Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11Pc/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722200926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2022:3722200926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci manželov C. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, právne zastúpený Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom so sídlom
Považská Bystrica, Centrum 26/31, IČO: 51 339 692 a C. A., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P.
XXX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej
346/1, IČO: 36 860 654, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo manžela C. A., nar. XX. XX. XXXX a manželky C. A., rod. T., nar. XX. XX. XXXX,
uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. J., vo zväzku X,
ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X,

r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva so svojou manželkou, ktoré manželstvo
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v K. B., po ročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti ako i z
dôvodutehotenstvamanželky.Uobochmanželovišloomanželstvoprvéapochádzajúznehotriplnoleté
deti - I., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX. Od začiatku manželstva bývali

v spoločnej domácnosti, pričom ich manželské spolužitie bolo harmonické, so sporadickou výmenou
názorov. Postupom času sa vzájomné nezhody medzi nimi prehlbovali, až prerástli do vzájomnej
odcudzenosti a ochladnutiu ich vzťahu, no manžel aj napriek tomu, z dôvodu záujmu riadnej výchovy
detí, až do ich plnoletosti, zostal s manželkou bývať v spoločnej domácnosti. Keďže vzájomné konflikty
medzi manželmi pretrvávali, v roku 2018 si našiel známosť, s ktorou od zimy 2018 žije v spoločnej
domácnosti. Manžel nemá v súčasnosti záujem o obnovu manželského spolužitia, city medzi ním a
manželkou vyprchali, neexistujú, čím má za to, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nie je

možná obnova harmonického spolužitia. Manželia spolu dlhodobo intímne nežijú, nehospodária spolu
(manžel do roku 2021 prispieval manželke na chod domácnosti, avšak od tohto obdobia uhrádza
len nevyhnuté výdavky spojené s nehnuteľnosťou ako napr. poplatky za komunálny odpad, daň z
nehnuteľnosti), nežijú v spoločnej domácnosti, čím rozpad manželstvá má trvalý a dlhodobý charakter.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil sobášny list.

2. K návrhu sa písomne vyjadrila i manželka, ktorá s návrhom nesúhlasila dôvodiac, že manžel má v

súčasnosti ľahkomyseľný pomer k manželstvu, keďže nadviazal mimomanželskú známosť, čím porušil
§ 18 zákona o rodine, avšak dá to napraviť. Nie je pravdou, že by manžel žil mimo spoločnej domácnosti
od roku 2018, žil striedavo v ich spoločnej domácnosti a posledné dva roky býva u C. T.. S poukazom
na dĺžku manželstva (35 rokov), výchovu troch detí ako aj skutočnosti, aby neprebiehal medzi nimispor o vyporiadanie BSM (rodinný dom je v podielom spoluvlastníctve manžela a jeho brata, na ktorom
bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia), má záujem manželstvo zachovať. Manželovi je ochotná neveru
odpustiť, a preto reflektujúc ľudské i právne hľadiská má za to, že ich manželstvo by malo zotrvať, aby

nemusela byť riešená otázka vyporiadania BSM a náhradného bytu.

3. Právny zástupca manžela na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, pričom poukázal na
skutočnosť,ževzmyslevyjadreniamanželkynejdeožiadnecitovédôvody,prektorésaodmietarozviesť
ale len o vzťah k majetku, čím manželstvo do budúcnosti nemá žiadnu perspektívu.

4. Právny zástupca manželky na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, nakoľko manželka vychovala
tri deti, má veľmi nízky príjem, v budúcnosti môže byť na manžela finančne odkázaná, pričom bol to
práve manžel, ktorý zásadným spôsobom porušil manželskú vernosť. Poukázal na platnú judikatúru z
roku 2019, že takéto konanie, ktorého sa manžel dopustil možno považovať za porušovanie manželskej
vernosti a ktoré konanie viaže aj iné právne následky. Má za to, že rozvrat manželstva nie je dlhodobý,

teda aspoň tri roky ako to má na mysli judikatúra, a teda nie sú splnené podmienky k rozvodu účastníkov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov a oboznámením, resp. prečítaním obsahu sobášneho
listu a zistil nasledovný skutočný stav veci:

6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXX.., ktorá právna skutočnosť je zapísaná v knihe
manželstiev Matričného úradu K. B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
X. U manžela ako i manželky sa jedná o manželstvo prvé.

7. Manžel na pojednávaní na podanom návrhu ako aj dôvodoch rozvratu manželstva zotrval. Uviedol,

že štyri roky má mimomanželskú známosť, pričom manželstvo si neplnilo svoju úlohu ani už desať rokov
predtým, s manželkou si nerozumeli, z jej strany to boli samé príkazy a zákazy (zakazovala mu napr.
fajčiť, s tým, že ak neprestane nebude sex 10 dní aj dva týždne). O obnovenie spolunažívania záujem
nemá, vedie spoločnú domácnosť so svojou priateľkou, žije s ňou spokojne. Je pravdou, že domov
chodieva, avšak len z dôvodu zabezpečenia hospodárstva, doma vôbec neprespáva. Posledné dva roky

sa ani nepodieľa na nákladoch spojených s domácnosťou, túto si vedie sama manželka. Dom, v ktorom
manželka býva je v jeho vlastníctve a buď ho manželka vyplatí, alebo on jej vyplatí časť spoločných
investícii.

8. Manželka vypovedala, že aj napriek všetkému, čo manžel urobil, je ochotná mu odpustiť a opätovne s

ním začať spolu žiť. Myslí si, že keby sa obaja snažili, dalo by sa to vyriešiť. Nevie, či manžel má známosť
viac ako dva roky, avšak je pravdou, že posledné dvoje Vianoc netrávil doma, pričom počas doby, kedy
s manželom spolu nežili, neurobila nič, resp. ho nepožiadala, aby sa vrátil do spoločnej domácnosti,
nakoľko mala za to, že keď majú spoločné deti, že sa vráti, pripadalo jej to automatické. Dom, v ktorom
žije je manželov, ale za trvania manželstva ho kompletne prerobili zo spoločných financií.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

13. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.14. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu

vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

18. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Účelom manželstva je tak vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom
zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.

20. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu spolužitia vzťahov medzi

manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie §
23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov
anazavinenieniektoréhozmanželov(totozavineniemôžemaťvplyvnapr.narozhodnutiesúduvkonaní
o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov

znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom (hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí
- pozn. súdu).

21. Rozvrat manželov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí

byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť
vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve
je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok narušenie a trvalý rozvrat
vzťahov. Vážnosť rozvratu sa určuje aj so zreteľom na dĺžku jeho trvania, teda intenzita rozvratu vzťahov

je determinovaná aj jeho trvaním. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru
s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom
na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského
spolužitia, čo znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.

22. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z manželstva
pochádzajú tri deti, všetky plnoleté a manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie
je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, čo bolo preukázané aj tým, že manžel má od roku
2018 mimomanželskú známosť (čoho si je manželka vedomá), pričom minimálne pred dvoma rokmi
odišiel aj zo spoločnej domácnosti (čo potvrdila vo výpovedi aj sama manželka, že manžel posledné

dvoje Vianoce netrávil doma). Účastníci sa dlhodobo intímne nestýkajú ani spolu nehospodária (každý si
zabezpečuje vlastné potreby). Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a manželka
v ich spoločnej domácnosti, ktorá skutočnosť relevantne preukazuje rozpad manželstva. Príčinami, ktorá
viedli k postupnému odcudzeniu medzi manželmi boli hádky, nezhody, správanie manželky (príkazy,
zákazy),čonásledneviedlokochladeniucitovmanžela ksvojejmanželke.Ajnapriektomu,žemanželka

s rozvodom nesúhlasí a manželstvo chce zachrániť, čo deklarovala počas celého konania, avšak ako
vyplynulo z jej písomného vyjadrenia i výpovede, hlavným dôvodom je, aby medzi manželmi nevznikol
spor o vyporiadanie BSM, nakoľko dom, v ktorom manželka býva je vo vlastníctve manžela. Manželnielen v podanom návrhu ale aj na pojednávaní žiadal manželstvo jednoznačne rozviesť, o záchranu
manželstva nemal záujem a jeho obnovu rezolútne odmietol.

23. Rozvrat manželstva je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva, berúc do úvahy najmä vzájomný vzťah manželov,
doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Pre zásadné
stanovisko manžela k rozvodu manželstva, nie je predpoklad na jeho obnovenie aj napriek tomu, že
manželka je za zachovanie manželstva. Podľa názoru súdu manželstvo za súčasnej situácie nemôže

plniť svoj účel a minimálne od manžela nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom
súd nemôže nútiť manžela k tomu, aby zotrval v nefunkčnom manželskom zväzku.

24.Pokiaľideoargumentáciumanželkyajejprávnehozástupca,asíce,abysúdmanželstvonerozviedol
hlavne z dôvodu vzniku budúceho sporu o vyporiadanie BSM, súd uvádza, že v konaní o rozvod
manželstva súd skúma, či manželstvo prestalo spĺňať svoju funkciu a účel, a nie, či v dôsledku rozvodu

vzniknemedzimanželmimajetkovýsportitulomvyporiadaniaBSM.VyporiadanieBSMniejepredmetom
konania o rozvod manželstva, a teda nie je možné naň brať primárny zreteľ a nerozviesť manželstvo,
ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené len s poukazom na možný budúci majetkový spor manželov.

25. Vzhľadom k tomu, že manželstvo si neplní svoje základné funkcie, pričom manželia už viac ako dva

roky spolu nežijú ako rodina a z manželstva ani nepochádzajú žiadne maloleté deti, súd manželstvo
manžela a jeho manželky rozviedol.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou
Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).