Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/111/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406211413
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4406211413.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v
Trenčíne, Trenčín, Jilemnického 1, proti povinnému: A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q., J. L. 8, o
vymoženiesumy66,39euraspríslušenstvom,oodvolanísúdnehoexekútoraprotiuzneseniuOkresného
súdu Nové Zámky zo dňa 29. decembra 2010, č. k. 5Er/788/2006-9, v časti trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a

vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesením,vydanýmvyššímsúdnymúradníkom,súdprvéhostupňa vovyššieuvedenej
veci exekúciu zastavil a exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad Športová 45, Nové
Mesto nad Váhom nepriznal trovy exekúcie. Rozhodol tak v zmysle § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že 3-ročná

prekluzívna lehota na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom uplynula dňom 29. 11. 2006. S
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku rozhodol o nezaviazaní oprávneného
na zaplatenie trov exekúcie. Konštatoval, že uvedené ustanovenie stanovuje len dva taxatívne uvedené
dôvody, kedy môže exekučný súd zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie, a to v prípade, ak
k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, t. j. v zmysle princípu zavinenia musí existovať
príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a zastavením exekúcie. Ako druhý dôvod uviedol, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom dodal, že v tomto prípade sa nevyžaduje,
aby oprávnený vykonal úkon, za základe ktorého by súd exekúciu zastavil.

V časti trov exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadla súdna
exekútorka, domáhajúc sa zaviazania povinného na úhradu trov exekúcie v sume 30,67 eura. Vytýkala
súdu nesprávnu aplikáciu ustanovenia o zaviazaní niektorého z účastníkov konania pri zastavení

exekučného konania, tvrdiac, že z Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že poverený exekútor
má na trovy exekúcie nárok a v zmysle § 196, § 197 Exekučného poriadku tieto trovy exekúcie uhrádza
povinný. Dodala, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje iba spôsob úhrady trov exekúcie,
ak dôjde k zastaveniu exekučného konania z taxatívne uvedených dôvodov.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila tak, že odvolaniu nemieni

vyhovieť a vec predložila odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru,
že v danej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia, preto

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 30. 06. 2006,
doručeným súdnej exekútorke Bc. Ivone Babuškovej dňa 13. 07. 2006, domáhal vykonania exekúcie

proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.000.- Sk na základe Bloku na pokutu nezaplatenú
na mieste číslo AA 116692 zo dňa 13. 11. 2003, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.
11. 2003 a vykonateľnosť dňa 29. 11. 2003. Súdna exekútorka podala na súd prvého stupňa žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 07. 2006, na základe ktorej jej bolo súdom prvého
stupňa vydané poverenie č. 5405 012027 zo dňa 14. 08. 2006. Od tohto okamihu mohla začať vykonávať

exekúciu. V priebehu exekučného konania písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
25. 01. 2007, exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie, pretože uplynula trojročná prekluzívna
lehota na vykonanie exekúcie.

Exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§
36 ods. 2 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci exekučné konanie začalo 13. 07. 2006, t. j. 4

mesiace a 16 dní pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času

uhrádza povinný. Len výnimočne - ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie; súd však zváži, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, príp.
či exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203
ods. 1, 2 EP).

Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania a zastaviť exekúciu možno
iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. O trovách exekúcie súd v tomto prípade rozhoduje
podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeranéustanovenia
o rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že zo zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nesporne
vyplýva, že oprávnený môže znášať trovy exekúcie len výnimočne a to vtedy, keď zavinil zastavenie

exekúcie, alebo ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Dodáva však, že otázku zavinenia oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
je potrebné vždy posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda, či oprávnený určitým procesným
úkonom, ktorý vykonal, zavinil zastavenie exekúcie, alebo vyvolal situáciu, v dôsledku ktorej musel súdexekúciu zastaviť. V danej veci exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29. 11. 2003 a oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13. 07. 2006. I z pohľadu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 bude potrebné posúdiť, či návrh na vykonanie

exekúcie bol podaný v dostatočne dlhej lehote, pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a či je možné z tohto
pohľadu ustáliť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať zavinením
oprávnenéhonazastavenieexekúcievzmysle§203ods.1Exekučnéhoporiadku,avprípade,aknezistí

možnosť aplikácie § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, bude jeho povinnosťou zaoberať sa zásadou
vyjadrenou v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a až následne rozhodne o náhrade trov exekúcie,
pričom svoje rozhodnutie i riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a

dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods.
2 písm. a) OSP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pre procesné pochybenia zo strany súdu
prvého stupňa neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu uznesenia súdu prvého

stupňa v napadnutej časti, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov
exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný. (§ 226 OSP)

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.