Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201551
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7618201551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: C. F., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v V.Y., F. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom, so sídlom v Poprade,
Murgašova 87/6, proti žalovanej: I. Z., W. XX.XX.XXXX, F. U. Q., L.. C. XXX/XX, zastúpenej Mgr.
Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie 28.727 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.
februára 2022 sp. zn. 1Csp/35/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16. februára 2022 č.k.

1Csp/35/2018-414, okrem výroku I., ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 127,30 € zastavil.

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku vo výroku I., ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 127,30 €
zastavil.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 16.
februára 2022 č.k. 1Csp/35/2018-414 konanie o zaplatenie sumy 127,30 € zastavil (výrok I.), uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.599,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne od 11.04.2017 až do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).
Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (výrok III.), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 28.727 € z titulu zmluvy

o pôžičke s odôvodnením, že dňa 20.11.2016 uzatvorili sporové strany zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bola pôžička v celkovej výške 30.000 €, z ktorých bola suma 20.000 € poskytnutá pred podpisom
zmluvy v čase od 20.01.2014 do 30.06.2014 a suma 10.000 € v dvoch platbách dňa 22.11.2016.
Splatnosť pôžičky bola dojednaná v štyroch splátkach po 127,30 € a piatej vo výške 29.490,80 € s
termínom splatnosti do 10.04.2017. Žalovaná uhradila prvé štyri splátky a z poslednej splátky uhradila
sumu vo výške 763,80 €, preto zvyšná časť pôžičky predstavuje žalovanú sumu vo výške 28.727 €.

3. V priebehu konania zobral žalobca svoju žalobu čo do zaplatenia sumy 127,30 € späť. Súd s
poukazom na § 145 ods. 1 CSP so súhlasom žalovanej konanie v tejto časti zastavil.4. Právne vec posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že
žaloba je opodstatnená.

5.Zanespornépovažovaluzavretiezmluvyopôžičkedňa20.11.2016,ktoráspĺňapojmovéznakytakejto
zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dve pôžičky, a to pôžičku 1/ vo výške 20.000
€ a pôžičku 2/ vo výške 10.000 €, pričom si strany sporu dojednali splátkový kalendár. Nespornou
skutočnosťou tiež bolo, že žalovaná do podania žaloby zaplatila z titulu tejto pôžičky sumu 1.473 €, a to
v 10. splátkach po 127,30 € v období od 12.12.2016 do 21.01.2018.

6. K obrane žalovanej spočívajúcej v popretí poskytnutia sumy 20.000 € a námietkam uvedeným vo
vyjadrení na č.l. 124, že zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2016 a taktiež uznanie dlhu žalovanou formou
notárskej zápisnice N 1291/2016, NZ 45528/2016 boli simulované právne úkony, ktoré mali nahradiť
dohodu o vyporiadaní vzájomných práv a povinností strán sporu vzniknutých počas ich spoločného
spolužitia súd uviedol, že žalovaná v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy, takže táto jej obrana

zostala len v rovine tvrdení.

7. Súd poznamenal, že svedok K.. R. V. mal vedomosť o existencii zmluvy o pôžičke, túto vedomosť mal
od žalobcu a jeho výpoveď je nepriamym dôkazom v prospech žalobcu. Svedok R. V., brat žalovanej sa
vyjadroval k prerábke apartmánu žalovanej, avšak k samotnej podstate sporu sa nevyjadroval. V tomto

duchu sa vyjadril i svedok Ľ. R., synovec žalovanej. Svedkyňa F.. H. Š. - sestra žalobcu vypovedala,
že má vedomosť o tom, že žalovaná dlhuje žalobcovi peniaze okolo/do 30.000 €, pričom prvých 20.000
€ bolo použitých na rekonštrukciu domu, v ktorom býva žalovaná. Jej domácnosť svedkyňa navštívila
pred rekonštrukciou a po nej, takže mala vedomosť, ako to u žalovanej vyzerá. O existencii pôžičky
mala vedomosť od žalobcu. Pri uzatváraní zmluvy či počas bratia úveru svedkyňa nebola prítomná,

ale vypočula si telefonický rozhovor, kedy žalovaná žiadala žalobcu o peniaze, čo súd vyhodnotil ako
nepriamy dôkaz podporujúci tvrdenia žalobcu.

8. Z dôvodu obrany žalovanej o tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2016 a taktiež uznanie dlhu
žalovanou formou notárskej zápisnice N 1291/2016, NZ 45528/2016 boli simulované právne úkony, súd

sa zameral na výsluch notára R.. Š. L., ktorého výpoveď bola pre rozhodnutie súdu podstatná. Svedok
potvrdil, že pre strany sporu uzatváral obe listiny, ktoré boli do spisu predložené (zmluvu o pôžičke a
uznanie dlhu žalovanou formou notárskej zápisnice) a vzhľadom na časový odstup sa nevedel vyjadriť k
bližším okolnostiam. Poprel však, že by sa jednalo o simulované právne úkony, nikdy také niečo neurobil
a ani by si takéto niečo nedovolil. Naopak, uviedol, že do zmluvy zakomponoval prejav vôle oboch strán

a nikdy nespísal žiaden právny úkon, kde by účastník právneho úkonu neprejavil svoju vôle slobodne,
vážneaurčito.Zároveňvypovedal,žepredspísanímprávnehoúkonukomunikujesúčastníkmiprávneho
úkonu, zisťuje ich vôľu a na základe toho spíše právny úkon. Po jeho spísaní predloží tento písomný
právny úkon prítomným účastníkom, aby si ho v pokoji prečítali a prípadné nejasnosti aby im objasnil.
Je to absolútne pravidlo.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú opodstatnenosť žaloby.

10. Splatnosť sumy súd stanovil na dobu 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to z toho dôvodu,
že predmet plnenia nie je nízka suma, avšak spor prebieha od roku 2018, pričom ako z dokazovania

vyplynulo, žalovaná si je plne vedomá tej skutočnosti, že má žalobcovi predmet sporu vrátiť, a teda od
toku 2018 mala dostatok času, aby dokázala naakumulovať finančné prostriedky pre žalobcu.

11. V zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal súd žalobcovi
i zákonné úroky z omeškania v zmysle žaloby.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 256 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania. Podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 súd nezistil.

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, pričom napadla

rozsudok v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.14. Žalovaná považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, vydaný na základe jednostranného
a neúplného hodnotenia dôkazov, pričom súd bral do úvahy len niektoré dôkazy, a tým nezistil objektívne
skutkový stav veci. Namietala, že súd rozhodol bez toho, aby riadne vypočul žalovanú. Žalovaná bola

vypočutá len na pojednávaní dňa 26.11.2019, kedy súd vec prejednal ako predbežné prejednanie sporu
stým,žesporovýmstranámponechallehotunauzavretiezmieru.Súdnáslednezvolilpostup,ževypočul
svedkov navrhnutých žalobcom a žalovanou a zároveň aj svedka R.. Š. L., notára, pričom až na návrh
právneho zástupcu žalovanej umožnil klásť žalobcovi otázky, pričom uvedené sa konalo až po vypočutí
svedkov. Vypočutie účastníkov konania pri predbežnom prejednaní sporu nemôže byť považované za

riadne vykonanie dôkazu. Žalovaná považuje daný postup súdu za porušenie jej práva na spravodlivý
proces a zastáva názor, že už len na základe týchto skutočností je odvolací súd povinný napadnutý
rozsudok zrušiť. Ďalej poukázala na to, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou v jej odpore
proti platobnému rozkazu ani v jej vyjadrení zo dňa 19.11.2018, a to vo forme výsluchu účastníkov
konania, t.j. vo výsluchu žalovanej. Súd tiež nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy žalovanou, jednalo sa o
dôkazy súvisiace so vznesením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom ručenia žalovanej

za úver, ďalej sa jednalo o list vlastníctva, zmluvu o zriadení záložného práva ako aj porovnanie
úrokových sadzieb bánk za poskytovanie úverov zostavený NBS. Súd tieto dôkazy nevykonal a
ani neskonštatoval, či vykonanie týchto dôkazov považuje resp. nepovažuje za potrebné. Zároveň
rozhodnutie súdu trpí vadou v podobe nesprávnych skutkových zistení, keďže jediným odôvodnením
je, že súd mal preukázanú opodstatnenosť žaloby. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že

žalovaná bola ochotná uzatvoriť so žalobcom dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu, kde bola ochotná
časť nároku žalobcu priznať, túto skutočnosť si súd osvojil v podstate ako hlavný dôkaz pri rozhodnutí
vo veci. Takýto postup súdu je nesprávny, a v zásade by z neho vyplývalo, že akýkoľvek pokus o
mimosúdne urovnanie sporu by pre akéhokoľvek žalovaného znamenalo faktické priznanie nároku
žalobcu. Súd sa nikde nevysporiadal s uvedenými tvrdeniami žalovanej ohľadne vzneseného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom ručenia žalovanej za úver ako procesnej obrany, pričom
žalovaná tento nárok špecifikovala do výšky a dôvodu, zároveň preukázala listinnými dôkazmi. Súd sa
nevysporiadal ani s otázkou posúdenia samotnej zmluvy o pôžičke, keďže z dokazovania vyplynulo, že
väčšia časť sumy pôžičky vo výške 20.000 € mala predstavovať zhodnotenie nehnuteľností žalovanej -
prestavba na apartmán. Táto prestavba sa uskutočnila dávno predtým, než došlo k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičke a táto skutočnosť vyplynula aj zo samotného znenia zmluvy o pôžičke. Súd sa nevysporiadal
ani s tvrdeniami žalovanej ohľadne prísľubu žalobcu v súvislosti s odťažením nehnuteľnosti žalovanej,
žalovaná poukázala na to, že jej tvrdenia preukazuje jednak výška dohodnutých splátok, kedy 5. splátka
s termínom splatnosti 10.04.2017 mala predstavovať sumu 29.490,80 € a žalovaná ju nemala možnosť
získať inak, ako prostredníctvom úveru. Tým, že žalobca nezbavil nehnuteľnosť záložného práva ako

bolo dohodnuté, svojim konaním zmaril možnosť uhradenia tejto splátky žalovanou.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie z väčšej časti v podstate kopíruje
obsah písomných a ústnych vyjadrení žalovanej v konaní. K odvolacím dôvodom podľa písm. b/ a
d/, a teda k porušeniu procesného postupu súdom uviedol, že nie sú dané, súd umožnil realizovať

žalovanej všetky jej procesným predpisom garantované práva a nie je známe, prečo počas niekoľko
rokov trvajúceho sporu tieto údajné porušenia jej práv žalovaná nenamietala. Rovnako nie je daný ani
odvolací dôvod nevykonania dôkazov, pretože súd sa zaoberal všetkými pre rozhodnutie nevyhnutnými
skutočnosťami a dôkazmi. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa písm. f/ a h/ CSP nie sú dané, keďže
z priebehu konania je zrejmé, že žalovaná nárok žalobcu fakticky uznávala a uvedené vyplynulo nielen

zo snahy vec mimosúdne vyriešiť, ale predovšetkým z jej vyjadrení na jednotlivých pojednávaniach,
a hlavne z listinných dôkazov - notárskej zápisnice, ktorej pravosť a z nej vyplývajúce dôsledky
žiadnym spôsobom objektívne nespochybnila. Pokiaľ by žalobca uvoľnil nehnuteľnosť žalovanej, stratil
by poslednú možnosť reálne vymôcť svoj dlh proti žalovanej. Žalovaná nepreukázala žiadnu existenciu
dohody o zbavení nehnuteľnosti záložného práva a žalovaná sama priznala, že žalobcom poskytnuté

prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu apartmánu a splatenie jej dlhov, pričom v konaní
nepreukázala opak. Naopak žalovaná je tou, ktorá sa snaží zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu,
čoho dôkazom je konanie o neúčinnosť prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej na jej dcéru, ktoré
prebieha na tamojšom súde pod sp. zn. 9Csp/69/2019. Údajné záväzky žalobcu voči žalovanej nie
sú nijakou formou zachytené, pretože ani neexistujú a ostali v rovine fabulácii. Žalovaná nepopiera

existenciu zmluvy o pôžičke, svedkov, ktorých navrhla vypočuť sa nedostavili, a tí, ktorí sa dostavili,
uviedliskutočnostisvedčiacevprospechžalobcu.Žalovanáneuniesladôkaznébremenokňoutvrdeným
skutočnostiam, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.16. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že odvolanie považuje za dôvodné, odmietla tvrdenia žalobcu
týkajúce sa toho, že svedkovia navrhnutí boli vypočutí, vypovedali v prospech žalobcu a rovnako, že
záväzky žalobcu voči žalovanej sú forme fabulácií. Žalovaná výpoveďami účastníkov konania ako aj

listinnými dôkazmi preukázala, že žalobca titulom jej ručenia získal úver za výhodnejších podmienok.

17. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátila
tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení. Údajnú majetkovú ujmu žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,
vylákala od žalobcu finančné prostriedky, ktoré mu doposiaľ nevrátila a tieto použila pre vlastnú potrebu,

a teda je to práve žalovaná, ktorá žalobcovi spôsobila majetkovú ujmu nielen vo forme nevrátenia
požičaných finančných prostriedkov, ale aj vo forme úrokov, ktoré musí žalobca doposiaľ uhrádzať v
rámci splácania úveru, z ktorého boli získané.

18. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu doručená dňa
01.07.2022. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP, v tomto rozsahu potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.09.2022 o 09.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.09.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaná namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.

j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, §
365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.

24. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1, 2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho

rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré byodôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Aniodvolacienámietkyžalovanejnemalivplyvnavecnúsprávnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

27. Žalovaná vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovala námietky a argumenty
prednesené vo vyjadrení k žalobe, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby.

29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza nasledovné:

31. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia OZ, podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda
o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu
a určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý

tak, že čas vrátenia možno určiť.

33. Zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená písomnou formou, avšak pre tento zmluvný typ písomná
forma zmluvy nie je nevyhnutná. Nevyhnutnou podmienkou zmluvy je však reálne odovzdanie predmetu
pôžičky.

34. Žalobca tvrdil, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté formou dvoch pôžičiek, jedna vo
výške 20.000 € jej bola poskytnutá pred uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 20.11.2016 na prerábku garáže
na apartmán a druhá vo výške 10.000 € bola žalovanej poskytnutá 22.11.2016 poukázaním na dva
žalovanou uvedené účty.

35. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak skúmal, či zo strany žalobcu došlo k reálnemu
odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanej titulom pôžičky.

36.Súdprvejinštancieuzavrel,žežalobcapreukázalposkytnutieobochpôžičiek,pričomtátoskutočnosť

bola podporená aj uznaním dlhu žalovanou formou notárskej zápisnice.

37. Vecne správne postupoval súd prvej inštancie, ak dokazovanie zameral na to, či zmluva o pôžičke
a uznanie dlhu žalovanou boli simulované právne úkony, tak, ako tvrdila žalovaná.

38. Aj odvolací súd zastáva názor, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že zmluva
o pôžičke a uznanie dlhu formou notárskej zápisnice boli simulované právne úkony.

39. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané
peniaze (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).

40. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované práva musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

41. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena, bremeno
tvrdenia žalobcu o tom, že odovzdal finančné prostriedky a predloženie alebo označenie dôkazu o tejto
skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od žalovanej
spravodlivé žiadať, aby preukázala, že reálne neprevzala finančné prostriedky od žalobcu, ak tvrdila, že
k prevzatiu (a odovzdaniu) finančných prostriedkov titulom pôžičky nedošlo. V danom prípade bremeno

tvrdenia a dôkazu o odovzdaní finančných prostriedkov titulom pôžičky zaťažovalo žalobcu.

42. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, a jednoznačne preukázal, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov titulom pôžičky tak, ako bolo uvedené v žalobe.

43. Pokiaľ žalovaná namietala poskytnutie pôžičky vo výške 20.000 € na prerábku garáže, jej tvrdenia
boli vyvrátené notárskou zápisnicou zo dňa 21.11.2016, v ktorej vyhlásila, že jej žalobca poskytol
v období od 20.01.2014 do 30.06.2014 bezúročne sumu 20.000 € na rekonštrukciu jej domových
nehnuteľností. Výpoveďou notára R.. L., ktorý notársku zápisnicu vyhotovil bolo vyvrátené tvrdenie
žalovanej, že sa jednalo o simulovaný právny úkon, ako žalovaná namietala. Notár potvrdil, že

vyhlásenie obsahovalo prejav vôle menovanej a vôľa menovanej bola prejavená slobodne, vážne a
určito.

44. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, keď náležitým spôsobom zistil
rozhodujúci skutkový stav, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a ten náležite

odôvodnil.

45. Súd zameral dokazovanie na zistenie podstatných skutočností pre toto konanie, a to na zistenie, či
došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke a reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, konkrétne, že súd prvej inštancie
nevykonal všetky žalovanou navrhnuté dôkazy, je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie

skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. V súdnej praxi je už ustálená odpoveď na uvedenú otázku, a to tak, že posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
sp.zn. 3Cdo/2012/2012, sp. zn. 4Cdo/125/2012, sp. zn. 5Cdo/251/2012, sp. zn. 6Cdo/36/2011, sp. zn.
7Cdo/34/2011.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy.
Súd sám posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za
podstatné pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy
nevykoná považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva.

49. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonaniedokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou
súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované

dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za
procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R
125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo
v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na
základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R

37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134 /2010, 6 Cdo
60/2012, 7 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 86/2012).

50. V prejednávanom spore odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. e/ CSP nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie vykonanie žalovanou navrhovaných dôkazov
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci s poukazom na to, že dospel k záveru o platnou

uzavretí zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 20.000 €. Aj samotná žalovaná
v uznaní dlhu formou notárskej zápisnice uznala poskytnutie pôžičky žalovanej zo strany žalobcu v
uvedenej výške. Navyše samotný právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16.02.2022 pred
záverečnými prejavmi vyhlásil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

51. Aj odvolací súd zastáva názor, že vykonanie navrhnutých dôkazov (na ktorých následne žalovaná
netrvala) by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bolo by nadbytočné, vzhľadom na
vecne správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná v notárskej zápisnici uznala uzavretie zmluvy o
pôžičke na sumu 20.000 € a prevzatie finančných prostriedkov v uvedenej výške.

52. Čo sa týka žalovanou namietaného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ak súd
nevypočul žalovanú, táto námietka nie je dôvodná.

53. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu ako aj jednotlivými zápisnicami z pojednávaní a zistil,
že súd prvej inštancie v danom spore postupoval absolútne profesionálne, dodržiavajúc všetky procesné

postupy. Uvedené sa týka aj výsluchu žalovanej, ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 26.11.2019. Ak
mala žalovaná potrebu sa ešte navyše vyjadriť k predmetu sporu, mohla žiadať doplnenie výsluchu tak,
ako to bolo aj v prípade žalobcu, ktorý bol vypočutý jednak na pojednávaní dňa 26.11.2019 a následne
opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 16.02.2022, kedy mu boli kladené otázky zo strany právneho
zástupcu žalovanej. Odvolací súd iba dopĺňa, že aj na tomto poslednom pojednávaní bol žalovanej daný

priestor, aby sa k predmetu sporu vyjadrila (strana 5 zápisnice).

54.Ajodvolacienámietkyžalovanejtýkajúcesatoho,žesasúdnevysporiadalvodôvodnenístvrdeniami
žalovanej o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, s námietkami o zhodnotení nehnuteľnosti
žalovanej a tvrdeniami žalovanej ohľadne prísľubu žalobcu s odťažením nehnuteľnosti, nie sú náležité.

55. Napadnuté rozhodnutie nedostatkom riadneho odôvodnenia netrpí. Rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky

vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako
dospel k záveru o vyhovení žalobe žalobcu voči žalovanej, a to s poukazom na zistený skutkový
stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, prečo súd neprisvedčil
námietkamžalovanejazakýchprávnychúvahvychádzal,zhodnotiacpritomvšetkyrelevantnénámietky,
argumentáciu žalobcu i žalovanej v priebehu sporu, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru

racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pričom tak stranám sporu vytvoril všetky
procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.

56. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 1 CSP patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, cˇ. 303-A, s. 12, §
29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia,pretožešpecifickáodpoveďsavyžadujelennaargument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z

29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je teda povinný uviesť dôvody pre svoje
rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na každý
argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž
neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (sp.
zn. II. ÚS 76/07). Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym

názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 188/06).

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

58. Žalovaná podala odvolanie proti celému rozsudku (vrátane výroku I., ktorým súd konanie zastavil).

59. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

60. Civilný sporový poriadok v citovanom ust. § 359 upravuje, že odvolanie môže podať iba strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

61.NapadnutýmvýrokomI.rozsudkusúdprvejinštanciekonanieožalobežalobcuohľadnesumy127,30
€ zastavil, teda rozhodol v súlade s dispozičným právom žalobcu. Rovnako uvedeným výrokom nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovanej.

62. Podľa ust. § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

63. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané žalovanou proti výroku I. rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté o zastavení konania o 127,30 €, nebola naplnená dikcia ust. § 359 CSP, t. j. odvolanie nebolo
podané oprávnenou osobou, preto odvolací súd podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odvolanie žalovanej proti
rozsudku vo výroku I., odmietol.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).