Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214318
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2217214318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, D. E., zastúpenej JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným:
1/ Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 2/ Dražby a reality
PAMAŠA, s. r. o., so sídlom Kalvínske nám. 2, Levice, IČO: 36 706 655, 3/ PALAFOOD, s. r. o., so sídlom
Vydrany 495, IČO: 44 773 862 (ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 25.11.2021), 4/ Mgr. Ing.
Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: MTA, spol. s r.
o. „v konkurze“, so sídlom Vydrany 495, IČO: 31 430 813 (ex offo vymazaný z obchodného registra dňa

23.11.2021) a 5/ PIREUS GROUP, s. r. o., so sídlom Vydrany 491, IČO: 36 826 341, zastúpený Mgr.
Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby a zmluvy o záložnom práve, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 29. júla 2021 č.k. 8C/7/2017-385, takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanému 3/ a žalovanému 4/ sa z a s t a v u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 5/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o neplatnosť dražby, ako aj
neplatnosť záložnej zmluvy v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4 a 5/ priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté
osobitným uznesením (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, ako aj § 132 ods. 1 a 2, § 137 písm. d) a § 150 ods. 1 CSP, keď dospel
k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Pre účely konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby
súd musel v prvom rade skúmať, či žalobkyňa podala žalobu včas vzhľadom na námietku žalovaných 1/,
2/, 4/ a 5/, ako aj to, či v čase podania žaloby bola oprávnená konať žalobkyňa alebo správca konkurznej
podstaty úpadcu – žalobkyne, pretože žalobkyňa bola v čase podania žaloby v konkurze. Následne

bolo potrebné skúmať, na akých konkrétnych právach bola žalobkyňa dotknutá, akým spôsobom
a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že úspešnosť žaloby o neplatnosť dobrovoľnej
dražby závisí od kumulatívneho splnenia dvoch podmienok podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to
porušenie zákonných ustanovení alebo neplatná zmluva o záložnom práve a dotknutie práv závažnýmspôsobom. Podľa pripojenej notárskej zápisnice dobrovoľná dražba, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa
domáha, sa uskutočnila dňa 20.04.2017 a žalobkyňa podala na súd žalobu dňa 20.07.2017, teda
v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote. K námietke žalovaných, že na podanie žaloby

bol aktívne legitimovaný správca konkurznej podstaty úpadcu – žalobkyne súd prvej inštancie poukázal
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 04. marca 2019, č.k. 11Co 99/2018-248,
z ktorého vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 08. októbra 2018, sp. zn. 41K 1/2007
bol konkurz na majetok žalobkyne pre nedostatok majetku zrušený, čím bol odstrániteľný nedostatok
podmienky konania konvalidovaný, a preto žalobkyňa mohla konať osobne. Naviac z ust. § 21 ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby môže podať
každý kto tvrdí, že bol uskutočnenou dobrovoľnou dražbou dotknutý na svojich právach. Žalobkyňa
v žalobe tvrdí, že ako spoločníčka žalovaného 4/ bola predmetnou dražbou dotknutá na svojich právach.
Tvrdila, že dražba je neplatná pre porušenie zákonných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
a preto, že zmluva o záložnom práve, na základe ktorej sa dobrovoľná dražba uskutočnila, je neplatná,
lebo žalovaný 4/ je skutočným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, keď

k ich prevodu došlo na základe neplatnej kúpnej zmluvy z roku 2004 uzavretej medzi žalovaným 4/
ako predávajúcim a treťou osobou. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach ako
jediná spoločníčka žalovaného 4/. Podľa názoru súdu žalobkyňa v žalobe, v písomných vyjadreniach,
a ani na pojednávaní dňa 29.07.2021 netvrdila rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, na akých
konkrétnych právach spoločníčky bola dotknutá. Žalobkyňa v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby

neuniesla bremeno tvrdenia, pretože netvrdila na akých konkrétnych právach spoločníčky žalovaného
4/ bola dotknutá, netvrdila akým konkrétnym spôsobom bola dotknutá a netvrdila v akom konkrétnom
rozsahu bola dotknutá na svojich právach. V nadväznosti na to neuniesla ani bremeno dôkazu,
pretože v konaní nepreukázala na akom konkrétnom práve, akým konkrétnym spôsobom a v akom
konkrétnom rozsahu bola dotknutá. Predpokladom úspešnosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby

je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, pričom prvou je, že bola spochybnená zmluva o záložnom
práve alebo boli porušené zákonné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a druhou je, že osoba,
ktorá sa neplatnosti domáha, musí tvrdiť a aj preukázať na akých konkrétnych právach, akým spôsobom
a v akom rozsahu bola dotknutá. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, na akých konkrétnych
právach a akým spôsobom bola dotknutá na svojich konkrétnych právach spoločníčky žalovaného 4/.

Žalobu žalobkyne v rozsahu určenia neplatnosti dražby preto súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobkyňa
sa žalobou domáhala aj určenia, že záložná zmluva uzatvorená žalovaným 1/ ako záložným veriteľom
a žalovaným 3/ ako záložným dlžníkom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. F. je neplatná.
Tak ako v prípade žaloby o určení neplatnosti dražby, aj v tomto prípade sa žalobkyňa domáha určenia
právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Úprava Civilného sporového poriadku

pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy však zo žiadneho predpisu
nevyplýva, a to ani zo zákona o dobrovoľných dražbách. Žaloba žalobkyne je preto aj v tomto rozsahu
nedôvodná. Žalobkyňou navrhované doplnenie dokazovania jej výsluchom, výsluchom žalovaného
4/, pripojením dražobného spisu, záložnej zmluvy, zmluvy z 14.06.2004, 18.05.2011, spisov katastra

o prevodoch od roku 2004 až po súčasnosť, trestného spisu sp. zn. 1T/7/2015, osvedčovacej knihy
matriky, potvrdenia o úhrade kúpnej ceny spoločnosti MTA a STAV s. r. o., zmluvou o vykonaní dražby,
kompletným dražobným spisom dražobníka súd nevykonal, pretože dokazovanie v navrhovanom smere
by bolo dokazovaním nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania s prihliadnutím na
dôvody zamietnutia žaloby žalobkyne uvedené vyššie. Pokiaľ sa týkalo návrhu žalobkyne na prerušenie

konania predneseného na pojednávaní dňa 29.07.2021, tak na tento návrh súd neprihliadol, pretože
žalobkyni najmenej od roku 2014 muselo byť známe, že takéto konanie je vedené, tento návrh si
neuplatnila včas, pričom bola poučená v zmysle ust. § 167 CSP uznesením zo dňa 7. septembra 2017,
č.k. 8C 7/2017-121. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore
úspešnýmžalovaným1/až5/súdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavsporevočivsporeneúspešnej

žalobkyni v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila

tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti dražby a záložnej zmluvy, na základe ktorej
bola dražba vykonaná na skutkovom základe, ktorý opísala už v podanej žalobe. Nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom dražby, boli v roku 2004 na základe kúpnej zmluvy prevedené zo strany žalovaného

4/ na B. G., a tieto boli následne kúpnou zmluvou zo dňa 18.05.2011 prevedené na žalovaného
3/. Kúpna zmluva, ktorou boli nehnuteľnosti v roku 2004 prevedené na ďalší subjekt je podľa jej
názoru absolútne neplatným právnym úkonom, pretože zo strany predávajúceho – žalovaného 4/
nebola urobená slobodne a vážne, nakoľko konateľka žalovaného 4/ - žalobkyňa tak urobila z dôvodu
donútenia a pod hrozbou násilia zo strany H. I.. V tejto súvislosti bolo vedené aj trestné konanie

pod ČVS: ORP-739/OVK-GA-2012 pred OR PZ Galanta a v súčasnosti je vedené trestné konanie na
Okresnom súde Dunajská Streda od sp. zn. 1T 7/2015. Poukázala tiež na to, že nie je zrejmé, kedy
bol právny úkon (zmluva) uskutočnený, keď dátum uzatvorenia zmluvy zo strany predávajúceho je
uvedený ako deň 21.05.2004, pričom k podpisu zmluvy došlo dňa 14.06.2004 na základe vyhrážok
H. I.. Zmluva bola doručená na príslušný katastrálny odbor dňa 14.06.2004 a v tento deň došlo
súčasne i k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. V osvedčovacej knihe matričného

úradu v Dunajskej Strede sa nenachádza žiaden záznam z toho dňa, ktorý by preukazoval, že by
k osvedčeniu podpisu žalobkyne na tomto matričnom úrade došlo. Pokiaľ predmetná kúpna zmluva
bola neplatná, neplatnými sú i ďalšie prevody vlastníckeho práva, a teda tieto nemohli mať za následok
skutočné nadobudnutie vlastníckeho práva. Predmetné nehnuteľnosti neboli nikdy platne prevedené zo
žalovaného 4/ na iný subjekt, nemohlo preto dôjsť ani k ďalšiemu prevodu, a to vrátane prechodu, ktorý

malnastaťzdôvoduvydraženiapredmetnýchnehnuteľností,pretoževprípadedobrovoľnejdražbynejde
o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že nemala k dispozícii dražobný
spis, nemala možnosť preskúmať dodržanie postupu vyžadovaného zákonom pre uskutočnenie dražby,
z ktorého dôvodu žiadala súd, aby od žalovaného 2/ a 3/ zabezpečil zmluvu o vykonaní dražby, od
žalovaného 2/ žiadala zabezpečiť kompletný dražobný spis a zo strany žalovaného 5/ žiadala preukázať

úhradu sumy dosiahnutej vydražením. Ďalej sa domáhala zabezpečenia záložnej zmluvy, na základe
ktorej došlo k realizácii dražby predmetných nehnuteľností. S ohľadom na zásadu, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv než má sám nemohlo dôjsť k platnému vzniku záložnej zmluvy, keďže
subjekt, ktorý ju na strane záložného dlžníka uzatvoril (či už žalovaný 3/ alebo B. G.) nebol vlastníkom
nehnuteľností predstavujúcich záloh, a ani nemal oprávnenie na ich „založenie“. Z tohto dôvodu nie je

možné uvažovať o záložnej zmluve ako o platnom právnom úkone. Vo vzťahu k sume, za ktorú boli
nehnuteľnosti na dražbe ponúkané (podľa priloženej notárskej zápisnice boli ohodnotené na sumu
71.300,- eur), ako aj za ktorú boli predané - vydražené (podľa priloženej notárskej zápisnice za sumu
64.200,- eur) uviedla, že táto nijako nezodpovedá ich trhovej hodnote. Ide o značne podhodnotenú
sumu, ktorá môže byť označená skôr ako „výpredajová“, než reálne daná. Poukázala na to, že jej aktívna

vecná legitimácia je daná z toho dôvodu, že ako jediný spoločník žalovaného 4/ je priamo dotknutá na
svojich právach, pretože vydražením predmetu dražby (nehnuteľnosti) došlo k ďalšiemu nezákonnému
prevodu/prechodu majetku žalovaného 4/ na iný subjekt (v tomto prípade vydražiteľa vystupujúceho
v tomto konaní ako žalovaný 5/), hoci k tomu nebol vytvorený náležitý právny základ a dražil sa
majetok, ktorý majetkom žalovaného 3/ v skutočnosti nebol. V júnu 2014 podala žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet dražby na Okresný súd Dunajská Streda, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 8C/135/2014, pričom doposiaľ nedošlo v tejto veci k žiadnemu posunu.
Poukázala na to, že je jedinou spoločníčkou žalovaného 4/ a jej právne postavenie s ohľadom na
hodnotu jej obchodného podielu v tejto spoločnosti je priamo uvedenou dražbou dotknuté. Namietla, že
súd prvej inštancie sa touto jej argumentáciou nezaoberal ani len sčasti. Podľa odvolateľky je zrejmé,

že pokiaľ je majiteľkou obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, tak hodnota tohto obchodného
podielu je jej majetkom a pokiaľ do obchodného podielu patria aj predmetné nehnuteľnosti (nemalej
hodnoty), potom sa jej ich právny aj faktický osud zjavne dotýka. Nesúhlasila s názorom súdu, že
v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať na
akých konkrétnych právach, akým spôsobom a v akom rozsahu bola osoba domáhajúca sa neplatnosti

dražby dotknutá. Okrem toho, ak by aj bolo možné pripustiť, že znenie citovaného ustanovenia treba
interpretovať tak, že v sebe zahŕňa aj povinnosť preukázania, túto si v predmetnej veci splnila, hoci súd
úplne odignoroval jej súvisiacu opakovane uvádzanú argumentáciu. Namietla, že súd prvej inštancie
nevykonal ňou navrhované dôkazy, pričom tieto podľa jej názoru sú do veľkej miery rozhodujúce pre
ďalší postup v predmetnej veci. Konkrétne namietla, že súd si nezabezpečil dražobný spis, záložnú

zmluvu a nevykonal jej výsluch. Ďalej poukázala na to, že otázka zákonnosti vedenia konkurzu na jej
osobu, ako aj prevodov predmetných nehnuteľností bude vyriešená až v trestnom konaní vedenom pred
Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 1T 7/2015. Rovnako prerušenie predmetného konania
z dôvodu vedených trestných konaní pod sp. zn. 1T 226/14 a 1T 7/2015 je dôvodné prinajmenšomv súvislosti s jedným z nich, pričom od výsledku týchto trestných konaní bude okrem iného závisieť
aj posúdenie otázky, či konkurz na MTA spol. s r. o. je vedený (ne)zákonne, čo bude mať priamy
vplyv aj na toto civilné konanie, prinajmenšom v rovine postavenia správcu konkurznej podstaty. Na

dokreslenie celkového obrazu o nezákonnosti predmetného konania poukázala na tú skutočnosť, že pri
odôvodňovaní meritórneho rozhodnutia či na pojednávaní, na ktorom ho súd vyhlásil, súd prvej inštancie
opakovane a veľmi dôrazne dôvodil aj tým, že z jej strany podané žaloby sú podané podľa ust. § 137
písm. c) CSP, a s tým aj súd spájal odôvodnenie svojho zamietavého rozhodnutia, no v písomnom
vyhotovení rozsudku už sa prekvapivo nachádza poukaz na ust. § 137 písm. d) CSP. Podľa odvolateľky

súdsinemôžedovoliťzaložiťsvojerozhodnutienavýznamneodlišnomprávnomposúdeníaaktospraví,
je to priamy nezákonný zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie a prístup k spravodlivosti.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha neplatnosti napádanej
dražby z roku 2017 v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z.z., pričom v konaní neuniesla dôkaznú

povinnosť, keď nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie danej žaloby. Tvrdené pochybnosti
ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy takmer pred viac ako 10 rokmi pred konaním napadanej dražby, v
ktorej ani žalobkyňa nebola zmluvnou stranou, bez preukázania čím a v akom rozsahu bola napádanou
dražbou dotknutá, nemôže predsa zakladať jej aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o neplatnosť
dražby. Žalobkyňa spochybňuje platnosť kúpnej zmluvy, záložnej zmluvy, pričom nebola zmluvnou

stranou žiadnych z týchto zmlúv, a ani žiadna zo zmluvných strán sa ich neplatnosti nedomáha.
Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie nebolo potrebné vykonať žalobkyňou navrhované dôkazy,
a preto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by súd pripustil vykonanie žalobkyňou
navrhovaných dôkazov. Žalobkyňa nepreukázala súdu aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej
žaloby a ani nepredložila záložnú zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha. Stotožnil sa s postupom súdu

a s odôvodnením rozsudku, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, keď neuviedla,
akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu bola na svojich právach ako spoločníčka v spoločnosti
MTA,spol.sr.o.„vkonkurze“dotknutávpríčinnejsúvislostisnapádanoudražbou.Dokoncaanižalovaný
4/, ktorý bol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy (ako predávajúci), nespochybňuje jej platnosť, nedomáha
sa vrátenia predmetu kúpy, a ani správca majetku spoločnosti MTA, spol. s r. o. „v konkurze“ nespísal

nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpy na základe kúpnej zmluvy do konkurznej podstaty a nedomáhal sa
určenia vlastníckeho práva. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21.09.2021
bol zrušený konkurz na majetok žalovaného 4/ pre nedostatok majetku. Žalobkyňa nemá v predmetnom
spore aktívnu vecnú legitimáciu tiež z dôvodu, že vo veciach týkajúcich sa majetku žalobkyne v čase
podania žaloby mohol konať iba konkurzný správca žalobkyne, keďže v čase konania napádanej dražby

aj v čase podania žaloby bolo vedené konkurzné konanie na majetok žalobkyne. Žalobkyňa nemohla
byť dotknutá na svojich právach ako spoločník v spoločnosti MTA, spol. s r. o., keďže v čase konania
napádanej dražby už nebola spoločníkom v uvedenej spoločnosti, keď podľa § 148 ods. 2 Obchodného
zákonníka platného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne vyhlásením konkurzu na majetok
spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké

účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. Konkurz na majetok žalobkyne bol zrušený práve
pre nedostatok majetku.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v prvoinštančnom konaní
bolo dostatočne preukázané, že dražba, na základe ktorej sa žalovaný 5/ stal vlastníkom predmetu

dražby, prebehla v súlade so zákonom, pričom pochybnosti o jej zákonnosti vymedzenej žalobkyňou
boli mimo akýchkoľvek pochybností vyvrátené. Žalobkyňou označenému dôkazu ako „dražobný spis“
mal výhrady a namietal jeho neurčitosť, nakoľko právny poriadok nepozná legálnu definíciu dražobného
spisu, a ani bližšie nekonkretizuje obsah spisovej evidencie, resp. množinu písomností súvisiacich
sdražbou.Tým,žežalobkyňažiadalapredložiť„dražobnýspis“,pričomdôvodilalenporušením§12ods.

1 zákona o dobrovoľných dražbách, teda nesprávnym určením ceny predmetu dražby, konala v rozpore
s princípom hospodárnosti konania a princípom kontradiktórnosti konania. Súd prvej inštancie správne
poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 34.), že vykonanie žalobkyňou navrhovaného
dôkazu by bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania. Uvedené je správne aj
z dôvodu zákonnej požiadavky § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá spočíva nielen

v akomkoľvek dotknutí na právach žalobcu, ale aj v kumulatívnom porušení povinnosti podľa zákona
o dobrovoľných dražbách, ktorým bol žalobca dotknutý na svojom práve, teda toto právo žalobcu
musí zároveň zodpovedať povinnosti, ktorý zákon ukladá konkrétnemu subjektu. Inými slovami osoba,
ktorá nemá s dražbou nič spoločné, sa nemôže dovolávať jej neplatnosti napr. z dôvodu, že dražobníknedoručil navrhovateľovi dražby znalecký posudok, nakoľko takýmto porušením daná osoba nebola
nijakým spôsobom dotknutá na svojich právach. Poukázal na unesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/66/2019zverejnenéhovZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSR č.1/2021pod

č. R 9/2021. Poukázal na to, že nie žalovaný, ale naopak žalobkyňa je tá, ktorá si okrem iného nesplnila
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorú jej ukladá § 415 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu,
že iniciovala konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet dražby, od
roku 2014 sa neunúvala zabezpečiť zápis informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní
o určení vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v súlade s § 39 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností, čím nepochybne porušila svoju povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žaloba
podľa jeho názoru je podaná účelovo a jedná sa o zneužitie práva. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/ v súvislosti
s dražbou nemali odkiaľ vedieť o možnej spornosti vlastníckeho práva, a teda s prihliadnutím na všetky
okolnosti boli dobromyseľní, preto by ich práva mali požívať právnu ochranu na úkor domnelých práv
žalobkyne. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú
legitimáciu z pozície jedinej spoločníčky niekdajšieho vlastníka predmetu dražby – spoločnosti MTA,

spol. s r. o. „v konkurze“, teda tvrdí, že dražbou mala byť dotknutá na svojich právach, ktoré jej vyplývajú
z právneho postavenia spoločníčky spoločnosti, ktorej domnelým majetkom má byť predmet napádanej
dražby. Predmetná spoločnosť bola dňom 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra, čím zanikla
bez právneho nástupcu. Nakoľko žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od jej postavenia
spoločníčky v spoločnosti, ktoré sa odvíja od samotnej existencie spoločnosti, toto jej právne postavenie

zaniklo dňom výmazu žalovaného 4/ z obchodného registra, čím stratila aktívnu vecnú legitimáciu v
sporeoneplatnosťdobrovoľnejdražby,nakoľkoužďalejneexistujesubjektívnehmotnéprávo,naktorom
by mala byť dražbou dotknutá.

6. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v odvolaní žalobkyňa neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými
argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň podrobne a presvedčivo odôvodnil. V odvolaní
žalobkyňa v podstate len rekapituluje a opakuje skutkový stav týkajúci sa prevodu nehnuteľnosti v roku

2004 a neprináša žiadnu novú argumentáciu, pričom s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí vyrovnal. Ani v odvolaní žalobkyňa nenamietala žiadne porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách, čo odôvodňuje tým, že nemala k dispozícii dražobný spis. Poukázal na to, že
prípadné námietky týkajúce sa porušenia ustanovenia zákona o dražbách si žalobkyňa mala uplatniť
(čo však neurobila) už v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách. Predpokladom úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov, pre ktoré by
bolo možné vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách za takéto podmienky považuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
pričom osoba, ktorá sa neplatnosti dražby domáha, musí byť dotknutá na svojich právach a zároveň

musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zákona a poškodením práv žalobcu. Len za
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok a unesenia dôkazného bremena v tomto zmysle, možno
hovoriť o nezákonnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobkyňa žiadala od žalovaného 5/ preukázanie,
že sumu dosiahnutú vydražením uhradil, poukázal na to, že zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením
žalovanému 2/ je preukázané potvrdením o zaplatení zo dňa 28.04.2017 na č.l. 35, ako konštatuje i súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 13.). Žalobkyňa neuniesla svoju povinnosť
tvrdenia, keď nenamietala žiadne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani v prekluzívnej
trojmesačnej lehote odo dňa príklepu, a ani počas celého konania na súde prvej inštancie. Žalovaný 5/
žiadal, aby odvolací súd bral v plnom rozsahu do úvahy jeho úplnú dobromyseľnosť pri nadobudnutí
sporných nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa namietala vyvolávaciu cenu na dobrovoľnej dražbe a aj

vydraženú sumu s tým, že nezodpovedá trhovej hodnote, tak poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť
bola riadne v súlade so zákonom ocenená znaleckým posudkom, ktorý riadne určil trhovú hodnotu
draženej nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by bola správnosť a
zákonnosť znaleckého posudku čo len v náznakoch spochybnená. Žalobu žalobkyňa podala ako fyzická
osoba, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že jedným z predchádzajúcich vlastníkov predmetu dražby

bol aj žalovaný 4/ MTA, spol. s r. o. „v konkurze“, pričom zo žiadnych skutočností uvedených v žalobe
nevyplýva, že by bola vlastníkom predmetu dražby žalobkyňa ako fyzická osoba. Žalobkyňa sa v
odvolaní snaží odôvodniť svoju údajnú aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby tým, že ako jediný
spoločník žalovaného 4/ má byť údajne dotknutá na svojich právach, pretože vydražením predmetudražby došlo k ďalšiemu nezákonnému prevodu „prechodu“ majetku na žalovaného 5/. Z obsahu žaloby,
a ani z odvolania nie je vôbec zrejmé, v čom má spočívať dotknutosť práv žalobkyne a aké konkrétne
práva žalobkyne ako fyzickej osoby mali byť dražbou dotknuté. Údajná dotknutosť žalobkyne pritom

nevyplýva ani z jej vlastníctva obchodného podielu žalovaného 4/ MTA, spol. s r. o. „v konkurze“, nakoľko
táto spoločnosť je od 09.03.2015 v konkurze a od tohto dátumu v mene a na účet spoločnosti koná
správca konkurznej podstaty. Nie je preto zrejmé, ako môže byť žalobkyňa dotknutá v čase podávania
žaloby na svojich právach, keď aj v žalobe uvádza, že vlastníkom predmetu dražby je stále žalovaný
4/, tento je však v konkurze a jeho majetok (teda aj predmet dražby, ak by bol skutočne stále v jeho

vlastníctve) je určený na kolektívne uspokojenie veriteľov v konkurze. Zo žaloby nie je zrejmé, v akom
rozsahu prevyšuje suma prihlásených pohľadávok v konkurze hodnotu majetku dlžníka, a teda či by
aj v (čisto hypotetickom) prípade, keby súčasťou konkurznej podstaty bol aj predmet dražby, stále
nebola suma prihlásených pohľadávok vyššia, ako hodnota majetku dlžníka vrátane tohto predmetu
dražby, a teda po splnení konečného rozvrhu výťažku v konkurze a zrušení konkurzu by už nezostal
žiaden zostávajúci majetok z konkurznej podstaty, ktorý by mohol byť vydaný úpadcovi. Poukázal na

ustanovenie § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pričom za uvedených okolností by došlo k
zrušeniu spoločnosti žalovaného 4/ MTA, spol. s r. o. „v konkurze“ a jej výmazu z obchodného registra, a
tým aj ku skončeniu právneho postavenia žalobkyne ako jediného spoločníka tejto spoločnosti, a teda by
prestalo existovať aj akékoľvek právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť dražbou čo i len v teoretickej rovine
dotknuté. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že neplatnosť dražby si žalobou neuplatnil žalovaný 4/ MTA,

spol. s r. o. „v konkurze“ prostredníctvom svojho správcu Ing. Pavla Korytára, hoci tento žalovaný bol
predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby, a teda súčasne aj osobou dotknutou dražbou na svojich
vlastníckych právach. Správca tak nepokladal dôvody uvedené v žalobe za dostatočné na podanie
takejto žaloby. Práve z dôvodu, že žalobu o určenie neplatnosti dražby nepodal správca žalovaného
4/ MTA, spol. s r. o. „v konkurze“, sa zrejme žalobkyňa z čisto účelových a špekulatívnych dôvodov

rozhodlatakútožalobupodaťsamaakofyzickáosoba,atoajnapriektomu,žeúplnezrejmejejabsentuje
akákoľvek aktívna legitimácia k jej podaniu. V časti žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uviedol,
že nejde o žalobu podávanú podľa zákona č. 527/2002 Z.z., ale o určovaciu žalobu podľa § 137 písm.
c) CSP, pričom je otázne, či v jednej žalobe môže byť naraz kombinovaná žaloba o určenie neplatnosti
dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. a súčasne aj určovacia žaloba podľa CSP. Podľa jeho názoru

úplne absentuje akýkoľvek naliehavý právny záujem žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorá nikdy nebola
vlastníkom predmetu dražby, na určení, či tu záložné právo je alebo nie je, a teda na určení neplatnosti
záložnej zmluvy. Z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne tak táto nie je aktívne
legitimovanáaninapodanietakejtourčovacejžalobyažalobutakbolopotrebnéajvtejtočastizamietnuť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

8. Predmetom vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8C/7/2017 je určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby a určenie neplatnosti záložnej zmluvy.

9. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o neplatnosť dražby, ako aj
neplatnosť záložnej zmluvy v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4 a 5/ priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté

osobitným uznesením (výrok II.).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku v
celom rozsahu.

11. Počas odvolacieho konania došlo k ex offo výmazu z obchodného registra žalovaného 3/ (dňa
28.12.2021) a spoločnosti MTA, spol. s r. o. „v konkurze“ (dňa 23.11.2021), pričom Mgr. Ing. Pavol
Korytár, so sídlom kancelárie Sladovnícka 13, Trnava, bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
20. októbra 2021, č.k. 40K/14/2006-1202 odvolaný z funkcie správca konkurznej podstaty úpadcu MTA,spol. s r. o. „v konkurze“, IČO: 31 430 813, so sídlom Vydrany 495 (žalovaný 4/), keď uznesením zo dňa
21. septembra 2021, č.k. 40K/14/2006-1186 bol zrušený konkurz úpadcu pre nedostatok majetku.

12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

13. Vzhľadom na to, že tak žalovaný 3/, ako aj žalovaný 4/ zanikli výmazom z obchodného registra bez

právneho nástupcu (v prípade MTA, spol. s r. o. „v konkurze“ došlo k odvolaniu Mgr. Ing. Pavla Korytára,
z funkcie správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra), odvolací súd v
zmysle § 64 CSP konanie voči žalovanému 3/ a žalovanému 4/ zastavil.

14. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 psím. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

15. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom

rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako
vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie
uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
javí ako nespravodlivé.

16. Nesprávny procesný postup videla odvolateľka v tom, že na pojednávaní po vyhlásení napadnutého
rozsudku súd rozsudok odôvodnil aj tým, že z jej strany podané žaloby sú žalobami podľa § 137 písm.
c) CSP, a s tým súd spájal odôvodnenie svojho zamietavého rozhodnutia, no v písomnom vyhotovení
rozsudku prekvapivo poukazuje na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, a teda svoje rozhodnutie založil

na výrazne odlišnom právnom posúdení.

17. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.07.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok
vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 CSP medzi spornými skutkovými tvrdenia uviedol
aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní o určenie neplatnosti dražby vzhľadom na nepreukázanie ujmy

a v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy s prihliadnutím na vylúčenie takejto žaloby podľa §
137 písm. d) CSP. V rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že pre vyslovenie neplatnosti
dražbyniesúkumulatívnesplnenédvepodmienky,žedražbajeneplatná(neplatnosťzmluvyozáložnom
práve ako predbežná otázka), a že žalobkyňa bola na svojich právach dotknutá, pretože žalobkyňa
nepreukázala, akým spôsobom a v akom rozsahu a čím bola ukrátená na svojich právach, pričom pre

konanie o neplatnosť záložnej zmluvy nie je aktívne legitimovaná podľa § 137 písm. d) CSP, pretože zo
žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že sa môže domáhať neplatnosti zmluvy o záložnom práve.

18. Uvedeným záverom zodpovedá i písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd
prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil totožne. Pokiaľ bol istý rozpor medzi obsahom ústneho

odôvodnenia rozsudku s jeho písomným vyhotovením, tak uvedené treba celkom jednoznačne
považovať za pochybenie, keď mohli u strán, respektíve ich zástupcov prítomných na pojednávaní
vzniknúť pochybnosti o dôvodoch rozhodnutia súdu, no tento nesprávny postup súdu nedosiahol
takú intenzitu, že by bolo možné dospieť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces. Pri
hodnotení intenzity nesprávneho postupu súdu bolo potrebné prihliadnuť na to, že písomné vyhotovenie

odôvodnenia napadnutého rozsudku zodpovedá záverom súdu určeným v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Na
základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení uvedeného odvolacieho dôvodu.19.Odvolateľkaďalejnamietala,žesúdprvejinštancienevykonalňounavrhnutédôkazy–zabezpečenie
a oboznámenie dražobného spisu, záložnej zmluvy, trestných spisov sp.zn. 1T/226/2014 a 1T/7/2015,
ako aj jej výsluch.

20. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je
úlohou a doménou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné,
pretože takýmto spôsobom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať

v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia
skutkového stavu.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo nepovažoval za potrebné
vykonať navrhnuté dôkazy, pričom odvolací súd sa s takýmto postupom a jeho odôvodnením stotožňuje
a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 34. odôvodnenia).

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 195 až 210 CSP.

23. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je

ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

27. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

28. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

29. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

30. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

31. Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu
práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania,

môžežalujúcastranapovčaspodanejžalobenielenrozširovaťokruhžalovaných,aletiežuvádzaťďalšie
skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.mája 2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018, publikované v Zbierke
súdnych rozhodnutí NS SR pod č. 89/2021).

32. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Ide o inštitút právnej
ochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknutéakojedinýprostriedoknápravy
a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že
na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Dôvodmi, pre ktoré

je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, sú spochybnenie platnosti záložnej
zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje,
ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje
len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.).
Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali

vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností, zákon neuvádza,
treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby
ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona (prípadne, že záložná zmluva
je neplatná). Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je
zároveň žalujúca strana aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia

zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že
pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia
byť kumulatívne splnené dva predpoklady a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca
osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalujúcu stranu (uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28. augusta 2020 sp. zn. 6Cdo/66/2019).

33. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného,
zaoberal sa všetkými námietkami žalobkyne, z ktorých táto vyvodzovala neplatnosť dražby a dospel
k správnemu záveru, že neboli zistené žiadne vytýkané porušenia zákona o dobrovoľných dražbách,

ktorými by bola žalobkyňa reálne dotknutá na svojich právach, teda v tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno. Rovnako neboli preukázané tvrdenia ohľadne neplatnosti záložnej zmluvy, pričom odvolací
súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom
sa súd zaoberal všetkými podstatnými skutkovými a právnymi argumentami strán.

34. Žalobkyňa tvrdila, že je jedinou spoločníčkou MTA spol. s r.o. „v konkurze“ a jej právne postavenie
s ohľadom na hodnotu jej obchodného podielu v tejto spoločnosti je priamo predmetnou dražbou
dotknuté.

35.Niejezrejmé,akobymohlabyťžalobkyňanasvojichprávachdražboudotknutá,keďspoločnosťMTA

spol.sr.o.„vkonkurze“bolaod9.3.2015vkonkurze,odtohtodátumuvmeneanaúčetspoločnostikonal
správca konkurznej podstaty, pričom spoločnosť bola v úpadku, jej majetok bol určený na kolektívne
uspokojenie veriteľov v konkurze. Z obsahu žaloby, a ani zo skutkových tvrdení žalobkyne nie je
zrejmé, v akom rozsahu prevyšuje suma prihlásených pohľadávok v konkurze hodnotu majetku dlžníka.Žalobkyňa nemohla byť dotknutá na svojich právach ako spoločníčka MTA spol. s r.o. „v konkurze“,
pretože Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 14.3.2007, č.k. 41K/1/2007-122 vyhlásil na majetok
žalobkynekonkurzauznesenímzodňa8.10.2018,sp.zn.41K/1/2007OkresnýsúdTrnavazrušilkonkurz

na majetok žalobkyne pre nedostatok majetku. Podľa § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení
účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka
alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku má rovnaké účinky ako
zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. Žalobkyňa teda v čase konania predmetnej dražby nebola
spoločníčkou MTA spol. s r.o. „v konkurze“. Počas odvolacieho konania došlo k výmazu spoločnosti MTA

spol. s r.o. „v konkurze“ z obchodného registra, a teda prestalo existovať aj akékoľvek právo žalobkyne,
ktoré by mohlo byť dražbou čo i len v teoretickej rovine dotknuté. Za pozornosť stojí, že neplatnosť
dražby si žalobou neuplatnila spoločnosť MTA spol. s r.o. „v konkurze“ prostredníctvom svojho správcu
konkurznej podstaty, ktorá bola predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby. Na právnom postavení
žalobkyne by sa vyhlásením neplatnosti dražby nič nezmenilo, nakoľko by došlo len k obnoveniu
vlastníctva k predmetu dražby predchádzajúcemu vlastníkovi – žalovanému 3/, nie však spoločnosti

MTA spol. s r.o. „v konkurze“.

36. K námietke žalovaných, že žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby z dôvodu,
že bola v konkurze a bol jej ustanovený správca, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 44 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii prešlo oprávnenie žalobkyne nakladať s majetkom

podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za žalobkyňu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
vyhlásením konkurzu na správcu, a teda na podanie žaloby bol oprávnený len správca. Na strane
žalobkyne teda išlo o nedostatok spôsobilosti samostatne konať pred súdom, ktorý nedostatok
je odstrániteľným nedostatkom procesných podmienok, pričom bolo potrebné poukázať na to, že
uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 41K/1/2007 zo dňa 08.10.2018 bol konkurz na majetok

žalobkyne pre nedostatok majetku zrušený, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.11.2018. Z uvedeného je zrejmé, že tento odstrániteľný nedostatok podmienky konania bol
konvalidovaný (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 119/2012 zo dňa 27.02.2014).

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby bol správny.

38. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov je s prihliadnutím na citované ustanovenia, ako i
na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku vydaný vydavateľstvom C.H. Beck v roku 2016
žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nie žalobou o určenie, či tu právo je
alebo nie je. Občiansky súdny poriadok v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry zahŕňal v
ustanovení § 80 písm. c) obe tieto právne kategórie hovoriac o určení (ne)existencie právnych vzťahov,

pod ktoré subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch
týchto právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Podstatný rozdiel medzi tomu uvedený v § 137 písm. c) a d)
CSP spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v
prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje len pri žalobách o určenie (ne)existencie

práva podľa § 137 písm. c) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ustanovenie § 137 písm.
d) CSP o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť
takejto určovacej žaloby podstatné. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že
oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.
Pre prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu nestačí, že osobitný

predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť
domáhať sa určenie tejto právnej skutočnosti na súde.

40. Je síce pravdou, že výpočet druhov žalôb uvedených v § 137 CSP je len exemplifikatívny, avšak
zákon stanoví ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať

z osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu
sui generis, nakoľko stanovenie tejto podmienky by potom nemalo zmysel. Rovnako nemožno podanú
žalobu posudzovať súčasne v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP a § 137 písm. d) CSP, pretože je vylúčené,
aby bola žaloba súčasne žalobou v zmysle oboch citovaných ustanovení.41. Vzhľadom na to, že žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je žalobou prípustnou
s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, bolo potrebné ju zamietnuť bez toho, aby sa súd

zaoberal meritom veci.

42. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v

odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd správne podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol i o nároku

na náhradu trov konania a v spore úspešným žalovaným priznal voči v spore neúspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným (okrem žalovaných 3/ a 4/, ktorí zanikli) priznal

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

45. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).