Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010260
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6919010260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. D., pre
zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d), písm. f) Trestného zákona,
prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júna 2022 v Banskej Bystrici odvolanie okresného
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduRimavskáSobotasp.zn.11T/34/2019zodňa27.septembra

2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 11T/34/2019 zo dňa 27. 09. 2021 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/34/2019 zo dňa 27. 09. 2021 bol obžalovaný
D. D. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota sp. zn. 1Pv/257/18/6609 zo dňa 31. 05. 2019, ktorá mu kládla za vinu spáchanie
zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d), písm. f) Trestného zákona,
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona, na

tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe, pretože nebolo dokázané, že sa stali
skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného U. P. s celým nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní intervenujúci
prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že podľa záveru súdu z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by bol poškodený zlákaný na odchod do zahraničia a na odchod
bývať do Veľkých S. s prísľubom peňazí a tiež nebolo dokázané, že by bol poškodený obmedzovaný
v slobode pohybu, že by ho nútil vykonávať povinné práce vrátane žobrania a tiež nebol dokázaný
majetkový prospech obžalovaného, ktorý by získal od poškodeného. S uvedeným právnym záverom

súdu sa nestotožňuje, pretože objektívna stránka skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi
podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona spočíva v konaní páchateľa, ktorý použitím podvodného konania,
ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných
foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu
osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti
alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci

aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane
pornografie,nútenejprácečinútenejslužbyvrátanežobrania,otroctvaalebopraktíkpodobnýchotroctvu,nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či
bunky alebo iných foriem vykorisťovania. Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu, že pre vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona

sa vyžaduje, aby páchateľ použitím ľsti a zraniteľného postavenia takéto osoby nútil vykonávať rôzne
práce vrátane žobrania. Objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného zločinu je zložená z viacerých
znakov - a to jednak z 1. prostriedkov konania páchateľa (podvodné konanie, použitie ľsti, obmedzovanie
osobnejslobody,únosu,násilia,hrozbynásiliaalebohrozbyinejťažkejujmy,inejformydonucovania,inej
výhody), 2. spôsobov konaní páchateľa obchodovania s ľuďmi (zlákanie, prepravenie, prechovávanie,

odovzdanie alebo prevzatie) a 3. účelu, na ktorý je osoba konaním a prostriedkami získaná (prostitúcia,
detská prostitúcia, pornografia, žobranie, nútený sobáš, nútený sobáš, odoberanie orgánov, tkanív či
bunky a iné formy vykorisťovania). Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti objektívna stránka
skutkovej podstaty uvedeného zločinu teda nevyžaduje to, aby páchateľ nútil poškodeného vykonávať
rôzne práce, vrátane žobrania. Nútenie je totiž len jedným z prostriedkov obchodovania
s ľuďmi (popri iných zákonom predvídaných prostriedkoch - napr. použitie ľsti či podvodného konania).

Z uvedeného teda vyplýva, že v trestnom konaní nemusí byť preukázané, že páchateľ obchodovanú
osobu nútil. Tiež poukázal na tú okolnosť, že naplnenie znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty
uvedeného zločinu nevylučuje ani to, že obchodovaná osoba s týmto konaním prejavila súhlas. Uvedený
záver vyplýva priamo z ustanovenia § 179 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je trestné aj to, ak
páchateľ koná zákonom predpokladaným spôsobom - teda zlákal, prepravil, prechovával alebo odovzdal

alebo prevzal obchodovanú osobu, hoci s jej súhlasom. Pokiaľ súd dospel k záveru, že z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by poškodený bol zlákaný na odchod do zahraničia
a na odchod bývať do Veľkých S. s prísľubom peňazí a tiež nebolo dokázané, že by bol poškodený
obmedzovaný v slobode pohybu, že by ho nútil vykonávať povinné práce vrátane žobrania a tiež nebol
dokázaný majetkový prospech obžalovaného, ktorý by získal od poškodeného, k uvedenému uviedol,

že podľa jeho názoru súd dospel k neprávnemu právnemu názoru. Z
rozboru objektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného zločinu vyplýva, že jej obligatórnym znakom
nie je tá okolnosť, že obete obchodovania s ľuďmi musia byť obmedzované v slobode pohybu, že
by im niekto bránil v návrate, či ich nútil vykonávať povinné práce vrátane žobrania. Obmedzovanie
osobnej slobody či pohybu je len jedným z prostriedkov obchodovania s ľuďmi, tak ako iné formy

prostriedkov - napr. podvodné konanie či použitie ľsti. Uvedené formy prostriedkov obchodovania s
ľuďmi sú alternatívne, teda pokiaľ páchateľ konal ktorýmkoľvek z uvedených prostriedkov, jeho konaním
môže byť naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného zločinu. Taktiež preukázanie
neoprávneného prospechu zo strany páchateľa nie je obligatórnym znakom základnej skutkovej
podstaty uvedeného zločinu, preukázanie neoprávneného prospechu je obligatórnym znakom až

kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného zločinu. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru nie sú
právne závery súdu správne. Podľa neho boli vykonaným dokazovaním preukázané všetky obligatórne
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného zločinu. Bolo preukázané, že obžalovaný
určitým spôsobom konal - teda poškodeného zlákal, prevzal, prepravoval, prechovával, konal tak
za vymedzeným účelom - za účelom žobrania, pričom pri konaní použil zákonom predpokladaný

prostriedok - podvod, lesť, zneužitie zraniteľného postavenia poškodeného. Skutkové závery, podľa
ktorých ubytovanie obžalovaný poskytol poškodenému v prístavbe rodinného domu vo Veľkých S. za
účelom pomoci, zabezpečil mu aj zánovný invalidný vozík a že počas doby, kedy sa u obžalovaného
zdržiaval, mu tento poskytol aj stravu a za poskytnutú pomoc obžalovaný peniaze nikdy nepýtal, je
podľa jeho názoru potrebné hodnotiť v kontexte predmetného prípadu a trestného činu, pre ktorý bola

obžaloba podaná. Ide o podstatu protiprávneho konania páchateľa, ktorý podvodným spôsobom a
za použitia ľsti (prísľubom lepšieho života) obeť obchodovania zláka. Na rozdiel od prípadov, kedy
páchateľ použitím fyzickej sily donúti obeť nastúpiť do auta, v ktorom je obeť odvezená na
určité miesto, kde ju páchateľ prechováva a odkiaľ následne chodí pre pašeráka žobrať, v niektorých
prípadoch páchateľ práve využíva bezvýchodiskovú situáciu obete obchodovania a pod zámienkou

prísľubu lepšieho života docieli prejavenie súhlasu obete s jej prevzatím, prepravou a následným
prechovávaním, pričom vytvorí podmienky závislosti obete nad páchateľom napr. tým, že mu poskytne
ubytovanie, stravu, oblečenie resp. inú starostlivosť a po určitej dobe si páchateľ za tieto služby začne
vyžadovať odmenu v podobe žobrania a odovzdávania finančných prostriedkov páchateľovi. Podľa jeho
názoru súd v tomto smere uvedené skutkové závery, ku ktorým dospel, nehodnotil v súlade s

ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale hodnotil ich izolovane bez prihliadnutia na konkrétne
okolnosti prípadu a predovšetkým povahy prejednávanej trestnej činnosti. Je totiž celkom logické, že
páchateľ obeti zabezpečí invalidný vozík, ale nie ako formu pomoci obeti obchodovania, ale ako formu
nástroja, prostredníctvom ktorého obeť dokáže páchateľovi vyžobrať viac peňažných prostriedkov. Pretopodľa neho nemožno určité konanie obžalovaného (zabezpečenie invalidného vozíka pre poškodeného,
či vybavenie občianskeho preukazu) ponímať ako konanie v snahe pomôcť samotnému poškodenému,
ale je ho potrebné vnímať ako účelové konanie, ktorým mal obžalovaný získať neoprávnený prospech

(napr. občiansky preukaz potreboval na to, aby poškodený vedel preberať invalidný dôchodok). Pokiaľ
podľa názoru súdu obžalovaný vlastne poškodenému pomohol, je otázne, prečo poškodený na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že sa o neho v S. nikto nestaral a že sa počas celej doby pobytu kúpal
v drevenej vaničke iba jeden krát. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že samotný poškodený znegoval
tvrdenia prokurátora uvedené v obžalobe ohľadom vycestovania v Nemecku, k uvedenému je potrebné

poukázať na tú okolnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal len to, že si myslí, že
obžalovaný ho nevozil za účelom žobrania do Nemecka, pretože si myslí, že toto by si pamätal. Nie je
všakvylúčené,ženapriekokolnosti,žepoškodenýnevedelpotvrdiť,ževNemeckubolpreobžalovaného
žobrať, tomu tak bolo a poškodený si to len nezapamätal. K záveru súdu, že výpoveďou poškodeného
došlo aj k vyvráteniu druhého skutku uvedeného v obžalobe uviedol, že tento záver podľa neho nie je
správny. Výpoveď poškodeného je totiž potrebné hodnotiť komplexne, pretože poškodený uviedol, že

nevie uviesť miesta, kde chodieval žobrať. Poškodený len ako príklad uviedol mesto Poprad, pričom na
ostatné miesta si spomenúť nevedel. Z uvedeného záveru sa skutkové tvrdenie súdu, podľa ktorého
poškodený chodil žobrať len do jedného mesta, nezakladá na pravde a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z výpovede poškodeného súčasne vyplýva, že poškodený potvrdil tú okolnosť, že bol
v okolitých mestách, značky však nepozeral, teda poškodený nevedel, kde ho obžalovaný vysadil.

Túto skutkovú okolnosť súd pri hodnotení vykonaného dokazovania nevzal do úvahy. Poškodený
vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem miest uvádzaných v obžalobe uvádzal aj iné mestá -
Rimavská Sobota či Lučenec. V tomto smere nie je preto správny ani skutkový záver súdu,
že v spomínanom časovom rámci by sa nevedeli dopraviť do miest uvedených v obžalobe (Banská
Bystrica, Poprad a Dolný Kubín). Súd podľa jeho názoru pristúpil k hodnoteniu záverov vyplývajúcich

z výpovede poškodeného veľmi izolovane a opomenul vykonané dokazovanie hodnotiť v kontexte
prejednávanej veci. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru, že poškodený pred súdom vypovedal,
že žobral dobrovoľne, tak opätovne poukázal na to, že samotný súhlas poškodeného s vykonávaním
žobrania nevylučuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa. Súd podľa jeho názoru vôbec
neprihliadol na závery vyplývajúce z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní. Poškodený totiž

jednoznačne vypovedal, že ho oslovila žena (buď dcéra alebo manželka obžalovaného), pričom sa
ho opýtala, či nemá záujem ísť s ňou do S., pričom mu povedala, že mu pomôžu. Poškodený teda s
presunom do Veľkých S. súhlasil z toho dôvodu, že sa mu malo dostať od obžalovaného pomoci. Pokiaľ
teda súd dospel k záveru, že rozhodnutie poškodeného odcestovať do S. bolo dobrovoľné, tento záver
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodeného

zlákal obžalovaný práve tým, že mu prisľúbil lepší život. Pokiaľ by obžalovaný takto nekonal, poškodený
by sa predsa do S. nedostal a z ničoho nič by nezačal klopať na bránu obžalovaného. Poškodený
súčasne zdôraznil, že o tom, že bude žobrať pre obžalovaného, nebola žiadna reč a túto okolnosť
mu ani obžalovaný ani žena, ktorá ho v A. N. oslovila, neuviedli. Až po nejakej
dobe pobytu v S. poškodeného posadili do auta, postavili ho pred hotovú vec v tom smere, že mal

začať vykonávať žobranie pre obžalovaného, ktoré prebiehalo tak, že ho každý deň obžalovaný vozil
na miesta, ktoré poškodený nevedel uviesť, pričom o tom, kde bude poškodený žobrať, rozhodoval
obžalovaný. Poškodený súčasne uviedol, že potom, ako prišiel zo žobrania domov, tak pani domácej
dávalvšetko,čovyžobral,pričompanidomácapeniazevždypýtala,nemalnavýberavyžobranépeniaze
musel odovzdávať. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si vedel domyslieť, čo dokáže

obžalovaný, pričom ako príklad uviedol, že obžalovaný ho bol navštíviť baseballovou palicou, kedy
len tak zrazil kanvicu zo stoličky. Nie je preto v tomto smere vôbec zrejmé, ako mohol súd dospieť
k záveru, že poškodený sa v S. zdržiaval dobrovoľne, keď zo samotnej výpovede
poškodeného jasne vyplýva, že poškodený mal z obžalovaného strach. Z odôvodnenia rozsudku pritom
nie je zrejmé, prečo sa s uvedenou časťou výpovede poškodeného súd vôbec nevysporiadal a prečo ju

pri hodnotení vykonaného dokazovania vôbec nevzal do úvahy. Poškodený v tomto smere dostatočne
ozrejmil dôvody, ktoré mu bránili v úteku (jeho imobilita, fyzické prekážky - kopec resp. strach, že
ho obžalovaný sleduje počas žobrania v mestách). Taktiež skutkový záver súdu o
tom, že nebolo preukázané tvrdenie o vzniknutej škode považuje za nesprávny, pretože súd v
tomto smere opomenul do úvahy vziať výpoveď poškodeného, ktorý na pojednávaní uviedol, že celý

dôchodok odovzdával pani domácej, pričom dodatočne uviedol, že pri jednej príležitosti poškodený na
základe pokynu obžalovaného sprístupnil aj PIN kód k jeho platobnej karte samotnému obžalovanému.
Z uvedeného je podľa jeho názoru preukázané, že obžalovaný poškodeného podvodným konaním
zlákal, následne ho prepravil, prevzal a prechovával za účelom žobrania. Pritom zneužil zraniteľnépostavenie poškodeného ako obzvlášť zraniteľnej obete trestného činu, pričom v dobe preberania
poškodeného páchateľ musel mať vedomosť o jeho zdravotnom znevýhodnení (nemal jednu nohu),
pričom z celkového kontextu dokazovania vyplýva, že obžalovaný zneužil toto zraniteľné postavenie

poškodeného, ktoré bezvýchodiskovosť poškodeného iba umocňovalo. Súd do úvahy nevzal ani tú
okolnosť, že nebolo vo fyzických možnostiach poškodeného nedobrovoľný pobyt v S. ukončiť. Strach
z obžalovaného, ktorý podľa vlastnej výpovede mal predstavu o tom, čo by mohlo nastať, ak by
obžalovaného neuposlúchol, tento stav prehlboval. Z výpovede poškodeného taktiež vyplýva, že tento
priznal problém s alkoholom. Zároveň z jeho výpovede však vyplýva, že tento problém obžalovaný

nijakým spôsobom neriešil (napr. odborným lekárskym vyšetrením), ale poškodenému (ako aj ďalším
osobám) nosil čučo. Aj v tomto smere z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že obžalovaný zneužil zraniteľné postavenie poškodeného, pričom tento stav zraniteľnosti iba využil a
prehĺbil. Poškodený vypovedal, že si domyslel, že prípadný útek by mohol byť pre neho rizikový. Hoci
chcel ísť preč, jeho zdravotný stav a okolitý terén (kopec) mu to neumožňoval. Z jeho výpovede súčasne
vyplýva, že počas žobrania neutiekol preto, lebo si myslel, že obžalovaný je na blízku. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že súd dospel k skutkovému záveru, že nikto poškodenému U. P. nebránil v slobode
pohybu a pobytu, poškodený však nepovažoval odchod od obžalovaného za dobrý nápad a ostával u
neho žiť dobrovoľne. Takýto skutkový záver je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním,
pretože z výpovede samotného poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dôvodom príchodu
poškodeného do S. bolo to, že sa o neho postarajú, pričom poškodený vypovedal, že si sám domyslel

po určitom pobyte v S. tú okolnosť, že prípadný útek by bol pre poškodeného rizikový. Z jeho výsluchu
súčasne vyplynulo, že poškodený premýšľal nad tým, že by z S. ušiel, avšak vzhľadom na jeho zdravotný
stav ako aj vzhľadom na kopec, ktorý sa nachádzal v blízkosti budovy, v ktorej poškodený prespával, ako
aj vzhľadom na celkovú imobilitu poškodeného, tento od svojho zámeru odísť od obžalovaného upustil.
Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že dôvodom, pre ktorý poškodený u obžalovaného zostal,

bola jeho spokojnosť, ale dôvodom bola bezvýchodiskovosť poškodeného a to jednak z dôvodu obavy
pred samotným obžalovaným a jednak z dôvodu jeho zdravotného stavu, ktorý neumožňoval len
tak sa zobrať a slobodne odísť. Preto skutkový záver súdu, podľa ktorého nikto poškodenému nebránil
v slobode pohybu a pobytu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Záverom uviedol, že zo všetkých
uvedených skutočností sa domnieva, že v danom prípade vykonané dokazovanie umožňuje prijať záver

o vine obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu intervenujúceho prokurátora sa písomne vyjadril splnomocnenec poškodeného,
pričom v podstate uviedol, že predseda senátu vyhovel žiadosti splnomocnenca a vykonal vhodné

opatrenia na zaistenie bezpečnosti poškodeného v zmysle § 247 ods. 5 a § 262 Trestného poriadku.
Nemôže sa však stotožniť s ďalším postupom konania predsedu senátu na hlavnom pojednávaní,
ktorým bolo porušené základné právo poškodeného na súdu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12
Trestného poriadku, a zásada rovnosti strán podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Poškodenému,

ktorý je stranou v konaní rovnako ako obžalovaný a prokurátor, nebolo zo strany súdu umožnené
vykonávať v plnom rozsahu procesné úkony, najmä jeho splnomocnencovi bolo odňaté oprávnenie klásť
poškodenému otázky a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu. Keď splnomocnenec poškodeného namietal
tento postup, predseda senátu vyhlásil, že má právo klásť svedkovi otázky, resp. robiť úkony smerujúce
len vo vzťahu k náhrade škody. Z uvedeného má za to, že práva poškodeného, ako rovnocennej strany

konania aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu, a teda právo vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, neboli na hlavnom pojednávaní rešpektované. V dôsledku sudcovho zamietavého prístupu
nebolo umožnené poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 655/2013, v ktorom zužujúci
výklad súdu vo vzťahu k právu poškodeného, resp. splnomocnenca poškodeného klásť otázky so
súhlasom predsedu senátu v rozsahu uplatnených práv posúdil ako svojvoľný. Taktiež poukázal na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2001, podľa ktorého súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho
konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen právo navrhnúť všetky
dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámení
a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu.
Ďalej poukázal na to, že napriek vopred avizovanému zdravotnému stavu poškodeného pred hlavným

pojednávaním zo strany jeho splnomocnenca predseda senátu viedol jeho výsluch tak, že nijakým
spôsobom nereflektoval zdravotný stav poškodeného, kládol mu nevhodné a neadekvátne otázky, a
z odpovedí vyvodzoval svojvoľné závery, prezentoval svoje hypotézy a subjektívne hodnotil postoje
poškodeného a jeho výpoveď neprimerane komentoval. Predseda senátu sa teda v konaní dostatočnenezaoberal zraniteľným postavením poškodeného, pričom poškodený je preukázateľne osoba vyššieho
veku po amputácii končatiny na invalidnom vozíku a v čase zlákania bol bez domova. Poukázal na čl. 2
ods. 4 smernice 2011/36/EÚ, podľa ktorého súhlas obete obchodovania s ľuďmi a vykorisťovaním, či už

zamýšľaný,aleboskutočný,jenepodstatný,akbolpoužitýktorýkoľvekzospôsobovuvedenýchvodseku
1. Ďalej uviedol, že v otázke smerujúcej k zisteniu okolností vycestovania do zahraničia za účelom
žobrania sa vplyvom objektívnych limitov poškodený odchýlil od svojej skoršej výpovede. Predseda
senátu nevzhliadol potrebu vysvetlenia rozporov a nepristúpil k prehraniu zvukového a obrazového
záznamu o výsluchu z prípravného konania, hoci za tejto situácie, po zabezpečení poškodeného a jeho

osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri plnom rešpektovaní zásad kontradiktórneho konania,
keď obvinený, obhajca i prokurátor boli prítomní pri jeho výsluchu a mohli sa aktívne na jeho výsluchu
zúčastniť, ak svedok vypovedal ambivalentne, resp. si na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre
odstup času nepamätá, je nariadenie prečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Trestného
poriadku (urobenej v rámci inak riadne a zákonne vykonaného výsluchu) plne lege artis, čo vyplýva
aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/53/2014 zo dňa 29. 10. 2014. Záverom uviedol, že

podľa jeho názoru skutkový stav zistený súdom bol ustálený nesprávne a neúplne. Súd hodnotil výpoveď
poškodeného pod vplyvom zaužívaného stereotypu, súd vyhodnotil dôkazy nezákonne a jednostranne,
iba v prospech obžalovaného. Súd vykonané dokazovanie nevyhodnotil pri zohľadnení všetkých
okolnostíprípadu,anivsúhrnesozávermiprezentovanýmivprípravnomkonaní.Naopak,celéprípravné
konanie svojim prístupom a postupom konania vyvrátil. Jedného z kľúčových svedkov G.. P. I. vypočul

v prítomnosti obžalovaného. Rigidným dodržiavaním zákona (kedy neumožnil prehrať audiovizuálny
záznam výsluchu poškodeného z dôvodu údajnej nezákonnosti) ospravedlnil zjavnú nespravodlivosť.
Akékoľvek dokazovanie viny, skúmanie škody vo vzťahu k poškodenému je bezpredmetné, pokým sa
nezmení rigidný prístup súdov, ktoré práva obvineného postavili nad práva iných subjektov konania. Na
poškodeného sa nehľadí ako na plnohodnotný subjekt trestného konania, vníma sa akoby „do počtu“

a uplatnenie jeho práv v zmysle platnej právnej úpravy (vrátane nálezov Ústavného súdu SR) zostáva
na bode absolútnej nuly. Súdy sa počas trestného konania obmedzili len na to, aby boli zabezpečené
procesné práva obvineného, nakoľko porušenie jeho práv je procesnou vadou a teda dôvodom na
opravný prostriedok. Podľa jeho názoru je však vecou súdu, aby postupoval tak, že v plnej miere
rešpektujeprávavšetkýchsubjektovkonania,vrátanepoškodeného,atentosvojpostupnásledneriadne

vyargumentoval v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným ustanovením dôsledne

neriadil. Z odôvodnenia je síce možné zistiť, aké všetky dôkazy na hlavnom pojednávaní súd vykonal,
avšak vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaného.Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal, že poškodený svojou výpoveďou
na hlavnom pojednávaní znegoval tvrdenia prokurátora v obžalobe, je potrebné poukázať na to, že
poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý po vznesení obvinenia kontradiktórnym spôsobom, o jeho

výsluchu bol upovedomený aj obhajca obžalovaného, a v rámci tohto výsluchu podrobným spôsobom
opísal, ako sa dostal do obce Q. S. k obžalovanému, opísal spôsob správania sa obžalovaného k
jeho osobe, ako aj ostatné okolnosti skutkov, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Poškodený bol
následne vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kde po zákonnom poučení vypovedal tak, ako je to
uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní, pričom vzhľadom zrejme aj na svoj zdravotný stav si na

niektoré skutočnosti nepamätal, resp. o nich vypovedal rozdielne ako v prípravnom konaní. Napriek
týmto skutočnostiam však okresný súd nepristúpil k odstráneniu rozporov vo výpovediach poškodeného
v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
publikované pod č. 87 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

č. 6/2014, v zmysle ktorého ak svedok pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne
nepamätá okolnosti, o ktorých má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu najprv uviedol
súvislý popis dotknutých skutočností (§ 261 ods. 3, § 132 ods. 1 Trestného poriadku). Až potom môže
byť na vysvetlenie rozporov oproti skoršej výpovedi svedka použitý postup predložením zápisnice o
tejto výpovedi podľa § 264 Trestného poriadku. Dodržanie takého postupu musí zabezpečiť predseda

senátu (§ 253 ods. 1 Trestného poriadku) aj v prípade, že výsluch svedka vykonáva strana (§ 261 ods.
3 Trestného poriadku).

Pokiaľ teda po výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní zjavne došlo k rozporom oproti jeho
výpovedi z prípravného konania, bolo povinnosťou predsedu senátu, pokiaľ to aj nenavrhol prokurátor

alebo obžalovaný, odstrániť vzniknuté rozpory postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku. V
kontexte takto vykonaného a zhodnoteného dokazovania (ako je uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku) sa potom argumentácia prokurátora v podanom odvolaní javí ako plne odôvodnená.

Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní pre náležité objasnenie veci preto bude potrebné opätovne
vypočuť poškodeného (aj s poukazom na § 262 Trestného poriadku) a v prípade, ak sa odchýli od
výpovede z prípravného konania, postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku odstrániť rozpory v
jeho výpovediach. Vzhľadom na osobu poškodeného a jeho zdravotný stav bude vhodné, aby súd do

konania pribral znalca za účelom posúdenia dôveryhodnosti výpovede poškodeného. Následne bude
potrebné,abyvodôvodnenírozsudkujasne,logickyapresvedčivovyargumentovaljednotlivéskutkovéa
právne závery, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, uviesť, ako sa vyrovnal nie len s obhajobou
obžalovaného, ale najmä s jednotlivými argumentmi okresného prokurátora, ktoré podrobne uviedol
v odvolaní, a najmä uviesť, ako vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, či už jednotlivo, ako aj v ich súhrne,

a nepoukazovať len na výpoveď poškodeného, ktorú vykonal na hlavnom pojednávaní. V neposlednom
rade bude potrebné vysporiadať sa aj s argumentáciou splnomocnenca poškodeného, ktorú uviedol vo
vyjadrení k odvolaniu prokurátora, a to najmä s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
655/2013 zo dňa 18. 06. 2014, na ktorý aj krajský súd v tejto súvislosti v plnej miere odkazuje, a teda
bude povinnosťou predsedu senátu rešpektovať práva splnomocnenca poškodeného, okrem iného aj v

súvislosti s § 271 ods. 1 Trestného poriadku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené

vyššie.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.