Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216200484.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ing. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U., L.
S. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovaným: 1/ METEOR - D.S., s. r. o., so sídlom Veľké Dvorníky 246, IČO 36
249 718, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Bernolákovo,

Gróbska 19, IČO: 36 860 646, 2/ NEA PLAST EU, s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Kračanská cesta
5943/40, IČO 46 521 241, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/11/2016-230 zo dňa 22. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ voči výroku napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie v časti
určenia, že žalobca je vlastníkom pozemkov registra „C“ vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre
kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2

o d m i e t a .

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania žalobcu a žalovaného 1/ z r u š u j e a vec mu vracia v zrušenom rozsahu na konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
1/45kcelkupozemkovregistra„E“vedenýchnalistevlastníctva č.XXXprekat.úz.P.J.parc.č.166/101
orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798 m2; spoluvlastníckeho
podielu 783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P.
J. parc. č. 474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo
XXXX pre kat. úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345 m2, parc. č.

420 orná pôda vo výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527 orná pôda
vo výmere 6000 m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda vo výmere
19927 m2, parc. č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č. 167/301 orná
pôda vo výmere 110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401 orná pôda vo
výmere 281 m2, parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná pôda vo výmere
7 m2; pozemkov registra „C“ vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná

pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2 a zároveň priznal žalobcovi voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam, ako i s poukazom na procesné ust. § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že evidovaným vlastníkom dotknutých
nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX pre kat. úz. P. J. je žalovaný 1/ a
dotknutých nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX je žalovaný 2/. Kúpnou zmluvou označenou (ručne

dopísaným) dátumom 3.10.2013 mal žalobca žalovanému 1/ predať (žalobným výrokom) dotknuté
nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 16.500,- Eur. Zmluva obsahuje poznámku, že kupujúci
vykonáva v katastri obce poľnohospodársku výrobu už najmenej 3 roky pred dňom uzavretia kúpnej
zmluvy. Zmluva je spísaná na troch listoch, na štvrtom liste je pripojená overovacia doložka podpisu
žalobcu zo dňa 3.10.2013 na matrike Obce P. J. č. XXX/XXXX. Vkladové konanie prebehlo pod

číslom V 8629/2014, vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/ bol povolený dňa 9.12.2014. Kúpnou
zmluvou zo dňa 3.10.2013 žalobca predal obchodnej spoločnosti Dreamtown Invest nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 148/249 a 148/285. Opäť na osobitnom liste
sa nachádza overovacia doložka pod č. 245/2013 k podpisu žalobcu. Zámennou zmluvou zo dňa
30.7.2015 žalovaný 1/ nehnuteľnosti z listu vlastníctva č. XXXX previedol na žalovaného 2/. Vkladové
konanie prebehlo pod číslom V 4995/15, vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ bol povolený dňa

31.08.2015. Pod poradovým číslom 245 v Osvedčovacej knihe podpisu bol dňa 3.10.2013 overený
podpis žalobcu na kúpnej zmluve. V položke sa nachádzajú dva podpisy žalobcu, pri označení listiny
„kúpna zmluva“ je viditeľne iným perom dopísaná poznámka „- METEOR - D. S.“. Podpisy overované
pod položkami 244 (žiadosť o poskytnutie štipendia) a 246 (plnomocenstvo pre firmu) nesúvisia s
vecou. Znaleckým posudkom zo dňa 30.9.2016 vyhotoveným v trestnom konaní vedenom v súčasnosti

Krajským riaditeľstvom PZ, odboru kriminálnej polície v Trnave pod č. KRP-5/2-VYS-TT-2016 bol
vyhodnocovaný aj podpis žalobcu (sporný materiál SM1, SM2 - rovnopisy spornej kúpnej zmluvy),
ktorými bola opatrená sporná (neplatnosťou napadnutá) kúpna zmluva zo dňa 3.10.2013. V závere
znalec uviedol, že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou 8629/14 zo dňa
3.10.2013 a podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS s.r.o. zo dňa

3.10.2013 vykazujú pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je možné
konštatovať, že sporné podpisy na obidvoch dokumentoch vyhotovil totožný pisateľ. Na hodnotených
(sporných SM a porovnávacích PM) dokumentoch boli zistené tak podobné a zhodné, ako aj rozdielne
znaky, napriek zisteným rozdielnym znakom nie je možné jednoznačne spochybniť pravosť podpisov
žalobcu na vyššie uvedených dokumentoch, nie je možné žalobcu jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako

pisateľa sporných podpisov. Znalec uviedol aj poznámku, že na sporných podpisoch je pri vzájomnom
porovnaní s podpismi, ktoré mali byť vyhotovené v totožný deň, zvýšený výskyt rozdielnych znakov,
oproti podpisom, ktoré vznikli takisto v ten istý, ale iný, deň, ktoré vykazujú navzájom viac zhodných
znakov a vykazujú zhodné znaky s podpismi aj v materiáli označenými ako SM4 a SM5. Z praxe
znalec potvrdil, že podpisy vyhotovené v ten istý deň, prípadne v tom istom čase, vykazujú navzájom

viac zhodných znakov než podpisy, ktoré vznikli s väčším časovým odstupom, v tomto prípade sa to
nepotvrdilo.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení tu je. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca v žalobe

tvrdil, že kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ nepodpísal, ohľadne pravosti jeho podpisu sa na jeho podnet
viedlo aj trestné konanie. Tu je potrebné uviesť, že (tvrdená) negatívna skutočnosť sa nedá preukázať
dôkazmi, a preto bolo dôkazné bremeno na žalovaných, aby preukázali, že v prípade spornej kúpnej
zmluvydošlokjejplatnémuuzavretiu,atedakpodpísaniuzmluvyosobnezostranyžalobcu.Okresnému
súdu bola predložená sporná kúpna zmluva, na ktorú bol dodatočne rukou uvedený dátum, ktorý dátum

bol však v prípade druhej zmluvy uzavretej s firmou Dreamtown v ten istý deň uvedený priamo v texte
zmluvy, čo spochybňuje spornú zmluvu v čase, kedy mala byť spísaná a uzavretá a navodzuje tak
dojem, že bola antidatovaná (napriek výpovedi svedkyne L. v trestnom konaní, ktorá vypovedala vo
vlastnom záujme vyhnúť sa dôsledkom v zistenej manipulácii s osvedčovaním podpisov). Rovnako
nebolo súdu preukázané osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve, ako žiada citované ustanovenie §

42 ods. 3 katastrálneho zákona, nakoľko do osvedčovacej knihy bola špekulatívne dodatočne uvedená
poznámka „Meteor DS“, pričom preukázateľne pri položke 245 z roku 2013 v osvedčovacej knihe
došlo k overeniu podpisu žalobcu v prípade Dreamtown (ktorá poznámka však už na položke uvedená
nebola). Podpis na každom dokumente musí byť overený osobitne, žiadna „administratívna chyba“
nie je ospravedlnením. Skutočnosti, že podpis žalobcu na spornej zmluve (ktorý nebol jednoznačne

znalcom označený za podpis žalobcu, ale nebolo to ani vylúčené) nebol overený v súlade so zákonom,
nasvedčujúajšpekulácieohľadnečasupodanianávrhunavkladdokatastranehnuteľností,kčomudošlo
až koncom roka 2014 a výpoveď svedka O., ktorý vraj čakal na zmenu právnej úpravy (o ktorej však v
októbri 2013 nemohol mať vedomosti). Pokiaľ žalobca aj mal záujem v júli 2013 dotknuté nehnuteľnostipredať, nemožno tento prejav vôle stotožniť v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy. V danom
prípade mal súd za to, že k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo,
navyše podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne uzavretá a k

prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.

5. Po procesnej stránke bol žalobca v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný 1/, ktorým navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že napriek konštatovaniu v bode 10 napadnutého
rozsudku „V závere znalec uviedol, že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou
8629/14 zo dňa 03.10.2013 a podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS
s.r.o. zo dňa 03.10.2013 vykazujú pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je

možné konštatovať, že sporné podpisy na obidvoch dokumentoch vyhotovil totožný pisateľ“, z ktorého
je zrejmé, že podpis žalobcu na spornej kúpnej zmluve, je pravým podpisom, čo napokon v konaní
sám žalobca nikdy relevantne nespochybnil, a napriek skutočnosti, že predmetná zmluva bola riadne
opatrená overovacou pečiatkou, súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru v bode 29. Súhlasí s tým,
ženegatívnaskutočnosťsanedápreukázať,avšakvdanomprípadeideologickyajskutkovonepravdivé

a nesprávne konštatovanie, keďže žalobca podľa konštatovania okresného súdu sám tvrdil, že spornú
kúpnu zmluvu nepodpísal. V danej veci totiž nejde o nemožnosť nepreukázania takejto negatívnej
skutočnosti, sám okresný súd skonštatoval závery písmoznalca, ktorý jednoznačne skonštatoval, že
zmluvu žalobca podpísal (navyše sa tak stalo v rámci trestného konania). Okresný súd iba konštatuje, že
kúpna zmluva, na ktorej je spochybňovaný podpis žalobcu, mala byť antidatovaná (že to navodzuje taký

dojem). Priamo v rozpore s vykonaným dokazovaním je skutkový záver súdu prvej inštancie (uvedené
v odseku 29), že „ k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo, navyše
podpis na strane predávajúceho (pozn. žalobcu) nebol riadne overený...“. Dáva do pozornosti zápisnice
z pripojeného vyšetrovacieho spisu, tiež že pri konfrontácii so svedkom Q. O. žalobca sám pripustil,
že spornú kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ podpísal. Okresný súd nekonštatoval rozpor so žiadnym

zákonným ustanovením týkajúcim sa overovania podpisov na základe zákona č. 599/2001 Z. z., napriek
tomu konštatuje, že podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený. Poukázal na § 7 ods. 3 a
§ 4 ods. 3 zákona č. 599/2001 Z. z.

7.Žalobcaodvolanievočirozsudkunepodalakodvolaniužalovaného1/uviedol,ženapadnutýrozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny a uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj úkon
právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/). Zo znaleckého posudku možno vyvodiť určitý
stupeň pochybnosti znalca nad tým, či kúpnu zmluvu naozaj podpísal žalobca, a preto v žiadnom prípade
nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 1/, že znalec jednoznačne skonštatoval, že žalobca zmluvu
podpísal. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/ uvedenými v odvolaní

poukazuje na to, že žalovaný 1/ sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko
kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca je absolútne neplatná. Podľa výpovedí svedkov vypočutých v
konaní kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve nikdy nemala byť zaplatená žalobcovi. V danom prípade
sa jedná o zastretú darovaciu zmluvu. Zároveň prejav vôle darovať nehnuteľnosť nebol vykonaný
písomne a preto je táto zmluva absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.

zn. 6Cdo/179/2010 zo dňa 28.9.2010.

8. Žalovaný 2/ odvolanie voči rozsudku nepodal a k odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne nevyjadril.
Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo

výmere 1524 m2 a so žalovaným 1/ procesné spoločenstvo (nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods.
1 CSP a ani nútené podľa § 78 ods. 1 CSP) netvoria, je napadnutý rozsudok voči nemu (ohľadom
vyššieuvedenýchnehnuteľností)právoplatný,vrátanevýrokuonáhradetrovkonania(medzižalobcoma
žalovaným 2/). Odvolací súd poukazuje na to, že zákonná úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje
spoločenstvo samostatné, nerozlučné a nútené. Pričom v samostatnom spoločenstve (§ 76 CSP) ide o

samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, voči každému zo zúčastnených môže byť
samostatne (i odlišne) rozhodnuté, lehota na podanie odvolania plynie doručením rozsudku každému
spoločníkovi samostatne, tak je tomu aj v danej veci. Naproti tomu pri nerozlučnom spoločenstve (§ 77CSP) spravidla bude z právneho predpisu vyplývať určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi subjektmi, a
pri nútenom spoločenstve (§ 78 CSP) je jeho existencia vynútená hmotnoprávnou úpravou.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolanie bola podané dňa 28.6.2017. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli
2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už

podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného 1/ musel sa zaoberať naplnením
formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či odvolanie podal oprávnený
subjekt - strana (§ 359 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného 1/ je nevyhnutné

čiastočne odmietnuť (§ 386 písm. b/ CSP), nakoľko odvolanie v časti určenia vlastníckeho práva žalobcu
k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo
výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2, podala neoprávnená osoba.

11. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

12. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna
ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či

právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho
povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie
vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len
nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany,
že jej bola spôsobená ujma.

13. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie §
359CSPzato,ženastranežalovaného1/napadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieohľadneurčenia
vlastníckeho práva v časti určenia, že žalobca je vlastníkom pozemkov registra „C“ vedených na liste
vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná

pôda vo výmere 1524 m2, nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná,
bez ohľadu na subjektívny pocit žalovaného 1/. Takýto záver vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže
žalovaný 1/ nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie. Daný rozsudok v tejto časti sa žalovaného 1/ teda nijako objektívne nedotýka, a teda žalovaný
1/podalodvolanieakoneoprávnenáosoba,pričomžalovaný2/rozsudoksúduprvejinštancianenapadol

ako samostatný procesný spoločník odvolaním, tak ako už odvolací súd konštatuje v odseku 8. Uvedený
záver sa vzťahuje na odvolanie žalovaného 1/ aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade
trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, keďže ide o závislý výrok, ktorý ani nebol žalovaným 1/
napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou.

14. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) zohľadniac záver odvolacieho súdu v odseku 13, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (určenia, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
1/45kcelkupozemkovregistra„E“vedenýchnalistevlastníctva č.XXXprekat.úz.P.J.parc.č.166/101
orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798 m2; spoluvlastníckeho podielu783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č.
474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat.
úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345 m2, parc. č. 420 orná pôda vo

výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527 orná pôda vo výmere 6000
m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda vo výmere 19927 m2, parc.
č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č. 167/301 orná pôda vo výmere
110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401 orná pôda vo výmere 281 m2,
parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná pôda vo výmere 7 m2) vecne

nesprávny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa 389 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
1/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že žalobca je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 1/45 k celku pozemkov registra „E“ vedených na liste vlastníctva č. XXX pre
kat. úz. P. J. parc. č. 166/101 orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798

m2; spoluvlastníckeho podielu 783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste
vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345
m2, parc. č. 420 orná pôda vo výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527
orná pôda vo výmere 6000 m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda

vo výmere 19927 m2, parc. č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č.
167/301 orná pôda vo výmere 110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401
orná pôda vo výmere 281 m2, parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná
pôda vo výmere 7 m2 a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom (žalovaný 1/).

16. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v žalobe žalobca okrem iného poukázal
na skutočnosť, že vo veci sa vedie na OR PZ Dunajská Streda trestné stíhanie voči neznámemu
páchateľovi pod ČVS: ORP-488/2-VYS-DS-2015. Dňa 30.3.2016 oznámilo OR PZ v Dunajskej Strede,
že vyšetrovací spis ČVS: ORP-488/2-VYS-DS-2015 bol dňa 27.1.2016 odstúpený na Odbor kriminálnej
polície,KrajskériaditeľstvoPZvTrnavepodčíslomKRP-5/2-VYS-TT-2016.Dňa20.10.2016doručiloKR

PZ v Trnave znalecký posudok (fotokópia) č. 30/2016 Dňa 3.10.2013 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha v predmetnom
konaní. Zároveň dňa 3.10.2013 žalobca uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim DREAMTOWN INVEST
s.r.o. Pod položkou č. 245 Osvedčovacej knihy podpisu bol dňa 3.10.2013 osvedčený podpis žalobcu
na kúpnej zmluve (METEOR - D.S.). Zo znaleckého posudku číslo 30/2016 vyhotoveného znalkyňou

Mgr. Alenou Najšlovou (odbor písmoznalectvo, ručné písmo) dňa 30.9.2016 v trestnom konaní vedenom
Krajským riaditeľstvom PZ, odboru kriminálnej polície v Trnave pod č. KRP-5/2-VYS-TT-2016 vyplýva,
že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou 8629/14 zo dňa 3.10.2013 a podpis
obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS s.r.o. zo dňa 3.10.2013 vykazujú
pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je možné konštatovať, že sporné

podpisy na obidvoch dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2) vyhotovil totožný pisateľ. Pri vzájomnom
porovnávaní sporných podpisov na sporných dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2) so vzorkami podpisov
predložených od Ing. N. I. boli zistené tak podobné a zhodné, ako i rozdielne znaky. Napriek zisteným
rozdielnym znakom nie je možné jednoznačne spochybniť pravosť podpisov Ing. N. I. na vyššie
uvedených dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2). Ing. N. I. nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani

určiť ako pisateľa sporných podpisov. Spresnenie záveru by bolo pravdepodobne možné po predložení
ďalších výtlačkov kúpnych zmlúv (v zmluvách je uvedené, že boli vyhotovené v 4 vyhotoveniach).
V poznámke znalkyňa uviedla, že na sporných podpisoch mat. ozn. SM1 a SM2 je zarážajúci pri
vzájomnom porovnaní so spornými podpismi SM4 a SM5, ktoré mali byť vyhotovené v totožný deň
(3.10.2013), zvýšený výskyt rozdielnych znakov. Z praxe znalkyňa potvrdila, že podpisy vyhotovené v

ten istý deň, prípadne v tom istom čase, vykazujú navzájom viac zhodných znakov než podpisy, ktoré
vznikli s väčším časovým odstupom, v tomto prípade sa to nepotvrdilo. Na pojednávaní dňa 14.11.2016
sa prvoinštančný súd oboznámil s obsahom vyššie uvedeného znaleckého posudku, avšak už pred
oboznámením sa s ním postupoval podľa § 181 CSP (bez bližšieho označenia konkrétnych odsekov).
Po vypočutí nahrávky z pojednávania zo dňa 14.11.2016 odvolací súd však zistil, že okresný súd síce

v zápisnici zachytil postup podľa § 181 CSP (ods. 2), avšak prítomným stranám uviedol, že sa vyjadriť
podľa § 181 CSP na pojednávaní nemôže (bez uvedenia dôvodu) a zároveň stranám predložil znalecký
posudok k nahliadnutiu. Dňa 1.12.2016 navrhol žalovaný 1/ pripojiť vyšetrovací spis ČVS: KRP-5/2-VYS-
TT-2016. Dňa 27.12.2016 bol do spisu okresného súdu zaslaný požadovaný vyšetrovací spis.17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 39, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom
svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom,
z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej

je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci
právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až
od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi
predávajúceho a kupujúceho. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto
pôsobí priamo zo zákona (ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti

niektodovolal;pretoprávneúčinky,t.j.subjektívneobčianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztakto
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonunevzniknú.Súdprihliadakabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu
i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré
sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť
právneho úkonu pritom nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť, ani dodatočným

schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).

22. V odseku 29 napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uzavrel, že na spornú kúpnu zmluvu
bol dodatočne rukou uvedený dátum (ktorý bol však v prípade druhej zmluvy uzavretej s firmou
Dreamtown v ten istý deň uvedený priamo v texte zmluvy), čo spochybňuje spornú zmluvu v čase,

kedy mala byť spísaná a uzavretá, a navodzuje tak dojem, že bola antidatovaná. Rovnako podľa súdu
nebolo preukázané osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve, ako žiada § 42 ods. 3 katastrálneho
zákona, nakoľko do osvedčovacej knihy bola špekulatívne dodatočne uvedená poznámka „Meteor DS“,
pričom preukázateľne pri položke 245 z roku 2013 v osvedčovacej knihe došlo k overeniu podpisu
žalobcu v prípade Dreamtown (ktorá poznámka však už na položke uvedená nebola). Podpis na

každom dokumente musí byť overený osobitne, žiadna „administratívna chyba“ nie je ospravedlnením.
Skutočnosti, že podpis žalobcu na spornej zmluve (ktorý nebol jednoznačne znalcom označený za
podpis žalobcu, ale nebolo to ani vylúčené) nebol overený v súlade so zákonom, nasvedčujú aj
špekulácie ohľadne času podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, k čomu došlo až koncom
roka 2014 a výpoveď svedka O., ktorý vraj čakal na zmenu právnej úpravy (o ktorej však v októbri

2013 nemohol mať vedomosti). Pokiaľ žalobca aj mal záujem v júli 2013 dotknuté nehnuteľnosti predať,
nemožno tento prejav vôle stotožniť v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy. K osobnému
podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho
nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne uzavretá a k prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.

23. Jednou z odvolacích námietok žalovaného 1/, pritom však významnou bolo, že okresný súd
v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním skonštatoval skutkový záver (uvedený v odseku
29 napadnutého rozsudku), že „k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu
nedošlo...“. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou stotožnil len čiastočne, keďže mal za to, že záver
okresného súdu uvedený v odseku 29 je prinajmenšom predčasný, a to s poukazom na to, že z

odôvodenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru,
že žalobca predmetnú zmluvu osobne nepodpísal, keď odvolací súd má za to, že závery znaleckého
posudku citované v odseku 16, nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o skutočnosť ohľadom podpisu žalobcu
na predmetnej kúpnej zmluve, pričom znalkyňa vyslovila záver, že Ing. N. I. (žalobcu) nie je možnéjednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporných podpisov (vrátanie predmetnej zmluvy). V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ ako aj okresný súd si závery znaleckého
posudkuvykladajúkaždýrozdielnymspôsobom,keďžalovaný1/mázato,žežalobcapredmetnúzmluvu

podpísal, avšak prvoinštančný súd uzavrel, že k osobnému podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy zo
strany žalobcu nedošlo. No napriek tomu, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie (predovšetkým
výsluchom svedkov, ale aj oboznámením sa obsahom znaleckého posudku č. 30/2016), uvedené už
nebolo náležite zohľadnené v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď okresný súd v odôvodnení
neuviedol, aké skutkové okolnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli, neuviedol ani akým spôsobom

jednotlivé vykonané dôkazy hodnotil.

24. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že záver o tom, že predmetná kúpna zmluva bola antidatovaná,
bol skonštatovaný bez toho, aby okresný súd tento svoj záver odôvodnil s poukazom na konkrétne
dôkazy, z ktorých vychádzal. Taktiež záver o tom, že podpis na každom dokumente musí byť overený
osobitne a žiadna „administratívna chyba“ nie je ospravedlnením, bol okresným súdom uzavretý bez

odkazunakonkrétnevykonanýdôkazazároveňsúdprvejinštancieohľadomuvedenéhovôbecnecitoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétne zákonné ustanovenia (zákona č. 599/2001 Z. z. o
osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami) a teda ani nevyložil právne
aplikačné úvahy, ktoré ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. Ani
záver o tom, že podpis žalobcu na predmetnej zmluve nebol overený v súlade so zákonom, nevyplýva

z obsahu odôvodenia napadnutého rozsudku s odkazom na dôkazy, ktoré uvedené preukazujú.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak pre svoju nekonzistentnosť a nepresvedčivosť pre odvolací
súd nepreskúmateľné.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku (čo je použiteľné i pre uznesenie) súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

30. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

31. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

32.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

33. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických

a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

34. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (t.j. absenciou
argumentov, pre ktoré súd vyhovel žalobe a uzavrel, že k osobnému podpisu žalobcu spornej kúpnej
zmluvy nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne
uzavretá) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania
súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch fakticky nedostatočne odôvodnil právne a
aj vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

36. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

37. Ďalej odvolací súd má za to, že v súvislosti s námietkou žalovaného 1/, že v danej veci
nejde o nemožnosť nepreukázania negatívnej skutočnosti (nepodpísanie zmluvy žalobcom), s ktorou

sa odvolací súd stotožnil, je potrebné bližšie objasniť, že sporové konanie je ovládané hlavne
princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za
výsledok konania nesú hlavne strany. Medzi povinností strán v sporovom konaní patrí predovšetkým
tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť),
prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a

každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti strany o jeho existencii a obsahu.

38. Samotná skutočnosť, či strana vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, nemá priamy vplyv na jej
povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna

norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastnéskutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo
požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo
sa nestalo, čo neexistuje) Ide o negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Nie každá negatívna skutočnosť spôsobuje
obrátenie dôkazného bremena, ale iba taká, ktorá nie je len negatívnym gramatickým vyjadrením, ale
faktickou neexistenciou, ktorú nemožno preukázať ani tvrdením inej, pozitívnej činnosti. V okolnostiach
konkrétneho prípadu je preto potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej (nie formálnej) stránke
skutočným obsahom tvrdenia strany sporu. Z tohto dôvodu sa v jednotlivom prípade musí skúmať, či

určitú negatívnu skutočnosť je možné preukázať prostredníctvom dôkazov preukazujúcich iné pozitívne
skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku potvrdzovali (preukazovali) neexistenciu určitej skutočnosti.
V danej veci je záver okresného súdu o tom, že tvrdenie žalobcu o nepodpísaní predmetnej kúpnej
zmluvy je negatívnou skutočnosťou, ktorá sa nedá preukázať dôkazmi a preto bolo dôkazné bremeno
na žalovaných (že došlo k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu), podľa odvolacieho
súdu nesprávny, a možno sa stotožniť s námietkou žalovaného 1/, ktorý tento záver okresného súdu

dôvodne namietal. Odvolací súd má za to, že na preukázanie tvrdenia žalobcu, že predmetnú kúpnu
zmluvu nepodpísal, možno použiť ako dôkaz napr. znalecký posudok, prípadne výsluch svedka, napr.
znalkyne, ktorá v rámci trestného konania vyhotovila znalecký posudok č. 30/2016. Pričom v danej veci
sa okresný súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 30/2016, ktorého závery však nemožno
ohľadom podpisu predmetnej zmluvy žalobcom považovať za jednoznačné, tak ako už odvolací súd

konštatuje v odseku 23.

39. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, hoci
podľa obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.11.2016 bol takýto postup zachytený, avšak iba
všeobecným odkazom na zákonné ustanovenie (bez uvedenia konkrétneho odseku), pričom nahrávka

z tohto pojednávania neobsahuje postup okresného súdu vyplývajúci mu z uvedeného ustanovenia a
iné zápisnice z pojednávaní z ďalších pojednávaní na okresnom súde neobsahujú už ani len odkaz na
§ 181 ods. 2 CSP.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu, postupovať
pritom v zmysle vyššie uvedených intencií, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky ako
aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné

adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

41. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
(vrátane závislého výroku o trovách konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods.
1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).