Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/179/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203571
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5121203571.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcov: 1/
K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpení:
Samec & partners, s. r. o., so sídlom Národná 15, Žilina, IČO: 54 518 563, proti žalovanej: I. P., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, X. B., právne zastúpená: LEGAL POINT s. r. o., so sídlom

Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o určenie vecného bremena a zriadenie práva
prejazdu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 32C/31/2021-136 z 20.
septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch I. a III. zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.), žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a vrátil žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne súdny poplatok

vo výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).

2. Súd konštatoval, že podanou žalobou dňa 22.04.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že sú
oprávnení z vecného bremena a zriadenia práva prejazdu cez pozemok k domu so súp. č. XXX, kat.
úz. L.. Následne podaním doručeným súdu dňa 30.08.2022 vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali,
aby súd konanie zastavil. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že v rámci mimosúdnych rokovaní dospeli strany

sporu k dohode a aktuálny právny stav je taký, že na základe zmlúv so žalovanou sú žalobcovia 1/ a 2/
vlastníkmi pozemkov parc. CKN č. 1472/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74m2 a parc. CKN
č. 1472/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, t.j. nie sú len oprávnení z vecného bremena
zodpovedajúceho právu prechodu a prejazdu k požadovanej časti pozemku, t.j. z procesného hľadiska
dosiahli kvalitatívne viac, ako žalovali. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu v
celom rozsahu späť, súd konanie v zmysle ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil.

3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 a 2, § 257 CSP, tak že žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že k zastaveniu konania došlo procesným
postupom strany žalobcov, avšak až na základe dosiahnutia mimosúdnej dohody so žalovanou stranou.
Napriek tomu, že žalovaná nikdy nepopierala záujem vyriešiť vec mimosúdne (čo uvádzala súdu od

začiatku súdneho konania) skutočnosť, že si žalovaná neprevzala návrh mimosúdnej dohody pred
podaním žaloby na súd v mieste, ktoré bolo ako bydlisko uvedené na príslušnom liste vlastníctva soznačením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote miesto toho, aby poštový podnik vyznačil,
že žalovaná na uvedenej adrese už nebýva, a teda je adresát neznámy, by nemalo byť na ťarchu
ktorejkoľvek strany sporu. Žalobcovia 1/ a 2/ v tomto prípade vychádzali z informácie vo verejnej listine a

žalovanejbynemalobyťnaťarchu,žekatasternehnuteľnostínezosúladilskutkovýstavúdajovžalovanej
so stavom právnym. Súd v uvedenom vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Žalobcom 1/ a 2/ súd vrátil krátený súdny poplatok podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom ho vráti Slovenská pošta, a.s., ako
prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).

5. Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku o trovách konania, podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd
nesprávne právne vec posúdil, keď nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán konania. Namietala
konštatovanie súdu, že neprevzatie zásielky na cudzej adrese a chybný postup poštového doručovateľa

nemôže byť na škodu žiadnej zo strán, avšak reálne opomenul, že práve takýto záver je na jej škodu, na
základetakéhotozáverusúduznášatrovyzaprávnezastúpenievkonaní,doktoréhobolapreukázateľne
bezdôvodne zatiahnutá. Uviedla, že nebola žalobcami 1/ a 2/ riadnym spôsobom oslovená, a to
napriek tomu, že rodina žalobcov disponovala aj telefonickým kontaktom na ňu a aj informáciou, že sa
sťahovala. Žalovaná uviedla, že zásielku si objektívne prevziať nemohla, nakoľko na doručovacej adrese

nebývala už niekoľko rokov. Tvrdila, že počínanie strany žalobcov mohlo byť aj účelové, pretože títo sa
nijakým iným spôsobom nepokúsili vyriešiť vec mimosúdne. Uviedla, že žalobcovia 1/ a 2/ ako snahu o
mimosúdneriešenieuvádzalilenzaslaniedohody,nijakýminýmspôsobomnepreukázaliďalšiuiniciatívu
o uzavretie mimosúdnej dohody. V závere odvolania deklarovala, že už pred podaním žaloby mala
záujem odpredať svoj pozemok žalobcom 1/ a 2/, preto bola žaloba podaná bezdôvodne. Na podporu

svojej argumentácie poukázala na Nález ÚS SR, v zmysle ktorého žiadala rozhodnutie v napadnutom
rozsahu zmeniť, a aby súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo svojom vyjadrení nestotožnili s podaným odvolaním žalovanej. K tvrdeniu
žalovanej o nedoručení dohody uviedli, že návrh dohody sa vrátil z adresy žalovanej (adresa J. XXXX/

XXX-XX, XXX XX X. B., uvedená na liste vlastníctva) z dôvodu uvedeného v ust. § 34 ods. 3 písm. b/
zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a nie z dôvodu podľa písm. d/ - neznámy adresát, t.j.
adresa žalovanej „J. XXXX/XXX-XX, XXX XX X. B.“, bola poštovému podniku známa a nemohla tak byť
„cudzia“, ako tvrdí žalovaná. Pripustili, že ak by žalovaná teoreticky aj zmenila adresu trvalého pobytu,
bola túto zmenu povinná podľa § 19 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) oznámiť Okresnému úradu
Žilina, aby mohol aktualizovať údaje katastrálneho operátu. Žalovaná tak porušila povinnosť uloženú
zákonom a má zodpovedať za ujmu, ktorá vznikla iným osobám v súvislosti s porušením zákonnej
povinnosti. Poznamenali, že nemali legálnu možnosť zistiť adresu trvalého pobytu žalovanej inak,
ako z verejne prístupných registrov, akým je i kataster nehnuteľností, ktorého údaje sa považujú za

hodnoverné. Ďalej uviedli, že nedisponovali ani telefónnym číslom na žalovanú, ani informáciou, že
sa sťahovala. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a nepreukázané. Naopak práve oni preukázateľne vyvinuli
snahu o mimosúdne vysporiadanie veci - tá však v dôsledku nekonania žalovanej, ktorá si neprevzala
doporučenú zásielku na adrese známej poštovému podniku, bola zmarená. Za nepravdivé označili
tvrdenie žalovanej o jej snahe uzavrieť mimosúdnu dohodu ihneď po doručení žaloby, keďže k uzavretiu

mimosúdnej dohody došlo až po uskutočnení prvého pojednávania. Žalobcovia 1/ a 2/ zotrvali na
dôvodnosti podanej žaloby, keďže napokon sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, no pôvodne
žiadali „len“ zriadenie vecného bremena.

7. Ďalšie vyjadrenia podané nepodali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie
okresného súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, z
nasledovných dôvodov:

9. Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu, čo do napadnutého výroku o trovách konania, spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka (žalovaná), odvolací súd dospel k záveru, že
okresnýsúdvdostatočnomrozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vykonaldokazovaniev potrebnom rozsahu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného
súdu a v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Vyššie citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady
procesného zavinenia, v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je to tá strana sporu, ktorá
zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pre účely náhrady trov konania pri zastavení konania je možno
otázku zavinenia na tomto zastavení skúmať iba z procesného hľadiska. To má ten dôsledok, že z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana sporu, ktorá vzala žalobu na začatie

konania späť bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní sa protistrany. Zákonné
ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd podľa neho
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnej praxi.

13. V súdenej veci došlo medzi sporovými stranami počas súdneho konania k uzavretiu zámennej
a kúpnej zmluve, na základe ktorých došlo k vyriešeniu sporu mimo súdneho konania. Žalobcovia
vzhľadom na uvedené skutočnosti zobrali žalobu späť. Proces uzatvárania zmluvy pozostáva z dvoch

jednostranných úkonov, a to návrhu zmluvy (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), ktoré vyústia
do vzájomnej zhody vôle subjektov (konsenzu). Uzatvorenie označených zmlúv tak bolo výsledkom
správania sa oboch strán sporu, k späťvzatiu žaloby tak došlo pre správanie oboch sporových strán,
ktoré uzatvorili predmetné dohody. V prvom rade odvolací súd poukazuje na snahu žalobcov 1/
a 2/ i žalovanej vyriešiť spor mimosúdnou dohodou. Ešte pred podaním žaloby žalobcovia 1/ a 2/

zaslali žalovanej návrh na uzavretie mimosúdnej dohody na adresu žalovanej, ktorá bola uvedená na
príslušnom liste vlastníctva. Zásielka sa vrátila s označením - neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaná
počas sporu nepopierala snahu žalobcov riešiť spor mimosúdne, avšak odvolací súd poukazuje na ust.
§ 19 písm. a/ Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého bola žalovaná povinná oznámiť príslušnému
okresnému úradu zmenu adresy trvalého pobytu, aby aktualizoval údaje vo verejne prístupnom registri, z

ktorého žalobcovia 1/ a 2/ v čase doručovania návrhu mimosúdnej dohody správne vychádzali. Poštový
podnik označil nemožnosť dodania poštovej zásielky adresátovi (žalovanej) s poukazom na ust. § 34
ods. 1 a 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, čo následne odosielateľovi (žalobcom 1/ a
2/) oznámil vrátením zásielky. Žalovaná si vlastným zavinením neprevzala návrh na mimosúdnu dohodu
na adrese, ktorá bola poštovému podniku známa, čo nemôže byť hodnotené na ťarchu protistrany,

keďže žalobcovia 1/ a 2/ nemali preukázateľne vedomosť o zmene trvalého pobytu žalovanej v čase
doručovania návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody v roku 2020.

14. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý správne vzhliadol na dôvody hodné
osobitného zreteľa na oboch sporových stranách a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o
trovách konania ako vecne správne potvrdil. V ostatných výrokoch zostáva uznesenie okresného súdu
nedotknuté, nakoľko nebolo odvolaním napadnuté.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, žalobcovia 1/ a 2/
majú voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)