Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200780
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1518200780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: P. H., nar.
XX.XX.XXXX, B. XX, A., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska
1, Bratislava, o určenie neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. septembra 2020 č.k. 10C 3/2018-104 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa ako vlastník bytu žalobou zo dňa 07.02.2018
domáhala určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B. Č.. X P. XX M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch
09.02.2018 až 13.02.2018 na základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu, teda žalovaným.
Namietala, že písomné hlasovanie bolo oznámené v rozpore so zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nebolo v ňom určené miesto hlasovania
ale iba čas s tým, aby si každý usporiadal osobný program a mohol písomne hlasovať v uvedenom
čase. Svoju žalobu opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá
oporu v zákone a nie je potrebné, nakoľko predmetné spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko
rokov na to, ako boli pôvodne určené teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň
a nie je potrebné hlasovať o ich využití na - účel skladový priestor, nakoľko i tak slúžili ako skladové
priestory. Namietala neplatnosť Oznámenia písomného hlasovania vlastníkov, konaného v bytovom

dome v dňoch 09.02.2015 až 13.02.2015 a to z dôvodu porušenia zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov § 14 ods. 1, 3 a 7.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust.§ 14 ods. 1 až 3 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve
bytovanebytovýchpriestorov,§14ods.7z.č.182/1993Z.z.,ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
a žalobu žalobkyne rozsudkom zo dňa 05.09.2018 zamietol. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa
odvolanie, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v
ďalšom konaní v prvom rade ustáliť predmet konania, následne po ustálení predmetu konania zaoberať
saotázkouposudzovaniaaktívnejapasívnejlegitimáciesporovýchstránapoustálenítýchtozákladnýchotázok vykonané dokazovanie vyhodnotiť a jeho výsledky právne posúdiť t.j. zistené skutkové okolnosti
subsumovať pod konkrétne právne normy, ktoré sa na daný právny problém vzťahujú.

4. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie ustálil predmet konania tak, že žalobkyňa sa
podanou žalobou domáha určenia, že Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových
priestorov vyhlásené žalovaným je neplatné. Konštatoval, že Oznámenie o písomnom hlasovaní
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia
prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti sa

žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáhal. Uviedol, že žalobkyňa nepredložila ani listinný dôkaz
o tom, že sa tejto schôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní o uznesení č. 4/2018. Povinnosť
žalovaného ako správcu domu vyhlásiť Oznámenie o písomnom hlasovaní mu vyplýva z § 14 ods. 7 z. č.
182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnom v čase schôdze. Predmet a znenie
otázok o písomnom hlasovaní si prijali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ako vyplýva
zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, a uznesenia č

4/2018, prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018. Poukázal
na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva,
že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe
domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa
týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov, príslušenstva a pozemku. Uviedol, že na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a
nebytových priestorov zmluvu o výkone správy so žalovaným, ktorý vykonáva správu bytového domu na
základe zmluvy o výkone správy, preto bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej
sa zmeny účelu využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových
priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018 - Uznesenie

č. 4/2018. Konštatoval, že správca je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a rovnako aj podpísanou zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je

oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a
môže vykonávať činnosti vymedzené mu zákonom. Správca je subjekt odlišný od vlastníkov bytov, z
tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov okrem prípadu, ak
by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré

bolo predmetom tohto konania. Uzatvoril, že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, aj žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Mal za to, že spor o určenie neplatnosti
navrhnutého hlasovania o otázke prejednanej na schôdzi vlastníkov zo dňa 24.01.2018 je sporom
medzi jednotlivými vlastníkmi, a nie sporom medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou. Z uvedených

dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v
prejednávanom spore a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla,
že nesprávne právne posúdenie podanej žaloby zo dňa 7.2.2018 súdom o neplatnosť vyhlásenia
písomného hlasovania konaného v dňoch 9.-13.2.2018 preukazuje jednoznačný rozpor so zákonom
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon o

vlastníctve“) smerujúce len proti žalovanému. Namietala aj, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), nesprávny
procesný postup súdu, čo jej znemožnilo právo na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
tiež podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP.

6. Uviedla, že z obsahu podanej žaloby vyplýva podľa § 137 písm. a) CSP porušenie splnenia povinnosti
žalovaným oprávneným k vyhláseniu písomného hlasovania a určenie právnej skutočnosti podľa § 137
písm. d) CSP vyplývajúcej zo zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov upravujúceho podmienky nájmov a podnájmovbytov a nebytových priestorov v dome. Skonštatovala, že žiadny osobitný predpis neupravuje, že
vlastník v dome sa musí zúčastniť rozhodovania o otázkach v písomnom hlasovaní, napr. konkrétne
v dňoch 9.-13.2.2018, ktorý je protizákonný (chýba súlad so zákonom o vlastníctve), pretože aj tak

výsledky oznámenia hlasovania budú neplatné, žalovaný sa nemôže nimi riadiť a vlastník v bytovom
dome na základe uvedenej skutočnosti nemôže byť prehlasovaným vlastníkom, ale ostáva asi len
podozrenie, že podvedeným. Uviedla, že žalovaný je podľa zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch
bytových domov povinný spravovať mu zverený v tomto prípade Bytový dom B. X P. XX „s odbornou
spôsobilosťou“, v zmysle uzavretej Zmluvy o výkone správy ďalej len „zmluva“) a na základe zákona o

vlastníctve. Podľa žalobkyne je porušením splnenia povinnosti správcom ponechávať v platnosti zmluvu,
ktorá bola vlastníkmi v dome ním podpísaná ešte v roku 1999 a v zmysle zákona o vlastníctve je
neaplikovateľná, pretože do lehoty 31.3.2011 boli správcovia povinní zmluvy podpísané s vlastníkmi
do 1.4.2010 zosúladiť so zákonom o vlastníctve, nakoľko budú sankcionované svojou neplatnosťou.
Tvrdila, že obrana žalovaného v znení, že pokiaľ ide o aktualizáciu zmluvy, predkladal vlastníkom
návrhy jej doplnenia, avšak vlastníci ich nikdy neprijali právoplatným rozhodnutím, je podľa žalobkyne

len zavádzajúcim nepodloženým tvrdením odpútania pozornosti od zodpovednosti splnenia povinnosti,
pretože zmenu zmluvy odsúhlasuje nadpolovičná väčšina vlastníkov v dome a bolo potrebné vyhlásenie
písomného hlasovania, pretože táto povinnosť mu vyplývala zo zákona. Ďalším porušením splnenia
povinnosti žalovaným podľa žalobkyne bolo v zmysle § 14 ods. 7 zákona v tom čase platnom,
neuvedenie „miesta hlasovania“ v oznámení o vykonaní písomného hlasovania zo dňa 1.2.2018 a

vykonávateľom hlasovania a 2 overovateľmi vykonané spôsobom „chodením z bytu do bytu“. Podľa
žalobkyne vyjadrenie na pojednávaní 7.9.2020, že chodenie z bytu do bytu je určením miesta vykonania
hlasovania,jelenodpútaniezodpovednostiodsplneniasipovinnostižalovaným,pretožežiadnyosobitný
predpis neupravuje vykonanie písomného hlasovania chodením z bytu do bytu, čo by profesionálny
správca zapísaný v Zozname správcov pod č. 83 mal vedieť. Uviedla, že ani schôdza vlastníkov sa

nevykoná chodením z bytu do bytu, ale určením miesta konania schôdze.

7. Tvrdila, že rozhodovanie vlastníkmi o otázke č. 1 a otázke č. 2 v písomnom hlasovaní
preukazuje ohrozenie výkonu vlastníckych práv k podielom na spoločných zariadeniach domu, pretože
spoločné priestory (spoločné zariadenia domu, spoločné časti domu) sú stále spoločnými priestormi

skolaudovanými na užívanie všetkými vlastníkmi v dome. Ak mali vlastníci v dome rozhodovať o
zmene účelu, bolo podľa žalobkyne potrebné správcom preukázať kolaudačné rozhodnutie, že spoločné
priestory „predtým“ boli skolaudované na práčovňu, sušiareň, mangľovňu, kočikáreň a mopedáreň,
pretože ide o hlasovanie „na skladový priestor“, ktorým sa rozumie časť nebytového priestoru v
dome určené podľa rozhodnutia stavebného úradu na skladovanie, ktorá je fyzicky oddelená od

ostatných častí. Uviedla, že zmena účelu je potrebná iba v takom prípade, ak by išlo o prenájom
týchto spoločných zariadení domu, ale pokiaľ budú stále užívané všetkými vlastníkmi v dome na
uskladňovanie spotrebných vecí - zmena účelu nie je potrebná. Uviedla, že rozhodovanie o otázke
č. 3 preukazuje porušenie určenia právnej skutočnosti o zmene spoločného priestoru na samostatný
nebytový priestor vyplývajúce z osobitného predpisu upravujúceho podmienky o nájmoch a podnájmoch

bytov a nebytových priestorov v dome. Skonštatovala, že nebytovým priestorom sa na účely zákona
o vlastníctve sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím Stavebného úradu
Mestskej časti Petržalka (ďalej len MČ-P) určené na iné účely, ako bývanie, nebytovým priestorom
nie je príslušenstvo bytu, spoločné zariadenie domu a ani spoločná časť domu. Dôvodila, že stavebný
úrad MČ-P dňa 6.12.2012 zistil vybudovanie samostatného nebytového priestoru štátnym stavebným

dohľadom bez stavebného povolenia, projektovej dokumentácie, ktorého vybudovanie vlastníci v dome
na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní neodsúhlasili. Ide o samostatný nebytový priestor
s dvoma miestnosťami, vyrezanie otvoru na dvere „v nosnej konštrukcii domu“ k prechodu z jednej
miestnosti do druhej, vybudovanie prívodu vody a kúrenia, vnútornej kanalizácie (WC a umývadla),
elektroinštalácie, vybudovanie nového vstupu cez fasádu domu. Podľa žalobkyne stavebný úrad MČ-

P v súčinnosti so žalovaným „neoprávnene“ zlegalizoval novovybudovaný priestor nie na samostatný
nebytový priestor, ale dodatočne povolil stavebné práce bez ich uvedenia v rozhodnutí a povolil užívanie
Spoločenskej miestnosti s predsieňou a WC stavby Zmena účelu využitia, Bytový dom, B. X, XX A.
porušením stavebného zákona a bez preukázania súhlasu vlastníkmi s vybudovaním samostatného
nebytového priestoru. Uviedla, že k dnešnému dňu je samostatný nebytový priestor stále „neoprávnene

vybudovaný“ na časti pozemku parc. č. XXXX, XXXX pod bytovým domom, pretože na liste vlastníctva
č. XXXX je v zmysle ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve zapísané vecné bremeno,
obmedzujúce vlastníkov domu na tomto pozemku stavať, pretože vlastníkom neodkúpených podielov
vlastníkmi Bytového domu B. X P. XX je Hlavné mesto SR Bratislava. Žalobkyňa namietala, že napojednávaní dňa 7.9.2020 predložila ako dôkaz zmluvu o prevode vlastníctva bytu na nájomcu, zmluvu
o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúcemu k bytu. Zmluvu o výkone správy
podpísanú v roku 1999, foto Kaderníctva Daniela a vyjadrenie Stavebného úradu, ktorý dokumentuje

vyjadrenie poverenej pracovníčky stavebného úradu pre prednostu stavebného úradu osobne „určite nie
legalizovať“, ktoré pre rozhodovanie súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité, čím podľa žalobkyne
došlo k nesprávnemu posúdeniu podanej žaloby a podľa (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) týmto nebol
vykonaný ďalší dôkaz a to vyžiadanie stanoviska uvedeného úradu súdom.

8. Poukázala na povinnosti žalovaného, hospodáriť s majetkom vlastníkov v dome s odbornou
starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy, dbať na ochranu práv vlastníkov v dome a nielen
tých, ktorí sa zúčastňujú schôdzí vlastníkov a písomných hlasovaní uprednostňovať ich záujmy pred
vlastnými, vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov, priebežne zverejňovať
spôsobom obvyklým (nástenka vo vestibule) postupy všetkých iných činností spojených so správou
domu, ktorých splnenie podľa žalobkyne porušil. Mala za to, že z písomného hlasovania v dňoch

9.-13.2.2018 vyplýva podozrivá praktika a hrubé porušenie splnenia si povinností správcom voči
vlastníkom bytového domu B. X P. XX pri spravovaní ich majetku, pretože písomné hlasovanie je
dnes právoplatné bez preukázania rozhodnutia stavebným úradom o zmene spoločných zariadení
na skladové priestory a zmene spoločného priestoru na nebytový priestor, ktorý je už dnes užívaný
nájomcomnaprevádzkovaniečinnostiKaderníctvaDaniela.Uviedla,žesadomáhaochranyohrozeného

a poškodeného práva konaním žalovaného určením neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania v
dňoch 9.-13.2. 2018, ktoré prislúcha len príslušnému súdu, pretože žalovaný v konečnom dôsledku
„pozabudol“, že okrem práv má aj povinnosti voči vlastníkom bytového domu B. X P. XX, ktorým
spravuje majetok za odplatu a nie zo spoločného zariadenia domu, znovu vybudovať nové spoločné
zariadenie domu - Zariadenie služieb (Kaderníctvo a manikúra) v rozpore so zákonom a prevádzkovať

v ňom činnosť Kaderníctva Daniela na živnosť, ktoré je možné len v samostatnom nebytovom priestore
a nie v Zariadení služieb - Kaderníctvo a manikúra. Podľa žalobkyne neoprávneným vybudovaním
samostatného nebytového priestoru bez stavebného povolenia, projektovej dokumentácie a súhlasu
vlastníkmi so zásahom do nosnej konštrukcie domu pre vyrezanie otvoru pre osadenie dverí a zárubne
k prechodu z jednej miestnosti do druhej a na pozemku pod bytovým domom s vecným bremenom

zo zákona, ktoré vlastníkov obmedzuje na tomto pozemku stavať - bola vlastníkom vchodu B. XX
spôsobená preukázaná škoda vo výške 20 560,- eur, konkrétne na jedného vlastníka vchodu vo výške
20 560 : 32 = 642,50 eur. Nesúhlasila s názorom, že žalobu môže podať len prehlasovaný vlastník s tým,
že ak žalovaný koná v rozpore so zákonom o vlastníctve v otázkach, o ktorých majú vlastníci v dome
hlasovať a nechá o nich vlastníkov ešte aj hlasovať, tak potom má vlastník právo na aktívnu legitimáciu

k podaniu žaloby bez ohľadu či sa písomného hlasovania zúčastnil alebo nie, keď jeho vlastnícke a
dispozičné práva k majetku sú ohrozené (napr. zmena podielov). Konštatovala, že vlastníci Bytového
domu B. X P. XX nemôžu preukázať vlastníctvo k novovybudovanému samostatnému nebytovému
priestoru od začiatku určeného na prenájom, zistené Stavebným úradom štátnym stavebným dohľadom
dňa 6.12.2012, pretože nebol doteraz vykonaný žiadny zápis do Katastra nehnuteľností o jeho

vybudovaní v LV č. XXXX, čo by sa prejavilo zmenou podielov vlastníkov. Navrhla aby odvolací súd v
danej veci sám rozhodol v zmysle ustanovenia § 390 písm. a) a písm. b) CSP.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z obsahu opakovaných vyjadrení žalobkyne,
prednesených i na pojednávaní konanom dňa 07.09.2020 vyplýva, že „trvá na žalobnom petite - napáda

žalobou neplatnosť samotného vyhlásenia písomného hlasovania ako právneho úkonu správcu. Podľa
žalobcu mala žalovaná v konaní dostatočný priestor, aby jasne stanovila, prípadne prehodnotila, čoho
sa ňou podanou žalobou domáha. Mal za to, že nie je daný ňou v úvode odvolania uvádzaný dôvod
podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Skonštatoval, že žaloba tak, ako ju formulovala
žalobkyňa, je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá však z osobitného predpisu nevyplýva, preto

je podľa § 137 CSP neprípustná. Hmotné právo - nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti vyhlásenia
písomného hlasovania. „Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného
predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.“ Uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla
žalovať takú skutočnosť, ktorú jej právny poriadok neumožňuje, musí znášať v kontradiktórnom konaní
následokvpodobezamietnutiažaloby.Podľažalovanéhomalažalobkyňamožnosťvzmyslepríslušných

ustanovení hmotného práva, podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov - napadnúť takéto
rozhodnutie, ako výsledok hlasovania, prijaté či už na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním
(§ 14 ods. 8 z. č. 182/1993 Z.z.). V tomto prípade by pasívna legitimácia v takomto spore prináležala
všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým by jej žaloba muselasmerovať, tak ako to uvádza odvolaním napadnuté rozhodnutie. Zároveň uviedol, že žalobkyňou podané
odvolanie nespĺňa náležitosti odvolania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, prípadne odvolanie odmietnuť.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že nesprávnou formuláciou žaloby, na čo
sa dovoláva žalovaný, jej súd právo na spravodlivý proces nemôže obmedziť ani odňať, pričom z obsahu
podanej žaloby a odvolania podľa žalobkyne vyplýva podľa § 137 písm. a) CSP porušenie splnenia
povinnosti žalovaným oprávneným k vyhláseniu písomného hlasovania v zmysle zákona č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a porušenie splnenia podmienky podľa osobitného
predpisu zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domoch o jeho odbornej spôsobilosti v tom,
že v Oznámení o vykonaní písomného hlasovania neuviedol miesto konania písomného hlasovania,
ktoré bolo vykonané chodením z bytu do bytu v rozpore so zákonom o vlastníctve. Má tiež za to,
že z obsahu žaloby a odvolania vyplýva podľa § 137 písm. d) CSP určenie právnej skutočnosti o
zmene spoločného priestoru na samostatný nebytový priestor porušením osobitného predpisu zákona č.

116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov upravujúceho podmienky nájmov a podnájmov
bytov a nebytových priestorov nájmom Kaderníctva Daniela. Uviedla, že si uplatňuje v zmysle §
137 písm. c) CSP cestou súdu, aby so rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je z hľadiska naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorej skutočnosť
tvrdí a preukazuje v podanom odvolaní. Konštatovala, že žalovaný sa napriek mnohým namietaným

skutočnostiam uvedených v odvolaní voči rozsudku 10C/3/2018-104 zo dňa 7.9.2020 sa tieto nesnažil
nijakým spôsobom vyvrátiť, ani sa k nim nevyjadril a žiadal len rozsudok v celom rozsahu potvrdiť,
ako vecne správny. Podľa žalobkyne žalovaný spravuje majetok vlastníkov bytového domu na základe
zmluvy o výkone správy, zákona o vlastníctve v rozpore s príslušnými zákonmi.

11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že z obsahu opakovaných vyjadrení
žalobkyne, prednesených i na pojednávaní konanom dňa 07.09.2020 vyplýva, že „trvá na žalobnom
petite napáda žalobou neplatnosť samotného Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania ako
právneho úkonu správcu. Konštatoval, že až vo vyjadrení zo dňa 14.12.2020 žalobkyňa prvýkrát
výslovne uvádza, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a požaduje, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného na určení
neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania nie je preukázaný naliehavý právny záujem.
Žalobkyňa nešpecifikovala o určenie akého práva má v tomto prípade ísť, ani naliehavý právny záujem
v konaní nepreukazovala a nepreukázala, či práva správcu vyhlásiť písomné hlasovanie, alebo práva
či povinnosti správcu plniť prijaté uznesenia vlastníkov a pod. a v tomto smere nie je formulovaný

ani žalobný návrh. Ďalej uviedol, že nie je tiež zrejmé, ktoré svoje právo považuje za ohrozené alebo
neisté. Pokiaľ ide o ohrozenie vlastníckeho a dispozičného práva k majetku žalobkyne, toto Oznámením
o vyhlásení písomného hlasovania ohrozené nie je, práve naopak, v písomnom hlasovaní má vlastník
tieto práva možnosť realizovať. Skonštatoval, že prípadný vyhovujúci určujúci rozsudok, ktorý by určil
neplatnosť Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome na ulici B. X - XX M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018,
by neistotu alebo ohrozenie (pokiaľ existuje) neodstránil a nebol by pre žalobkyňu nijakým spôsobom
užitočný a v súlade so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),dospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyneniejedôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

14. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, stotožňuje s dôvodmi týkajúcimisa odvolaním žalobkyňou napadnutého rozsudku, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení
sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska
žalobkyňou uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s

ust. § 191 CSP, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z
týchto vyvodil aj správny skutkový a právny záver. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobkyne,
ktorou sa domáhala ako vlastník bytu určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B. Č.. X P. XX M. A., ktoré bolo
vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018 na základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu -

žalovaným, zamietol, postupoval správne a jeho rozhodnutie je vecne správne. Svoje dôvody, vedúce
k zamietnutiu žaloby aj podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220
ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami
sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom
všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné,

a jeho argumenty podporujú príslušný záver nedôvodnosti uplatnenej žaloby. Rozhodnutie je tiež
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na
základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a tiež
spravodlivé.Sodôvodnenímrozsudkusúdomprvejinštanciesaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje
a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už

vyslovené opakovať, odvolací súd v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam
žalobkyne.

15. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2Cdo 238/2008,
sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre

rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolacej argumentácie žalobkyne je zrejmé, že
nesúhlasípredovšetkýmsprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie.Vtejtosúvislostiodvolacísúd
udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, čo v
preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené nebolo.

16. Podľa § 14 ods. 1 až 3 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní

pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to
do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Za každý byt a
nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na
byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých
osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok. Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná,

ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí
schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov

prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov
4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a
§ 16 ods. 3 a 4.17. Podľa § 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, písomné
hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od

doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
otermíneamiestehlasovania,atospôsobomvdomeobvyklým.Nahlasovacejlistinealebonaviacerých
listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania,

meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva
o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov
pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej
listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený

zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.
Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade
neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

18. Súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci sa v zmysle intencií
odvolacieho súdu zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a ustálil predmet konania
tak, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti Oznámenia o písomnom hlasovaní
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhláseným žalovaným. S takto ustáleným predmetom konania

sa odvolací súd stotožňuje a odvolaciu námietku žalobkyne, že sa predmetnou žalobou domáhala
splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP a určenia právnej skutočnosti podľa § 137 ods. d)
CSP považuje za nedôvodnú, nakoľko v priebehu konania do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, zo žaloby ani zo žiadneho
vyjadrenia žalobkyne nemožno skonštatovať, že ide o žalobu na plnenie alebo o žalobu na určenie

právnej skutočnosti, napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil povinnosť okrem iného
ustáliť aj predmet konania. Vo vyjadrení zo dňa 14.12.2020 zasa žalobkyňa uvádza, že ide o žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP a požaduje, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. Je potrebné zdôrazniť, že po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že trvá na žalobnom petite tak, ako bol uvedený v

žalobe a žalobou napáda neplatnosť samotného Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania, podľa
čoho súd prvej inštancie ustálil predmet konania.

19. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je svojím charakterom lex
specialis, ktorý presne upravuje špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo
vzťahu k správcovi. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodujú síce o právnych
úkonoch týkajúcich sa bytového domu spoločne formou hlasovania, avšak ich faktickú realizáciu už
ďalej zabezpečuje správca bytovému domu. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že
Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je

len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáhala a ako
sama uviedla v danom prípade nejde o žalobu prehlasovaného vlastníka. Vyhlásiť písomné hlasovanie
žalovanému ako správcovi vyplýva z ust. § 14 ods. 7 z. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov účinnom v čase schôdze, pričom predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní si prijali

vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Táto skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, a uznesenia č 4/2018, prijatého na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018. Žalovaný vykonáva správu bytového domu
na základe zmluvy o výkone správy, preto bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej
sa zmeny účelu využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových

priestorov dohodli, na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.01.2018 - Uznesenie
č. 4/2018.20. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že správca je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne

ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a rovnako aj podpísanou zmluvou
o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a môže vykonávať činnosti vymedzené mu zákonom. Správca je však
subjekt odlišný od vlastníkov bytov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na

schôdzach vlastníkov okrem prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome
takýto priestor. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení
písomného hlasovania o otázke navrhnutej a prejednanej na schôdzi vlastníkov dňa 24.01.2018, čím
možno konštatovať, že ide o spor spojený s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Pri posudzovaní vzájomných vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo
vzťahu k správcovi bolo preto potrebné použiť analógiu a súd prvej inštancie správne skonštatoval,

že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a žaloba musí smerovať proti
všetkým vlastníkom. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že spor o určenie neplatnosti
navrhnutého hlasovania o otázke prejednanej schôdzi vlastníkov zo dňa 24.01.2018 je sporom medzi
jednotlivými vlastníkmi, a nie sporom medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou a správne posúdil

otázku pasívnej legitimácie tak, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko nie je
nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom konania.

21. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné

presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo
z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie

zamietol žalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného

sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

22. K odvolacej námietke žalobkyne, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že jej súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala patriace jej procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že odňatím možnosti
konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon (Civilný
sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na súdnu ochranu ako

základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť
konania. Obsah práva na spravodlivý súdny proces tak spočíva v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom princípu kontradiktórnosticivilného sporového konania (čl. 9 CSP) je existencia práve dvoch proti sebe stojacich sporových
strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Kontradiktórnosť v užšom zmysle
znamená možnosť podrobiť procesnej „debate“ všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Každá sporová strana

má teda právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity svojho procesného náprotivku. Podstatou
kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ teda je, aby sporové strany mali reálnu možnosť
využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne
to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu
uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.06.2016, sp. zn. III. ÚS

32/2015). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto
procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Vychádzajúc z obsahu
spisu odvolací súd nezistil, že v konaní došlo k procesnej vade, ktorú možno charakterizovať ako
odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom ani porušením práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, nie je takouto vadou postihnutý a preto ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za

dôvodnú.

23. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci (§
365 ods.1 písm. h/ CSP), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

24. Odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k
veci dodáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré netreba dopĺňať
o ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu nároku žalobkyne. Zhodne s názorom prvoinštančného súdu
konštatuje, nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecneaprávnesprávnepotvrdil,nakoľkodospelkzáveru,žeobsahodvolaniažalobkyneniejespôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho
konania na strane žalovaného nevyplýva. Odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhrada
trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).