Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/123/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217587
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7614217587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky

Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Štátneho fondu rozvoja bývania, so sídlom v
Bratislave, Lamačská cesta č. 8, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, proti žalovaným 1/ I.. T. F., Q. L. Č.. XXX, 2/ L. F., Q. F. L. Č.. XXX,
o zaplatenie 25.989,99 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 05.05.2021 č.k. 2C/303/2014-589 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého
úveru v rámci štátnej podpory rozvoja bývania.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovanými zmluvu

o poskytovaní podpory vo forme úveru dňa 12.07.2004, na základe ktorej žalovaným bola poskytnutá
štátna podpora vo forme úveru vo výške 32.861,97 eura. Žalovaní sa zaviazali uvedenú štátnu podporu
splácať vo forme 323 splátok vo výške 137,92 eura mesačne. Začiatok splácania dlhu bol stanovený
na deň 01.10.2004. Vzhľadom na to, že žalovaní prestali splácať úver riadne a včas, žalobca po tom,
čo vyzval žalovaných k úhrade dlžných splátok listom zo dňa 07.02.2012 od zmluvy odstúpil a vyzval
žalovaných na úhradu zostatku istiny, úroku, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ďalej vychádzal zo
zistenia, že žalovaný v 1. rade počas konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
nie je dôvodný. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na uplatnenie pohľadávky aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka vychádzajúc z názoru, že žalobca je osobitný subjekt zriadený zákonom,
prostredníctvom ktorého štát realizuje svoju bytovú politiku zákonom upravenými nástrojmi, medzi
ktoré patrí aj zmluva o úvere. Jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti podľa Obchodného
zákonníka, nevzťahuje sa na neho osobitná úprava spotrebiteľských úverov a nespĺňa ani pojmové

znaky dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. článku XII. bod 12.3.
zmluvy, v ktorom si strany dohodli, že "ich práva a povinnosti sa budú riadiť predovšetkým zákonom č.
607/2003 Z.z. a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k Štátnemu fondu rozvoja bývania
a ďalej ich vzájomné vzťahy sa budú riadiť ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,najmä Občianskym zákonníkom. Mal teda za to, že z uvedeného vyplýva, že strany si pre úpravu
ich záväzkového vzťahu aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka nedohodli ale svoje nároky si
zabezpečili ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 450 Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné
obohatenie, a teda bol toho názoru, že momentom odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) vznikajú práva a povinnosti.

6. Súd v spore prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 1. rade, nakoľko z
vykonaných dôkazov zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy dňom 14.02.2021, kedy sa mu vrátila
nedoručená zásielka, v ktorej žalovaný oznamoval odstúpenie od zmluvy, a teda uvedeného dňa vzniklo
na strane žalovaných aj bezdôvodné obohatenie, od kedy začala plynúť aj premlčacia lehota. Bol toho
názoru, že v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie sa premlčí za
dva roky, a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 15.10.2014, zrejme až po uplynutí dvojročnej

premlčacej lehoty. Súd preto žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky v celom rozsahu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p., a preto úspešným
žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a bol toho názoru, že
zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru je jednoznačne úverovou zmluvou. Poukázal na to, že

obsah uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zodpovedá práve podstatným častiam
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka. V zákone o štátnom fonde rozvoja bývania v
ust. § 12 nie je stanovená komplexná úprava osobitnej úverovej zmluvy, ale zámer smeroval k aplikácii
všeobecnej normy definujúcej poskytovanie úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Aplikácia
noriem Občianskeho zákonníka je na základný úverový vzťah vzhľadom na vyššie uvedené nemožná a v

rozpore aj s teóriou práva. Medzi Obchodným zákonníkom a zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania
sa jedná o vzťah medzi lex generalis a lex specialis, v zmysle ktorého zákon o štátnom fonde rozvoja
bývania bližšie špecifikuje ustanovenia o zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka. Ustanovenia
upravujúce podstatné časti určitej zmluvy sú kogentnej povahy, dokonca aj v obchodnoprávnych
záväzkových vzťahoch, pre ktoré je charakteristická skôr dispozičná povaha noriem, ktoré ich upravujú.

Zákon o štátnom fonde rozvoja bývania neobsahoval definíciu úveru na účely tohto zákona. Zmluvou
o poskytnutí podpory vo forme úveru je možné jednoznačne subsumovať pod zmluvu o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka. Za absolútne nesprávne považuje stanovisko vyjadrené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/164/2020. S týmto právnym názorom o aplikovateľnosti ustanovení
Občianskeho zákonníka sa podľa jeho názoru nie je možné za žiadnych okolností stotožniť, nakoľko je

v priamom rozpore so znením § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluva
podľa § 12 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania nie je osobitným, novým typom úverovej zmluvy, je
to zmluvný vzťah podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je tzv. absolútnym obchodom. Vzťah
založený zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru je absolútnym obchodom a musí sa spravovať
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na dohodu zmluvných strán. Dohoda o aplikácii Obchodného

zákonníka nebola potrebná na to, aby sa zmluvný vzťah zo zmluvy spravoval Obchodným zákonníkom,
nakoľko aplikácia Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere vyplýva priamo ex
legezust.§261ods.6písm.d)Obchodnéhozákonníka.Vzhľadomnauvedenéžalobcamázato,žesúd
vec nesprávne právne posúdil a z vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam
a správne sa má na záväzkový vzťah aplikovať Obchodný zákonník, ktorý obsahuje kompletnú úpravu

úverového vzťahu, úpravu uznania záväzku, ako aj úpravu odstúpenia od zmluvy a premlčania.

10. V súvislosti s problematikou bezdôvodného obohatenia a premlčania nároku žalobca poukazuje na
aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne § 394 ods. 1 v spojení s § 397, podľa ktorých
pri právach vzniknutých odstúpením od zmluvy plynie premlčacia lehota odo dňa, kedy oprávnený

odstúpil od zmluvy, pričom ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia lehota 4 roky.
Keďže záväzkový vzťah z úverovej zmluvy je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, preto na
usporiadanie vzájomných nárokov v súvislosti s odstúpením zmluvy o úvere nemožno použiť právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V obchodnoprávnych vzťahochnemožno aplikovať právnu úpravu premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
Obchodný zákonníka zakotvuje komplexnú úpravu inštitútu premlčania pre obchodnoprávne záväzkové
vzťahy. Všeobecná premlčacia doba bezdôvodného obohatenia podľa Obchodného zákonníka je

štvorročná. Má teda za to, že nemohlo ani pri pripustení možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia
dôjsť k premlčaniu jeho nároku voči žalovaným.

11. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že vzťah založený zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru je absolútnym obchodom, a
teda sa spravuje ust. § 490 a nasl. Obchodného zákonníka.

15. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca poskytol žalovaným podporu (vo forme poskytnutia

úveru) na základe a za podmienok, upravených v zák. č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja
bývania. Tento zákon vo svojich ustanoveniach komplexne upravoval všetky podmienky, za ktorých bol
fond oprávnený poskytovať o. i. úvery, vrátane vymedzenia podstatných náležitostí uzavretej zmluvy
o poskytnutí podpory. Je zrejmé, že fond pri poskytovaní podpory vo forme úveru, neuzatvára zmluvu
podľa ust. Obchodného zákonníka. V danej veci tak nešlo o typický úver v zmysle ust. § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka, ale o úver, poskytnutý na základe osobitného predpisu, ktorým bol zák. č.
607/2003 Z.z.

16. Ustanovenia ohľadom zmluvy o úvere upravené v Obchodnom zákonníku ust. § 497 a nasl. nemožno
bez ďalšieho aplikovať i v prejednávanej veci. Je tomu tak preto, že podmienky pre poskytovanie

podpory (vo forme úveru) boli komplexne upravené v zák. č. 607/2003 Z.z. Nešlo teda o úverovú zmluvu
uzatváranú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak strany mali záujem riadiť sa pri poskytovaní
úveru ustanoveniami Obchodného zákonníka, mohli si v zmluve dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa
bude spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 Obchodného zákonníka).

17. Zmluvné strany v čl. XII. bod 12.3 zmluvy dohodli, že „ich práva a povinnosti sa budú riadiť
predovšetkým zák. č. 607/2000 Z.z. a ostatnými právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom“.
Strany si tak pre úpravu záväzkového vzťahu nedohodli aplikáciu ust. Obchodného zákonníka.

18. Treba mať za to, že na aplikovanie obchodnoprávneho režimu bolo potrebné, aby medzi stranami

existoval záväzkový vzťah splňujúci podmienky § 261 ods. 1, 2 alebo 6 Obchodného zákonníka. V
prejednávanej veci takýto vzťah nevznikol, keďže komplexnú úpravu poskytovania podpory vo forme
úveru fondom upravoval výlučne osobitný predpis, ktorým bol zák. č. 607/2003 Z.z.

19. Aplikáciu ustanovenia Obchodného zákonníka si zmluvné strany ani v samotnej zmluve nedohodli.

Práva žalobcu na vrátenie úveru sa teda nespravovali Obchodným zákonníkom, preto správne
postupoval súd prvej inštancie, ak ich posudzoval podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorou boli
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane práv vyplývajúcich z účinkov odstúpenia zmluvy. Pri
rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis platí, že ak osobitný predpis (v danom prípade zák.
č. 607/2000 Z.z.) nemal blanket na použitie Obchodného zákonníka, bolo potrebné použiť základný

predpis občianskeho práva, a to Občiansky zákonník.

20. Iná by bola situácia, ak by medzi stranami existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky §
261 ods. 1, 2 alebo 6 Obchodného zákonníka. V takom prípade by sa odstúpenie od zmluvy mohlospravovať Obchodným zákonníkom i napriek tomu, že by sa predpoklady samotného nároku spravovali
Občianskym zákonníkom.

21. Správne preto súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti správne posúdil aj plynutie
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne správne konštatoval, že žaloba
bola podaná na súde dňa 15.10.2014, po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

22.Uvedenáprávnaotázkabolavrozhodovacejpraxidovolaciehosúduvyriešená(porovnajrozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/144/2020). Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod pre odklon od
uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe, preto odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade

žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).