Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/166/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210605
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1416210605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: G.. F. F., U.. XX.XX.XXXX, R. H.
R., L. A. X, zast. Accent Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 9, proti žalovanému:
A. Q., E. E. H. T., Č. A., D. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.030,46 eur s prísl., na
odvolanie oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. júna 2020
č.k. 9C/178/2016-224 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.599,54 eur do

troch dní od jeho právoplatnosti, v časti istiny 3.240,92 eur žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal. V časti sumy 1.190 eur konanie zastavil a v tejto časti žalovanému
náhradu trov konania rovnako nepriznal.
2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 07.09.2015
písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných úprav v rodinnom dome žalobcu
v T. H. A.. Zmluvné strany sa dohodli, že realizácia stavebných úprav rodinného domu sa uskutoční v
zmysle Prílohy č. 1 a že dielo bude vykonané podľa technickej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu zmluvy.

Zhotoviteľ sa zaviazal dielo zhotoviť v lehote od 07.09.2015 do 31.10.2015. Cena diela bola dohodnutá
na základe predloženého rozpočtu na sumu 4.406,59 eur s tým, že cena diela bude zhotoviteľovi
uhradená tak, že ku dňu podpisu zmluvy odovzdal objednávateľ zhotoviteľovi zálohu na dielo v sume
2.210 eur a zvyšok 2.196,59 eur bude zhotoviteľovi uhradený po riadnom odovzdaní diela, odstránení
všetkých vád a nedorobkov a po splnení všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné strany
sa dohodli, že cena diela je konečná a nie je možné ju meniť bez súhlasu objednávateľa. Zmluvné strany
sa ďalej dohodli, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ povinný po dobu

omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania.
Z cenovej ponuky, tvoriacej prílohu č. 1 k zmluve o dielo súd zistil, že zhotoviteľ sa zaviazal predmet diela
mu zhotoviť za cenu 4.406,59 eur. Pod podpismi zmluvných strán žalovaný potvrdil, že dňa 07.09.2015
od žalobcu prevzal sumu 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000 eur. Dňa 28.12.2015 žalovaný vzal
svoje náradie a stavbu opustil. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o dokončenie diela, k dokončeniu
diela nedošlo. Žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že k dokončeniu
diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote.

Žalobou žalobca uplatnil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.840,46 eur, pozostávajúci zo sumy
5.155,71 eur - vyčíslená zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so zhotovením diela a sumy 684,75
eur (náhrada škody za nesprávne osadené WC v sume 701,88 eur znížená o preplatok v sume 17,13eur ustálený po započítaní ceny žalovaným vykonaných prác v rozsahu ustálenom žalobcom v sume
3.227,13 eur a žalobcom uhradenej zálohy v sume 3.210 eur).
3/Žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal. Omeškanie s

dokončením diela podľa neho spôsobil žalobca. K prerušeniu prác na diele došlo z dôvodu sústavného
šikanovania a hrubého správania zo strany žalobcu. Omeškanie bolo tiež spôsobené opakovanými
neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Keďže omeškanie bolo vyvolané
správaním sa žalobcu, nie je možné požadovať zmluvnú pokutu, ktorá sa vzhľadom k celkovej cene
diela javí byť neprimeraná.

4/Ako prejudiciálnou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalobcom
zo dňa 15.03.2016 z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej
lehote. Dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy o dielo je platné, ani žalovaný toto nenamietal.
Táto skutočnosť umožňovala žalobcovi účinne od zmluvy odstúpiť a toto svoje právo aj využil. Tým sa
zmluva o dielo zrušila a účastníci mali právo len na vzájomné vysporiadanie. Súd nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 684,75 eur posúdil podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na náhradu

škody. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný bol nepochybne podľa zmluvy povinný vykonať dielo
riadne v súlade so zákonmi a normami platnými na území SR. Podľa Stanoviska spoločnosti Dowina
stav, s.r.o. v Bratislave, vykonanie prestavby a obnovy zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie
sociálneho zariadenia na rodinnom dome žalobcu bolo podľa stanovenej normy nesprávne. Žalovaný
tvrdil, no žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že WC tak bolo osadené na žiadosť žalobcu.

Oprávnením žalobcu podľa zmluvy bolo v prípade nedodržania kvality diela vady diela vadu požadovať
zadarmo odstránenie vady diela s termínom jej odstránenia. Nekvalitu diela bol povinný špecifikovať.
Žalovaný bol nepochybne povinný vadu diela odstrániť. Súd mal za preukázané, že žalobca listom
zo dňa 04.02.2016 žiadal o dokončenie diela, listom zo dňa 15.03.2016 žalobca od zmluvy o dielo
odstúpil. Žalobca si teda zodpovednostný nárok u žalovaného neuplatnil. Podľa názoru súdu žalobca

nebol oprávnený dať si vady údajne nesprávne zabudovanej WC konštrukcie odstrániť tretej osobe na
náklady žalovaného, ktorý postup prichádzal do úvahy v prípade vád, ktoré by žalovaný neodstránil v
dohodnutejlehote.Žalovanýtakneporušilžiadnuprávnupovinnosť,vdôsledkuktorejbybolzodpovedný
za vzniknutý stav. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému primeranú lehotu na odstránenie vady diela, čomu nasvedčuje obsah vyššie uvedených

listov, ktorými žalobca žiadal o dokončenie diela, nie však o opravu konkrétnej vady diela. Žalobca bol
povinný umožniť žalovanému odstrániť vadu diela v súlade s platnou zmluvou, a pokiaľ tak neurobil a dal
si opraviť strechu treťou osobou a spôsobom aký si zvolil, nemôže sa dovolávať voči žalovanému nároku
na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku tohto správania vznikla, žalobu preto v tejto časti zamietol.
5/ V časti uplatnenej zmluvnej pokuty mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný sa zaviazal

predmet zmluvy o dielo zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu
vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do
21.11.2015. Medzižalobcomažalovanýmpostupnevznikalonapätieohľadomzhotoveniadiela,nakoľko
žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané
výrobcom. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil.

Nakoľko žalovaný dielo nedokončil, žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015 vyzval na dokončenie diela v
dodatočnej lehote do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela
nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň
upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť
dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Žalovaného

tiež upozornil na skutočnosť, že zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku na náhradu
škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne zareagoval a
uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu
údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery, ktorú už nebolo
možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca

iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol ochotný dielo dokončiť.
Žalovaný svoje tvrdenie o sústavnom šikanovaní a hrubom správaní sa žalobcu voči nemu ničím
nepreukázal. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote,
žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca
žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty,

ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy), predstavovala sumu 5.155,71
eur.
6/ Medzi stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý deň
omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,06 eur denne. Takútozmluvnú pokutu súd prvej inštancie s ohľadom ku všetkým okolnostiam posudzovanej veci považoval
za neprimerane vysokú. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť v

každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti posudzovanej veci, závery o primeranosti
či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a súdne
rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami
determinovanejveci. Dojednaniezmluvnejpokutyajejvýška jezásadnevecouvzájomnejdohodystrán.
Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie

skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých
mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V
súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala škody, ktoré možno rozumne
v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie
však premrštenou výškou. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky súd prihliadol k celkovým

okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom
dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej
povinnosti. Súd za nedodržanie lehoty na zhotovenia diela do 21.11.2015 a s poukazom na č. VIII bod
1.Zmluvyodielouložilpovinnosťzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutuvovýške0,5%zcenydielazakaždý
deň omeškania, čo za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016 predstavuje sumu 2.599,54 eur. Vychádzal

pritom z ceny diela 4.406,59 eur, 0,5% predstavuje sumu 22,03 eur, za obdobie od 22.11.2015 do
18.3.2016 - spolu 118 dní, žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.599,54
eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7/ O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol žalobca v
konaní úspešný v pomere 44% a žalovaný v pomere 56%, celkový úspech žalovaného tak predstavuje

12%. Žalovanému však náhradu trov konania nepriznal, keď z obsahu spisu trovy konania nevyplývajú,
žalovaný si ich náhradu neuplatnil a ani ich náhradu nežiadal.
8/Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe procesné strany.
9/Žalobca odvolaním napadol podľa obsahu odvolania zamietajúcu časť výroku a súvisiaci výrok
o náhrade trov, kde namietal že mu nebola priznaná náhrada trov minimálne vo výške 44 % v

súlade s dosiahnutým úspechom v spore. Namietal posúdenie uplatnenej zmluvnej pokuty v časti
jej výšky ako odporujúcej dobrým mravom, výška 1 % denne platila pre obe strany a bola oboma
stranami odsúhlasená. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, v zmysle ktorého zmluvná
pokuta dojednaná vo výške 1% z dlžnej čiastky sa každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým
okolnostiamdanéhoprípaduprimeranáatakétodojednanieniejeneplatnéprerozporsdobrýmimravmi,

poukázal tiež na názory odbornej verejnosti, podľa ktorého aj pri niekoľkonásobnom presiahnutí hodnoty
zabezpečovaného záväzku nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi. Moderačné právo súdu v tomto
prípade bolo podľa odvolateľa aplikované bez individuálneho posúdenia prejednávanej veci, súd prvej
inštancie nedostatočne zdôvodnil, prečo zmluvnú pokutu znížil o 50%.
Kdruhejčastinárokužalobcanamietal,ževčaseodstúpeniaodzmluvynemalvedomosťovadáchdiela,

teda o v nesprávnej výške nainštalovanom WC, nemohol si teda nárokovať bezplatné odstránenie tejto
vady. O tomto sa dozvedel až po odstúpení od zmluvy, preto nebolo možné žiadať primeranú náhradu v
rámci zodpovednosti za vady, odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy o dielo od počiatku, a tak aj k
zániku práva žalobcu ako objednávateľa uplatniť si svoje nároky titulom zodpovednosti za vady. Oprava
váddielaspoločnosťouDowinastavs.r.o.prebehlaaž22.06.2016,nestotožnilsapotomsnázoromsúdu,

že si mal uplatniť svoj nárok cestou zodpovednosti zo zmluvného vzťahu, keďže tento zanikol, uplatnil ho
však cestou zodpovednosti za škodu, ktoré predpoklady boli podľa názoru žalobcu preukázané. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,
alebo aby v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10/Žalovaný svojím odvolaním napadol vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie namietajúc,

že súd síce konštatoval všeobecné princípy, na základe ktorých je možné k moderácii zmluvnej
pokuty pristúpiť, avšak tieto všeobecné kritériá nerozviedol vo vzťahu ku konkrétnej veci, namietal teda
nepreskúmateľnosť určenia výšky zmluvnej pokuty z hľadiska práva na spravodlivý proces. Podľa neho
ani moderovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania nemožno akceptovať, keď
zopakoval, že to bol žalobca, ktorý zapríčinil nemožnosť dokončenia diela z dôvodu hrubého chovania

a zásahov do diela pred jeho odovzdaním. Súd sa uspokojil s tvrdením žalobcu ohľadne priebehu
zhotovovania diela, na druhej strane žalovanému vyčíta, že jeho tvrdenia ostali nepreukázané. Pri
úvahe o moderácii súd nijako nezohľadnil, v akom rozsahu bolo dielo dokončené, nezohľadnil teda,
či išlo o omeškania s odovzdaním diela ako celku alebo len niektorých dielčích častí. Zmluvná pokutanemôže byť určená v rovnakej výške v prípade, ak by dielo bolo dokončené z 90 %, a rovnako v
prípade jeho dokončenia na 10%, práve tohoto sa však súd svojou úvahou dopustil a poprel jedno
z kritérií pre moderáciu zmluvnej pokuty. Zistenie dokončenosti diela znemožnil sám žalobca, ktorý k

odstráneniu vád nevyzval žalovaného, ale iného dodávateľa a zakrytím takýchto údajných vád došlo
k znemožneniu zistenia skutočného stavu. Súd sa rovnako nezaoberal tvrdením žalovaného, že ním
poskytnutá hodnota prác dosahovala výšky cca 8.000 euro. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v
súvislosti s údajne vzniknutou škodou postupoval protiprávne, keď údajné vady neriešil vo vzťahu
k žalovanému ale zaangažoval iného dodávateľa. Je potom absurdné, aby žalobcovi bolo priznané

právo na zmluvnú pokutu, keď sám nepostupoval v súlade so zákonom. Zaangažovanie spoločnosti
Dowina s.r.o. bolo podľa žalovaného účelovým krokom, ako si zabezpečiť neutrálne hodnotenie stavu
diela v neprospech žalovaného. Za absurdné taktiež považoval, aby sa nový dodávateľ vyjadroval k
dodržiavaniu noriem platných v A. A.. Nárok žalobcu označil žalovaný za šikanózny, za účelom tohoto
poškodiť, keď žalovaný sa odmietol podriadiť hrubému nátlaku žalobcu pri realizácii diela. Žalobca
naopak získal značný majetkový prospech, keď skutočná hodnota plnenia poskytnutého žalovaným

výrazne prevýšila čiastky uhradené žalobcom žalovanému. Tohoto si bol žalobca vedomý a preto
postupoval tak, aby žalovanému neumožnil zdokumentovať si skutočný stav diela. Dielo sa nachádza
u žalobcu, na území iného štátu, žalovaný nemal možnosť zachytiť jeho stav a dokončený rozsah, čo
by mohol, ak by mu žalobca umožnil odstrániť údajné vytýkané nedostatky. V súčasnosti nie je možné
už ani znalecké dokazovanie, ide tak o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu.

Žalovaný bol teda názoru, že dojednaná zmluvná pokuta je neplatná, nie sú podmienky pre jej moderáciu
a pokiaľ by k moderácii malo prísť, je potrebné najprv sa zaoberať tým, v akom skutočnom rozsahu a v
akej obvyklej cene bolo plnenie, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací
súd žalobe vyhovujúcu časť rozsudku zmenil a žalobu tak celú zamietol.
11/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietol, že výhrady žalovaného sú

nepravdivé, nevyplývajú z vykonaného dokazovania, znalecké dokazovanie žalovaný nikdy sám
nenavrhol. Žalobca 3x predĺžil lehotu na dokončenie diela a žalovaný mal dostatok času na jeho
dokončenie. Čo sa týka dokončenosti diela, žalobca vychádzal z dohodnutých cien (pôvodne dohodnutá
cena za dielo 4.406,59 eur, cena vykonaných prác 3.227,13 eur), čo žalovaný nespochybnil. Žalovaný
v prvej reakcii jeho právneho zástupcu uviedol, že mu má žalobca uhradiť ešte sumu 811,59 eur, v

ďalšej reakcii už uvádzal sumu 8.255,41 eur ako celkovú hodnotu diela. Čo sa týka zmluvnej pokuty, táto
bola dojednaná pre prípad omeškania, nie je rozhodujúce, či žalovaný bol v omeškaní s 99% rozsahom
zhotovenia diela alebo v menšom rozsahu. Žalobca takisto odmietol úmysel obohatiť sa, jeho záujmom
bolo dielo dokončiť, v danom prípade musel k dokončeniu zaangažovať ďalšiu osobu a vynaložiť ďalšie
náklady a došlo k zásadnému predĺženiu stavebných prác, kvôli čomu nemohol dom riadne obývať.

12/Žalovaný k odvolaniu žalobcu namietal nezmyselnosť tvrdenia o absencii výroku o náhrade trov
konania žalobcu, keď toto právo vzniklo len žalovanému. Argumenty a zmluvnej voľnosti strán a o
primeranosti zmluvnej pokuty považoval za neprimerané v situácii, kedy text zmluvy bol formulovaný
žalobcom, bol to teda žalobca, kto navrhol pokutu v neprimeranej výške. Poukazované súdne
rozhodnutie NS SR nemožno paušálne prijať, pretože v otázke primeranosti zmluvnej pokuty a

podmienok jej moderácie je potrebné vždy skúmať konkrétne okolnosti daného prípadu. Žalovaný
nesúhlasil s argumentom, že odstúpením od diela zanikla zmluva od začiatku vrátane práva
objednávateľa z vád diela. Odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na právo z vád ohľadne už poskytnutého
plnenia, naviac pokiaľ by došlo k vyporiadaniu diela z dôvodu odstúpenia od zmluvy v súlade so
zákonom, tak by bol zistený skutočný rozsah poskytnutých plnení a mohlo by práve pritom dôjsť

k vyporiadaniu údajných vád diela, tomuto však zamedzil žalobca tým, že si na dokončenie diela
zabezpečil iného dodávateľa bez toho, aby údajné vady uplatnil voči žalovanému a nemožno zaťažovať
žalovaného tým, že nemožno spätne zistiť oprávnenosť ani rozsah údajných vád, keď tvrdenie žalobcu o
údajných vadách zostáva nepreukázané. Podľa žalovaného dielo bolo z jeho strany takmer dokončené
a údajné vady boli zo strany žalobcu vyfabulované, postup žalobcu považoval žalovaný za protiprávny

(keď k dokončeniu diela využil iného dodávateľa a údajné vady neuplatnil voči žalovanému a to podľa
žalovaného s cieľom zamedziť zisteniu skutočne poskytnutého plnenia). Žalobcovi tak nemožno priznať
právo na akúkoľvek zmluvnú pokutu, keďže jeho konanie bolo vo svojej podstate nemravné.
13/Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný dobrovoľne uzavrel zmluvu o
dielo aj s tam dojednanou výškou zmluvnej pokuty, voči ktorej nič nenamietal, rovnaká zmluvná pokuta

zaťažovala aj žalobcu v prípade omeškania s úhradou ceny diela. Pre dojednanie zmluvnej pokuty nebol
rozhodujúci rozsah omeškania ale vznik a trvanie omeškania ako takého.14/Odvolací súd prejednal odvolania oboch procesných strán v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených
(379, 380 ods. 1 CSP) na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že ani jedno z odvolaní dôvodné
nie je.

15/Podľa § 545a prvá veta OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
16/Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa

účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne
alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o
tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej

sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody
strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje

zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými
mravmi.
17/Ustanovenie§545aOZzakotvujetzv.moderačnéprávosúdu,ktoréprávoumožňujesúdudodatočne
po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon
ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti

zmluvnej pokuty. Zo zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že vždy
pôjde o individuálne posudzovanie viažúce sa na konkrétny prípad, kde je možné vyvodiť tak hodnotu,
ako aj význam zabezpečenej povinnosti. Je tak potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej
povinnosti a aký význam má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný
rozdiel, ak je zmluvnou pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo

vyššej výške, ktorého nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až
likvidačné) dôsledky.
18/V danom prípade stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý
deň omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,07 eur denne. Pôvodne
sa žalovaný zaviazal dielo zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015, na žiadosť žalovaného,

z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení doby
zhotovenia diela do 21.11.2015. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo
definitívne opustil. Žalobca dňa 30.12.2015 vyzval žalovaného na dokončenie diela v dodatočnej lehote
do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na
základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že

ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť dokončenie diela inou
osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v
dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo
zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného
zhotoviť dielo včas, t.j. v dobe, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo. Zmluvná pokuta bola žalobcom

uplatnená za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016, čo žalovaný nenamietal (hoci podmienky pre
odstúpenie od zmluvy boli splnené už po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na dokončenie
diela do 15.01.2016).
19/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. marca 2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006 skonštatoval,
že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená

to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške.
Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu,
jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.
20/V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007 najvyšší súd dospel k záveru, že z pohľadu
primeranostivýškyzmluvnejpokutyjenamiestehodnotiťinakzmluvnúpokutudojednanúvoformepevne

stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.
Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné
(pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú právom s
ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by vtakomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké kritérium
však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty trojnásobku zabezpečenej
pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby po

ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania,
tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať
z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak
primeranú "dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch
zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný

pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie
funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Taktiež v predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že pri
skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty
je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou.

21/Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za
určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené
časovéobdobie. Celkovávýškazmluvnejpokuty,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiť,niejejedinýmkritériom,
pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť. (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019 sp. zn. 3Obdo/11/2019)
22/Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bola
vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola vo výške 100 000,-- Sk k hodnote zabezpečovanej
povinnosti 3 000,-- Sk (3Cdo/130/2006), resp. zmluvná pokuta vo výške 13% denne z dlžnej sumy
(1ObdoV/93/2004). Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej

čiastky za každý deň omeškania (2Cdo/172/2007, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške
0,67% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23%
denne (33Odo/1779/2006). Vo veci sp. zn. 2Cdo/172/2007 zmluvná pokuta predstavovala sankciu pri
nedodržaní splnenia záväzku - vrátenia pôžičky vo výške 250.000 Sk, vo veci sp. zn. 2Obdo/39/2010
sankciu pri nedodržaní zmluvne dohodnutého termínu dokončenia diela v cene 234.000 Sk.

23/V súdenej veci sa súd prvej inštancie pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a využití
moderačného práva zaoberal relevantnými okolnosťami prípadu, pričom dospel k záveru o
neprimeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.
Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, pričom dodáva, že pokiaľ ide o význam zabezpečenej
povinnosti, nešlo o také plnenie (stavebné úpravy ďalšieho WC popri už existujúcom WC s kúpeľňou),

ktorého nesplnenie by malo pre žalobcu vážne negatívne resp. likvidačné dôsledky.
24/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorého to bol žalobca,
ktorý zapríčinil nemožnosť dokončenia diela z dôvodu hrubého chovania a zásahov do diela pred jeho
odovzdaním, keď takéto tvrdenia neboli ničím preukázané. Jeho námietku, že pri úvahe o moderácii
súd nijako nezohľadnil, v akom rozsahu bolo dielo dokončené, nezohľadnil teda, či išlo o omeškania s

odovzdaním diela ako celku alebo len niektorých dielčích častí, rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, keď
zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania s odovzdaním celkom zhotoveného diela, nie je
rozhodujúce, či žalovaný bol v omeškaní s 99% rozsahom zhotovenia diela alebo v menšom rozsahu.
25/V ďalšej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca zodpovednostný nárok
u žalovaného neuplatnil. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v čase odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť

o vadách diela, teda o v nesprávnej výške nainštalovanom WC, nemohol si teda nárokovať bezplatné
odstránenie tejto vady, o tomto sa dozvedel až po odstúpení od zmluvy. K tomu odvolací súd uvádza,
že osadenie WC v inej ako obvyklej výške resp. výške rozpornej s technickou normou (pokiaľ sa jedná
o vadu, keď podľa žalovaného WC bolo osadené vyššie na žiadosť žalobcu) nepredstavuje skrytú vadu,
ale vadu celkom zjavnú, nemožno sa tak s tvrdením žalobcu, že o tejto vade až do odstúpenia od zmluvy

nemal vedomosť, stotožniť. K osadeniu WC žalovaným muselo prísť v čase pred dňom 28.12.2015, kedy
žalovaný dielo definitívne opustil, do dňa 15.03.2016, kedy žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, uplynul
značný časový úsek, počas ktorého nič nebránilo žalobcovi zjavnú vadu diela žalovanému vytknúť resp.
uplatniť nárok zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela tak, ako uviedol súd prvej inštancie.
26/Čo sa týka náhrady trov prvoinštančného konania, v danom prípade žalobca pôvodne uplatňoval

nárok na zaplatenie sumy 7.030,46 eur, žalobu vzal späť v časti týkajúcej sa sumy vo výške 1.190 eur. Ak
súd konanie v časti zastavuje pre späťvzatie, pri posudzovaní úspechu zo zastavenej časti v konaní sa
vychádza zo zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie
konania. Preto ak žalobca vezme žalobu v časti späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinila je preto povinný zo zastavenej časti konania hradiť trovy konania žalovanej strane. Zo zostávajúcej
sumy predmetu konania (5.840,46 eur) bola žalobcovi priznaná suma 2.599,54 euro, v časti istiny
3.240,92 eur žalobu žalobcu zamietol. Úspech strán sporu súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny

úspech žalobcu a žalovaného. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 44 % (2.599,54 eur zo sumy
5.840,46 eur) a cca 56 % úspech mal žalovaný. Pomer úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP) súd zistil
tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, žalovaného, odpočítal úspech menej úspešnej
strany, žalobcu, pričom ustálil výsledný úspech žalovaného na cca 12 %. Žalovanému však náhradu trov
konania správne nepriznal, keď z obsahu spisu trovy konania žalovanej strany nevyplývajú.

27/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Strany v odvolaní iba opakujú skutočnosti, ktoré uvádzali
už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o
veci samej, ich námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku.
Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutých
častiach z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho

dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
28/V odvolacom konaní ani jedna strana nedosiahla prevažujúci úspech, odvolací súd potom žiadnej
strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP).
29/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).