Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010186
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6221010186.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraKvietkaasudcovJUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. novembra
2022, v trestnej veci obžalovaného P. J., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2019, konajúc o
odvolaníobžalovanéhovočirozsudkuOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.3T/66/2021zodňa28.02.2022,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 3T/66/2021 zo dňa 28.02.2022 bol obžalovaný P. J.
uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. (účinného do 31.12.2019), a to za skutok, ktorého sa

dopustil na tom skutkovom základe, že

v dobe od dňa 07.07.2017 do dňa 13.02.2020 v meste V. A., v obci I. a na iných presne nezistených
miestach na ktorých sa zdržiaval, ako otec detí mal. F. J., nar. XX.XX.XXXX a V. J., nar. XX.XX.XXXX,
obe trvalý bytom u svojej matky V. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., toho času bytom V. A. XXX/
XXX, si riadne neplnil svoju zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah mu bol určený

rozsudkom Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 21P/22/2017 zo dňa 16.05.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.07.2017, na základe ktorého je povinný počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku
prispievať na výživu detí na ml. F. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne a na V. J.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky vždy do 10-teho dňa
v mesiaci vopred, pričom v uvedenom období nebol odkázaný na dávky pomoci v hmotnej núdzi a ani
iné štátne sociálnej dávky pomoci, v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa nenachádzal, príjem z

pracovnej činnosti využil na iný účel ako na úhradu výživného, čím na zameškanom bežnom výživnom
za obdobie od dňa 07.07.2017 do dňa 13.02.2020 t. j. do nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, mu
vznikol dlh vo výške 5 615,96 Eur.
Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Veľký Krtíš uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l)Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal včas ako osoba oprávnená, odvolanie obžalovaný, ktoré písomne doplnil o
dôvody sám obžalovaný, a to podaním doručeným okresnému súdu 27.04.2022 a tiež prostredníctvom
obhajcu, podaním doručeným okresnému súdu 25.04.2022.
Obžalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda vo svoj prospech, a to čo do výroku o treste,
ako aj konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozsudku. Zdôraznil, že hneď pri prvom výsluchu

konanom pred vyšetrovateľkou PZ, sa ku skutku priznal, spáchanie skutku oľutoval a zaviazal sa dlžné
výživné úplne splatiť. Zároveň vyšetrovateľke uviedol, že si v súčasnosti odpykáva 7 - ročný trest, zktorého mu zostáva vykonať ešte zhruba tri a pol roka. Podľa jeho názoru je trest, ku ktorému môže
trestné stíhanie jeho osoby viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý mu bol pre iný trestný čin
právoplatne uložený. Obžalovaný je toho názoru, že trest, ktorý mu bol pre iný trestný čin právoplatne

uložený, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti a jeho nápravu a teda opodstatnene je toho názoru,
že nie je potrebné ho trestať ďalším trestom odňatia slobody nepodmienečne vo výške jeden rok so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný poukázal na to, že v zmysle ust.
§ 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. môže prokurátor zastaviť trestné stíhanie, ak je trest, ku ktorému môže
trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému právoplatne uložený pre

iný trestný čin, ako aj na ust. § 281 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého súd môže zastaviť trestné stíhanie aj
vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 alebo 3 Tr. por.
Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a po zistení, že
je tu niektorá z okolností, ktorá by odôvodňovala zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa
podľa § 282 ods. 2 Tr. por., trestné stíhanie zastavil.
Obžalovaný podaním, ktorým doplnil dôvody podaného odvolania sám, uviedol, že nesúhlasí s výškou

trestu 12 mesiacov nepodmienečne, pretože uložený trest je neprimeraný. Poukázal na to, že v období
od júna 2016 do júla 2019 bol vo V., kde ho albánska zločinecká skupina donútila pod hrozbou násilia,
ťažkej ujmy na zdraví, vyhrážaním fyzickej likvidácie, nútila k prostitúcii s mužmi. Poukázal tiež na to,
že je liečený v psychiatrickej ambulancii a nie je schopný sa zodpovedne rozhodovať a nevie ovládať
svoje konanie. Poukázal tiež na to, že Okresný súd v Trnave pri vyhlásení rozsudku sp.zn. 21P/22/2017

zo dňa 16.05.2017 rozhodol bez jeho prítomnosti, čím bolo jednoznačne porušené právo na spravodlivý
súdny proces. Uviedol, že pre duševnú chorobu nebol schopný plniť vyživovaciu povinnosť v období
od 07.07.2017 do 13.02.2020, pretože nevie zodpovedne ovplyvniť svoje konanie. Poukázal tiež na to,
že aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a dvoch mesiacov v
ústave s minimálnym stupňom stráženia. Uviedol, že k trestnému činu zanedbania povinnej výživy sa

priznal, s prísľubom upustenia od potrestania a skutok aj oľutoval pred Okresným súdom Veľký Krtíš.
Poukázal tiež na to, že zmeškané výživné platí zo mzdy exekútorovi. Obžalovaný má za to, že nebol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, a to pre duševnú chorobu a obmedzenie osobnej slobody v
období od 07.07.2017 do 13.02.2017. Záverom obžalovaný podobne ako jeho obhajca navrhol, aby v
jeho prípade bolo upustené od uloženia trestu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného P. J., za splnenia procesných
podmienok v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por., krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a správny.

Naproti tomu obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd zrušil

odvolaním napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že trestné stíhanie podľa § 281 ods. 2 Tr. por.
zastaví.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného zistil,
že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo

prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného P. J., ktorý bol uznaný za vinného zo
skutku právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. (účinného do 31.12.2019), na tom skutkovom základe,
ako je vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1

písm. b) Tr. por., že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal na kladené otázky ,,áno“, preto okresný
súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie
vykonal len v rozsahu o škode a treste.

Krajský súd preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel v zhode s názorom
okresného súdu k rovnakému záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd na rozdiel odobžalovaného dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle §
281 ods. 2 Tr. por.

Trestný zákon v sankcii § 207 ods. 3 Tr. zák. umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo
výmere jeden až päť rokov. Keďže krajský súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, že trest, ku
ktorému viedlo trestné stíhanie, je celkom bez významu popri treste, ktorý už bol obžalovanému pre iný
trestný čin právoplatne uložený, ale dospel k záveru, že uložený trest obžalovanému na úplne dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov, je trest uložený zákonne, ktorý zabezpečí v dostatočnej

miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z ust.
§ 34 ods. 1 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

V danom prípade u obžalovaného ide o osobu opakovane súdne trestanú. Obžalovaný si sám musí
dôvodne uvedomiť, že v prípade opakovania trestnej činnosti musí byť súdom postihnutý nepochybne

prísnejšie. Zvlášť v situácii ak predchádzajúce odsúdenia nepostačovali na jeho prevýchovu a neodradili
ho od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie

uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov
členov senátu 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.