Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010658
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320010658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.01.2022, č. k. 31T/55/2020-364, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27.12.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

B. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa§51ods.1a§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasaobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobody
podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdGalanta(ďalejlenokresnýsúd)rozsudkomzodňa31.01.2022,č.k.31T/55/2020-364uznal
obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
asi od mája 2019 do 22.11.2019 v byte na D. XXXX/XX E. C. počas spolužitia s manželkou A. B. v

spoločnej domácnosti takmer denne po požití alkoholu jej vulgárne nadával, že je „hniloba vyjebaná“,
„špina“ a „vykopálska kurva“, že dopadne zle ako jej matka, opakovane ju ťahal za vlasy, kričal po nej,
sácal ju, päsťami ju udieral do ramien, a to aj za prítomnosti ich dvoch maloletých detí a aj keď držala
deti na rukách, raz v noci sa za ňou rozbehol a udrel ju do tváre a keď ho odsotila pokračoval v útokochtak, že ju kopal do nôh a päsťami ju udieral do chrbta a ramien, chytil ju pod krk a škrtil, po čom jej
zostávali modriny, kedykoľvek v noci otvoril dvere na spálni a bez akejkoľvek príčiny vykrikoval po nej
uvedené vulgarizmy, z dôvodu čoho sa poškodená spolu s deťmi musela zamykať v spálni a viackrát

volala na pomoc políciu dňa 15.06.2019 a dňa 15.11.2019, čo všetko malo za následok u nej depresívne
prežívanie stredného stupňa.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona

určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholu a iných návykových
látok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd dospel k záveru, že skutok ako je
uvedený sa stal a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Vychádzal hlavne z výpovede
poškodenej z 23.11.2019, kde presvedčivo a organicky opísala jednotlivé incidenty aj celkovú situáciu,

v ktorej sa nachádza. Poškodená síce k tomu uviedla, že bol na ňu vyvíjaný ňou nešpecifikovaný a
neurčitý nátlak zo strany polície, okresnému súdu však z oboznámeného záznamu nebolo nič také
preukázané. Poškodená hovorila sama od seba, otázky neboli kapciózne ani sugestívne, výsluch bol
vykonaný za účasti psychológa. Poškodená uviedla tiež, že bola na tento výsluch pripravená deň
predtým pri podávaní trestného oznámenia, čomu okresný súd tiež neuveril, keď aj obete stalinských

čistiek potrebovali na naučenie svojich priznaní dlhší pobyt vo vyšetrovacej väzbe za použitia vtedajších
„vyšetrovacích“ metód. Tieto vysvetlenia a ostatné výpovede poškodenej sú podľa názoru okresného
súdu zjavne ovplyvnené jej vzťahom s obžalovaným, ktorý je jej manželom a s ktorým momentálne
spolu rodinne žijú, a strachom z výšky trestu, keď škodlivé pitie alkoholu bolo už vyriešené väzbou a
po nej nasledujúcim dohľadom. Okresný súd si tiež všimol nápadnú podobnosť výpovedí obžalovaného

a poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktoré boli zjavne dohodnuté. Pôvodnú výpoveď poškodenej a
stav v rodine potvrdzujú ďalej aj výpovede svedkov F. E. a G. H., ktorým sa o svojej situácii zverovala,
ako aj nezaujatej svedkyne B. I., ktorá potvrdila excesy obžalovaného, ktorých sa dopúšťal pod vplyvom
alkoholu. Toto je podľa názoru okresného súdu v súlade aj s vyjadrením bývalého zamestnávateľa
obžalovaného,ktorýpotvrdiljehoproblémysalkoholomajvpráci,anakoniecajsvýsledkamiznaleckého

skúmania, keď znalec u obžalovaného zistil úplne rozvinutú závislosť od alkoholu. Napokon okresný
súd uviedol, že z výpovedí rodinných príslušníkov obžalovaného je zrejmé, komu držia stranu, keď
nepochopiteľne zľahčujú problém obžalovaného s alkoholom a zo vzniknutej situácie nezmyselne vinia
poškodenú.
Podľa názoru okresného súdu fyzické útoky samy osebe v tomto prípade nenapĺňali skutkovú podstavu

trestného činu. Ťažisko naplnenia skutkovej podstaty predstavuje psychické trýznenie, ktorému bola
poškodená vyše roka vystavená, a ktoré pozostávalo z častých hlasných výstupov obžalovaného
sprevádzaných vulgárnymi nadávkami na poškodenú, jej ponižovania, urážok jej rodiny, ako ja nočných
výstupov, kvôli ktorým sa musela s deťmi zamykať v spálni.
Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho

konkrétne následné spáchanie boli na hlavnom pojednávaní podľa názoru okresného súdu jednoznačne
preukázané a okresný súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku,
sa stal, že ho spáchal obžalovaný a tak svojim protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty stíhaného zločinu.
Okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 3 rokov do 8 rokov,

pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trest domáceho väzenia vzhľadom
na charakter trestnej činnosti a nepriznanie sa páchateľa nepovažoval okresný súd za primeraný a uložil
obžalovanému trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol okresný súd na postoj páchateľa,
ktorý svoje konanie zľahčuje a hádže na iných, ale aj na doterajší život a rodinné prostredie, keďže sa
doteraz dopustil iba jedného prečinu, ktorý je zahladený, žije naspäť so svojou rodinou a uložil trest na

spodnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na vývoj, ku ktorému došlo od spáchania skutku a hlavne od
prepustenia z väzby bol okresný súd názoru, že na jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody
nevyhnutný a tento odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov. Pri určení dĺžky
skúšobnej doby zohľadnil okresný súd i to, že obžalovaný bol od 22.11.2019 do 10.03.2020 vo väzbe a
tá bola následne nahradená dohľadom so zákazom požívania alkoholu, ktorý už skoro 2 roky dodržiava.

Počas skúšobnej doby má však naďalej zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok.
V obžalobe navrhol prokurátor aj uloženie ochranného liečenia ústavnou formou. Okresný súd
konštatoval, že vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku a zmeneokolností bude treba v tomto ohľade doplniť dokazovanie, preto vyhradil tomuto rozhodnutiu verejné
zasadnutie.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný zahlásil odvolanie. Odvolanie obžalovaný

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 12.04.2022.
V odvolaní uviedol, že so závermi okresného súdu sa nestotožňuje, keď okresný súd pri vyslovení
viny nevychádzal z výpovedí obžalovaného a poškodenej ako i svedkov na hlavnom pojednávaní
a nebral do úvahy výpoveď znalkyne, ktorá uviedla, že vo výpovedi poškodenej je tendencia skresľovať

údaje pod vplyvom emócií. Vo svojej prvej výpovedi popisovala situáciu oveľa intenzívnejšie a aj ju
tak prežívala, ako v skutočnosti tá situácia bola a pri znaleckom vyšetrení poškodená uvádzala, že
nemala strach z manžela, ale skôr z tých jeho halucinácií v stave opitosti, kedy nevedela, čoho by bol
manžel schopný. Znalkyňa tiež uviedla, že druhá výpoveď poškodenej je skôr vierohodná, správanie sa
obžalovanéhopodvplyvomalkoholupoškodenúcitovozraňovaloamalaobavuzozmenyjehosprávania
v stave halucinácií, kedy sa jeho správanie nedalo predvídať, nepopisovala, žeby mala strach z jeho

fyzických útokov, pričom znaleckým vyšetrením sa nezistili známky posttraumatickej stresovej poruchy
ani domáceho násilia. Zároveň uviedla, že dá sa predpokladať postupné odznievanie depresívnej
symptomatiky u poškodenej vzhľadom aj na to, že vidí pozitívnu zmenu v správaní manžela a že
prognóza resocializácie u obžalovaného je skôr priaznivá, za predpokladu pokračovania abstinencie
a tým, že sa týranie nepotvrdilo, nemožno predpokladať recidívu a ak by porušil abstinenciu nedá sa

vylúčiť zmena správania obžalovaného. Podľa jeho názoru konanie v stave opitosti nikdy nedosiahlo
intenzitu, periodicitu ako i gradovanie, ktoré by bolo nevyhnutné pre naplnenie skutkovej podstaty, ktorá
sa obžalovanému kladie za vinu. Namietal, že ataky z jeho strany neboli na dennej báze, pretože ak by
boli, tak by sa to premietlo na psychiku poškodenej. Obžalovaný následne citoval výpoveď poškodenej
z hlavného pojednávania a hodnotil ju tak, že ani raz nespomenula nadávky, ktoré jej mal adresovať

obžalovaný a hoci k nim došlo a boli súčasťou hádok, neboli každodenné. Je podľa nebo nepochybné,
že poškodená bola výrazne ovplyvnená pred svojou výpoveďou svojou starou matkou, ale súčasne
sa obávala aj následkov krivého obvinenia a pred políciou vypovedala z dôvodu, že chcela riešiť
alkoholizmus svojho manžela a nie spolužitie, ktoré by vyriešil rozvod. Zároveň opäť citoval výpoveď
znalkyne, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že príčinnú súvislosť vzniku depresívnych stavov

poškodenej so správaním sa obžalovaného voči poškodenej je vylúčená, hoci problémy s alkoholom
u obžalovaného stav poškodenej nezlepšil, nebol však príčinou vzniku. Depresii pomohlo aj nefunkčné
manželské spolužitie a alkoholizmus manžela. K ovplyvneniu babkou znalkyňa uviedla, že to zapadá do
celkového obrazu poškodenej, ktorá má známky ovplyvniteľnosti a sugestibility, bola to jediná osoba,
s ktorou bola v kontakte a ktorú počúvala. Svedkyňu G. H. považoval obžalovaný za nedôveryhodnú,

ktorá nebola prítomná ani pri jednom incidente medzi obžalovaným a poškodenou, k výpovede svedkýň
E. a I. E. uviedol, že tieto síce potvrdili problémy v spolužití, avšak z ich výpovedí nevyplynulo, že by išlo
o každodenné hádky. Namietal, že súd nevypočul príslušníčku PZ, ktorá spisovala trestné oznámenie,
pretože podľa jeho názoru tým mohlo byť zistené, či výpoveď poškodenej nebola zásadným spôsobom
ovplyvnená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného
súdu zmenil tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí a to s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“.
Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
27.12.2022, na ktorý sa dostavili prokurátorka, obžalovaný a jeho obhajca.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v

tomto smere neboli.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného žiadal zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu
svojho obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného síce
nie je dôvodné, ale pokiaľ ide o výrok o treste, tak tento treba zmeniť z formálnych dôvodov.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku

treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd správne odmietol vypočuť príslušníčku PZ, ktorá spisovala trestné oznámenie,
pretože oznámenie je podkladom pre začatie trestného stíhania a na jeho podklade sa otvára trestné

konanie, v ktorom orgány činné v trestnom konaní a napokon i súd riešia, či toto bolo podané dôvodne,
preto výsluch takejto osoby nemá žiadne opodstatnenie.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu prvého stupňa
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Ku kľúčovým odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých okresný súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, keď neuveril tvrdeniam poškodenej na hlavnom pojednávaní, hoci im ako i tvrdeniamobžalovaného mal uveriť, k tomu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v trestnom konaní platia
zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pokiaľ ide o samotné hodnotenie výpovedí poškodenej okresným súdom, krajský súd sa s ním plne
stotožňuje. Výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania vykazuje známky manipulácie a účelovosti
s cieľom napomôcť obžalovanému. Naopak jej výpoveď z prípravného konania (z 23.11.2019), ktorá
bola vykonaná na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom (č. l. 285), je presvedčivá, rozsiahla
a konzistentná, čo vyplýva z prehratého obrazovo-zvukového záznamu. Taká rozsiahla výpoveď
(vypovedá aj o skutočnosti, že konanie obžalovaného bolo takmer na dennej báze), ktorá potvrdzuje

skutočnosti z trestného oznámenia, nemôže byť podľa názoru krajského súdu naučená, ale naopak,
môže ju predniesť len osoba, ktorá opísané konanie obžalovaného prežila a prežívala ho ako fyzické
a psychické utrpenie, ktoré spolu s inými prežitými udalosťami vyústili do depresívneho prežívania.
Pokiaľ ide o vierohodnosť spomínanej výpovede, tak nie úlohou znalca je riešiť túto otázku, pretože
ide o otázku právnu, ktorú musí vyriešiť súd. Pokiaľ ide o tvrdenie znalkyne, že emočná labilita môže

čiastočne znižovať vierohodnosť výpovede, treba uviesť, že ide o všeobecné tvrdenie. Z výpovede
poškodenej jednoznačne vyplynulo, že práve keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, jeho správanie
ju citovo zraňovalo a mala obavu zo zmeny jeho správania pod vplyvom alkoholu, čo je v súlade so
skutkovým dejom napadnutého rozsudku (bez ohľadu na skutočnosť, či sa u poškodenej zistili známky
posttraumatickej stresovej poruchy a domáceho násilia). To, že obžalovaný mal problém s alkoholom

vyplynulo nielen zo znaleckého posudku, ale i zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného.
Zmenu výpovede poškodenej možno vysvetliť i skutočnosťou, že obžalovaný sa nachádzal vo väzbe
a po jeho vrátení poškodená videla pozitívnu zmenu v jeho správaní a ako samotná znalkyňa potvrdila,
dá sa predpokladať postupné odznievanie depresívnej symptomatiky u poškodenej.
Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že poškodená bola navedená svojou babkou na podanie trestného oznámenia,

tak takémuto tvrdeniu nemožno nič vytknúť. Treba si uvedomiť, že poškodená ako ovplyvniteľná osoba,
ktorá už ďalej vzhľadom na depresívne prežívanie nezvládala situáciu medzi ňou a obžalovaným, išla
aj s podporou babky podať trestné oznámenie, neznamená, že bola navedená, aby obžalovaného krivo
obvinila. Poškodená bola ovplyvnená len na podanie trestného oznámenia, nie však ovplyvnená čo do
jeho obsahu. Jej výpoveď je podporená aj výpoveďou svedkýň E., H. a I. E.. Práve posledná svedkyňa

bola svedkom vulgarizmov obžalovaného, ktorý podľa jej slov mal piť každý deň.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo
každodenný život poškodenej a vyvolávalo v nej sústavné obavy z protiprávneho konania obžalovaného,
keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu bol nevyspytateľný, čo potvrdili aj závery znaleckého posudku,
že pod vplyvom návykovej látky má sklon reagovať impulzívne až agresívne. Obžalovaný nesprávne

upriamuje pozornosť na vyjadrenie znalkyne v tom smere, že známky domáceho násilia sa nepotvrdili,
keď kvalifikačným hľadiskom následku prejednávaného trestného činu je opakovanosť útokov, ktoré
spôsobujú fyzické či psychické utrpenie poškodenej, ktoré nie je len krátkodobého charakteru.
Krajský súd vzhľadom na námietky obžalovaného tiež uvádza, že bez ohľadu na príčinu vzniku depresií
u poškodenej osoby, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k depresii pomohlo aj nefunkčné

manželské spolužitie a alkoholizmus obžalovaného. Napriek stavu poškodenej, o ktorom obžalovaný
vedel, svojim aktívnym konaním (pod vplyvom alkoholu) jej depresie prehlboval a preto možno uzavrieť,
že takto konal v nepriamom úmysle spôsobiť poškodenej fyzické a psychické utrpenie vediac o svojom
probléme s alkoholom a nerátajúc s takou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť vzniku
psychického a fyzického utrpenia u poškodenej, keď poškodená sa pred ním spolu s deťmi musela

zamykať v spálni.
Je zrejmé, že obžalovaný hodnotiac inak vykonané dôkazy a namietajúc nevykonanie požadovaného
výsluchu vyšetrovateľky PZ, vidí v konaní okresného súdu nespravodlivý proces. K tomu je potrebné
poznamenať, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a

právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí
ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z
hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládanýzásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci
vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Pokiaľ ide o výrok o treste, tak okresný súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
poriadku, ktoré musí byť vo výroku o treste, aj pri nezistení žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti,
uvedené vo výroku o treste, aby bolo zrejmé, že sa okresný súd touto skutočnosťou zaoberal. Zároveň
okresný súd nesprávne uviedol, že obžalovanému ukladá aj povinnosť, keď mu uložil len obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Vzhľadom na toto formálne pochybenie, krajský súd uvedené napravil, keď obžalovanému uložil rovnaký

trest, ktorý považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý (obžalovaný v tomto smere nenamietal nič),
pričom ako obmedzenie obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov, pretože užívanie
iných návykových látok preukázané nebolo a aj zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že
obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu.
Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom

podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu zrušil a napokon podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.