyživovacej povinnosti svoju situáciu adekvátne neriešila, dlhodobo nevynakladala dostatočné úsilie,
aby si svoj príjem zvýšila, a to aj požiadaním o invalidný dôchodok, ak skutočne niekoľko rokov nemohla
získať lepšie platenú prácu práve zo zdravotných dôvodov. Súd je toho názoru, že navrhovateľka mala

už dávno urobiť kroky k poberaniu invalidného dôchodku, čo však pre súd nezrozumiteľných dôvodov
neurobila. Príjem povinnej, ktorý dosahovala v zamestnaní by sa tak navýšil aj o invalidný dôchodok,
na ktorý by povinná mala bezpochyby nárok, ak skutočne bola jej pracovná schopnosť z dôvodu
zdravotného stavu dlhodobo znížená, ako celý čas argumentovala. V zásade možno konštatovať,že matka nemala potrebu zabezpečiť si vyšší príjem (vyživovacia povinnosť ju k tomu evidentne
nemotivovala) a jej životnú úroveň jej pomáhal zvyšovať jej partner, ktorý jej poskytuje bývanie, motorové
vozidlo aj financie. Teda sama sa nechala živiť svojim partnerom a svoju vyživovaciu povinnosť voči

svojej dcére v prevažnej miere prenášala na otca navrhovateľky. Povinná z výživného predložila súdu
množstvo lekárskych správ, ktoré potvrdzujú určité zdravotné problémy, avšak okrem iného z nich
vyplýva aj to, že je fajčiarka, na čo nevyhnutne vynakladá mesačne nezanedbateľnú sumu peňazí, čo vo
svojich nákladoch ani neuviedla, ako aj že neužíva žiadne lieky (10/2019, 11/2019). Súd prvej inštancie
tiež podotkol, že celková životná úroveň matky nezodpovedá jej príjmom, čo zdôvodňovala tým, že

ju podporuje jej partner. Partner matky samozrejme nemá vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke,
avšak zároveň platí, že navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka
síce nevlastní nehnuteľnosť, ale má právo doživotne nehnuteľnosť bezplatne užívať (nemusí platiť
nájom ani hypotéku), taktiež vlastní dve motorové vozidlá, a zariadila si kozmetický salón. Životná
úroveň matky sa preto súdu v žiadnom prípade nejaví tak nízka ako sa snaží prezentovať. Čo sa týka
nákladov vyčíslených navrhovateľkou tie súd považoval za štandardné a primerané veku navrhovateľky.

Navrhovateľka je dospelá mladá žena, študuje na vysokej škole, s čím sú spojené nepochybne vyššie
náklady ako počas štúdia na základnej škole, ktorú navrhovateľka navštevovala v čase posledného
rozhodnutia súdu. Matka by si mala uvedomiť, že je jej prvoradou povinnosťou vyživovať svoje dieťa a to
až do momentu, keď nie je schopné samé sa živiť. Pri sume výživného 150 Eur určite nemožno hovoriť
o tom, že by povinná z takto stanoveného výživného uhrádzala navrhovateľke akýkoľvek nadštandard.

Vzhľadom na vyšší príjem otca je však namieste, aby hradil väčšiu časť nákladov navrhovateľky, čo súd
prvej inštancie zohľadnil. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na vzdelanie
matky, avšak aj k tomu, že v Bratislavskom kraji je v rámci Slovenska najviac pracovných príležitostí
ako aj dosahovaná vyššia priemerná mzda ako v iných regiónoch Slovenska. Od 09.12.2019 je povinná
práceneschopná a poberá len nemocenskú dávku vo výške 209 Eur mesačne. Túto skutočnosť súd

prvej inštancie zohľadnil a od vzniku práceneschopnosti matky, ktorá doposiaľ trvá, výživné ponechal v
pôvodne stanovenej výške, t.j. vo výške 80 Eur mesačne. Výživné v prípade plnoletých detí nemôže byť
určené v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie je toho názoru, že ak by zvýšil výživné aj za
čas odkedy je povinná práceneschopná, bolo by zvýšenie výživného v rozpore s dobrými mravmi, keď
výška výživného 80 Eur predstavuje skoro 40 % z nemocenskej dávky poberanej povinnou, ktorá je jej

jediným príjmom. Príjem matky od vzniku práceneschopnosti nedosahuje ani výšku životného minima na
plnoletú osobu stanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z. na
sumu 214,83 Eur. Zároveň platí, že od momentu, keď sa stala povinná preukázateľne práceneschopná,
nie je objektívne v jej možnostiach dosahovať vyšší príjem. Navrhovateľka argumentovala aj použitím
ust. § 63 Zákona o rodine, k čomu súd prvej inštancie uvádza, že nebol zákonný dôvod určiť výživné

z takto stanoveného príjmu (20 násobku životného minima), keď matka nie je osobou, ktorá má príjem
z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, teda nepodniká a je v pracovnom pomere. Súd
prvej inštancie uviedol, že musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
súdu, t.j. za obdobie od podania návrhu 18.12.2018 do 30.09.2020. Zročné výživné súd určil ako rozdiel
medzisumouzvýšenéhovýživnéhoadoposiaľurčenéhovýživného.Zročnévýživnézauvedenéobdobie

predstavuje sumu vo výške 819,67 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac december
2018 (70/31 x 14 = 31,61 Eur), výživného za obdobie mesiacov január 2019 až november 2019 (11 x
70 = 770 Eur) a alikvotnej časti výživného za mesiac december 2019 (70/31 x 8 = 18,06 Eur). V období
od 09.12.2019 už zročné výživné nevznikalo, keďže výživné súd stanovil na pôvodnú výšku 80 Eur
mesačne. Podľa ust. § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Zročné výživné súd
umožnil splácať povinnej v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 30 Eur spolu s bežným
pod stratou výhody splátok, a to vzhľadom na skutočnosť, že matka je už dlhodobo práceneschopná a
s ohľadom na výšku nemocenskej dávky, ktorú poberá.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania, s
poukazom na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu to považuje za spravodlivé, keďže pojednávania
boli napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu viackrát odročené za účelom doplnenia dokazovania
výlučne povinnou a prístup matky v konaní hodnotila ako nekorektný, keď viackrát neuviedla pravdivé
informácie. K navrhovateľkou požadovanému nároku na náhradu trov konania sa povinná vyjadrila tak,

že navrhovateľka nárok na náhradu trov konania nepreukázala existenciou takých okolností, pre ktoré
by priznanie tohto nároku bolo možné považovať za spravodlivé, napr. sociálne pomery navrhovateľky,
hmotná núdza a pod. Pričom je nutné, aby uplatnenie tohto nároku bolo zo strany navrhovateľky riadne
odôvodnené a preukázané. Čo sa týka odročovania pojednávaní za účelom doplnenia dokazovaniapovinná nedoložila žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutie o jeho priznaní z dôvodu, že
skolabovala, absolvovala vážny operačný zákrok, súd však o zhoršení zdravotného stavu informovala,
povinnej hrozí plná invalidita, pričom podanie žiadosti o invalidný dôchodok nie je ani v súčasnosti

možné, pretože jej zdravotný stav nie je stabilizovaný a hrozí jej ďalší operačný zákrok. Povinná
naďalej absolvuje lekárske vyšetrenia a žiadosť o invalidný dôchodok podá v súlade s odporúčaním
lekárov, t.j. po stabilizácii zdravotného stavu pre aktuálnu nemožnosť určenia rozsahu invalidity. S
prihliadnutím na okolnosti prípadu by priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľke bolo
nespravodlivé a úhrada trov konania by bola z finančných zdrojov povinnej nemožná a pre povinnú

likvidačná. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na charakter konania - návrh plnoletého
dieťaťa na zvýšenie výživného, považuje povinná za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal
trovy konania sám. Súd prvej inštancie napriek návrhu oprávnenej, aby jej súd priznal náhradu trov
konania, rozhodol o trovách konania v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p.
Súd prvej inštancie je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné
ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia

musí byť náležite odôvodnená. Súd prvej inštancie nezistil také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré
by odôvodňovali použitie ust. § 55 C.m.p., teda že by s ohľadom na okolnosti prípadu považoval za
spravodlivé priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že súd viackrát
odročil pojednávanie nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Mimosporové konanie je ovládané
vyšetrovacím princípom a súd je povinný zisťovať skutočný stav veci. Vzhľadom na vyššie uvedené,

keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 55 C.m.p., a prelomenie všeobecnej zásady
zakotvenej v ust. § 52 C.m.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

11. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka odvolanie. Je toho názoru, že súd prvej

inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, ale vec nesprávne právne posúdil a vyhodnotil.
Samotná skutočnosť, že matka o ňu ako svoju dcéru niekoľko rokov nejaví žiadny záujem, uprednostnila
svojho partnera nemeckej národnosti pred starostlivosťou o svoje vtedy 13-ročné maloleté dieťa,
pričom po dohode rodičov ju zveril súd z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca
nasvedčuje, že matka nikdy o ňu neprejavovala reálny záujem ako o dcéru a jej potreby a jednoznačne

aj výchovu a výživu prenechala v podstatnej miere na jej otcovi. Dôkazom prístupu povinnej k plneniu
vyživovacej povinnosti je jej nemenné tvrdenie od začiatku konania do jeho úplného konca o tom, že
s jej návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí a to o žiadnu čiastku. Základným dôvodom, prečo
odmietala akékoľvek zvýšenie výživného má byť jej „. R. Z.. Do súdneho spisu doložila niekoľko
lekárskych správ o zdravotnom stave, ktoré sa spočiatku týkali jej zdravotných problémov v dávnejšej

minulosti. Za hodnotené obdobie /12 mesiacov spätne od podania návrhu/ až do 12/2019 /kedy
sa stala práceneschopnou/, nedokázala matka preukázať žiadne závažné ochorenie, ktoré by jej
bránilo vykonávať nejaký druh práce, alebo by ju v nej obmedzovalo. Nebrala žiadne lieky a nebola
práceneschopná, pričom jej zdôvodnenia sú zrejme účelové. Stanovisko všeobecného lekára zo dňa
22.10.2019 o možnej miere poklesu pracovnej schopnosti povinnej o 40 % je len jeho návrhom, lebo

rozhodnutie môže po stanovisku posudkového lekára vydať len Sociálna poisťovňa, ktorá ne/prizná
invalidný dôchodok. To sa však matke počas celého konania predložiť z rôznych dôvodov nepodarilo.
Najprv tvrdila, že si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku nechce podať, následne si to rozmyslela
a tvrdila, že si ju už podať chce, ale počas konania od 12/2018 do 09/2020 však k uplatneniu tejto
dávky z jej strany neprišlo. Navrhovateľka poukazuje na obsah spomínanej lekárskej správy zo dňa

22.10.2019, z ktorého vyplýva „. L. - O. A. Z. S. R. Č.Ť. S. A.: XX %., pričom základnou podmienkou
priznaniatzv.čiastočnéhoinvalidnéhodôchodkujevšakpoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť
o viac ako 40 %. Z uvedeného vyplýva, že ani všeobecný lekár vlastne nenavrhol povinnej priznanie
invalidného dôchodku. Súd prvej inštancie síce podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v jeho
prvej časti výroku /za obdobie od 18.12.2018 do 08.12.2019/ vzal námietky navrhovateľky čiastočne do

úvahy pri hodnotení nároku na zvýšenie výživného, ale nie dostatočne a preto na zvýšení výživného
za toto obdobie na 200,- € navrhovateľka trvá a to aj s poukazom na jej vyčíslené náklady, ktoré súd
považoval za štandardné a primerané. Taktiež súd dôsledne nevyhodnotil majetkové pomery matky,
keďže z jeho odôvodnenia vyplýva len konštatácia príjmov matky do 08.12.2019 a po 09.12.2019,
pričomzmenamajetkovýchpomerovnastranematkynastalaodposlednéhorozhodnutiasúduzásadná.

Navrhovateľka uvádza, že pôvodný návrh na zvýšenie výživného z 80,- € na 200,- € v závere konania
upravila z 80,- € na 170,- €, /za obdobie počnúc dňom 09.12.2019/, čo zdôvodnila práve tým, že povinná
si vzala úver na investíciu do cudzieho majetku so splátkou 90,- €/mesačne, preto práve o túto čiastku
žiadala zvýšiť výživné s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine, kedy súd neberie do úvahyvýdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je matka schopná splácať úver vo
vyššej sume ako platí výživné /od 09.12.2020 aj podľa ostatného rozhodnutia súdu/, je navrhovateľka
toho názoru, že súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť, keďže výživné je primárnym výdavkom rodiča.

Z časového hľadiska preto tiež navrhuje odvolaciemu súdu, aby si pri prejednávaní odvolania vyžiadal
stanovisko povinnej či ukončila svoju práceneschopnosť a ktorým dňom /pravdepodobne najneskôr
po roku, t.j. 08.12.2020/ a či medzičasom podala žiadosť o invalidný dôchodok a s akým výsledkom.
Uvedené skutočnosti by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené žiada
navrhovateľka odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej prizná

za obdobie od 18.12.2018 do 08.12.2019 zvýšené výživné v sume 200,- €/mesačne a za obdobie od
09.12.2019 zvýšené výživné 170,- €/mesačne, ktoré je povinná platiť na účet navrhovateľky vždy do 15.
dňavmesiacivopred.Zročnévýživnežiadazaplatiťvcelostivlehote3dníodprávoplatnostirozhodnutia,
keďže povinná o splátky nežiadala. V prípade úspechu žiada navrhovateľka priznať jej náhradu trov
konania, k rukám advokátky. V prípade zistenia, že povinná má priznaný alebo zamietnutý nárok na
invalidný dôchodok a nie je už práceneschopná, stále trvám na výživnom 200,- €/mesačne po skončení

jej PN.

12.VočirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolanieajpovinnáatovočiI.,II.,IV.výroku rozhodnutia,
a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č.
160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), teda súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Povinná má za to, že

rozhodnutie súdu trpí vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na zákonné ustanovenie § 220
ods.2CSPanato,žejednouzosúčastízákladnéhoprávanaspravodlivýsúdnyproces,zaručenéhovčl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované
aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a je povinnosťou súdov ako aj štátnych orgánov dbať o to, aby
ústavnéprávasubjektovzúčastnenýchnakonaníbolidodržiavané.Týmsazároveňzabezpečujeplnenie
ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov

dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu a musí byť z neho zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a
spravodlivosť. Odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo
všetkých písomných podaní sporových strán, ale povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi
sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Uvedené závery potvrdzuje aj judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď

na rozhodujúce argumenty a z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia
svojho argumentu, a teda samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Povinná má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku
riadnym a dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, na základe akých úvah, záverov a dôkazov
dospel súd k rozhodnutiu o zvýšení výživného pre navrhovateľku z pôvodne stanovenej sumy výživného

vo výške 80,- Eur na sumu vo výške 150,- Eur, a to za obdobie od podania žaloby do 08.12.2019,
keďže v predmetnom rozsudku súdu absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu v tejto časti.
Povinná má za to, že súd v predmetnom odôvodnení rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočne považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd by mal dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Povinná vytýka, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje
vysvetlenie ako sa súd vysporiadal a posúdil podstatné tvrdenia povinnej ohľadne jej majetkových
pomerov (povinná nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má výrazne nižšiu životnú úroveň nielen
ako otec navrhovateľky, ale aj ako samotné plnoleté dieťa - navrhovateľka) v porovnaní s majetkovými

pomermi otca navrhovateľky (vlastníka rodinného domu, prípadne iných nehnuteľností), keďže povinná
bolaporozvodesotcomnavrhovateľkynútenáopustiťrodinnýdom,kdespoločnesotcomnavrhovateľky
a navrhovateľkou žili, navyše bez úspor si povinná musela sama a na vlastné náklady zabezpečiť
nové bývanie a základnú domácnosť, pričom v konaní povinná poukazovala aj na skutočnosť, že dodnešného dňa tunajší súd nerozhodol o jej návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (investície do nehnuteľnosti, hnuteľné veci). Vzhľadom na príjem otca navrhovateľky a s
ohľadom, že otec už neplní žiadne vyživovacie povinnosti, nespláca hypotéky a úvery, je možné tvrdiť,

že otec dcére - navrhovateľke zabezpečuje výrazne vyššiu životnú úroveň ako má povinná, pretože je
v jeho schopnostiach a možnostiach navrhovateľke zabezpečiť výrazne vyššiu životnú úroveň akú má
sama povinná, avšak ani tieto tvrdenia povinnej neboli súdom zohľadnené. Závery súdu o tom, že aj
majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľky odôvodňujú nárok na zvýšenie výživného z pôvodne
stanovenej sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur pri minimálnej mzde, ktorú povinná zarába nie sú vôbec

riadne odôvodnené a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa podľa povinnej v odôvodnení rozsudku vôbec
nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami povinnej ohľadne jej snahy zabezpečiť si vyšší príjem, a teda
aj vyššiu životnú úroveň, keď povinná v konaní uviedla, že si v časti nehnuteľnosti priateľa zriadila
kozmetický salón, v ktorom plánovala vykonávať pedikúru, na zariadenie salónu si povinná dokonca
musela zobrať pôžičku, pričom táto investícia do nehnuteľnosti jej bude zo strany priateľa započítavaná
voči nájomnému za tento priestor zo strany jej priateľa. Vzhľadom na to, že zdravotný stav povinnej sa

rapídne už počas súdneho konania zhoršil, povinná nemohla a naďalej nemôže začať vykonávať vlastné
podnikanie - pedikúru, čím si chcela zabezpečiť vyšší príjem. V odôvodnení predmetného rozsudku
súčasne absentuje vysvetlenie ako súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného posúdil
náklady navrhovateľky a náklady povinnej, na ktoré z nich a v akom rozsahu prihliadol, ktoré považoval
za opodstatnené a zohľadnil ich pri svojom rozhodovaní o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie sa v

odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami povinnej, ktorými namietala výšku
týchto nákladov, pričom výška nákladov navrhovateľky sa jej zdala neopodstatnená a neprimerane
vysoká. Povinná poukazuje aj na to, že navrhovateľka je síce študentkou vysokej školy, avšak v
konaní nepreukázala, že by si napríklad v súvislosti s vysokoškolským štúdiom musela zabezpečovať
napr. vlastné bývanie, prípadne internát, ktoré by predstavovali zvýšené náklady pre navrhovateľku

a tieto by odôvodňovali zvýšenie výživného pre navrhovateľku. Povinná v konaní taktiež namietala,
že navrhovateľka študuje na súkromnej vysokej škole pričom navrhovateľke nič nebránilo v štúdiu na
štátnej vysokej škole, keďže školné na súkromnej vysokej škole predstavuje sumu vo výške 585 Eur
ročne, a teda ani tento náklad navrhovateľky nepovažovala povinná za opodstatnený vzhľadom k príjmu
povinnej (minimálna mzda). Súčasne podľa povinnej z odôvodnenia rozsudku súdu ani nevyplýva riadne

odôvodnenie čo sa týka určenia výšky zvýšeného výživného. Povinná má za to, že súd mal v rozsudku
náležite odôvodniť ako dospel k určeniu sumy zvýšenia výživného napr. aké iné lepšie zamestnanie
s akým príjmom by si povinná s jej vzdelaním, praxou, vekom, zdravotným stavom podľa súdu mohla
zabezpečiť.Vzhľadomnatakétonedostatočnéodôvodnenie,keďžepovinnámástredoškolskévzdelanie
bez maturitnej skúšky, bez riadnej praxe v nejakom obore, bez jazykových znalostí, vzhľadom na vek

povinnej(48rokov)sajaviazáveryaúvahysúduakosvojvoľnéanepresvedčivé.Vsúvislostisnámietkou
súdu prvej inštancie, že povinná neurobila kroky k poberaniu invalidného dôchodku, povinná uvádza,
že ako vyplýva aj z preukázaného negatívneho zdravotného stavu počas súdneho konania, tento sa
zhoršoval aj pred podaním návrhu navrhovateľky, z čoho je evidentné, že zdravotný stav povinnej
nebol dlhodobo stabilný. Povinná považuje za nedôvodný aj záver súdu prvej inštancie, že povinná

žije v Bratislavskom kraji, kde je dosahovaná vyššia priemerná mzda ako v iných regiónoch Slovenska.
Povinná má za to, že súd pri aplikácií zásady potencionality príjmov musí objektívne zhodnotiť všetky
okolnosti potrebné na aplikáciu tejto zásady - vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, pričom tieto okolnosti je
potrebné zhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti. Taktiež je treba uviesť, že ak by si povinná našla iné

zamestnanie s vyšším príjmom mimo svojho bydliska (Stupava) je možné predpokladať, že by sa jej
v súvislosti s dochádzaním do zamestnania podstatne zvýšili aj náklady na cestovanie. Jednoducho
povedané, ak by aj povinná zarobila viac ako v súčasnosti - minimálnu mzdu, zvyšné peniaze by
minula na dochádzanie do práce. Navyše, povinná má stredoškolské vzdelanie bez maturity a praxe
(predtým pracovala len ako upratovačka a v súčasnosti vykonáva pomocné prace ako asistentka), a

teda nie je možné predpokladať, že by povinná mohla aj s prihliadnutím na pracovné príležitosti a
dosahovanie vyššej mzdy v Bratislavskom kraji zarábať oveľa vyšší príjem ako zarábala na pozícií
asistentky v predmetnej dobe. Rovnako v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie podľa povinnej
absentuje akékoľvek vysporiadanie sa súdu s nákladmi povinnej, ktoré v konaní na základe výzvy
súdu uviedla a predložila, a to najmä s prihliadnutím na určenie životnej úrovni povinnej. Súd prvej

inštancie sa v predmetnom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal a neuviedol, ktoré z nákladov
povinnej, ktoré musí vynaložiť na zabezpečenie svojich nevyhnutných mesačných základných potrieb
(najmä živobytia a stravy) zobral do úvahy a zohľadnil pri rozhodovaní o zvýšení výživného, najmä
teda na ktoré z nevyhnutných nákladov povinnej súd pri rozhodovaní prihliadol a na ktoré nákladyneprihliadol a z akých dôvodov. Povinná má taktiež za to, že posúdenie a zhodnotenie týchto nákladov
zo strany súdu je nevyhnutné a priamo súvisí s určením životnej úrovne rodiča, nakoľko v súlade s
§ 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine má dieťa právo podieľať sa a životnej úrovni rodičov. V

odôvodnení rozsudku súdu taktiež absentuje ako sa súd vysporiadal a či pri rozhodovaní o zvýšení
výživného prihliadol na podstatné tvrdenia povinnej, aby súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného
zohľadnil a posúdil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka je plnoletá a sama si môže čiastočne prispievať
na úhradu svojich nákladov, a to napríklad formou brigádnickej práce aj počas vysokoškolského štúdia
(napr. cez víkendy, mimo skúškového obdobia a pod.), pričom navrhovateľka v konaní ani neuviedla

a nepreukázala, že by na jej strane existovala skutočnosť, ktorá by jej objektívne bránila vo výkone
brigádnickej práce študenta počas štúdia na vysokej škole (napr. existencia závažných zdravotných
problémov, náročnosť štúdia). Nakoľko v odôvodnení rozsudku absentujú podstatnými skutočnosťami,
s ktorými sa súd v predmetnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, má povinná za to, že
týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil povinnej, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva povinnej na spravodlivý proces.

Povinná má aj za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Povinná má za to, že závery súdu prvej inštancie o jej potencionalite príjmu nemožno
považovať za správne, resp. nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním, s legislatívou a judikatúrou,
napokon ani so skutkovým stavom. Povinná v konaní uviedla, že má len stredoškolské vzdelanie

bez maturitnej skúšky (učňovský list), pričom súd nevykonal ďalšie dokazovanie a ani v konaní ďalej
rovnako neskúmal aké bolo predchádzajúce zamestnanie povinnej, či má povinná prax, aké má povinná
pracovné skúsenosti, či povinná disponuje jazykovými znalosťami, aké sú ďalšie schopnosti povinnej
potrebné na určenie a zhodnotenie toho, že povinná si môže nájsť inú prácu, s vyšším príjmom. Máme za
to, že súd pri aplikácií zásady potencionality príjmov musí najskôr objektívne zhodnotiť všetky okolnosti

potrebné na aplikáciu tejto zásady - vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a
jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, pričom tieto okolnosti je potrebné zhodnotiť
v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie však v tomto konaní bez objektívneho posúdenia, znalostí
a preukázania týchto podstatných skutočností jednoducho ustálil a vyvodil závery o tom, že v súlade
so zásadou potencionality príjmu si povinná mohla zabezpečiť lepšie platené zamestnanie a nemusela

zarábať iba minimálnu mzdu. Povinná súčasne počas konania uviedla a poukázala na to, že pred
nástupom do terajšieho zamestnania na pozíciu asistentky (kde vykonáva pomocné práce) pracovala
ako upratovačka pre spol. Lundeck Slovensko, s.r.o., pričom jej príjem bol taktiež na úrovni minimálnej
mzdy. Ani tieto tvrdenia povinnej pritom neboli zo strany súdu vôbec zohľadnené pri rozhodovaní o
zvýšení výživného. Vzhľadom na uvedené, teda nie je možné podľa povinnej objektívne určiť na základe

akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že povinná si mohla v období od podania
návrhu do 08.12.2019 nájsť lepšie platené zamestnanie s vyšším príjmom, keď už dlhodobo predtým
povinná pracovala ako upratovačka, povinná nemá prax v inom lepšie platenom odbore, nemá jazykové
znalosti resp. nedisponuje napr. certifikátom, disponuje jedine certifikátom o absolvovaní kurzu pedikúry
a jej príjem aj pred nástupom do práce na pozíciu asistentky bol taktiež na úrovni minimálnej mzdy.

Povinná ďalej poukazuje na to, že vzhľadom na negatívny progres zdravotného stavu povinnej je
evidentné, že podanie žiadosti o invalidný dôchodok v skoršej dobe nebolo možné práve z dôvodu,
že zdravotný stav povinnej nebol dlhodobo ustálený, čo napokon aj potvrdzuje operačný zákrok, ktorý
bol len dôsledkom už tohto tvrdeného dlhodobého nestabilného zdravotného stavu povinnej. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinná v konaní uvádzala, že má dlhodobé zdravotné problémy, ktoré navyše

preukazovala rozsiahlou zdravotnou dokumentáciou, pričom aj z predložených dôkazov vyplývalo, že
zdravotné problémy povinnej pretrvávali ešte pred podaním návrhu na zvýšenie výživného zo strany
oprávnenej je evidentné, že zdravotný stav povinnej nebol dlhodobo stabilný (zhoršoval sa), a teda
podanie žiadosti o invalidný dôchodok nebolo počas tejto doby možné, resp. ani zo strany lekárov
odporúčané. Uvedené podstatné tvrdenia povinnej však súdom prvej inštancie vôbec neboli brané do

úvahy a zohľadnené pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Nepodanie žiadosti o invalidný dôchodok
zo strany povinnej nemožno vyhodnotiť v neprospech povinnej ako jej „ľahostajnosť“ a ako dôvod
preukazujúci nárok na zvýšenie výživného pre oprávnenú. Keďže nestabilný zdravotný stav povinnej,
pretrvával ešte pred podaním návrhu, a počas vedeného súdneho konania sa zhoršoval, súd mal pri
rozhodovaní o určení výšky zvýšenia výživného tieto skutočnosti zohľadniť a súčasne prihliadnuť aj na

to, že výška zvýšeného výživného z pôvodne stanovenej sumy 80,- Eur na zvýšenú sumu výživného vo
výške 150,- Eur za obdobie od podania žaloby do 08.12.2019, aj keď vo forme splátkového kalendára
určeného povinnej, bude pre povinnú likvidačná. Povinná poukazuje v odvolaní i na to, že absolvovala
vo februári 2020 závažný operačný zákrok - odobratie obličky, pričom do rozhodnutia súdu nebolomožné podať žiadosť o invalidný dôchodok pre nestabilný zdravotný stav, a teda príjem povinnej z
dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti je ešte nižší ako minimálna mzda, a to 214,83 Eur. Súd
síce prihliadol na dlhodobú pracovnú neschopnosť povinnej z dôvodu týchto zdravotných problémov v

období od 09.12.2019 do rozhodnutia súdu, pričom uviedol, že výživné pre plnoleté deti nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi, avšak súd nezohľadnil, že aj zročné výživné v sume 819,67 Eur, ktoré
má povinná zaplatiť navrhovateľke v splátkach je pre povinnú v súčasnej dobe likvidačné. Povinná
nebola objektívne schopná, vzhľadom na svoje majetkové pomery a svoju životnú úroveň, vytvárať
úspory, z ktorých by v súčasnej dobe zvýšené výživné splácala. Okrem toho, povinná má za to, že

vzhľadom na všetky okolnosti, je aj priznanie zvýšeného výživného za súdom stanovené obdobie (spolu
vo výške 819,67 Eur aj keď formou splátkového kalendára) v rozpore s dobrými mravmi. Povinná k
posúdeniu jej životnej úrovne súdom prvej inštancie, uvádza že má v nehnuteľnosti svojho priateľa
(nemeckej príslušnosti) zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti, avšak to neznamená, že povinná nemusí mesačne vynakladať určité náklady spojené s
bývaním a znášať náklady na zachovanie a údržbu nehnuteľnosti v určitom rozsahu, a teda povinná má

aj určité povinnosti spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Nie je teda možné vyvodiť záver o tom, že
povinná užíva nehnuteľnosť úplne bezodplatne. Súčasne v konaní na základe vykonaného dokazovania
nebolo taktiež preukázané, že povinná má v porovnaní s otcom navrhovateľky porovnateľné majetkové
pomery, čo súvisí so stanovením životnej úrovne otca navrhovateľky, navrhovateľky a rovnako aj so
stanovením životnej úrovne povinnej. Čo sa týka vlastníctva motorových vozidiel, v konaní taktiež z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jedná o staršie motorové vozidlá (12-15 ročné), pričom tieto
povinná občas používa, avšak prostriedky na ich kúpu poskytol povinnej výlučne jej priateľ, keďže z
minimálnej mzdy by si kúpu týchto vozidiel povinná nemohla dovoliť a tieto používa priateľ povinnej
počas návštevy povinnej. Nakoľko priateľ povinnej nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
(je nemeckej príslušnosti) z tohto dôvodu je ako vlastník motorových vozidiel v technickou preukaze

uvedená povinná. Ani závery súdu o tom, že si matka zariadila kozmetický salón (kde plánovala povinná
vykonávať pedikúru) neodôvodňujú preukázanie takých majetkových pomerov povinnej, aby bolo možné
priznať zvýšenie výživného v zmysle rozhodnutia súdu, keďže kozmetický salón ani povinná nevlastní,
tak ako v konaní uviedla. Povinná v konaní taktiež uviedla, že kozmetický salón si zriadila v časti
nehnuteľnosti priateľa s tým, že si na jeho zariadenie musela zobrať pôžičku, pričom táto investícia do

nehnuteľnosti jej bude zo strany priateľa započítavaná voči nájomnému za tento priestor zo strany jej
priateľa. Vzhľadom na to, že zdravotný stav povinnej sa rapídne už počas súdneho konania zhoršil,
povinná nemohla a naďalej nemôže začať vykonávať vlastné podnikanie - pedikúru, čím si chcela
zabezpečiť vyšší príjem. Povinná má v porovnaní s majetkovými pomermi otca navrhovateľky (aj v
porovnaní so samotnou navrhovateľkou) výrazne nižšiu životnú úroveň, pričom súd tieto skutočnosti

na základe vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil, a teda dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Povinná namieta aj závery súdu prvej
inštancie, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka je fajčiarka, na čo nevyhnutne vynakladá mesačne
nezanedbateľnú sumu peňazí, čo vo svojich nákladoch ani neuviedla. Povinná poukazuje aj na to,
že súd prvej inštancie pri určení výšky zvýšeného výživného vôbec nebral do úvahy sumu životného

minima, ktorá v súčasnej dobe na fyzickú plnoletú osobu predstavuje výšku 214,83 eura mesačne, a
teda súd aj v rozpore s týmito skutočnosťami vydal rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmé, na základe
akých dôkazov a zistení dospel k určeniu sumy zvýšeného výživného v sume 150,- Eur s ohľadom na
posúdenie všetkých okolností tohto prípadu. Na základe uvedeného v odvolaní povinná navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom

rozsahu zamietne, alternatívne aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

13. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedla, že ho považuje v plnom rozsahu
za jednoznačne účelové. Poukázala na to, že od posledného rozhodnutia súdu vo veci

výživného /04.02.2015/ uplynulo viac ako 5 rokov a navrhovateľka sa zo žiačky ZŠ stala študentkou VŠ
a teda tu nastala zo zákona podstatná zmena pomerov, ktorú povinná vôbec neberie do úvahy a odmieta
akékoľvek zvýšenie výživného. Podstatná zmena pomerov za uvedené obdobie nastala aj na strane
povinnej, hlavne sa zlepšili jej majetkové pomery. Zabezpečila si bezplatné bývanie /neplatí žiadne
nájomné/ a to vo forme vecného bremena, kde údajne uhrádza niektoré náklady spojené s bývaním.

Zakúpila si dve osobné motorové vozidlá V. V. /.EČV: O., obsah XXXX cm3 nadobudnuté v X/XXXX a
EČV: O. Z. obsahom XXXX cm3 nadobudnuté počas konania v XX/XXXX/, pričom jej tvrdenie, že ide
vlastne o autá jej partnera považuje navrhovateľka za účelové a nepravdivé, lebo ju pravidelne vída
šoférovať obe motorové vozidlá. V tomto prípade ide samozrejme o nadštandard, keďže takéto silnémotorovévozidlámajúvysokúspotrebupohonnýchhmôt/aj9litrovna100km/anabežnépoužívaniena
krátke vzdialenosti sú mimoriadne nákladné. K uvedenému navrhovateľka podotýka, že ak je pravdivé
tvrdenie povinnej, že s partnerom nemeckej národnosti nevedie spoločnú domácnosť, lebo sa na území

SRzdržiavanepravidelne,jeotáznenačobymubolidvemotorovévozidlá.Opakovanétvrdeniapovinnej
o jej nestabilnom a závažnom zdravotnom stave, ktorý jej neumožňuje riadne pracovať a mať primeraný
príjem, nepovažuje navrhovateľka za preukázané, lebo počas celého konania povinná nepreukázala ani
len snahu požiadať o invalidný dôchodok. Z predložených lekárskych správ vyplýva aj to, že povinná
nebrala žiadne lieky a je fajčiarkou. Povinná sa väčšiu časť svojho života živila upratovaním, vždy mala

pracovnýpomervniektorejfirmespríjmomcca300,-€mesačneapopritomupratovalavdomácnostiach
a chodila upratovať aj do Rakúska. Je vyučená predavačka a preto je navrhovateľka presvedčená, že
takúto prácu by mohla pokojne vykonávať aj teraz. Taktiež navrhovateľka popiera tvrdenie matky o tom,
že zriadený kozmetický salón v novostavbe partnera v Stupave, nemôže využívať za účelom podnikania
preto,lebojejtoneumožňujejejzdravotnýstav.Pravdajetaká,ženovostavbusanepodariloskolaudovať
a preto v nej matka nemôže podnikať a z rovnakého dôvodu ani nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.

Navrhovateľka poukazuje i na to, že matka vedie ľahkovážny spôsob života, nikdy nemala záujem o
výchovu a výživu svojich dvoch dcér, neplatila výživné ani jej sestre D., ktorá práve z finančných dôvodov
zanechalaštúdiumv3.ročníkuVŠ.Povinnájeosobou,ktoráuprednostňujehlavnesvojeosobnépotreby
azáujmypredzákladnýmipovinnosťami,napr.platiťprimeranévýživnédieťaťu,ktoréešteniejeschopné
samo sa živiť. K návrhu povinnej, aby si navrhovateľka zvýšila svoj príjem aj brigádnickou prácou,

navrhovateľka uvádza, že brigádu realizuje cez letné prázdniny, čo aj súdu uviedla na pojednávaní.
Počas prebiehajúceho semestra sa venuje hlavne štúdiu a na brigádnickú prácu nemá dostatok voľného
času.

14. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uvádza, že po rozvode manželstva s otcom

navrhovateľky bola kvôli nezhodám nútená odísť z rodinného domu (vo výlučnom vlastníctve otca
navrhovateľky) len s osobnými vecami (doslova „. L.Á.), nemala úspory, ubytovanie a musela si po
rozvode manželstva zabezpečiť bývanie. Vzťah povinnej s oprávnenou sa teda narušil po rozvode
manželstva s otcom navrhovateľky, keď povinná mala po istú dobu navrhovateľku zverenú do osobnej
starostlivosti, avšak neskôr prišlo k rodičovskej dohode medzi rodičmi a oprávnená bola zverená do

starostlivosti otca, aj to najmä vzhľadom na skutočnosť, že povinná nevedela zabezpečené vlastné
bývanie hradiť a zabezpečovať základné potreby pre seba a deti. Povinná sa snažila postupne
kontaktovať s oprávnenou a obnoviť komunikáciu medzi nimi. V máji roku 2018, keď mala navrhovateľka
narodeniny, povinná spolu s partnerom navrhovateľke darovali 100 Eur spolu s darčekmi a pozvali ju na
obed. Súčasne je nutné uviesť, že navrhovateľka prispievala na starostlivosť a výchovu navrhovateľke

výživným stanoveným rozsudkom vo výške 80,- Eur mesačne (vzhľadom na výšku príjmu povinnej
nevedela a nevie zabezpečovať navrhovateľke výživné vo vyššej výške), a potom podľa svojich
schopností a možností, napríklad povinná navrhovateľke prispela na stužkovú. Povinná uvádza, že
tvrdenia navrhovateľky čo sa týka jej zdravotného stavu taktiež nie sú pravdivé a vzhľadom na výšku
jej príjmu, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy, čistý príjem povinnej bol vo výške približne 344,67

Eur a z dôvodu jej dlhodobých zdravotných problémov, pre ktoré si povinná ani nemohla hľadať iné
zamestnanie s vyšším príjmom, povinná nemohla a naďalej ani nemôže navrhovateľke plniť vyššie
výživné ako plnila, t.j. 80 Eur. Opakovane v tejto súvislosti poukazuje povinná na to, že aj keby netrpela
dlhodobými zdravotnými problémami, má stredoškolské vzdelanie bez maturitnej skúšky, bez riadnej
praxe v nejakom obore, bez jazykových znalostí, a aj vzhľadom na vek povinnej (48 rokov) nie je

zrejmé, aké iné zamestnanie s akou výškou príjmu by mohla povinná vykonávať, a to aj so zohľadnením
skutočnosti, že povinná žije v Bratislavskom kraji. Čo sa týka predbežného stanoviska všeobecného
lekára zo dňa 22.10.2019 povinná týmto preukazovala možný nárok na invalidný dôchodok, a teda
aj dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav v tej dobe. Z logiky veci vyplýva, že ak by povinná netrpela
tak závažnými zdravotnými problémami, všeobecný lekár by takú vysokú mieru poklesu pracovnej

schopnosti (zdravý človek nemá 40 % mieru poklesu pracovnej schopnosti) nestanovil, avšak o
priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok rozhodujú výlučne posudkoví lekári. Navyše, toto
predbežné stanovisko všeobecného lekára slúžilo ako odporúčací podklad pre podanie žiadosti o
invalidný dôchodok. Povinná v konaní poukazovala a tvrdila, že dlhodobo trpí zdravotnými problémami,
pričom súdu predložila rozsiahlu lekársku dokumentáciu, čo však navrhovateľka neustále v konaní

spochybňovala a spochybňuje aj naďalej svojimi tvrdeniami v podanom odvolaní. Povinná uvádza, že
bola v roku 2017 3 mesiace PN a v roku 2018 bola PN 1 mesiac, pričom zamestnávateľ povinnej
jej posielal mzdu aj počas jej pracovnej neschopnosti. Dlhodobé zdravotné problémy povinnej vyústili
do náhleho kolapsu povinnej v decembri 2019 a následne k hospitalizácií a k operačnému zákroku,odobratia obličky začiatkom februára 2020. Súčasne je nutné uviesť, že povinná mala po vykonanom
operačnom zákroku dlhú rekonvalescenciu, ktorej dĺžku lekári nevedeli predpokladať, keďže zákrok
povinná absolvovala už v čase, keď sa začalo šíriť nebezpečné a nákazlivé ochorenie COVID-19, čo

taktiež ovplyvňovalo dĺžku rekonvalescencie povinnej. Keďže lekár povinnej odporučil podať žiadosť
o invalidný dôchodok až po tom čo bude jej zdravotný stav stabilizovaný (s ohľadom na nemožnosť
určenia rozsahu invalidity), a lekári nevedeli predpokladať ako sa bude zdravotný stav povinnej vyvíjať
a kedy bude možné podať žiadosť o invalidný dôchodok, povinná nestihla a objektívne ani nemohla
podať žiadosť o invalidný dôchodok v čase pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nakoľko

sa zdravotný stav povinnej stabilizoval, povinná až ku dňu 10.12.2020 ukončila PN a podala žiadosť
o invalidný dôchodok. K tvrdeniu navrhovateľky, že súd dôsledne nevyhodnotil majetkové pomery
povinnej, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva len konštatácia príjmov matky do 08.12.2019 a
po 09.12.2019, pričom zásadná zmena majetkových pomerov na strane matky nastala od posledného
rozhodnutia súdu, povinná uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by na jej strane od posledného
rozhodnutia súdu nastala akákoľvek zásadná zmena pomerov. Je pravdou, že povinná ku dňu

09.12.2020 ukončila PN, a následne tak ako uvádzala podala žiadosť o invalidný dôchodok, avšak do
dnešného dňa ešte sociálna poisťovňa o nároku povinnej nerozhodla. Čo sa týka nároku na náhradu
trov, ktorého sa navrhovateľka domáha, povinná poukazuje, že v zmysle § 55 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku môže súd náhradu trov konania priznať iba v prípade, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Povinná má za to, že navrhovateľka nárok na náhradu trov

konania, ktorý si v konaní uplatňuje nepreukázala existenciou takých okolností, pre ktoré by priznanie
tohto nároku bolo možné považovať za spravodlivé, napr. sociálne pomery navrhovateľky, hmotná
núdza a podobne. Povinná ďalej uvádza, že po tom, čo sa jej zdravotný stav stabilizoval a ukončila PN
podala žiadosť o invalidný dôchodok na Sociálnu poisťovňu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná nevie
predpokladať rozsah invalidity a taktiež nevie predpokladať aká výška invalidného dôchodku jej bude

priznaná, naďalej namieta výšku nároku uplatneného navrhovateľkou.

15. Povinná v ďalších podaniach namieta tvrdenia navrhovateľky o tom, že na jej strane mala nastať
podstatná zmena pomerov. Je pravdou, že povinná býva v nehnuteľnosti svojho partnera nemeckej
národnosti, pričom na tejto nehnuteľnosti má zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného

užívania, avšak riadne partnerovi uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 98,85 Eur mesačne
(výšku týchto nákladov povinná v konaní riadne preukazovala listinnými dôkazmi).Vzhľadom na nízky
príjem povinnej, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy (cca 340,- Eur mesačne) a pretrvávajúce dlhodobé
zdravotné problémy, partner od povinnej nevyžaduje úhradu nájomného, avšak povinná musí mesačne
vynakladať určité náklady spojené s bývaním a znášať náklady na zachovanie a údržbu nehnuteľnosti v

určitom rozsahu, teda povinná má určité povinnosti spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti a nie je teda
možné vyvodiť záver o tom, že povinná užíva nehnuteľnosť úplne bezodplatne. Povinná si ani nevie
predstaviť, ako by si zo svojho príjmu mohla financovať kúpu predmetných motorových vozidiel, navyše
povinná by nevedela ďalej financovať náklady spojené s užívaním týchto motorových vozidiel - spotrebu
pohonných hmôt, prípadne servisné opravy, avšak je nutné zdôrazniť, že ide o viac ako XX- ročné

motorové vozidlá. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľky, ktorými uvádza, že predmetné motorové
vozidlá si zakúpila povinná. Navrhovateľka sa snaží navodiť dojem o vyššej životnej úrovni povinnej,
ktorú jej má zabezpečovať jej partner nemeckej národnosti, pričom tieto tvrdenia povinná namieta,
nakoľko s partnerom nežije ani v spoločnej domácnosti. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že
by si povinná zarábala výkonom upratovacích prác mimo svoj pracovný pomer. Uvádza aj, že s terajším

zdravotným stavom by povinná ani nemohla vykonávať prácu predavačky na plný úväzok. K tvrdeniam
navrhovateľky, ktorými popiera tvrdenie povinnej o tom, že zriadený kozmetický salón v novostavbe
partnera v Stupave nemôže využívať za účelom podnikania preto, lebo jej to neumožňuje jej zdravotný
stav uvádza, že súčasný zdravotný stav povinnej neumožňuje vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť,
tak ako plánovala. Povinná v čase zriaďovania salónu, kde chcela vykonávať pedikúru a s tým spojené

služby, nepredpokladala, že podstúpi vážny lekársky zákrok - odobratie obličky.

16. Povinná ďalším podaním informovala odvolací súd, že obdržala rozhodnutie, resp. oznámenie zo
Sociálnej poisťovne nazvané „Oznámenie o výplate dôchodku na účet“ zo dňa 04.06.2021, spolu s
Odborným posudkom o invalidite. Predmetom tohto oznámenia je skutočnosť, že povinnej bol priznaný

invalidný dôchodok vo výške 155,70 Eur, ktorý bude Sociálna poisťovňa povinnej poukazovať mesačne
od 20.07.2021, vždy 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Súčasne Sociálna poisťovňa vyplatila povinnej
dôchodok za obdobie od 07.12.2020 do 19.07.2021 v sume 1.153,85 Eur. Z odborného posudku o
invalidite vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť povinnej bola posudkovýmlekárom stanovená na výšku 35 % pre vyoperovanie D. Ľ. P. a následne zvýšená o 10 % pre ostatné
ochorenia povinnej, a teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť povinnej
bola posudkovým lekárom stanovená na 45 %, pričom dátum vzniku invalidity povinnej bol lekárom

stanovený ku dňu 07.12.2020 (teda ku dňu podania žiadosti, po ukončení PN-ky povinnej). Povinná
poukazuje na to, že v tomto odbornom posúdení lekár konštatuje, že na miere poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť sa podieľa aj stav po vyoperovaní O. pre R. D. (v roku 2001) a následnú V.
(ďalšia operácia maternice v roku 2017). Z odborného posudku o invalidite súčasne vyplýva, že
navrhované pracovné zaradenie povinnej je obmedzené, pričom pre obmedzenie schopností môže

povinná vykonávať len prácu bez chladu a vlhka a bez zdvíhania a nosenia ťažkých predmetom s
možnosťou diétneho stravovania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má povinná za to, že
odborný posudok o invalidite je relevantným dôkazom preukazujúci zdravotný stav povinnej a potvrdzuje
tvrdenia povinnej o tom, že trpí dlhodobými zdravotnými problémami, pričom z predmetného znaleckého
posúdenia vyplýva, že tieto dlhodobé zdravotné problémy povinnej pretrvávali už od roku 2001 (teda
ešte pred podaním návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného - 18.12.2018), následkom čoho bolo,

že posudkový lekár stanovil celkovú miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť povinnej vo výške 45
%. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenia povinnej o jej dlhodobých zdravotných problémoch nemôžu
byť súdom vyhodnotené ako účelové (v snahe vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného), ale tieto tvrdenia
povinnej o jej dlhodobých zdravotných problémoch mali byť súdom prvej inštancie v konaní zohľadnené
pri posudzovaní nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného vzhľadom na zdravotný stav povinnej

a jej schopnosti a možnosti (pri uplatnení sa na trhu práce s uvedenými zdravotnými ťažkosťami).
Povinná má za to, že je preukázané aj odborným posudkom, že už v období od 18.12.2018 (t.j. v čase
podania návrhu navrhovateľky) do doby 08.12.2019 (pred začatím PN-ky povinnej) nebolo možné zo
strany povinnej pre dlhodobé zdravotné problémy dosahovať takú výšku príjmu, ktorá by umožňovala
povinnej platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- Eur, ktoré bolo v uvedenom období navrhovateľke

súdom prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného rozsudku priznané. Povinná súčasne uvádza, že
počas výrazného zhoršenia zdravotného stavu v decembri 2019 a následne po vykonanom operačnom
zákroku (odobratí obličky), t.j. po 10.02.2020 nastala zmena pomerov na strane povinnej spočívajúca
v zmene mesačných nákladov povinnej, a to najmä v dôsledku špeciálnej obličkovej diéty a zvýšených
nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou (lieky, výživové doplnky, zdravotnícky materiál).

Mesačné náklady na stravu sa zvýšili z pôvodných 100,- Eur na výšku 180,- Eur, mesačné náklady na
zdravotnú starostlivosť povinnej sa zvýšili z pôvodných 30,- Eur na výšku 120,- Eur, nakoľko povinná
po vykonanom operačnom zákroku (odobratí obličky) z dôvodu zníženia imunity musí užívať lieky
a ďalšie výživové doplnky na ochranu a podporu svojho zdravia a podporu imunity. Celková výška
zmenených nevyhnutných mesačných nákladov povinnej teda predstavuje sumu vo výške 443,85 Eur.

Povinná predložila aj aktuálne potvrdenie o jej príjme, pričom priemerný čistý mesačný príjem povinnej
predstavuje za rok 2021 sumu vo výške 406,10 Eur (zvýšenie príjmu povinnej je ovplyvnené v dôsledku
každoročného zvyšovania výšky minimálnej mzdy na území SR). Ďalej povinná uvádza, že zmena
pomerov na jej strane nastala aj v dôsledku rozhodnutia, resp. oznámenia zo Sociálnej poisťovne a
Odborného posudku o invalidite o tom, že jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 155,70 Eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinná po ukončení pracovnej neschopnosti, t.j. od 10.12.2020 nastúpila
do zamestnania a súčasne sa priznaním invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, t.j. odo dňa
07.12.2020 sa zmenila výška jej príjmu. Celkový mesačný príjem povinnej skladajúci sa s minimálnej
mzdy a invalidného dôchodku teda predstavuje sumu vo výške približne 561,80 Eur. Vzhľadom na
uvedené povinná žiada odvolací súd, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky uvedené skutočnosti,

a to jednak, že hoci došlo k zvýšeniu príjmov na strane povinnej o priznaný invalidný dôchodok vo výške
155,70 Eur, súčasne však došlo aj k zvýšeniu nevyhnutných mesačných nákladov povinnej. Povinná
týmto žiada odvolací súd, aby navrhovateľke priznal zvýšenie výživného počnúc dňom 07.12.2020, a to
sumou 110,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej.

17. Ku vyjadreniam povinnej navrhovateľka uviedla, že povinnej bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok od 07.12.2020 v dôsledku 45 % miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V priebehu celého konania od 18.12.2018 do nadobudnutia čiastočného invalidného dôchodku povinná
nesúhlasila so žiadnym zvýšením výživného a to pre údajný nestabilný zdravotný stav, ktorý podľa
odborného posudku o invalidite z 19.04.2021 sa však zhoršil až po operácii obličky /35 % mieru poklesu/

a dovtedy jej bolo priznané zníženie len o 10 %. Z uvedeného vyplýva, že zníženie schopnosti pracovať
do operácie obličky bolo minimálne a povinná mohla riadne pracovať na plný úväzok. K zvýšeným
výdavkom povinnej navrhovateľka uvádza, že sú nadhodnotené a ide len o tvrdenia povinnej bez bližšej
špecifikácie a akýchkoľvek dokladov.18. Povinná k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že povinná nesúhlasila so zvýšením výživného z
dôvodu, že jej príjem nepostačoval a nezodpovedal nároku navrhovateľky, ktorého sa domáha v tomto

konaní, a to najmä z dôvodu, že povinná si vzhľadom na svoj nestabilný zdravotný stav nevedela
zabezpečiť iné zamestnanie s vyšším príjmom a súčasne aj s prihliadnutím na schopnosti a možnosti
povinnej, teda pre tieto skutočnosti skutkový stav neodôvodňoval uplatnenie princípu potencionality
príjmu tak ako konštatoval súd prvej inštancie. Súčasne poukazuje na to, že dlhodobé zdravotné
problémy povinnej súvisiace aj s obličkami vyústili do operačného zákroku - P. P., čo potvrdzuje

odborný posudok o invalidite. Povinná tvrdenia navrhovateľky o tom, že do doby vykonania operačného
zákroku povinnej mala miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedať len o 10 %, v celom
rozsahu namieta. Je preukázané, že posudok o invalidite potvrdzuje skutočnosti o tom, že povinná
dlhodobo trpela vážnymi zdravotnými problémami, ktoré následne vyústili do vážneho operačného
zákroku. Povinná má za to, že dôkladne objasnila dôvod zvýšenia jej výdavkov, ktorý nastal práve v
súvislosti s vykonaným operačným zákrokom. Povinná má za to, že síce sa rozhodnutím Sociálnej

poisťovne o priznaní invalidného dôchodku čiastočne zvýšil príjem povinnej o sumu vo výške 155,70
Eur mesačne, na druhej strane sa povinnej, v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu po vykonanom
operačnom zákroku, preukázateľne podstatne zvýšili nevyhnutné mesačné náklady, a teda naďalej nie
je v schopnostiach a možnostiach povinnej, aby navrhovateľke prispievala na výživné vo výške 200,-
Eur mesačne.

19. Navrhovateľka podaním zo dňa 22.04.2022 doplnila, že povinnej bola v rámci vyporiadania BSM
dňa 12.01.2022 vyplatená suma 7.000,- eur od otca oprávnenej a žiada uvedenú skutočnosť zohľadniť
pri rozhodnutí odvolacieho súdu.

20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko považoval za
potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že aj
s ohľadom na nové skutočnosti, ktoré sa udiali od rozhodnutia súdu prvej inštancie a aj s ohľadom na
dôvodnosť argumentov navrhovateľky v odvolaní, bolo dôvodné pristúpiť k určitej zmene rozhodnutia

súdu prvej inštancie, a to i napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a riadne
ustálil ku svojmu rozhodnutiu skutočný stav veci. Súd prvej inštancie však podľa odvolacieho súdu
určil zvýšenie výživného v rozsahu nezodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu. Odvolanie povinnej
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

21. Na pojednávaní bolo zistené, že oprávnená z výživného dňom 31.05.2022 ukončila štúdium na
vysokej škole a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Odvolací súd preto zohľadnil danú skutočnosť a určil,
že vyživovacia povinnosť povinnej z výživného trvala do 31.05.2022, nakoľko ukončením štúdia na
vysokej škole oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť. Povinná doložila do spisu potvrdenie o
absolvovaní bakalárskeho štúdia zo dňa 23.09.2022, v ktorom je uvedené, že oprávnená absolvovala

vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v externej forme štúdia. Oprávnená dané namietala, s tým, že jej
forma štúdia bola denná a poukázala na ňou predkladané potvrdenia o návšteve školy, z ktorých vyplýva
denná forma štúdia. Odvolací súd zistil, že v spise sa nachádza na č.l. 74 potvrdenie o návšteve vysokej
školy oprávnenou a to formou denného štúdia a taktiež na č.l. 406 z potvrdenia vyplýva, že je študentkou
3. ročníka dennej formy štúdia. Odvolací súd nemal dôvod neveriť oprávnenej, že forma jej štúdia bola

denná, keď takáto forma vyplýva z dvoch predložených potvrdení.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a spisovým materiálom uvádza,
že súd prvej inštancie sa vecou riadne zaoberal, vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil. Námietka povinnej, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti ust. §

220 CSP je plne nedôvodná. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení zaoberal všetkými podstatnými
argumentami ako povinnej, tak aj navrhovateľky, riadne zdôvodnil akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí,
ako vec právne posúdil. Uviedol jasne a zrozumiteľne ako posúdil zmenu pomerov, ako posúdil pomery
povinnej, jej možnosti a schopnosti, zároveň uviedol, z akých dôvodov považoval náklady uvádzané
navrhovateľkou za dôvodné. Riadne odôvodnil, prečo vychádzal z potencionality príjmu povinnej.

Odvolací súd dopĺňa, že rozhodnutie nemožno považovať za riadne neodôvodnené len z toho dôvodu,
že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy a argumenty povinnej tak, ako povinná žiadala. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zdôvodnenie, ako posúdil pomery
povinnej, odvolací súd súhlasí s tým, že v období od podania návrhu na súd do nástupu povinnej naPN, boli u povinnej možnosti a schopnosti mať vyšší príjem ako minimálnu mzdu. Rovnako odvolací súd
poukazuje na to, že povinná sa dlhodobo nesnažila zvýšiť si príjem, hoci z lekárskeho posudku, ktorý
je súčasťou rozhodnutia o priznaní jej invalidity, vyplýva, že jej predchádzajúce zdravotné problémy,

jej spôsobili pokles výkonu práce o 10 %. Taktiež nie je bez významu, že povinná býva bezodplatne v
rodinnom dome, investovala peniaze do kozmetického salónu, hoci tento nie je ani v jej vlastníctve, tento
ani nevyužíva, avšak platí naň splátky pôžičky. Pritom jej prvoradá povinnosť je vyživovať dieťa, ktoré nie
je schopné sa samo živiť. Taktiež nemožno nebrať do úvahy pri skúmaní pomerov povinnej, ako k tomu
prihliadol aj súd prvej inštancie, že povinná je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, síce staršej výroby,

avšak vozidiel nadštandardných. Argumentácia povinnej, že tieto jej zakúpil partner nie je dôvodná,
povinná ich využíva, je evidovaná ako ich vlastník, teda ide o jej majetok. Povinná má síce stredoškolské
vzdelanie bez maturity, vykonávala pred tým upratovacie práce, toho času ľahšie administratívne práce,
vyštudovaná je za predavačku, jej zdravotný stav pred nástupom na dlhodobejšiu PN, a ani posudkom
určená miera poklesu jej pracovnej činnosti 45%, nie sú dôvodom k tomu, aby nebolo v jej možnostiach a
schopnostiach vykonávať zárobkovú činnosť. Z posudku vyplýva, že je odporúčané pracovné zaradenie

na pôvodnom pracovisku, na trhu práce áno s obmedzením. Obmedzenie schopnosti spočíva vo
vykonávaní práce len v prostredí bez chladu a vlhka. Môže vykonávať prácu bez dvíhania a nosenia
ťažkých predmetov s možnosťou diétneho stravovania. Náklady, ktoré uvádza navrhovateľka v návrhu
v sume 506,- eur, nemožno, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie, považovať za neoprávnené.
Ide o dospelú mladú ženu, študujúcu, kde sa medzi oprávnené náklady neradí len strava a ubytovanie,

ale určite aj náklady súvisiace so školou, aj s rozvojom jej osobnosti po stránke kultúrnej. Samozrejme,
že oprávnené náklady dieťaťa sa odvíjajú aj od životnej úrovne jej rodičov, avšak náklady uvádzané
navrhovateľkou nie sú vôbec pri zohľadnení cien tovarov a služieb nadhodnotené, neprimerané, ide
o náklady na jej nevyhnutné potreby v miere primeranej aj k úrovni života jej rodičov. Ani príjem otca
navrhovateľky nie je nadštandardný, taký, že by sa dalo konštatovať, že má vysokú životnú úroveň.

Otec si dlhodobo riadne plní vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a nie je dôvodné, aby bol otec ten,
ktorý by mal hradiť väčšinu oprávnených nákladov navrhovateľky, ako tomu je pri doteraz určenej sume
výživného matke vo výške 80,- eur mesačne. Nie je bez významu ani to, že napriek zdravotnému stavu
povinnej,tátojefajčiarka,ajkebyzadeňvyfajčila5cigarietakotvrdí,mesačnetočinícca.30,-eur.Matka
uvádza, že nemá príjem na to aby hradila navrhovateľke vyššie výživné, avšak má na to, že hradí splátku

pôžičkynazariadeniekozmetickéhosalónu, ktorýnijakonevyužívavsume90,-eurmesačne,ktomumá
výdavok na cigarety, čo spolu je suma cca 120,- eur mesačne, využíva dve motorové vozidlá. Ide všetko
o výdavky, ktoré nebolo a nie je nevyhnutné vynaložiť. Už len tieto prostriedky môže matka v prvom
rade vynakladať na plnenie si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Nie je dôvodný ani argument
povinnej, že navrhovateľka je schopná si privyrobiť popri štúdiu brigádnickou prácou. Navrhovateľka

sa riadne pripravuje dennou formou štúdia na vysokej škole na svoje budúce povolanie a nie je jej
povinnosťou popri štúdiu vykonávať brigádnickú prácu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
aj správne zohľadnil, že je potrebné určiť zvýšenie výživného zvlášť za dobu od podania návrhu na
súd do práceneschopnosti povinnej, potom za dobu práceneschopnosti povinnej a vzhľadom na zmenu
pomerov, ktorá nastala v odvolacom konaní, aj za dobu po ukončení práceneschopnosti a priznaní

invalidného dôchodku. Za obdobie od podania návrhu na súd do práceneschopnosti povinnej, t.j od
18.12.2018do08.12.2019bolopodľaodvolaciehosúdudôvodnévyhovieťnávrhunavrhovateľkyazvýšiť
výživné na 200,- eur mesačne, ktoré zvýšenie vyplýva z oprávnených nákladov na navrhovateľku a
možností a schopností povinnej, a jej životnej úrovne, kde odvolací súd opätovne poukazuje aj na vyššie
uvedené výdavky povinnej, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať a na to, že v čase do práceneschopnosti

navrhovateľky, bol z dôvodu jej predchádzajúcich ochorení pokles výkonu práce 10 %, nebol jej priznaný
invalidný dôchodok, o tento v tom čase, napriek tomu, že tvrdí, že dlhodobo má zdravotný stav taký, ktorý
jej neumožňuje riadne pracovať, ani nežiadala. Vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelanie, odbor predavač,
či výkon práce ako upratovačka, či ako administratívna pomocná sila, bolo v možnostiach navrhovateľky
mať aj vyšší príjem ako minimálnu mzdu. Odvolací súd za obdobie práceneschopnosti navrhovateľky

to je od 09.12.2019 do 06.12.2020 uznal za dôvodné výživné určiť v pôvodnej výške a to 80,- eur
mesačne, nakoľko stav práceneschopnosti objektívne znamenal nemožnosť výkonu práce a dôvodnosť
poberania nemocenskej dávky, avšak bolo nevyhnutné zohľadniť, že tu bola zmena pomerov na strane
oprávnenej, nárast jej nákladov a suma 80,- eur mesačne predstavuje 1/3 sumy životného minima na
plnoletú osobu určenú zákonom, teda nebolo dôvodné na túto dobu pôvodné výživné znižovať. Odvolací

súd za dobu od priznania invalidného dôchodku, t.j. od 07.12.2020, do 31.05.2022, teda do ukončenia
štúdia oprávnenej, má za dôvodné výživné zvýšiť a určiť ho v sume 170,- eur mesačne, kde zohľadnil
odvolací súd, že došlo ku poklesu schopnosti výkonu práce u povinnej v rozsahu 45 %, a to najmä s
ohľadom na vyoperovanie obličky. Odvolací súd teda prihliadol k tomu, že schopnosti a možnosti výkonupráce u povinnej poklesli, oproti stavu pred práceneschopnosťou. Odvolací súd však musel zohľadniť to,
že povinná naďalej vykonáva administratívnu prácu ako pred práceneschopnosťou, z ktorej má mzdu
406,10 Eur a poberá aj invalidný dôchodok mesačne v sume 155,70 eur. Aj pri zohľadnení, že je u

povinnej nárast výdavkov súvisiacich so zdravotným stavom, je v možnostiach povinnej hradiť výživné
v sume 170,- eur mesačne.

23. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď došlo k určeniu vyššieho zvýšenia výživného
oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a nakoľko sa ohraničila doba, za ktorú trvala vyživovacia

povinnosť povinnej z výživného, ktorá trvala do 31.05.2022, odvolací súd musel zmeniť aj výrok o
zročnom výživnom. Odvolací súd vypočítal celkovú sumu, ktorú mala povinná uhradiť na výživnom do
31.05.2022 na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie. Išlo o sumu 3.180,96 eur. Povinná uhradila
oprávnenej od vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie celkom sumu 2.940,- eur, ako vyplýva
z jej podania doručeného odvolaciemu súdu na pojednávaní 30.11.2022, teda, že uhradila od januára
2021do septembra 2021 sumu 180,- eur mesačne a od októbra 2021 do septembra 2022 sumu 110,- eur

mesačne. Povinná teda ešte na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie neuhradila oprávnenej sumu
240,96 eur. Za obdobie od 18.12.2018 do 08.12.2019 zvýšil odvolací súd výživné oproti zvýšeniu súdom
prvej inštancie o 50,- eur, a za obdobie od 07.12.2020 do 31.05.2022 došlo k zvýšeniu o 90,- eur. Suma,
o ktorú zvýšil odvolací súd výživné, činí celkom 2.187,96 eur. K tejto sume odvolací súd pripočítal dlžnú
sumu 240,96 eur. Zročné výživné teda činí celom sumu 2.428,92 eur. Odvolací súd určil, že povinná

má zaplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to aj s ohľadom na to, že pri
vyporiadaní BSM dňa 13.01.2022 obdržala sumu 7.000,- eur.

24. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý

argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti

Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011,č.k.I.ÚS361/2010-34,rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa17.06.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.
Oprávnená z výživného žiadala priznať jej trovy konania, avšak tento svoj návrh neodôvodnila žiadnou
okolnosťou prípadu, pre ktorú by bolo spravodlivé priznať jej trovy konania. Len úspech v konaní, nie je
takouto okolnosťou. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol žiadne také výnimočné
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 55 CMP.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).