Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119338671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119338671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: D. C., P.. XX.XX.XXXX, X. Y.
E. XXX/XX, Y., právne zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO:
47 232 757, proti žalovanému: Mat Sal Group s.r.o., so sídlom Ružinovská 3, Bratislava, IČO: 46 985
174, právne zast. Mgr. Igor Schweighofer, advokát so sídlom Holíčska 28, Bratislava, o zaplatenie 4
500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
27.01.2022, č.k. 9C/97/2019-130 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
21.04.2022, č.. 9C/97/2019-167, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 4.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.500 eur od 07.05.2019 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 204,97 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vyslovil, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvá veta, § 458
ods. 1, § 563, § 559 ods. 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“),ust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania (ďalej len „Nariadenie č. 87/1995
Z.z.“), ust. § 151 ods. 1, § 185 a § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na ust. § 185 CSP, na princíp formálnej pravdy, na ustanovenia
o procesnom útoku a procesnej obrane (§ 181 ods. 4 CSP), na povinnosti strán sporu (§ 150 ods.
1 CSP) a ust. § 151 a § 153 CSP tým, že v prejednávanej veci nebolo sporným, že dňa 15.09.2018
strany sporu uzatvorili Zmluvu o zložení finančnej čiastky (ďalej aj len „Zmluva“), v zmysle ktorej (bod
III. Zmluvy) žalobca žalovanému uhradil zálohu vo výške 4.500 eur bezhotovostným prevodom na účet
žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel a preukazuje ju aj história operácií na účte žalobcu
zo dňa 16.09.2018. Zo Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť spolu kúpnu zmluvu

na nehnuteľnosť najskôr od 01.11.2018 a najneskôr do 30.11.2018 a nebolo sporné, že kúpna zmluva
uzavretá nebola, pričom žalobca tvrdil (a žalovaný toto tvrdenie nespochybnil), že žalovaný predal
predmetnú nehnuteľnosť inej osobe. V zmysle článku V. Zmluvy pokiaľ nedošlo k predaju nehnuteľnosti
z príjemcu na zložiteľa vinou príjemcu a v prípade, ak sa nehnuteľnosť predá predchádzajúcemuzáujemcovi, je uschovávateľ (žalovaný) povinný vrátiť zloženú sumu (zálohu) zložiteľovi (žalobcovi). V
konaní bolo nesporné, že žalovaný zloženú sumu 4.500 eur žalobcovi nevrátil napriek tomu, že žalobca
výzvou zo dňa 18.04.2019 žalovaného vyzval na jej vrátenie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že

žalovaný bol počas celého súdneho konania nečinný, nezúčastňoval sa súdnych pojednávaní, nevyužil
svoje právo procesnej obrany, nenavrhol žiadne dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na obsahu podaného odporu, v ktorom však nie sú uvedené
žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali skutkové tvrdenia žalobcu a ako jediný dôkazný prostriedok
navrhol výsluch žalovaného, ktorý súd pripustil, avšak napriek tomu sa žalovaný na žiadne zo súdnych

pojednávaní nedostavil, na súdne pojednávanie dňa 27.01.2022 sa ani neospravedlnil. Právny zástupca
žalovaného sa na súdne pojednávanie nariadené na deň 27.01.2022 ospravedlnil dňa 19.01.2022 a ako
dôvod svojej neúčasti uviedol plánovanú cestou mimo územia SR od 22.01.2022 do 09.02.2022 s tým,
že založí do spisu letenky neskôr, nakoľko ich ešte nemá a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,
že jeho klient trvá na jeho osobnej účasti. Nakoľko právny zástupca žalovaného žiadny dôkaz (letenky)
do termínu pojednávania nepredložil a ani inak nepreukázal relevantným spôsobom, že sa nemohol

zúčastniť na nariadenom súdnom pojednávaní, súd prvej inštancie na jeho ospravedlnenie neprihliadol
a vo veci konal a rozhodol. S odkazom na vykonávanie dokazovania súdom prvej inštancie poukázal
na to, že výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov (pozn. odvolacieho súdu - súd prvej
inštancie nesprávne uvádza § 125 OSP a výsluch účastníka, správne má byť § 195 CSP a výsluch
strany), tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz a pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži, či to nie

je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci, pričom nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka
konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je postupom, ktorým by
súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) z 28.02.2008, sp. zn. 1Cdo 280/2006). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že
skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, nie potrebné vypočuť

žalovaného, ktorý bol v celom konaní pasívny a svoje právo procesnej obrany dostatočne nevyužil, súd
prvej inštancie tak prihliadol na pasivitu žalovaného a s akcentom na hospodárnosť a plynulosť súdneho
konania od vykonania tohto dôkazu upustil, usúdiac, že by jeho výpoveď nemala na predmet sporu
výraznejší dopad a rozhodol tak, že žalobe výrokom I. napadnutého rozsudku vyhovel, zároveň priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa Nariadenia č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania v

súlade s výzvou zo dňa 18.04.2019, doručenou žalovanému dňa 24.04.2019 (s lehotou na plnenie do
10 dní od jej doručenia). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

3. Proti rozsudku (v celom rozsahu) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,atotým,žekonanímsúduprvejinštancie,ktorýargumentoval,žežalovaný neuvádzaldôkazyna
svoju obhajobu a nezúčastnil sa ani pojednávania dňa 27.01.2022, pričom neuznal ospravedlnenie jeho

právneho zástupcu, mu boli odňaté práva na obhajobu a právo na spravodlivý proces. Žalovaný uviedol,
že pojednávania sa nezúčastnil práve z dôvodu neúčasti jeho právneho zástupcu, výpoveďou chcel
uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré by poukázali na to, že návrh nie je dôvodný. K argumentu
súduprvejinštancie,ženebolipredloženéletenkypoukázalnato,ževsúčasnostisúletenkyelektronické
a podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu tento ich fyzicky ani nemal, lebo ich nekupoval a nemal akým

spôsobom ich zakladať. Žalovanému tak bolo napadnutým rozsudkom odňaté ústavné právo a súd prvej
inštancie rozhodoval na základe neúplných informácií a dôkazov, ktoré chcel výpoveďou uviesť na pravú
mieru. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.03.2022

a uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal so skutkovou aj právnou stránkou sporu a
z predložených dôkazov vyvodil správne právne závery, preto považuje odvolanie žalovaného v plnom
rozsahu sa účelové a nedôvodné. Poukázal na to, že odvolanie žalovaného podľa neho neobsahuje
obligatórne zákonné náležitosti odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, a to rozsah, v akom sa rozhodnutie

napadá a odvolací dôvod, ide o vady, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať, čo je
dôvodom na odmietnutie odvolania v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP. Pokiaľ by odvolací vyhodnotil
odvolanie žalovaného ako prípustné, k námietke žalovaného, že konaním súdu prvej inštancie mu
bolo odňaté právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces a že súd prvej inštancie rozhodovalna základe neúplných informácií a dôkazov, ktoré chcel žalovaný svojou výpoveďou uviesť na pravú
mieru, poukázal žalobca na to, že žalovaný ani na tomto mieste neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by súd prvej inštancie v predmetnom konaní nezistil, neuvádza nič, čo by dokazovalo nedôvodnosť

uplatneného nároku, resp. nesprávnosť napadnutého rozsudku. K argumentácii žalovaného, ktorou
ospravedlňuje konanie svojho právneho zástupcu, ktorý si nesplnil povinnosť riadne ospravedlniť svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 27.01.2022, žalobca uviedol, že je zákonnou povinnosťou
právneho zástupcu riadne ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a túto preukázať relevantnými
dôkazmi do dňa pojednávania (doručiť letenky v elektronickej forme), čo právny zástupca neurobil, preto

súd prvej inštancie správne neprihliadol na jeho ospravedlnenie a pojednávanie neodročil a vo veci konal
a rozhodol. Žalobca poukázal na to, že pojednávanie na deň 27.01.2022 bolo nariadené za účelom
výsluchu žalovaného na návrh žalovaného na pojednávaní dňa 20.05.2021, ktoré bolo z uvedeného
dôvodu odročené na deň 11.11.2021. Pojednávanie dňa 11.11.2021, na ktorom žalovaný ospravedlnil
svojuneúčasťprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzdôvodunariadenejkarantény,boloodročené
a žalovanému bola súdom uložená povinnosť, že v prípade ak sa na pojednávanie nariadené na deň

27.01.2022 nedostaví, je povinný doručiť súdu prípadné písomné vyjadrenie k veci, v opačnom prípade
súd pristúpi ku koncentrácií konania a vo veci rozhodne aj bez jeho výsluchu. Ak mal teda žalovaný
skutočný záujem sa vyjadriť a uviesť nové skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, mohol tak
urobiťvrámcikonania,súdprvejinštanciemutomnohokrátumožnil,čoaleneurobil,zostalpočascelého
konania pasívny a jediné, čo žalovaný v konaní tvrdil (v podanom odpore proti platobnému rozkazu)

bolo, že žalobca nesplnil zmluvnú podmienku, a preto mu záloha prepadla, tieto svoje tvrdenia nijako
nedoplnil ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi, nepreukázal, že by sa so žalobcom na takomto niečom
dohodol, takéto ustanovenie ani nevyplývalo so Zmluvy, ktorú žalobca v konaní riadne predložil. Ani
právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.05.2021 neuviedol žiadne nové skutočnosti v rámci
procesnej obrany, iba tvrdil, že sa pridržiava obsahu podaného odporu a navrhoval výsluch žalovaného,

rovnaké tvrdil aj na pojednávaní zo dňa 11.11.2021. Žalobca podotkol, že v podanom odpore žalovaného
neboli uvedené žiadne relevantné tvrdenia a na takýto odpor nemal súd absolútne prihliadnuť, nakoľko
bol vecne neodôvodnený, čo sa však nestalo. Poukázal na dĺžku súdneho konania (viac ako dva
roky), ktoré naťahovanie konania bolo zapríčinené prieťahmi zo strany žalovaného, ktorý si neplnil
svoje procesné povinnosti a počas celého konania na súde prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz na

preukázanie svojich tvrdení v podanom odpore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenie žalovaného,
že konaním súdu prvej inštancie mu malo byť odňaté jeho ústavné právo, sa javí ako absolútne
vykonštruované a účelové s cieľom oddialiť povinnosť vrátiť žalobcovi zloženú finančnú čiastku. Žalobca
poukázal na rozhodovaciu prax NS SR (uznesenie z 28.02.2008, sp. zn. 1 Cdo 280/2006, uznesenie
z 08.10.2012, sp. zn. 1 Obdo 3/2012). Súd prvej inštancie žalovaný nárok správne právne posúdil

ako dôvodný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny dôvod, na základe ktorého bolo
plnenie zo strany žalobcu poskytnuté, odpadol, k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu nedošlo, čo
žalovaný počas celého konania nijako nespochybnil ani nevyvrátil (rozhodnutie NS SR z 28.09.2011, sp.
zn. 4 Cdo 256/2010). Súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonal dostatočné dokazovanie, na podklade
ktorého ustáli správny skutkový stav tak, ako sa uvádza v odôvodní napadnutého rozsudku, správne

usúdil, že výsluch žalovaného nebol v predmetnom spore potrebný a aj v prípade, ak by bol nariadený,
súd by nedospel k iným právnym záverom než k takým, na podklade ktorých prijal napadnutý rozsudok.
V konaní bol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného relevantnými dôkazmi
a ak mal žalovaný za to, že sa na úkor žalobcu neobohatil, mal možnosť vyvrátiť tvrdenia žalobcu, čo
však počas celého konania neurobil, a to ani v podanom odvolaní. Žalobca preto navrhol odvolaciemu

súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (v prípade, že odvolanie
žalovanéhoneodmietne)ažalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovyprávnehozastupovania
v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.
6. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že proti dopĺňaciemu rozsudku, vydanému na návrh žalobcu

podľa ust. § 225 CSP, žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala, preto nebol predmetom odvolacieho
prieskumu v tomto konaní.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania

si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané
dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
nároku uplatneného žalobou, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP)a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.
9. K návrhu žalobcu, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol pre absenciu náležitostí odvolania

(rozsahu odvolania a odvolacieho dôvodu), odvolací súd uvádza, že tieto osobitné náležitostí odvolania
podľa ust. § 363 CSP je možné z obsahu odvolania žalovaného (popri všeobecných náležitostiach
podania podľa ust. § 127 ods. 1 CSP) dovodiť. Z odvolania vyplýva, že smeruje proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo veci sp. zn. 9C/97/2019 zo dňa 27.01.2022, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je
uvedené v ods. 1 vyššie a že toto rozhodnutie napáda v celom rozsahu (keďže napadnuté rozhodnutie
obsahuje jeden vyhovujúci výrok a závislý výrok o trovách konania). Rovnako z textu odvolania je možné

dovodiť, z akých dôvodov žalovaný považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolací dôvod), a to z dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a to tak ako zhrnul odvolací súd v ods. 3 vyššie. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepristúpil
k odmietnutiu odvolania žalovaného podľa ust. § 386 písm. d) CSP a odvolanie vecne prejednal.

10. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaný žalovaným, odvolací súd upozorňuje, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími
dôvodmiaichobsahovýmvymedzením,ktoréžalovanývýslovneuviedolaskutkovovymedzilvodvolaní;
pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod

niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje

procesné práva aj v odvolacom konaní.
12. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
13. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie
vydať.

14. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

16. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
17. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
18. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí splnený riadne a včas.
19. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
20. V súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ust. § 365 písm.
b) CSP), ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z ustálenej judikatúry
vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má zanásledok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov, ktoré im poskytuje CSP. O procesnú
vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, a týmto postupom odňal účastníkovi
jeho procesné práva. Zásada kontradiktórnosti konania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady súdneho

konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti
účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne
možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale
musí mať i možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom
ovplyvniť jeho rozhodnutie, a vyjadriť sa k nim“ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len ako „ESĽP“) vo veci Mantovanelliproti Francúzsku z 18. marca 1997).
21. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného smeruje k spochybneniu postupu súdu prvej inštancie
v konaní pred ním, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu
k uvedeným námietkam žalovaného považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie uvedené v
napadnutom rozsudku ohľadne zistenia skutkového stavu s poukazom na vykonané dokazovanie, s
prihliadnutím na ust. § 150 ods. 1 a § 151 CSP a pasivitu žalovaného, za správne, vrátane postupu

súdu prvej inštancie, ktorým na zistenie skutkového stavu nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného a na
pojednávaní dňa 27.01.2022 konal a rozhodol v jeho neprítomnosti
22. K uvedenému odvolací súd uvádza, že z ust. § 150 ods. 1 CSP vyplýva, že strany sporu sú povinné
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinností tvrdenia
každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré

sú podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. To znamená, že strana je povinná
tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jej nároku (na strane žalobcu) alebo zánik jej povinností (na
strane žalovaného). Za podstatné a rozhodujúce skutočnosti treba považovať všetko, čo je obsiahnuté
v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Unesenie bremena tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
je predpokladom úspechu strany v spore a nesplnenie povinnosti uviesť tvrdenia pravdivé, úplné,

podstatné a rozhodujúce, má za následok neúspech strany v spore, pretože súd je povinný vychádzať
zo skutkových tvrdení strán sporu.
23. Podľa komentára k ust. § 150 CSP: „V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami
strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v
zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje

to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie.
Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktoré strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a
3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny
korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumej

miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť.“ (Š., D.., B., H.., Y., G.., D., H..,
Y., G.., X.A., D.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck 2016, 569 s.). Z ust. §
186 ods. 2 vety prvej CSP vyplýva, že súd nemusí vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktoré nie sú
medzi stranami sporné a môže z týchto skutočností pri rozhodnutí vychádzať pokiaľ neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. To znamená, že ak má súd pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení

strán, nie je povinný z nich vychádzať, ale vykoná na tieto skutočnosti dokazovanie. Nesporné tvrdenia
v zmysle ust. § 151 CSP možno obsahovo stotožniť s pojmom zhodných tvrdení v zmysle ust. § 186
ods. 2 CSP.
24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená
upomínacím spolu s vydaným platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podaním doručeným

upomínaciemu súdu dňa 10.10.2019 podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol len to, že s
platobným rozkazom nesúhlasí, že klient (žalobca) nesplnil požiadavky na Zmluve, a preto mu záloha
prepadla. Po postúpení veci na súd prvej inštancie (odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že
podaný odpor nenapĺňa požiadavky vecne odôvodneného odporu), žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 20.05.2021 okrem návrhu na výsluch žalovaného neuviedol žiadne

prostriedky procesnej obrany (iba odkázal na podaný odpor) spôsobilé spochybnil alebo oslabiť
žalobcom uplatnený nárok, pričom súd prvej inštancie poučil strany o koncentrácii konania podľa ust.
§ 153 a § 154 CSP a uplatnil sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP). Pojednávanie nariadené
na deň 16.09.2021 bolo na žiadosť právneho zástupcu žalovaného odročené na deň 11.11.2021, ktoré
bolo rovnako z dôvodov na strane žalovaného (karanténa žalovaného) odročené na deň 27.01.2022,

pričom právnemu zástupcovi žalovaného bolo uložené zabezpečiť účasť žalovaného, prípadne ak
sa tento nedostaví, doručiť prípadné písomné vyjadrenie k veci. Pojednávanie nariadené na deň
27.01.2022 žiadal z dôvodu plánovanej cesty v termíne 22.01.2022-09.02.2022 odročiť žalovaný s tým,
že uviedol, že letenky ešte nemá a založí ich neskôr. Uvedené však právny zástupca nedoložil súduprvej inštancie ani do termínu pojednávania, teda nepreukázal v súlade s ustanoveniami CSP dôležitosť
dôvodu, pre ktorý žiada odročenie pojednávania. Postupom podľa ust. § 183 ods. 4 CSP súd prvej
inštancie upovedomil právneho zástupcu žalovaného, že jeho žiadosti nevyhovuje, a na pojednávaní

dňa 27.01.2022 konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a rozhodol vo veci samej.
Uvedený postup považuje odvolací súd za súladný s CSP.
25. S prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania uplatnenú súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 20.05.2022 má odvolací súd zhodne so žalobcom za to, že procesnou obranou žalovaného v konaní
pred súdom prvej inštancie nedošlo účinne k popretiu alebo spochybneniu skutkových tvrdení žalobcu

uvedených v žalobe. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151 ods. 1 CSP,
t.j. že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkového
zistenia stavu. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza
pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných

úkonov žalovaného.
26. Odvolací súd opakovane uvádza, že procesná obrana žalovaného v konaní spočívala len na
nepreukázaných vágnych tvrdeniach v odpore, v ktorom žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové
tvrdenia, ktoré by popierali skutkové tvrdenia žalobcu (vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného preukazovaný relevantnými listinnými dôkazmi), tieto žalovaný neuviedol ani v podanom

odvolaní a neuvádza v ňom žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie v predmetnom
konaní nezistil alebo zistil nesprávne. Žalovaný (aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu) mal v
konaní pred súdom prvej inštancie vytvorený od podania žaloby dostatočný priestor na skoncipovanie a
predloženie svojej procesnej obrany, čo však z dôvodov výhradne na jeho strane neurobil a zostal počas
celého konania pasívny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti argumentácia žalovaného, že konaním súdu

prvej inštancie mu malo byť odňaté jeho ústavné právo a porušené jeho procesné práva, je nedôvodná
a nepreukázaná.
27. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, že na pojednávaní chcel svojou výpoveďou
uviesť všetky relevantné skutočnosti. Výsluch strany sporu sa hodnotí ako každý iný dôkaz, teda nie
v každom prípade takýto dôkaz musí byť vykonaný. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci konania vykonané, je vždy vecou
súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. Podľa ust. § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť
výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať
inak. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp.

preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že
ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Právna úprava
CSP vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu a
výsluch strany má súd nariadiť na návrh len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak (ako
prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového

stavu veci); povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu teda nie je absolútna. Ak súd nevykoná
dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces
(uznesenie NS SR z 30.11.2016 sp. zn. 1Cdo 8/2016; R 21/2017).
28. Zhodne so žalobcom (aj s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP) má odvolací súd za to, že žalobca
svoje tvrdenia preukázal priloženými listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade

s ust. čl. 15 a § 191 CSP. Súd prvej inštancie preto správne nevykonal výsluch žalovaného, keď tento
nepovažoval za hospodárny ani relevantný pre posúdenie merita veci, vzhľadom na to, že uplatnený
nárok žalobcu považoval za nesporný, a teda tvrdené skutočnosti mal za preukázané inak.
29. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami) nebol rozporovaný záver súdu prvej
inštancie o dôvodnosti a výške uplatneného nároku ani o jeho právnom posúdení. Z uvedeného dôvodu

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti a
konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia žalobcom uplatneného nároku ako
dôvodného, vrátane (odvolaním rovnako nenapadnutého) príslušenstva vo forme úrokov z omeškania
tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.
30. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej

judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane
závislého výroku o trovách konania, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP, tak že v odvolacom konaní úspešný žalobca má proti

neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).