Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/209/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108225761
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5108225761.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Z. A., rod.

O., nar. XX.X.XXXX, bytom: O. Č.. X, Ž., zastúpená: JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom
Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovaným: 1/ Š. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O. XXX, XXX
XX, 2/ C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O. XXX, XXX XX, o zaplatenie 11.650,33 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.264,39 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2008 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190.000,- Sk a súčasne sa voči žalovaným domáhala, aby
bola rozsudkom uložená žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č. XXX.
Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že je v zmysle aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú.
V. O. vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXX, stojaceho na pozemku parc.č. XXXX o

výmere 622 m2 v obci Dlhé Pole. Predmetnú nehnuteľnosť, a to dom súp.č. XXX žalovaní neoprávnene
užívajú už niekoľko rokov. Tým sa bez právneho dôvodu obohacujú na úkor žalobkyne. Žalobkyňa sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo
výške 5.000,- Sk (165,97 €) za jeden mesiac za obdobie od 01.07.2005 do 01.09.2008.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila LV č. XXXX (č.l. 7, aj na č.l. 119), z ktorého súd zistil, že je zapísaná
ako výlučný vlastník domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX v k.ú. V. O. titulom osvedčenia o dedičstve č.
D/279/96-31, Dnot. 69/96.

3. Konanie bolo uznesením sp. zn. 4C/209/2008-46 zo dňa 04.11.2009 prerušené do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 6C/91/2006.

4. OS Žilina rozsudkom sp. zn. 6C/91/2006-162 (č.l. 50) zo dňa 25.01.2011 rozhodol v právnej veci
žalobcov: 1/ B. O., 2/ N. O. proti žalovanej: Z. A. o určenie vlastníckeho práva tak, že žalobu, ktorou sa
žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi domu súp.č. XXX, postaveného na

parc.č. XXXX, nachádzajúceho sa v k.ú. Dlhé Pole, evidovaného na LV č. XXXX, zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2013 v spojení s rozsudkom KS Žilina sp. zn. 10Co/43/2012 zo dňa
17.01.2013.5. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a
listinnými dôkazmi predloženými stranami v priebehu konania.

6. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku.
Vzniesli tiež kompenzačnú námietku titulom vnesených investícií do predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej
námietke následne nezotrvali. Žalovaní namietali aj výšku uplatneného nájomného.
7. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že za účelom špecifikácie
výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie rodinného domu žalobkyňa objednala

vyhotovenie znaleckého posudku.

8. Žalobca spolu s podaním doručeným súdu 10.09.2014 (č.l. 116 spisu) súdu predložil výpočet hodnoty
nájmu, vyhotovený Ing. Mariánom Pilkom. V podaní navrhol, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných
zaplatiť žalobcovi na základe predloženého výpočtu nájmu sumu 116,61 € mesačne za obdobie od
22.10.2006 až do vypratania nehnuteľnosti žalovanými.

9.Súduvedenépodaniežalobcupodľaobsahuposúdilakospäťvzatiežalobyvčastiuplatnenéhonároku
na náhradu za užívanie nehnuteľnosti žalovanými a za návrh na pripustenie zmeny žaloby a uznesením
sp. zn. 4C/209/2008-128 zo dňa 15.10.2014 konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
165,97 € mesačne od 01.07.2005 do 21.10.2006, ako i v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy

54,36 € mesačne od 22.10.2006 do 01.09.2008, zastavil.
10. Zároveň súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú byť zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni náhradu za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti - rodinného
domu súp.č. 932 s príslušenstvom vo výške 111,61 € mesačne od 22.10.2006 až do vypratania
a odovzdania nehnuteľnosti žalobkyni. Zároveň majú byť žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní povinnosťou

predmetnú nehnuteľnosť vypratať a odovzdať žalobkyni.

11. Z hodnoty výpočtu nájmu zo dňa 25.08.2014, (č.l. 120) vyhotoveného Ing. Mariánom Pilkom, súd
zistil, že všeobecná hodnota nájmu stavby rodinného domu súp. č. 932 s príslušenstvom v obci Dlhé
Pole predstavuje 1.339,31 € ročne.

Všeobecná hodnota časovo obmedzeného nájmu na 30 rokov bola Ing. Mariánom Pilkom stanovená
v sume 1.428,87 €/rok.

12. Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2015 žalobkyňa uviedla, že i keď sa žalovaní z nehnuteľnosti

fyzicky odsťahovali, túto nevypratali a neodovzdali kľúč vlastníkovi nehnuteľnosti, teda žalobkyni.
Uviedla, že 13.12.2014 na podnet susedov musela odpíliť vonkajší zámok, aby sa dostala do domu,
pretože žalovaní mali so susedom spoločnú vodu a hrozilo, že voda zamrzne. Druhým dôvodom,
prečo takto žalobkyňa konala, bolo, že žalovaný 1/ odstrihol elektrické vedenie od stĺpa a ona musela
zabezpečiť, aby to znova napojili. Žalovaní takto údajne konali z dôvodu, že neboli ochotní sprístupniť

nehnuteľnosť za účelom odobratia hodín. V rodinnom dome sa nachádza nábytok po žalovaných, je tam
„spústa oblečenia“ vo vreciach, na povale a všade, ktoré veci patria žalovaným.

13. Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že tým, že došlo k výmene zámku zo strany
žalobkyne, bolo znemožnené žalovaným odniesť z rodinného domu hnuteľné veci im patriace.

Žalovaný 1/ uviedol, že v rodinnom dome má ešte časť spálne, celú obývačku, oblečenie. Tieto veci si
mieni z rodinného domu odsťahovať na jar roku 2015.
Žalovaní opäť namietali výšku bezdôvodného obohatenia.

14. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2015 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka Ing.

Mariána Pilku, ktorý uviedol, že vypočítal hodnotu nájmu na základe znaleckého posudku č. 40/2005,
ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 6C/91/2006, z ktorého svedok prevzal východiskovú hodnotu, všeobecnú
hodnotu stavby.

15. Právna zástupkyňa žalovaných namietala výpočet hodnoty nájmu s tým, že cena nie je reálna. Podľa

jej názoru síce znalec postupoval v súlade s metodikou, avšak nevychádzal z reálnych informácií vo
vzťahu k predloženým dokladom. Navrhla pojednávanie odročiť za účelom prípadnej dohody medzi
stranami na nižšej sume za užívanie nehnuteľnosti.16. Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2015 (č.l. 186 spisu) právna zástupkyňa žalovaných súdu
oznámila, že žalovaní po dohode so žalobkyňou nehnuteľnosť za účasti žalobkyne vypratali dňa
04.07.2015. Zároveň súdu oznámila, že sporové strany sa dohodli na stanovení výšky náhrady za

užívanie nehnuteľnosti s tým, že právny zástupca žalobcu dá vypracovať orientačný výpočet nájmu.
Strany sú teraz v mimosúdnom riešení sporu.

17. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 25.8.2015, doručeným súdu 27.08.2015 (č.l. 191 spisu)
súdu oznámil, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody a žalobkyňa netrvá na

vykonaní znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia. Zároveň týmto
podaním vzal žalobu v časti späť a navrhol pripustiť zmenu žaloby.
18. Súd o uvedenom návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 4C/209/2008-201 zo dňa 10.05.2016 tak, že
konanie v časti uplatneného nároku o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti rodinného domu súp.č.
932 zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu, na základe ktorého zmeneného návrhu sa žalobkyňa
voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti v celkovej

výške 11.650,33 €.

19. V podaní zo dňa 25.08.2015 právny zástupca žalobcu špecifikoval uvedenú sumu 11.650,33 € tak,
že táto pozostáva:
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 22.10.2006 do 22.10.2007,

- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2007 do 22.10.2008,
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2008 do 22.10.2009,
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2009 do 22.10.2010,
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2010 do 22.10.2011,
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2011 do 22.10.2012,

- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2012 do 22.12.2013,
- z ročnej náhrady vo výške 1.339,31 € za obdobie od 23.10.2013 do 22.10.2014,
- z náhrady za obdobie od 23.10.2014 do 04.07.2015 vo výške 935,85 €.

20. Právna zástupkyňa žalovaných podaním doručeným súdu 18.01.2017 (č.l. 217 spisu) opäť
vzniesla námietku premlčania a uviedla, že žalovaní považujú sumu nájmu deklarovanú žalobkyňou
za neprimeranú a nereálnu, pokiaľ žalobkyňa pri stanovení výšky nájmu vo výške 111,61 € mesačne
vychádzala z výpočtu hodnotu nájmu vyhotoveným Ing. Mariánom Pilkom, ktorý výpočet nie je
relevantný.

21. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2017 zotrvala žalobkyňa na žalobe v celom rozsahu, s
poukazom na výšku nájmu stanovenú v odbornom posudku znalca Ing. Mariána Pilku s tým, že námietky
žalovaných voči takto stanovenej výške nájomného považuje za účelové a neobjektívne.

22. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Zotrvali na námietke voči výške nájmu stanovenej znalcom.
Uviedli, že žalobkyňa nikdy na dome nevykonávala žiadne údržbu, ani opravy, práve naopak všetky
opravy uhrádzali žalovaní z vlastných peňazí. O trovách konania navrhli pre prípad úspechu žalobkyne
rozhodnúť tak, že žalobkyni náhrada trov konania nebude priznaná z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktorými sú podľa názoru žalovaných najmä zlá finančná situácia a tiež samotné okolnosti sporu,

kedy boli napriek ústnej dohode nakoniec z domu vyhodení a žalobkyňa požaduje od žalovaných nájom,
ktorý nie sú schopní zo svojho príjmu uhradiť.

23. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka, resp.
OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

24. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol
tak, že žalovaných zaviazal na zaplatenie žalobkyni sumy 6.264,39 eur a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.

25. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe
zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

26. Súd mal v konaní z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. O. preukázané, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. 932, stojaceho na pozemku parc. č. XXXX v obci V.
O.. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami nebola nikdy uzatvorená zmluva
o nájme rodinného domu súp. č. 932. Žalovaní uvedenú nehnuteľnosť užívali bez právneho dôvodu až
do dňa 04.07.2017, kedy nehnuteľnosť odovzdali žalobkyni, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami

sporná. Žalovaní sa tak v neprospech žalobkyne bezdôvodne obohatili užívaním nehnuteľnosti, ktorej
je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou a neplatením náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyni.

27. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené

na tom, že právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj ak dodatočne odpadol. O obohatení
možno hovoriť vtedy, ak dosiahol takýmto plnením majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže
v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový
stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného
obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových

podstát uvedených v ust. § 451 - 454 OZ, odvodzuje sa výška plnenia za užívanie cudzej veci plnením
bez právneho dôvodu od výšky súm vynakladaných obvykle v danom mieste a čase užívania obdobnej
veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej
nájomnej zmluvy. Obohatenie nájomcu spočíva v tom, že užíval cudziu vec a keďže nájomca nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, je preto povinný vrátiť bezdôvodné

obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ jej výška nie je predpisom stanovená, určí ju súd podľa svojej
úvahy opierajúc sa o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol, alebo na
základe znaleckého posudku.

28. Súd pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z listinného dôkazu predloženého

žalobkyňou, a to výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu stavby rodinného domu súp. č. 932 s
príslušenstvomvobciDlhéPole,vyhotovenéhoIng.MariánomPilkomdňa25.8.2014,ktorábolaznalcom
určená sumou 1.339,31 € ročne, pričom všeobecná hodnota časovo obmedzeného nájmu na 30 rokov
bola znalcom stanovená v sume vyššej - 1.428,87 €/rok. Žalobcovia si uplatnili nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia na základe výpočtu znalca všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 1.339,31 €
ročne, a to v celkovej výške 11.650,33 € za obdobie od 22.10.2006 do 04.07.2015. Obdobie užívania
nehnuteľnosti žalovanými, za ktoré si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

nebolo medzi stranami sporné. Spornou bola výška uplatnenej náhrady za užívanie domu č.s. 932
žalovanými, ktorí popreli správnosť výpočtu znalca Ing. Mariána Pilku v predloženom výpočte nájmu
zo dňa 25.8.2014. Žalovaní však žiadne relevantné tvrdenia, ktorými by bola spochybnená správnosť
výpočtunájmuznalcomIng.MariánomPilkom,neuviedliaaninepredložiližiadnyinýdôkazpreukazujúci,
že výpočet nájmu znalca Ing. Mariána Pilku je nesprávny a ani nekonkretizovali, aká výška nájmu by

podľa ich názoru zodpovedala všeobecnej hodnote nájmu, teda nájmu za porovnateľné nehnuteľnosti
v danom mieste a čase. Na túto spornú skutočnosť žalovaní v konaní žiadny dôkaz nepredložili a
ani vykonanie takého dôkazu nenavrhli. Súd preto za základ pre rozhodnutie o výške bezdôvodného
obohatenia použil jediný dôkazný prostriedok predložený v konaní na túto spornú skutočnosť, a to
výpočet nájmu znalca Ing. Mariána Pilku zo dňa 25.8.2014.

29. Vzhľadom na uplatnenie hmotnoprávnej námietky premlčania súd skúmal dôvodnosť tejto námietky.

30. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať, ako všetky majetkové práva, s
výnimkou vlastníckeho práva. Pri bezdôvodnom obohatení plynie subjektívna a objektívna premlčacia

doba,pričomsubjektívnadvojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaoprávnenáosobadozvie,že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Táto plynie v rámci 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby, ktorá uplynie za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

31. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou podanou dňa 22.10.2008 domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.07.2005 do 01.09.2008. Následne žalobu v časti uplatneného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2005 do 21.10.2006 podaním doručeným súdu
dňa 10.09.2014 vzala späť, ktorým podaním zároveň rozšírila žalobný nárok na vydanie bezdôvodného
obdobia aj za obdobie od 02.09.2008 do vypratania nehnuteľnosti.

32. Keďže žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na bezdôvodné obohatenie len za obdobie do dňa
01.09.2008 a až návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2014 si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj za iné obdobie nasledujúce po 01.09.2008, teda od 02.09.2008 do vypratania domu, je
tak možné konštatovať, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce 2-

ročnej subjektívnej premlčacej dobe, teda predo dňom 10.09.2012, sa premlčalo, teda zhrnúc, právo
žalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniasapremlčalozaobdobieod02.09.2008do09.09.2012.

33. Vzhľadom na konštatované premlčanie práva za obdobie od 02.09.2008 do 09.09.2012 žalobkyni
teda patrí bezdôvodného obohatenie za obdobie od 22.10.2006 do 01.09.2008 a za obdobie 10.09.2012

do 04.07.2015, v ktorý deň bola nehnuteľnosť žalovanými odovzdaná žalobkyni.

34. K výslednej sume 6.264,39 €, ktorú súd žalobkyni priznal, dospel nasledovným výpočtom:

- za obdobie od 22.10.2006 do 22.10.2007 - suma 1.339,31 €,

- za obdobie od 22.10.2007 - 01.09.2008 - alikvotná časť v sume 1.152,80 €,
- za obdobie od 02.09.2008 do 09.09.2012 sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni
premlčalo,
- za obdobie od 10.09.2012 do 22.10.2012 patrí žalobkyni suma 157,81 € - alikvotná časť bezdôvodného
obohatenia za 43 dní (43 x 3,67),

- za obdobie od 23.10.2012 do 22.10.2012 patrí žalobkyni náhrada za užívanie nehnuteľnosti vo výške
1.339,31 €,
- za obdobie od 23.10.2013 do 22.10.2014 patrí žalobkyni náhrada za užívanie nehnuteľnosti vo výške
1.339,31 €,
- za obdobie od 23.10.2014 do 04.07.2015 suma 935,85 € (255 dní x 3,67 €).

35. Žalobkyňa tak bola úspešná v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 6.264,39 eur. Neúspešná bola čo do uplatneného nároku vo výške 5.385,94 eur, v ktorej časti súd
žalobu z dôvodu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP a priznal žalobkyni

voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,78 % podľa pomeru úspechu
strán vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd nerozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 257 v súlade s návrhom žalovaných, ktorí

navrhovali žalobkyni pre prípad úspechu nepriznať náhradu trov konania, nakoľko dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalovaných nie sú dané. Pokiaľ žalovaní na odôvodnenie tejto požiadavky
poukázali na svoju zlú finančnú situáciu, na preukázanie tohto tvrdenia súdu však žiadne dôkazy
nepredložili. Pokiaľ uvádzali, že boli napriek ústnej dohode nakoniec z domu vyhodení a žalobkyňa
požaduje od žalovaných nájom, ktorý nie sú schopní zo svojho príjmu uhradiť, ani tieto tvrdenia
preukázané neboli. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovaní mali dostatok času na dohodu so

žalobkyňou, pojednávania boli odročované na základe žiadosti žalovaných z dôvodu prebiehajúcich
mimosúdnych jednaní, najprv ohľadom vypratania nehnuteľnosti a následne ohľadom uzatvorenia
dohody o náhrade za užívanie nehnuteľnosti. Žalovaní užívali nehnuteľnosť po celý čas bez právneho
titulu a k vydaniu nehnuteľnosti žalobkyni došlo až dňa 04.07.2015. Pokiaľ žalovaní na svoju obranu
poukazovali, že všetky opravy na dome uhrádzali žalovaní z vlastných peňazí a žalobkyňa nikdy na

dome nevykonávala žiadne údržbu, ani opravy, je zrejmé, že pokiaľ žalovaní užívali rodinný dom
bez právneho dôvodu niekoľko rokov, mali aj povinnosť vykonávať nevyhnutnú údržbu domu a neboli
oprávnení požadovať od žalobkyne, ktorej bránili v užívaní nehnuteľnosti, aby táto v tejto situácii ešte
aj zabezpečovala udržiavanie stavby domu. Súd pri rozhodovaní o trovách konania teda prihliadol aj
na tento postoj žalovaných k prebiehajúcemu konaniu a vzhľadom na to, že neboli preukázané žiadne

sociálne aspekty, tvrdené žalovanými, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, súd
o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP podľa zásady úspešnosti v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).