Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. júl 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920202442
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7920202442.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: V. M., N.. XX.XX.XXXX,

A. S. XX/XXX, XXX XX B. N. V., proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Göslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 43 097,17 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 43.097,17
Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43.097,17 Eur (bez určenia časového rámca) a

úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.001,86 Eur od 05.09.2003 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho syn M. M. uzavrel so žalovaným tzv. Návrh zmluvy o stavenom
sporení s cieľovou sumou 1.600.000,- Sk (53.110,27 Eur) s 6,00 % ročným úrokom pri mesačnej splátke
8.000,- Sk (265,55 Eur). Dňa 07.09.1998 bol na účet žalovaného vložený vklad vo výške 26.980,02 Eur
jednak z vlastných zdrojov a zo zdrojov získaných od nebankového subjektu ako zábezpeka za úver v
sume 26.555,13 Eur. Listom zo dňa 30.09.1998 žalovaný oznámil M. M., že nasporená suma na účte
XXXXXXXX/XXXX je vo výške 812.800,- Sk, čo predstavuje viac ako 50 % z cieľovej sumy. K 01.10.1998

žalovaný zaúčtoval na účte č. XXXXXXXX/XXXX vklad v sume 26.980,02 Eur. Žalovaný následne dňa
18.01.1999 zaslal M. M. list s označením „Prísľub poskytnutia medziúveru“ (doručené dňa 17.02.1999),
a to na výšku 1.600.000,- Sk (53.119,27 Eur) pri úrokovej sadzbe 6,9 % ročne a pri mesačnej splátke
vo výške 9.200,- Sk (305,38 Eur) a poplatkom za vedenie účtu 100,- Sk (3,32 Eur). O medziúver
M. M. nikdy nepožiadal a ani banka prísľub medziúveru nespomínala. Žalobca bol toho názoru, že
pri vklade 50 % z cieľovej sumy medziúver ani neprichádza do úvahy, nakoľko zmluva o medziúvere
nevznikla. Prípadné neprijateľné podmienky, ktoré mali zmluvy obsahovať nemohli odmietnuť, nakoľko

boli vo finančnej tiesni. Žalovaný po viacnásobnom urgovaní zo strany dlžníka dňa 17.02.1999 zaslal na
podpis úverovú zmluvu č. 1, záložnú zmluvu č. 1 a mandátnu zmluvu č. 1 vystavenú žalovaným
dňa 17.02.1999. Listom zo dňa 02.01.2002 bol M. M. požiadaný o okamžité splatenie úveru vo výške
783.738,20 Sk (26.015,34 Eur) bez určenia termínu. Žalobca tvrdil, že k vyhláseniu splatnosti úveru
nedošlo zákonným spôsobom. Splátky úveru boli naďalej splácané, no dňa 23.10.2002 dlžník obdŕžal
oznámenie o zverení pohľadávky do mandátnej správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., kde
bola dlžná suma uvedená už len vo výške 710.587,20 Sk (23.587,- Eur). Napriek postupnému splácaniu

úveru žalovaný pristúpil k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, ktorá sa mala konať dňa 05.09.2003 o
15:00 hod. Dražobníkom mala byť spoločnosť A. J. B..T..Y.., B. B. B. XX, K., ktorá však podľa žalobcu
nemala oprávnenie v čase konania dražby vykonávať dražobné úkony, a teda dražba bola nulitná.
Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. B. N. V., ktoré boli v bezpodielovomspoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým
posudkom J.. V. M. zo dňa 22.05.2003 na sumu 660.000,- Sk, pričom však tento znalecký posudok
dlžníkovi doposiaľ doručený nebol. Tvrdil, že v čase uzavretia záložnej zmluvy dňa 18.01.1999 bola

hodnota tejto nehnuteľnosti určená na sumu 1.403.500,- Sk. Napokon najnižšie podanie na dražbe bolo
určené na sumu 700.000,- Sk a cena dosiahnutá na dražbe bola 700.000,- Sk (23.235,74 Eur).
Na základe početných žiadostí žalobcu žalovaný dňa 20.07.2018 zaslal oznámenie, z ktorého vyplýva
uhradenie celkovej sumy úveru do dňa konania dražby, t. j. do dňa 05.09.2003 vo výške 16.117,15 Eur
(obdobie od 03.05.1999 do 19.08.2003), pričom spolu s počiatočným vkladom vo výške 26.980,02 Eur

je to suma vo výške 43.097,17 Eur. Aj napriek takto uhradenej sume sa dražba vykonala, zatiaľ čo
dlžník naďalej uhrádzal platby spolu v sume 30.870,35 Eur. Žalobca sa takto domnieval, že žalovanému
bolo uhradených spolu 73.967,52 Eur. Preplatok v sume 10.001,86 Eur bol vrátený dlžníkovi
dňa 02.08.2019. Je pravdou, že splátkový kalendár nebol vždy rešpektovaný, no dlžník nikdy nebol s
platbou v omeškaní o viac ako 3 mesiace. Žalovaný bol niekoľkokrát požiadaný o odloženie splatnosti
alebo zníženie splátok, no žalovaný žiadostiam dlžníka nikdy nevyhovel. Žalovaný vo svojich listoch

vôbec nezohľadnil stav od 07.09.1998 do dňa konania dražby, t. j. do 05.09.2003, čo sa týka platieb v
celkovej sume 43.097,17 Eur, jedná sa preto o sumu, na vrátenie ktorej bude mať dlžník nárok spolu s
úrokom z omeškania minimálne od 05.09.2003 do obdobia výplaty preplatku za obdobie od 05.09.2003
do 02.08.2019 v sume 10.001,86 Eur vo výške 5,00 % p.a.. Žalobca tvrdil, že úverová zmluva č. 1
zo dňa 17.02.1999 je neplatná, nakoľko bola uzavretá pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. a

nebola daná do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona do súladu s ustanoveniami § 53 až § 54
Občianskeho zákonníka. Žalobca odvodzuje svoje postavenie v konaní od Zmluvy o postúpení práva
pohľadávky zo dňa 19.05.2020, na základe ktorej M. M.Ý., ako pôvodný úverový dlžník, postúpil na
žalobcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 1 zo dňa 18.01.1999 a súvisiacej
záložnej zmluvy zo dňa 18.01.1999 vrátane v žalobe špecifikovanej pohľadávky vzniknutej z titulu

nezapočítania a nevysporiadania všetkých vykonaných vkladov a platieb v prospech účtu B. B. M. G.,
P..B.. č.ú. XXXXXXXX/XXXX.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 7.9.1998
s M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom: R.. B. XXXX/X, XXX XX C., zmluvu o stavebnom sporení, ktorého

predmetom bolo nadobudnutie cieľovej sumy vo výške 53.110,27 EUR (1.600.000,- Sk). Dňa 1.10.1998
dlžník vložil na svoj sporiaci účet sumu 26.555,14 EUR (800.000,- Sk), čím došlo k nasporeniu 50 %
cieľovej sumy. V dôsledku pripísania prémie stavebného sporenia a úrokov stavebného sporenia bola
táto suma navýšená na 26.980,02 EUR (812.800,- Sk). Dlžník neskôr požiadal žalovaného listom zo dňa
16.9.1998 o poskytnutie medziúveru. V nadväznosti na to mu žalovaný dňa 18.1.1999 zaslal list „Prísľub

poskytnutia medziúveru“ a návrh na uzavretie zmluvy o úvere, ktorý dlžník bezvýhradne akceptoval. Dňa
17.02.1999,kedydošlokpodpísaniuzmluvydlžníkom,došlokuzavretiuúverovejzmluvyč.XXXXXXXX/
XXXX. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že dlžníkovi poskytne prostriedky vo výške
53.110,27 EUR (1.600.00,- Sk), ktoré mal žalovaný čerpať na zaobstaranie nehnuteľností, ktoré
boli pôvodne vo vlastníctve jeho rodičov (žalobcu a jeho manželky). V čase trvania medziúveru žalovaný

viedol pre dlžníka dva účty, a to tzv. „medziúverový účet “ neskôr premenovaný na „úverový účet“, v
prospechktoréhobolirealizovanéjednotlivésplátkyadruhý,naktoromdlžníknaďalejsporil,tzv.„sporiaci
účet“. Po splnení podmienok žalovaný listom zo dňa 30.09.2000 dlžníkovi oznámil, že mu pridelil cieľovú
sumu a tiež že došlo k zúčtovaniu zostatkov na oboch účtoch, ktoré žalovaný pre dlžníka viedol.
Nasporené prostriedky zo sporiaceho účtu (pôvodný vklad a úroky) slúžili na zníženie dlžnej sumy, ktorú

žalovaný evidoval na medziúverovom účte. Zároveň tým došlo k zániku sporiaceho účtu a žalovaný ďalej
viedol pre dlžníka už len úverový účet. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená záložným právom
zriadeným na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. B. N. V. zapísaných na LV č. XXX, ktoré boli v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky Z. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: S. XX/XXX, XXX
XX B. N. V.. Práve táto nehnuteľnosť mala byť kúpnou zmluvou prevedená na dlžníka, syna žalobcu, a

teda k faktickej zmene užívateľa nehnuteľností tak nikdy nedošlo. Žalovaný sa domnieva, že takto bol
úver síce pro forma použitý na nadobudnutie nehnuteľností, no nemohol reálne slúžiť k uspokojovaniu
dlžníkových potrieb súvisiacich s bývaním, nakoľko inkasovaná kúpna cena bola použitá na splatenie
iných dlhov a na vlastné podnikanie žalobcu. Tým sa mal obísť zmysel stavebného úveru, tak ako je
vymedzený v § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„ZoSS“).Čosatýkasplácaniaúveru,dlžníksadostaldoomeškaniaužpriprvejsplátkeapočas
trvaniaúverovéhovzťahudochádzalozjehostranykopakovanémuporušovaniusplátkovéhokalendára,
pričom od apríla 2001 až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (02.01.2002) nevykonal dlžník už
žiadnu splátku. V novembri 2001 dlžník požiadal žalovaného o odklad úhrady nedoplatku až do koncaroka a jeho žiadosti bolo vyhovené, nakoľko odklad bol povolený až do 21.12.2001, kedy mal uhradiť celý
nedoplatok, k čomu napokon nedošlo. Z toho dôvodu žalovaný dlžníka v súlade s čl. II ods. 3 úverovej
zmluvy v spojení s § 11 ods. 2 VOP požiadal o splatenie celého zostatku úveru vo výške 26.015,34 Eur

(783.738,20 Sk). Dlžník svoj dlh napokon neuhradil, a preto žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výťažok z dražby konanej 05.09.2003, po odpočítaní nákladov
spojenýchsvýkonomzáložnéhopráva,predstavovalsumuvovýške20.912,17Eur.Nakoľkodobrovoľná
dražbabolanapadnutánasúde,poukončenísporovvyplatilžalovanýdňa02.08.2019dlžníkoviprebytok
vo výške 10.001,86 Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi neprislúcha aktívna vecná legitimácia, nakoľko

zmluva o postúpení práva a pohľadávky zo dňa 19.05.2020 obsahuje len vágne vymedzenie predmetu
postúpenia, z ktorého nie je možné jednoznačne určiť konkrétne práva a povinnosti, ktoré sa mali
postúpiť dlžníkom na žalobcu. Tiež je zrejmé, že medzi dlžníkom a žalovaný došlo k uzavretiu úverovej
a záložnej zmluvy až 17.02.1999 a nie 18.01.1999. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neurčitá a
vzhľadom na znenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka by mala byť neplatná. Žalovaný poukazuje na
to, že žalobca nemôže byť na základe tejto zmluvy držiteľom práva, ktorého ochrany sa domáha v tomto

spore preto mu v konaní nebude prislúchať aktívna vecná legitimácia. Bránil sa aj tým, že žalobca
nesprávne interpretoval skutkové okolnosti pokiaľ je toho názoru, že žalovaný poskytol dlžníkovi len
sumu 26.555,14 Eur a zvyšok si mal nasporiť sám. Stavebný úver má svoje osobitosti, nakoľko sa takýto
úverposkytujezvoľnýchzdrojovfondustavebnéhosporeniaakovedľajšíproduktpristavebnomsporení.
Výška stavebného úveru predstavuje časť cieľovej sumy, v tomto prípade najviac jej polovicu, pričom

druhú polovicu musí mať žiadateľ nasporenú vopred. Žiadateľ tiež musí splniť ďalšie podmienky, a to
dodržať určitú dobu sporenia, ktorá môže znamenať aj dlhšie časové obdobie. Takto žalovaný dlžníkom
poskytuje na preklenutie daného medziobdobia tzv. medziúver, ktorý sa vypláca vo výške cieľovej
sumy, čím sa dlžníkovi umožní hneď nakladať s požadovanými prostriedkami a financovať svoje bytové
potreby. Dlžníkovi bol poskytnutý medziúver v rozsahu celej cieľovej sumy, t. j. vo výške 53.110,27 Eur

(1.600.000,- Sk), pričom peňažné prostriedky, ktoré dlžník vložil na sporiteľský účet ešte pred podpisom
úverovej zmluvy, na ňom boli ponechané aj počas trvania medziúverového vzťahu. Po pridelení cieľovej
sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver došlo k presunu nasporených financií na účet, na
ktorom žalovaný evidoval úverový dlh (viď operácie na sporiteľskom účte zo dňa 28.9.2000). Týmto
spôsobom bola vytvorená nová istina pohľadávky, ktorá sa ďalej úročila zvýhodnenou úrokovou sadzbou

vo výške 6 % p.a. (oproti pôvodným 6,90 % p.a.). Keďže medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý
osobitný postup pre započítanie splátok, započítal ich žalovaný v súlade s § 9 ods. 4 VOP a § 330
ods. 1 ObZ prednostne na úhradu úrokov a poplatkov. V dôsledku opakovaného omeškania dlžníka so
splácaním sa jeho dlh navyšoval aj o sankčné úroky vo výške 25 %. Prepočet žalobcu nemôže obstáť,
pretože nerešpektuje pravidlá započítania splátok úveru. Žalovanému v súvislosti s týmto úverom bola

poskytnutá suma v celkovej výške 73.543,09 Eur, pričom dlžník svojimi vkladmi uhradil sumu 52.630,92
Eur, kde zvyšných 20.912,17 Eur predstavoval výťažok z dražby. Hoci vznikol na úverovom účte dlžníka
preplatok 10.001,86 Eur, ten mu žalovaný už medzičasom vrátil. Z uvedeného vyplýva, že čistý vklad
žalovaného po odpočítaní vrátaného preplatku predstavuje sumu vo výške 42.629,06 Eur, ktorá je
nižšia ako suma uplatnená v žalobe. Akceptácia výšky uplatneného nároku žalobcu vo výške 43.097,17

Eur by ad absurdum znamenala, že žalovaný poskytol dlžníkovi namiesto úveru „peňažný dar“. Podľa
názoru žalobcu by totiž mal byť výťažok z dražby asi jediné plnenie, z ktorého sa mala pohľadávka
žalovaného uspokojiť, no ten však nepokrýva ani polovicu poskytnutých prostriedkov. Zdôraznil, že
zmluva o úvere je upravená v ustanoveniach Obchodného zákonníka a pri stavebnom úvere sa aplikuje
aj osobitná úprava podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Ide

o absolútny obchodnoprávny vzťah, a to bez ohľadu na jeho zmluvné strany. V nadväznosti na definíciu
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ platného a účinného od 1.4.2004 nemožno
považovať uzavretú úverovú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu. Preto sa úprava, na ktorú odkazuje
žalobca, na tento vzťah neaplikuje. Navyše ani v prípade, ak by aj úverová zmluva založila vzťah, na
ktorý sa má aplikovať § 52 ods. 1 OZ platného a účinného od 1.4.2004, nevznikla by žalovanému

povinnosťpodľa§879ods.3OZplatnéhoaúčinnéhood1.4.2004,keďžeúspešnoudražbouzálohubola
uspokojená celá úverová pohľadávka žalovaného, v dôsledku čoho došlo dňa 20.10.2003 k ukončeniu
zmluvného vzťahu. Žalovaný namietol aj nárok žalobcu na úroky z omeškania, kde v prípade úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43.097,17 Eur bol tento uplatnený
bez určenia časového rámca a v prípade úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.001,86 Eur od

05.09.2003 do zaplatenia nie je zrejmé prečo by mal byť začiatkom omeškania práve deň 5.9.2003, resp.
žalobca si nemôže úrok uplatňovať až do zaplatenia (istiny), keďže suma 10.001,86 Eur mu už bola
žalovaným uhradená. Vymedzenie úroku z omeškania je nesprávne aj v tom, že si ho žalobca uplatňuje z
celkových súm, ktoré predstavujú súčet samostatných úhrad. Pohľadávka žalobcu mala vzniknúť z titulubezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Premlčacia lehota by preto mala plynúť vo vzťahu ku
každej splátke samostatne, keďže opačný záver by odporoval postupnému splácaniu dlhu dohodnutému
v úverovej zmluve. Ak by sme však aj počítali premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 OZ až od dátumu

realizácie poslednej splátky (11.02.2004), trojročná premlčacia lehota by márne uplynula najneskôr dňa
11.02.2007 a v prípade desaťročnej premlčacej lehoty (o ktorú však v danej veci nejde) najneskôr dňa
11.02.2014. Z týchto dôvod žalovaný vzniesol k celému uplatnenému nároku aj námietku premlčania.

3. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že vklad dlžníka vo výške

26.980,02 Eur bol vložený dňa 07.09.1998 v hotovosti do pokladne na úverový a nie medziúverový
účet. Jednalo sa teda o vlastné prostriedky dlžníka. Úver bol zabezpečený záložným právom, a to
v rozsahu 150 % poskytnutého úveru z vlastných zdrojov. Žalobca je teda toho názoru, že nemohlo
dôjsť k vzájomnému zaúčtovaniu vkladového a medziúverového účtu. Žiadosť o medziúver a prísľub
poskytnutia medziúveru vyhotovený len žalovaným a bez podpisu dlžníka nenahradzuje jasnú, určitú a
zrozumiteľnú zmluvu o medziúvere. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného o obídení zmyslu stavebného

úveru využitím poskytnutých prostriedkov na iný než stanovený účel, nakoľko on spolu s manželkou
neboli sporiteľom ani poberateľom úveru, ale majiteľmi zálohu, ktorý bol trestuhodným spôsobom
vydražený na dražbe. Žalovaný predložil síce kúpnu zmluvu, no z tejto vôbec nevyplýva, či bola
zavkladovaná, pričom ak sa vklad do katastra nevykoná v lehote 3 rokov, tak sa zmluva považuje za
neuzavretú. Žalobca ďalej poukazoval na to, že z odpovedí žalovaného vyplýva aké úhrady im boli

poskytnuté, pričom k 30.09.2002 bola spolu s vkladom uhradená suma 37.952,10 Eur a pred dražbou
úhrady v celkovej výške 43.097,62 Eur. Napriek tejto skutočnosti žalovaný pristúpil k dražbe zálohu.
Po dražbe bola tiež uhradená suma 30.870,35 Eur, a teda celková uhradená suma bola 73.967,34 Eur.
Z odpovede žalovaného zo dňa 14.10.2019 vyplýva, že urobil zrejme účelovo prehľad platieb iba od
momentu mimoriadneho zosplatnenia úveru, t. j. od 04.02.2002. Ďalším listom zo dňa 29.09.2000 bol

dlžník informovaný o tom, že došlo k vzájomnému zúčtovaniu vkladového a medziúverového účtu a
nový zostatok dlžnej sumy predstavoval sumu 24.979,15 Eur, pričom len nejasne a hmlisto žalovaný
uviedol, že vkladom zo dňa 20.10.2003 došlo k zaplateniu celej dlžnej sumy úveru, ktorého výška
bola k danému dňu 20.204,61 Eur. Rozdiel medzi vkladom z dražby zo dňa 20.10.2003 a vydraženou
sumou nehnuteľností tvorila odmena dražobnej spoločnosti za výkon dobrovoľnej dražby. Zostatok sumy

predstavujúci preplatok vo výške 10.001,86 Eur mal byť vyplatený po právoplatnom skončení konania,
ktoré inicioval žalobca. Žalobcovi však nebolo jasné z čoho vyplynul preplatok vo výške 10.001,86
Eur, ktorý bol žalovaným vyplatený dňa 02.08.2019. Žalobca bol toho názoru, že k zániku zmluvy
o stavebnom sporení nedošlo, ako ani k zániku úverovej zmluvy, nakoľko vykonaním dražby sa len
„zabezpečila“ pohľadávka, ktorá v tomto prípade ani nemala existovať vzhľadom na úhrady žalobcu.

Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný nezohľadnil všetky splatené a na účte evidované vklady vrátane
jednorazového vkladu vo výške 26.980,02 Eur a vyplatil iba časť zostatku na sporiteľskom účte vo výške
10.001,86 Eur dňa 02.08.2019. Takto k premlčaniu nemohlo dôjsť, pričom nejde o nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia ale o právo na plnenie, a preto aj pri premlčaní sa treba riadiť § 101
OZ a nie § 107 OZ. Právo na uplatnenie nároku sa mohlo preto vykonať prvý raz najneskôr po zániku

zmluvy o stavebnom sporení. V prípade, ak povinný subjekt vyplatil zostatok na účte už skôr, tak plynie
premlčacia doba odo dňa vyplatenia nesprávneho zostatku, t. j. od 02.08.2019.
K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že túto otázku je potrebné posúdiť aj vzhľadom
na postavenie záložcu podľa záložnej zmluvy, pričom sa domnieva, že zmluva o postúpení práva a
pohľadávky je jasná, určitá a zrozumiteľná. Predmetom tejto zmluvy nebolo len postúpenie pohľadávky

ale aj všetkých práv spojených s úverovým vzťahom. Považuje za nesporné, že predmetom postúpenia
môže byť aj nevyčíslená, príp. presne nešpecifikovaná, ale inak existujúca a oprávnená pohľadávka
vyplývajúca z právneho úkonu, resp. aj pohľadávka, ktorý vznikne v budúcnosti. Žalobca poukazujúc
na právny názor vyjadrený v uznesení Ú. B. B. sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 zdôrazňuje,
že všetci dodávatelia mali povinnosť v 3 mesačnej lehote zosúladiť svoje zmluvné podmienky s § 54

ods. 1 OZ. No v danom prípade dlžníkovi nebol doručený žiaden dodatok k zmluve, a teda žalovaný
si nesplnil svoju povinnosť v stanovenej lehote. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný považuje za
ukončenie právneho vzťahu práve deň 20.10.2003, keďže tento zmluvný vzťah podľa VOP je možné
ukončiť len výpoveďou alebo splatením úveru a vyrovnaním ostatných záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy. Samotným zúčtovaním alebo splatením splátok na základe výťažku z dražby zmluvy nezanikajú.

Nakoľko však zo strany žalovaného nedošlo k zosúladeniu zmlúv s § 54 a nasl. OZ, sú tieto neplatné,
ako aj dražba, ktorá sa ich základe vykonala, a tak žalovanému nevznikol nárok okrem iných ani na
výťažok z predaja na dražbe, na úroky, ani na úroky z omeškania, ako ani na iné náklady súvisiace s
organizovaním neplatnej dražby. Tvrdil, že výšku svojho nároku jednoznačne rozviedol už v samotnejžalobe, pričom keďže podľa VOP mal žalovaný povinnosť vyplatiť po dražbe zostatok na sporiacom účte
v celku, bude si uplatňovať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z celkovej sumy 43.097,17 Eur od
05.09.2003 do zaplatenia. Suma 43.097,17 Eur pritom predstavuje súhrn mesačných platieb v

sume 16.117,15 Eur a dopredu zaplatenej sumy 26.980,02 Eur zo dňa 07.09.1998.

4. Vo vyjadrení zo dňa 21.1.2021 (duplike) žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojej replike,
napriek výslovnému poukázaniu na neurčitosť a neodôvodnenosť uplatneného nároku obmedzil iba na
konštatovanie, že „si myslí, že to dostatočne rozviedol vo svojej žalobe, a preto výšku nároku nebude

bližšie odôvodňovať“. Subjektívny pocit žalobcu o dostatočnosti špecifikácie žalovanej sumy nemôže
nahrádzať jeho povinnosť riadne uplatňovať prostriedky procesného útoku a kvalifikovaným spôsobom
odôvodniť nárok, ktorého sa v konaní domáha.
Podľa žalovaného Žalobca, ktorý nie je úverovým dlžníkom, odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v
spore od zmluvy o postúpení kde podľa čl. II ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky je predmetom
záväzok postupcu, t. j. dlžníka M. M., postúpiť na žalobcu „všetky práva a povinnosti, vrátane

presne nešpecifikovanej pohľadávky vzniknutú z titulu nezapočítania všetkých vykonaných vkladov
a platieb v prospech účtu B. B. M. G. P..B.. (ďalej len "pohľadávka") a zároveň postúpiť (cedovať)
na postupníka všetky práva vyplývajúce z úverovej zmluvy a zo záložnej zmluvy, ktoré boli uzavreté
dňa 18.01.1999.“ Podľa žalovaného sa na zmluvu o postúpení pohľadávky bez obmedzenia vzťahujú
všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ. Základným

predpokladom na určitosť právneho úkonu, pričom určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým
z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Formulácia „všetky
práva a povinnosti, vrátane bližšie nešpecifikovanej pohľadávky“ však podľa žalovaného nepostačuje
k jednoznačnému určeniu, aké konkrétne práva a povinnosti mali byť postúpené na žalobcu. Navyše,
obsah zmluvy o postúpení pohľadávky vzbudzuje dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávky, ktorá

mala byť predmetom postúpenia. V čase cesie musí postupovaná pohľadávka existovať alebo musí byť
pravdepodobný jej vznik v budúcnosti, pokiaľ ide o postúpenie budúcej pohľadávky.
K námietke premlčania žalovaný uviedol, že keďže pohľadávka žalobcu mala vzniknúť z titulu údajného
nezapočítania a nevysporiadania vykonaných vkladov a platieb, na strane žalovaného malo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Premlčacia lehota by preto mala plynúť vo vzťahu ku každej

splátke samostatne, keďže opačný záver by odporoval postupnému splácaniu dlhu dohodnutému v
úverovej zmluve. Ak by sme však aj počítali premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 OZ až od dátumu
realizácie poslednej splátky (11.2.2004), trojročná premlčacia lehota by márne uplynula najneskôr dňa
11.2.2007 a v prípade desaťročnej premlčacej lehoty (o ktorú však v danej veci nejde) najneskôr dňa
11.2.2014.Knámietkežalobcu,ževdanomprípadeideojehoprávonaplnenie,resp.vyporiadaniepodľa

zmluvy o stavebnom sporení a VOP, žalovaný udáva, že neeviduje žiadne nezapočítané vklady a platby,
ktoré by mal neoprávnene k dnešnému dňu zadržiavať na účte dlžníka. Vkladom zo dňa 20.10.2003 (t.
j. výťažkom z predaja nehnuteľností zabezpečujúcich pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy) došlo
k zaplateniu celej dlžnej sumy z úverovej zmluvy. K danému dňu v zmysle čl. V ods. 3 úverovej zmluvy
došlo nielen k zániku dlhu splnením (§ 559 OZ), ale aj k zániku záväzkovoprávneho vzťahu (čl. V ods.

2 zmluvy o úvere). Žalovaný sa ďalej bránil tým, že žalobca opomína špecifickosť daného bankového
produktu. Medziúver je poskytovaný na základe úverovej zmluvy (ako v tomto prípade), pričom
predstavuje prvú fázu úverového vzťahu a slúži na preklenutie obdobia do pridelenia stavebného úveru.
Na základe totožnej úverovej zmluvy dochádza po splnení podmienok (bližšie špecifikovaných v zmluve)
k transformácii medziúveru na stavebný úver. Skutočnosť, že dlžníkovi bol poskytnutý medziúver na

základe úverovej zmluvy pritom explicitne vyplýva z čl. I ods. 1 úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX
zo dňa 17.2.1999: „Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX, uzatvorenej na cieľovú
sumu 1.600.000,00 Sk a žiadosti o poskytnutie úveru, stavebná sporiteľňa poskytuje úver na účely v
zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie v sume 1.600.000,00 Sk, slovom
jedenmiliónšestotisíc Sk, pri úrokovej sadzbe 6,9 % p.a. Do pridelenia cieľovej sumy z vyššie uvedenej

zmluvy o stavebnom sporení platí úver ako medziúver. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k
úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzou 6 %
p.a.“, ako aj z ďalších dokumentov, napr. oznámenia o platbe zo dňa 11.3.1999, oznámenia o výplate zo
dňa 11.3.1999, ako aj zo žiadosti o poskytnutie stavebného medziúveru zo dňa 16.9.1998, v názve ktorej
je zreteľne prečiarknuté slovo „úveru“ a podčiarknuté slovo „medziúveru“. žalovaný poukazuje na to,

že z predložených dôkazných prostriedkov a skutkových tvrdení je zrejmé, že dlžníkovi bol poskytnutý
medziúver vo výške 53.110,27 Eur, ktorý bol v septembri 2000 pretransformovaný na stavebný úver, čím
došlo k naplneniu účelu tohto bankového produktu. V tejto súvislosti došlo k zúčtovaniu zostatkov na
oboch účtoch, ktoré žalovaný pre dlžníka viedol, pričom dlžníkom nasporená suma (pozostávajúca aj znamietaného vkladu vo výške 26.555,14 Eur) slúžila na zníženie dlžnej sumy, ktorú žalovaný evidoval
na medziúverovom účte. Zároveň tým došlo k zániku sporiaceho účtu a žalovaný ďalej viedol pre dlžníka
už len úverový účet. Opakovane poukazoval na to, že žalobca sa spolu s dlžníkom domáhal určenia

neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp.
zn. 10C/190/2003, pričom tento spor bol právoplatne skončený uznesením N. B. B. zo dňa 29.4.2019
sp. zn. 4 Cdo 168/2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobcov. Žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľne dražby tak bola definitívne a právoplatne zamietnutá, a v tomto konaní už nemôže mať
žiadnu relevanciu.

5. Žalobca v podaní zo dňa 4.2.2021 uviedol, že od 01.04.2004 došlo k zavedeniu povinnosti v súvislosti
sospotrebiteľskýmizmluvami,atodaťichdosúladusustanoveniami§53a§54OZ.Žalobcauviedol,že
úverová zmluva č. 1 bola uzavretá dňa 17.02.1999 keby mal byť už úver dávno splatený. V tejto zmluve
nebola ani zmienka o medziúvere ani o medziúverovom účte. Neexistenciu zmluvy o medziúvere nie
je možné preklenúť dodatočnými oznámeniami, nakoľko pre spotrebiteľa podmienky vzťahu musia byť

známe už v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcu, ak spotrebiteľ prospel vkladom 812.800,- Sk na
účetžalovaného,takmusíbyťzrejmé,žemumedziúvervovýške53.110,27Eurnemoholaaninemalbyť
poskytnutý. Tiež sa domnieva, že k vzájomnému zúčtovaniu vkladového a medziúverového účtu takto
nemohlo dôjsť. K otázke postúpenia pohľadávky a práva medzi dlžníkom a ním uviedol, že v danom
prípade ide o univerzálnu sukcesiu práva, kde o existencii pohľadávky a o jej výške rozhodne súd v tomto

konaní. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že vzhľadom na povahu veci nedošlo
k premlčaniu nároku a právo na výplatu zostatku na sporiteľskom účet nie je možné odvodzovať od
zúčtovania výťažku z vykonanej dražby, keďže dražba slúži na uspokojenie nesplateného vkladu. Nárok
žalobcutedanienárokomnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,akosadomnievažalovaný.PodľaVOP
mohol žalovaný vyplatiť zostatok na účte aj pred zánikom zmluvy, pričom v tomto prípade začína plynúť

premlčacia doba od času čiastočného plnenia, t. j. od 02.08.1999. Podľa žalobcu nie je sporené, že k
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí medziúveru vôbec nedošlo a vklad dlžníka v sume 26.980,02 Eur bol
ako jednorazový vklad nezákonne vložený do pokladne na úverový a nie medziúverový účet žalovaného.
Okrem poskytnutia týchto peňažných prostriedkov bol úver zabezpečený aj záložným právom, kde
zálohom bola nehnuteľnosť v k.ú. B. Takto mal byť úver zabezpečený o viac ako 150 %.

6. Žalobca podaním zo dňa 24.4.2021 navrhol, aby súd predbežne posúdil otázku zákonnosti
dobrovoľnej dražby zo dňa 5.9.2003, pri ktorej došlo k vydraženiu zálohu, nehnuteľností v k.ú. B.
N. V., pričom dražbu označil za absolútne neplatnú lebo bola vykonaná na základe takého zákona,
podľa ktorého nebolo prípustné dražbu vykonať. Bol toho názoru, že dražba nehnuteľností sa mala

vykonať v súlade s § 299 Obchodného zákonníka na verejnej dražbe a nie podľa zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľný dražbách. Bol presvedčený, že nemohol preto ako záložca stratiť vlastníctvo k
vydraženým nehnuteľnostiam a na tom nemení nič ani zápis v katastri nehnuteľností, ktorý má podľa
neho deklaratórny a nie právotvorný význam.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o postúpení
práva a pohľadávky zo dňa 19.05.2020, Návrhom zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX
zo dňa 07.09.1998, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie, Informáciou o
podmienkach poskytovania štátnej prémie, listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
20.10.1998, prísľubom poskytnutia medziúveru zo dňa 18.01.1999, zmluvou o pôžičke č. XX/XXX

zo dňa 29.09.1998, úverovou zmluvou č. 1 k číslu účtu stavebného sporenia: XXXXXXXX/XXXX zo
dňa 17.02.1999, záložnou zmluvou č. 1 k číslu účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX zo dňa
17.02.1999, žiadosťou o okamžité splatenie úveru č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.01.2002, mandátnou
zmluvou č. 1 k číslu účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.01.1999, oznámením o
zverení pohľadávky do mandátnej správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. zo dňa 23.10.2002,

notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade Q.. K. M. dňa 08.09.2003 N Nz
XXXXX/XXXX, oznámením o dražbe č. F. zo dňa 01.08.2003, odpoveďou na žiadosť č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 20.07.2018, odpoveďou na oznámenie o preplatku na účte č. XXXXXXXX/XXXX zo
dňa 31.08.2019, výpisom z LV č. XXX , k.ú. B. N. V. zo dňa 24.06.2020, odpoveďou č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 17.01.2003, žiadosťou o odpustení úrokov z omeškania a znížení mesačných splátok,

individuálnou žiadosť stavebného sporiteľa zo dňa 20.10.2005, žiadosťou o zohľadnení platenia splátok
zo dňa 06.11.2001, výpisom z účtu ÚVER, SPORENIE, MEDZIÚVER od roku 1998 do 2001, potvrdením
o uzavretí zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX, odpoveď NBS č. N. - XXX - XXX - XXX
zo dňa 15.10.2018, žiadosťou I. o preverenie zákonnosti B. B.. pri poskytnutí stavebnej pôžičky č.XX XXXXXXX a II. o preverenie zákonnosti B.., pri poskytnutí stavebného úveru zo dňa 29.09.2018,
kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a M. M. zo dňa 29.01.1999, žiadosťou M. M. o poskytnutie
stavebného úveru, medziúveru zo dňa 02.10.1998, listom pre M. M. s označením „pridelenie“ zo dňa

29.09.2000, výpisom z úverového účtu zo dňa 01.03.2005, odkladom nedoplatku č. XXXXXXXX/XXXX
zo dňa 20.11.2001, žiadosťou o zohľadnenie platenia splátok zo dňa 06.11.2001, uznesením N. B. sp.
zn. 4Cdo/168/2018 zo dňa 29.04.2019, oznámením o platbe zo dňa 11.03.1999, oznámením o výplate
zo dňa 11.03.1999, odpoveďou na žiadosť zo dňa 31.08.2019 - list zo dňa 14.10.2019, odpoveďou
na žiadosť zo dňa 20.07.2018, oznámením o uhradení dlhu na č. st. spor. XXXXXXXX/XXXX zo dňa

19.08.2003, žiadosťou o rekapituláciu platieb stavebného sporiteľa M. M. s účtom XXXXXXXX/XXXX
za obdobie od 07.09.1998 do 07.09.2007, odpoveďou na žiadosť od Ministerstva spravodlivosti SR č.
XXXXX/XXXX/XX zo dňa 24.10.2016 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Zo žiadosti o poskytnutie stavebného úveru, medziúveru zo dňa 02.10.1998, číslo účtu stavebného
sporenia XXXXXXXX/XXXX, číslo dokumentu XXXXXXXX, majiteľ zmluvy: M. M., súd konštatuje, že

žiadateľ M. M. žiadal o poskytnutie medziúveru vo výške 1.600.000,- Sk do výšky celej cieľovej sumy zo
zmluvy o stavebnom sporení číslo: XXXXXXXX/XXXX s cieľovou sumou 1.600.000,- Eur za účelom kúpy
domu, pričom úver mal byť zabezpečený ručením a zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok.

9. Z úverovej zmluvy č. 1 zo dňa 17.02.1999 súd konštatuje, že na základe vznikol medzi Stavebnou

sporiteľňou VÚB Wüstenrot, a.s., IČO: 31351026, so sídlom Gröslingova 77, 820 06 Bratislava (pozn.
súdu: obchodné meno od 30.03.2004 je Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.), a dlžníkom M. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX B. N. V. úverový záväzkový právny vzťah.. Z bodu 1. článku
I. úverovej zmluvy č. 1 súd konštatuje, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX,
uzatvorenej na cieľovú sumu 1.600.000,- Sk a žiadosti o poskytnutie úveru, stavebná sporiteľňa

poskytuje úver na účely v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie v sume
1.600.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 6,9 % p.a. Do pridelenia cieľovej sumy z vyššie uvedenej zmluvy
o stavebnom sporení platí úver ako medziúver. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k úverovému
účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou 6 % p.a.. V
zmysle bodu 4 článku II úverovej zmluvy, pri nedodržaní podmienok dohodnutých v tejto zmluve je

stavebná sporiteľňa oprávnená uplatniť svoje práva vyplývajúce zo zaručenia úveru podľa časti III.
tejto zmluvy, najmä: predať založený majetok, vyzvať ručiteľa, aby v zmysle ručiteľskej listiny začal
plniť záväzky za poberateľa úveru. V zmysle bodu 1. článok III. úverovej zmluvy, návratnosť úveru je
zaručená - b) v zmysle § 151 bod a/ a 151 bod b/ Občianskeho zákonníka a §§ 297 až 299 Obchodného
zákonníka zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok - rodinný dom, súpisné č. 31, v obci B.

N. V., nachádzajúci sa podľa listu vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B. N. V., na parcele č. XX,
pozemok - č. parcely XX, zastavaná plocha o výmere 776 m2, v celkovej hodnote 1.403.500,- Sk.
Podľa bodu 1. článku IV úverovej zmluvy poberateľ úveru prehlasuje, že pozná Všeobecné obchodné
podmienky pre stavebné sporenie a Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie medziúverov
a súhlasí s ich znením. V zmysle bodu 2. článku V. úverovej zmluvy, platnosť zmluvy končí splatením

úveru a vyrovnaním ostatných záväzkov poberateľa úveru vyplývajúcich z tejto zmluvy voči stavebnej
sporiteľni. Za poberateľ úveru bola úverová zmluva podpísaná M., pričom jeho podpis bol overený
notárom dňa 17.02.1999.

10. Zo záložnej zmluvy č. X zo dňa 17.02.1999 súd konštatuje, že ju uzatvrel záložný veriteľ Stavebná

sporiteľňa VÚB Wüstenrot, a.s., IČO: 31351026, so sídlom Gröslingova 77, 820 06 Bratislava, a
záložcovia V. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX B. N. V. P. Z. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež,
a to v zmysle bodu 1 článku I. záložnej zmluvy č. 1 na zabezpečenie časti pohľadávky vzniknutej podľa
úverovej zmluvy č. 1 zo dňa 18.01.199 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a M. M., N.. XX.XX.XXXX,
A. S. XX, XXX XX B. N. V.. Podľa bodu 3 článku I. sa záložné právo zriadilo na majetok záložcov, a to

rodinný dom, č.s. XX, M. Y. B. N. V., nachádzajúci sa podľa LV č. XXX v katastrálnom území B. N. V.,
na parc. č. XX, pozemok - č. parc. XX- zastavaná plocha o výmere 776 m2.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.1999 súd konštatuje, že predávajúci, t. j. žalobca a jeho manželka
Z. M., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. B. N. V. XX, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXX, k.ú. B. N. V. ako parc. č. XX - zastavaná plocha o výmere 776 m2 a dom č. s. XX, predali
nehnuteľnosť kupujúcemu, M. M. (svojmu synovi), nar. XX.XX.XXXX, A. B. N. V. XX, a to za kúpnu cenu
1.600.000,- Sk.12. Zo zmluvy o postúpení práva a pohľadávky zo dňa 19.05.2020 súd konštatuje, že postupca M. M.,
N.. XX.XX.XXXX, A. R.. B.T. XXXX/X, XXX XX C. postúpil na postupníka, t. j. žalobcu prvá a pohľadávky
podľa bodu 1. článku II zmluvy v tomto znení:

„Predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi všetky práva a povinnosti, vrátane
presne nešpecifikovanej pohľadávky vzniknutú z titulu nezapočítania všetkých vykonaných vkladov a
platieb v prospech účtu Stavebnej sporiteľne VÚB Wüstenrot a.s. (ďalej len „pohľadávka“) a zároveň
postúpiť (cedovať) na postupníka všetky práva vyplývajúce z úverovej zmluvy a zo záložnej zmluvy,
ktoré boli uzavreté dňa 18.01.1999.“

13. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 35 ods. 1,2,3 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne
úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.

Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol
právny úkon určený.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

17. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Súd preskúmal listinné dôkazy predložené stranami sporu hlavne Zmluvu o postúpení práva a

pohľadávky zo dňa 19.5.2020, od ktorej odvodzuje žalobca svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní a
dospel k záveru, že žalobca na základe tohto právneho úkonu nebol aktívne legitimovaný na podanie
žaloby a uplatnenie nároku na súde. V sporovom civilnom konaní, ktoré sa okrem iného riadi aj zásadou
hospodárnosti konania bolo povinnosťou súdu prednostne posúdiť vznesenú námietku aktívnej vecnej
legitimácie, lebo v prípade jej oprávnenosti nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie (napr. o výške

nároku a pod.) a možno vo veci dospieť k rýchlemu rozhodnutiu čo je v súlade aj s hospodárnosťou
konania. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko právny úkon
zmluvy o postúpení práva a pohľadávky zo dňa 19.05.2020 považoval za vágny a neurčitý a ako taký
za neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd preskúmal zmluvu o postúpení práva a pohľadávky zo dňa
19.05.2020, ktorou mal dlžník žalovaného a syn žalobcu M. M. postúpiť na žalobcu práva a povinnosti

súvisiace s platbami vykonanými v prospech žalovaného a dospel k záveru, že námietka je dôvodná.
19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok N. B. B. z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
V tomto konaní žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od Zmluvy o postúpení práva a
pohľadávky zo dňa 19.05.2020 (čl. 6 ), kde v článku II sa uvádza predmet zmluvy oboznámený v bode 12
tohto rozsudku. Táto zmluva je nepochybne právnym úkonom, ktorý nevyhnutne musí spĺňať požiadavky

kladené o.i. aj ustanovením § 37 ods. 1 OZ preto aj tento právny úkon musel byť urobený určite a
zrozumiteľne, v opačnom prípade ho zákon sankcionuje neplatnosťou.
Právny úkon je neurčitý, a teda aj nezrozumiteľný pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky
zrozumiteľný ale nejednoznačný je jeho vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné
odstrániť ani použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Pri

neurčitom právnom úkone totiž nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Právny úkon je určitý, ak nie
je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet nie je jednoznačne určený - takže ho nie je možné
individualizovať. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom,
aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Ak ide o právny úkon, pre ktorýje ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu
listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to známe zmluvným stranám. (In: BAJÁNKOVÁ, Jana,
DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.

Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 257.)
20.Formuláciavzmluveopostúpeníprávaapovinnostipredovšetkýmvčasti:„všetkyprávaapovinnosti,
vrátane presne nešpecifikovanej pohľadávky vzniknutých z titulu nezapočítania všetkých vykonaných
vkladov a platieb v prospech účtu Stavebnej sporiteľne VÚB Wüstenrot a.s. (ďalej len „pohľadávka“)“
nezodpovedá požiadavke určitosti a zrozumiteľnosti lebo “pohľadávka“, ktorú by mal mať postupca

vo vzťahu k žalovanému jasne a nezameniteľne nebola vymedzená (špecifikovaná). Existuje dokonca
pochybnosť o existencii takejto pohľadávky, pričom v súlade aj s rímskou zásadou „nemo ad alium
plus iuris transferre potest, quam ipse habet“ platí, že nikto nemôže previesť na iného viac práv,
než má sám. Takáto (hypotetická) pohľadávka postupcu nebola súdom judikovaná a nevyplynula ani
z iných skutočností, prípadne písomných dôkazov predložených stranami sporu. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd posúdil zmluvu o postúpení práva a povinnosti za neplatnú, čo malo

za následok to, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku na základe ktorého by mohol
podať žalobu a domáhať sa nároku voči žalovanému na súde, t. j. žalobca nie je v konaní vecne
aktívne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je takým nedostatkom
procesnej podmienky konania, ktorý nevyhnutne vedie k zamietnutiu žaloby. Žalobca v konaní žiadal
o vrátenie navyše započítaných platieb žalovaným, ktoré mali súvisieť s úverovým vzťahom medzi

žalovaným ako veriteľom a synom žalobcu ako dlžníkom úverového vzťahu. Dlžník M. M. však nikdy
nebol stranou sporu, žalobu podal dňa 17.06.2020 jeho otec ako žalobca, ktorý však nie je a ani nebol
v úverovom vzťahu so žalovaným. Skutočnosť, že ako vlastník nehnuteľností tieto poskytol ako záloh
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, nemôže odstrániť tak závažný nedostatok ako je nedostatok
vecnej legitimácie v tomto konaní preto musel súd žalobu zamietnuť z dôvodov vyššie uvedených.

21. Súd vo veci nevykonával ďalšie dokazovanie a nevyhovel ani návrhu žalobcu na predbežné
posúdenie zákonnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej prišiel žalobca o nehnuteľnosti, ktoré na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného svojmu synovi poskytol ako predmet zálohu. O neplatnosť dražby
saviedlosamostatnékonanienatomtosúdepodsp.zn.10C/190/2003,ktoréboloprávoplatneskončené
rozsudkom sp. zn. 10C/190/2003 -253 zo dňa 28.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojitosti s

rozsudkom K. K. sp. zn. 6Co/340/2014 - 563 zo dňa 24.11.2015 vo výroku I. dňa 8.2.2016 , ktorým bol
potvrdený rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a zrušený vo výroku o trovách konania. Vo veci bolo
podané dovolanie, o ktorom rozhodol N. B. B. uznesením sp. zn. 4Cdo/ 168/2018 - 809 zo
dňa 29.4.2019 tak, že dovolanie žalobcov a žalovaného v 3. rade odmietol a účastníkom náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2019. Vzhľadom k

tomu,žesúdvtomtokonanívecmeritórneneriešilažalobuzamietolpreneexistenciuaktívnejlegitimácie
na strane žalobcu, nemal dôvod zaoberať sa návrhom žalobcu na opätovné posudzovanie dôvodnosti,
zákonnosti dražby. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že existujú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mohli pre neho privodiť iné, priaznivejšie rozhodnutie týkajúce sa dražby zo dňa 5.9.2003, môže podať
návrh na obnovu konania alebo zvážiť iné prostriedky ochrany práva ale v tomto konaní otázka dražby

nemohla byť súdom posudzovaná z dôvodov vyššie uvedených.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, ktorý nedosiahol v konaní ani len čiastočný

úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.

1 CSP).2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.