Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/391/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205361
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222205361.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: Z.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U.
a otca: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, U., na návrh navrhovateľky: Z.. P. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. XX, U., na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/182/2022-8, zo dňa 21.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie uznesením č.k. 27P/182/2022-8 zo dňa 21.11.2022 zamietol návrh navrhovateľky Z..
P. Z., starej matky, na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.10.2022, ktorým žiadala predbežne
uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 305 eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, 2, § 366 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, a §

331 ods. 1 zák. č. 160/15 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). Poukázal na inštitút neodkladného
opatrenia, jeho účel a podmienky nariadenia a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Z obsahu
spisu mal preukázané, že na tamojšom súde sa pod sp. zn. 27P/151/2021 vedie konanie o zverenie
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorej bol maloletý uznesením tamojšieho
súdu zo dňa 15.03.2021 č.k. 27P/19/2021-62 predbežne zverený do osobnej starostlivosti. Nestotožnil
sa s tvrdením navrhovateľky, že maloletý sa nachádza v jej starostlivosti nepretržite od novembra

2020, keďže z konania vo veci samej mal preukázané, že maloletý sa napriek existencii neodkladného
opatrenia o predbežnom zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky, striedavo nachádza v jej
domácnosti a aj v domácnosti matky, podľa toho s kým má aktuálne lepší vzťah. Uviedol, že z výpovedí
matky a navrhovateľky pred súdom dňa 09.02.2022 a 30.05.2022 vyplynulo, že matka navrhovateľke
na maloletého finančne prispieva, nejde síce o pravidelné platby, avšak tieto sú väčšieho rozsahu, napr.
v máji jej prispela sumou 500 eur v hotovosti, uhradila platbu v sume 350 eur na výlet maloletého

a zaplatila 150 eur za kúpu matraca pre maloletého, čo navrhovateľka potvrdila. S prihliadnutím na
zistený skutkový stav, kedy sa maloletý počas týždňa zdržiava aj v domácnosti matky mal za to, že
možno predpokladať, že matka si vyživovaciu povinnosť k maloletému počas tohto času plní osobnou
starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení. Berúc do úvahy, že matka navrhovateľke prispieva
či už jednorazovo vo väčších sumách, ale aj vo forme nákupov pre maloletého, dospel k záveru, že
navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rodine uložením povinnosti matke

platiťvýživnénamaloletého. Zdôraznil,žeust.§366CMPumožňujenariadiťplatenievýživnéhovýlučne
len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčnýchpotrieb maloletého dieťaťa, a to v prípade, ak si povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu neplní v dostatočnom rozsahu alebo vôbec. Pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere
súd nevychádza z majetkových pomerov rodičov a potrieb maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle

hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je predmetom meritórneho konania. Poukázal na účel
neodkladného opatrenia o výživnom, ktorým je uloženie povinnosti platiť výživné v takej miere, aby
výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Uzavrel, že v danom konaní nebolo osvedčené
ohrozenie výživy maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie

zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Namietala, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
vychádzal z výpovedí matky a navrhovateľky z obdobia pred letom 2022, odkedy sa situácia zmenila.
Poukázalanato,žematkavleteprestalaprispievaťnavýživumaloletého,keďžezačalbrigádovať,otvoril
si účet v banke a privyrábal si. Podľa jej názoru, si matka neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému
v dostatočnom rozsahu, pretože uhradí navyše len poplatky v škole nad rámec vyučovania. Namietala,
že súd sa nezaoberal tým, že otec dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému na základe

rozsudku súdu sumou 450 eur, tieto platby posiela matke. Potvrdila, že matka pred letom synovi uhradila
výdavkyspojenésoškolskýmvýletom,nákupommatraca,jednorázovoprispelasumou500euradvakrát
do mesiaca nakúpila hygienické potreby, ktoré platby však nedosahujú výšku výživného, ktoré platí
matke otec na maloletého. Matka zadržiava peniaze určené pre dieťa a tieto nie sú využité pre jeho
potreby. Nesúhlasila s názorom, že nepreukázala ohrozenie výživy maloletého, pretože je invalidnou

dôchodkyňou, poberá dôchodok vo výške 499 eur mesačne a z týchto finančných prostriedkov a z
nasporených úspor hradí poplatky spojené so starostlivosťou o maloletého, teda aj platby za lieky,
bývanie, oblečenie, zdravotnú starostlivosť (maloletý ma kardiologické a ortopedické problémy) a všetko
čo potrebuje. Poukázala na aktuálne obdobie inflácie, kedy sa zvyšujú poplatky a znižuje jej životná
úroveň, pričom konanie vo veci samej stále nie je ukončené a ona sa dostáva na hranicu chudoby. K

záverom súdu prvej inštancie, že maloletý sa striedavo zdržiava v domácnosti navrhovateľky aj matky
uviedla, že maloletý je už takmer dospelý a nemôže mu brániť, aby sa stretával s matkou, ktorá je jej
dcérou. Táto skutočnosť, však podľa jej názoru, nemôže mať vplyv na určenie výživného.
4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §

66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej
aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by mali za následok
zmenurozhodnutiasúduprvejinštancie.Odvolacísúdsastotožniltaksvýkladominštitútuneodkladného
opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej
miere rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo
ktoréhozákonnávyživovaciapovinnosťneboladoposiaľsúdnymrozhodnutímupravená;povinnosťplatiť
výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom

ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a
maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou
meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové
pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u
druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné v nevyhnutnej miere je určené

len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného
opatrenia je v danom prípade prvoradá a preukázaná existencia vyživovacej povinnosti rodiča k
maloletému dieťaťu a skutočnosť, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím, ktorým zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila naliehavú potrebu
úpravy pomerov a ohrozenie výživy maloletého. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup
podľa § 366 CMP, nakoľko aj z obsahu podaného odvolania navrhovateľkou vyplýva, že maloletý sazdržiava striedavo v domácnosti navrhovateľky aj matky, teda je zjavné, že matka zabezpečuje potreby
maloletého v čase, kedy zotrváva v jej domácnosti. Z obsahu spisu a pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 27P/51/2021 a č.k. 27P/19/2021 je zrejmé, že otcovi bolo rozsudkom súdu čk.

49P/161/2017-115 zo dňa 12.09.2018 určené výživné na maloletého v sume 400 eur mesačne, pričom z
vyjadrení navrhovateľky ani nevyplýva, či pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyzvala otca, aby prispieval na výživu maloletého, ktorý je predbežne zverený do jej starostlivosti,
prípadne či s rodičmi o otázke výživného na maloletého komunikovala. Návrh navrhovateľky smeruje
len proti matke, ktorá na výžive maloletého participuje v čase, kedy sa nachádza v jej domácnosti

a skutočnosť, že príspevky na jeho výživu realizovala je nesporná. Napokon aj navrhovateľka v
podanom odvolaní potvrdila, že matka sa na nákladoch maloletého podieľa avšak, podľa jej mienky,
v nedostatočnom rozsahu. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že požiadavka výživného v nevyhnutnej
miere nepredstavuje výživné v rozsahu navrhovanom navrhovateľkou, pretože nevyhnutnou mierou
sa rozumejú len náklady na zabezpečenie základných potrieb. Autoritatívny zásah súdu do pomerov
rodiny nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným opatrením, ku ktorému súd pristupuje len

za splnenia podmienok podľa § 324 CSP a § 366 CMP. V danom prípade správne súd prvej inštancie
dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu vyhovenia jej návrhu.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).