Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110206857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1110206857.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Š. F., nar.

XX. XX. XXXX, bytom P. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Peter Vačok,
advokát, Vazovova č. 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná 1./
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, 2./ Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky j e p o v
i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 300,- Eur a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 11. 02. 2010, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 02.
2010 domáhal, aby mu žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky zaplatila náhradu škody v sume 1 713,27 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 300
000,- Eur.
2. V priebehu konania na základe oznámenia žalobcu zo dňa 30. 09. 2011 (č. l. 87) vstúpil do konania na

strane žalovaného ďalší ústredný orgán štátnej správy, oprávnený konať v mene Slovenskej republiky
a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom
procesnýchstrán,svedkovaoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkaznýchprostriedkovzaložených
v súdnom spise ich prečítaním na pojednávaní.
4.Žalobcauviedol,žesadomáhanáhradyškodyanáhradynemajetkovejujmyvsúvislostisnesprávnym
úradným postupom, ktorý spočíval v zbytočných prieťahoch v rámci vyšetrovania trestného činu

lúpeže, z ktorého spáchania bol obvinený uznesením Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru
Bratislava V č. Y. XXX/XX zo dňa 20. 04. 1995. Vyšetrovanie trvalo
až do roku 2009, kedy bol na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/133/2008 zo
dňa 28. 04. 2009 oslobodený spod obžaloby, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od
obžaloby. Vznesením obvinenia došlo k zásahu do jeho práv a cti. Žalobca bol ako obvinený vystavený
hrozbe obmedzenia základných slobôd. Zo vznesenia obvinenia mu vyplývali administratívno-právne
obmedzenia. Kriminalizácia žalobcu trvala 14 rokov. Účel trestného konania vzhľadom na dobu potrebnú

pre dokazovanie mal byť splnený v úplne inom časovom horizonte. Z úradnej povinnosti mali poverení
vyšetrovatelia konať v súlade s ust. § 2 Tr. por., podľa ktorého každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným orgánom. Žalobca bol stíhaný na
základe výpovede a rekognície svedkyne Y., ktorá bola nepochybne vyprodukovaná vyšetrovateľom por.X.. Dĺžka jeho trestného stíhania bola spôsobená snahou vyšetrovateľov a prokuratúry zakryť páchanie
inej trestnej činnosti. Žalobca tak čelil obvineniu zo závažného trestného činu, pri ktorom sa trestná
sadzba pohybovala v rozpätí päť až dvanásť rokov, čomu čelil počas obdobia 14 rokov. V prípade

takéhoto odsúdenia prichádzal do úvahy len nepodmienečný trest odňatia slobody. Takáto skutočnosť
pôsobila na žalobcu nesmierne ťaživo. Po štrnástich rokoch sa po psychickej stránke cítil doslova na
dne. Počas trestného stíhania dňa 11. 01. 2007 požiadal okresnú prokuratúru, aby preskúmala postup
policajta. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V po preskúmaní veci konštatovala prieťahy a
nečinnosť vyšetrovateľa a urobila opatrenia na urýchlenie trestného stíhania. Napriek

tomu sa vo veci ďalej nekonalo a preto písomným podaním zo dňa 18. 10. 2007 upozornil Generálnu
prokuratúruSRnaprieťahyanaporušovaniesvojichpráv.NazákladetohtopodnetuKrajskáprokuratúra
Bratislava oznámením zo dňa 27. 11. 2007 opätovne konštatovala prieťahy v konaní spôsobené
vyšetrovateľom. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje konanie vyšetrovateľa najmä z pohľadu
absolútneho nerešpektovania práv obvineného. V danom prípade samotné konštatovanie porušenia
práv nepovažuje žalobca za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a dĺžku a závažnosť nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V.
5. Z písomného vyjadrenia žalovaného a to Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 18. 04. 2011 (č. l. 68-70) vyplýva, že žalobca dňa 09. 06. 2009
doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá

bola následne listom zo dňa 16. 06. 2009 postúpená na vybavenie Ministerstvu vnútra SR. V prípade
pochybenia vyšetrovateľa je orgánom oprávneným konať za štát vo veci náhrady škody Ministerstvo
vnútra SR.
6. Z písomného vyjadrenia žalovaného a to Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 02. 12. 2011 (č. l. 98-103) a zo dňa 09. 03. 2016 (č. l. 168-170)

vyplýva, že vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie žalobcu síce predstavuje závažný zásah do
jeho osobnostných práv, ale nemožno ho považovať za neoprávnený zásah vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k nemu došlo. Možnosť trestného stíhania predpokladá Trestný poriadok a preto nemohlo dôjsť
k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca
v postavení obvineného sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Zhromaždené dôkazy

odôvodňovali podozrenie, že žalobca spáchal trestný čin, uvedený v uznesení o vznesení obvinenia.
Okresná prokuratúra Bratislava V a Krajská prokuratúra Bratislava konštatovali prieťahy v trestnom
konaní a poukázali na neprimeranú dĺžku trvania trestného stíhania od 14. 12. 1995 až do 02. 11.
2005, ktoré bolo prerušené z dôvodov neprítomnosti poškodeného R. a nemožnosti jeho zabezpečenia,
následkom čoho nebolo možné vec náležite objasniť. Celkovú dĺžku konania ovplyvnila predovšetkým

neprítomnosť poškodeného a nie nečinnosť vyšetrovateľa.
7. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, vyhotovenej Okresným riaditeľstvom PZ Bratislave V, ČVS: XXX/
XX dňa 08. 02. 1995 (č. l. 256) vyplýva, že v prítomnosti poškodeného E. R. vykonal vyšetrovateľ PZ
ohliadku miesta činu na Š. N.. Č.. XX, v rámci ktorej došlo k zaisteniu štyroch biologických stôp.
8. Zo žiadosti Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa

20. 04. 1995 o predchádzajúci súhlas prokurátora na zadržanie podozrivej osoby (č. l. 258) vyplýva,
že žalobca mal dňa 07. 02. 1995 lúpežne prepadnúť poškodeného E. R. so zbraňou v ruke, pričom sa
poškodenému podarilo ujsť, v dôsledku čoho vznikol podľa vyšetrovateľa dôvod väzby podľa § 67 ods. 1
písm. b) Tr. por. Po preštudovaní spisového materiálu prokurátor dňa 20. 04. 1995 o 08.40 hod. súhlasil
so zadržaním žalobcu, o čom bol vyšetrovateľ upovedomený telefonicky.

9. Zo záznamu Mestského veliteľstva PZ SR Bratislava V, č.j.: Y.-XXX/XX zo dňa 20. 04. 1995
(č.l.259)vyplýva,žedôvodompredvedeniaŠ.F.bolopodozreniezospáchanianásilnejtrestnejčinnosti.
10. Zo zápisnice o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Okresného úradu vyšetrovania PZ
Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 20. 04. 1995 (č. l. 260) vyplýva, že žalobca bol dňa 20. 04. 1995
o 6.25 hod. obmedzený na osobnej slobode s tým, že vyšetrovateľom bol prevzatý dňa 20. 04. 1995 o

08.00 hod. pre podozrenie zo spáchania trestného činu lúpeže.
11. Z obsahu uznesenia Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 20. 04.
1995 (č. l. 261) vyplýva vznesenie obvinenia voči Š. F. pre trestný čin lúpeže. Uznesenie bolo doručené
obvinenému dňa 20. 04. 1995 a obhajcovi JUDr. Neviďanskému dňa 20. 04. 1995.
12. Zo zápisnice Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX o

výsluchu obvineného zo dňa 20. 04. 1995 (č. l. 264) vyplýva, že obvinený sa podrobne vyjadril ku skutku
zo dňa 07. 02. 1995, ktorého spáchanie v celom rozsahu poprel.
13. Z návrhu Obvodnej prokuratúry Bratislava V, č.: Pv XXX/XX zo dňa 20. 04. 1995 (č. l. 265)
vyplýva žiadosť o vzatie Š. F. do väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko prokurátor dospelk záveru, že u obvineného je daná dôvodná obava, že by mohol pôsobiť na svedkov alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
14. Zo zápisnice Obvodného súdu Bratislava V sp. zn. Nt 142/95 zo dňa 21. 04. 1995, spísanej v cele

policajného zadržania (č. l. 267-268) vyplýva, že obvinený celé toto obvinenie považoval za reakciu ľudí,
na ktorých podal trestné oznámenie ako akt pomsty voči jeho osobe. Skutku, z ktorého bol obvinený,
sa nikdy nedopustil. Poškodeného E. R. nikdy v živote nevidel, ani jeho auto. Nepozná X. Y., s cudzou
ženou by si nikdy na lavičku nesadal. Vo februári, kedy malo prísť ku skutku, ktorý mu bol kladený za
vinu, bol vypočúvaný na kriminálnej polícií u nadpor. R.. Bola mu odobraná vzorka slín, detailne prezreté

ruky až po lakte, pričom nebolo zistené ani škrabnutie. Pokiaľ ide o preverenie
krvnej skupiny, policajti mu už vtedy oznámili, že je to v poriadku. Obvinený dal písomný sľub, že v
prípade prepustenia na slobodu sa dostaví na všetky predvolania vyšetrovateľov, nedopustí sa žiadnej
trestnej činnosti a bude pomáhať pri objasňovaní skutku, nakoľko sa ho nedopustil. Následne sudca pre
prípravné konanie vydal opatrenie podľa § 77 Tr. por., na základe ktorého dňa 21. 04. 1995 o 12.50 hod.
prepustil obvineného zo zadržania.

15. Z uznesenia Obvodnej prokuratúry Bratislava V č. Pv XXX/XX-XX zo dňa 20. 06. 1995 (č. l. 262)
vyplýva zamietnutie sťažnosti obvineného Š. F. proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 20. 04.
1995. Obvodný prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa bol dôvodný a začaté trestné stíhanie a
zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchala určitá osoba. V
danom prípade boli podmienky ust. § 160 ods. 1 Tr. por. splnené. Bolo vecou ďalšieho vyšetrovania,

či jeho výsledky dostatočne odôvodnia postavenie obvineného pred súd alebo či bude vyšetrovanie
ukončené iným spôsobom.
16. Zo zápisnice Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa
20. 04. 1995 (č. l. 270) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu poškodeného E. R..
17. Zo zápisnice Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 21.

04. 1995 (č. l. 271-272) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu svedkyne X. Y..
18. Zo zápisnice Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 21. 04.
1995 (č. l. 273) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu svedkyne O. F..
19. Zo zápisnice Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 20. 04. 1995
(č. l. 274) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k uskutočneniu rekognície za účelom opoznania

páchateľa trestného činu zo strany poškodeného a svedkov.
20. Zo záznamu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 13. 12. 1995
(č. l. 276) vyplýva, že vyšetrovateľ por. H. a nadpor. R. vykonali šetrenie ohľadom pobytu poškodeného
R.vmiestejehotrvaléhobydliskanaP.N..Č..XX,kdeimniktonabúchanieahlasnéopakovanéklopanie
neotváral, z tohto dôvodu nemohlo prísť k predvedeniu poškodeného R..

21. Na základe uznesenia Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa
14. 12. 1995 (č. l. 277) došlo k prerušeniu trestného stíhania obvineného, nakoľko pre neprítomnosť
poškodeného E. R. nebolo možné vec náležite objasniť, keďže poškodený sa k vyšetrovateľovi
nedostavoval, poštu si nepreberal, v mieste svojho trvalého bydliska sa nezdržiaval a nenachádzal sa
ani vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podľa názoru polície bolo vykonané všetko

potrebné na zabezpečenie zistenia jeho trvalého pobytu.
22. Z obsahu podania Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: Y.-XXX/XX zo dňa 10. 07.
1998 (č. l. 278) vyplýva žiadosť o predvedenie poškodeného E. R., ktorá sa mala realizovať dňa 16.
07. 1998 o 06.00 hod. ráno.
23. Zo záznamu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: XXX/PSt-XX zo dňa 16. 07.

1998 (č. l. 279) vyplýva správa o vykonanom šetrení, v rámci ktorého bolo zistené, že poškodený R.
bol odcestovaný na dovolenke v Taliansku, pričom jeho švagriná nevedela uviesť, kedy sa poškodený
vráti domov.
24. Z obsahu podania Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: XXX/XX zo dňa 16. 07.
1998 (č. l. 282) vyplýva žiadosť o predvedenie poškodeného E. R., na deň 04. 08. 1998.

25. Zo záznamu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: XXX/PSt-XX zo dňa 04. 08.
1998 (č. l. 281) vyplýva, že polícií sa poškodeného nepodarilo predviesť, nakoľko im dvere na uvedenej
adrese nikto neotváral, od susedov sa dozvedeli, že menovaného videli doma asi pred mesiacom a
odvtedy ho nevideli.
26. Zo záznamu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: XXX/XX zo dňa 13.

08. 1998 (č. l. 280) vyplýva, že vyšetrovateľ H. sa dozvedel od pracovníkov kriminálnej polície na
Sasinkovejulici,ževinejtrestnejvecimábyťvypočutýE.R..Vyšetrovateľnáslednetelefonickyrozprával
s poškodeným R., ktorý potvrdil, že predvolania na výsluchy síce dostal, ale nemal čas sa dostaviť,
pričom prisľúbil, že sa dostaví, keď sa telefonicky s vyšetrovateľom dohodne.27. Zo záznamu Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: XXX/XX zo dňa 20.
08. 1998 (č. l. 283) vyplýva, že vyšetrovateľ sa telefonicky dohodol s poškodeným R., že sa dostaví
na výsluch dňa 18. 08. 2008, avšak k výsluchu sa napokon nedostavil. Poškodený R. následne

telefonicky oznámil vyšetrovateľovi, že na polícií vraj bol, ale nevedel meno, ku komu sa má dostaviť. S
vyšetrovateľom sa následne dohodol na termíne výsluchu dňa 20. 08. 1998 o 11.00 hod. Ani na tento
termín sa poškodený R. napokon nedostavil a ani sa telefonicky neohlásil.
28. Z odpisu registra trestov zo dňa 04. 05. 2005 (č. l. 284) vyplýva, že E. R. bol osemkrát trestne stíhaný
a odsúdený, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

29. Z obsahu podania Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo
dňa 15. 11. 2005 (č. l. 285) vyplýva žiadosť o poskytnutie informácie, či sa poškodený E. R. nachádza
na adrese trvalého pobytu, alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe.
30. Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo
dňa 15. 11. 2005 (č. l. 286) bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní voči Š. F., pokiaľ ide
o trestný čin lúpeže. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 14. 12. 1995 bolo trestné stíhanie

podľa § 173 ods. 1 Tr. por. písm. a) Tr. por. prerušené, nakoľko poškodený E. R. sa na výsluch k
vyšetrovateľovi nedostavoval, poštu nepreberal a v mieste svojho trvalého bydliska sa nezdržiaval,
pričom podľa vyšetrovateľa bolo potrebné vykonať procesné úkony a teda dôvody prerušenia trestného
stíhania pominuli.
31. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa

28. 11. 2005 (č. l. 290-291) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k opätovnému výsluchu
poškodeného E. R..
32. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 01.
12. 2005 (č. l. 292) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k opätovnému výsluchu
obvineného Š. F..

33. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 08.
12. 2005 (č. l. 293-294) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu svedkyne B. F.A..
34.ZobsahupodaniaOkresnéhoriaditeľstvaPZBratislavaV,ČVS:S.-XXX/X-S.-L.-XXXXzodňa21.12.
2005 (č. l. 295) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k podaniu návrhu na podanie obžaloby.
35. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky, ČVS: S.-XXX/XX Š., S.-XXX/JKP-R.-

XXXX zo dňa 13. 04. 2007 (č. l. 293-294) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu
svedkyne Ľ. S..
36. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 03.
05. 2007 (č. l. 298) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k opätovnému výsluchu
svedkyne B. F..

37. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XX zo dňa 25. 01.
2008 (č. l. 299-300) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k opätovnému výsluchu obvineného
Š.V. F..
38. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 26.
03. 2008 (č. l. 301) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k opätovnému

výsluchu poškodeného E. R..
39. Z obsahu zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 24.
07. 2008 (č. l. 302) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k výsluchu svedka Š. R..
40. Z obsahu podania Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX zo dňa 27.
08. 2008 (č. l. 304) vyplýva, že v rámci prípravného konania došlo k podaniu návrhu

na podanie obžaloby.
41. Z obsahu podania Okresnej prokuratúry Bratislava V č. XPv XXX/XX zo dňa 05. 09.
2008 (č. l. 305) vyplýva, že voči obvinenému bola dňa 10. 09. 2008 podaná obžaloba a to Okresnému
súdu Bratislava V.
42. Okresný súd Bratislava V na základe rozsudku sp. zn. 2T/133/2008 zo dňa 28.

04. 2009 (č. l. 306-307) oslobodil obžalovaného Š. F. spod obžaloby a to s poukazom na
ust. § 285 písm. f) Tr. por., nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239
ods. 2 Tr. por. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2009.
43. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava V č. X J. XXX/XX-XXX zo dňa 07. 02.
2007 (č. l . 34) vyplýva, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu ČVS: S. XXX/XX bolo zo strany okresnej

prokuratúry zistené, že od vrátenia veci na doplnenie vyšetrovania dňa 10. 01. 2006 vyšetrovateľ v
uvedenej veci vôbec nekonal. Prokuratúra túto skutočnosť signalizovala riaditeľke OVK ÚJaKP OR
PZ Bratislava V so žiadosťou o zabezpečenie nápravy a osobný dohľad nad ďalším bezprieťahovým
konaním vo veci a to aj vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania skutku.44. Z oznámenia Krajskej prokuratúry Bratislava č. X F. XXX/XX zo dňa 27. 11. 2007 (č. l. 37-39) vyplýva
konštatovanie prieťahov v prípravnom konaní, vedenom OR PZ BA V pod ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX.
Zo strany krajskej prokuratúry bolo zistené, že vyšetrovanie, ktoré začalo dňa 08. 02. 1995 vykonaním

neodkladného úkonu (obhliadka miesta činu) trvá už takmer 13 rokov, teda dobu skutočne značne
neprimeranú skutkovej a právnej nenáročnosti trestného činu. Značný a podstatný podiel
na dĺžke trvania vyšetrovania mali vyšetrovatelia PZ. Úkony vykonané vyšetrovateľmi v čase prerušenia
trestného stíhania od 14. 12. 1995 do 15. 11. 2005 za účelom zabezpečenia účasti poškodeného E.
R. boli nedostatočné, resp. frekvencia ich vykonávania nebola spôsobilá zabezpečiť účasť E. R. na

vyšetrovaní. Po vydaní uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, na ktoré
dal pokyn dozorujúci prokurátor, vyšetrovateľ PZ výsluch poškodeného vykonal, avšak nedostatočne, v
dôsledku čoho bolo nevyhnutné tento výsluch opätovne zopakovať a vykonať súčasne celý rad ďalších
vyšetrovacích úkonov, ktorých vykonanie dozorujúci prokurátor uložil vyšetrovateľovi ešte dňa 07. 03.
2011 (pri jednej z previerok vyšetrovacieho spisu) a opätovne dňa 01. 01. 2006 pri vrátení veci na
doplnenie vyšetrovania. Nečinnosť vyšetrovateľa PZ bola v danej veci viacnásobne konštatovaná aj

dozorujúcou prokurátorkou okresnej prokuratúry, naposledy dňa 07. 02. 2007.
45. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 05. 2009 (č. l. 47-51)
vyplýva, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o poskytnutie satisfakcie vo forme náhrady
škody v sume 1 713,27 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 300 000,- Eur a to v súvislosti s vydaním
uzneseniaovzneseníobvineniazodňa20.04.1995pretrestnýčinlúpeže,ktorébolovydanénazáklade

výpovede a rekognície E. R. a údajnej výpovede a rekognície svedkyne X. Y. zo dňa 20. 04. 1995,
ktorá však na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2009 uviedla iné okolnosti, v dôsledku čoho zástupca
Okresnej prokuratúry Bratislava V ustúpil od obžaloby.
46.Zobsahufaktúryč.2811,vystavenejJUDr.PetromVačokomdňa04.07.2011 (č.l.76)vyplýva
vyúčtovanie sumy 1 636,79 Eur za obhajobu v trestnej veci, vedenej Okresným súdom Bratislava V pod

sp. zn. 2T/133/2008 podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Prílohu faktúry tvoril rozpis jednotlivých úkonov právnej
pomoci t.j. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 18. 05. 2005 v sume 105,61 Eur, podanie odvolania dňa
27. 05. 2005 v sume 105,61 Eur, účasť na výsluchu obvineného F. dňa 01. 12. 2005 v sume 105,61 Eur,
účasť na výsluchu svedkyne F. dňa 08. 12. 2005 v sume 105,61 Eur, preštudovanie spisu dňa 08. 12.
2005 v sume 105,61 Eur, podanie žiadosti o preskúmanie postupu policajta dňa 11. 01. 2007 v sume

125,42 Eur, výsluch svedkyne F. dňa 03. 05. 2007 v sume 125,42 Eur, účasť na výsluchu obvineného
F. dňa 25. 01. 2008 v sume 134,09 Eur, preštudovanie spisu dňa 27. 08. 2008 v sume 134,09 Eur,
účasť na verejnom zasadnutí Okresného súdu Bratislava V dňa 15. 01. 2009 v sume 147,43 Eur, účasť
na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bratislava V dňa 12. 02. 2009 v sume 147,43 Eur, účasť pri
výsluchu svedka R. dňa 01. 04. 2009 v sume 147,43 Eur, účasť na hlavnom pojednávaní Okresného

súdu Bratislava V dňa 28. 04. 2009 v sume 147,43 Eur.
47. Dňa 11. 07. 2011 JUDr. Peter Vačok vystavil žalobcovi príjmový pokladničný doklad ohľadom úhrady
sumy 1 636,79 Eur (č. l. 78).
48. Žalobca uviedol, že svojmu obhajcovi sumu 1 636,79 Eur, vystavenú na základe faktúry zo dňa 04.
07. 2011 neuhradil.

49. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo
iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo
najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich
do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.
50. Podľa § 2 ods. 5 zák. č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú

tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S
rovnakoustarostlivosťouobjasňujúokolnostisvedčiaceprotiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčia
vjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy,nečakajúcnanávrhstrán.Priznanieobvineného
nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
51.Podľa§2ods.7zák.č.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,každýmáprávo,abyjehotrestnávecbola

spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach
tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania.

53. Podľa § 98 zák. č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku, ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez
dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia
sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl aleboozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa
predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť.
54. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní
pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej
v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.
55. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
56. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
57. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010), vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu,2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,3).
58. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02.
2010), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
59. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010), právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

60. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010),
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
61. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010), v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
62. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010),

výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

63. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010),
zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré bolivydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
64. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby (t.j. 15. 02. 2010),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
65. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. 05. 2007, sp. zn. 4Cdo/177/2005, nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy možno priznať v súlade s čl. 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na náhradu škody vznikol podľa zák. č. 58/1969 Zb.
Keďže Dohovor v uvedenom článku umožňuje odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má
jeho aplikácia pokiaľ ide o obsah pojmu škoda prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Tento právny názor
sa vzťahuje na prípad nároku na náhradu škody za predchádzajúce nezákonné pozbavenie osobnej
slobody (výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom).

66. Súd vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia zistil,
že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie v období od 20. 04. 1995 do 28. 04. 2009, t.j. po dobu
14 rokov a 8 dní, ktoré skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby, nakoľko prokurátor na hlavnom
pojednávaní ustúpil od obžaloby.
67. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V viedlo trestné stíhanie voči žalobcovi od 20.

04. 1995, kedy na základe uznesenia ČVS: Y.-XXX/XX bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi, do
21. 12. 2005, kedy vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V podal Okresnej
prokuratúre Bratislava V návrh na podanie obžaloby.
68. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V pokračovalo v trestnom stíhaní žalobcu v období
od 01. 01. 2006, kedy mu bola vec vrátená z Okresnej prokuratúry Bratislava V na došetrenie, do 27. 08.

2008, kedy vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V opätovne podal Okresnej
prokuratúre Bratislava V návrh na podanie obžaloby.
69. Trestné stíhanie žalobcu v čase od podania obžaloby Okresnému súdu Bratislava V (t.j. dňa 10. 09.
2008) do vyhlásenia rozsudku, na základe ktorého došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby (t.j. dňa
28. 04. 2009) trvalo 7 mesiacov a 18 dní. Z uvedeného vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava V a

ani Okresný súd Bratislava V sa nemohli dopustiť nesprávneho úradného postupu vo forme zbytočných
prieťahov v trestnom stíhaní žalobcu.
70. Pokiaľ ide o participáciu prokuratúry na vyšetrovaní skutku, z ktorého bol obvinený žalobca dňa
20. 04. 1995, z dokazovania vyplýva, že prokuratúra riadne vykonávala dozor nad vyšetrovaním
a vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Bratislava V ukladala pokynom, aby v trestnom stíhaní

pokračovali tak, aby vec bola náležite objasnená (§ 2 ods. 5 zák. č. 141/1961 Zb.).
71. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava V č. X J. XXX/XX-XXX zo dňa 07. 02.
2007 (č. l . 34) vyplýva, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu ČVS: S. XXX/XX bolo zo strany okresnej
prokuratúry zistené, že od vrátenia veci na doplnenie vyšetrovania dňa 10. 01. 2006 vyšetrovateľ v
uvedenej veci vôbec nekonal. Prokuratúra túto skutočnosť signalizovala riaditeľke OVK ÚJaKP OR

PZ Bratislava V so žiadosťou o zabezpečenie nápravy a osobný dohľad nad ďalším bezprieťahovým
konaním vo veci a to aj vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania skutku.
72. Z oznámenia Krajskej prokuratúry Bratislava č. X F. XXX/XX zo dňa 27. 11. 2007 vyplýva
konštatovanie prieťahov v prípravnom konaní, vedenom OR PZ BA V pod ČVS: S.-XXX/X-S.-L.-XXXX.
Zo strany krajskej prokuratúry bolo zistené, že vyšetrovanie, ktoré začalo dňa 08. 02. 1995 vykonaním

neodkladného úkonu (obhliadka miesta činu) trvá už takmer 13 rokov, teda dobu skutočne značne
neprimeranúskutkovejaprávnejnenáročnostitrestnéhočinu.Značnýapodstatnýpodielnadĺžketrvania
vyšetrovania mali vyšetrovatelia PZ.
73. Na základe zisteného skutkového stavu sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého bol
prieťah zapríčinený nemožnosťou zabezpečiť prítomnosť poškodeného R. na vyšetrovacích úkonoch a

teda nie vyšetrovateľmi. Z dokazovania nepochybne vyplýva, že v roku 1998 disponovali vyšetrovatelia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V informáciou o tom, kedy a kde bude vypočutý
poškodený R.. Vzhľadom na evidentný problém s účasťou poškodeného na vyšetrovacích úkonov, bolo
zo strany vyšetrovateľov náležité, aby pri zabezpečení prítomnosti poškodeného postupovali tak, ako si
to vyžadoval účel trestného konania a k tomuto účelu použili všetky zákonné prostriedky, ktoré vyplývajú

nielen z Trestného poriadku (§ 98 - predvedenie poškodeného ako svedka), ale aj zo zák. č. 171/1993
Z. z. (§ 9). S poukazom na tieto dôkazy dospel súd k záveru, že v prípade žalobcu sa viedlo trestné
stíhanie neprimerane dlhé obdobie (14 rokov a 8 dní), pričom najväčší podiel na neprimerane dlhom
trestnom stíhaní mal nesprávny úradný postup vyšetrovateľov Okresného riaditeľstva Policajného zboruBratislava V, ktorí viedli vyšetrovanie od 08. 02. 1995 do 21. 12. 2005 (t.j. 10 rokov, 10 mesiacov a 13
dní), a od 01. 01. 2006 do 27. 08. 2008 (1 rok, 8 mesiacov a 27 dní) a to bez toho, aby
vyčerpávajúcim spôsobom využili všetky zákonné prostriedky, prostredníctvom ktorých by zabezpečili

prítomnosť poškodeného R. na vyšetrovacích úkonoch. Dohadovanie vyšetrovateľa s poškodeným R.
prostredníctvom telefónu nemožno ani zďaleka vyhodnotiť ako efektívny úradný postup. Vyšetrovateľ z
predchádzajúceho obdobia si musel byť vedomý toho, že poškodený R. sa vôbec nezdržiava v mieste
trvalého pobytu. Vyšetrovateľ mal taktiež vedomosť o tom, že v prípade E. R. sa jednalo o osobu
viackrát trestne stíhanú, ktorá sa vôbec nedostavila na predvolania polície. Keďže predchádzajúce

pokusy vyšetrovateľov o predvedenie poškodeného dňa 13. 12. 1995, 16. 07. 1998 a 04. 08.
1998 boli neúspešné, bolo namieste, aby vyšetrovateľ po získaní informácie o mieste a čase výsluchu
poškodeného R. dňa 13. 08. 1998 v inej trestnej veci využil inštitút predvedenia v zmysle § 98 Tr. por.
74. Celkovo viedlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V vyšetrovanie po dobu 12 rokov,
7 mesiacov a 10 dní, čím nepochybne došlo k porušeniu základných zásad trestného konania, platných
do 31. 12. 2005 (§ 2 ods. 4 a ods. 5 Tr. por.), resp. platných od 01. 01. 2006 (§ 2 ods. 7 Tr. por.) a

to pokiaľ ide o vyšetrenie skutku v primeranej lehote. Aj keď Trestný poriadok neobsahuje ustanovenia
o primeraných lehotách, v prípade žalobcu ako obvineného nie je možné akceptovať, aby štát voči
nemu viedol prostredníctvom vyšetrovateľov Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V
vyšetrovanie takmer po dobu 13 rokov. Nesprávny úradný postup vyšetrovateľov vo forme zbytočných
prieťahov bol konštatovaný aj Okresnou prokuratúrou Bratislava V v oznámení č. X J. XXX/XX-XXX zo

dňa 07. 02. 2007 a Krajskou prokuratúrou Bratislava v oznámení č. X F. XXX/XX zo dňa 27.
11. 2007.
75. Na základe týchto skutočností je nepochybné, že nesprávneho úradného postupu sa zo strany štátu
vo vzťahu k žalobcovi ako obvinenému dopustili vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava V, čím je daná zodpovednosť Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky /§ 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z./.
76. Pokiaľ ide o zodpovednosť Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky /§ 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z./, z dokazovania vyplýva, že trestné
konanie pred Okresným súdom Bratislava V sa viedlo v čase od 10. 09. 2008 do 28. 04.
2009, t.j. po dobu takmer 8 mesiacov, ktorú však nemožno s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

vyhodnotiť ako neprimerane dlhú. Z tohto dôvodu sa Okresný súd Bratislava V nedopustil zbytočných
prieťahov v trestnom konaní, čím nie je daná zodpovednosť Slovenskej republiky, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a preto súd v tejto časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
77. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody v sume 1 713,27 Eur, pozostávajúcej z

trov obhajoby v trestnom konaní, z dokazovania vyplýva, že obhajca žalobcu JUDr. Vačok na základe
faktúry č. 2811 zo dňa 04. 07. 2011 vyúčtoval žalobcovi sumu 1 636,79 Eur, za obhajobu
v trestnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 2T/133/2008. Na to,
aby žalobcovi vznikla škoda je potrebné, aby došlo k zníženiu majetkovej podstaty žalobcu o sumu,
ktorú uhradil svojmu obhajcovi v súvislosti s faktúrou č. 2811 zo dňa 04. 07. 2011. Vzhľadom na to, že

žalobca túto sumu JUDr. Vačokovi neuhradil, čo žalobca uviedol na pojednávaní, nemohlo dôjsť k vzniku
škody tak, ako to tvrdil žalobca. Jeden z viacerých predpokladov vzniku škody tvorí aj predpoklad reálnej
úhrady sumy či už v hotovosti alebo prevodom na účet, ktorú žalobca definoval ako škoda. Ak k takejto
úhrade nedošlo zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov na strane veriteľa, či dlžníka, nemožno
ešte hovoriť o vzniku škody na strane dlžníka, v tomto prípade žalobcu. Z týchto dôvodov súd žalobcu

v časti o náhradu škody v sume 1 713,27 Eur ako nepreskúmateľnú zamietol.
78. Súd v súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 300 000,- Eur zistil,
že nesprávny úradný postup vo forme zbytočných prieťahov zo strany vyšetrovateľov Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V trval od 08. 02. 1995 do 21. 12. 2005 (t.j.
10 rokov, 10 mesiacov a 13 dní), teda po dobu platnosti a účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č.

514/2003 Z. z. a taktiež trval od 01. 01. 2006 do 27. 08. 2008 (1 rok, 8 mesiacov a 27 dní), t.j. počas
platnosti a účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.
79. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon č. 58/1969 Zb. neupravuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/177/2005
zo dňa 31. 05. 2007 je súd toho názoru, že i keď nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol aj počas

účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať v súlade s čl.
5 ods. 1, 5 Dohovoru iba v prípade, ak došlo k nezákonnému pozbaveniu
osobnej slobody poškodeného.80.Vprejednávanejvecibolonesporné,žežalobcavsúvislostistrestnýmstíhanímnebolvzatýdoväzby
a keďže trestné stíhanie sa skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, je logické, že mu nebol uložený ani trest
odňatia slobody. Žalobcovi preto nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po dobu

nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V
od 20. 04. 1995 do 30. 06. 2004.
81. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup v období od 01. 07. 2004 do 21. 12. 2005 (t.j. 1
rok a 6 mesiacov), a v období od 01. 01. 2006 do 27. 08. 2008 (1 rok, 8 mesiacov a 27
dní), súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (zbytočné prieťahy v období od 20. 04. 1995 do 30.

06. 2005, oslobodenie žalobcu spod obžaloby, konštatovanie prieťahov zo strany Okresnej prokuratúry
Bratislava V a Krajskej prokuratúry Bratislava, porušenie práv žalobcu na vyšetrenie veci v primeranej
lehote a s tým spojený zásah do jeho osobnosti) priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
3 300,- Eur, ktorú považoval za dostatočnú a primeranú (§ 17 ods. 2, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.). Vo
zvyšnej časti súd žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.
82. Súd nepovažoval konštatovanie prieťahov bez priznania finančného odškodnenia žalobcovi za

dostatočnú morálnu satisfakciu a to najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku trestného stíhania, ktoré
viedlivyšetrovateliaOkresnéhoriaditeľstvaPZBratislavaV(§17ods.2).Privýpočtevýškynemajetkovej
ujmy súd zohľadnil stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach,
pričom vzal do úvahy najmä skutočnosť, že nemajetková ujma nemôže nahradiť skutočnú škodu, ale
iba poskytuje morálnu satisfakciu za ujmu, ktorá bola spôsobená žalobcovi zo strany štátu z dôvodu

neprimerane dlhého vedenia trestného stíhania.
83. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, či svedkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie
a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a
v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky

dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z
ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo
presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
84. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

85.Vzhľadomnato,žeúspechžalobcupredstavujeiba1,09%,nevznikolmunároknapriznanienáhrady
trov konania voči žalovanému, ktorého úspech v tejto veci predstavuje 98,91 %. Žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil. Z tohto dôvodu súd žiadnej z procesných strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.