Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Cb/15/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2309219175.26

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským, v právnej veci navrhovateľa: VENAS, a.s.,
so sídlom ul. 17. Novembra 1561/29, 075 01 Trebišov, IČO: 36 206 270, zast. JUDr. Ján Falis, advokát,
so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava , proti odporcovi: H.. V. E. - U., s miestom podnikania K.
XXXX, XXX XX W., H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, 821
09 Bratislava, zaplatenie 61.237,60 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I.Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60 511,35 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 60 511,35 Eur od 6.8.2009 do zaplatenia to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 3 707 Eur a trov právneho
zastúpenia v sume 10 314,98 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 6. 11. 2009 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 61 237,60 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že
na základe objednávky odporcu dodal odporcovi tovar v druhoch a množstvách uvedených na dodacích
listoch. Za dodaný tovar bola odporcovi vystavená faktúra číslo XXXXXXX znejúca na sumu 76 547
Eur, ktorá bola splatná dňa 5. 8. 2009. Z tejto faktúry odporca uhradil iba časť a ku dňu podania návrhu
predstavovala pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z predmetnej faktúry sumu 61 237,60 Eur.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. 7. 2009, dodací list zo
dňa 3. 8. 2009 a výpis zo živnostenského registra odporcu.

Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod
číslom konania XX Y. XXXX/XXXX - XX zo dňa 15. 12. 2009, ktorým rozhodnutím uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom.

Podaním doručeným súdu dňa 20. 1. 2010 odporca podal voči predmetnému platobnému rozkazu
odpor ktorom uviedol, že tovar ktorý od navrhovateľa dostal bol nekvalitný, z ktorého dôvodu dňa 25.
8. 2009 tento reklamoval a navrhol navrhovateľovi zníženie kúpnej ceny oleja. Nakoľko navrhovateľ mu
na tento jeho list neodpovedal, trvá na znížení ceny. Poukázal na to, že presne boli vyčíslené straty
jeho firmy v hodnote 89 Eur / t materiálu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu reklamáciu

predmetného oleja dodaného dňa 3. 8. 2009 zo dňa 25. 8. 2009, Kúpnu zmluvu číslo XX/XXXX RO zo
dňa 3. 7. 2009, Rámcovú kúpnu zmluvu číslo XX/XXXX zo dňa v 1. 7. 2009, Protokol o odbere a analýzevzorky číslo XXXXXX/C XXX, emailovú správu od spoločnosti E. II D. s.r.o z 5. augusta 2009, emailovú
správu odporcu adresovanú navrhovateľovi zo dňa 17. augusta 2009, emailovú správu navrhovateľa
adresovanú odporcovi z 26. 8.2009, a prehľad odberateľských faktúr spoločnosti E. II: D. s.r.o. od 1. 7.

2009 do 31. 10. 2009.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 9. 11. 2010 navrhovateľ v podstate predniesol návrh v súlade s
písomne podaným a pokiaľ ide o námietky odporcu uvedené v odpore voči vydanému platobnému
rozkazu uviedol, že odporca bol povinný bezodkladne po zistení vád tovaru podať reklamáciu, pričom

reklamáciu podal až potom, ako ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie kúpnej ceny, teda nebola
podaná bezodkladne po zistení vád tovaru. Okrem toho odporca svojim správaním sám znemožnil
navrhovateľovi prípadné vybavenie reklamácie. Ak by bola oprávnená, navrhovateľ to mohol riešiť
napríklad náhradou dodávkou tovaru bez vád. Pokiaľ ide o odporcom predložené analýzy zo vzoriek,
tieto podľa názoru navrhovateľa nemožno považovať za hodnoverné, keďže nie sú podpísané a ani
inak verifikované. Tým, že tovar bol spotrebovaný, nie je možné vykonať dodatočné posúdenie. Pokiaľ

odporcovi vznikli nejaké škody, tieto boli v dôsledku nesprávneho postupu z jeho strany.
Odporca na tomto pojednávaní uviedol, že odporca odoberal od navrhovateľa repkový olej za účelom
jeho spracovania a následného vývozu ďalšiemu odberateľovi. V zmluve boli dohodnuté technické
parametre, ktoré mal olej spĺňať. Pri prvých analýzach dňa 3. 8. 2009, teda hneď po dodaní oleja
od navrhovateľa bola zistená zvýšená hodnota kyslosti čo znamená, že tovar nespĺňal požadované

parametre. Odporca zaradením ďalšieho technologického stupňa sa pokúsil túto vadu odstrániť a vyrobil
z oleja metylester, ktorý dodával spoločnosti E. II. D. s.r.o., ktorá spoločnosť ďalej tovar zasielala do
rafinérie v V., kde bola urobená ďalšia skúška na oxidačnú stálosť, pričom bežný parameter má byť
8 hodín avšak pri skúške vyšiel len v rozsahu 20 minút. Odberateľ odporcu kontaktoval a reklamoval
dodanie tovaru a pohrozil mu aj ukončením spolupráce. Následne musela byť do dodaného tovaru

pridaná ďalšia prísada. Odporca dodávku oleja podrobil ďalšej analýze, kde sa zistil ďalší parameter
a to peroxidové číslo, ktoré bolo veľmi vysoké z čoho odporca vyvodil, že olej bol zrejme prestárlý. V
dôsledku vád dodaného tovaru odporcovi vznikli dodatočné náklady na zníženie čísla kyslosti a na
pridávanie ďalších prísad na zvýšenie oxidačnej stálosti. Okrem toho odberateľ odporcu si tiež uplatnil
zníženiekúpnejcenyadošloajkpoškodeniuobchodnéhomenaodporcu.Následnedošloajkukončeniu

spolupráce s navrhovateľom aj keď zmluva nebola vypovedaná, nakoľko navrhovateľ odporcovi prestal
olej dodávať.

Svojím nezrozumiteľným a rozporným podaním doručeným súdu 22. 11. 2010 odporca upresnil svoj
odpor voči platobnému rozkazu ako aj vyjadrenie z predchádzajúceho pojednávania a to tým že vyčíslil

straty ktoré mu vznikli v dôsledku nekvalitného oleja dodaného navrhovateľom. Z predmetného podania
vyplýva, že odporcovi mala vzniknúť strata:
1/ vo výške 20 Eur /t z dôvodu nutnosti zaradenia ďalšieho stupňa úpravy oleja pre zníženie kyslosti
oleja , 14 Eur /t z dôvodu zníženia výťažku MERA z oleja z dôvodu vysokej kyslosti, 45 Eur /t z dôvodu
zvýšenia aditivácie, teda straty spolu 89 Eur / 103,75 t = 9233,75 Eur,

2/ straty spôsobené znížením ceny MERA ako kompenzácia za kvalitu: 6368,25 Eur,
3/ uznaná zľava odberateľa 22,70 Eur/t x 103,75 t = 5355,12 Eur,
4/ škoda spôsobená ušným ziskom, stratenie odbytu: 58 000 Eur.
Vzhľadom na takéto upresnenie odporca dôvodil že mu vznikla celková škoda vo výške 61 457,39
Eur ( spôsob výpočtu takto vyčíslenej škody odporcom sa súdu nepodarilo objasniť). Pre poriadok je

potrebné uviesť, že matematickým s čítaním takto odporcom špecifikovaných škôd a strát je suma 75
957,39 Eur a nie suma 61 457,39 Eur ako to uviedol odporca.

K výpovedi odporcu na pojednávaní súdu sa vyjadril navrhovateľ písomne, podaním doručeným
súdu dňa 10. 12. 2010, v ktorom podaní poprel tvrdenia odporcu, že by odporcovi dodal olej

prestárlý,,skladovaný minimálne 4 mesiace pred expedíciou, nakoľko navrhovateľ dodal repkový olej
vyrobený v mesiaci júl 2009, o čom svedčí aj skladová karta navrhovateľa. V tejto súvislosti navrhovateľ
dôvodil, že z tej istej výroby a v ten istý deň teda dňa 29. 7. 2009 bol dodaný tovar okrem odporcovi
aj ďalším obchodným partnerom a to spoločnosti INTER TRAM Kft. v Maďarsku, J &J Energy Polska
SP Z.o.o. v Poľsku. Spoločnosť INTER TRAM Kft. vykonala analýzu dodaného repkového oleja, ktorá

zodpovedala štandardnej kvalite, nebola zistená zvýšená hodnota kyslosti ani ďalšie nedostatky takto
dodaného repkového oleja, ktoré uvádzal odporca. Uvedené spoločnosti dodaný tovar nereklamovali ani
inýmspôsobomnenamietaljehokvalituazadodanýtovarajriadnezaplatili.Navrhovateľvtejtosúvislosti
ďalej uviedol že odporca dodaný tovar nereklamoval riadne a včas, teda bez zbytočného odkladu potom,ako to sám uvádza, čo zistil vady dodaného tovaru. Namiesto toho, údajne z vadného tovaru vyrobil
metylester, ktorý následne aj dodal svojmu odberateľovi a to spoločnosti FALCO II. Czech s.r.o., ktorá
tovar ďalej zaslala do rafinérie v Pardubiciach, kde sa údajne mali zistiť nedostatky navrhovateľom

dodaného repkového oleja. Podľa jeho názoru, s najväčšou pravdepodobnosťou nekvalita produktu
dodaného odporcom mohla byť spôsobená nesprávnym výrobným procesom odporcu, prípadne
nesprávnym skladovaním alebo zlou prepravou. Okrem toho navrhovateľ spochybnil aj výsledky
analýz robených odporcom bez vedomia navrhovateľa, nakoľko odporcom odobratá vzorka mohla
byť nesprávne skladovaná pri nesprávnej vlhkosti, teplote prostredia a podobne ktoré faktory mohli

mať taktiež vplyv na kvalitu samotnej vzorky okrem toho vzniesol námietku, že aj samotná analýza
vypracovaná odporcom nemusela byť správna, najmä keď vzorka prešla výrobným procesom v ďalších
spoločnostiach a rovnako tak nie je isté, či skúmaná vzorka je identická s dodaným tovarom od
navrhovateľa.NapreukázaniesvojichtvrdenípredložilsúduskladovúkartučísloXXXXXXakoajdoklady
preukazujúce vyskladnenie oleja okrem iného aj pre dodávky odporcovi.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 5. 1. 2011 opätovne upresnil svoje tvrdenia pohľadom vzniknutej

mu škody, z ktorého podania je zrejmé že odporca tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške :
1/ 17 Eur / t čo predstavuje cenu množstva 20% KOH, ktorý sa musel pridať z dôvodu úpravy čísla
kyslosti , 14 Eur / t čo je strata na výťažku, spôsobená zvýšením čísla kyslosti 2,5 miligramov KOH na
1,0 miligramu KOH, 45 Eur / t prísada, ktorá zvýšila oxidačného stálosť z 20 minút na 8 hodín
Spolu : 103,75 t x 86 Eur = 8922,50 Eur

2/ zníženie ceny MERA ako kompenzáciu za nekvalitu ktorú požadoval odberateľ odporcu v sume
6368,52 Eur
3/ zľava vo výške 2,70 Eur/t ktorú navrhovateľ uznal odporcovi, čo predstavuje sumu 2355,12 Eur ( 22,70
Eur x 103,75 t = 2355,12 Eur )

4/ ušlý zisk odporcu spôsobených navrhovateľom v dôsledku toho, že navrhovateľ prestal odporcovi
dodávať tovar v rozsahu 43 500 Eur.
Z predmetného podania je zrejmé že sumu spolu 61 146,14 Eur si si odporca uplatňuje voči
navrhovateľovi ako obranu proti návrhu navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru .

Z odborného stanoviska Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulta chemickej a
potravinárskej technológie, Ústavu fyzikálnej chémie a chemickej fyziky oddelenia fyzikálnej chémie zo
dňa 22. 3. 2011 spracovaného doc. Ing. X. D., P.. súd zistil, že pokiaľ by aj olej dodaný navrhovateľom
odporcovi nesplňoval spornými stranami dohodnuté parametre a to v parametri - číslo kyslosti ( ČK ),
kde oproti dohodnutej hodnote 2,00 mg KOH / g by olej vykazoval 2,52, resp. 2,59 mg KOH /g túto

zvýšenú kyslosť nie je možné považovať za podstatnú, nakoľko nebráni príprave kvalitných metylesterov
splňujúcich normu EN 14214. Možným dôsledkom takto zvýšenej kyslosti môže, ale aj nemusí byť
mierne neznížená výťažnosť MERO asi o 0,50% hmotnosti. Na otázku sudcu, či je možné hodnoverne
posúdiť kvalitu dodaného repkového oleja a či možno vychádzať z protokolov o odbere a analýze
vzoriek vyhotovených odporcom, či sú tieto dostatočne hodnoverné, z odborného stanoviska vyplýva,

že namerané hodnoty odporcom by bolo možné považovať za hodnoverné, avšak len ak boli dodržané
postupy stanovenia obsahu vody podľa EN 12 937 a ČK podľa EN 14 104. Pokiaľ ide o zhodnotenie
správnosti či nesprávnosti postupu odporcu, keď po údajnom zistení zvýšenej kyslosti oleja tento ďalej
spracoval z odborného stanoviska je zrejmé, že v prípade zvýšenej kyslosti dodaného repkového oleja
mal odporca svoj finálny produkt - MERO aditivovať antioxidantom BHT tak, ako to odporúča norma EN

14214.Pokiaľide odporcomnamietanúzníženúoxidačnústabilitu MEROzostanoviskavyplýva,žetúto
môže spôsobiť aj nesprávna technológia výroby a úpravy MERO, najmä operácie spojené s intenzívnym
kontaktom MERO so vzduchom pri zvýšenej teplote , pričom obvyklá hodnota oxidačnej stability MERO
po štandardnej transesterifikácii a úprave sa pohybuje medzi šiestimi až siedmimi hodinami.

Zo znaleckého posudku doc. H.. X. D., P.., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Y. 9,
O. zo dňa 12. 8. 2012 súd zistil, že znalec sa v podstate pridržal svojich záverov uvedených pôvodne
spracovanom odbornom stanovisku zo dňa 22. 3. 2011 a to najmä v tom zmysle, že aj prípadné zvýšenie
kyslosti repkového oleja z kyslosti 2,00 na kyslosť 2,59 mg KOH / g nie je možné považovať za vadu
tovaru, ktorá by mala zásadný vplyv na kvalitu finálnych MERO. Takto zvýšená kyslosť sa môže prejaviť

maximálne v mierene zvýšenej výťažnosti MERO o 0,5 % hmotnosti. Pokiaľ ide o posúdenie otázky či je
možné vychádzať z protokolov o odbere analýze vzoriek vykonaných odporcom a či sú tieto dostatočne
hodnovernéznalecopätovneskonštatoval,žetakétoprotokolyoodbereaanalýzyvzoriekbybolomožné
považovať za hodnoverné avšak len, ak boli dodržané postupy pri stanovení vody podľa EN 12 937 apri stanovení Č K podľa EN 14 104. Uvedené hodnoty sú však úplne bežné oblasti biopalív. Samotným
znalec však zdôraznil že výsledky stanovené iba jednou stranou sa vždy prijímajú s určitými rozpakmi.
Pokiaľ ide o odborné zhodnotenie postupov odporcu, ktorý po zistení zvýšeného ČK dodaný olej ďalej

spracoval, zo znaleckého posudku z úvod zistil, že nakoľko dodaný olej znalec nehodnotí ako vadný.
Odporca preto oprávnene použil tento olej pri transesterifikácii, avšak do svojho finálneho výrobku, teda
MERO, mal pridať antioxidant BTH, ako to odporúča predbežná norma prEn 14 214 /2009 v množstve
0,1% hmotnosti, alebo ekvivalentné množstvo iného vhodného antioxidantu. Táto aditivácia by mala
byť samozrejmou súčasťou technológie výroby MERO a náklady na ňu sú zahrnuté v prevádzkových

nákladoch výrobcu. Pokiaľ ide o otázku či následné vady MERO boli spôsobené vadami repkového oleja
alebo mohli byť spôsobené aj chybným spracovaním oleja z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že v
konečnom dôsledku dodaný olej súvisel iba z jednou vadou finálnych MERO, a to zníženou oxidačnou
stabilitou. Ak by boli finálne MERO preventívne aditivované antioxidantom, aj táto závada by bola
minimalizovaná. V tejto súvislosti súdny znalec však zdôraznil, že k urýchleniu oxidačného procesu
MERO mohlo prispieť aj chybné spracovanie pri výrobe MERO. Zo záverov znaleckého posudku je

zrejmé, že súdom ustanovený znalec posúdil aj časové nezrovnalosti vo vyjadreniach sa samotného
odporcu o priebehu prijatia dodávky od navrhovateľa, jej spracovania a odoslania na ďalšie spracovanie
odberateľom, kde poukázal na to, že podľa vyjadrení odporcu pokiaľ dodávka oleja od navrhovateľa
bola doručená odporcovi dňa 3. 8. 2009 ( č.l. 120 spisu ) v bližšie neurčenej hodine, avšak bolo to
zrejme v ranných hodinách, táto dodávka bola ovzorkovaná a bolo stanovené ČK (2 hodnoty ), následne

odporca vykonal extrakciu minimálne 25 ton MERO, plnenie do cisterny a dňa 4. 8. 2009 transport zo
Serede zrejme do Pardubíc ( č.l. 114 ) , kde cisternu prakticky dňa 4. 8. 2009 ( presne 5. 8. 2009 o 02,00
hodine ráno ) už vzorkovali (č.l. 116 ), je podľa názoru súdneho znalca technicky nemožné za 1 a pol
dňa extrakčne upraviť 25 ton oleja, previesť ho na MERO, metylestery finálne upraviť a železnicou v
cisterne (jedná sa o priamu trať) i dopraviť k príjemcovi tak, že už dňa 4. 8. 2009 sú na mieste určenia.

V tejto súvislosti súdny znalec vzniesol pochybnosť či v danom prípade sa naozaj jedná po MERO z
oleja dodaného navrhovateľom.

Z 2. doplnku k znaleckému posudku k spracovanému doc. H.. X. D. P.. zo dňa 7. 6. 2012 súd zistil,
že pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, aké náklady v eurách na jednu tonu MERO sú podľa znalca pri

zvýšení oxidačnej stability z 20 minút na 7 hodín, znalec poukázal na to, že na oxidačnú stabilitu olejov/
tukov a rovnako aj MERO vplýva celý rad faktorov, počnúc prítomnosťou prírodných antioxidantov,
ako súd tokoferoly, steroly a iné zlúčeniny, tiež prítomnosť oxidačných a antioxidačných faktorov iného
pôvodu, ako sú zlúčeniny kovov, voda, povrchy, mikrobiálne aktivity, žiarenie, svetlo a podobne. Nie je
preto možné namodelovať vzorku v úplnej zhode s konkrétnym materiálom z výroby a testovať vyberaný

parameter.
Z výpovede znalca na pojednávaní súdu konanom dňa 1. 10. 2012 súd zistil, že znalec sa v podstate
pridržal svojich vyjadrení a záverov uvedených vo svojom znaleckom posudku v znení jeho doplnkov,
opätovne zdôraznil, že ak by aj navrhovateľ dodal odporcovi olej s číslom kyslosti s hodnotou 2,6 išlo by
len o nepatrné zvýšenie takejto hodnoty, ktoré neovplyvňuje kvalitu dodaného oleja. Dôsledkom takejto

zvýšenej hodnoty kyslosti mohol, avšak nemusel byť pokles výťažnosti o 0,5 %, pričom zohľadniac ešte
2ďalšiefaktoryprispracovaníolejamohlodôjsťkpoklesuvýťažnostimaximálneojednopercento.Vtejto
súvislosti znalec zdôraznil, že je dôležité si uvedomiť, že spracovanie každej dodávky oleja je jedinečné
a pri spracovaní vstupuje do hry viacero faktorov, ktoré majú potom vplyv na celkovú výslednú kvalitu. V
súvislosti so zvýšením kyslosti dodaného repkového oleja samotný znalec prehlásil, že ak by on takýto

olej spracovával, tak by túto zvýšenú, kyslosť neodstraňoval, nakoľko takéto zvýšenie kyslosti nemalo
vplyv na kvalitu dodaného oleja. Opätovne zdôraznil na vhodnosť aditivácie MERA antioxidantom, ktoré
podľa všetkého odporca nerealizoval a preto takúto aditiváciu realizoval až odberateľ odporcu za účelom
zníženia oxidačnej stálosti MERA. Znalec ďalej skonštatoval, že medzi prípadnou zvýšenou hodnotou
čísla kyslosti oleja a prípadnou oxidačnou stabilitou MERA neexistuje bezprostredná súvislosť, nedá

sa ani jednoznačne povedať, či existuje priama príčinná súvislosť medzi zníženou oxidačnou stálosťou
a prípadnými vadami dodaného oleja, nakoľko pri dodaní a spracovaní oleja na výslednú kvalitu vplýva
celý rad faktorov, celý proces začína už pri samotnej výrobe oleja, jeho príprave na prepravu, samotnou
prepravou a ďalším spracovaním. Znalec na pojednávaní opätovne potvrdil, že pri zistení zvýšenia
hodnoty čísla kyslosti oleja na 2,6 nebolo potrebné, aby kyslosť oleja bola znižovaná, nakoľko náklady

na takéto zníženie hodnoty čísla kyslosti sú vyššie, ako prípadné zníženie výťažnosti pri spracovaní
oleja, ktoré sa mohli pohybovať maximálnom rozpätí 0,5 až 1% hmotnosti. Aj bez odstránenia zvýšeného
čísla kyslosti oleja je vyrobený produkt v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami a odberateľ by nemohol
namietať žiadne vady. Pri znížení výťažnosti po 0,5 - 1,% možno povedať, že nedochádza k žiadnejstrate, nakoľko došlo k prechodu vyššie citovanej straty do vedľajšieho produktu, ktorý zhodou okolností
podľa technológie odporcu už odporca by sám nevedel využiť. Všeobecne však aj takýto produkt je
využiteľný. Pokiaľ ide o oxidačnú stabilitu oleja znalec uviedol, že žiadna technická norma nestanovuje

takúto oxidačú stabilitu ako všeobecne kvalifikovaný parameter avšak je možné, aby si strany takýto
parameter dohodli v zmluve. Bežne sa však pri spracovaní oleja na MERO dosahuje táto stabilita od
štyroch do 5 hodín a pridaním antioxidantov sa navýši na požadovaných 6 až 8 hodín. Na otázku
právneho zástupcu odporcu či vzhľadom na to, že z dodaného oleja bolo vyrobené MERO z oxidačnou
stálosťou 20 minút je možné konštatovať, že chyba bola v dodanom oleji znalec uviedol, že takto sa

to konštatovať nedá vzhľadom na to, že ako už niekoľkokrát uviedol pri spracovaní oleja respektíve už
pri jeho dodaní a preprave vstupuje do hry celý rad faktorov ako je napríklad možné prevzdušnenie
pri čerpaní alebo pri preprave, počas celého tohto procesu môže dôjsť ku kontaktu s mosadzou alebo
meďou, čo môže mať zásadný vplyv na výsledok spracovania.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 13. 6. 2013 právna zástupkyňa odporcu prehlásila, že nároky

navrhovateľa uplatnené v tomto konaní uznáva odporca čo do výšky aj právneho dôvodu v rozsahu
žalovanej sumy 3574,75 Eur aj s príslušným uplatneným úrokom z omeškania, pričom v ostatnej
časti žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný. Na tomto pojednávaní ďalej prehlásila že nie sporné,
že navrhovateľ dodal odporcovi objednaný tovar, ktorý je špecifikovaný čo do množstva vo faktúre
navrhovateľa číslo XXXXXXX, že odporca tento tovar riadne prevzala dňa 3. 8. 2009, zároveň že nie

je sporná ani cena, ktorú si ako jednotkovú cenu navrhovateľ fakturoval, keďže táto bola dohodnutá
v kúpnej zmluve a jej dodatku. Taktiež považovala za nesporné, že odporca doposiaľ neuhradil z
tejto faktúry respektíve z kúpnej ceny fakturovanej predmetnou faktúrou čiastkou 61 000 237,60 Eur
zároveň na tomto pojednávaní právna zástupkyňa odporcu prehlásila, že odporca po dodaní tovaru
bezprostredne vykonal analýzu za účelom preverenia kvality dodávky a zistil zvýšenú kyslosť dodávky

od 0,59 mg KOH / g, ktorú skutočnosť zachytil aj v protokole o odbere a analýze vzorky číslo XXXXXX/C
XXX, ktorý protokol krátkou cestou aj súdu doručila. Podľa jej názoru predmetný protokol bol doručený
aj navrhovateľovi, o čom však odporca nemá žiaden doklad. Na otázku sudcu čo konkrétne odporca
reklamoval a aké nároky z vád tovaru si uplatnil právna zástupkyňa odporcu uviedla že odporca si
nároky z vád tovaru neuplatnil, ale uplatnil si len nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti

s nekvalitnou dodávkou a teda aj v tomto konaní si neuplatňuje nároky z vád tovaru. Takéto nároky z
vád tovaru nie sú predmetom tohto konania. Na otázku sudcu či navrhovateľ považuje za sporné, že
odporcovi vznikla škoda v rozsahu 726,25 Eur s z dôvodu nekvality oleja - jeho zvýšenej kyslosti majúcej
za následok prípadnú zníženú vyťažiteľnosť MERA o jedno percento právny zástupca navrhovateľa
uviedol,ževzhľadomnavýškutaktouplatnenejškodyapohľadávku,ktorúmánavrhovateľneuhradenúa

z dôvodu, aby sa pre neprimerane nízku cenu neviedlo dokazovanie a neodďaľovalo právo navrhovateľa
na zaplatenie dlhu toto nenamieta.

Odporca svojím podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2013 opätovne upravil vyčíslenie údajnej škody,
ktorá mu mala vzniknúť porušením právnej povinnosti navrhovateľa a to v tom zmysle, že porušením

právnej povinnosti navrhovateľa odporcovi vznikla strata vo výške 59 231,86 Eur ktorú si v tomto konaní
uplatňuje ako obranu voči návrhu navrhovateľa. Predmetná strata mala pozostávať:
- zo sumy 3265,36 Eur, ktorá suma predstavuje cenu za 680 kilogramov aditív, ktoré museli byť kúpené a
pridané do troch cisterien za účelom zvýšenia aditivácie oxidačnej stálosti z 20 minút na 8 hodín, pričom
v tejto súvislosti priložil odporca na preukázanie tejto skutočnosti aj faktúru za odobraté aditívum,

- zo sumy vo výške 6368,52 Eur, ktorá suma predstavovala stratu odporcu rovnajúcu sa zníženiu ceny
MERA, za ktorú bol odporca schopný predmetné MERO predať svojmu odberateľovi,
- zo sumy 2355,12 Eur, ktorá suma predstavuje zľavu z ceny vo výške 22 Eur na jednu tonu, ktorú zľavu
údajne navrhovateľ uznal odporcovi ,
- zo sumy vo výške 47 242,86 Eur, ktorá suma predstavovala stratu odporcu na ušlom zisku z výroby

MERA z dôvodu neplnenia zmluvy zo strany navrhovateľa na dodávky oleja.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 17. 10. 2013 právna zástupkyňa odporcu uviedla že pokiaľ aj
odporca v minulosti vyčísľoval škodu ktorá mu vznikla porušením právnych povinností navrhovateľa
žiada súd aby na takéto jeho vyjadrenia neprihliadal, okrem vyčíslenia škody doručeného súdu dňa 15.

10. 2013, avšak aj v tomto vyjadrení došlo pri jeho spracovaní k chybe pri vyčíslení za vady ktorú údajne
navrhovateľ uznal odporcovi, nakoľko z titulu takto uznanej zľavy si odporca uplatňuje len sumu 786,11
Eur namiesto pôvodne uplatnenej sumy 2355,12 Eur a to z dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa
13. 6. 2013 odporca uznal pohľadávku navrhovateľa vo výške 3574,75 Eur.Pokiaľ ide o vyčíslenie odporcom uplatnenej škody pozostávajúcej z ušlého zisku právna zástupkyňa
odporcu svoje doterajšie vyjadrenia doplnila svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 11.

2013 v ktorom uviedla, že kúpna zmluva s navrhovateľom bola uzatvorená na obdobie od 1. 7. 2009
do 30. 6. 2010. Po dodávke, ktorá je predmetom konania už prestal navrhovateľ dodávať odporcovi
repkový olej a pretože navrhovateľ neukončil platnú zmluvu a neplnil si svoje povinnosti, tak za ďalšie
obdobie a to až do skončenia zmluvy si odporca uplatňuje na započítanie ušlý zisk. Tento ušlý zisk je
majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že majetok odporcu sa nezväčšil v rozsahu, ktorý sa dal očakávať

pri pravidelnom priebehu podnikania - konkrétne v tom, keby navrhovateľ plnil dodávky repkového oleja
tak, ako bolo zmluvne dohodnuté až do ukončenia platnej kúpnej zmluvy. Podľa ekonómov odporcu
je zisk 15 Eur na jednu tonu. Spolu ušlý zisk odporcu za obdobie platnosti kúpnej zmluvy predstavuje
sumu 47 242,86 Eur. Z týchto dôvodov si potom odporca uplatňuje nás na započítanie z dôvodu škody
a ušlého zisku sumu 57 662,85 Eur.

Z výpovede svedka H.. Ladislava E., bytom O. K. Q., D. XXXX/X na pojednávaní súdu konanom
dňa 21. 11. 2013 súd zistil, že svedok aj v čase, keď sa realizovali dodávky na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom číslo X/XXXX RO z 23. 7. 2009 pracoval u
odporcu v pozícii pracovníka povereného nákupom surovín a predajom finálnych výrobkov. Svedok
súdu potvrdil, že predmetný tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa domáha navrhovateľ bol dodaný

vo večerných alebo ranných hodinách, boli to 2 cisterny, pričom v dodávke boli zistené nedodržané
dohodnutéšpecifikáciedodanéhorepkovéhooleja.Následnesvedoktelefonicky,emailomakoajosobne
komunikoval s navrhovateľom a tomuto vytýkal nedodržanie normy. Po nahliadnutí do spornej zmluvy
v súdnom spise svedok uviedol, že podľa jeho názoru obchody mali prebiehať tak, že navrhovateľ
mal odporcovi oznámiť že má pripravenú dodávku, mal oznámiť cenu a termíny kedy je schopný

predmetné dodávky zabezpečiť. Dodanie tovaru sa malo uskutočniť v troch etapách - 3 krát po 100
ton. Pokiaľ ide o Dodatok číslo 1 k tejto zmluve svedok uviedol, že si pamätá, že podmienky tohto
dodatku sa dohadovali telefonicky, upresňoval sa obsah vody, číslo kyslosti, spôsob platby a zároveň
sa potvrdila cena . Ďalšie dodávky neboli realizované z dôvodu problémov v kvalite. Svedok sa nevedel
vyjadriť k tomu, aká bola dohoda zmluvných strán ohľadom toho, ktorá zo strán bola povinná oznámiť

druhej strane či už požiadavku na odber dohodnutého tovaru, prípadne ponuku k odberu, teda či ďalšie
jednotlivé dodávky má iniciovať navrhovateľ alebo odporca. V tejto súvislosti svedok ďalej uviedol, že
sám telefonicky vyzýval H..U. S. V. na plnenie zmluvy ktorá mu však oznámila, že predmetnú situáciu
bude potrebné riešiť na úrovni konateľov spoločností, pričom takéto stretnutie sa aj uskutočnilo, kde za
odporcu sa ho zúčastnil samotný svedok a za navrhovateľa konateľ navrhovateľa . Na tomto spoločnom

stretnutí sa však predovšetkým riešili otázky nekvality prvej dodávky. Svedok sa nevedel vyjadriť či sa
bavili aj o tom, či budú realizované ďalšie dodávky a za akých podmienok. Svedok ďalej potvrdil že
s obchodnou riaditeľkou navrhovateľa sa osobitne nedohadovali o tom, kto osloví druhú stranu na tú
ktorú dodávku. Svedok sa nevedel vyjadriť tomu prečo sa zmluva neukončila tak, ako to predpokladala
samotná zmluva. Ukončenie zmluvy, prípadne jej zmeny boli v kompetencii konateľov spoločnosti či už

navrhovateľa alebo odporcu.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 21. 11. 2013 právna zástupkyňa odporcu doručila súdu faktúry
odporcu ktorými fakturoval spoločnosti FALKO II. Czech, s.r.o. methylester, a to faktúru číslo
XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX k, faktúru

číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru
číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru
číslo XXXXX XXX, faktúru číslo XXXXXX jediná 9, faktúru číslo XXXXXXXX k, faktúru číslo XXXXXXXX,
faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX
v k, faktúru číslo XXXX XXXX, faktúru číslo XXXXXXX o s 8, faktúru či číslo XXXXXXXX, faktúru číslo

XXXX XXXX, faktúru číslo o XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo a XXXXXXX, faktúru
číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX k, faktúru číslo XXXXXXX os 8, faktúru číslo XXXXXXXX,
faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXX.

V rámci záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa žiadal súd, aby návrhu v celom rozsahu

vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané že navrhovateľ riadne a včas dodal odporcovi objednaný tovar ktorý
však odporca nezaplatil, a tak sa dostal s úhradou svojho záväzku do omeškania. Podľa jeho názoru
dodaný tovar nemal žiadne vady, respektíve odporca si práva z prípadných vád tovaru neuplatnilbezodkladne ako ich zistil v zmysle ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Naviac odporca
sám uviedol, že predmetnou obranu voči návrhu nepovažuje za nároky z vád tovaru, ale za nároky
na náhradu škody. Obrana odporcu z hľadiska nákladov a teda údajnej škody vo výške 6362,52 Eura

bola vyvrátená aj znaleckým posudkom doc. H.. D. P.., ktorý uvedené operácie, ktoré mal odporca
vykonať považoval za bežný technologický postup pri spracovaní oleja. Z vývoja argumentácie odporcu
je zrejmé že jeho snahou je len akýmkoľvek spôsobom oddialiť, respektíve zmariť jeho povinnosť zaplatiť
za riadne dodaný tovar. Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečnej reči potvrdil, že na základe
rámcovej kúpnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal dodať určité množstvu oleja, ku ktorému nedošlo

celkom v dojednanom rozsahu, no uvedenú situáciu spôsobil výlučne odporca a to po prvé tým, že za
už dodaný tovar nezaplatil a po druhé, že si ďalšie dodávky neobjednal. Podľa jeho názoru v zmluve
bolo jasne a zrozumiteľne dojednané akým spôsobom sa budú realizovať jednotlivé dodávky a to tak,
že sa tieto mali vzájomne odsúhlasiť emailom. Z uvedeného znenia vyplýva, že odporca bol kedykoľvek
oprávnený emailovou objednávkou iniciovať dodanie tovaru. Za celé konanie odporca nepredložil jediný
písomný dôkaz, že by sa tak stalo. V tejto súvislosti poukázal na to, že z vyjadrenia samotného odporcu

vyplynulo, že tovar neobjednával z dôvodu že nemala dostatok financií na úhradu za dodaný tovar.
Pokiaľ konštrukcia odporcu spočíva v údajnej povinnosti navrhovateľa oznamovať existenciu tovaru
- oleja na sklade je scestná, nakoľko navrhovateľ dodával a dodávať tovar rôznym odberateľom v
množstvách, niekoľkonásobne prevyšujúcich množstvo dojednané v zmluve s odporcom. Z konania
odporcu považoval za preukázané, že ešte pred uplatnením údajnej reklamácie odporca čiastočne v

sume15309,40Eursplnilsvojdlh,čímuznalajzvyšokzáväzkuaažneskôrzdôvodunedostatkufinancií
podal oneskorene, nedôvodnú reklamáciu zo dňa 25. 8. 2009. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto
plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku.

Právna zástupkyňa odporcu v rámci záverečnej reči žiadala súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol. Poukázala na zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom - Kúpnu zmluvu číslo XX/
XXXX RO zo dňa 3. 7. 2009 na základe, ktorej navrhovateľ dodal odporcovi 100 ton repkového oleja
ktorý podľa analýz odporcu nespĺňal dohodnuté parametre kyslosti uvedené v Dodatku číslo 1 k zmluve,

o ktorej nekvalite bol navrhovateľ okamžite informovaný. V dôsledku takejto nekvality dodávky oleja
odporca musel použiť technológiu predúpravy oleja, čo mu zvýšilo náklady na spracovanie. Odporca
následne spracoval repkový olej, ale zvýšenie kyslosti mu spôsobilo zníženie výťažku MERA, čo potvrdil
aj súdny znalec v znaleckom posudku. V tejto súvislosti poukázala na samotný znalecký posudok v
zmysle, ktorého súdny znalec konštatoval, že v dôsledku takejto zvýšenej kyslosti mohol byť pokles

výťažnosti o jedno percento. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a
odporcom túto považovala za platnú a pokiaľ aj cena dodaného tovaru bola určená len za 1 mesiac
a nebola pevne stanovená na celé obdobie platnosti zmluvy bolo to z dôvodu, lebo cena repkového
oleja sa menila na burze a preto sa predpokladalo, že môže prísť ku zmene cien a návrhov zmeny
ceny zo strany dodávateľa, čo bol v tomto prípade navrhovateľ. To znamená, že takéto ustanovenie o

kúpnej cene chcel navrhovateľ, lebo bolo v jeho záujme. Odporca s tým súhlasil a preto takto uzatvorili
kúpnu zmluvu, čiže obidve strany kúpnej zmluvy prejavili vôľu takto uzatvoriť kúpnu zmluvu. Vo svojej
záverečnej reči ďalej dôvodila, že navrhovateľ dodal odporcovi iba časť zmluvne dohodnutej dodávky
na august 2009 a to iba 100 ton, pričom zostávajúcich 200 ton už navrhovateľ odporcovi nedodal.
Taktiež nedodával ani dodávky ďalších mesiacoch. V kúpnej zmluve je uvedené, že mesačné odbery na

nasledovnýmesiacabudúpotvrdzovaťemailomnajneskôrk25.dňubežnéhomesiaca,vrátanetermínov
dodávok. Podľa jej názoru z výpovedí svedka H.. E. vyplynulo, že dodávateľ mal oznámiť odberateľovi,
že má pripravenú dodávku, mal oznámiť cenu a termín kedy dodá jednotlivé dodávky, nakoľko podľa
svedka tak konal aj odporca voči svojím odberateľom. Odporca mal dodávateľovi teda navrhovateľovi
následne odobriť takto navrhnuté dodávky. Podľa jej názoru z výpovede konateľa navrhovateľa na

pojednávaní vyplynulo že ďalšie dodávky neboli realizované z toho dôvodu, že odporca za dodaný tovar
nezaplatil. Keďže k ukončeniu kúpnej zmluvy nedošlo, navrhovateľ vedome porušil zmluvu nakoľko
prestal dodávať tovar odporcovi. Odporca si v konaní neuplatňoval vady dodávky, ale si uplatnil škodu,
ktorá mu vznikla konaním navrhovateľa táto škoda mu vznikla z toho dôvodu, že odporca mal platne
uzavretú zmluvu na dobu určitú s navrhovateľom na dodávky repkového oleja, pričom následne na

základe tejto zmluvy uzatvoril odporca zmluvu s ďalším odberateľom na dodávky MERA, ktoré mal
vyrábať na základe dodávok od navrhovateľa . Nakoľko však navrhovateľ nedodal odporcovi žiadne
ďalšie dodávky odporcovi ušiel zisk a vznikla mu škoda spolu v celkovej sume 57 662,85 Eur ktorú sumu
žiadala právna zástupkyňa odporcu započítať s návrhom navrhovateľa.Z faktúry číslo XXXXXXX zo dňa 29. 7. 2009, splatnej dňa 5. 8. 2009 súd zistil ,že navrhovateľ fakturoval
odporcovi kúpnu cenu za dodaný surový repkový olej - 315 Č 798 6531 - 3 v množstve 51,50 ton a.

surový repkový olej - 315 Č 7883701 - 6 v množstve 52,25 ton vo výške 76 547 Eur.

Z nákladného listu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30. 7. 2009 súd zistil, že predmetný repkový olej bol
odporcovi dodaný dňa 3. 8. 2009 o 8,00 hod., ktorého prevzatie potvrdil odporca na predmetnom
nákladnom liste.

Zlistinynazvanej„Reklamáciarepkovéhoolejadodanéhodňa3.8.2009zodňa25.8.2009“vyhotovenej
odporcom, bez uvedenia adresáta súd zistil, že odporca vytýkal že neboli splnené parametre ČK, ktoré
bolo prekročené z 2 mg KOH na 2,59 a obsah vápnika 2 ppm na 30,14 ppm, že odporca musel použiť
technológiou úpravy oleja, čo mu zvýšilo náklady na spracovanie od 30 Eur / t oleja, že zvýšene číslo
kyslosti by spôsobilo zníženie výťažku MERA o dve percentá t. j. 14 Euro / t oleja, že po spracovaní

a expedícii odberateľovi bolo odporcovi oznámené, že oxidačného stálosť MERA bola z jeho cisterny
0,3 hodiny. Odberateľ musel pridať aditíva, z ktorého dôvodu odporcovi znížil cenu o 45 Eur na jednu
tonu MERA. Z predmetného listu je ďalej zrejmé, že odporca v ňom uvádza, že ďalšie 3 cisterny
musel opraviť, pridať aditíva so stratou 45 Eur/ t MERA. Analýzy odporcu jednoznačne poukazujú, že
dvojité väzby mastných kyselín sú veľmi oslabené a pri minimálnej tepelnej záťaži sa trhajú, následne

polymerizujú, tvoria živice. V dôsledku toho vznikli straty na strane odporcu
- 30 Eur na tonu zaradenia stupňa predúpravy
- 14 Eur na to mu zo zníženia výťažku
- 45 Eur na tonu zo zvýšenia aditivácie
Na základe uvedeného odporca žiadal znížiť cenu dodaného repkového oleja o 89 Eur /t za

preukázateľné náklady odporcu a stratu za ohrozenie dobrého mena firmy.

Z Kúpnej zmluvy číslo XX/XXXX R O zo dňa 3. 7. 2009 súd zistil, že navrhovateľ ako predávajúci
sa zaviazal dodávať odporcovi ako kupujúcemu repkový olej s kvalitatívnymi vlastnosťami v súlade
s prílohou číslo 1 na výrobu metylesteru mastných kyselín ( MERO) podľa článku II tejto zmluvy

kupujúcemu a ten ho prevziať a zaplatiť kúpnu cenu pri splnení dohodnutých podmienok k zmluve.
V zmysle článku II zmluvy predmetom zmluvy bol repkový olej v množstve 300 ton mesačne v
rovnomerných dodávkach, vždy po dvoch železničných cisternách za dohodnutú cenu 620 Eur / t platnú
prekvalitutovaruuvedenúvprílohečíslo1.Cenajeplatnádo31.8.2009abudesamesačnestanovovať
dohodou oboch strán vždy do 25. dňa bežného mesiaca.

V zmysle článku III zmluvy mesačné odbery na nasledujúci mesiac sa budú potvrdzovať emailom
najneskôr k 25. dňu bežného mesiaca vrátane termínov dodávok. V prípade, že kupujúci neodoberie
dohodnuté množstvo v tom, ktorom mesiaci, predávajúci nemá povinnosť mu dodáte neodobrané
množstvo nasledujúcom mesiaci.
V zmysle článku VIII druhá a posledná veta zmluvy, chybný tovar uplatňuje kupujúci u predávajúceho

ihneď pri prebierke tovaru alebo po zistení chýb vstupnou laboratórnou kontrolou formou reklamačného
zápisu. Pokiaľ objednané dodávky nebudú zodpovedať kvalitatívnym parametrom uvedeným v
technickej špecifikácii výrobku podľa prílohy číslo 1, kupujúci je oprávnený odmietnuť prevzatie dodávky
a objednaný tovar vrátiť predávajúcemu na jeho náklady.
V zmysle článku XI a bod 3 prvá veta zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že písomné oznámenia, listiny

alebo iné písomnosti určené a adresované druhej zmluvnej strane sa jej budú doručovať emailom, faxom
ak nie je v tejto zmluve uvedené inak, taktiež aj doporučenou poštou alebo osobne na adresu jej sídla
zapísanú v obchodnom, alebo inom registri.
Podľa článku IV bod 4 a bod 6 prvá veta zmluvy, zmluva nadobúda platnosť s dňom podpisu a účinnosť
od 1. 7. 2009, pričom jej účinnosť a platnosť končí 30. 6. 2010. Platnosť zmluva nadobúda momentom

podpísania oboch zmluvných strán. Obsah a náležitosti tejto zmluvy môžu byť zmenené až po vzájomnej
dohode oboch zmluvných strán, ktoré túto zmluvu písomne potvrdia.
Z Dodatku číslo 1 ku kúpnej zmluve číslo 02/2009 zo dňa 23. 7. 2009 súd zistil, že zmluvné strany sa
dohodli na realizácii dodávok repkového oleja v mesiaci august 2009 v množstve 300 ton za cenu 620
Eur / t, číslo kyslosti max 2,0 mg KOH/g vzorka.

Z rámcovej kúpnej zmluvy číslo XX/XXXX zo dňa 1. 7. 2009 súd zistil že odporca ako predávajúci sa
zaviazal dodávať metylester mastných kyselín z repkového oleja spoločnosti PALKO II. Czech s.r.o.vmnožstve 500 ton mesačne od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2010 za cenu 695 Eur /t, ktorá cena je platná pre
obdobie od 1. júla 2009 do 31. júla 2009 .

Z emailu pracovníka odporcu pána J. E. adresovaného pánovi V. B. zo dňa 17. augusta 2009 o 10,26
hod. súd zistil, že pán E. oznamoval konateľovi navrhovateľa, že by rád uzatvoril otázku navrhovateľom
dodaného oleja z hľadiska jeho kvality ako aj podmienky odberu ďalšieho množstva. Nakoľko nedostatky
v kvalite sú závažného charakteru, doporučuje osobné rokovanie v spoločnosti odporcu dňa 19. až 20.
8. 2009.

S emailu konateľa navrhovateľa adresovaného konateľovi odporcu z 26. augusta 2009 nazvaného
reklamácia: odpoveď súd zistil, že konateľ navrhovateľa odporcovi vytýkal nesprávny postup pri
reklamácii dodaného tovaru zaužívaný v obchodnom styku a to najmä, že odporca navrhovateľa
bezprostredne po prevzatí tovaru neupozornil na prípadné vady tovaru a tým mu znemožnil samotnú
kontrolu dodávky ako aj možnosť rozhodnúť sa o odbere vzoriek nezávislým laboratóriom prípadne
o poskytnutí zľavy z ceny alebo o vrátení tovaru. V záujme udržania partnerského vzťahu konateľ

navrhovateľa v tomto emaily prejavil ochotu pristúpiť na maximálnu zľavu z ceny a to nákladov spiatočnej
prepravy oleja do Stredy nad Bodrogom v rozsahu 22,7 Eur/ t.

Zo skladovej karty navrhovatelia číslo XXXXXX zo dňa 3. 12. 2010 ( dátum tlače karty) súd zistil, že dňa
29. 7. 2009 navrhovateľ vyskladnil predmetný repkový olej ( vyrobený navrhovateľom v mesiaci júl 2009

v rozsahu 1264 ton) pre odporcu v rozsahu 103,75 ton, pre spoločnosť INTER TRAM Kft v Maďarsku
v rozsahu 26,32 ton a spoločnosť J and J Energy Polska SP Z.o.o. v Poľsku v rozsahu 75,60 v ton .

Z protokolu o odbere a analýze vzorky číslo XXXXXX/C XXX zo dňa 3. 8. 2009 súd zistil, že predmetný
protokol nie je nikým autorizovaný - podpísaný, nie je z neho zrejmé kto ho vystavil pričom z neho

vyplýva, že podľa všetkého bola odobratá vzorka z cisterny číslo XXXXXXX - 6 dňa 3. 8. 2009 o 900
hod, číslo vzorky CO 56, pričom číslo kyslosti bolo namerané vo výške 2,59 mg KOH/g . Tento protokol
súd považoval z dôvodu jeho neautorizovania za nevierohodný.

Z faktúr odporcu číslo XXXXXXXX až XXXXXXXX špecifikovaných vyššie súd zistil, že odporca

fakturoval spoločnosti FALKO II: Czech s.r.o. od 1. 7. 2009 do 31. 10. 2009 sumu 586 032,76 Eur za
dodávky methylesteru v rozsahu 847,96 ton.

Podľa ustanovenia § 409 k ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na

neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna
cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v
zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť
kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ustanovenia § v 447 Obchodného zákonníka , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu
a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ustanovenia § 369 k Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na
splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve
určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

(3) Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len
ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,

je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených navrhovateľom ako aj z
vyjadrenia odporcu mal súd za preukázané že dňa 3. 8. 2009 navrhovateľ dodal odporcovi objednaný
repkový olej v množstve 103,75 ton, pričom odporca kúpnu cenu dodaného oleja v rozsahu 61

237,60 Eur nezaplatil v lehote jej splatnosti, teda do 5.8.2009. Odporca si voči navrhovateľovi započítal
svoju pohľadávku v rozsahu 726,25 euro, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu zníženej vyťažiteľnosti
dodaného repkového oleja v rozsahu 1% hmotnosti, voči, ktorému započítaniu navrhovateľ nenamietal
( na pojednávaní súdu konanom dňa 13. 6. 2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom
na výšku takto uplatnenej škody a pohľadávku, ktorú má navrhovateľ neuhradenú a z dôvodu, aby

sa pre neprimerane nízku hodnotu takto započítanej pohľadávky odporcu neviedlo dokazovanie a
tým sa neodďaľovalo právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu takéto započítanie nenamieta). Z týchto
dôvodov potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 60 615,35 eura spolu s
9 percentným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až
do zaplatenia uplatnenej pohľadávky tak ako si to navrhovateľ uplatnil. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške ( 9% ročne) určenej ako minimálny úrok z
omeškania určený podľa predpisov občianskeho práva, pričom takto uplatnený úrok z omeškania bol
nižší ako by bol úrok z omeškania určený podľa predpisov obchodného práva. Pre poriadok je potrebné
uviesťžeodporcapohľadávkunávrhnavrhovateľauplatnenúvtomtokonanípredsúdomnapojednávaní
súdu konanom dňa 13. 6. 2013 uznal čo do výšky aj čo do právneho dôvodu v rozsahu 3574,75 Eur

a to aj s príslušným úrokom z omeškania uplatneným navrhovateľom v tomto konaní.

Vzhľadom na obranu odporcu ktorý si v rámci tohto konania voči navrhovateľovi uplatnil na započítanie
svoje nároky na náhradu škody je potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy

je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom
zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je

účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o
existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť
že, predpokladom vzniku obchodnoprávnej zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzkového

vzťahu, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo záväzkového vzťahu a
škodou. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady
potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by

poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jeden zo zákonných požiadaviek
vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom, respektíve
porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Pokiaľ ide o nároky odporcu na náhradu škody ktorá mu údajne mala vzniknúť porušením povinnosti
navrhovateľa dodať objednaný tovar v kvalite určenej zmluvou je potrebné uviesť, že odporca neuniesol
dôkazné bremeno nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru že by takéto jehotvrdenia boli pravdivé. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ mu dodal objednaný repkový olej ktorého
číslo kyslosti bolo o 0,59 mg KOH/g vyššie ako bolo dohodnuté, takéto svoje tvrdenia nepreukázal
a súd ich vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval aj za nevierohodné. K takýmto záverom v

podstate došiel aj súdny znalec ktorý v závere svojho znaleckého posudku z 12. 8. 2011 vzniesol
pochybnosť, či vzhľadom na časový sled odporcom tvrdených skutkových okolností týkajúcich sa
spracovania navrhovateľom mu dodaného oleja a jeho následnej distribúcie svojmu odberateľovi
sa v posudzovanom prípade naozaj jedná o MERO vyrobené z oleja dodaného navrhovateľom. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať na to že odporca nepostupoval podľa zaužívanej obchodnej

praxe, keď zistenú nekvalitu dodaného tovaru bez zbytočného odkladu neoznámil navrhovateľovi, ako
dodávateľovi tohto tovaru a neumožnil mu vykonať či už vlastné zisťovanie kvality dodávky, prípadne
zabezpečiť nestranné zistenie kvality predmetnej dodávky nestrannou osobou . Súd musí konštatovať,
že odporca nepostupoval ani podľa článku VIII kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom, podľa
ktorej chybný tovar mal uplatniť u predávajúceho ihneď pri prebierke tovaru alebo po zistení chýb
vstupnou laboratórnou kontrolou a to formou reklamačného zápisu, ktorý podľa logického výkladu tohto

článku zmluvy mal bez zbytočného odkladu predložiť navrhovateľovi. Pokiaľ aj odporca súdu predložil
takzvaný reklamačný zápis zo dňa 3. 8. 2009 tento nebol žiadnou osobou podpísaný, teda nebol žiadnou
zodpovednou osobou verifikovaný, z ktorého dôvodu potom podľa názoru súdu nešlo o platný právny
úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť akékoľvek právne následky. Pre poriadok je potrebné uviesť že
súd ani neuveril odporcovi že by takúto neplatnú listinu zasielal navrhovateľovi tak, ako mu to vyplynulo

z uzavretej kúpnej zmluvy. Okrem toho odporca takto údajne nekvalitnú dodávku ďalej spracoval
a to podľa vlastného uváženia, nerešpektujúc odporúčania predbežnej normy prEN 14214/2009 v
zmysle ktorých pre zabezpečenie požadovanej kvality čerstvo pripravených MERO z repkového oleja
sa dôrazne odporúča pridať antioxidant BTH v množstve 0,1 % hmotnosti, alebo ekvivalentné množstvo
iného vhodného antioxidantu. Nehovoriac o tom, že náklady odporcu spojené s takýmto postupom

výroby MERO je potrebné považovať za vlastné náklady výrobcu MERO a nie je ich možné z titulu
škody prenášať na dodávateľa suroviny z ktorej sa MERO vyrába. Takéto závery súd vyvodil zo záverov
znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní. Pokiaľ ide o náklady odporcu na zníženie údajnej
kyslosti navrhovateľom dodaného repkového oleja ( odhliadnuc od skutočnosti že ako je to už vyššie
uvedené odporca v konaní ani nepreukázal, že dodávka navrhovateľa nespĺňala dohodnutú mieru

kyslosti ) súd vychádzajúc taktiež z vykonaného znaleckého dokazovania považoval za neúčelné,
nakoľko v konečnom dôsledku takéto náklady odporcu nemali vplyv na kvalitu odporcom vyrábaného
MERA. Pridaním takýchto antioxidantov sa eliminujú aj prípadné následky zvýšenej kyslosti oleja a tak
odporca nepreukázal, že ak aj mal rôzne náklady na zníženie kyslosti oleja, tak práve navrhovateľ
zodpovedá za takúto škodu spočívajúcu v zmenšení majetku odporcu. Znalec na pojednávaní súdu

prehlásil, že ak by on spracovával olej so zvýšenou kyslosťou na 2,6, tak by kyslosť neznižoval, lebo
takéto zvýšenie kyslosti nemá vplyv na kvalitu vyrábaného MERA. O teda nepreukázal, že mu vzniklo
právo na náhradu nákladov na pridané atioxidanty v sume 3265,36 Eur, nakoľko pridanie antioxidantov
na náklady výrobcu MERA je bežné pri výrobe MERA - teda nepreukázal že takýto výdavok bol nútený
vynaložiť preto, lebo navrhovateľ porušil zmluvu. Okrem toho na preukázanie týchto svojich výdavkov

predložil súdu len faktúru bez dokladu o jej zaplatení. Doručením takejto faktúry odporcovi nevznikla
priama škoda na jeho majetku.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že odporca najmä nepreukázal :
- že z dôvodu zvýšenej kyslosti oleja mu jeho odberateľ znížil cenu MERA, že mu ako bezprostredný

následok porušenia zmluvy navrhovateľom vznikla škoda 6 368,52 Eur - sám uviedol, že mu vznikla
strata hoci zákon mu priznáva len právo na náhradu napr. ušlého (ušlého čistého zisku) zisku, nie straty
v podnikaní.
- že mu vzniklo právo na zľavu z ceny dodaného tovaru vo výške 22,70 Eur na tonu, nakoľko z výpovede
navrhovateľa a doložených dokladov vyplynulo, že navrhovateľ mu navrhol v záujme dobrých vzťahov

namietanú nekvalitu doriešiť zľavou z ceny rovnajúcou sa nákladom navrhovateľa na spätnú dopravu
dodaného tovaru do prevádzky navrhovateľa a to pod podmienku riadnej úhrady zostatku kúpnej ceny,
čo ale odporca neprijal, lebo podľa požiadaviek navrhovateľa zostatok kúpnej ceny tovaru neuhradil a
až počas konania sa začal domáhať takéhoto nároku s čím však už navrhovateľ nesúhlasil,
- že mal zisk 15 Eur na 1 tonu spracovaného oleja - a tak, že mu porušením povinnosti navrhovateľa

dodávať mu olej podľa zmluvy vznikla škoda vo forme ušlého čistého zisku vo výške 47 242,86 Eur za
mesiace august 2009 - jún 2010. Pokiaľ aj namietal, že mal zmluvu na 500ton MERA tak nepreukázal,
koľko oleja je potrebné spracovať na výrobu 500ton MERA.Na preukázanie tvrdeného zisku súdu
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce takéto jeho skutkové tvrdenia.Pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi údajnou nekvalitou dodaného oleja znížením
oxidačnej stálosti MERA je potrebné uviesť, že odporca v konaní nepreukázal že medzi údajnou

zvýšenou kyslosťou dodaného repkového oleja a zníženou oxidačnou stálosťou MERA údajne
vyrobeného odporcom z navrhovateľom dodaného oleja a tak aj výdavkami odporcu na zvýšenie
oxidačnej stálosti MERA je príčinná súvislosť, ako jeden zo zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom, respektíve

porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. V tejto
súvislosti súd poukazuje na výpoveď súdneho znalca vypočutého v tomto konaní, ktorý na otázku
právneho zástupcu odporcu či vzhľadom na to, že z dodaného oleja bolo vyrobené MERO z oxidačnou
stálosťou 20 minút je možné konštatovať, že chyba bola v dodanom oleji znalec uviedol, že takto sa
to konštatovať nedá vzhľadom na to, že ako už niekoľkokrát uviedol pri spracovaní oleja respektíve už
pri jeho dodaní a preprave vstupuje do hry celý rad faktorov ako je napríklad možné prevzdušnenie

pri čerpaní alebo pri preprave, počas celého tohto procesu môže dôjsť ku kontaktu s mosadzou alebo
meďou, čo môže mať zásadný vplyv na výsledok spracovania. V tejto súvislosti súdny znalec však
zdôraznil, že k urýchleniu oxidačného procesu MERO mohlo prispieť aj chybné spracovanie pri výrobe
MERO.

Obdobne odporca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že pri znížení výťažnosti MERA o 0,5 - 1,% mu
vznikla škoda. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na výpoveď súdneho znalca na pojednávaní
súdu ktorý uviedol, že vo všeobecnosti je možné povedať, že pri znížení výťažnosti MERA o 0,5 až 1
% nedochádza k žiadnej strate, nakoľko pri výrobnom procese meraná dochádza k prechodu vyššie
citovanej straty výťažnosti MERA do vedľajšieho produktu.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v konaní namietal, že odporca sčasti splnil svoj záväzok na
zaplatenie kúpnej ceny dodaného oleja a z takéhoto jeho konania možno usudzovať že uznal
aj zostatok kúpnej ceny je potrebné uviesť, že na takúto námietku súd neprihliadol, nakoľko z
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru že by odporca čiastočnou úhradou prípadne

ďalšou komunikáciou s navrhovateľom uznal v celom rozsahu zostatok neuhradenej kúpnej ceny
dodaného tovaru. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť že v priebehu súdneho konania odporca
nespochybnil skutočnosť, že navrhovateľ mu dodal objednaný tovar ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa v
tomto konaní domáhal vo vzájomne dohodnutom množstve a vzájomne dohodnutej kúpnej cene, pričom
kúpna cena tovaru nebola v žalovanej výške zo strany odporcu do dňa rozhodovania súdu vo veci samej

uhradená. Tieto skutočnosti a neboli medzi sporovými stranami sporné .

Pokiaľ ide o námietky odporcu že v nekvalitu dodávky oleja v reklamoval bezprostredne po jej
zistení u navrhovateľa na takúto súd neprihliadol, nakoľko z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti
preukázané neboli. Z vykonaného dokazovania skôr vyplynulo, že odporca potom čo údajne zistil

nekvalitu dodaného tovaru tento bez ďalšieho spracoval na MERO a toto dodal svojmu odberateľovi
ktorý takýto výrobok odporcu ďalej dodal ďalšiemu odberateľovi. Až po reklamácii dodávky MERA
zo strany jeho odberateľa v ČRF samotný odporca oznámil navrhovateľovi údajnú nekvalitu jeho
dodávkyF .

Obdobne súd neprihliadol ani na námietku odporcu že v dôsledku nekvality dodávky zo strany
navrhovateľa bol nútený použiť technológiu na ďalšie spracovanie nekvalitne dodaného oleja nakoľko
takéto jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonaným znaleckým dokazovaním . Súd neprihliadol ani na
námietky odporcu že v dôsledku zníženej kvality oleja k došlo na jeho strane ku vzniku škody znížením
výťažnosti MERA, nakoľko ani takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a pokiaľ sa

odvolávalnazáveryznaleckéhodokazovaniajepotrebnéuviesť,žeznaleczníženievýťažnostiMERApri
zníženej kvalite oleja len vo všeobecnosti pripustil, avšak takýto jeho postoji nebolo položené považovať
za dostatočný dôkaz o tom že ku zníženej výťažnosti MERA na strane odporcu skutočne aj došlo.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami právnej zástupkyne odporcu že podľa vzájomnej dohody účastníkov

konania ako účastníkov spornej kúpnej zmluvy bol navrhovateľ povinný ponúknuť ďalšie dodávky
na predaj odporcovi, nakoľko takéto závery zo samotnej zmluvy nevyplývajú. Z predmetnej zmluvy
( čl. III) práve naopak vyplýva že emailom v mali byť potvrdzované mesačné odbery - z čoho podľa
názoru súdu je možné bez pochýb ustáliť že odporca bol ten subjekt, ktorý podľa platnej zmluvy boloprávnený a povinný navrhovateľa vyzvať na dodanie tovaru respektíve oznámiť mu kedy je pripravený
tovar odobrať a v akom množstve. Teda pokiaľ odporca v tejto súvislosti dôvodil, že to bol navrhovateľ,
ktorý porušil kúpnu zmluvu a to tým že ďalej odporcovi nedodával tovar súd sa s takýmto jeho tvrdením

nestotožnil a podľa názoru súdu, spornú kúpnu zmluvu číslo 02/2009 RO porušil odporca a to tým, že
navrhovateľovi ako dodávateľovi nepredložil na potvrdenie požadované mesačné odbery v najneskôr
k 25. dňu bežného mesiaca vrátane termínov dodávok. Správnosti takýchto úvah súdu nasvedčuje
aj emailová komunikácia medzi sporovými stranami, nakoľko z emailu pracovníka odporcu pána J. E.
adresovaného pánovi V. B. zo dňa 17. augusta 2009 o 10,26 hod. súd zistil, že pán E. oznamoval

konateľovi navrhovateľa, že by rád uzatvoril otázku navrhovateľom dodaného oleja z hľadiska jeho
kvality ako aj podmienky odberu ďalšieho množstva. Nakoľko nedostatky v kvalite sú závažného
charakteru, doporučuje osobné rokovanie v spoločnosti odporcu dňa 19. až 20. 8. 2009. Z predmetného
listu je zrejmé, že odporca vzhľadom na údajnú nekvalitu dodaného tovaru nemá záujem za pôvodne
dohodnutých obchodných podmienok odoberať od navrhovateľa ďalší tovar podľa zmluvy a navrhol
ďalšie rokovanie o podmienkach budúcich dodávok.

Otrováchkonaniarozhodolsúdvsúladesustanovením§142ods.v3O.s.p. anavrhovateľovi,ktorýmal
vo veci úspech len čiastočný priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia potrebných
na účelné bránenie jeho práva, nakoľko neúspech navrhovateľa bol len v pomerne nepatrnej časti k
hodnote uplatnenej a priznanej pohľadávky. Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného

súdneho poplatku za návrh v sume 3 674,- Eur a súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v sume 33,- Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s ustanovením § 10 ods. 1
§14 ods. 1 písm. a) a c) , §14 ods. 5 písm. b) , §14 ods. 3 písm. a) § 13 a ods. 1 písm. d), § 13 a ods. 1
písm. c) § 13 a ods. 1 písm. d) k, § 17 a § 15 písmeno a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky číslo 655/2004 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci :

1. v roku 2010 v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo
výške 663,91 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR).

2. v roku 2011 v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo
výške 664,15 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,41,- EUR).

3. v roku 2012 v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo
výške 664,42 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,63,- EUR).

4. v roku 2013 v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo

výške 664,63 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR).
5. v roku 2014 v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo výške
664,91 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 8,04,- EUR).

V prejednávanej veci boli uskutočnené tieto úkony:

1. 1x prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom v roku 2009, na
základe § 14 ods.1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. znenie platné v tom čase, 1 p.ú. predstavuje
663,91 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) s DPH vrátane režijného

paušálu

2. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z.: znenie platné v tom čase žalobný návrh zo dňa 4.11.2009 podaný v roku 2010
predstavuje 663,91 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) s DPH

vrátane režijného paušálu.3. 1x konanie pred súdom dňa 30.03.2010 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.:
1 p. ú. Vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 171,02,- EUR s DPH (136,51 EUR +
27,30 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) vrátane režijného paušálu.

4. 1x konanie pred súdom dňa 03.06.2010 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.:
1 p. ú. Vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 171,02,- EUR s DPH (136,51 EUR +
27,30 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) vrátane režijného paušálu.

5. 1x konanie pred súdom dňa 01.07.2010 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.:
1 p. ú. Vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 171,02,- EUR s DPH (136,51 EUR +
27,30 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) vrátane režijného paušálu

6. 1x konanie pred súdom dňa 30.09.2010 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.:
1 p. ú. Vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 171,02,- EUR s DPH (136,51 EUR +

27,30 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) vrátane režijného paušálu

7. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán : podanie k návrh na predbežné opatrenie zo dňa
26.10.2010 podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: znenie platné v tom čase a to vo
výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 334,83 EUR s DPH (273,02 EUR + 54,60 EUR DPH režijný

paušál 7,21,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

8. 1x konanie pred súdom dňa 09.11.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: 1 p.
ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 663,91 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65
EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

9. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z.: znenie platné v tom vyjadrenie zo dňa 7.12.2010 predstavuje 663,91 EUR s DPH (546,05
EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,21,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu.

10. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán návrh na predbežné opatrenie zo dňa 13.1.2011 podľa
§ 14 ods. 3 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: znenie platné v tom čase a to vo výške 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny 335,03 EUR s DPH (273,02 EUR + 54,60 EUR DPH režijný paušál 7,41,- EUR)
s DPH vrátane režijného paušálu

11. 1x konanie pred súdom dňa 08.02.2011 (JUDr. Kučmáš) podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z.: 1 p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,11 EUR s DPH
(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,41,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

12. 1x konanie pred súdom dňa 01.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: 1

p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,33 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65
EUR DPH režijný paušál 7,63,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

13. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z.: znenie platné v tom vyjadrenie zo dňa 12.06.2013 predstavuje 664,51 EUR s DPH

(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu.

14. 1x konanie pred súdom dňa 13.06.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.: 1
p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,51 EUR s DPH (546,05 EUR + 110,65
EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

15. 1x konanie pred súdom dňa 17.10.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
v platnom znení: 1 p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,51 EUR s DPH
(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu

16. 1x konanie pred súdom dňa 21.11.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
v platnom znení: 1 p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,51 EUR s DPH
(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu17. 1x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z.: znenie platné v tom vyjadrenie zo dňa 13.01.2014 predstavuje 664,74 EUR s DPH
(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 8,04,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu.

18. 1x konanie pred súdom dňa 16.01.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
v platnom znení: 1 p. ú. Vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 664,51 EUR s DPH
(546,05 EUR + 110,65 EUR DPH režijný paušál 7,81,- EUR) s DPH vrátane režijného paušálu.

Spolu: 9.325,31 Eur s DPH

V prejednávanej veci si ďalej uplatňuje aj náhradu za stratu času v súlade s § 17 vyhlášky č. 655/2004
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne::
- 5x cesta zo sídla kancelárie na pojednávanie na Okresnom súde Galanta a späť v roku 2010. Cesta

z Bratislavy do Galanty trvá 48 min čo je spolu 2 polhodiny. Cesta tam a späť je teda spolu pri piatich
cestách 20 polhodín. Hodnota jednej aj začatej polhodiny v roku 2010 je 15,26,- EUR s DPH. 20 x 30
minút na základe § 17 ods.1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje 305,20,- EUR s DPH.
- 1x cesta zo sídla kancelárie v Michalovciach do Galanty 8.2.2011 a späť 4 hod a 53 min teda 10
polhodín cesta na pojednávanie a 1é polhodín cesta späť. Hodnota jednej aj začatej polhodiny v roku

2011 je 16,26,- EUR s DPH. 20 x 30 minút na základe § 17 ods.1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z., čo predstavuje 325,20,- EUR s DPH.
- 1x cesta zo sídla kancelárie na pojednávanie na Okresnom súde Galanta a späť v roku 2012. Cesta z
Bratislavy do Galanty trvá 48 min čo je spolu 2 polhodiny. Cesta tam a späť je teda spolu 4 polhodiny.
Hodnota jednej aj začatej polhodiny v roku 2012 je 16,76,- EUR s DPH. 20 x 30 minút na základe § 17

ods.1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje 67,04,- EUR s DPH.
- 3x cesta zo sídla kancelárie na pojednávanie na Okresnom súde Galanta a späť v roku 2013. Cesta
z Bratislavy do Galanty trvá 48 min čo je spolu 2 polhodiny. Cesta tam a späť je teda spolu pri štyroch
cestách 16 polhodín. Hodnota jednej aj začatej polhodiny v roku 2013 je 17,36,- EUR s DPH. 12 x 30
minút na základe § 17 ods.1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje 208,32 EUR s DPH.

V prejednávanej veci si ďalej uplatňuje aj náhradu v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne::

Vzdialenosť z kancelárie do budovy súdu v Galante a späť je 74km. Uvedená cesta bola absolvovaná

spolu 9 krát čo predstavuje vzdialenosť 666 km. Všetky cesty som absolvoval na OMV značky Lexus
IS 250 s priemernou spotrebou na 8,4 litra benzínu na 100 km. Na všetky pojednávania spolu som teda
spotreboval 55,94 litrov paliva (benzín). Priemerná cena benzínu je 1,50,- EUR čo znamená, že bolo
spotrebované palivo za cenu 83,91,- EUR .

Splu trovy právneho zastúpenia v sume: 10.314,98 Eur.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že navrhovateľ si vyčíslil trovy konania a to tým spôsobom, že pri
výpočte vychádzal z výpočtového základu 60 511,35 eura teda zo sumy ktorú mu súd v tomto konaní

ako úspešnému účastníkovi priznal hoci pôvodne žalovaná suma bola 61 237,60 eura. Hoci navrhovateľ
mal neúspech len v nepatrnej časti a súd mu priznal plnú náhradu trov konania súd zohľadnil dvoru
navrhovatelia uplatniť si náhradu trov konania len z výpočtového základu 60 511,35 eura napriek tomu
že navrhovateľ má právo na náhradu trov konania vypočítaných z výpočtového základu 61 237,60 eura.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnenú náhradu trov konania súd nepriznal navrhovateľovi nárok na
odmenu za 1 krát písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k odporu zo dňa 23. 3. 2000 z 10 v sume
663,91 euro s DPH ako si to uplatnil navrhovateľ, nakoľko v súdnom spise sa takéto jeho podanie
nenachádza. Zároveň súd navrhovateľovi nepriznal právo na odmenu za 1 krát písomné podanie na
súd - návrh na predbežné opatrenie zo dňa 22. 9. 2010 v sume 334,83 eura s DPH a to z dôvodu že

takýto návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bol zo strany súdu zamietnutý. Z tohto
dôvodu potom navrhovateľ bol v takomto v konaní o nariadenie predbežného opatrenia neúspešný a
preto mu neprináleží právo na náhradu trov konania za takýto úkon. Pre poriadok je ďalej potrebné
uviesť že súd nepriznal navrhovateľovi na právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny za1 krát konanie pred súdom dňa 13. 6. 2013 v sume 664,51 eura s DPH nakoľko navrhovateľ si vo svojom
liste v písomnom vyčíslení trov právneho zastúpenia za toto pojednávanie uplatnil právo na odmenu 2
krát a to pod bodom číslo 16 ako aj pod bodom číslo 17. Nakoľko v tento deň sa uskutočnilo len jedno

pojednávanie súd navrhovateľovi priznal právo na odmenu len za jedno pojednávanie v tejto súvislosti
potom súd navrhovateľovi krátil aj náhradu za stratu času za cestu Bratislava Galanta a späť vykonanou
v roku 2013 kedy navrhovateľ si uplatnil náhradu za 4 cesty hoci reálne vykonal len 3 cesty, začo mu
patrí náhrada v sume 208,32 euro a nie ako si to uplatnil navrhovateľ v sume 277, 76 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.