Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2022

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201600
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5921201600.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcov: X/G. E.,

nar.XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpená Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners, s.r.o. so sídlom Radlinského 1735/29026 01 Dolný Kubín, 2/ mal. E. E., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom H. XXX, XXX XX H., 3/ E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 4/ mal. K. E.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 5/ mal. K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, XXX XX H., maloleté deti zastúpené zákonnou zástupkyňou matkou mal. detí, ktorá je zastúpená
AdvokátskoukanceláriouSLAMKA&Partners,s.r.o.sosídlomRadlinského1735/2902601DolnýKubín,
proti žalovaným: 1/Direct pojišťovna, a.s., Nové sady 996/25, Staré Brno, 602 00 Brno, IČO: 250 739

58, Česká republika, zastúpený: MGA IURIS a.s.r. Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47233028, X/
K. T. nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, K U. XXXX/X, W. republika, zastúpený: REKEN&PARTNERS Law
Firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, o ochranu
osobnosti so zaplatením nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu vo výške
25.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhým žalovaným.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 2/, 3/, 4/, 5/
každému jednotlivo sumu vo výške 30.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
plniť druhým žalovaným.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcom v rade 1/ - 5/ voči žalovaným v rade 1/,2/ priznáva náhradu trov konania v rozsahu
73,12%, ktoré sú žalovaní v rade 1/, 2/ povinní zaplatiť žalobcom v rade 1/ - 5/ spoločne a nerozdielne
v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhým žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2021 v spojení s doplnením žaloby doručenej súdu
dňa 8.10.2021 sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali od žalovaných zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy,
každý vo výške 33.500,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 33.500,- eur od 23.4.2021

do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobu po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 24.6.2020 v čase okolo 12:00 hodiny došlo,
na ceste prvej triedy 1/18 v kilometri 526.5 v katastri obce Ivachnová, okres Ružomberok, z presnenezistených príčin k dopravnej nehode tak, že vodič osobného motorového vozidla Renault Scenic,
e.č. 7AA6346/CZ/ K. T. s prívesným karavanom, e.č. 5AK2503/CZ/, jazdil po ceste I/18 smerom od
Ružomberka na Liptovský Mikuláš, keď došlo z doposiaľ presne nezistených príčin k samovoľnému

uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde
narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, ev. č. DK407BI, ktoré viedol vodič E. E., pričom pri
nehode vodič E. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, utrpel presne neurčené zranenia, ktoré spôsobili
jeho smrť. Trestné stíhanie bolo zastavené nakoľko K. T. nemohol ovplyvniť, ani predpokladať technickú
poruchu motorového vozidla a zároveň neporušil nijakú z povinností uložených mu podľa zákona alebo

vyplývajúcu z postavenia vodiča motorového vozidla. K. T. má v poisťovni žalovaného uzatvorené
povinné zmluvné poistenie o čom svedčí medzinárodná automobilová poisťovacia karta. Žalobcovia
1/ až 5/ zaslali dňa 14.4.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Renault ev. č. 7AA6346/CZ/ s karavanovým prívesom
ev. č. 5AK2503/CZ, v ktorej si uplatnili voči žalovanému okrem iného aj odškodnenie z titulu ochrany
osobnosti (náhrada nemajetkovej ujmy) a to z dôvodu dopravnej nehody, keď došlo k samovoľnému

uvoľneniu karavanu v držbe poisteného K.a T.a kedy došlo k neoprávnenému zásahu do života
telesnej integrity nebohého E.a E., ktorý mal v tom čase 45 rokov, pričom vzhľadom na jeho dobrý
zdravotný stav bolo možné predpokladať, že mal pred sebou ešte mnoho rokov života v kruhu svojej
rodiny. Nehoda mala závažný negatívny a nenapraviteľný dopad na osobu E.a E., nakoľko mu bola
spôsobená neodstrániteľná a absolútna ujma - smrť. Smrť nebohého je jednoznačne v príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou. Poukázali na ust. § 427 ods.1, 428 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
1/ prišla o manžela a žalobcovia 2/ až 5/ (mal. deti) o otca. Pred jeho úmrtím žila rodina veľmi
usporiadaným, harmonickým životom. Po jeho náhlej, nečakanej smrti nastal v živote všetkých členov
rodiny veľký zlom, ide o silnú traumatickú situáciu pre každého člena rodiny. Muž ako otec má v rodine
svoje nezastupiteľné miesto. Podporuje sebavedomie detí, pomáha rozvíjať priebojnosť a intelektový

potenciál, ako aj orientovať sa v bežných udalostiach. Je nápomocný pri lepšom zvládaní stresu a
frustrácie, pri prekonávaní ich strachov a obáv. Je tiež priateľskou autoritou, ktorá deťom pomáha
postupne zanechať obdobie detstva a plynulo prejsť do obdobia dospelosti. Táto rola sa náhle z rodiny
vytratila, nadišlo obdobie smútenia a vyrovnávania sa so stratou. Psychologička vo svojej správe zo
dňa 29.6.2021 uviedla: „Aktuálne môžeme konštatovať, že proces smútenia ani po jednom roku od

úmrtia otca, manžela, ukončený nie je, jednotliví členovia rodiny sa snažia vysporiadať s náročnou
situáciou najlepšie, ako vedia, otvorená komunikácia o úmrtí, príčine a dôsledkoch zatiaľ neprebieha."
Manželka a matka rodiny t.j. žalobkyňa 1/ prežíva t.č. intenzívny hnev v súvislosti s nečakaným úmrtím
manžela, s ktorým si boli veľmi blízki a mali spolu harmonický vzťah. Manžel bol podľa nej človek, ktorý
ju viedol v živote, tlmil náročné situácie a dokázal rodinu ukotviť v pocite bezpečia a pokoja, napriek

všetkému, čím si v živote práve prechádzali. V súlade s kresťanskými princípmi plánovali mať viac
detí, ktoré by vovádzali do života a odovzdávali im svoje hodnoty. Často je zaplavovaná nečakanými
intenzívnymi pocitmi straty a bolesti, ktoré má problém spracovať a ventilovať, aj preto sa uzatvára do
seba. Predstava, že by pokračovala v udržiavaní vzťahov s rodinami, spoločnými známymi tak, ako
pred úmrtím jej manžela, je pre ňu aktuálne neprijateľná a spája sa s veľkou bolesťou. Tejto intenzite

prežívanej bolesti sa snaží predísť práve vyhýbavým správaním - utiekaním sa do samoty. Tiež priznáva,
že nedokáže rozprávať s deťmi o tom, čo sa udialo, otvorené debaty s nimi ešte neviedla, aj keď je
to už rok od času, kedy otec rodiny zomrel. Aj preto sa obrátila s prosbou o pomoc cudzieho človeka,
resp. odborníka, ktorý by jej pomohol sa cez ťažké veci „prerozprávať". Matka t.č. symbolizuje pre
mal. deti prístav a ukotvenie, prebrala aj rolu otca. Záťaž na ňu je o to vyššia, nakoľko musí plniť

nielen emocionálnu, výchovnú funkciu, ale tiež ekonomickú - zabezpečovaciu (prebrala rodinnú firmu
- záhradkárstvo, ktoré riadi). Žalobkyňa 2/ t.j. E. začína v rodine v čase neprítomnosti matky plniť
zástupnú rolu matky (starostlivosť o dvoch mladších súrodencov). Popisuje jednotlivé etapy smútenia
od prvotného šoku a zmrznutia, až po aktuálny veľký smútok, kedy často plače a utieka sa do samoty,
k Bohu. Oživuje si spomienky na otca, jeho plány do budúcnosti. V rodine sa ešte o tom, čo sa udialo

veľmi nerozprávali. Žalobca 3/ t.j. E. pomáha popri štúdiu matke v rodinnom podniku. S otcom si boli
veľmi blízki, jeho stratu vníma veľmi intenzívne, ale tiež priznáva, že nemá o tom s kým rozprávať.
Snaží sa matku odbremeniť od starostí, ktoré v rodine prináležia otcovi, ale vzhľadom k tomu, že
navštevuje školu mimo miesta bydliska, je často preč z domu. Popisuje tiež v uplynulom období (od
úmrtia otca) ťažkosti s dýchaním, bodanie na hrudi, kedy organická príčina preukázaná nebola, t.j. je

možné usudzovať na psychosomatické potiaže, kedy sa enormný vnútorný psychický tlak preukazuje
na orgánovom „zlyhávaní". Žalobca 4/ t.j. K. na spracovanú traumu u neho poukazuje aj zmnoženie
prejavov vzdoru, negativizmu v škole a utiahnutie sa do seba (veľa času trávi pri PC). Veľmi mu chýba
mužský vzor, ktorý by ho v živote korigoval. Žalobkyňa 5/ t.j. K., ktorá je vo veku štyroch rokov fungujevo svete bohatej fantázie a otca očakáva naspäť. Výrazná psychická a emocionálna ujma, ktorú rodina
stratou utrpela ju prakticky „zastavila v čase". Právo na súkromie a právo na rodinný život žalobcov 1/ až
5/ bolo narušené. Vzhľadom na závažnosť zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ až 5/ je poskytnutie

morálnej satisfakcie nepostačujúce.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:

• Plnomocenstvá pre žalobcov v rade 1/ až 5/

• Výpis z obchodného registra
• Osvedčenie o registrácií pre DPH
• Sobášny list zo dňa 08.04.2002
• Rodný list K. E. zo dňa XX.XX.XXXX
• Rodný list E. E. zo dňa XX.XX.XXXX
• Rodný list E. E. zo dňa XX.XX.XXXX

• Rodný list K. E. zo dňa XX.XX.XXXX
• Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 24.06.2020
• Záznam z dopravnej nehody zo dňa 25.06.2020
• Úmrtný list E.a E. zo dňa 25.06.2020
• List o prehliadke mŕtveho

• Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 14.01.2021
• Medzinárodná automobilová poisťovacia karta zo na ev. č. 7AA6346
• Medzinárodná automobilová poisťovacia karta zo na ev. č. 5AK2503
• Výzva pre poisťovňu zo dňa 14.04.2021 s doručenkou
• Informácia o likvidácií zo dňa 28.05.2021

• Predbežná správa z pitvy zo dňa 25.06.2020
• Správa od psychologičky zo dňa 29.06.2021

4.Súdpredvykonanímúkonovpodľa§167Civilnéhosporovéhoporiadkuexoffoskúmalsvojuprávomoc
vo veci konať, nakoľko žalovaní 1 a 2 majú sídlo a bydlisko na území Českej republiky, teda ide o vec

s medzinárodným prvkom. Súd mal z návrhu a predložených listinných dôkazov preukázané, že sa
vo veci jedná o nárok na nemajetkovú ujmu z dôvodu dopravnej nehody spôsobenej prevádzateľom
motorového vozidla vo vlastníctve K.a T., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, K U. XXXX/X, W. republika,
ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného v rade 1Direct pojišťovna, a.s., Nové sady
996/25, Staré Brno, 602 00 Brno, IČO: 250 739 58, Česká republika. K dopravnej nehode došlo na

území Slovenskej republiky. Nakoľko Slovenská aj Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie,
právomoc slovenského súdu je daná nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1215/2012
z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach čl.7
bod2, čl.11 bod 1 písm. a/ a čl. 13. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.864/2007 z
11.7.2007 čl.4 ods.1 je rozhodným právom právny poriadok štátu, kde vznikla.

5.Žalobu s prílohami a procesnými poučeniami žalovaný v rade 1 prevzal dňa 11.2.2022 a žalovaný v
rade 2 dňa 16.2.2022.

6.Žalovanývrade1vreplikedoručenejsúdudňa16.3.2022,prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,

uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv
je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ") na mieste
v prípade, ak by poskytnutie iného zadosťučinenia nebolo dostatočným. Všeobecne možno uviesť, že
stratajednéhozčlenovnajbližšejrodinyjenenapraviteľnouujmou,ktorápostihujejejpozostalýchčlenov,
apretosanáhradanemajetkovejujmyvpeniazochjavíakoprimeranýprostriedokochranyosobnostných

práv, do ktorých zásahu došlo. Výška tejto nemajetkovej náhrady nie je právnym predpisom upravená.
Závisí od voľnej úvahy súdu založenej na pravidlách logiky a od v konaní preukázaných skutočností. Pri
posudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy pritom nie je rozhodujúcou iba závažnosť spôsobenej ujmy, ale
aj okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, vrátane okolností na strane pôvodcu, na strane dotknutej osoby
ako aj vonkajších okolností mimo sféru dispozície pôvodcu, resp. dotknutej osoby. Tieto okolnosti musí

súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť. V tomto prípade pritom okolnosti, za ktorých došlo k smrti E.a E.,
bolivyvolanévýlučnetakýmimimoriadnymiskutočnosťami,ktoréžalovaný2/akoprevádzkovateľavodič
vozidla Renault nemohol ovplyvniť, nemal na ne žiadny vplyv, tieto nemohol odvrátiť (resp. im predísť)
a nemohol ich ani rozumne predvídať. Ako totiž vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý spracoval Ing.E. Chomo, znalec pre odbor cestná doprava, odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav
cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave, zapísaného v znaleckom denníku znalca pod c. 033/2020
zo dňa 9.9.2020 (str. 49, odpoveď na otázku 9), tak primárnou technickou príčinou nehodového deja

dopravnej nehody, pri ktorej došlo k smrti E.a E., bolo technické zlyhanie ťažného zariadenia vozidla
Renault spočívajúce v oddelení nosného zvarového spoja. Znalec pritom dospel k záveru, že vodič tohto
vozidla (žalovaný 2/) „nemohol túto skutočnosť ovplyvniť, ani ju predpokladať. Predmetná technická
porucha nastala v príčinnej súvislosti s tzv. „ výrobnou chybou " ťažného zariadenia. Znalec zároveň vo
svojom posudku dospel k záveru, že žalovaný 2/ viedol v čase pred nehodou vozidlo Renault správne,

technikou jazdy ktorou nevyvolával žiadne (zvýšené) nebezpečenstvo voči sebe alebo, iným účastníkom
cestnej premávky (odpoveď na otázku 1, str. 47 posudku), vozidlo žalovaného 2/ bolo v dobrom
technickom stave a ani znalec jeho ohliadkou nezistil žiadne technické disproporcie, ktoré by mohli byť v
príčinnej súvislosti so stavom kolíznej situácie, resp. poruchou ťažného zariadenia (odpoveď na otázku
3, str. 48 posudku), karavan ťahaný vozidlom žalovaného 2/ bol v bezchybnom technickom stave (časť
2.2.0, str. 20 posudku), samotné ťažné zariadenie bolo typovo schválené, použité na určený účel, jeho

montáž bola vykonaná oprávnenou osobou v súlade s pracovným usmernením montážneho manuálu
(časť 2.2.4, str. 20 a 21 posudku). V súlade s uvedeným aj Výskumný úrad zváračský v technickej správe
zo dňa 5.10.2020 ev. č. zákazky: 222/2021, ME 132 dospel k záveru (str. 12), že na ťažnom zariadení
boli zistené neprípustné chyby - neprievar a studený spoj, ktoré vznikli pri výrobe tohto zariadenia,
pričom nebola zistená „únava materiálu". Teda žalovaný 2/ (ako prevádzkovateľ vozidla a ani ako jeho

vodič v čase dopravnej nehody) neporušil žiadnu zo svojich povinností a to nielen pri vedení vozidla
(vozidlo viedol správnou technikou jazdy), ale ani pre obstaraní ťažného zariadenia (riadne typizované
zariadenie), jeho montáži (v súlade s montážnym manuálom a na to spôsobilou osobou), používam'
a údržbe (bolo užívané na určený účel, nebolo zistené jeho nadmerné opotrebenie, preťažovanie,
nesprávna alebo nedostatočná údržba).Samotná vada ťažného zariadenia bola zistená až po vykonaní

odborných skúšok odborne spôsobilou a technicky vybavenou osobou (Výskumný ústav zváračský) a
žalovaný 2/ túto nemohol zistiť ani pri zachovaní primeranej obozretnosti, predvídavosti, ktorú od neho
možno spravodlivo požadovať (a teda ani pri ohliadke vozidla pred začiatkom jazdy).Možno zhrnúť, že
ku smrti E.a E. došlo za takých okolností, ktoré neboli vyvolané konaním (resp. opomenutím) žalovaného
2/ a žalovaný 2/ tieto nielenže nezavinil a nespôsobil, ale ich nemohol ani predvídať, ovplyvniť a ani

odvrátiť. Zároveň pre úplnosť ozrejmenia okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode, uviedol, že
podľa znalca Ing. Chomu (str. 50 odpoveď na otázku 9 posudku) sám E. E. reagoval na vzniknutú kolíznu
situáciu nesprávne, keď na ňu včas nereagoval prudkým brzdením ním vedeného vozidla, ale pokúsil
sa o náhly úhybný manéver. Táto nesprávna technika jazdy E.a E. nebola príčinou stretu ním vedeného
vozidla s voľne sa pohybujúcim karavanom, ale svojou správnou reakciou (zníženie nárazovej rýchlosti

prudkým brzdením) mohol zmierniť následky tohto stretu. Vychádzajúc z týchto okolností konštatoval,
že i napriek neodstrániteľnej strate, ktorú smrťou E.a E. žalobcovia 1/ až 5/ utrpeli, žalobcom nevzniklo
právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške, v ktorej ju uplatňujú v tomto konaní. Ak im aj prípadne
vzniklo, tak v zásadne nižšej výške. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 8C/264/2013,

ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť otca maloletého dieťaťa vo výške 23.000,-
eur, a manželke zomretého vo výške 20.000,- eur, (v tomto prípade pritom dopravná nehoda bola
spôsobená vodičom, ktorý zavinene porušil pravidlá cestnej premávky), rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 7C/276/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
5Co/315/2012, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým deťom po 10.000,- eur v

dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode (dopravnú nehodu spôsobil vodič zavineným porušením
svojich povinností v súvislosti s ktorým bol uznaný vinným z nedbanlivostného trestného činu), rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2017 sp. zn. 9Co/341/2015 v spojení s rozsudkom rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/58/2014 vyplýva, že súd priznal manželovi náhradu nemajetkovej
ujmy 15.000,- eur a synovi (nežijúceho už s rodičmi v spoločnej domácnosti) 7.500,- eur (zodpovednou

osobou bol vodič porušujúci pravidlá cestnej premávky a za svoje konanie bol oznaným vinným z
nedbanlivostného trestného činu), rozsudok Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 9Co/8/2017 v spojení
s rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp. zn. 9C/121/2011, ktorým priznal družke (žijúcej
v spoločnej domácnosti so zomrelým druhom a so spoločným dieťaťom) náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 25.000,- eur a dieťaťu (3 ročné žijúcej v spoločnej domácnosti náhradu nemajetkovej ujmy a

15.000,- eur), rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 3Co/101/2017 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 36C/35/2012, ktorým pozostalému manželovi a každému z detí
priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur (dopravnú nehodu spôsobil vodič zavineným
porušením svojich povinností v súvislosti s ktorým bol uznaný vinným z nedbanlivostného trestnéhočinu), rozsudok Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 9Co/8/2017 v spojení s rozhodnutím Okresného
súdu Nové Zámky vo veci sp. zn. 9C/121/2011, ktorým priznal družke (žijúcej v spoločnej domácnosti
so zomrelým druhom a so spoločným dieťaťom) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur a

dieťaťu (3 ročné žijúcej v spoločnej domácnosti) náhradu nemajetkovej ujmy a 15.000,- eur (opätovne
dopravná nehoda spôsobená zavineným porušením povinností vodiča, v súvislosti s ktorým bol uznaný
vinným z nedbanlivostného trestného činu). Preto v tomto prípade (keď príčinou dopravnej nehody bola
fakticky vyššia moc a nie konanie žalovaného 2/ a rozsah následkov je ovplyvnený nesprávnou reakciou
E.a E. na kolíznu situáciu) je aj tá náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú súdy inak spravidla priznávajú v

obdobných prípadoch, neprimerane vysoká, zodpovedajúco nezohľadňujúca okolnosti, za ktorých došlo
k usmrteniu E.a E.. Inak by to bolo v rozpore so zásadami slušnosti a spravodlivosti. Pokiaľ žalobcovia
v konaní uplatňujú okrem náhrady nemajetkovej ujmy aj úroky z omeškania z nej, takýto nárok im
vzniknúť vôbec nemohol. Povinnosť platiť náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho
rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník
dostáva do omeškania (k tomu rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov

pod R 45/2000). Žalobcovia uplatňujú svoje nároky voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom. Solidarita
medzi viacerými subjektmi pritom vzniká výlučne na základe právnych skutočností, s ktorými právne
predpisy takýto následok spájajú. Žiadny právny predpis však nezakladá solidaritu žalovaných v rade 1/
a 2/ a táto nevyplýva ani z iných právnych skutočností.

7.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:

a) znaleckým posudkom 033/2020 zo dňa 9.9.2020 znalca Ing. E.a Chomu
b) technickou správou výskumného ústavu zváračského č. 222/2201, ME 132 zo dňa 5.10.2020

8.Žalovaný v rade 2/ v replike doručenej súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.3.2022
uviedol, že napriek skutočnosti, že vyššie uvedená skutočnosť dopravnej nehody je medzi stranami
sporuvzásadenesporná,nemôžusúhlasiťsosolidárnymzaviazanímžalovanéhov2.radezuvedeného
nároku so žalovaným v 1. rade, pričom navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom
rozsahu zamietol. Postavenie žalovaného v 2. rade z uvedenej dopravnej nehody (príčina uplatňovanej

škody) treba vnímať v dvoch rovinách, teda ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku a vodiča
dopravného prostriedku (motorového vozidla), pretože na jeho osobu je pri vyššie uvedených rovinách v
tomto prípade nutné pozerať rozdielne. Žalovaný v 2. rade ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku
(motorového vozidla) objektívne zodpovedá za škodu spôsobnú žalobcovi v 1. až 5. rade (vrátane
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení) a z uvedeného dôvodu nerozporuje v tejto časti uvedené

tvrdenia právneho zástupcu žalobcov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov upravená v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda
nevyžaduje zavinené konanie. Súhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že zodpovedná
osoba (prevádzkovateľ) sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia a

súčasne bolo už ustálenou súdnou praxou potvrdené, že sa svojej zodpovednosti prevádzkovateľ
nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, pričom za takú
okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky
materiálu (a to aj nespoznateľné/skryté). Vychádzajúc z odôvodnenia zjednocujúceho stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014 Cpj 5/2014 (publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014) je zrejmé,
že: Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427
až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného
vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy

sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné
prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na
ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre

prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými
pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom
vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať
pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoudopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však
prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax
okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné"
okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od
povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá
pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu,

nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to
aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní
dopravy. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies)
a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Motorové
vozidlojevprevádzkenielenvtedy,keďsapohybuje,aleajvtedy,keďsícestojí,alevchodejejehomotor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako

ajvýkonypotrebnénaúdržbuvozidla.Užsamouvedeniemotorudochodupatríkprevádzkemotorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne
na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám
prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky
alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). V tomto prípade

dôvodom (ako vyplynulo zo znaleckého skúmania v trestnom konaní vedenom na ORPZ v Ružomberku,
odbor Kriminálnej polície, ČVS: ORP-204/VYS-RK-2020) dopravnej nehody bola vada zvaru ťažného
zariadenia na vozidle žalovaného v 2. rade, ktorá by mohla spadať podľa vyššie uvedených pod uvedenú
objektívnu zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Z uvedeného
dôvodu nerozporuje tvrdenia právneho zástupcu žalobcov o objektívnej zodpovednosti žalovaného v 2.

rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade v rámci objektívnej zodpovednosti
ako prevádzkovateľ zodpovedá aj za škodu resp. (ako je uvedené nižšie) nemajetkovú ujmu vzniknutú
pôsobením na telesnú a duchovnú integritu žalobcu v 1. až 5. rade ako poškodených, pričom je na
úvahe súdu či akceptuje výšku nemajetkovej ujmy navrhnutú žalobcom v 1. až 5. rade, alebo nie. Je
však potrebné poukázať na skutočnosť, že práve na uvedenú objektívnu zodpovednosť žalovaného

v 2. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla, mal žalovaný v 2. rade uzatvorené poistenie za
škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade, ktoré v plnom rozsahu
pokrýva všetky právne nároky poškodených z uvedenej dopravnej nehody a teda aj nárok uplatnený na
nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobcami v 1. až 5 rade v tomto konaní. Aj podľa stanoviska Najvyššieho
súdu SR sa za škodu podľa zákona o povinnom zmluvnou poistení považuje aj nemajetková ujma

spočívajúca v zásahu do osobných práv obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Poistenie zodpovednosti v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„zákonoPZP")kryjeajnárokypozostalýchpoobetiachdopravnýchnehôdnanáhradu
im spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a títo pozostalí (poškodení)

môžu svoje nároky v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako
ako všetky ostatné nároky na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o PZP bol do nášho
právneho predpisu transponovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, na základe ktorej sa transponovali obdobné

právne predpisy aj do ostatných členských krajín Európskej Únie, tak považuje za nesporné, že aj
poistenie zodpovednosti žalovaného v 2. rade za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla u
žalovaného v 1. rade požíva rovnakú ochranu. Ďalej poukázal na rovinu subjektívnej zodpovednosti
žalovanéhov2.rade,kdemalzato,žežalovanýv2.radeakozodpovednáosoba(vodič)sícezodpovedá
za škodu, avšak môže sa podľa § 420 ods. 32 Občianskeho zákonníka zbaviť zodpovednosti tým, že

preukáže nedostatok zavinenia. Z dôkazov predložených v súdnom spise (ako aj zo záverov z trestného
konania vedeného na ORPZ v Ružomberku, odbor Kriminálnej polície, ČVS: ORP-204/VYS-RK-2020)
je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nezavinil dopravnú nehodu, ktorou bola žalobcovi v 1. až 5. rade
ako poškodeným spôsobená nemajetková ujma, čo potvrdzuje v bode 21. nižšie uvedený znalecký
posudok, technická správa a uznesenie o zastavení trestného konania, preto je voči žalovanému v 2.

rade vylúčená súbežná (solidárna) subjektívna zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku podľa §
420 ods. 13 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že neporušil žiadne pravidlá cestnej premávky a ani
nezavinil dopravnú nehodu a teda sa ako vodič motorového vozidla podľa § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníkazbavilzodpovednostizaškodu/nemajetkovúujmu,pretožepreukázal,žeškodunezavinil.Akovyplýva z uznesenia o zastavení trestného konania na základe zdokumentovaného stavu vyšetrovateľ
policajného zboru dôkaznú situáciu vyhodnotil a vzhľadom na zistené skutočnosti na mieste dopravnej
nehody a najmä na závery znaleckého posudku a technickej správy a dospel k záveru, že vo veci

bezprostredné a prvotné zavinenie na vzniku dopravnej nehody a teda aj na vzniku jej následkov
nemožno prisudzovať žiadnemu z účastníkov dopravnej nehody. Najmä však vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade, možno prijať záver, že nemohol ovplyvniť' ani predpokladať technickú poruchu a v danom
prípadezjehostranynedošlokukonaniuspôsobomvzmysleustanovenia§149Trestnéhozákonaalebo
iného,ktorýmbyporušilnejakúzpovinnostíuloženýchmupodľazákona,alebovyplývajúcuzpostavenia

vodiča motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že vie preukázať, že sa podľa §
420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zbavil zodpovednosti, nakoľko preukázal nedostatok zavinenia, t.j.
preukázal, že neporušil žiadnu zodpovednosť vyžadovanú právnymi predpismi a teda nezodpovedá ako
vodič za škodu, resp. nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobcami v 1. až 5. rade v tomto konaní. Podľa jeho
názoru a ako aj vyplýva z ustálenej judikatúry pri samotnej objektívnej zodpovednosti, nie je možné zo
strany žalobcov v 1. až 5. rade požadovať solidárne plnenie od žalovaného v 2. rade spolu so žalovaným

v 1. rade, nakoľko objektívna zodpovednosť žalovaného v 2. rade je krytá poistením zodpovednosti za
škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Aj keď poistné krytie nie je v tomto konaní sporné,
poukázal na skutočnosť, že krytie žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade za škody spôsobené
prevádzkou motorového vozidla je vo výške 100.000.000 CZK (t.j. cca. 4.000.000 eur) a v plnom rozsahu
kryje nároky žalobcov v 1. až 5. rade uplatnené v tomto konaní a preto považoval návrh žalobcu v 1. rade

na pristúpenie žalovaného v 2. rade do tohto konania na strane žalovaného v 1. rade za nedôvodný.

9.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
a) znaleckým posudkom 033/2020 zo dňa 9.9.2020 znalca Ing. E.a Chomu
b) spisom ORPZ v Ružomberku ČVS:ORP-204/VYS-RK-2020

c) technickou správou výskumného ústavu zváračského č. 222/2201, ME 132 zo dňa 5.10.2020

10.Žalobcovia v duplike doručenej prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11.4.2022 uviedli, že
žalobcovia nespochybňujú závery znalca, žalovaný 2/ ako vodič vozidla nemohol túto skutočnosť
ovplyvniť, ani ju predpokladať. Predmetná technická porucha nastala v príčinnej súvislosti s tzv.

„výrobnou chybou" ťažného zariadenia." Žalobcovia podali žalobu voči žalovanému 1/ a žalovanému
2/ ako osobe, ktorá je zodpovedná za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla a ktorá nesie
objektívnu zodpovednosť, z ktorej nie je možné sa liberovať. A ako bolo uvedené v žalobe ide o
okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (vnútorná okolnosť), pri ktorých liberalizácie nie je vôbec možná.
Judikatúra vykladá pojem prevádzky v záujme ochrany poškodených osôb veľmi široko. Podľa nej

patria medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, nedostatky alebo vady materiálu, aj keď
sú skryté (napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla, nevysunutie podvozku
lietadla). Prevádzkovateľ zodpovedá nielen za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod
vo vadnom stave dopravného prostriedku (napr. vady jednotlivých súčastí, opotrebovanie súčiastok,
náhle zlyhanie motora atď.), ale aj za škodu vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb použitých pri

prevádzke dopravného prostriedku (napr. nevoľnosť alebo infarkt vodiča, ktorý obsluhuje dopravný
prostriedok). V týchto prípadoch sa prevádzateľ nemôže dovolávať zlyhania materiálu alebo nedostatku
činnosti či zlyhania osôb použitých v prevádzke ani vadného stavu používaného zariadenia. (I. Fekete,
Občiansky zákonník - Veľký Komentár, 1 diel, r. 2011, str. 115). Žalovaný 2/ ako vodič so subjektívnou
zodpovednosťou za škodu sa môže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, ale

v tomto konaní opakovane žalobcovia poukazujú na to, že vystupuje ako vodič a prevádzkovateľ v
jednej osobe, nie iba ako vodič motorového vozidla. Žalobcovia poukazujú na celý text zo znaleckého
posudku znalca Ing. Chomu, str. 50 ako odpoveď na otázku 9 posudku, ktorý vytrhol žalovaný 1/ z
kontextu,avktoromžalovaný1/uviedol,že„sámE.E.reagovalnavzniknutúkolíznusituáciunesprávne,
keď na ňu včas nereagoval prudkým brzdením ním vedeného vozidla, ale pokúsil sa o náhly úhybný

manéver. Táto nesprávna technika jazdy E.a E. nebola príčinou stretu ním vedeného vozidla s voľne sa
pohybujúcim karavanom, ale svojou správnou reakciou (zníženie nárazovej rýchlosti prudkým brzdením)
mohol zmierniť následky tohto stretu." Avšak znalec ďalej uvádza: „z hľadiska dopravnej psychológie by
takto v danej chvíli reagovalo takmer 100 % vodičov. V kolíznej fáze nehodového deja nebola zrejme
technika jazdy vodiča NMV Fiat správna, nie je ale možné potvrdiť, či pri maximálnej decelerácii NMV

Fiat tesne pred stretom s voľne pohybujúcim sa prívesom (karavanom) by bolo možné odvrátiť fatálne
zdravotné dôsledky účastníka nehodového deja." Je neprípustné, aby sa žalovaný 1/ opieral resp.
argumentoval tým, že rozsah následkov je ovplyvnený nesprávnou reakciou E.a E., keďže sám znalec
sa vyjadril, že nie je možné potvrdiť ... žeby bolo možné odvráti fatálne zdravotné dôsledky účastníkanehodového deja. Podľa rozhodnutia č. 85 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/2021,
Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych str. 76 „V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne
legitimovaní poistený škodca aj poisťovateľ. Poškodený ma možnosť voľby, či bude žalovať poisteného
škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne." (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21.10.2020, sp. zn. 4Cdo/5/2020) .Na základe tohto Uznesenia sa rozhodli
žalobcovia označiť za pasívne legitimované subjekty - poisteného škodcu aj poistiteľa súčasne. Čo sa

týka rozhodovacej činnosti súdov SR v obdobných veciach žalobcovia taktiež poukazujú na Rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.07.2015, sp. zn. 12Co/465/2014, ktorý potvrdil rozsudok
Okresného súdu v Brezne, a ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť otca dvoch
maloletých detí a každému mal. dieťaťu priznal súd náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.500,- eur
a manželke zomretého taktiež sumu vo výške 33.500,- eur teda spolu 100.500,- eur a to v dôsledku
dopravnej nehody.

Úroky z omeškania si žalobcovia uplatňujú naďalej, nakoľko si svoj nárok uplatnili vo výzve, ktorá bola
žalovanému 1/ riadne doručená a žalovaným 1/ prevzatá. K replike žalovaného v rade 2/ uviedli, že
náhradu škody resp. nemajetkovú ujmu si uplatňujú od žalovaného 2/ K.a T.a ako vodiča motorového
vozidla s obytným prívesom a osoby, ktorá je zodpovedná za škody spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla,akojednejosoby.Aakoužbolouvedenéajvsamotnomvyjadrenížalovaného2/ideoobjektívnu

zodpovednosť, z ktorej sa žalovaný 2/ nemôže liberovať. Žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ dopravného
prostriedku (motorového vozidla) objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi 1/ až 5/ a túto
skutočnosť nerozporuje. Žalovaný 2/ nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný subjekt ako vodič (so
subjektívnou zodpovednosťou), ale ako vodič a prevádzkovateľ dopravného prostriedku v jednej osobe
a žalobcovia 1/ až 5/ mali právo si zvoliť, či budú oba subjekty aj poistený škodca (žalovaný 2/) aj

poisťovateľ (žalovaný 1/) pasívne legitimované v tomto konaní.

11.Navrhli doplniť dokazovanie listinami, a to
a) Evropské společenství osvedčení o registraci vozidla pre obytný príves WEINSBERG EČV5AK20503
b) Evropské společenství osvedčení o registraci vozidla pre motorové vozidlo RENAULT EČV 7AA6346

c) Odborné vyjadrenie psychologičky L. H. zo dňa 28.3.2022

12.Dňa 16.5.2022 žalovaný v rade 1 v duplike poukázal v nadväznosti na podania žalobcov na to, že
žalobcovia sa osobitne v podaní, ktorým reagujú na podanie žalovaného 1/ zo 14.3.2022, v zásade

obmedzujú na uvádzanie skutočností, z ktorých majú vyplývať nepriaznivé dôsledky ich straty, ktorú
utrpeli smrťou E.a E.. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je nárokom zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa § 427 a nasl. Zo samotnej zodpovednosti za
škodu vznikajú výlučne nároky uvedené v § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy je jedným z právnych prostriedkov ochrany osobných práv, ktorý vzniká v dôsledku

neoprávneného zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýmto
je potom aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd. Na
tomto nič nemení ani skutočnosť, že rozhodovacia prax súdov v SR sa priklonila k záveru, že aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy osôb - pozostalých po obetiach dopravných nehôd je „krytý"
povinným zmluvným poistením podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto aj pri

posudzovaní vzniku samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a aj ustaľovaní jej výšky treba
zohľadňovať úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa ochrany osobnostných práv. Pri posudzovaní
náhrady nemajetkovej ujmy pritom podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka však nie je rozhodujúcou
iba závažnosť spôsobenej ujmy, ale pri jej posudzovaní treba rovnako prihliadať aj na okolnosti, za
ktorých k zásahu došlo. Treba pritom zohľadňovať všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo a to ako

tie, ktoré sú na strane pôvodcu zásahu, tak na strane dotknutej osoby, pričom treba prihliadať aj na
to, ako k zásahu prispeli vonkajšie okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť pôvodca a ani dotknutá osoba.
Pokiaľ sa pritom týka okolností na strane žalovaného 2/ ako vodiča vozidla Renault a ním ťahaného
karavanu, tak tento pred dopravnou nehodou neporušil žiadne zo svojich povinností vyplývajúcich mu z
právnych predpisov upravujúcich pravidlá premávky motorových vozidiel na pozemných komunikáciách,

jazdil správnou technikou jazdy, svojou technikou jazdy nezvýšil nebezpečenstvo, ktoré prevádzka
motorových vozidiel bežne vyvoláva a nedošlo ani k žiadnemu zlyhaniu jeho osoby. Žalovaný 2/ ani
ako prevádzkovateľ vozidla Renault a ním ťahaného karavanu rovnako neporušil žiadnu zo svojich
povinností a to nielen pri prevádzke, ale ani pri údržbe vozidla (ani pri obstaraní, montáži ä údržbeťažného zariadenia, ku ktorého zlyhaniu došlo).Žalovaný 2/ teda svojim konaním žiadnym spôsobom
neprispel k vzniku kolíznej situácie, dopravnej nehode a ani k jej tragickým následkom. Naopak, tragická
nehodabolaspôsobenávýlučneokolnosťami,ktorémalipôvodvtechnickomzlyhaníťažnéhozariadenia

na vozidle žalovaného 2/. Príčina tohto zlyhania ťažného zariadenia bola pritom taká, že ju žalovaný 2/
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvnil, predísť jej a ani ju rozumne predvídať. Toto nemožno hodnotiť
inak ako mimoriadne, neočakávané a nezávislé na konaní žalovaného 2/. Po zlyhaní ťažného zariadenia
žalovaný 2/ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť následný nehodový dej. Znalec Ing. E. V. pritom vo svojom
znaleckomposudkuč.033/2020z9.9.2020uviedol,ženavzniknutúkolíznusituáciunesprávnereagoval

E. E., keď na ňu včas nereagoval prudkým brzdením ním vedeného vozidla, ale pokúsil sa o náhly
úhybný manéver. Pokiaľ však Ing. V. uviedol, že z hľadiska dopravnej psychológie by rovnako reagovalo
takmer 100% vodičov, pričom nemožno potvrdiť, či by správnou reakciou bolo možné odvrátiť fatálne
následky nehody pre E.a E., musíme uviesť, že na takéto hodnotenie nie je oprávnený, keď odpovede
na tieto otázky nespadajú do odvetví, pre ktoré je súdnym znalcom. Práve vyššie uvedené okolnosti,
za ktorých došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov ako pozostalých po E.ovi Smolkovi, treba

zohľadniť aj pri rozhodovaní o žalobcami v tomto konaní uplatnených nárokoch.

13.Súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.9.2022, kde právny zástupca žalobcov v
rade 1/ až 5/ uviedol, žalobcovia v plnom rozsahu zotrvávajú na podanej žalobe, v konaní bolo listinami
preukázané, že k škode došlo a tiež poukazovali z akých zákonných ustanovení vychádzali pri uplatnení

tohto nároku. Osobitne poukázal na odborný posudok MUDr. H.vej, ktorá poukázala na ujmu, ktorú
rodina utrpela v súvislosti so smrťou manžela a otca. Ich nárok opierajú o ust. § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 15 ods. 1 a 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení a tiež poukázal na
judikatúru, ktorá v tejto súvislosti bola vydaná.

14.Právny zástupca žalovaného v rade 1 v celom rozsahu poukázal na ich doterajšie písomné podania,
na okolnosti, za ktorých došlo k smrti pána E., toto bolo v celom rozsahu mimo sféry žalovaného v rade
2 a tiež poukázal na nimi uvádzané judikatúry.

15.Právny zástupca žalovaného v rade 2 poukázal na ich písomné vyjadrenie, žalovanému je ľúto

následkov, tento sa nezbavuje zodpovednosti ako prevádzkovateľ motorového vozidla vozidla, toto však
malpoistenéužalovanéhovrade1,ktorýbymalkryťprípadnénároky.Pokiaľsatýkavýškynemajetkovej
ujmy, túto ponechali v celom rozsahu na úvahe súdu.

16.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili sporové strany na podporu svojich

skutkových tvrdení a mal za nesporne preukázané, že dňa 24.6.2020 v čase okolo 12:00 hodiny došlo,
na ceste prvej triedy 1/18 v kilometri 526.5 v katastri obce Ivachnová, okres Ružomberok, z presne
nezistených príčin k dopravnej nehode tak, že vodič osobného motorového vozidla Renault Scenic,
e.č. 7AA6346/CZ/ K. T. s prívesným karavanom, e.č. 5AK2503/CZ/, jazdil po ceste I/18 smerom od
Ružomberka na Liptovský Mikuláš, keď došlo z doposiaľ presne nezistených príčin k samovoľnému

uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde
narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, ev. č. DK407BI, ktoré viedol vodič E. E., pričom pri
nehode vodič E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, utrpel presne neurčené zranenia, ktoré spôsobili
jeho smrť. Následne v predbežnej správe zo súdnej pitvy, ktorá bola vykonaná dňa 25.6.2020 bolo
zistené, že bezprostrednou príčinou smrti zomrelého E.a E. bola mozgová smrť v dôsledku drvivého

poranenia mozgu, mozgového kmeňa, pri trieštivých impresívnych zlomeninách kostí lebky a tvárových
kostí,ktoréporaneniautrpelvpriamejčasovejapríčinnejsúvislostisdopravnounehodoudňa24.6.2020.
Uznesením ORPZ Ružomberok č.ČVS:ORP-204/VYS-RK-2020 zo dňa 24.6.2020 bolo začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods1 Trestného poriadku pre prečin usmrtenia podľa §149 ods.1 trestného zákona,
ktoré trestné stíhanie bolo zastavené nakoľko skutok nebol trestným činom. Rámci trestného konania

bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestná doprava Ing. E.om Chomom č. 033/2020 , z ktorého
vyplynulo, že technika jazdy vodiča OMV Renault K.a T., ktorý mal na ťažnom zariadení pripojený
karavan, tesne pre nehodovým dejom sa javí ako správna, ťažné zariadenia bolo namontované v
súlade s technickými požiadavkami a legislatívou ČR. Bolo zistené, že k uvoľneniu obytného prívesu
došlo následkom oddelenia zvarového spoja ťažného zariadenia. Predmetná technická porucha nastala

v príčinnej súvislosti s tzv. výrobnou chybou ťažného zariadenia. Porucha ťažného zariadenia bola
potvrdená aj Technickou správou Výskumným ústavom zváračským dňa 5.10.2020. Nebolo tiež
sporným, že žalovaný v rade 2 / ako prevádzateľ motorového vozidla mal toto poistené u žalovaného v
rade 1/. Sobášnym listom a rodnými listami detí súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov.17.Spornou skutočnosťou bola žalovanými namietaná zodpovednosť, pasívna vecná legitimácia
žalovaného v rade 2 ako aj výška nemajetkovej ujmy.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, na účely tohto
zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví

a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,

dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

18.Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1 súd poukazuje na stanovisko, ktoré
zaujalÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky voveciIII.ÚS666/2016,keďkonštatoval,žecit:„Vznikčlenstva
Slovenskej republiky v Európskej únii tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity

štátu v prospech Európskej únie. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní
spoločenských vzťahov. To jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len "ústava"). Preto Národná rada Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym
zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah
spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily.Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce

právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej
právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych
vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj
základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1 sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť
zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj viazanosť

ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy. Ak
teda sťažovateľ dôvodí, že krajský súd napadnutým rozsudkom "presiahol... medze výkladu zákona
(§ 4 ZoPZP) podaného v súlade s príkazom na výklad a uplatňovanie zákona v súlade s Ústavou
SR...", lebo "priznal sťažovateľovi viac povinností, než aké mu z platného vnútroštátneho predpisu
sily zákona vyplývajú", potom ústavný súd upozorňuje, že povinnosťou slovenského vnútroštátneho

súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve sťažovateľa na súdnu ochranu, nie je len ústavne
konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov. Pre aplikačnú prax vnútroštátnych orgánov
verejnej moci nadaných právomocou rozhodovať v individuálnych prípadoch to znamená, že stabilita
právnych vzťahov a právna istota dôvodne vyžadujú hoci aj zotrvať na právnych konceptoch vyvinutých
pred vstupom do Európskej únie, ale ak ide o sféru regulácie únijným normotvorcom, je potrebné túto

konfrontovať s regulačnými predstavami vnútroštátneho zákonodarcu a v prípade zistenia odchýlky
vyvinúť maximálnu snahu o uprednostnenie cieľa stelesneného v právne záväzných aktoch Európskej
únie. Ústavný súd hovorí o maximálnej, nie absolútnej snahe, lebo v tomto bode myšlienkovej línie už
je potrebné vziať do úvahy charakter právneho predpisu vydaného únijným normotvorcom vyplývajúciz primárneho práva Európskej únie. Samotný sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti rekapituluje, že
Slovenská republika v konaní C-22/12 pre Súdnym dvorom potvrdila úmysel nezahrnúť do slovenského
vnútroštátneho právneho poriadku nemajetkovú ujmu do kategórie škody používanej v zákone o

povinnom zmluvnom poistení. Súdny dvor v uvedenom rozsudku zaujal jednoznačný názor, podľa
ktorého "článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/
EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Ak teda slovenský zákonodarca do zákonného pojmu "škoda"
použitéhovzákoneopovinnomzmluvnompoistení,atedadorozsahupoisteniazodpovednostizaškodu
v zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie, dostáva sa vzhľadom
na záväzný výklad zodpovedajúcich smerníc (v súčasnosti už len konsolidovaná smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti) do rozporu so zámerom tvorcu
únijnej právnej regulácie identifikovaným Súdnym dvorom. Všeobecné súdy konajúce v sťažovateľovej
veci boli preto povinné skúmať možnosť implementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom
tzv. nepriameho účinku relevantnej únijnej regulácie. Súdny dvor požaduje od vnútroštátnych súdov,

aby práve v prípade nesplnenia povinnosti riadnej transpozície smernice členským štátom vykladali
ustanovenia vnútroštátneho práva v čo najvyššej možnej miere tak, aby mohli byť použité v súlade
s cieľmi tejto smernice (napr. rozsudok z 13.7.2000 vo veci Centrosteel, C-456/98)." Okrem toho je
potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EU sp.zn. C-22/12(Haasová c/a Petrík a spol.), ktorý
jednoznačne uviedol, že Čl. 3 ods.1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych

predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia z tejto zodpovednosti, v znení smernice Rady 84/5/
EHS, smernice európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES a smernice Rady 90/232/ES, sa má
vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí

usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Uvedený rozsudok súdneho dvora
sa stal prelomovým pri aplikácii ust. § 11, §13 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka súdmi Slovenskej
republiky napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/60/2016, sp.zn.3Cdo/18/2016, sp.zn
1MCdo/10/2013, sp.zn. 8Cdo/124/2017, sp.zn. 7Cdo/170/2016, keď súdy dospeli k záveru, že náhrada

nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným postením zodpovednosti za škodu. Súd pri rozhodovaní
o nároku žalobcov nemal za dôvodné odchýliť sa od stanovísk vyšších súdnych autorít a preto má za
to, že žalovaný v rade 1/ je pasívne vecne legitimovaný v spore.

19.Pokiaľ sa týka žalovaného v rade 2, súd je názoru, že jeho pasívna vecná legitimácia vyplýva z ust.

§ 427-431 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ").

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 430 ods.1,2 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok

bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá
po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ
dopravného prostriedku.Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20.Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až

431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Aj
keď žalovaný v rade 2 tvrdil, že nezavinil dopravnú nehodu (čo bolo napokon konštatované aj v
uznesení vyšetrovateľa č. ČVS:ORP-204/VYS-RK-2020), nezbavuje ho to objektívnej zodpovednosti
ako prevádzateľa nakoľko aj prevádzateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný
prostriedok, ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú

osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového vozidla nie je prevádzateľom a za škodu podľa §
427 a nasl. OZ zodpovedá len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430 OZ. V
tomto prípade však vodič za dopravnú nehodu zodpovedný nebol, nakoľko nehoda vznikla z dôvodu
výrobnej vady ťažného zariadenia, za ktorý zodpovedá prevádzateľ aj keď o tejto vade nevedel. Jedná
sa o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa prevádzateľ môže zbaviť iba ak preukáže, že škoda nebola

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Okolnosti, ktoré majú povahu v prevádzke sú
napr. zlyhanie bŕzd, chyba materiálu a pod. Tiež sa môže zbaviť len ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať ( §428 OZ). V tomto prípade sa jedná
napr. o prírodnú udalosť, správanie tretej osoby a pod. žalovaný v rade 2/ ako prevádzateľ motorového
vozidla liberačné dôvody nepreukázal a preto je súd názoru, že jeho pasívna vecná legitimácia v spore

ako prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda je daná.

21.Vo vzťahu k namietanej spoločnej zodpovednosti žalovaných v rade 1 a 2 súd poukazuje na
publikované rozhodnutie (R 85/2021) Najvyššieho súdu SR sp.zn 4Cdo/5/2020 zo dňa 21.10.2020,
podľa ktorého cit. „ v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov zmien a doplnení, sú pasívne legitimovaní poistený škodca
aj poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo poistiteľa, či
poisteného škodcu a poistiteľa súčasne". Ako bol už vyššie konštatované aj nemajetková ujma je krytá z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, preto podľa názoru súdu aj v tomto spore bolo

možné spoločne žalovať tak poistiteľa ako aj poisteného škodcu. Preto súd argumentáciu žalovaných v
rade 1 a 2 v tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa článku 15 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred
narodením.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí
škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.22.Vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy súd vykonal dokazovanie listinami, a to Správou zo
psychologického šetrenia Súkromného špeciálno-pedagogického poradenstva Antona Bernoláka
Ružomberok zo dňa 29.6.2021 a správami psychologičky L.y H.vej PhD. zo dňa 28.3.2022, nakoľko

žiadna zo sporových strán nenavrhla dokazovanie výsluchom poškodených žalobcov. Predmetná
psychologické vyšetrenia žalovaný nespochybňovali.

23.Zo správy z psychologického šetrenia Súkromného špeciálno-pedagogického poradenstva Antona
Bernoláka Ružomberok zo dňa 29.6.2021 bolo o.i. zistené, že proces smútenia ani po jednom roku

od úmrtia otca a manžela nie je ukončený. Manželka a matka prežíva intenzívny hnev v súvislosti s
nečakaným úmrtím manžela, s ktorým si boli veľmi blízky a mali spolu harmonický vzťah, manžel bol
podľa nej človek, ktorý ju viedol v živote, tlmil náročné situácie a dokázal rodinu ukotviť v pocite bezpečia
a pokoja. Často je zaplavovaná nečakanými intenzívnymi pocitmi straty a bolesti, ktoré má problém
spracovať a ventilovať, a preto sa uzatvára do seba. Predstava, že by pokračovala v udržiavaní vzťahov
s rodinami, spoločnými známymi, tak ako pred úmrtím manžela, je pre ňu aktuálne neprijateľná. Utieka

sa do samoty. Deti sa snažia získať naspäť bezpečie a ukotvenie. Nasťahovali sa k matke do spálne
a noci trávia s ňou v tejto miestnosti. Tento priestor je prežívaný ako priestor vzájomného prepojenia
a intimity a je nesmierne dôležitý pre opätovné psychické a emocionálne fungovanie detí. Matka t.č.
symbolizuje pre ne prístav a ukotvenie, prebrala rolu otca. Záťaž pre ňu je o to vyššia, nakoľko musí
plniť nielen emocionálnu a výchovnú funkciu, ale tiež ekonomickú a zabezpečovaciu.

24.Zo správ psychologičky L. H. PhD. zo dňa 28.3.2022 bolo zistené, že mal. Anetka bola v čase
vyšetrenia 5,05 ročné dievčatko, ktoré vyrastalo v úplnej rodine s tromi staršími súrodencami a rodičmi.
Voveku4,07rokovstratilazatragickýchokolnostíotca.Tátostratasaprejavilanajviacvemočnejoblasti,
čo v súčasnosti spôsobuje zvýšenú fixáciu na matku a na starších súrodencov, nemá celkom pochopený

koncept smrti avšak postupom času vníma oveľa intenzívnejšie, že ak niekto zomrie spôsobuje to, že
jej blízky plačú, smútia a preto má obavy o život mamky a súrodencov, bolí sa že sa domov nevrátia
ako ocko. Mal. K. mal v čase vyšetrenia 11 rokov, ktorý vo veku 10 rokov stratil otca za tragických
okolností. Táto strata sa najviac prejavila v emočnej oblasti, ktorá v súčasnosti značne interferuje oblasť
správania sa chlapca vo vzťahu k jeho okoliu (ťažkosti v domácom prostredí aj v škole). Symbolika

emočných porúch je u neho primárne depresívna (smútok zo straty, labilita, neistota, podráždenosť,
nevýkonnosť), ale obsahuje aj pomerne výraznú anxióznu zložku (strach o život matky a súrodencov).
Mal. E. v čase vyšetrenia má 15,06 roka s rizikovou prenatálnou anamnézou, ktorá vyrastala v úplnej
rodine. Vo veku14,09 rokov stratila za tragických okolností otca. Táto strata sa najviac prejavila a
stále pretrváva v emočnej oblasti - dominuje úzkostná symptomatológia (obavy, strach o blízkych)

s pretrvávajúcimi, reziduálnymi prejavmi depresívnej poruchy nálady. Mal. E. v čase vyšetrenia mal
17,09 roka. Vo veku 16 rokov stratil za tragických okolností otca, táto strata sa prejavila v emočnej aj
behavorálnej oblasti. Prejavujú sa u neho viaceré depresívne symptómy (sociálna stiahnutosť, strata
záujmov), z ktorých mnohé pretrvávajú- kognitívne zhoršenie (poruchy koncentrácie, nerozhodnosť)
prejavujúcesazlyhávanímvškole,únava,nekvalitnýspánkovýrežim,zvýšenádráždivosťažimpulzivita.

Psychológ konštatoval, že u všetkých detí prebiehal vývin po telesnej, emočnej, sociálnej a rozumovej
stránke primerane ich veku až do tragického úmrtia ich otca v 06/2020, čo bolo spúšťačom reaktívnych
zmien emočného prežívania.

25.Pokiaľ sa týka pozostalej manželky a matky detí, novovzniknutá situácia kladie zvýšené nároky na jej

adaptačné mechanizmy, týka sa záťaže nielen emocionálnej ale aj fyzickej. Táto sa musí vysporiadať so
stratou živiteľa rodiny, so stratou otca jej detí, so stratou manžela, vysporiadať sa s nutnosťou prijať nové
roly (hlavne v pracovnej sfére) a s finančne existenčnou neistotou (štúdium detí, úver na dom a pod).

26.Hodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcov. Bolo

nesporným, že dňa 24.6.2020 v čase okolo 12:00 hodiny došlo, na ceste prvej triedy 1/18 v kilometri
526.5vkatastriobceIvachnová,okresRužomberok,zpresnenezistenýchpríčinkdopravnejnehodetak,
že vodič osobného motorového vozidla Renault Scenic, e.č. 7AA6346/CZ/ K. T. s prívesným karavanom,
e.č.5AK2503/CZ/,jazdilpocesteI/18smeromodRužomberkanaLiptovskýMikuláš,keďdošlozdôvodu
výrobnej vady ťažného zariadenia k samovoľnému uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý

následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, ev.
č. DK407BI, ktoré viedol vodič E. E., pričom pri nehode vodič E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
utrpel zranenia, ktoré spôsobili jeho smrť. Je nepochybné , že týmto došlo k neodvrátiteľnému zásahudo osobnostných práv žalobcov - manželky a detí nebohého a teda zásahu do ich práv na ochranu
osobnosti, konkrétne práva na rodinný a súkromný život.

27.Právonaochranuosobnostipatríkaždejfyzickejosobeatotoprávojenescudziteľné,neprevoditeľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné. Predmetom ochrany je osobnosť človeka ako ľudskej bytosti ako celok,
nehmotný statok viažuci sa k určitej fyzickej osobe. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka
(ochranu života a zdravia) zabezpečuje predovšetkým Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 a ust. §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré spoločne predstavujú konkretizáciu čl. 7, 8, XX, 11, 13 a

14 Listiny základných práv a slobôd. Súčasťou práva na ochranu osobnosti a jej telesnej integrity
je v takomto širšom chápaní i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahŕňa i právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, právo na spolužitie s ďalšími osobami,
predovšetkým členmi rodiny a právo na rodinný život, ktorého súčasťou sú ucelené sociálne a morálne
vzťahy, ale aj záujmy materiálne (napr. vyživovacia povinnosť). Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp.zn.5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011 vyslovil, že cit:"ak medzi fyzickými osobami existujú

sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich rodinného života, môže porušením
práva na život jednej z nich dôjsť zároveň k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto
osôb. Takýmto zásahom môže byť druhej osobe spôsobená ujma, ktorá mu úplne alebo čiastočne bráni
naplnorozvíjaťjehocitovépotreby,t.j.nemajetkováujma,postihujúcainúakomajetkovúsféruosobnosti,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného

z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty
blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou".

28.Na vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu, spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť pritom v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka splnené zákonné

podmienky: existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúci v
porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, neoprávnenosť tohto zásahu a príčinná súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Čo sa týka existencie zásahu, stačí, ak ide o zásah, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy len pri zásahu do osobnosti

fyzickej osoby, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený. Právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu
pojmu "neoprávnený zásah", avšak súdna prax je v tomto ohľade ustálená a vyvodzuje, že musí
ísť o zásah do osobnosti fyzickej osoby, "ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda právnym
poriadkom. Neoprávnenosť každého zásahu do právom chránených statkov, a teda aj zásahu do
osobnosti fyzickej osoby tvorí objektívnu kategóriu predstavujúcu záporné hodnotenie zásahu do

osobnosti fyzickej osoby zo strany štátu. Túto objektívnu kategóriu treba odlišovať od zavinenia ako
subjektívnej kategórie" (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 3577/2006 zo dňa 31.01.2007).
Poslednou podmienkou je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou na osobnostnom
práve fyzickej osoby. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Občiansky zákonník na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti nevyžaduje zavinenie toho, kto sa neoprávneného zásahu dopustil, pretože

občianskoprávna ochrana osobnosti je postavená na objektívnom zodpovednostnom princípe.

29.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že všetky podmienky pre priznanie nemajetkovej
ujmy boli splnené. Zásah bol neoprávnený, zodpovednosť žalovaného v rade 2 ako prevádzateľa
motorového vozidla, ako už bolo konštatované vyššie, je objektívna bez ohľadu na zavinenie. Žiadny z

liberačných dôvodov žalovaný v rade 2 nedokázal.

30.Súd sa následne zaoberal otázkou výšky náhrady nemajetkovej ujmy, požadovanej žalobcami vo
výške 33.500,- eur u každého jednotlivo titulom zásahu práva na súkromie a rodinný život.

31.Jednotlivé prostriedky ochrany osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka sú relatívne
samostatné, je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, v závislosti od intenzity neoprávneného
zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Zákon pripúšťa možnosť podať návrh na upustenie od
neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), návrh na odstránenie následkov už vykonaných zásahov
(reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, ktoré nemá charakter peňažnej

náhrady (satisfakčná žaloba). V prípade satisfakčnej žaloby nejde o represívny alebo reparačný
prostriedok ochrany, ktorý sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry postihnutej osoby, preto ju
nemožno vyčísliť v peniazoch. Ak by sa však morálne zadosťučinenie nezdalo postačujúce, umožňuje
Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy i v peniazoch, čoho účelom jevyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy peňažnou formou. V danom prípade, keď neoprávneným
zásahom bola spôsobená smrť otca mal. detí a manžela , nie je možné hovoriť o sankciách v zmysle
§13 Občianskeho zákonníka, ktoré by mali preventívny alebo reštitučný charakter, ale len o satisfakčnej

sankcii, ktorá je možná i vo forme peňažného plnenia. Výška priznaného peňažného zadosťučinenia je
pritom závislá na úvahe súdu, pričom pri rozhodovaní musí prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Čo sa týka okolností, za ktorých došlo k porušeniu
práva, súd konštatuje, že uvedené kritéria treba odlíšiť od stavu vôle a vedomia pôvodcu neoprávneného
zásahu, pretože nemajetková ujma vznikne a pôsobí na postihnutej fyzickej osobe vždy nepriaznivo, bez

ohľadu na to, či ju pôvodca zásahu zavinil alebo nie. Pokiaľ ide o existenciu závažnej ujmy, za závažnú
ujmu treba podľa judikatúry súdov SR považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení
a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

32.Čo sa týka nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu do ich
práva na súkromie a rodinný život, súd mal za to, že nečakaným a šokujúcim úmrtím otca maloletých
detí a manžela žalobkyne došlo nepochybne k tak závažnému zásahu, že morálne zadosťučinenie, či
už vo forme odsúdenia alebo písomného a ústneho ospravedlnenia žalovaným v rade 2/ sa nejaví

byť postačujúce. Neoprávneným zásahom žalovaného v rade 2/ došlo k tak vážnemu zásahu do
vzťahov medzi mal. žalobcami a ich biologickým otcom, ktorého následky sú trvalé a nezvrátiteľné.
Maloleté deti stratili akúkoľvek možnosť rozvíjať svoje emočné vzťahy s otcom, v budúcom živote stratili
možnosť akýchkoľvek spoločných zážitkov, trávenia spoločných chvíľ, možnosti výchovy zo strany otca.
Psychologickými vyšetreniami bolo potvrdené, že u všetkých detí prebiehal vývin po telesnej, emočnej,

sociálnej a rozumovej stránke primerane ich veku až do tragického úmrtia ich otca v 06/2020, čo
bolo spúšťačom reaktívnych zmien emočného prežívania. Pozostalá manželka - matka detí sa musí
vysporiadať so stratou živiteľa rodiny, so stratou otca jej detí, so stratou manžela, vysporiadať sa s
nutnosťou prijať nové roly (hlavne v pracovnej sfére) a s finančne existenčnou neistotou (štúdium detí,
úver na dom a pod.), čo kladie na ňu zvýšené emocionálne aj fyzické nároky.

33.Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku
vo veci Berrhab proti Holandsku konštatoval: cit: „ Z pojmu rodina, na ktorom je založený čl. 8 vyplýva,
že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje už
od narodenia a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi,

zväzok rovnajúci sa rodinnému životu, dokonca aj vtedy keď už rodičia neskôr spolu nežijú". Zásahom do
práv mal. detí došlo k strate možnosti rozvíjať citové a rodinné vzťahy jedným z ich rodičov - otca. Deti sa
len ťažko vyrovnávajú zo smrťou blízkej osoby a je zrejmé, že táto stopa zostane v nich až do dospelosti.

34.Pri určení výšky peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do

práva na ochranu osobnosti žalobcov súd prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré pri dokazovaní vo
veci vyšli najavo a mal za to, že aj keď dôvodom dopravnej nehody bola výrobná vada ťažného
zariadenia karavanu, ktoré nehodu spôsobilo, nie je postačujúca len morálna satisfakcia, ale došlo k
tak závažnému zásahu do osobnostných práv maloletých detí a pozostalej manželky, že je potrebná aj
finančná satisfakcia.

35.Súd mal za to, že žalobcami uplatnená výška peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú
neoprávneným zásahom do ich práva na súkromie a na rodinný život v celkovej výške 167.500,- eur je
značne vysoká. Súd pri stanovení tejto výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na rozhodovaciu prax iných
súdov v obdobných veciach, keď napr. Krajský súd Banský Bystrica vo veci 12Co/465/2014 potvrdil

rozhodnutie okresného súdu, ktorým pozostalej manželke priznal 33.500,- eur a pozostalým mal. deťom
po 33.500,- eur, Najvyšší súd SR vo veci 3Cdo/18/2016 priznal pozostalej manželke 23.000,- eur a
pozostalým deťom po 23.000,- eur, Krajský súd Žilina vo veci 8Co/264/2013 potvrdil rozsudok okresného
súdu ktorým priznal pozostalej manželke 20.000,- eur, pozostalému dieťaťu 23.000,- eur a rodičom 2x
po10.000,-eur,NajvyššísúdSRvoveci7Cdo/170/2016potvrdilrozhodnutie,ktorýmokresnýsúdpriznal

matke za smrť syna pri dopravnej nehode 20.000,- eur, vo veci 3CdoGp/1/2016 bolo priznané rodičom
po 15.000,- eur, vo veci 5Cdo/178/2018 za smrť syna pri dopravnej nehode bolo priznaných 15.000,- eur.
Na základe vyhodnotenia preukázaných skutočností súd potom žalobcom priznal nemajetkovú ujmu vovýške ako je uvedená vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnenej nemajetkovej ujmy žalobu
žalobcov zamietol.

36. Rovnako súd zamietol aj nárok na úroky z omeškania uplatnený žalobou vo výške 5% od
23.4.2021 ako nedôvodný. Súdna prax týkajúca sa problematiky úrokov z omeškania požadovaných pri
nemajetkovej ujme vyjadrila, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až
na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia, a teda až uplynutím takto určenej
lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011)

Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcom
nárok na náhradu trov v rozsahu 73,12% (pomer úspechu žalobcov a žalovaných 86,56%:13,44%=
úspech žalobcov 73,12%). Súd vychádzal z uplatneného nároku 167.500,- eur a priznaného nároku
145.000,-eur. Súd aplikoval zásadu pomerného úspechu vo veci s poukazom aj na to, že ust. §142

ods.3 OSP platného do 30.6.2016 nebolo prebraté do nového Civilného sporového poriadku.

38. Ako už súd konštatoval v bode 21, poškodený má neobmedzený priamy nárok na plnenie voči
poistiteľovi a môže priamo od neho požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň si môže uplatňovať
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj od poisteného, resp. škodcu.

Môže svoj nárok uplatniť buď samostatne voči každému, alebo spoločne žiadať plnenie aj proti
poistiteľovi aj proti poistenému, resp. škodcovi, pričom plnenie môže dostať len raz, preto poškodený
má nárok na plnenie proti dvom subjektom, avšak z iného právneho dôvodu. Žalovaní 1 a 2 potom majú
postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi solidarita a jedným rozhodnutím môže byť
každý z nich zaviazaný na splnenie celého dlhu, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený

ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého,
preto súd žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu tak, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.