Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320203850
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4320203850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/X, XXX XX L. X., zastúpenej: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice dňa 3.
augusta 2021 č.k. 13Csp/49/2020-187, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 400 eur do
troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 3, 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný veriteľ uzavrel so

žalobkyňou ako dlžníkom písomnú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500048291 zo
dňa 14.05.2014. Žalobkyňa podala na Okresný súd Levice žalobu, na základe ktorej sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 14.05.2014 stala predmetom súdneho
prieskumu. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 8Csp/62/2016. Okresný súd
Levice rozsudkom zo dňa 11.06.2019 č.k. 8Csp/62/2016-148 uložil veriteľovi zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 1 535,84 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku súdu prvej inštancie
podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa

21.05.2020 č.k. 9Co/21/2020-223, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok Okresného
súdu Levice zo dňa 11.06.2019 č.k. 8Csp/62/2016-148 nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2020.
Vychádzalzodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie,zktoréhobolozrejmé,žesúdvyhodnotilzmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 14.05.2014 za bezúročnú a bez poplatkov,
pretože neobsahovala všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
1.3. Konštatoval, že žalobkyňa má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania,

odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými právnymi predpismi, má právo aj
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom zodpovedá. Keďže žalobkyňa si úspešne v konaní vedenom na Okresnom súdeLevice pod sp.zn. 8Csp/62/2016 voči žalovanému uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv,
tým nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Výšku finančného zadosťučinenia vo výške 400 eur súd prvej

inštancie považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne
ako spotrebiteľa a skutočnosť, že žalobkyňa sa musela súdnou cestou domáhať vrátenia plnenia
poskytnutého na základe zmluvných podmienok skoncipovaných žalovaným. Vychádzal z toho, že
finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú a funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo
dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Ďalej ho treba

chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že
možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípade sa ho nedopustí v takej intenzite.
1.4. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
od 10.06.2013, uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie

toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie alebo ako treba určiť jeho výšku. Základným
predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vyslovil názor, podľa
ktorého nárok je daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu

spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka,
zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku, ktorých účelom je zvýšená
ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto
osobitné právne normy nerešpektuje. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba

rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, resp. nároku
na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 14.09.2016 sp.zn. 6Cdo/389/2015). Konštatoval, že v danom prípade zo strany žalovaného
došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, keďže bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s

odbornoustarostlivosťou,keďžalobkynipredložilnapodpisformulárovúzmluvu,ktoránemalanáležitosti
predpísané zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný na základe takejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere
získal od žalobkyne financie bez protihodnoty, ktorých vrátenia sa žalobkyňa právoplatne domohla v
konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 8Csp/62/2016. Podľa tohto rozsudku žalovaný
sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne vo výške 1 535,84 eura. Na základe uvedeného dospel k

záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou je primeraný v celom rozsahu a preto žalobe vyhovel.
1.5. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala podať len jednu žalobu a neuplatňovať si nároky
na primerané finančné zadosťučinenie v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
13Csp/26/2020 a sp.zn. 13Csp/49/2020, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. Vo veci vedenej
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 13Csp/26/2020 si žalobkyňa uplatnila od žalovaného nárok

na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia dňa 15.04.2020 kedy došla žaloba na súd na
základe rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. mája 2019 č.k. 9Csp/74/2016-205, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.06.2019. V tomto súdnom konaní došla žaloba Okresnému súdu Levice dňa
08.07.2020 na základe rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 8Csp/62/2016-148 zo dňa 11.06.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.06.2020. Rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 11.06.2019

č.k. 8Csp/62/2016-148 bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 21.05.2020 č.k. 9Co/21/2020-223 a
spis sa vrátil Okresnému súdu Levice dňa 16.06.2020. Žalobkyňa preto nemohla mať dňa 15.04.2020
vedomosť, že vo veci vedenej na OS Levice pod sp.zn. 8Csp/62/2016 bude spis vrátený tunajšiemu
súdu dňa 16.06.2020.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, a

keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni

v celom rozsahu, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia.
Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
2.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil nepreskúmateľnosťou rozsudku, pokiaľ
ideoskutkovéaprávnezávery,ktorýmimalabyťpreukázanávýškažalovanéhonároku.Ktomupoukázalna ustanovenie § 220 CSP a rozhodnutie R 52/2020 (uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06.
2020).Tvrdil,žesúdprvejinštancievnapádanomrozsudkusvojerozhodnutieneodôvodnilanitým,akým
odhadom alebo úvahou sa riadil. Pretože zo všeobecného a neurčitého záveru nie je možné zistiť nič

ani o úvahe súdu. Rozhodnutie obsahuje všeobecné odôvodnenie o prihliadaní na konkrétne skutkové
zistenia, závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, intenzitu a rozsah nepriaznivých následkov. V
konkrétnostiach však súd prvej inštancie neuvádza nič. Odôvodnenie rozhodnutia je všeobecným
prepísaním toho, čo vo svojich rozhodnutiach citovaných aj v napádanom rozsudku vyslovil ako obiter
dictum Najvyšší súd SR. Tým však dovolací súd nemyslel to, aby rozhodnutie bolo všeobecné, ale len

vyjadril návod na to, aké skutočnosti by sa mali posudzovať v tom-ktorom prípade. V prejednávanej veci
všaksúdprvejinštancietaktonepostupoval,leboneoznačilktorékonkrétneskutkovézistenia,závažnosť
a intenzitu protiprávneho konania, intenzitu a rozsah nepriaznivých následkov zohľadnil a ako.
2.3. Ďalej namietal zjavnú neprimeranosť priznaného nároku. Hoci právna úprava zdôrazňuje
primeranosť finančného zadosťučinenia v už samotnom terminologickom označení (§ 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.), v napádanom rozsudku sa neuvádza ani zmienka, aké skutočnosti súd v tomto

smere zohľadnil a na základe čoho sumu 400 eur považuje za primeranú. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co91/2012, z ktorého citoval a tvrdil, že napádaný rozsudok nie je
založený na žiadnych individuálnych skutkových zisteniach. Preto tvrdil, že vykonaným dokazovaním
neboli preukázané skutočnosti a odôvodnenie napádaného rozsudku ani neobsahuje žiadne skutkové
a právny závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť a výška

zadosťučinenia v sume 400 eur.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu k námietke nepreskúmateľnosti s poukazom na body 21 a
22 napádaného rozhodnutia uviedla, že podmienky pre uplatnenie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie splnené boli. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého z rozsudku nevyplýva na základe
akých skutkových zistení a právneho posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru o primeranosti

finančného zadosťučinenia v sume 400 eur, uviedla, že žalovaný sa voči spotrebiteľom dopúšťal
recidívy pokiaľ ide o uplatňovanie alebo prijímanie plnení zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, hoci
z rozhodovacej praxi súdov, mal vedomosť o vadnosti svojich produktov, ktoré boli opakovane súdmi
vyhlasované za bezúročné a bez poplatkov, prípadne obsahovali výroky o určení neprijateľných
zmluvných podmienok. Poukázala sa rozsudok Najvyššieho sudu SR zo dna 30.01.2019 sp.zn.

6Cdo/127/2017. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správny a súčasne zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobkyne vo
výške 100 %.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvodil
nepreskúmateľnosťou rozsudku, pokiaľ ide o skutkové a právne závery, ktorými mala byť preukázaná
výška žalovaného nároku. K uvedenej námietke argumentoval tvrdením, že súd prvej inštancie v

napádanom rozsudku svoje rozhodnutie neodôvodnil ani tým, akým odhadom alebo úvahou sa riadil.
Odôvodnenie rozhodnutia je všeobecným prepísaním toho, čo vo svojich rozhodnutiach citovaných aj v
napádanom rozsudku vyslovil ako obiter dictum Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 5Obdo 14/2020. V
prejednávanej veci však súd prvej inštancie neoznačil ktoré konkrétne skutkové zistenia, závažnosť a
intenzitu protiprávneho konania, intenzitu a rozsah nepriaznivých následkov zohľadnil a ako. Uvedená

argumentáciasvedčítomu,žežalovanýnamietalnedostatkyvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktoré
mali spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť, teda vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa§237ods.1písm.f/Občianskehosúdnehoporiadku.“Uvedenéstanovisko,ktorébolopublikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, jeaplikovateľné aj na rozhodnutia vydané podľa Civilného sporivého poriadku a možno ho aplikovať aj na
odvolacie konanie.
6.2. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie

obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre
ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým vadu konania majúcu za
následok odňatie práva na spravodlivý proces. Keďže z obsahu spisu odvolací súd nezistil procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aninedostatokdôvodov,

pre ktoré by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým inú vadu konania
majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 11. júna 2019 č.k.
8Csp/62/2016-148 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 535,84 eura a priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, čím v plnom rozsahu vyhovel

žalobe žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil s
poukazom na skutočnosť, že žalovaný a žalobkyňa uzavreli dňa 14.05.2014 zmluvu o revolvingovom
úvere číslo 8500048291, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá suma 1 500 eur. Okresný súd
zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona č. 129/2010 Z.z., a
to termín konečnej splatnosti a úrokovú sadbu, ktorá síce bola uvedená vo výške 70,01 % ročne, ale

v takejto výške je úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Navyše do RPMN nebol započítaný poplatok 215,75 eura na základe dohody o poskytnutí
služby upravenej v bode 8 zmluvy, ktorý považoval za náklad spojený s úverom. S uvedených dôvodov
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. Dospel k záveru, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na úvere vyššiu sumu, než bola

povinná, keďže úver bol poskytnutý výške 1 500 eur a žalovanému zaplatila 3 035,84 eura, preto
sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sumou 1 535,84 eura, ktorú musí vydať žalobkyni.
Uvedený rozsudok okresného súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. mája 2020 č.k.
9Co/21/2020-223 potvrdený.
7.2. V súvislosti s uvedeným porušením povinnosti žalovaným, žalobkyňa uplatnila na súde právo na

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., tvrdiac,
že boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho priznanie, a to porušenie povinnosti veriteľom podľa
zákona č. 129/2010 Z.z., úspešné uplatnenie porušenie práva spotrebiteľa na súde a príčinná súvislosť
medzi nimi. Uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia považovala za primeranú vzhľadom na výšku
odplaty, v ktorej zároveň boli ohrozené jej práva. K tomu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia.

7.3. Žalovaný poprel splnenie podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia, tvrdil, že žalobkyňa
nekonkretizovala porušenie práva a povinnosti, ktoré jej zakladá nárok. Navrhoval žalobu zamietnuť.
7.4. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovaného je napadnutý rozsudku súdu prvej
inštancie, vrátane výroku o trovách konania (ako výroku závislého) predmetom skúmania odvolacím
súdom.

8. Podľa § 3 ods. 5 prvá a posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9. Odvolací posudzujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového
stavu, citovaného zákonného ustanovenia a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval

v danej veci za rozhodujúce, že žalobkyňa uplatnila na súde porušenie svojich práv, resp. porušenie
povinností žalovaného v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a bola pri uplatnení svojho práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia procesne úspešná v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
8Csp/62/2016, v ktorom bola žalovanému rozsudkom zo dňa 11. júna 2019 č.k. 8Csp/62/2016-148, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. mája 2020 č.k. 9Co/21/2020-223, uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie v sume 1 535,84 eura titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Konštatoval, že tým nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Výšku finančného zadosťučinenia
vo výške 400 eur súd prvej inštancie považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanéhodo práva žalobkyne ako spotrebiteľa a skutočnosť, že žalobkyňa sa musela súdnou cestou domáhať
vrátenia plnenia poskytnutého na základe zmluvných podmienok skoncipovaných žalovaným, osobitne
s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne vo výške 1

535,84 eura. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou je primeraný v
celom rozsahu a preto žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožnil.
Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobkyňa bola v konaní plne
úspešná. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej
miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní

riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil
a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
nároknafinančnézadosťučineniepodliehavoľnejúvahesúdu,pričomsúdmusímaťkdispozíciidostatok
tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých pri svojej úvahe musí vychádzať. Nárok na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia súd posudzuje v prvom rade z hľadiska dôvodov, ktoré sú

uvedené v žalobe, a zistených skutkových okolností. Ďalej sa súd zaoberá závažnosťou a intenzitou
konania žalovaného a nepriaznivými následkami tohto konania na žalobcu, ktoré musia mať konkrétnu
podobu. Netolerovateľné je napríklad konanie v rozpore s dobrými mravmi uplatnením neprimerane
vysokej odplaty za poskytnutie úveru a rovnako tak absencia zákonných náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy. Nie je však možné opomenúť ani skutočnosť, že porušiteľ získal finančné prostriedky, ktoré

požadoval, čím sa na úkor spotrebiteľa bezdôvodne obohatil.
11.2. V danej veci žalobkyňa v žalobe tvrdila, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie
finančného zadosťučinia za porušenie povinnosti žalovaným, ktoré bolo úspešne uplatnené na súde
a ktorým jej reálne vznikla škoda, keď bola nútená plniť žalovanému prostriedky, na ktoré žalovaný
nemal nárok. Pritom poukázala na rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod

sp.zn. 8Csp/62/2016, v ktorom mu bolo priznané plnenie 1 535,84 eura titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne,
ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie aj preukázané, zisteným nepriaznivým následkom
konania žalovaného v podobe vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane vo výške 1 535,84
eura, je priznaná suma finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v danej veci vo výške 400 eur, plne primeraná, s prihliadnutím na jeho satisfakčnú funkciu,
kompenzujúcu zásah do majetkových práv žalobkyne, ako i na funkciu sankčnú, ktorá pôsobí na
dodatočné odradenie dodávateľa od prípadných budúcich porušení práv spotrebiteľov.
12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP dôvodiac
nepreskúmateľnosťou rozsudku, z touto sa odvolací súd vyporiadal v bode 6. Okrem toho žalovaný

namietal zjavnú neprimeranosť priznaného nároku a tvrdil, že vykonaným dokazovaním neboli
preukázané skutočnosti a odôvodnenie napádaného rozsudku ani neobsahuje žiadne skutkové a
právny závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť a výška
zadosťučinenia v sume 400 eur. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Za rozhodujúcu
považoval súd prvej inštancie práce výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na úkor

žalobkyne, ale tiež intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa a skutočnosť, že
žalobkyňa sa musela súdnou cestou domáhať vrátenia plnenia poskytnutého na základe zmluvných
podmienok skoncipovaných žalovaným. Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v
prvom rade uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
alebo osobitnými predpismi a ďalej spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť

spotrebiteľovi ujmu, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla. Okresný súd
Levice vo veci sp.zn. 8Csp/62/2016 považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie niektorých zákonných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. V dôsledku toto priznal žalobkyni
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške 1 535,84 eura. Je len logické, že
uvedenú sumu priznaného bezdôvodného obohatenia považoval súd prvej inštancie za smerodajnú pri

posudzovaní primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia v danej veci. Aj odvolací súd považuje
za spravodlivé, aby výška primeraného finančného zadosťučinenia vychádzala zo sumy bezdôvodného
obohatenia, ktorej vydania sa žalobkyňa domohla od žalovaného v súvislosti porušením povinností
žalovaného pri vyhotovení úverovej zmluvy, keďže súd prvej inštancie sa už porušením povinností
žalovaným nezaoberal, v tejto otázke vychádzal z rozhodnutia vo veci sp.zn. 8Csp/62/2016.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom

konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).