Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010390
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6119010390.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. I. G., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.
05. 2022 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. A. Í. Š. , nar. XX. XX. XXXX S. D. N., H. N. P. B. XX, Ž.

u z n á v a sa v i n n ý m , ž e

v bližšie nezistenom období v októbri 2017 na základe objednávky dal O. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. X..
O. Č.. XX, C. ústny pokyn na výrub stromov, na ktorých výrub nebol udelený súhlas orgánom ochrany
prírody a ani neboli splnené podmienky na výrub drevín bez súhlasu orgánu ochrany prírody v zmysle
§ 47 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. a následne tak v bližšie nezistenom
čase v októbri 2017 bolo na parcele registra "C" č. 1424, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere

111 667 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Badín, obec Badín, okres Banská Bystrica v časti
zodpovedajúcej parcelám registra "E", a to parcelám
- č. 2656/1 o výmere 4.493 m2, č. 2656/3 o výmere 6.699 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. 807,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve osoby M. X., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XX, H. H., veľkosť
podielu 1/3-ina k celku, V. U., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, N., veľkosť podielu 1/6-ina k celku, I. U.,
D.. XX. XX. XXXX, H. N. H. XX, N., veľkosť podielu 1/6-ina k celku a O. C., D.. XX. XX. XXXX, H. N.

A. XX, N. N., veľkosť podielu 2/6-iny k celku,
- č. 2661/7 o výmere 30 358 m2, č. 2663 o výmere 16 086 m2, č. 2946 o výmere 9.939 m2, zapísaných
na liste vlastníctva č. 815, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve osoby M. X., D.. XX. XX. XXXX, H. N.
A. XX, H. H., veľkosť podielu 4/12-iny k celku, O. W., D.. XX. XX. XXXX, H. N. H. XXX/XX, N., veľkosť
podielu 2/24-iny k celku, V. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, N., veľkosť podielu 2/24-iny k celku,
V. U., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, N., veľkosť podielu 1/8-ina k celku, I. U., D.. XX. XX. XXXX, H.
N. H. XX, N., veľkosť podielu 1/8-ina k celku a O. I., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XX, N. N., veľkosť

podielu 2/8-iny k celku,
- č. 2665/1 o výmere 13.910 m2, č. 2667/3 o výmere 1.156 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 904,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve osoby R. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. F. XX, N., veľkosť podielu
3/14-iny k celku, O. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. Č. X, N., veľkosť podielu 3/14-iny k celku a M. N., D..
XX. XX. XXXX, H. N. O. X, G., veľkosť podielu 4/7-iny k celku,
- č. 2659 o výmere 37.661 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. 1294 v podielovom spoluvlastníctve osoby

S. F., D.. XX. XX. XXXX, H.O. N. S. XXXX/XX, S. U., veľkosť podielu 1/8-ina k celku, M. C., D.. XX. XX.
XXXX, H. N. Y. X, S. U., veľkosť podielu 1/8-ina k celku, I. T., D.. XX. XX. XXXX, H. N. L. Y. XX, N. N.,
veľkosť podielu 1/4-ina k celku, P. M., D.. XX. XX. XXXX, H. N. L. Y. XX, N. N. veľkosť podielu 1/4-ina k
celku a O. A.G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XX, N. N., veľkosť podielu 1/4-ina k celku,
neoprávnene vyrúbaných 168 borovíc (Pinus), 17 hrabov (Carpinus), 14 briez (Betula), 12 rakýt, 7
topoľov (Populus), 3 duby (Quercus) a 1 smrek (Picea), ktorých celková spoločenská hodnota je v
rozsahu 254 231,- eur a následne tieto neoprávnene vyrúbané dreviny v trhovej hodnote 5 547,- eurv bližšie nezistenom čase od októbra 2017 odcudzil, čím uvedeným skutkom spôsobil podielovým
vlastníkom vyššie uvedených parciel spôsobil škodu vo výške 5 547,- eur škodu odcudzením,
t e d a

- v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny vo veľkom
rozsahu vyrúbal stromy,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak veľkú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu u k l a d á :

Podľa § 306 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr.
zák., § 41 ods.1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa§51ods.1Tr.zák.savýkontrestupodmienečneodkladáaobžalovanémusa ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze pravidelne
sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom
výkonu na Okresnom súde Žiar nad Hronom podľa jeho pokynov, prvýkrát v lehote 5 pracovných dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v úradných hodinách.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. sa poškodení : uplatnil si náhradu škody, no k jej výške sa vyjadriť nevedel
- M. X., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XX, H. H.,
- V. U., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, N.,
- M. U., D.. XX. XX. XXXX, H. N. H. XX, N.,
- R. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. A. XXXXX/XX, N. N.

- O. C., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XX, N. N.,
- O. W., D.. XX. XX. XXXX, H. N. H. XXX/XX, N.,
- V. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, N.,
- R. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. F. XX, N.,
- O. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. Č. X, N.,

- M. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. O. X, G.,
- S. F., D.. XX. XX. XXXX, H. N. S. XXXX/XX, S. U.,
- M. C., D.. XX. XX. XXXX, H. N. Y. X, S. U.,
- I. T., D.. XX. XX. XXXX, H. N. L. Y. XX, N. N.,
- P. M., D.. XX. XX. XXXX, H. N. L. Y. XX, N. N.

- O. A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XX, N. N.,
so svojimi nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10. 05. 2019 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 2 Pv 86/18/6601 - 27 zo dňa 09. 05. 2019 na obvineného O. A. pre zločin porušovania ochrany

stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorých skutkov sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, teda, že v bližšie nezistenom období v októbri 2017 na základe objednávky, dal
ústny pokyn pilčíkovi O. G. na výrub stromov, na ktorých výrub nebol udelený súhlas orgánom ochrany
prírody a ani neboli splnené podmienky na výrub drevín bez súhlasu orgánu ochrany prírody ( § 47 ods.

4 zákona č. 543/2002 Z. z.) a následne na parcele registra "C" č. 1424, nachádzajúcej sa v k. ú. Badín,v časti zodpovedajúcej parcelám registra "E", bližšie špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia, kde
bolo neoprávnene vyrúbaných 168 borovíc, 17 hrabov, 14 briez, 12 rakýt, 7 topoľov, 3 duby a 1 smrek,
ktorých celková spoločenská hodnota je v rozsahu 254.231 eur a následne tieto neoprávnene vyrúbané

dreviny v trhovej hodnote 5.547 eur v bližšie nezistenom čase od októbra 2017, odcudzil.

Obžalovaný O. A. od začiatku trestného konania nesúhlasil so svojim obvinením a uviedol, že súhlas na
čistenie parciel mal od predsedu Družstva Badín O. C. v zmysle zmluvy zo dňa 02. 10. 2017, pričom sa
jednaloojednoduchúzmluvuodielo,vktorejdrevinyšpecifikovanéneboli.Spoluspredsedomsivteréne

prešiel uvedené parcely a podľa neho, väčšina stromov spĺňala parametre na výrub bez povolenia. Veľa
vypílených stromov bolo tenkých v rámci normy, viac kmeňov vyrastalo z kmeňa jedného, ktorý už v
minulosti bol spílený, pričom pilčík O. G. viedol rez čo najnižšie a tým neostali stopy po reze z minulosti.
Plocha, na ktorej rástli stromy nebol les, ale lúka, pričom zámerom bolo rekultivovať trvalé trávne porasty
dostavupasienkov,čosaimajpodarilo.Ďalejuviedol,žemodroučiaroubolaoznačenálenlíniaoblasti,v
ktorej sa bude vykonávať čistenie a nie jednotlivé stromy, tak ako to mal uviesť svedok G., ktorý pre neho

pracoval aj v minulosti. Tomuto povedal potom, ako si prešli hranice pozemku, čo bolo v októbri 2017,
že má spilovať stromy do 40 priemeru hrúbky a hrubšie dreviny budú spilované v ďalšej fáze, keď bude
na to povolenie. Nepoprel, že by nemal vedomosť o tom, že v tej dobe povolenie nebolo vydané žiadne.
G. parcelu začal vypilovať tak asi o dva týždne, pričom čas pílenia mu nestanovil, len aby bol dodržaný
termín. Tiež potvrdil, že bol upozornený predsedom v novembri 2017, že pri pílenie nad kameňolomom

boli spilované dreviny nad priemer, na čo on napomenul G. a odvtedy ho začal pravidelne kontrolovať, až
pokiaľ prišiel píliť za potok, čo je predmetom tohto konania, kde ho už nekontroloval. Následne spílenú
drevnú hmotu sťahoval on a ukladal to na inú kopu, nakoľko sa tieto veci nedajú robiť v čase vegetácie.

Nepoprel,žesvedkyniU.Ď.uviedol,žeuvedenývýrubjelegálny,svedokA.G.sahonauvedenénepýtal.

Čo sa týkalo vzťahu jeho s.r.o.- čky a pilčíka G.a, tohto si na prácu objednal ústne, písomná zmluva
nebola žiadna. Nevedel sa vyjadriť, či jeho spoločnosť mala nejaký zisk z pílenia drevín nad rámce, teda
bez povolenia, ale vedel, že jediný, kto bol ohodnotený od hmoty, bol pilčík. Tiež nedokázal odhadnúť
stav stromov tak, ako boli uvedené v obžalobe prokurátora.

V prípravnom konaní bol ako poškodený vypočutý zástupca Okresného úradu Banská Bystrica svedok
A. G. (č.l. 117-131), ktorý uviedol, že je zamestnanec OÚ Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie a tento opísal spôsob výpočtu spoločenskej hodnoty, ktorú upravuje vyhláška Ministerstva
Životného prostredia k zákonu č. 543/20022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Výpočet vykonal zástupca
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny odbornou

organizáciou vo veciach ochrany prírody a krajiny. Tiež uviedol, že ak nie je možné odmerať drevinu
vo výške 130 cm nad zemou, tak spoločenskú hodnotu je možné určiť podľa indexu, pričom pri určení
zdravotného stavu dreviny sa prihliada na jej stav, vzhľad, chyby, druh dreviny, čo by mal práve
zohľadňovať index.

Vo veci boli v procesnom postavení svedkov - poškodených prípravnom konaní vypočutí podieloví
spoluvlastníci pozemkov - trvalo trávnatých porastov, na ktorých sa nachádzali neoprávnene vyrúbané
stromy:
- O. W. (č.l. 47-60) uviedol, že obvineného nepozná, na parcele nebol, ale vie, že tam rastie borina,
osičina a hrabina, náhradu škody si uplatnil v rozsahu alikvotnej výšky uvedenej v odbornom vyjadrení,

- V. O. (č.l. 61-74), uviedla, že obvineného nepozná, uplatnila si náhradu škody, k výške sa nevedela
vyjadriť,
- M. C. (č.l. 75-88), uviedol, že obvineného nepozná, vyjadril sa k histórii užívania parcely pod č. 2659,
ku skutku sa nevedel vyjadriť a škodu si uplatnil, ale nevedel uviesť jej výšku,
- P. M. (č.l. 89-102), uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadriť nevedele, uplatnila si nárok

na náhradu škody, ale nevedela uviesť výšku,
- O. A. (č.l. 103-116), uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadriť nevedela, uplatnila si nárok
na náhradu škody, ale nevedela uviesť výšku,
- I. T. (č.l. 132-145)uviedla, že obvineného nepozná, k samotnému skutku sa vyjadriť nevedela, nárok
na náhradu škody si uplatnila, pričom neuviedla jeho výšku,

- M. X. (č.l. 146-158) uviedol, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadriť nevedel, žiaden súhlas na
výrub nikomu nedával, uplatnil si náhradu škody, no k jej výške sa vyjadriť nevedel a poukázal na škodu
vyčíslenú v prípravnom konaní,- L.. O. N. (č.l. 159-167), uviedol, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadriť nevedel, kde uviedol, že
naposledy tam bol pred 15 - 20 rokmi, náhradu škody si uplatnil a požadoval jej náhradu podľa vyčíslenia
v prípravnom konaní,

- L.. M. N. (č.l. 168-172),uviedol, že obvineného nepozná, ku pozemkom sa vyjadril k nájmu
Poľnohospodárskym družstvom Badín, škodu si vo veci neuplatnil,
- L.. R. N.) (č.l. 177-183), uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku neuviedla relevantné skutočnosti,
žiaden súhlas na výrub nikomu nedávala, vo veci si uplatnila náhradu škody v alikvótnej čiastky zo sumy
vo výške 5 702,95 eur,

- O. C. (č.l. 185-198), uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadriť nevedela, uplatnila si
náhradu škody pričom k výške sa vyjadriť nevedela,
- V. U. (č.l. 199-212) uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku sa bližšie vyjadriť nevedela, škodu si
uplatnila vo výške 5 000,- eur,
- I. U. (č.l. 213-226) uviedla, že obvineného nepozná, ku skutku sa vyjadrila, že v novembri v roku 2017
išla s vnučkou náhodne a videla popri cesta naukladané kopy stromov, nevidela nikoho, pričom na obci

a ani na družstve jej nevedeli uviesť kto urobil výrub. Škodu si uplatnila vo výške 550,- eur,
- S. F. (č.l. 227-240),uviedla, že obvineného nepozná, k výrubu nevedela uviesť nič, nárok na náhradu
škody si uplatnila, no nevedela uviesť jeho výšku.

Svedok O. C. - predseda Poľnohospodárskeho družstva Badín uviedol, že dňa 02. 10. 2017 uzavrel

zmluvu so spoločnosťou MPSX, s.r.o., predmetom ktorej bola rekultivácia trvalých trávnych porastov
na pozemkoch, ktoré má družstvo v nájme, teda si objednali činnosti v zmysle zákona, na ktoré
sa nevyžadovalo povolenie obecného úradu. Zmluva síce neobsahovala špecifikáciu drevín, ale toto
vyplývalo priamo zo zákona, ktoré dreviny sa môžu vyrúbať. Zdôraznil, že oni vôbec nemali záujem
vybavovať povolenie na výrobu drevín, o čom obžalovaný mal vedomosť a je to explicitne dané aj v

zmluve. Zároveň uzatvorili zmluvu na odber a predaj dreviny zo dňa 29. 09. 2017. Podstata týchto zmlúv
bola v tom, že spoločnosť obžalovaného MPSX, s.r.o. odstráni náletové dreviny a dreviny, na ktorých nie
je potrebné povolenie, a potom vyfrézuje pozemky do stavu na pasenie a kosenie. Odstránená drevná
hmota bude vlastníctvom MPSX, s.r.o. a jej cena sa následne započíta k fakturovanému frézovaniu a
prácam, pričom rozdiel po uskutočnení prác a vyfrézovaní bude uhradený MPSX, s.r.o. Ďalej uviedol, že

sa s obžalovaným dohodol, že mu ukáže plochu, ktorá sa bude frézovať a upravovať, čo aj urobil a tiež
sa dohodli, že najprv začnú práce v lokalite „Na Kejde“, potom lokalita „Nad Lomom“ a posledná bude
lokalita, ktorú volajú „Za potokom“. Obžalovaný však podľa neho rozpracoval všetky lokality naraz. Z
času na čas chodil aj na kontroly, ale kedy sa dozvedel o výrube stromov, na ktoré treba povolenie, uviesť
nevedel. Túto informáciu oznámil obžalovanému a chcel zistiť, čo sa deje, pričom tento mu uviedol, že

pilčík bol poučený o tom, ako to má vypíliť a že či mal pri ňom stáť. Ako uviedol v závere svojej výpovede,
on sa nevedel vyjadriť ani ku kvalite, ani ku počtu stromov, ktoré boli vypílené bez povolenia.

V konaní bola ako svedkyňa vypočutá predsedkyňa predstavenstva spoločnosti Interkorp, a.s. U. Ď. a
táto potvrdila, že so spoločnosťou obžalovaného MPSX s.r.o. začali spolupracovať v októbri 2017, kedy

ju obžalovaný oslovil s dodávkou náletových drevín z výrubu na štiepkovanie na biomasu. Následne
popísala jednotlivé objednávky a uviedla, že už na začiatku spolupráce s obžalovaným sa tohoto
dopytovala, či má všetky doklady v poriadku, na čo jej odpovedal, že všetky povolenia má platné a v
súlade so zákonom, preto ona vyťažené dreviny považovala za dreviny pochádzajúce z legálnej ťažby.

Svedok A. G., ako zamestnanec v spoločnosti Interkorp, a.s. uviedol, že mu U. Ď. dala číslo na
obžalovaného, s ktorým si dohodol stretnutie v januári 2018, kedy sa spoločne len oni dvaja stretli na
pozemkoch v Badíne, kde si on obhliadol drevnú hmotu naskladanú na kope, ktorú si aj odfotil. Tu mu
bola obžalovaným ponúknutá aj ihličnatá hmota asi 200 ton, ktorá bola tiež vhodná na štiepkovanie. Na
pôvod dreva sa obžalovaného pýtal, ten mu odpovedal, že je to dohodnuté s miestnym družstvom, že

je to čisté a vybavené. Samotné povolenie na výrub dreva si nežiadal.

Svedok O. G., pridržiavajúc sa obsahu svojej výpovede z prípravného konania uviedol, že obžalovaného
pozná z pracovnej oblasti, spolupracovali spolu aj v minulosti, zdal sa mu byť korektný. On má prax
15 rokov. S obžalovaným teda uzavrel ústnu dohodu ako firma K-V Lesy s.r.o. s tým, že podľa tejto

dohody mal vypíliť stromy, na ktoré nebolo treba povolenie, boli to len náletové dreviny a kríky. Niekedy
v októbri 2017 začal pracovať na predmetných parcelách a robil pilčícke práce, pričom ešte predtým si
spolu s obžalovaným tieto parcely prešli, obžalovaný mu ukázal, čo sa bude píliť, ukázal mu hranice
parcely, kde jednu hranicu označil modrou farbou strekom na stromoch a druhá hranica bola označenápotokom. Za úlohu mal teda vypíliť stromy na parcele, kde mu obžalovaný povedal, aby tam nechal
nejaké stromy. On nechal viac stromov, na čo mu obžalovaný povedal, aby vypílil všetko, čo však on
neurobil. Nechal tam borovicu, duby, hrušky, čerešňu a aj brezy a tiež jednu veľkú vŕbu. Tiež potvrdil,

že si od obžalovaného pýtal povolenia na výrub stromov, keďže podľa neho určite bolo treba povolenie.
Aj keď pri svojej výpovedi pred súdom si už nepamätal, čo mu obžalovaný odpovedal, po oboznámení
sa s jeho výpoveďou z prípravného konania, jej obsah potvrdil, teda že mu obžalovaný na jeho otázku
povedal, že povolenie na výrub je a toto povolenie má predseda. Preto následne na pozemkoch pílil
stromy a kríky, o ich odvoz sa nestaral, drevo na štiepku si potom vozil obžalovaný. Jeho odmena, ktorá

mu bola vyplatená na faktúru sa odvíjala od objemu štiepok a predaja reziva, pričom práce vykonával
asi 3 týždne. O skutočnosti, že na stromy nebolo vydané povolenie sa dozvedel až na polícii. V závere
svojej výpovedi zotrval na tom, že mu obžalovaný ukazoval každý jeden strom, ktorý treba vypíliť a
keďže mu zadal tú prácu obžalovaný, tento je aj zodpovedný za výrub stromov.

Ešte v prípravnom konaní bolo zabezpečené odborné vyjadrenie zo dňa 01. 03. 2018 vypracované

Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky pod č. CHKO PO/81-001/2018 (č.l. 285-287), z ktorého
obsahu súd zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín, ktoré boli v lokalite vymedzenej
predmetom skutku, a ktoré si vyžadovali súhlas orgánu ochrany prírody na výrub bola ustálená vo výške
254.231,10 eur, pričom z uvedené bolo zistené, že malo byť vyrúbaných spolu 222 stromov (168 borovíc,
17 hrabov, 14 briez, 12 rakýt, 7 topoľov, 3 duby a 1 smrek). Výpočet bol vykonaný v intenciách Vyhlášky

Ministerstva Životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 23/2003 Z. z., pričom ak nemožno vykonať
priame meranie vo výške 130 cm nad zemou, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt
nameraných na pni podľa prílohy č. 34 uvedenej vyhlášky.

K vyššie uvedenému odbornému vyjadreniu bol aj v konaní pred súdom vypočutý ako svedok A. G.,

zamestnanec štátnej ochrany prírody Správy CHKO Poľana, ktorého oslovil vyšetrovateľ za účelom
zistenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Spolu s ním išiel na miesto a na prvý pohľad pri jeho
obhliadke to vyzeralo, ako keby bol výrub označený odborníkom. Výrub bol rozsiahly, časť plochy už
bol vyčistený a na časti ostali tieto dreviny na mieste, preto sa zvolila metóda vyčíslenia spoločenskej
hodnoty podľa merania obvodu a výšky pňov vyrúbaných drevín. Potvrdil, že išlo o územie s prvým

stupňom ochrany prírody, pričom pne ktoré nezodpovedali povinnosti súhlasu na výrub zamerané neboli,
aby neskreslili výšku spoločenskej hodnoty. Išlo teda o pne s obvodom pod 40 cm a postupovalo sa
podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 v znení neskorších
predpisov. Jednalo sa o menej vzrastlé dreviny nižšieho veku, odhadom do 30 rokov, ktoré špecifikoval
v odbornom vyjadrení. Podľa neho boli dreviny vyrúbané v mimo vegetačnom období, čiže od 01.

10. 2017 do februára 2018, kedy bol na obhliadke, väčšina vyrúbaných drevín sa na mieste už
nenachádzala, vyrúbané dreviny boli poškodené mechanizmami a zverou. Podľa svedka sa pri určovaní
spoločenskej hodnoty aj v zmysle vyhlášky nezohľadňujú žiadne prirážkové a zrážkové indexy, jednalo
sa o mechanický výpočet podľa vzorca. Aj keď na 100 % sa nedá určiť počet drevín, ako je určený v
obžalobe, keďže bol viazaný zákonom, musel vyhádzať z výpočtového vzorca z vyhlášky.

Čo sa týka odborných vyjadrení, ktoré vypracovali, oni na rozdiel od znalca N., ktorý sa zaoberal
hodnotou dreva ako škody pre vlastníkov, sa zaoberali spoločenskou hodnotou, ktorá so škodou
nesúvisí. Pri odbornom vyjadrení z 01. 03. 2018, keď bol oslovený políciou a boli v teréne, vyčíslili
spoločenskú hodnotu v zmysle vyhlášky č. 24/2003 a následne potom, ako vypracoval znalecký posudok

Ing. N., dávali nové odborné vyjadrenie, v ktorom bol rozsah vyšší, jednalo sa o časový odstup, nevedeli,
či tam boli robené ďalšie zásahy. Podľa jeho názoru hodnovernejším je prvé odborné vyjadrenie z 01.
03. 2018, ktoré bolo robené k termínu obhliadky v teréne.

V rámci konania sa súd so súhlasom strán oboznámil čítaním aj s obsahom znaleckého posudku č.

7/2018 znalca Ing. M. N. A.., z odboru Lesníctvo, odvetvie Hospodárska úprava lesov, Pestovanie lesov,
Spracovanie dreva, Odhad hodnoty lesov, za účelom zistenia drevnej hmoty vyťaženej obžalovaným
na parcelách č. 1424, 1423 a 1421 C-KN v katastrálnom území Badín, Okrese Banská Bystrica. Z
uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že posudzovaná hodnota bola spolu 593 stromov (objem
65,35 m3), kde znalec túto drevnú hmotu ohodnotil na sumu 2.510 eur.

K tomuto znaleckému posudku bol tak v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom vypočutý
znalec Ing. M. N., ktorý zopakoval, že jeho úlohou bolo zistiť množstvo a trhovú hodnotu drevnej hmoty
vyrúbanej na predmetných parcelách, pričom on nemá oprávnenie určovať spoločenskú hodnotu drevín.Popísal, ako na základe miestneho šetrenia a merania postupoval, bolo to podľa objemových tabuliek
vydaných Národným lesníckym centrom, ktoré sú používané všeobecne. Ďalej uviedol, že zohľadňoval
aj poškodené pne, ako i dreviny, pri ktorých z jedného pňa vyrastalo viacero kmeňov. Nepoprel, že sa

nedá jednoznačne povedať, či zo spílených kmeňov sa jednalo o stromy, na ktorých vypílenie treba
povolenie.

Ako reakcia na znalecký posudok č. 7/2018 znalca Ing. M. N. PhD., predložený obhajobou, bolo
následne zabezpečené ďalšie odborné vyjadrenie zo dňa 27. 03. 2019 vypracované Štátnou ochranou

prírody Slovenskej republiky (č.l. 357-362), z ktorého vyplýva, že spoločenská hodnota stromov, ktorých
hodnotu posudzoval znalec Ing. N. v jeho znaleckom posudku, by bola vo výške 385.742 eur. Uvedené
závery sa navýšili z dôvodu, že následné meranie bolo vykonané s časovým odstupom, kedy mohli byť
vyrúbané ďalšie stromy, prípadne meraním iných veličín. Zároveň z odborného vyjadrenia vyplýva, že
v znaleckom posudku nie sú zamerané dendrometrické hodnoty používané v zmysle vyhlášky.
Vo veci bolo v prípravnom konaní vyšetrovateľom zabezpečené aj odborné vyjadrenie pod č. ZP-2-2019

(č.l. 319-396) vypracované znalcom z odboru Lesníctvo, Odhad hodnoty lesov, z ktorého vyplýva, že
všeobecná hodnota dreva bola vo výške 2.623 eur, pričom znalec vychádzal z objemovej hodnoty 86,75
m3. Znalec zároveň určil celkovú škodu vo výške 5.547 eur.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom ďalších listinných dôkazov, medzi ktoré patrili:

zápisnica o obhliadke miesta (č.l. 363-387), podklady z katastra nehnuteľností v rozsahu výpisov z
listov vlastníctva (č.l. 387, 388-394, 395-398, 399-403, 404-406), vyjadrenie Obce Badín (č.l. 407),
zmluva o dodaní služieb (č.l. 408-409), dodatok k zmluve o dodaní služieb (č.l. 410), rámcová kúpnej
zmluve (č.l. 411-413), e-mailové správy od svedka C. (č.l. 414, 415), rozhodnutie Obce Badín zo
dňa 22. 12. 2016 (č.l. 416-419), vyjadrenie Inšpekcie životného prostredia SR (č.l. 421), faktúry (č.l.

422-424), objednávky a iné poklady súvisiace so spracovaním drevnej hmoty po ťažbe (č.l. 424-469),
komunikácia medzi obžalovaným a svedkom G. vrátané fotografií (č.l. 471-472, 474-480), fotografie
predložené obžalovaným (č.l. 481-493), správa o povesti (č.l. 552), správa Sociálnej poisťovne, pobočka
Banská Bystrica (č.l. 550-551), správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (č.l. 554),
odpisom registra trestov obvineného (č.l. 547), výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (č.l. 548-549), trestný rozkaz OS BB sp. zn. 4T/36/2019 č.l. 588-290, odpor
č.l. 592-594, uznesenie OS BB č. 25D/171/2020 č.l. 681-690, fotokópie fotografií lesného porastu č.l.
704-724, návrh na doplnenie dokazovania obhajobou spolu s prílohami č.l. 751-781, aktuálny odpis
registra trestov, po prečítaní ktorých zo strany prítomných strán konania, tiež neboli žiadne pripomienky
a ani námietky.

Z vyjadrenia Obce Badín pod č. Ocú.-S2018/00196 vyplynulo, že na pozemku s KN-C 1424 o výmere
111 667 m2 nebolo vydané žiadne rozhodnutie o výrube drevín.

Zo zmluvy o dodaní služieb vyplýva, že dňa 02. 10. 2017 bola uzatvorená zmluva medzi objednávateľom

Poľnohospodárske družstvo Badín zastúpená Ing. O. C. a dodávateľom MPSX, s.r.o., zastúpenej
obžalovaným O. A., ktorej predmetom bolo, že dodávateľ sa zaväzuje objednávateľovi vykonať službu
v lesníckych činnostiach, ťažbe dreva na vlastné náklady, vlastné nebezpečenstvo a za ostatných
podmienok uvedených v zmluve. Zároveň je súčasťou zmluvy aj zákonné ustanovenie podľa 47 ods.
4 zákona o ochrane prírody a krajiny. Spôsob prác mal byť vykonaný na rekultiváciu TTP - pílenie,

vyfrézovanie a odstránenie náletových drevín v zmysle zákona. Miesto plnenia služieb bolo zaevidované
v dodatkoch k tejto zmluve podľa miesta vykonávania prác. Z dodatku k zmluve bez špecifikácie dňa
vyplýva, že služba sa vykoná v poraste pozemkov v nájme Poľnohospodárskeho družstva Badín, k.ú.
Badín v termíne od 10/2017 do 03/2018.

Dňa 29. 09. 2017 bola medzi totožnými zmluvnými stranami uzavretá aj rámcová kúpna zmluva
pod č. 1/10/2017, ktorej predmetom bolo, že predavajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu tovar
vymedzený ako drevnú hmotu pochádzajúcej z pozemkov Poľnohospodárskeho družstva Badín v bližšie
nešpecifikovanej výmere.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto v

rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí
strom alebo ker, alebo ich vyrúbe.

Podľa § 306 ods. 3 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. zák. sa pri trestných činoch proti životnému prostrediu škodou rozumie súhrn
ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie
životného prostredia do predošlého stavu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie škodou malou škoda prevyšujúca sumu 266 €, väčšou škodou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Podľa § 126 ods. 2 Tr. zák., ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených
druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených

veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo
výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným na základe zákona.

V danom prípade všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo

všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny, ku porušeniu ktorých došlo
podľa súdu konaním obžalovaného O. A., je zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., kde v
ustanovení § 47 ods. 3 je jednoznačne uvedené, že na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Práve výnimky z § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., kedy sa teda súhlas
na výrub dreviny nevyžaduje, sú presne špecifikované v predmetnom zákone v § 47 ods. 4, okrem
iného sa súhlas nevyžaduje podľa písm. a), ani na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo
výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a
za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2.

Trestného činu krádeže sa podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a spôsobí ním väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.
Objektom tohto trestného činu je teda vlastníctvo veci, predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola
páchateľovi zverená, čím sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy

v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so
záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci.

V danom prípade mal súd nad všetky pochybnosti preukázané, že aj zo strany obžalovaného O. A. došlo
k naplneniu skutkových podstát oboch trestných činov kladených mu obžalobou za vinu a to v celom
rozsahu.Subjektom týchto trestných činov je obžalovaný, ktorý spáchal jednotlivé trestné činy sám v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 1 Tr. zák., pričom konal úmyselne v zmysle ustanovenia § 15 Tr. zák.

Nebezpečnosť konania obžalovaného O. A. pre spoločnosť spočíva v tom, že svojím konaním porušil
ochranu vlastníckeho práva a zároveň porušil záujem ochrany spoločnosti pred neoprávneným výrubom
drevín a zároveň si aj prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak veľkú škodu.

Vinu obžalovaného O. A. preukazuje v podstate aj jeho samotná výpoveď, v ktorej on sám potvrdil, že

vedel o tom, že súhlas na výrub drevín nebol udelený, ale ho tiež usvedčujú najmä výpovede svedkov
O. C., U. Ď. V. O. G..

Svedok O. C. ako predseda PD Badín jednoznačne potvrdil, že zmluva, ktorú uzavrel so spoločnosťou
obžalovaného sa týkala rekultivácie trvalých trávnych porastov na pozemkoch, ktoré má družstvo v
nájmeatedasiobjednaličinnostivzmyslezákona,naktorésanevyžadovalopovolenieobecnéhoúradu,

pričom družstvo ani nemalo záujem si vybavovať povolenie na výrobu drevín, o čom obžalovaný mal
vedomosť a je to explicitne dané aj v zmluve.

Tiež svedkyňa U. Ď., ktorú oslovil obžalovaný Milan Píš ako predsedkyňu predstavenstva spoločnosti
Interkorp, a.s. s dodávkou náletových drevín z výrubu na štiepkovanie na biomasu uviedla, že ona

vyťažené dreviny považovala za dreviny pochádzajúce z legálnej ťažby, keďže jej obžalovaný povedal,
že všetky povolenia má platné a v súlade so zákonom, čo nevyvrátil pri svojej výpovedi ani sám
obžalovaný.

Že sa mali vypíliť len dreviny, na ktoré nebolo treba povolenie, potvrdil aj svedok O. G., ktorý práce

realizoval na základe ústnej dohody s obžalovaným potom, ako mu obžalovaný ukázal každý jeden
strom, ktorý treba vypíliť, mal teda za úlohu vypíliť stromy jemu ukázané a keďže on na parcele nechal
nejaké stromy, vtedy mu obžalovaný povedal, aby vypílil všetko, čo však on neurobil. Zároveň aj potvrdil,
že mu obžalovaný na jeho otázku povedal, že povolenie na výrub je a toto povolenie má predseda.

Aj v zmysle zmluvy o dodaní služieb z 02. 10. 2017 bol obžalovaný O. A. jednoznačne dohodnutý
s objednávateľom Poľnohospodárske družstvo Badín na vykonaní čistenia a frézovania pozemkov v
intenciách zákona, za čo práve on niesol zodpovednosť. Ak by skutočne povedal svedkovi O. G., že má
vypíliť len stromy, na ktoré sa nevzťahuje povolenie, tak v takom prípade chýba racionalita následného
konania obžalovaného v tom, že drevnú hmotu predal spoločnosti Interkorp, a.s. bez akýkoľvek výhrad,

že súčasťou tejto drevnej hmoty bola drevná hmota z neoprávnenej ťažby.

Aj podľa súdu je nereálne, aby si obžalovaný nevšimol, že 222 stromov bolo vyrúbaných legálne. Svojho
protiprávneho konania si musel byť vedemý, v opačnom prípade by buď podal trestného oznámenie
na pilčíka O. G., reklamoval by jeho práce, prípadne by urobil oznámenie neoprávneného výrubu

príslušnému orgánu, z čoho vyplýva, že obžalovaný O. A. konal minimálne v nepriamom úmysle.

Ďalej treba uviesť, že počas obhliadky na mieste činu bolo zadokumentovaných 222 stromov, ktoré
boli vyrúbané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom ich
spoločenská hodnota bola určená Štátnou ochranou prírody SR, ako orgánom na to oprávneným, vo

výške 254 231,10 eur, čo zakladá právnu kvalifikáciu, uvedenú v obžalobe. Práve rozsahom škody v
tomto prípade, je spoločenská hodnota určená na základe zákona, a nie škoda reálna.

V priebehu konania tiež obžalovaný namietal, že stromy boli rozvetvené predošlým rezom a vznikli tak
dvojáky,trojákyaleboštvoráky,čímnešloodreviny,ktorébypodliehalipovoleniuorgánuochranyprírody.

V tejto súvislosti predložila obhajoba znalecký posudok pod č. 7/2018, v ktorom znalec Ing. M. N., PhD
vyčíslil hodnotu - výšku škody výrubu vo výške 2 510,85 eur, ktorá súma je však právne irelevantná pre
právnu kvalifikáciu žalovaného trestného činu.

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd nad všetky pochybnosti, podstatné pre uznanie viny

obžalovaného v tomto konaní za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a tento
spáchal obžalovaný O. A..Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V trestnom konaní zároveň neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by obžalovaného O. A. zbavovali
trestnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 23 Tr. zák. a tiež neboli zistené žiadne prekážky trestného
stíhania v zmysle ustanovenia § 9 Tr. por. a preto súd uznal obžalovaného O. A. vinným v zmysle
obžaloby, v celom rozsahu.

Z odpisu Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný O. A. bol v minulosti 2 krát súdom trestaný, pričom
uvedené odsúdenia sú zahladené, takže sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný spáchal 7 priestupkov, všetky na úseku dopravy. Obcou
Ostrý Grúň bol hodnotený pozitívne.

U obžalovaného O. A. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda
že pred spáchaním žalovaného trestného činu viedli riadny život a na druhej strane bola zistená jedna
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že sa dopustil dvoch trestných činov.

S poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ako aj

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy, považoval súd z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za dostačujúci uložiť
mu úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., na úplne spodnej hranici trestnej sadzby
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona v trvaní 3 rokov a to s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená v trvaní 3 roky spolu s uložením mu povinnosti

spočívajúcej v príkaze pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského
súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu na Okresnom súde Žiar nad Hronom podľa jeho pokynov,
prvýkrát v lehote 5 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v úradných hodinách.

Čo sa týkalo náhrady škody, súd podľa § 288 ods.1 Tr. por. všetkých poškodených, ktorí si uplatnili

náhradu škody, no k jej výške sa vyjadriť nevedeli, alebo nimi požadovaná suma nemala oporu vo
vykonanom dokazovaní, kedy by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje
potreby trestného stíhania a zároveň by ho iba predĺžilo, súd ich odkázal s nárokmi na náhradu škody,
na civilný proces.

Na podklade všetkých prezentovaných skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho
prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.