Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521203826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7521203826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členiek senátu

JUDr. E. Q. a R.. H. W. Y. v právnej veci navrhovateľky K.. A. F. nar. XX.X.D. bývajúcej v V. T. č. XXX, L.
nad M. zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v
Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a manžela E. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. T. č. XXX, L. nad M.
zastúpeného Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Hrnčiarskej ulici č. 3 za
ktorú koná JUDr. Miroslav Vereb v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom: L. A. F. nar. XX.X.XXXX a N. E. F. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/53/2021-110 zo dňa 1.2.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo účastníkov konania K.. A. F., rod. S., nar. XX.X.XXXX a E. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX,
uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. - H. hrdinov vo zväzku 8,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú L. A. F., nar. XX.X.XXXX a maloletú N. E. F., nar. XX.X.XXXX
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú oprávnení a povinní
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v týždenných intervaloch.
Matka je oprávnená a povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od nedele
každého párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., otec je
oprávnenýapovinnýzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloletédetivždyodnedelekaždéhonepárneho
kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku.

III. Bydliskom maloletých detí a zároveň miestom, kde sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť
rodičov o deti, bude adresa trvalého pobytu maloletých detí. Rodičia si budú preberať a odovzdávať
maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska maloletých detí, každý z rodičov je povinný odovzdať
maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

IV. Každý z rodičov je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

V. Výživné zo strany otca a matky neurčuje.VI. V prevyšujúcej miere návrh matky a otca zamieta.

VII. Ukladá obom rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu

na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny Košice po
dobu troch mesiacov.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku III. podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka ( ďalej
aj matka ) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že súd v podstate nerozhodol o
striedavej osobnej starostlivosti formou striedania sa maloletých detí u rodičov, ale rozhodol o striedavej
starostlivosti formou tzv. hniezda, resp. tzv. zdieľanej starostlivosti. Táto forma starostlivosti predpokladá
existenciu 3 stabilných bydlísk a to : bydliska matky, bydliska otca a bydliska detí, ktoré sú odlišné. V
mieste trvalého pobytu detí sa rodičia striedajú v určitých intervaloch, v súdenej veci týždňových. Tento

základný predpoklad nie je v tejto veci splnený, nakoľko nemajú zabezpečené osobitné miesta trvalého
pobytu, resp. manžel ( ďalej aj otec ) ho nemá zabezpečené v blízkosti trvalého pobytu maloletých detí.
Konštatovala, že po rozvode manželstva sa presťahuje k svojim rodičom na ul. H. č. X v V., ktorá je
vedľa ZŠ na H.. X v V., ktorú navštevujú maloleté deti. V ďalšom krátkom čase si zadováži nový byt
v V., len pre seba. Užíva motorové vozidlo, ktorým aj v súčasnosti vozí maloleté detí do školy a späť,

rovnakým spôsobom to bude vykonávať aj v budúcnosti. Otec maloletých detí nemá v Košiciach zatiaľ
žiadnu možnosť ubytovania, bol by nútený sa presťahovať k svojej matke, ktorá býva v M. na ul. F. č. 1.
I. maloletých detí neužíva motorové vozidlo a čo je podstatné, nevlastní vodičské oprávnenie. Má za to,
že preprava maloletých detí z miesta ich trvalého pobytu do školy a na krúžky, by bola pre otca veľmi
sťažená, dokonca by bol nútený využiť taxislužbu, kamarátov, prípadne hromadnú autobusovú dopravu.

Tieto formy prepravy by maloleté deti nadmerne zaťažili. Zabrali by im veľké množstvo času, ktorý majú
venovať svojim záujmom, krúžkom, štúdiu a voľnočasovým aktivitám. Naviac sa už v súčasnosti s otcom
maloletých detí dohodli, že rodinný dom v obci V. T., t. č. v BSM, zaťažený záložným právom v prospech
T. banky, a.s., po rozvode manželstva predajú tretej osobe, uhradia hypotekárny úver a zvyšok kúpnej
ceny si rozdelia rovnakým dielom. Z toho je zrejmé, že maloleté deti stratia svoj trvalý pobyt v tomto

rodinnom dome na adrese V. T. č. XXX. Budúci vlastník im trvalý pobytu zruší, ak ho nezrušia sami. V
prípade, že sa ako rodičia nedohodnú na ďalšom trvalom pobyte maloletých detí, budú mať maloleté
detí trvalý pobyt na Obecnom úrade v V. T., resp. bude nutné, aby v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine,
o tejto skutočnosti rozhodol súd, podľa stavu v čase rozhodovania, ak sa o trvalom pobyte detí s otcom
nedohodnú. Podľa jej názoru je v súdenej veci podstatné aj to, do akej miery sa otec maloletých detí vie

postarať o každodennú starostlivosť o maloleté deti, t. č. v rodinnom dome (upratovanie celého domu,
pranie, žehlenie, varenie a iné práce) tak, aby ona po príchode do tohto rodinného domu nebola nútená
všetky tieto práce, ktoré mal vykonať otec, vykonávať sama. Podľa jej skúseností otec to plnohodnotne
nedokáže a potrebuje pomoc tretej osoby, ktorá doposiaľ nie je k dispozícii. Nenamieta proti tomu,
aby sa otec maloletých detí rovnocenne podieľal na starostlivosti o ne a túto zabezpečoval. Podľa jej

názoru je potrebné zvoliť takú formu starostlivosti, ktorá bude vykonateľná a ktorá bude na prospech
a v najlepšom záujme maloletých detí. Podľa jej názoru, sa jedná o striedavú osobnú starostlivosť
v mieste trvalého pobytu každého z rodičov s tým, že striedať sa budú maloleté detí, nie rodičia. V
zmysle vyššie uvedeného považuje rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, vydaný na základe
neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu veci a zároveň sa jedná o nesprávne právne posúdenie

veci. V ďalšom konaní navrhuje, aby súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom rodičov k forme
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté detí a rovnako zistil stanovisko maloletých detí, vzhľadom
na ich vyjadrenie „ že zo svojho domu odísť nechcú“, aj vo formou znaleckého dokazovania, týkajúceho
sa psychologického vyšetrenia rodičov a detí tak, ako to navrhol kolízny opatrovník na pojednávaní dňa
1.2.2022. Len po takto doplnenom dokazovaní a presnom a úplnom zistení skutkového stavu možno

rozhodnúť o forme výchovy a výživy maloletých detí na čas po rozvode manželstva, ktorá by bola v ich
najlepšom záujme a v ich prospech. K odvolaniu pripojila výpis z katastra nehnuteľností LV č. 1019.

3. Matka podaním zo dňa 10.3.2022 doplnila odvolanie s tým, že súdom určená striedavá osobná
starostlivosť formou (hniezda) je nepriechodná, aj pre ich komunikačné vzťahy s otcom detí, ktoré sú do

značnej miery narušené. Podieľať sa na spoločnej starostlivosti o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá nemá
dokončené okolie a oplotenie a riešiť spolu aj tieto veci je nereálne. Zdôraznila, že ich pohľady na tieto
veci ani doteraz neboli jednotné. Rovnako nie je zaručené, že správanie sa otca maloletých detí voči
jej osobe sa v budúcnosti zmení a to ani po absolvovaní odborného poradenstva nariadeného súdom.Tento záver vyvodila z toho, že ani po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie sa správanie otca voči nej
nezmenilo. Je aj naďalej hrubé, arogantné a nevhodné aj pred maloletými deťmi. Tento stav nepriaznivo
vplýva na maloleté deti, čo už bolo aj doterajším dokazovaním zistené.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd rozhodoval v konaní o rozvod
manželstva a následnej úpravy výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode na základe
písomných podaní a vyjadrení, ako aj výpovedí účastníkov konania a zisťovania názoru maloletých detí.
Vyjadril sa, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí a navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku III.
potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že pokiaľ ide o presťahovanie sa matky k jej rodičom, tak má
pochybnosti o vhodnosti tohto prostredia pre mal. deti, ak by sa tam realizovala striedavá starostlivosť v
čase, kedy by deti boli u nej, nakoľko vzťahy medzi matkou a jej rodičmi sú značne narušené, čo viedlo k

niekoľkým hospitalizáciám otca matky na psychiatrii. Čo sa týka jeho bytovej otázky, uviedol, že aktuálne
ju má zabezpečenú na adrese trvalého bydliska a kým nebude mať vyriešenú bytovú otázku v rámci
V., tak predaj rodinného domu neprichádza do úvahy. Za irelevantné považuje to, že nie je držiteľom
vodičského preukazu, pretože x-krát deti odviedol do školy, keďže matka bola mimo pracovne alebo
bola chorá. Na Slovensku sa tisíce detí každé ráno presúva do školy hromadnou dopravou, tak nevie,

prečo by ich deti mali byť výnimkou. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že navrhovateľka v odôvodnení
odvolania používa neustále budúci čas, t.j. ako v budúcnosti mieni riešiť svoju bytovú otázku a s tým
spojené ostatné súvislosti. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. ku dňu 1.2.2022 matka nemala
zabezpečené iné bývanie a k tomuto dňu rodinný dom v V. T. nebol predaný. Ak tvrdí, že tento dom bude
predaný na základe ich dohody, tak zatiaľ k žiadnej dohode nedošlo a iba po rozvodovom pojednávaní

autoritatívne kričala, že dom sa predá. V prípade, že sa nebudú vedieť dohodnúť, tak jeden z nich bude
musieť podať žalobu o vyporiadanie BSM na súd, čo môže trvať niekoľko rokov, takže maloleté deti
majú zabezpečený trvalý pobyt smerom do budúcna v V. T.. Pripustil, že ak sa po nejakom čase zmenia
pomery na strane maloletých detí, resp. rodičov, tak bude potrebné nové rozhodnutie súdu. K námietke
matky na jeho spôsobilosť postarať sa o domácnosť, resp. o každodennú starostlivosť o maloleté deti

uviedol, že počas pandémie, keď pracoval z domu, popri práci pre zamestnávateľa sa bežne staral o
domácnosť, takisto o deti, pričom vtedy matka nič nenamietala a namiesto toho, aby aj ona pracovala
z domu, bola v práci. Ak matka cez zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia namieta, aby sa rovnocenne
podieľal na starostlivosti o deti a túto zabezpečoval, tak zjavne neguje svoju schopnosť dohodnúť sa
na starostlivosti s druhým rodičom, na ktorú skutočnosť by súdy mali prihliadať. K tvrdeniam matky o

narušených vzťahoch medzi nimi, resp. nedokončeným okolím rodinného domu, ktoré skutočnosti sú
irelevantné z hľadiska toho, kde sa realizuje striedavá starostlivosť o maloleté deti uviedol, že ak súd
rozhodol, že sú splnené podmienky na rozvod, tak je logické, že ich vzťahy s matkou sú narušené. Urobí
všetko preto, aby toto narušenie vzťahov nemalo vplyv na maloleté deti a bolo by vhodné, aby rôzne
ataky matky neboli realizované za prítomnosti ich detí.

6. Matka v odvolacej replike uviedla, že vzťahy medzi ňou a jej rodičmi sú štandardné, dobré až ideálne.
Je u nich skoro každý deň, deti sú tam rovnako často. Predtým, ako postavili rodinný dom spolu s deťmi
bývali u jej rodičov asi 16 mesiacov. Otec maloletých detí nemal žiadne námietky voči tomu. Medzi ním
a jej rodičmi k nedorozumeniam nedochádzalo, ich vzťahy boli štandardné. Rodičia obývajú 4 izbový

byt. V poslednom čase, asi mesiac, chodia maloleté detí k jej rodičom menej často. Vyberá ich zo školy
a idú rovno domov. Je to tak vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí sa sťažoval, že deti
nemajú dostatok času na prípravu do školy. Vzťahy medzi jej rodičmi navzájom sú štandardné. Nemajú
medzi sebou rozpory v takom rozsahu a kvalite, ako sú rozpory medzi otcom maloletých detí a ňou.
Maloleté detí navštevujú jej rodičov aj cez prázdniny. Počas veľkých prázdnin tam nepretržite zotrvajú

aj 1 týždeň, inokedy 2 dni s prenocovaním. Starí rodičia sa im venujú, stará matka im chystá jedlo,
chodia s nimi na prechádzky, trávia s nimi voľný čas. Obidvaja jej rodičia sú dôchodcovia. Zdôraznila,
že otec maloletých detí nevlastní vodičský preukaz. Deti by musel sprevádzať do školy autobusom,
ktorý odchádza z V. T. o 6.47 hod. Deti by išli rovno na vyučovanie a nie do družiny, ako keď ich vozí
autom Aj naďalej tvrdí, že počas rozvodového konania sa s otcom najmenej 2x rozprávali o vysporiadaní

spoločného majetku. Vtedy sa zhodli na tom, že rodinný dom predajú. Otec maloletých detí však svoje
názory zo dňa na deň mení, vyplýva to z jeho povahy. Z toho dôvodu sa doteraz s určitosťou nedohodli o
spôsobe vyporiadania BSM po rozvode manželstva. Uviedla, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode,
sa z rodinného domu odsťahuje do bytu svojich rodičov. Na čas jej určený na starostlivosť o maloletédetí - 1 týždeň, budú maloleté deti s ňou z dôvodov, ktoré uviedla v odvolaní. K veci ešte uviedla, že
v prípade, ak si otec maloletých detí chce rodinný dom nechať vo výlučnom vlastníctve, môžu uzavrieť
dohodu o vyporiadaní BSM tak, že nehnuteľnosť pripadne do jeho výlučného vlastníctva a vyplatí jej

hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Zároveň si vyporiadajú aj hypotekárny úver v Poštovej banke,
a.s., ktorého zostatok je asi 50.000 Eur. Úver spláca ona, v mesačných splátkach po 272,55 Eur. K
veci starostlivosti o maloleté detí uviedla, že z dôvodu rozhodnutia súdu o rovnocennej striedavej
starostlivosti dúfa, že otec sa v budúcnosti bude vedieť o ne plnohodnotne postarať v každom smere tak,
ako to robí ona. Odvolanie proti výroku o striedavej starostlivosti ( II. ) nepodala. Popiera tvrdenia otca

maloletých detí, že ako prvá ho niekedy atakovala pred maloletými deťmi. Hádky vždy vyvolával otec,
osočoval ju rôznymi vulgárnymi a nepravdivými vyjadreniami, aj pred maloletými deťmi. Zdôrazňuje,
že striedavú starostlivosť nenamieta, súhlasí s ňou, odvolala sa proti výroku o adrese trvalého pobytu
maloletých detí ( III. rozsudku ). Vzhľadom na narušené vzťahy medzi ňou a otcom a jeho ustavičné
menenie názorov, sa nemieni s ním podieľať na starostlivosti o spoločnú nehnuteľnosť. Takisto nechce
v budúcnosti bývať v dome, v ktorom bude bývať aj on v čase, keď je určená starostlivosť o maloleté detí

jej, zdieľať s ním spoločnú spálňu. Iné adekvátne spanie v dome nie je. Okrem toho, ak maloleté detí
budú pri nej u jej rodičov, budú mať viac príležitostí stretávať sa so spolužiakmi, čo im už teraz chýba
a vyžadujú to. Školu budú mať veľmi blízko a tým aj kontakt so spolužiakmi a rovesníkmi. Týmto chce
apelovať na súd, že dôvodom rozvodu bola nezhoda a neschopnosť vzájomnej komunikácie medzi ňou
a otcom maloletých detí vo všeobecnej rovine. Je pre ňu uväzňujúce sa podieľať na ďalších veciach,

ktoré sa netýkajú maloletých detí. Zdôraznila, že maloleté detí budú mať viac príležitosti na spoločenský
život na sídlisku. V neposlednom rade pripomína, že má priateľa, s ktorým by som chcela budovať
spoločný život a s ním sa určite do domu na týždňovky sťahovať nemieni. Takáto zdieľaná starostlivosť
je prijateľná, ak rodičia spolu dokážu komunikovať a vedia sa dohodnúť aj v iných praktických veciach,
ako starostlivosť o maloleté deti. Oni však do tejto kategórie nepatria. Rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za predčasný, vydaný na základe nedostatočne a úplne zisteného skutkového stavu tak, že
jeho rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Navrhuje rozsudok v napadnutom výroku
III. zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na vykonanie dokazovania v naznačenom smere a na vydanie
nového rozhodnutia.

7. Otec v odvolacej replike uviedol, že ak by spolužitie rodičov matky bolo štandardné až ideálne ako
to tvrdí, tak potom ich manželstvo muselo byť nadštandardné, pretože ak otec navrhovateľky niekoľko
krát skončil po terore svojej manželky na psychiatrii, prípadne sa pokúsil o samovraždu a následne sa
obracia k alkoholu, tak to sa nedá považovať za štandardné, takže takéto prostredie pre deti nemôže byť
vhodné. To, že sa navrhovateľka zdržiavala u svojich rodičov neprispievalo k zdravému vývinu detí. Deti

ostávali u starých rodičov dovtedy, kým matka neprišla z práce. Matka maloletých detí týmto skrývala
svoj pomer s iným mužom a kvôli času venovanému jemu, boli deti nútené byť po škole u svojich starých
rodičov a aj po návrate matky z práce tam s nimi zotrvávala, čo malo dopad na čas, ktorý potrebovali
po príchode domov na prípravu do školy nasledujúci deň, resp. aj na ich voľný čas. Počas stavby
domu ako opisuje matka maloletých deti dochádzalo k rozporom medzi nimi a rodičmi matky, ale hlavne

medzi starým otcom a starou matkou, čo pretrváva dodnes, s tým že momentálne kvôli prebiehajúcemu
súdnemu sporu to viac schovávajú. Pokiaľ ide o to, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, tak to
nemá žiadny vplyv na príchod detí do školy ako to tvrdí matka. Podľa výpisu zo školského systému
EduPage je čas skoro totožný ako keď ich vozí autom matka. Odchádzajú v rovnaký čas z domu ako
keď ich nosí matka a príchod je plus, mínus 5 minút skôr prípadne neskôr, aj to z dôvodu, že deťom ráno

zo zastávky do školy požičiava kolobežky, aby sa pred školou trochu zabavili. Ohľadne predaja domu
nemá čo meniť na svojom predchádzajúcom vyjadrení v tomto smere. Matka si zrejme mýli kedy a s
kým čo rieši. Ak niekto mení názory zo dňa na deň, tak je to matka. Poukázal na to, že od času, kedy
nadobudli zvyšné výroky rozsudku právoplatnosť a deti si striedajú, tak matka počas svojho týždňa je
s nimi u svojich rodičov, kde podľa tvrdenia detí ich denný rituál a potreby zabezpečuje viac-menej ich

stará matka a nie matka. Čiže všetky veci, ktoré matka písala, že deťom on nedokáže bez tretej osoby
zabezpečiť ako napr. raňajky, varenie obeda, večera, pranie, žehlenie, upratovanie priestorov domu,
nosenie/vyberaniedetízoškoly,zabezpečujeichstarámatka,kýmjematkamaloletýchdetívpráci,resp.
so svojim priateľom. To, že deti budú mať u starej matky, ako uvádza matka, viac príležitostí kontaktovať
sasospolužiakmi,taktorovnakoplatívmiesteichterajšiehotrvaléhopobytu.Podľajehonázorurovnako

je potrebné zobrať do úvahy, že deti rastú a večne nebudú chodiť na základnú školu. Staršia dcéra
je veľmi úspešná v matematických súťažiach, takže by bolo vhodné ju dať na školu so zameraním na
matematiku, prípadne na 8 ročné matematické gymnázium, ale podľa vyjadrení navrhovateľky je jedine
správne riešenie výchova u starej matky a len v okolí bydliska starej matky, bez ohľadu na to, že tomôže mať negatívny dopad na ďalší rozvoj detí. Čo sa týka zrušenia napádaného výroku, tak v podstate
to on nenamieta, avšak iba za podmienky, že deti budú vychovávané na mieste, kde bude bývať ich
matka, resp. on a nie u starých rodičov matky, čo je iba účelové riešenie zo strany matky detí, aby mala

čas na svojho partnera. K tomu je potrebné ale vyriešiť bývanie rodičov, takže v danej chvíli je výrok III.
napádaného rozsudku správny a zákonný.

8. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 17.10.2022 oznámil, že rodičom bolo uložené výchovné opatrenie
zúčastniť sa odborného poradenstva po dobu 3 mesiacov. Zo správy psychologičky PhDr. Sisákovej

vyplýva, že konzultácie boli spoločné s obomi rodičmi. Rodičia mali priestor na vzájomnú interakciu
pod ich odborným vedením. Rodičia ešte dopracovávali sami so sebou a navzájom psychologické
dopady rozchodu, odchodu matky zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Pozorovali ochotu
rodičov prispôsobiť sa danej situácií, zobrať na seba zodpovednosť za deti, rodičovstvo sa im zatiaľ
darí oddeľovať od partnerských záležitostí. Prešli od výčitiek a negatívnych emócií do pokojnejšej,
konštruktívnej fázy a vyjadrovali sa, že sú pripravení sprostredkovať deťom, pokiaľ je to možné, pozitívny

obraz druhého rodiča, aby rodičia aj deti mali istotu, že aj u druhého rodiča sa majú dobre. Ako sa zhodne
vyjadrili, nechcú byť egoisti a chcú sa prednostne venovať deťom, komunikujú s deťmi a medzi sebou,
napr. výber voľnočasových aktivít, podporujú rovesnícke vzťahy detí. Učia sa, ako by mohla byť naďalej
realizovaná striedavá starostlivosť, zatiaľ sa im aj deťom celkovo darí.

9. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

10. Odvolací súd konštatuje, že výrok I., II., IV., V., VI., VII. a VIII. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §
191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

14. Pokiaľ matka namieta nedostatočne zistený skutočný stav súdom prvej inštancie, je potrebné
poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom
navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na
súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a

tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe zahŕňa i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a
akým spôsobom zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Matka v odvolacej argumentácii
poukazuje na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti,

výsluch účastníkov konania a maloletých detí, aj k otázke vôle maloletých detí, kde chcú bývať. V prvom
rade je potrebné uviesť, že matka na súdnom pojednávaní dňa 1.2.2022 sa síce nebránila vykonaniu
výsluchu maloletých detí a nariadenia znaleckého dokazovania, ale doplnenie dokazovania nenavrhla. V
odvolaní následne namieta nenariadenie znaleckého dokazovania. K uvedenému odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že obsahom znaleckého dokazovania z odboru psychológie je poskytovanie

odpovedí na otázky v sporných prípadoch v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
styku s maloletým, posudzuje indikáciu právnych opatrení v prospech detí, úpravy rodičovských práv
a povinností, vyživovacej povinnosti, posudzuje spôsobilosť rodičov vykonávať rodičovské práva a
povinnosti, zaoberá sa posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického vývinu, porúchsprávania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa. Z matkinej argumentácie
v odvolacom konaní je zrejmé, že usiluje o znalecký posudok ( vyjadrenie znalca ), ktorý by obsahoval
konkrétnu úpravu výkonu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletým deťom a to v súlade s jej

názorom. V tomto smere je však potrebné uviesť, že znalcovi a ani inému odborníkovi zásadne nepatrí
právo vyjadrovať sa k prejednávanej veci ani navrhovať, konkrétnu úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, pričom pokiaľ sú závery znalca alebo odborného stanoviska formulované tak, že priamo
odpovedajú na to, o čom má rozhodnúť súd, prekračujú tak rámec odborného posúdenia. Na takéto
závery súd nie je povinný prihliadať, pretože zasahujú do jeho rozhodovacej právomoci, či už v rámci

hodnotenia dôkazov, alebo rozhodnutia vo veci samej. Rovnako nedôvodná je argumentácia matky
ohľadom psychologického preskúmavania rodičov a maloletých detí, pretože matka odvolanie proti
výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nepodala.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v napadnutom výroku III. odvolací súd poukazuje
na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, kde je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť
pritom záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Predpokladmi na rozhodnutie
súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené sú: jednoznačný záujem
dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia

potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o
dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd
musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri
rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa

na zachovanie jeho vzťahu k obdivoch rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať
na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvoma rodičmi.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napriek faktickému rozchodu
rodičov ako partnerov sa nezmenil faktický stav v usporiadaní ich pomerov, rodina žije v spoločnej
domácnosti a funguje tak ako doposiaľ, napriek tomu, že od roku 2019 rodičia nefungujú ako manželia,

ani jeden z rodičov nedokázal uviesť jasnú predstavu usporiadania vzťahov v rodine po rozvode
manželstva.Odvolaciemusúduneuniklopozornosti,žesúdprvejinštanciesasnažilrodičovviesťktomu,
aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť a v dôsledku svojho rozchodu spolupracovali v otázke
starostlivosti o maloleté deti. Napriek uvedenému ani jeden z rodičov nevedel uviesť jasnú predstavu
vo vzťahu k bytovým podmienkam, ktoré by následne mohol súd preskúmať z dôvodu vhodnosti a

umiestnenia vo vzťahu k školským zariadeniam detí, tak isto vo vzťahu k väzbám maloletých detí a ich
preferencií. Z preskúmavaného spisu taktiež vyplynulo, že maloleté deti uvedenú situácie vnímajú veľmi
citlivo a preferujú zotrvať v súčasnom domácom prostredí, ideálne s oboma rodičmi.

17. Podstatou odvolacej argumentácie matky bola okolnosť, že maloleté deti sa budú naďalej zdržiavať

v mieste ich trvalého pobytu a rodičia sa budú v starostlivosti o maloleté deti striedať, pričom matka
uvedené považuje za nerealizovateľné a namieta, že nie je možné realizovať striedavú osobnú
starostlivosť v mieste trvalého pobytu oboch rodičov a maloletých detí. V tejto súvislosti odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť, konflikty
rodičov pričom ide o nežiaduci jav pre osobnostný vývoj, aj duševné zdravie maloletých detí, je preto v

záujme detí tento negatívny stav zmeniť. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov
predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä
nezapájať deti do svojich vzájomných problémov. Prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa, a teda
predpokladom rozhodnutia súdu o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera
schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletých detí.

Vzhľadom na ďalšie kritériá, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností a pokiaľ rodičia nemajú jasne zadefinovanú predstavu o ďalšom fungovaní rodiny po rozvode
manželstva, je potom logický záver súdu prvej inštancie, že prvoradým hľadiskom pre rozhodovanie
súdu je záujem maloletého dieťaťa. Dieťaťu by sa striedavou osobnou starostlivosťou nemal meniť okruhjeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na
uvedenésaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,ktorýneopomenul
zohľadniť praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by rodičia

riešili presun detí z jednej domácnosti do druhej domácnosti, pokiaľ nemajú vyriešenú bytovú otázku. V
danom prípade nutnosť pravidelného sťahovania sa pri nevyriešení uvedenej otázky môžu deti vnímať
mimoriadne negatívne. Odvolacia argumentácia matky je preto v tomto smere nedôvodná, nakoľko jej
podstatou sú výhrady vo vzťahu k starostlivosti otca o domácnosť, na ktorej sa s ním odmieta podieľať.
Rovnako nedôvodná je argumentácia matky vo vzťahu k starostlivosti otca o maloleté deti, nakoľko z

preskúmavaného spisu takéto skutočnosti nevyplývajú, aj s prihliadnutím na vek detí, ktoré už dokážu
samostatne zabezpečovať svoje potreby bez dohľadu rodičov a zároveň sa učia samostatnosti. Taktiež
okolnosť, že otec nie je vlastníkom vodičského oprávnenia ho nediskvalifikuje z možnosti zabezpečovať
starostlivosť o maloleté deti len preto, že prípadne do školy sa musia dostať hromadnou dopravou.
Ďalšia argumentácia matky, že otec nemá vyriešenú bytovú otázku je nelogická, pretože sama ju
vyriešenú nemá a odsťahovala sa k svojim rodičom. Matka ani v odvolacom konaní neuviedla svoju

predstavu, ako ďalej v otázke zabezpečenia bytových pomerov, okrem toho, že sa presťahovala s
deťmi k svojim rodičom. Takéto konanie matky skôr navodzuje záver, že subjektívne vnímanie vlastnej
životnej situácie jej bráni objektívne posúdiť najlepší záujem maloletých detí spočívajúci v ich zotrvaní
v mieste terajšieho bydliska, pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
resp. dohode. Napokon aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia súdom prvej inštancie ( § 217 CSP ).

18. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom matka vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie v napadnutom výroku
III., odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil a

podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

19. Záverom dodáva, že nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať rozsiahlou
argumentáciou rodičov spočívajúcou vo vyriešení bytovej otázky, starostlivosťou rodičov o predmetnú

nehnuteľnosť, starostlivosťou o domácnosť a pod., pretože uvedené sa môže týkať konania o
vyporiadaní BSM po rozvode manželstva.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).