Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. august 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120208754
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1120208754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: A. S.,

narodenýXX.XX.XXXX,bytomC.Č..XXX,XXXXXC.právnezastúpenýJUDr.LadislavCsákó,advokát,
Advokátska kancelária Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava proti žalovanému: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.05.2020 domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej
ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuvyšetrovateľaPolicajnéhozboruSRspočívajúcehovporušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/73/17 zo dňa 17.09.2018 bol odsúdený pre pokračovací
zločin týrania zverenej osoby a blízkej osoby podľa § 208/1a, § 3d Trestného zákona a pre zločin
vydierania podľa § 189/1, 2b Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov,

pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Na základe podaného odvolania žalobcom v postavení obžalovaného a odvolanie prokurátora
rozhodol vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 3To/156/18 zo
dňa 28.11.2018 tak, že v časti podaného odvolania prokurátora vyhovel a odvolanie žalobcu zamietol.
Žalobca v postavení odsúdeného podal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3To/156/18 zo dňa 28.11.2018 dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 6 Tdo 40/2019 zo dňa 26.02.2020 odmietol. Žalobca bol právoplatne odsúdený a usvedčovaný

na základe jediného priameho dôkazu a to výpovede bývalej priateľky I. H., pričom jej usvedčujúce
tvrdenia neboli náležite objektivizované inými dôkazmi. V priebehu trestného konania sa žalobca v
auguste 2017 obrátil na Okresnú prokuratúru Revúca s hromadným trestným oznámením na I. H.,
súčasťou ktorého bolo i oznámenie vo veci trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
ktorý dielči skutok bol odstúpený, podľa miestnej a vecnej príslušnosti na Odbor kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Revúca, kde vec bola vedená pod ČVS: ORP-246/VYS-
RA-2017. Vyšetrovateľka po preverení trestného oznámenia žalobcu a dokončení objasňovania dospela

k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, a
preto vec postupom podľa § 197 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku, uznesením zo dňa 04.10.2017
odovzdala Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku podľa
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v tom čase obžalovanýza zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby navrhol v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Revúca sp. zn. 1T/73/2017 vykonať dokazovanie aj pripojením a preskúmaním vyšetrovacieho spisu
OR PZ SR - OKP Revúca ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017, keď z dokazovania v tej veci vyplýva, že

nie on, ale práve poškodená I.Í. H. sa voči nemu správala počas ich vzťahu spôsobom, ktorý sa
vymykal z bežného rámca a z noriem spoločenského správania. Vyšetrovací spis napriek opakovaným
písomným a ústnym žiadostiam však nebol pripojený a oboznámený v trestnej veci žalobcu, čo samo
o sebe malo za následok nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy. Keďže žalobca nemal
vedomosť ako bola I. H. za svoje skutky riešená, požiadal písomne žiadosťou zo dňa 07.06.2018

Okresný úrad Rimavská Sobota o poskytnutie informácii ohľadne priestupkového konania. Okresný
úrad Rimavská Sobota oznámil žalobcovi listom zo dňa 05.11.2018, že žiadny spisový materiál im
odstúpený nebol. Predmetná vec bola ukončená policajným orgánom dňa 04.10.2017 uznesením podľa
§ 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ale spisový materiál bol zaslaný príslušnému okresnému
úradu na prejednanie priestupku približne po uplynutí jedného roka, teda značne oneskorene. Žalobca
podal sťažnosť na nesprávny úradný postup vyšetrovateľky príslušného Odboru kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva PZ Revúca Odbor inšpekčnej služby Stred, Úradu inšpekčnej služby sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť žalobcu podľa
obsahu vyhodnotil ako trestné oznámenie z podozrenia spáchania prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Trestné oznámenie následne
bolo uznesením vyšetrovateľky ČVS: SKIS-466/OISS-V-2018 zo dňa 10.12.2018 podľa § 197 ods.

1 písm. d) odmietnuté. Na základe žalobcom podanej sťažnosti voči uzneseniu rozhodla Okresná
prokuratúra v Revúcej uznesením zn. 1Pn 258/18/6608-4 zo dňa 24.01.2019 tak, že uznesenie
vyšetrovateľky odboru inšpekčnej služby zrušila a rozhodla, aby vo veci znovu konala a rozhodla. V
súlade s rozhodnutím a pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej bolo vydané uznesenie
ČVS: SKIS-466/OISS-V-2018 zo dňa 28.02.2019, ktorým bolo trestné oznámenie z podozrenia zo

spáchania zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 197 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
odovzdané na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresného úradu Policajného zboru Revúca, nakoľko
skutok vyšetrovateľky vykazoval znaky disciplinárneho previnenia. Podľa žalobcu zohľadňujúc uvedené
skutočnosti došlo k závažnému pochybeniu a nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nečinnosti
príslušného štátneho orgánu pri výkone verejnej moci, keďže vyšetrovací spis ČVS: ORP-246/VYS-

RA-2017 bol odoslaný na priestupkové konanie po uplynutí približne jedného roka po jeho ukončení.
V prípade žalobcu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré žalobcovi spôsobili aj nemajetkovú ujmu.
Vec vedená pod sp. zn. ČVS: ORP-246/VYS-RA-2017 bola ukončená na odbore kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej dňa 04.10.2017 uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku odovzdaním veci Okresnému úradu Rimavská Sobota, Odboru všeobecnej vnútornej správy

na priestupkové konanie. Spis však bol zaslaný okresnému úradu až dňa 12.10.2018, teda s ročným
oneskorením. Naviac podľa žalobcu predmetný spis mal byť nosným dôkazom o nevine žalobcu v
trestnej veci, v ktorej bol obžalovaný a následne aj odsúdený, keď podľa žalobcu je vylúčené, aby týraná
osoba sa zároveň dopúšťala násilným konaním na tyranovi, čo potvrdili znalci z odboru psychológie.
Vyšetrovací spis bol zaslaný okresnému úradu na prejednanie a rozhodnutie až po odsúdení žalobcu v

trestnej veci sp. zn. 1T/73/2017 zo dňa 17.09.2018, čím mu bola znemožnená účinná obhajoba v plnom
rozsahu. Uvedený postup vyšetrovateľky ako nezákonný vyhodnotil aj prokurátor Okresnej prokuratúry
v Revúcej, ktorý pôvodné uznesenie vyšetrovateľky Odboru inšpekčnej služby o odmietnutí trestného
oznámenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa zrušil. V uznesení tiež skonštatoval,
že spis bol zaslaný v neprimeranej lehote. Postup vyšetrovateľky bol vyhodnotený ako disciplinárne

previnenie a disciplinárne konanie bolo ukončené disciplinárnym opatrením, písomným pokarhaním
vyšetrovateľky. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade preverovania trestného oznámenia žalobcu a
následného postupu pri jeho odstúpení boli porušené zákonné povinnosti vyplývajúce najmä z § 48 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z.z. a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a Trestného poriadku, pričom za
nesprávny úradný postup bola vyšetrovateľka aj disciplinárne potrestaná. Vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu a na jeho následok v súkromnom, osobnom a pracovnom živote žalobcu, žalobca listom zo
dňa 11.11.2019 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom
zn. KM-OPS1-P-139/2019 zo dňa 22.01.2020 oznámilo, že žiadosť považuje za nedôvodnú, vo veci
neboli naplnené základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca ďalej uviedol, že nesprávnym úradným
postupom boli zároveň porušené jeho základné práva na spravodlivé konanie a právo na obhajobu.
Počas nečinnosti bol väzobne stíhaný a nie je pochybnosť, že väzba v prípravnom konaní a v konaní
pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas a dĺžka väzby nesmie byť neprimeraná. Podľa žalobcu v jehoprípade bolo porušené aj právo na osobnú slobodu nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom, keď
namiesto konania ex offo, bez zbytočných odkladov a v súlade so zákonom bol dôležitý spisový materiál,
ktorý mal byť podstatným dôkazom o nevine žalobcu v trestnej veci, odoslaný príslušnému Okresnému

úradu na prejednanie až s ročným omeškaním, čím boli tiež porušené jeho práva na účinnú obhajobu.
Žalobcovi vznikla z dôvodu, že bol nezákonne vo výkone trestu odňatia slobody okrem majetkovej
škody aj nemajetková ujma, keďže si nemohol dlhé roky užívať osobnú slobodu, venovať sa svojej
rodine, deťom a koníčkom. V dôsledku nesprávneho úradného postupu sa žalobca domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur z dôvodu, že bol vzatý do väzby ako príslušník policajného

zboru, ktorý pôsobil v obci, kde každý každého pozná. Sám sa ťažko vyrovnáva so samotným uloženým
trestom a aj so značnou mierou zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Zníženie jeho cti a
vážnosti v spoločnosti a aj v profesnej činnosti žalobca pociťuje od samého začiatku trestného stíhania,
pričom táto situácia zasiahla aj jeho rodinu tak po stránke psychickej ako aj finančnej, keďže v dôsledku
trestného stíhania stratil svoje zamestnania. Podľa žalobcu je nesporné, že nesprávnym úradným
postupom došlo k výraznému zásahu do jeho osobnostných práv, pričom s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré
žalobcovi vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, samotné konštatovanie porušenia
jeho práv nie je dostatočným zadosťučinením.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem iného uviedol, že v časti

žaloby, v ktorej sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy za trvanie väzby nie je Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky a vzniesol
námietku nedostatku svojej procesnej spôsobilosti na zastupovanie štátu v prejednávanej veci. Žalovaný
tiež poukázal na zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
a uviedol, že štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Predpoklady
zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci
sú v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou. Všetky tri podmienky musia byť kumulatívne splnené. Podľa
žalovaného v prejednávanom prípade existuje iba jeden predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu a
to suma, ktorú žalobca považuje za nemajetkovú ujmu. Žalovaný poukázal na to, že príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou (nemajetkovou ujmou) musí objektívne existovať.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku.

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o
skutkovú otázku, ktorá môže byť vyriešená iba v konkrétnych súvislostiach. Príčinná súvislosť musí
byť priama a nesprostredkovaná. Príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná. Preukázanie
príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi

údajným nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou, ktorú požaduje. Žalobca nepreukázal
kumulatívne naplnenie hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu, najmä príčinnú súvislosť,
a teda zodpovednosť za škodu nevznikla. Nesprávny úradný postup prípadne protiprávny úkon musí
byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinnou škody.
K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobca tvrdenie, že mu bola údajným

nesprávnym úradným postupom spôsobená nemajetková ujma nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal svoje tvrdenie. Preukázanie nemajetkovej ujmy zaťažuje žalobcu. Dôkazy, ktorými
jenevyhnutnépreukázaťnemajetkovúujmumusiahodnoverneabezpochybnostipreukazovaťnásledky
v podobe nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal, že priamo a bezprostredne mu v dôsledku údajného
nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma, teda nepreukázal, že mu vznikli

závažné následky v súkromnom, spoločenskom živote, že v značnej miere došlo k zníženiu dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti, priamo a jedine, údajným nesprávnym úradným postupom. Žalobca neuniesol ani
dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nemajetkovej ujmy. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť,
že nemajetková ujma v peniazoch sa nahrádza až vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaný tiež namietal nárok na uplatnené úroky z omeškania zo sumy 10.000,- eur, ktorú žalobca žiada
ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu. Nárok na úroky z omeškania by mal žalobca jedine v
prípade, ak by preukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a splnil zákonné predpoklady a to v
prípade, ak by sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením nemajetkovej ujmy, na náhradu ktorejby ho zaviazal súd vo svojom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že neboli naplnené základné predpoklady
na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci, a preto
považoval žalobu za nedôvodnú.

3.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhokžalobevyjadrilauviedol,ževovecivedenejpodČVS:ORP-246/
VYS-RA-2017 na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej, ktorú žalobca
inicioval, bolo dňa 04.10.2017 vydané uznesenie, na základe ktorého došlo k odovzdaniu veci spolu s
celým vyšetrovacím spisom Okresnému úradu Rimavská Sobota, Odbor všeobecnej vnútornej správy,

na priestupkové konanie. Spis mal byť nosným dôkazom o nevine žalobcu v jeho trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Revúca sp. zn. 1T/73/2017, vo veci v ktorej bol obžalovaný a odsúdený. V rámci
dokazovania sa zistilo, že nie žalobca voči poškodenej, ale poškodená voči žalobcovi sa správala počas
ich vzťahu spôsobom, ktorý sa vymyká z bežného rámca a z noriem spoločenského správania. Spis však
bol vyšetrovateľkou PZ v Revúcej príslušnému okresnému úradu zaslaný na priestupkové konane až s
ročným oneskorením, dňa 12.10.2018 a to až po písomnom preverení v akom štádiu sa priestupkové

konanie nachádza. Žalobca zdôraznil, že spis na priestupkové konanie bol zaslaný okresnému úradu
na prejednanie a rozhodnutie až po odsúdení žalobcu Okresným súdom Revúca v trestnej veci
sp. zn. 1T/73/2017, ku ktorému došlo dňa 17.09.2018, čím bola znemožnená účinná obhajoba
žalobcu v plnom rozsahu tak ako to garantuje čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Postup vyšetrovateľky, jej nečinnosť, ako nezákonný postup vyhodnotil aj prokurátor Okresnej

prokuratúry v Revúcej, ktorý zrušil pôvodné uznesenie vyšetrovateľky Odboru inšpekčnej služby o
odmietnutítrestnéhooznámeniažalobcuzprečinuzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľa.Dozorujúci
prokurátor skonštatoval v uznesení, že spis bol zaslaný v neprimeranej lehote. Konanie vyšetrovateľky,
nesprávny úradný postup bol vyhodnotený ako disciplinárne previnenie. Náhrady nemajetkovej ujmy
sa žalobca domáha za nesprávny úradný postup vyšetrovateľky Policajného zboru SR spočívajúci

v jej nečinnosti, keďže dôležitý spisový materiál riadne a včas nedoručila príslušnému správnemu
orgánu na priestupkové konanie, čo malo za následok, že tento spisový materiál nebol pripojený
ako dôkaz preukazujúci nevinu žalobcu v jeho trestnej veci. Žalobca mal za to, že je preukázaná
príčinná súvislosť, keďže nebyť nesprávneho úradného postupu (nečinnosti) orgánu verejnej moci,
tak príslušný súd v trestnej veci by mal možnosť riadne sa oboznámiť s vyšetrovacím spisom, čo v

konečnom dôsledku mohlo podstatným spôsobom zmeniť závery o vine/nevine žalobcu. Došlo však
k nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľky Policajného zboru, ktorá bola za tento nesprávny
úradný postup aj disciplinárne potrestaná. Príslušným orgánom konať v mene štátu je v prejednávanej
veci Ministerstvo vnútra SR. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnenej
nemajetkovej ujme a k existencii príčinnej súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 125/2019 zo dňa 27.08.2019, podľa ktorého nie je možné akceptovať
taký postup súdu, ktorý odmietne náhradu škody priznať z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
ohľadne jej výšky poškodeným, lebo vlastný stav dôkaznej núdze má rovnaké príčiny ako samotné
nezákonné rozhodnutie. Za situácie kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla,

nemôže súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná. Súd má určiť výšku vzniknutej škody
podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu. K nároku na úroky z omeškania žalobca
uviedol, že žalovaný oznámil žalobcovi odmietnutie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku listom zo
dňa 22.01.2020, a preto omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo týmto dňom. Úrokov z omeškania
sa žalobca domáha až odo dňa podania žaloby, a teda nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je

dôvodný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové rozhodujúce
skutočnosti, a teda žalobu žiada v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko neboli naplnené
základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú orgánom pri

výkone verejnej moci. Z obsahu žaloby ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobcovi bola údajným
nesprávnym úradným postupom spôsobená nemajetková ujma. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by preukazoval svoje tvrdenia. Žalobca nepreukázal, že priamo a bezprostredne mu v dôsledku
údajného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma, nepreukázal, že mu
vznikli závažné následky v súkromnom, spoločenskom živote, že v značnej miere došlo k zníženiu

dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, priamo a jedine údajným nesprávnym úradným postupom. Žalobca
neuniesol ani dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nemajetkovej ujmy.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Tdo40/2019zodňa26.02.2020,uznesenieMinisterstva
vnútra SR Sekcia kontroly a inšpekčnej služby úrad inšpekčnej služby odbor inšpekčnej služby Stred

ČVS: SKIS-466/OISS-V-2018 zo dňa 10.12.2018, uznesenie Okresnej prokuratúry Revúca číslo 1
Pn 258/18/6608-4 zo dňa 24.01.2019, uznesenie Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor
inšpekčnej služby Stred ČVS: SKIS-466/OISS-V-2018 zo dňa 28.02.2019, žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanienárokunanáhradunemajetkovejujmyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomzodňa
11.11.2019, oznámenie Ministerstva vnútra SR vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu

škody č. KM-OPS1-P-139/2019 zo dňa 22.01.2020,

6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení
strán sporu resp. tvrdení, ktoré neboli protistranou sporované za preukázané
6.1. Žalobca, v trestnom konaní obvinený, bol rozsudkom Okresného súdu Revúca zo 17. septembra
2018 sp. zn. 1T/73/2017 uznaný za vinného zo spáchania v bode 1. obžaloby zločinu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) a písm. b) Trestného zákona, v bode 2. obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a) a písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c)
a § 127 ods. 5 Trestného zákona a v bode 3. obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 5 Trestného zákona.

Obvinenému (žalobcovi) bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere ôsmich rokov a pre výkon
trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu dvoch rokov a aj povinnosť spočívajúcu v
príkaze nepribližovať sa k poškodenej I. H. a maloletej N. H. na vzdialenosť menej ako päť metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia. Na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca

a obvineného (žalobcu) proti uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 28. novembra 2018, sp. zn. 3To/156/2018 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vo výroku, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné opatrenie -
ochranný dohľad ako aj vo výroku, ktorým bolo uložené obvinenému obmedzenie v zmysle nepribližovať
sa k poškodenej a jej dcére na vzdialenosť menšiu ako 5 m, resp. k jej obydliu a odvolanie obvineného

(žalobcu) zamietol. Obvinený (žalobca) proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu z 28. novembra
2018 sp. zn. 3To/156/2018 podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Tdo
40/2019 zo dňa 26. februára 2020 dovolanie obvineného (žalobcu) podľa § 382 písm. c) Trestného
poriadku odmietol.
6.2. Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad

inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred uznesením zo dňa 10.12.2018 ČVS: SKIS-466/OISS-
V-2018 zo dňa 10.12.2018 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa podľa trestného oznámenia žalobcu mala dopustiť príslušníčka PZ služobne zaradená vo
funkcii vyšetrovateľa na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ

v Revúcej tým, že v služobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej v priebehu trestného
konania vedeného na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v
Revúcej pod ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017 nemala vo veci konať a postupovať podľa zákona a platných
právnych predpisov, nemala predmetný spisový materiál zaslať včas na odbor všeobecnej vnútornej
správy príslušnému okresnému úradu, čím mala naschvál zanedbať svoju povinnosť s úmyslom ublížiť

žalobcovi a napomôcť I. H.Ó., ktorú mala podľa vedomosti žalobcu, veľmi dobre poznať, pričom
podozrenie má vyplývať aj zo správania vyšetrovateľky k osobe žalobcu pri výsluchu voči jeho osobe, o
čom mal podať sťažnosť, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
6.3. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej uznesením zo dňa 24.01.2019 číslo 1 Pn 258/18/6608-4

vo veci podozrenia pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil na základe sťažnosti
oznamovateľa (žalobcu) uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcia
kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred sp. zn. SKIS-466/
OISS-V-2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol

vec podozrenia pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákona,pretožejenezákonnéaneopodstatnené.ZároveňvyšetrovateľoviMinisterstvavnútra
Slovenskej republiky Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby Stred uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení prokurátor okrem iného uviedol,že preskúmaním spisového materiálu zistil, že vyšetrovateľka rozhodla dňa 04.10.2017 o odovzdaní
veci Okresnému úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku, avšak až dňa 12.10.2018 bolo
uvedené rozhodnutie aj so spisom zaslané Okresnému úradu Rimavská Sobota, čo je neprimeraná

lehota. Skutočnosť, že vyšetrovateľka nedisponovala originálom vyšetrovacieho spisu nie je dôvodom
na to, aby vec nebola predložená príslušnému orgánu na prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor mal za
to, že v danom prípade by sa mohlo jednať o disciplinárne previnenie.
6.4. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Stred uznesením
zo dňa 28.02.2019 ČVS: SKIS-466/OISS-V-2018 podľa § 197 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa podľa trestného oznámenia žalobcu mala dopustiť príslušníčka
PZ služobne zaradená vo funkcii vyšetrovateľa na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej tým, že v služobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej
v priebehu trestného konania vedeného na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v Revúcej pod ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017 nemala vo veci konať a postupovať

podľa zákona a platných právnych predpisov, nemala predmetný spisový materiál zaslať včas na
odbor všeobecnej vnútornej správy príslušnému okresnému úradu, čím mala naschvál zanedbať svoju
povinnosť s úmyslom ublížiť žalobcovi a napomôcť I. H., ktorú mala podľa vedomosti žalobcu, veľmi
dobre poznať, pričom podozrenie má vyplývať aj zo správania vyšetrovateľky k osobe žalobcu pri
výsluchu voči jeho osobe, o čom mal podať sťažnosť, odovzdal na disciplinárne konanie riaditeľovi

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o
trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť posudzovaný ako disciplinárne previnenie v zmysle § 52
ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. V odôvodnení
vyšetrovateľ okrem iného uviedol, že zo zabezpečených materiálov neboli zistené pochybenia zo

strany príslušníčky PZ, ktoré by zakladali jej trestnoprávnu zodpovednosť, ale je tu podozrenie, že
sa svojim konaním dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
tým, že v služobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej v priebehu trestného konania
vedeného na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej pod
ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017 nemala vo veci konať a postupovať podľa zákona a platných právnych

predpisov, pričom predmetný spisový materiál nezaslala včas na odbor všeobecnej vnútornej správy
príslušného okresného úradu, a teda postupovala spôsobom rozporným s článkom 1 kódexu, čím mohlo
dôjsť k porušeniu povinnosti policajta vyplývajúcich z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998
Z.z.
6.5.Žalobcažiadosťouzodňa11.11.2019požiadalMinisterstvovnútraSlovenskejrepublikyopredbežné

prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur spôsobenej nesprávnym
úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru SR.
6.6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody oznámilo žalobcovi listom č. KM-OPS1-P-139/2019 zo dňa 22.01.202, že žiadosť žalobcu
považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu a že jej nie je možné vyhovieť, nakoľko v danom prípade neboli

naplnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
6.7. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 05.08.2021 predložil rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 12C/6/2020-160 zo dňa 16. júna 2021 týkajúci sa sporu žalobcu proti žalovanému Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Rimavská Sobota v uvedenej sporovej veci

rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Z predloženého rozsudku vyplýva, že žalobca v tom konaní odôvodnil žalobu tým, že
rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/73/17 zo dňa 17.09.2018 bol odsúdený pre pokračovací
zločin týrania zverenej osoby a blízkej osoby. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania
podaného žalobcom a prokurátorom proti uvedenému rozsudku, rozhodol uznesením sp. zn. 3To/156/18

zo dňa 28.11.2018 tak, že odvolaniu prokurátora v časti podanej v prospech žalobcu vyhovel a odvolanie
žalobcu zamietol. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, že počas konania zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, že došlo
k procesným pochybeniam a nesprávnemu úradnému postupu, kvôli ktorým došlo k porušeniu zákona
v jeho neprospech. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného

postupu a pochybení v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 1T/73/2017,
v konaní, v ktorom bol odsúdený a to nerozhodnutie o žiadostiach resp. sťažnostiach, konkrétne o
poradí výsluchu svedkov, o návrhoch na vykonanie dokazovania napr. trestným spisom OR PZ SR
OKP Revúca sp. zn. ORP-246/VYS-RA-2017, o výhradách proti pribratiu znalca, neumožnenie nazretiado spisu, neumožnenie telefonického kontaktu s obhajcom a z dôvodu, že vo veci došlo k prieťahom,
teda nezákonne bola obmedzená jeho sloboda. Okresný súd Rimavská Sobota žalobu žalobcu v časti
o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup

spočívajúci v nerozhodnutí o žiadostiach resp. sťažnostiach, konkrétne o poradí výsluchu svedkov, o
návrhoch na vykonanie dokazovania napr. trestným spisom OR PZ SR OKP Revúca sp. zn. ORP-246/
VYS-RA-2017, o výhradách proti pribratiu znalca, neumožnenie nazretia do spisu, rozhodol tak, že
žalobu v tejto časti zamietol s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 220/2010 s
tým, že nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú nedostatky
či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia; v prípade nesprávnosti či
vady postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Odvolací súd v predmetnej trestnej
veci nezistil procesné pochybenia, ktoré žalobca ako obžalovaný spochybňoval už v rámci dokazovania
a dovolací súd ustálil, že na zistenie skutkového stavu vo veci boli súdom všetky dôkazy vykonané

zákonným spôsobom a náležite boli vyhodnotené. K neumožneniu telefonického kontaktu s obhajcom
súd dospel k záveru, že konštatovanie verejnej ochrankyne práv z 07.05.2018 o porušení práva žalobcu
na telefonický kontakt s obhajcom je dostatočné zadosťučinenie v zmysle § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. a to i s prihliadnutím na to, že nebolo preukázané, že by žalobcovi porušenie tohto
práva spôsobilo takú ujmu, pri ktorej by bolo samotné konštatovanie porušenia práva dostatočným

zadosťučinením. Súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur za nesprávny
úradný postup, prieťahy v konaní, ktorú sumu považoval za primeranú. Prieťahy v konaní skonštatoval
predseda krajského súdu na základe sťažnosti žalobcu.
6.8. Žalobca na pojednávaní v prejednávanej veci dňa 05.08.2021 uviedol, že jeho právo zaručené
Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, právo na prejednanie

veci, bolo porušené, keď pri riešení ním podaného trestného oznámenia mu toto právo bolo odopreté
a vznikla mu ujma. Žalobca uviedol, že po tom ako sa dozvedel ako dopadlo jeho trestné oznámenie
schudol 20 kíl a malo to na neho zlý dopad. Bol policajtom 22 rokov a vie, že podľa nariadenia ministra
vnútra má byť spis odoslaný do 1 mesiaca, najviac do 2 mesiacov. V jeho prípade sa však tak stalo
až po jednom roku. Žalobcovi bola spôsobená veľká škoda a to nie len tým, že spis bol odoslaný až

po rozhodnutí súdu v jeho trestnej veci, ale aj tým, že priestupok, ktorý mal byť prejednaný už nebolo
možné prejednať z dôvodu premlčania. Z toho dôvodu nemohol výsledok priestupkového konania využiť
ani pri dovolaní, ani pri podaní sťažnosti na ústavný súd a ani ako dôvod obnovy konania.

7. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konáv mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

9. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmoci ideoprípadobjektívnejzodpovednostištátuzaškoduzasúčasnéhosplneniatroch
podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
škody a nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím

či nesprávnym úradným postupom.

10. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe namietol nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky ako orgánu oprávneného konať v mene Slovenskej republiky v časti nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy za trvanie väzby.

10.1. Žalobca uviedol, že náhrady nemajetkovej ujmy sa v prejednávanej veci domáha za nesprávny
úradný postup vyšetrovateľky Policajného zboru SR spočívajúci v jej nečinnosti, keďže dôležitý
spisový materiál riadne a včas nedoručila príslušnému správnemu orgánu na priestupkové konanie.
Za (ne)činnosť vyšetrovateľky Policajného zboru zodpovedá žalovaný. Ministerstvo vnútra Slovenskejrepubliky je orgánom príslušným konať v mene štátu vychádzajúc z § 4 ods. 1 písmeno b) zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobca tiež uviedol, že nemajetková ujma, ktorá mu vznikla za trvanie väzby, nie je
predmetom tohto konania. V žalobe považoval za potrebné pre úplnosť dopodrobna uviesť skutkový stav

v trestnej veci, aby zvýraznil, že v priebehu trestného konania, počas ktorého bol väzobne stíhaný, vznikli
zbytočné prieťahy, a aby poukázal i na tú skutočnosť, že trestné konanie nebolo vedené v medziach
zákona.
10.2. Podľa § 4 ods. 1 písmeno b) bod 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3

ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a vyšetrovateľ Policajného
zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
10.3. Súd po posúdení námietky označenia zastupujúceho orgánu štátu, vznesenej žalobcom
označeným zástupcom štátu, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dospel k záveru, že orgánom
konajúcim v mene štátu v prejednávanej veci je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalobca sa

v konaní domáhal nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru SR, a teda v mene štátu koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
nakoľko vznik žalobcom tvrdenej ujmy v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru.

11. Prvou a základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. je vydanie nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, existencia rozhodnutia orgánu
verejnejmocivydanéhoprivýkoneverejnejmocialebonesprávnyúradnýpostuporgánuštátu.Vprípade
nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu
verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo

cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle
ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo
nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému

postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,

ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky).
11.1. Súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky, príslušníčky PZ služobne
zaradenej vo funkcii vyšetrovateľa na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v Revúcej spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť úkon tým, že v priebehu trestného

konania vedeného na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ
v Revúcej pod ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017 nekonala a nepostupovala vo veci riadne a včas, keď
spisový materiál nezaslala včas na odbor všeobecnej vnútornej správy príslušnému okresnému úradu,
vychádzal z uznesenia Okresnej prokuratúry v Revúcej číslo 1 Pn 258/18/66 08-4 zo dňa 24.01.2019,
vydaného vo veci podozrenia pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.

1 písm. a) Trestného zákona (bod 6.3. tohto rozsudku). Prokurátor v uznesení okrem iného uviedol,
že preskúmaním spisového materiálu zistil, že vyšetrovateľka rozhodla dňa 04.10.2017 o odovzdaní
veci Okresnému úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku, avšak až dňa 12.10.2018 bolo
uvedené rozhodnutie aj so spisom zaslané Okresnému úradu Rimavská Sobota, čo je neprimeraná
lehota a mal za to, že v danom prípade by sa mohlo jednať o disciplinárne previnenie. Vyšetrovateľ

Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Stred uznesením ČVS: SKIS-466/
OISS-V-2018 zo dňa 28.02.2019 (bod 6.4. tohto rozsudku) odovzdal vec podozrenia zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa podľa trestného oznámenia žalobcu mala dopustiť príslušníčka PZ služobne zaradená vo
funkcii vyšetrovateľa na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ

v Revúcej na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej.
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby mal za to, že výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný
čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť posudzovaný ako disciplinárne previnenie v zmysle § 52
ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnejslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Disciplinárneho
previnenia sa mala vyšetrovateľka dopustiť tým, že v priebehu trestného konania vedeného na oddelení
vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej pod ČVS:ORP-246/VYS-

RA-2017 nekonala a nepostupovala vo veci podľa zákona a platných právnych predpisov, keď spisový
materiál nezaslala včas na odbor všeobecnej vnútornej správy príslušného okresného úradu, a teda
postupovala spôsobom rozporným s článkom 1 kódexu, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti policajta
vyplývajúcich z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z.
11.2. Žalobca v priebehu konania uviedol, že podľa ním zistených informácií bolo disciplinárne konanie

voči vyšetrovateľke PZ SR ukončené disciplinárnym opatrením - písomným pokarhaním vyšetrovateľky
v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nijakým spôsobom
nesporoval, tvrdenie žalobcu nevyvrátil.
11.3. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný sa k žalobcom vytýkanému nesprávnemu
úradnémupostupuspočívajúcemuvnečinnostivyšetrovateľkyPZnijakýmspôsobomnevyjadril,tvrdenia
žalobcu nesporoval a ani neuvádzal okolnosti, ktoré by tvrdenia žalobcu v súvislosti s označeným

nesprávnym úradným postupom boli spôsobilé vyvrátiť.
11.4. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu
vyšetrovateľky PZ SR spočívajúcom v jej nečinnosti pri výkone verejnej moci a v zbytočných
prieťahoch, v súvislosti so zaslaním spisového materiálu včas na odbor všeobecnej vnútornej
správy príslušného okresného úradu v konaní vedenom pod ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017 došlo.

Vyšetrovateľka o odovzdaní veci Okresnému úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku
rozhodla dňa 04.10.2017, ale rozhodnutie so spisom zaslala Okresnému úradu Rimavská Sobota až
dňa 12.10.2018.

12. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku

neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku uplatnenej nemajetkovej ujmy a jej výšky. Právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody
spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľky PZ SR v konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ v Revúcej pod ČVS:ORP-246/VYS-RA-2017, ktorú kvalifikoval ako nemajetkovú ujmu.

Existencia škody je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a skutočnosť, že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s vytýkaným a preukázaným nesprávnym
úradným postupom. Základným predpokladom uplatnenia tejto majetkovej satisfakcie je existencia
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu
a nemajetková ujma vznikla. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v

konaní domáhal je nutné preukázať.
12.1. Žalobca uviedol, že nemajetková ujma mu vznikla z dôvodu nezákonného výkonu trestu odňatia
slobody,keďžesinemoholdlhérokyužívaťosobnúslobodu,venovaťsasvojejrodine,deťomakoníčkom
a tiež z dôvodu, že bol vzatý do väzby ako príslušník PZ, ktorý pôsobil v obci, kde každý každého
pozná. Sám sa ťažko vyrovnával so samotným uloženým trestom aj so značnou mierou zníženia jeho

dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, pričom zníženie jeho cti a vážnosti v spoločnosti a aj v profesnej
činnosti pociťoval od samého začiatku trestného stíhania. Táto situácia zasiahla aj jeho rodinu tak po
stránke psychickej ako aj finančnej, keďže v dôsledku trestného stíhania stratil svoje zamestnanie.
Žalobca mal za to, že je nesporné, že nesprávnym úradným postupom došlo k výraznému zásahu do
jeho osobnostných práv a s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

nej došlo a vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom
uplatnení, samotné konštatovanie porušenia jeho práv nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca tiež
uviedol, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu schudol 20 kíl a malo to neho zlý
dopad.
12.2. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma

vznikla, a že bola spôsobená práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky PZ
neskorým odoslaním spisu na priestupkové konanie. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu mal
skutočne následok a preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného, teda žalobcu.
Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku ním vytýkaného

nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma, ktorej náhrady sa domáhal. Zo
žiadnychžalobcom uvádzanýchtvrdenínemožnovyvodiť,žeprávevdôsledkuvytýkanéhonesprávneho
úradného postupu došlo k nim uvádzaným negatívnym následkom v jeho sfére, a teda že by mu vznikol
nárok na nemajetkovú ujmu. Samotné konštatovanie žalobcu, že nečinnosťou vyšetrovateľky PZ muvznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezakladá predpoklad vzniku ujmy na strane žalobcu,
bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného deklarovaným nesprávnym úradným postupom.
Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že morálna ujma vznikla v dôsledku prieťahov v trestnom

konaní bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného žalobcovi práve v dôsledku deklarovaného
nesprávneho úradného postupu v danej veci. Takto všeobecné tvrdenie žalobcu nemá vo vzťahu k
nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu bez preukázania jej vzniku v príčinnej súvislosti práve s vytýkaným
nesprávnym úradným postupom právnu relevanciu.
12.3. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková

ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady,
ktorej sa poškodený v konaní domáha je nutné preukázať. Základným predpokladom uplatnenia
nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému
zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že nastali závažné následky v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení, pričom preukázanie závažnosti následkov vzniknutých v dôsledku

vytýkanéhonesprávnehoúradnéhopostupuzaťažujepoškodeného.Zákonodarcapriexistujúcejprávnej
úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri
konštatovaní porušenia práva žalobcu bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky relevantného pre Ústavný súd Slovenskej republiky. V konaní o nároku
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu

nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej
osobnostnej sfére (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 129/2014-116 zo dňa 21.05.2014).
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú ujmu možno priznať len

v prípadoch, že ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné uspokojiť inak, teda
napraviť ju inými právnymi prostriedkami. Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav,
ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pritom podstatné, v akom
rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. môže priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto

následkov, že konštatovanie porušenia práva nie je postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u
žalobcu nastali, pretože došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Žalobca
však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu mu bola spôsobená nemajetková ujma. Bolo povinnosťou žalobcu,
ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j.

preukázať, že nesprávnym úradným postupom bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný
život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za
ktorých došlo k porušeniu jeho práv (§17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z). Žalobca však uplatnenú
nemajetkovú ujmu relevantne neodôvodnil, neuviedol skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným
nesprávnym úradným postupom došlo ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku ktorých by

mu bola spôsobená nemajetková ujma.
12.4. Súd tiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
12C/6/2020-160 zo dňa 16. júna 2021 vydaného v sporovej veci žalobcu voči žalovanému Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 20.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca sa v tom konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy,

ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca v trestnom konaní
sp. zn. 1T/73/2017, a ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o jeho žiadostiach resp. sťažnostiach, konkrétne
o poradí výsluchu svedkov, o návrhoch na vykonanie dokazovania napr. trestným spisom OR PZ SR
OKP Revúca sp. zn. ORP-246/VYS-RA-2017, o výhradách proti pribratiu znalca, neumožnenia nazretia
do spisu, neumožnenia telefonického kontaktu s obhajcom a z dôvodu, že v predmetnom trestnom

konaní došlo k prieťahom. Žalobca v tom konaní takmer identicky odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy,
ktorá mu však mala vzniknúť v dôsledku inej príčiny, v dôsledku nesprávneho úradného postupu iného
orgánu verejnej moci (súdu). Žalobca uviedol, že mu vznikla nemajetková ujma z dôvodu, že dlhé roky
si nemohol užívať osobnú slobodu, nemohol sa venovať rodine, deťom a koníčkom, bol vo väzbe, ktorá
sa na ňom vykonávala ako príslušníkovi PZ, a že sa ťažko vyrovnáva so značnou mierou zníženia jeho

dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Z uvedeného následne vyplýva, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne
vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným
postupom v tomto konaní nepreukázal. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy nebolo preukázané, že
by ním vytýkaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľky PZ do pomerov žalobcu zasiahol závažnýmspôsobom, má súd zato, že žalobcovi ujma spôsobená práve týmto vytýkaným nesprávnym úradným
postupom vyšetrovateľa nevznikla. Žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu
pomerovnajehostrane,vsúkromnom, pracovnomživotealebovspoločenskomuplatnení nepreukázal.

13. Ďalšou, treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto

vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie
vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992).

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda -
majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi
nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma.
13.1. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej

ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť
medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy neobstojí,
nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nebolo preukázané, že nesprávny úradný postup
spočívajúcim v neodoslaní spisového materiálu na prejednanie priestupku bol v príčinnej súvislosti so
žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. V súvislosti s uplatnenou náhradou

nemajetkovej ujmy a žalobcom uvádzanými dôvodmi jej vzniku, nie je možné tvrdiť, že táto žalobcovi
vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom vyšetrovateľky PZ. O vzťah príčinnej
súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by nemajetková ujma vznikla ako následok porušenia
povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol nesprávny úradný postup
a žalobcom uplatnená nemajetková ujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by

preukázal, že ak by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, neprišlo by ani k nemajetkovej ujme.
Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného nesprávneho
úradného postupu nie je možné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd mal
teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy,

nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom, keďže nesprávny
úradný postup nebol v príčinnej súvislosti s uplatnenou náhradou.
13.2. Žalobca odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy tým, že vytýkaným nesprávnym úradným postupom
boli zároveň porušené jeho základné práva na spravodlivé konanie a právo na obhajobu. Počas
nečinnosti bol väzobne stíhaný a nie je pochybnosť, že väzba v prípravnom konaní a v konaní pred

súdom môže trvať len nevyhnutný čas a dĺžka väzby nesmie byť neprimeraná. Podľa žalobcu v jeho
prípade bolo porušené aj právo na osobnú slobodu nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom, keď
namiesto konania ex offo, bez zbytočných odkladov a v súlade so zákonom bol dôležitý spisový materiál,
ktorý mal byť podstatným dôkazom o nevine žalobcu v trestnej veci, odoslaný príslušnému Okresnému
úradu na prejednanie až s ročným omeškaním, čím boli tiež porušené jeho práva na účinnú obhajobu a

zároveň v toho dôsledku bol nezákonne vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho si nemohol
dlhé roky užívať osobnú slobodu, venovať sa svojej rodine, deťom a koníčkom.
13.3. Z uvedeného je zrejmé, že priama príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným
postupom a žalobcom tvrdenými následkami neexistuje, nakoľko nie v dôsledku včasného neodoslania
spisového materiálu vyšetrovateľkou PZ SR došlo k väzobnému stíhaniu žalobcu a k právoplatnému

odsúdeniu žalobcu a k výkonu trestu odňatia slobody. Žalobca tiež uviedol, že náhrady nemajetkovej
ujmy sa domáha v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď bol vzatý do väzby ako príslušník PZ,
ktorý pôsobil v obci, kde každý každého pozná a z dôvodu, že sám sa ťažko vyrovnáva so samotným
uloženým trestom aj so značnou mierou zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Zníženie
jeho cti a vážnosti v spoločnosti a aj v profesnej činnosti pociťuje od samého začiatku trestného stíhania,

pričom táto situácia zasiahla aj jeho rodinu tak po stránke psychickej ako aj finančnej, keďže v dôsledku
trestného stíhania stratil svoje zamestnania.
13.4. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebomedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
13.5. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že v dôsledku neskorého zaslania rozhodnutia a spisového
materiálu Okresnému úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku došlo v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 1T/73/2017, v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca

uznaný za vinného a odsúdený, k porušeniu jeho práv na obhajobu, keď súd nemal možnosť oboznámiť
sa s označeným spisom, čo mohlo zmeniť závery o vine či nevine žalobcu, súd uvádza, že na uvedené
nemohol prihliadnuť, nakoľko trestné konanie žalobcu je právoplatne skončené, v konaní nebolo ani
tvrdené, že odsudzujúci rozsudok bol predpísaným spôsobom zrušený a súd v civilnom konaní na
náhradu škody nemá právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia iného súdu, nie je oprávnený
preskúmavať ich oprávnenosť a je povinný vychádzať z toho, že boli vydané v súlade so zákonom.

Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 115/2010 zo dňa 31. mája 2011 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo 2/2017 zo dňa 30. novembra 2017, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali
vydaniu rozhodnutia a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho

rozhodnutia.Pokiaľorgánštátuzisťujeaposudzujepredpokladyprerozhodnutie,zhromažďujeahodnotí
predpoklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj
odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.

13.6. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s
vytýkaným nesprávnym úradným postupom nielenže nepreukázal, ale ani neuviedol. Je zrejmé a
nepochybné, že vznik nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi mala vzniknúť výkonom väzby, výkonom trestu
odňatia slobody a ním vytýkaným nesprávnym vedením trestného konania pred súdom, nie je v priamej
príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľky PZ. Z uvedeného je

teda zrejmé, že žalobca príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
ujmy nijakým spôsobom nepreukázal a ani neuviedol. Žalobca nepreukázal, že následkom nesprávneho
úradného postupu v danej veci sa zmenili pomery na jeho strane, a že v jeho dôsledku došlo k závažným
následkom, následkom, ktoré by mali dopad na jeho spoločenské uplatnenie. Ide o pomery poškodenej
osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 Zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje konkrétny právny pomer účastníkov konania (§ 17
zákona č. 514/2003 Z.z.). Táto právna norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť

tvrdenia bezprostredne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ
nie sú dané skutočnosti relevantným spôsobom preukázané žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 1/2012-38 z 12.01.2012,
v ktorom súd konštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri uplatnenom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia

kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha
výlučne poškodeného.

14. Žalobca v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Revúca
sp. zn. 1T/73/17, spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/156/2018, vyšetrovacieho spisu

OR PZ SR - OKP Revúca sp. zn. ORP-246/VYS-RA-2017 a Administratívneho spisu Okresného úradu
RimavskáSobotasp.zn.OS-RS-OVVS-2018/015198.Súdžalobcomnavrhnutédokazovanienevykonal
z dôvodu, že žalobca súdu neuviedol, na preukázanie akých skutočností a za akým účelom majú byť
ním uvedené dôkazy vykonané a aké sporné skutkové tvrdenia majú byť preukázané a ani neuviedol,
ktoré konkrétne listiny z uvedených spisov majú byť pre rozhodnutie vo veci relevantné a z akého

dôvodu. Naviac ako už súd uviedol, žalovaný tvrdenia ohľadne vytýkaného nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľky PZ nijako nesporoval. Súd považoval navrhnuté dokazovanie za nadbytočné a
nehospodárne a naviac žalobca ani neuviedol, že by nebolo v jeho možnostiach podľa neho relevantné
listinné doklady z uvedených spisov, ktoré žiadal pripojiť, sám súdu predložiť.15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je
založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.
Žalobcavkonanínepreukázalkumulatívnesplneniezákonompredpokladanýchpodmienokpreúspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky, a príčinnej súvislosti

medzi vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy, a nesprávnym úradným postupom, teda priamej príčinnej
súvislosti.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

17. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
teda podľa úspešnosti žalovaného v spore, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný. Súd však
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov

konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.