Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121250207
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121250207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobcu:
A. B., s miestom podnikania C. XXX/XX, XXX XX D. E., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU – JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: SABMAR, s.r.o., so sídlom 082 56
Červenica pri Sabinove 43, IČO: 36 190 721, právne zastúpenému JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom,
so sídlom Ondavská 17, 040 11 Košice, IČO: 42096014, o zaplatenie 1.936,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/72/2021-86 z 31. mája 2022

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cb/72/2021-86 z 31. mája 2022
v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.936,- eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.936,- eur od 1. septembra 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a v II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ sa v Zmluve o dielo č. 58 (ďalej len „zmluva o dielo“) dohodli, že v priebehu platnosti zmluvy
bude žalobca pre žalovaného vykonávať dielo vo forme realizácie elektroinštalačných prác pri realizácii

exteriérov a interiérov. Zo zmluvy o dielo súd prvej inštancie poukázal na znenie

článku I. bod 2., podľa ktorého práce bude zhotoviteľ vykonávať podľa realizačnej projektovej
dokumentácie predloženej zhotoviteľovi pred začatím výkonu prác a podľa písomných, resp.
neformálnych pokynov objednávateľa, v súlade s požiadavkami na prvotriednu akosť stanovenú
príslušnými záväznými smernými normami, s ďalšími požiadavkami na akosť stanovenú platným
právom, s medzinárodne prijatou úrovňou akosti, ktorá objednávateľovi umožní riadne užívanie diela, so

všetkými opatreniami požiarnej ochrany vzťahujúcej sa k príslušným stavebným prácam, so stavebným
povolením, ak bolo zhotoviteľovi odovzdané.článku II. bod 1, podľa ktorého ak zhotoviteľ vykoná dielo uvedené v čl. I. tejto zmluvy v rozsahu, kvalite
a lehotách podľa tejto zmluvy, má nárok na dohodnutú zmluvnú cenu, ktorá je 16,- eur za jednu efektívne
odpracovanú hodinu.

článku II bod 2., podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že cena diela na výplatu zhotoviteľovi
môže byť znížená o sumu, ktorú si voči objednávateľovi uplatní tretia osoba pre prípad náhrady škody,
prípadne inej sankcie, ktorú by mal objednávateľ tretej osobe zaplatiť v dôsledku porušenia povinnosti
zhotoviteľa pri realizácii diela alebo príslušných noriem či predpisov v súvislosti s výkonom realizácie
diela zhotoviteľa podľa tejto zmluvy.

článku IV., podľa ktorého miesto vykonávania prác je Nemecká spolková republika.
článku VI. bod 2., podľa ktorého úhrada ceny za práce, môže byť realizovaná aj platením skutočne
vykonaných prác v jednotlivých kalendárnych mesiacoch písomne potvrdených nemeckým riadiacim
pracovníkom, ktorý dozerá na realizáciu prác na stavbe, na ktorej zhotoviteľ vykonáva práce v prospech
objednávateľa a je zamestnancom spoločnosti, ktorá si objednala práce od objednávateľa, pričom
objednávateľ nie je povinný túto odplatu uhradiť v prípade, ak bude mať akékoľvek pochybnosti

o skutočnej realizácii týchto prác alebo o hodnovernosti priloženého písomného potvrdenia.
článku VI. bod 3., podľa ktorého faktúry za vykonané práce bude zhotoviteľ odosielať objednávateľovi
do 7 dní po uplynutí turnusu, ak nie je počas prác dohodnuté inak a objednávateľ je povinný ich zaplatiť
do 30 dní od prijatia faktúry formou poštovej zásielky.
článku VII. bod 5., podľa ktorého zhotoviteľ je povinný pred výkonom činnosti poistiť sa voči škodám

spôsobeným výkonom činnosti, o čom je povinný preukázať objednávateľovi doklad. Objednávateľ
nie je povinný uhrádzať zhotoviteľovi odplatu dovtedy, dokedy zhotoviteľ preukázateľne nepredloží
objednávateľovi potvrdenie o jeho poistení.
článku VII. bod 7., podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené
objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie.

článku VII. bod 11., podľa ktorého zhotoviteľ počas celej doby trvania tohto zmluvného vzťahu preberá
na seba v plnom rozsahu zodpovednosť za akékoľvek ním spôsobené škody alebo za akékoľvek svoje
protiprávne konania uskutočnené aj mimo výkonu činnosti podľa tejto zmluvy, ktoré by mohli privodiť
alebo privodia akékoľvek negatívne následky objednávateľovi, najmä v podobe pokút, náhrad škôd
a ušlého zisku ako aj poškodenia dobrej povesti. Všetky tieto negatívne dôsledky znáša zhotoviteľ

priamo sám a v prípade ich prenesenia na objednávateľa je zhotoviteľ povinný takto vzniknutú škodu
objednávateľovi nahradiť a zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške dvadsať násobku svojej poslednej
odmeny vyplatenej mu objednávateľom na základe tejto zmluvy, a to za každý jednotlivý prípad.

Ďalej súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

žalobca má podľa výpisu zo živnostenského registra v predmete podnikania montáž, rekonštrukcia a
údržba vyhradených technických zariadení - elektrických s dňom vzniku oprávnenia 01.02.2015,
faktúrou č. 71202 vystavenou dňa 31.07.2020 s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 žalobca
žalovanému fakturoval elektroinštalačné práce prevedené na stavbe v Nemecku s uvedením, že nie je

platcom DPH v celkovej sume 1.936 eur,
výzvou na zaplatenie sumy 1.936 eur zo dňa 23.11.2020 žalobca vyzýval žalovaného v lehote piatich
dní od doručenia výzvy zaplatenie tejto sumy,
vo výzve na úhradu sumy 1.936 eur zo dňa 18.03.2021 adresovanej žalobcovi, právny zástupca
žalovaného uvádzal, že si uplatňuje pohľadávku vo výške 136,- eur, ktorá predstavuje škodu vzniknutú

na náradí objednávateľa podľa faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020 znejúca na sumu 510,50 eur
a to zapríčinené v súvislosti s konaním žalobcu ako zhotoviteľa v zmysle Zmluvy o dielo č. 58 zo dňa
03.06.2020 v súlade s čl. VII. bod 7. a bod 11. zmluvy a zároveň bol vyzvaný na úhradu pohľadávky
vo výške 1.800,- eur, ktorá bola uplatnená s odôvodnením titulom zmluvnej pokuty uplatňovanej
objednávateľom voči zhotoviteľovi v zmysle Zmluvy o dielo č. 58 zo dňa 03.06.2020 a to v súlade s čl.

VII. bod 11. tejto zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti v podobe spôsobenia vyššie uvedenej
škody objednávateľovi,
v oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 18.03.2021 (realizované po podaní žaloby
23.02.2021), ktoré adresoval žalobcovi, žalovaný uvádzal, že zasiela oznámenie o jednostrannom
započítanívzájomnýchpohľadávokatofaktúrazhotoviteľač.7/2020zodňa31.07.2020nasumu1.936,-

eur a pohľadávka vzniknutá na náradí objednávateľa podľa faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020
znejúca na sumu 510,50 eur a to v príčinnej súvislosti s konaním zhotoviteľa v sume 136,- eur a zmluvná
pokuta vo výške 1.800,- eur uplatnená objednávateľom voči zhotoviteľovi v zmysle Zmluvy o dielo č.58 zo dňa 03.06.2020 v súlade s čl. VII. bod 11. tejto zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
zhotoviteľa v podobe spôsobenia vyššie uvedenej škody objednávateľovi.
podľa faktúry č. 102014261 odberateľom je F. D., G. E. D. XX, vystavená je spoločnosťou SCHIPRO

SK s. r. o., predmetom ktorej bolo fakturovanie dodávky - pištoľ teplovzdušná 2000W MAKITA v sume
s DPH 87,90 eur a sada aku náradia MAKITA v sume 419,- eur s DPH, doprava 3,60 eur znejúca na
sumu 510,50 eur,
žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 5/2020 vyhotovenú 15.06.2020 znejúcu na sumu 800,- eur, č.
6/2020 vystavenú dňa 29.06.2020 znejúcu na sumu 1.936,- eur, č. 7/2020 vystavenú 11.07.2020 znejúcu

na sumu 968,- eur, č. 8/2020 vystavenú dňa 18.08.2020 znejúcu na sumu 1.936,- eur, ktoré všetky boli
fakturované za elektroinštalačné práce vykonané na stavbe v Nemecku a žalovanému boli žalobcom
uhradené na jeho účet evidovaný v E. B. D. H. .

Žalobca pred súdom uviedol, že sumu 136,- eur za poškodenú vŕtačku si žalovaný uplatnil u troch osôb

a jemu nie je jasné, ako mohli jedinú vec poškodiť v podstate naraz dvaja alebo traja, pričom pracovali
v júni na jednej stavbe, avšak následne boli poslaní na druhú stavbu, kde išlo o opravu a uvádzal, že na
stavbe, kde vykonávali opravu boli vo štvrtok piati a vŕtačku odovzdali ďalším dvom pracovníkom, ktorí
s ňou pracovali v piatok a sobotu a následne až v pondelok približne o týždeň sa štatutárny zástupca
žalovaného dopytoval, čo sa stalo vŕtačke. Tiež žalobca dodal, že ak teda by naozaj pokazili vŕtačku,

mala by byť škoda rozdelená medzi 5 osôb. Žalobca dostal SMS správu od štatutárneho zástupcu
žalovaného, že má vystaviť faktúru znejúcu na sumu 1.800,- eur, s čím nesúhlasil. K poisteniu žalobca
uviedol, že poistku nemá uzatvorených 90 % ľudí, pričom ostatné faktúry, až do momentu, kedy odmietol
vystaviť faktúru na znejúcu na sumu 1.800,- eur, mu boli zo strany žalovaného riadne uhrádzané a nikdy
nebol žiadny doklad o poistení.

Štatutárny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že predmetom sporu je poškodenie vŕtačky, ktorú škodu
si uplatnil voči trom osobám a dvaja si ponížili svoju fakturáciou o príslušnú čiastku. Výška škody ustálil
konateľžalovanéhonasumu419,-eur-zasetnovejvŕtačky,ktorúrozdelilna3časti.Štatutárnyzástupca

žalovaného ďalej uviedol, že vŕtačka bola poškodená v záručnej dobe, avšak oprava nebola uznaná ako
záručná, a pokiaľ ide o celú súpravu, v tejto boli tri batérie, flexa a ďalšie príslušenstvo uviesť nevedel,
pričom poškodená bola len vŕtačka. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či škoda bola preukazovaná
faktúrou, ktorá znela na meno F. D., konateľ žalovaného túto skutočnosť potvrdil. K poisteniu dodal, že
nie je povinný ho skúmať, či sú pracovníci poistení, alebo nie a uvádzal, že sa to následne skúma, až

keď k nejakej škode dôjde a vtedy je problém. Súčasne potvrdil, že všetky faktúry, ktoré doteraz boli
fakturované zo strany žalobcu za vykonané práce žalovaný žalobcovi uhradil a neuhradená ostala iba
faktúra, ktorá je predmetom sporu.

Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a to: § 261 ods. 1, § 261 ods. 8, ods. 9, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, ods.
2, § 369d ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 373, § 379, § 380 a ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“).

Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že sa žalobca ako zhotoviteľ zmluvou zaviazal
objednávateľovi na výkon elektroinštalačných prác za zmluvne dohodnutú cenu 16,- eur za jednu
efektívne odpracovanú hodinu a že by žalobca práce v ním označenom období, ako si uplatňoval

faktúrou č. 7/2020 neboli vykonávané. Ako sporné súd prvej inštancie ustálil otázku, či došlo k splneniu
dlhu žalovaného voči žalobcovi započítaním vzájomných pohľadávok, keďže si žalovaný voči žalobcovi
uplatňoval titulom náhrady škody sumu 136,- eur a titulom zmluvnej pokuty sumu 1.800,- eur, keďže
žalobca poprel tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovanému spôsobil škodu poškodením vŕtačky. V tomto
smere podľa súdu prvej inštancie žalovaný mal dôkazné bremeno preukázať, že žalobca osobne porušil

určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo právneho
vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil žalovanému
škodu.Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nepreukázal vznik škody, ani jej
výšku, pričom faktúra č. 102014261 túto nepreukazovala a znela na sumu 510,50 eur a jej súčasťou

bola účtovaná položka „sada náradia“, ktorá obsahovala okrem vŕtačky aj iné súčasti, ktoré poškodené
nemalibyť,anavyše podľafaktúryodberateľombolafyzickáosobaF.D.aniežalovanáprávnickáosoba.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaný žiadnym z dôkazov nepreukázal, že práve žalobca poškodil náradie
- vŕtačku, ktorú tvrdenú skutočnosť žalobca poprel, a preto pohľadávku uplatňovanú. Na základe týchto
zistení súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávku uplatňovanú žalovaným vo vzťahu k žalobcovi

titulom náhrady škody nie je možné považovať za preukázanú teda existujúcu.

Pokiaľ išlo o pohľadávku uplatnenú titulom zmluvnej pokuty vo výške 1.800,- eur s poukazom
na ustanovenie v čl. VII. bodu 11 zmluvy, ktorá bola odôvodnená porušením zmluvnej povinnosti
v podobe spôsobenia vyššie uvedenej škody objednávateľovi, aj túto súd prvej inštancie vyhodnotil

ako nedôvodnú, nakoľko spôsobenie škody žalobcom, ani výška škody neboli preukázané, teda v
logickej súvislosti z tohto dôvodu nemohol vzniknúť nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. K námietke
žalovaného, že nárok žalobcu nenadobudol splatnosť, pretože zhotoviteľ nepreukázal objednávateľovi
potvrdenie o jeho poistení, súd prvej inštancie poukázal, že ako to vyplynulo aj z výpovede samotného
štatutárneho zástupcu žalovaného, uvedené potvrdenie ani reálne nepožadoval a tento dôvod bol

použitýúčelovo.Žalobcanavyšepodľasúduprvejinštanciepreukázal,že žalovanýmubez preukázania
tohto potvrdenia vyplácal faktúry bežne a súčasne mu uhradil aj faktúru, ktorá bola vyhotovená
po spornej faktúre. Súd prvej inštancie uviedol názor, že uplatnenie sankcie nevyplatenia odmeny
za vykonanú prácu pre nepredloženie potvrdenia o poistení by predstavovalo neprimeranú sankciu a
opačný výklad by bol v rozpore s ratio legis § 369d ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sankcionuje

neplatnosťou také zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, ktoré je v hrubom
nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby
na to existoval spravodlivý dôvod. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu a zmyslu označeného
ustanovenia Obchodného zákonníka je toho názoru, že predmetné zmluvné ustanovenie je neplatné
pre nekalosť tejto zmluvnej podmienky založenej na hrubom nepomere povinností uložených týmto

ustanovením žalobcovi k právam žalovaného, ktoré z neho z neho vyplývajú, v dôsledku čoho na toto
ustanovenie by nebolo možné vôbec prihliadať. V tejto súvislosti opäť poukázal aj na skutočnosť, že
tvrdenie žalobcu v tom smere, že skoršie faktúry žalovaný žalobcovi uhradil, a teda, že v ich prípade
žiadne potvrdenie žalovaný nepožadoval, neboli zo strany žalovaného spochybnené.

Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, a keďže
žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e), súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP).

V odvolaní žalovaný namietal, že vznik škody, jej právny základ ako aj výšku a rovnako aj príčinnú
súvislosť preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrou za poškodené náradie a čestným vyhlásením
svedka - ďalšieho zo škodcov, ktorý potvrdil jeho tvrdenia o vzniku škody, predmete, spôsobe
apôvodcoch,ktorýdôkazriadnepredložilsúdunapojednávaní,alepodľajehonázorusúdprvejinštancie
ho vôbec nevzal do úvahy, v napadnutom rozsudku sa o ňom vôbec nezmienil a nevysporiadal sa s ním

a v skutočnosti ho ani vôbec nevykonal aj napriek tomu, že sa jednalo o jeho kľúčový dôkaz. Žalovaný
tiež dodal, že súd prvej inštancie faktúru za sadu náradia čo do výšky škody spochybnil s poukazom na
to, že sa jednalo o sadu náradia a nie len o vŕtačku, avšak nekompletná sada náradia, ktorej hlavným
komponentom je vŕtačka, je bezcenná, v dôsledku čoho uplatnenie si škody za celú túto sadu nebolovrozporesoskutkovýmaniprávnymstavom.Akbyajmalsúdprvejinštanciezato,žeškodajeuplatnená
vo vyššej sume ako by podľa jeho názoru mala byť, podľa žalovaného nemohol by na základe toho
existenciu škody úplne vylúčiť, ale musel by konštatovať jej nižšiu výšku ako bola uplatnená. Taktiež

žalovaný namietal, že fakt, že vŕtačku kúpil iný subjekt ako on, nemení nič na tom, že škoda vznikla
jemu, lebo on toto náradie na základe dohody s jeho vlastníkom riadne užíval a niesol plnú hmotnú
zodpovednosť. Preto sa žalovaný tiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom logickej
nemožnosti uplatniť si zmluvnú pokutu, čo nemá podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní,
resp. je príčinou nedostatočne vykonaného dokazovania.

Zároveň žalovaný v odvolaní namietal nesprávne posúdenie otázky splatnosti uplatnenej pohľadávky
súdom prvej inštancie podľa ust. § 369d ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý považoval dojednanie
zmluvných strán o tom, že splatnosť faktúry nenastane skôr ako sa žalobca nepoistí a poistenie mu
nepreukáže, za dojednanie hrubo nepomerné k právam a povinnostiam zo záväzkového vzťahu. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil, prečo považoval toto

dojednanie za hrubo nepomerné, hoci na to, aby mohol niektoré z ustanovení zmluvy vyhodnotiť ako
nekalé, musel by sa nutne najprv podrobne zaoberať celým zmluvným vzťahom a všetkými právami
a povinnosťami z neho vyplývajúcimi. Toto súd prvej inštancie podľa žalovaného neurobil, aj keď
žalovaný na plnú dôvodnosť a opodstatnenosť tohto dojednania v zmluve opakovane pred súdom
upozorňoval.

Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % alebo aby tento
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní bagatelizuje
najdôležitejšie skutkové zistenie z dokazovania, a to že vŕtačka nepatrila žalovanému, ale inému
subjektu, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní. Ak žalovaný poukázal na nejakú dohodu medzi

vlastníkom a ním, žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že z dokazovania nemožno zistiť z „akej dohody“
malo vyplývať právo užívania náradia pre žalovaného, lebo žiadna takáto dohoda nebola žalovaným
v priebehu prvoinštančného konania spomínaná a navyše nebola vôbec preukázaná. Žalobca ďalej
poukázal na protirečivú obranu žalovaného, keď na jednej strane žalovaný v odvolaní uvádza, že
došlo k započítaniu dvoch splatných pohľadávok a na strane druhej uvádza, že je predčasné uvažovať

o splatnosti pohľadávky žalobcu pre nepreukázanie poistenia žalobcu. Žalovaný na otázku, či žalobcom
uplatňovaná pohľadávka z faktúry je splatná, v odvolaní raz tvrdí, že splatná bola (keď chce presadiť
svoj názor o účinnom vykonaní zápočtu pohľadávok) a druhýkrát tvrdí, že splatná ešte nebola (keď chce
presadiť svoj názor, že pohľadávku žalobcu ešte nemožno v súdnom konaní priznať). Ďalej vo svojom
vyjadrení žalobca tiež zdôraznil, čo už žalovaný opomenul, že žalovaný predošlé žalobcom vystavené

faktúry riadne uhrádzal, pričom na pojednávaní žalovaný sám uviedol, že všetko bolo v poriadku,
preto ich uhradil. Podľa žalobcu prax medzi podnikateľskými subjektmi a ich reálny spôsob spolupráce,
ktorý si praxou zaviedli, je tiež „prameňom práva“ s rovnakou vážnosťou a záväznosťou ako majú
písomné dohody medzi spolupracujúcimi subjektmi, a to určite minimálne v rozsahu posudzovania
otázky splatnosti faktúr vystavovaných za vykonané činnosti (plnenia, dodávky). Na základe uvedených

skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej

musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.
2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospelodvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.

Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva
je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu,

cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd

odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn.
I. ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2010)

ČosatýkahodnoteniadôkazovCivilnýsporovýporiadokupravujezásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovv

§ 191 ods. 1, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska
jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov
súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel

formálnej logiky.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie
je nesprávne, čo znamená, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o
situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzprocesnýchustanoveníodokazovaní.
Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad
alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie
ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej

inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich
vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho
obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej inštancie, vyplýva
z listín, ktoré predložili obe strany sporu, a tiež z výsluchov strán sporu. Hoci žalovaný navrhol vypočutie
svedkov, počas konania pred súdom prvej inštancie týchto svedkov bližšie nekonkretizoval a ani ich
účasť na pojednávaniach nezabezpečil, ale až na druhom pojednávaní predložil čestné vyhlásenie

p. C., ktorý dôkaz považuje žalovaný za kľúčový a ktorom sa žalovaný vyjadril, že tento súd prvej
inštancie nevykonal. Odvolací súd k vykonaniu dôkazu čestného vyhlásenia poukazuje, že zo Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že súd nariadil vykonanie dokazovania aj týmto čestným
vyhlásením, hoci žalovaný bol aj na predošlom pojednávaní dňa 03.05.2022, ale aj v uznesení zo dňa
02.06.2021 upozornený na včasné predkladanie a navrhovanie dôkazov s upozornením na aplikáciu

sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. §153 v spojení s § 167 CSP.Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
na základe ktorého správne zistil skutkový stav a na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z vykonaného dokazovania rovnako aj odvolaciemu súdu vyplýva, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorej predmetom bol výkon
prác s miestom výkonu prác v Nemecku a na základe tejto zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške 1.936,- eur fakturovanú fak. č. 7/2020 z 31.7.2020.

Žalovaný sa proti uplatnenému nároku bránil, pričom svoju obranu postavil na dvoch skutočnostiach, a to
na jednej strane uvádzal, že jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu zanikla započítaním vzájomných
a splatných pohľadávok, keďže si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 136,- eur
a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.800,- eur a na strane druhej sa bránil tým, že žaloba je predčasná,
pretože pohľadávka žalobcu na zaplatenie odmeny nie je splatná, keďže žalobca si nesplnil povinnosť
podľa čl. VII ods. 5 zmluvy o dielo preukázaním dokladu o poistení voči škode.

Správne preto súd prvej inštancie vyvodil, že nie je sporné, že žalobca dohodnuté práce v dohodnutom
rozsahu vykonal a žalovaný ich cenu neuhradil. Tiež súd prvej inštancie správne ustálil, že sporný je
úkon žalovaného, ktorý si voči pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok na náhradu škody a zmluvnú
pokutu, keďže žalobca sa bránil, že žiadny nárok žalovaného na náhradu škodu neuznal a neuznal ho

ani v súdnom konaní. Dôkazné bremeno tak bolo na strane žalovaného, aby preukázal nárok na náhradu
škody, ktorá existencia bola tiež dôležitá pre posúdenie vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. VII
bodu 11 zmluvy o dielo.

Podľa ust. § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ako „Obchodný zákonník“),

kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť.

Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie predpokladov pre vznik
zodpovednosti a to 1) porušenie povinností zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej
v Obchodnom zákonníku, 2/) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Škodou sa rozumie skutočná
škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu

oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený
dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Vzniknutá škoda však musí byť v príčinnej súvislosti
s porušením povinností, preto nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti
stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale
nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude

následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

Podľa žalovaného vznik škody, jej právny základ ako aj výšku a príčinnú súvislosť preukázal listinnými
dôkazmi a to faktúrou za poškodené náradie a čestným vyhlásením svedka, ktorý bol tiež škodcom.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uvádza, že škoda vznikla na jeho náradí vo výške podľa
faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020 znejúca na sumu 510,50 eur v príčinnej súvislosti s konaním
žalobcu v súlade so zmluvou podľa čl. VII bodu 7 a 11. V ďalšom vyjadrení žalovaný uvádza, že sa jedná
o poškodenú vŕtačku, ku ktorej poškodeniu došlo po jej kúpe zo strany žalobcu. Konateľ žalovaného
vo svojom výsluchu uviedol, že došlo k poškodeniu vŕtačky, ktorú k práci odovzdal žalobcovi, p. C. a p.

D., pričom škodu si uplatnil voči týmto trom osobám, a výška škody predstavuje 419,- eur za set novej
vŕtačky a túto čiastku rozdelil na tri osoby, pričom p. C. mu uviedol, že táto vŕtačka spadla a že tam bol
aj žalobca. Tiež dodal, že táto vŕtačka bola na fyzickú osobu, neskôr bola odcudzená a bola po oprave,
pričom doklady o oprave boli v kufríku, ktorý bol odcudzený tiež.

Aj podľa odvolacieho súdu zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, čo znamená,
ženepreukázalvšetkypredpokladyprevzniknárokunaškoduvovýške136,-eurvočižalobcovi.Vprvom
rade treba podotknúť, že poškodená vŕtačka nebola vo vlastníctve žalovaného, ale vo vlastníctvekonateľa žalovaného a v tomto smere žalovaný až v odvolacom konaní tvrdí skutočnosti o dohode medzi
ním a fyzickou osobou konateľa žalovaného o používaní tejto vŕtačky, ale v súdnom konaní nebolo
preukázané oprávnenie žalovaného uplatňovať nároky zo škôd na veci za vlastníka tejto vŕtačky. Preto

čo sa týka listiny predloženej žalovaným a to faktúra č. 102014261 vystavenej 27. mája 2020 na sumu
510,50 eur (č. l. 24 súdneho spisu), tak touto preukázal len to, že jeho konateľ si kúpil sadu „aku náradia
MAKYTA“ za 419,- eur s DPH. Preto odvolací súd aj konštatuje, že konateľ žalovaného vynaložil sumu
419,- eur na kúpu nového náradia, pričom z jeho výsluchu je zrejmé, že príčinou nebolo pokazenie
vŕtačky, ale jej odcudzenie. Preto odvolací súd je aj toho názoru, že žalovaný nepreukázal ani príčinnú

súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou.

Vo vzťahu k druhej listine, ktorou žalovaný preukazoval nárok na náhradu škody, odvolací súd akceptuje
jeho námietku, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezmienil o čestnom
vyhlásení A. C., aj keď ho na pojednávaní vykonal. Podľa odvolacieho súdu však nejde o takú vadu

konania, ktorá by spôsobila nesprávne vyhodnotenie všetkých ostatných dôkazov. V tomto čestnom
vyhlásení A. C. deklaruje len to, že k poškodeniu vŕtačky pána D. a jeho firmy SABMAR, s. r. o. došlo
v okamihu, keď spoločne s dvoma ďalšími kolegami A. B. a C. D. s vŕtačkou pracovali na stavbe, a to
tak, že im vŕtačka spadla na zem a pokazil sa na nej príklep, čím sa stala ďalej nepoužiteľná a on svoj
diel škody pánovi D. zaplatil. Aj z obsahu tohto čestného vyhlásenia však vyplynulo len to, čo už uviedol

na pojednávaní konateľ žalovaného, že vlastníkom vŕtačky bol konateľ žalovaného F. D., ktorému A.
C. spôsobenú škodu aj uhradil. Potom sa vyjadrenie p. C. ohľadom použiteľnosti vŕtačky odlišuje od
toho, čo uviedol konateľ žalovaného, keď konateľ žalovaného uviedol, že vŕtačka bola opravená. Preto
je odvolací súd tiež toho názoru, že nebola preukázaná ani výška škody, ktorá nemôže byť rovnajúca sa
výške jej kúpnej ceny, pretože škoda mohla spočívať len v nákladoch na jej opravu, prípadne v škode,

ktorá žalovanému vznikla nemožnosťou jej používania počas toho, ako nebola funkčná.

Vzhľadom k záveru, že žalovaný nepreukázal nárok na náhradu škody voči žalobcovi, správny je aj
záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku na zmluvnú pokutu, keďže pre jej uplatnenie sa podľa

zmluvy o dielo vyžaduje konanie žalobcu voči žalovaného, ktorého následkom by bola škoda vzniknutá
žalovanému. Preto odvolací súd hodnotí námietky žalovaného v tomto smere za neopodstatnené a teda
nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním vzájomných pohľadávok.

Žalobca tiež v odvolaní namietal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h), podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to čo
sa týka splatnosti pohľadávky žalobcu a jeho posúdenia vzhľadom na zmluvné dojednanie strán sporu
preukázaní dokladu o poistení žalobcu.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ust. § 369d ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného

záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu
pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je
neplatné.

Podľa zmluvy o dielo článku VII. bod 5. zhotoviteľ je povinný pred výkonom činnosti poistiť sa voči
škodám spôsobeným výkonom činnosti, o čom je povinný preukázať objednávateľovi doklad, pričomobjednávateľ nie je povinný uhrádzať zhotoviteľovi odplatu dovtedy, dokedy zhotoviteľ preukázateľne
nepredloží objednávateľovi potvrdenie o jeho poistení.

Odvolací súd sa neprieči názoru žalovaného o potrebe zabezpečenia poistenia zhotoviteľov, ktorí
vykonávajú pre objednávateľa dielo, pri výkone ktorého môže dochádzať aj ku škodám. Avšak odvolací
súd sa stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že sankcia v podobe odmietnutia vykonania
úhrady za riadne vykonané a odovzdané práce bez predloženia potvrdenia o jeho poistení je v tomto

konkrétnom prípade neprimeraná, keďže je zrejmé, že žalovaný potvrdenie o poistení nevyžadoval pri
kontraktácii zmluvného vzťahu, ani v priebehu jeho trvania, ale až túto skutočnosť namieta až v súdnom
konaní. Žalobca správne poukazuje a obranu žalovaného hodnotí ako protirečivú a účelovú, keď
skutočne žalovaný na jednej strane uvádza, že existujú dve splatné proti sebe stojace pohľadávky a na
strane druhej sa žalovaný bráni nesplatnosťou žalovanej pohľadávky, voči ktorej vykonal započítanie.
Žalobca preukázal prax medzi stranami sporu, podľa ktorej žalovaný potvrdenie o poistení od žalobcu

nevyžadoval, čo potvrdil konateľ žalovaného vo svojom výsluchu, keďže vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané že žalovaný uhrádzal žalobcovi odmenu za vykonané práce aj bez
toho, aby požadoval splnenie zmluvnej povinnosti podľa článku 7 bod 5 zmluvy o dielo. Podľa názoru
odvolacieho súdu obdobné zmluvné dojednanie by bolo akceptovateľné, ak by sa preukázanie poistenia
zhotoviteľa vyžadovalo pred samotným začatím výkonu diela resp. by sa požadovalo do určitej doby

od vzniku zmluvného vzťahu pre pokračovania zmluvného vzťahu v budúcnosti, nemôže byť však ako
podmienka akceptovaná pre vyplatenie odmeny za dielo, ktoré zhotoviteľ už v čase splatnosti jeho
odmeny preukázateľne vykonal.

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalovaného z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie
bol potvrdený. Keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel, správny je aj jeho výrok o trovách konania,
o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP a v zmysle zásady úspechu

v súdnom konaní právo na ich náhradu priznal žalobcovi.

K trovám odvolacieho konania

Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa
ktorých žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov

ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.